Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo.
Ďakujem, pán Tomáš, že ste spomenuli vo svojej rozprave velikánov slovenskej politiky, najmä tých súčasných, ktorí s veľkou noblesou tlmočili svoje presvedčenie, že referendum je nástroj občanov a že budú robiť všetko pre to, aby tento nástroj občania mohli a mali právo využiť. Bohužiaľ, tá realita je iná, ale ja to absolútne chápem z pozície koalície, pretože to, čo dokázali spraviť so Slovenskom za čas toho svojho krátkeho vládnutia, jednoducho keď si spočítajú fakty a spočítajú si, aké šance majú na to, aby obhájili ten svoj mandát, o ktorý sa tu často opierajú, tak im nevychádza nič iné len zubami-nechtami sa tu držať, nedovoliť, nedovoliť referendum, nedovoliť ľuďom sa vyjadriť a urobiť akýsi reparát svojho vyjadrenia alebo rozhodnutia v posledných parlamentných voľbách.
Mne tak isto, ako tu už povedal kolega, nejde o to, kto sa má báť za nejakú svoju minulosť alebo za svoje činy alebo skutky, kto sa má báť alebo kto je zodpovedný, tak nech si nesie svoju zodpovednosť. My sa tu bavme o tom, že je tu obrovská, obrovská vôľa občanov, ktorá bola vyjadrená podpismi, na to, aby sa referendum uskutočnilo. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby tí ľudia jednoducho boli vypočutí, aby nestratili tento nástroj. To je podstatné. Tých 600-tisíc občanov, ktorí sa podpísali pod referendum a ktorých je dnes po tom všetkom, čo vidia, že sa deje na Slovensku, oveľa, oveľa viac.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega Dostál, odpustite mi, keď budem trochu osobnejšie reagovať na ten váš príspevok v rozprave. Vy ste spomenul, že je tu Ústavný súd a že sú tu ústavní sudcovia a ich rozhodnutie a že títo boli zvolení väčšinou a je to absolútne legitímne rozhodnutie, ktoré v danej veci urobili. Ja potom ale nechápem, akým spôsobom si mám vysvetliť to besnenie koaličných poslancov v súvislosti s rozhodnutím Generálnej prokuratúry v súvislosti s § 363 a celú tú hystériu, ktorá bola spustená. Aj pán Žilinka bol zvolený celkom jednoznačne do pozície generálneho prokurátora, a to už vám nejakým spôsobom uniká.
Jednoducho som presvedčený, že vy vykladáte veci tak, ako vám vyhovujú. Keď vám to vyhovuje, tak to podporíte, keď vám to nevyhovuje, tak to kritizujete. Keby sme sa pozreli, či ste hypoteticky na situáciu, kedy by ste bol v opozícii a prejednávala by sa takáto záležitosť, tak si dovolím tvrdiť, že by ste boli prvý, ktorý by tu za tým pultíkom kričal a hovoril o slobode a demokracii, o práve ľudí na referendum.
My tu hovoríme o 600-tisíc podpisoch. Som presvedčený, že z tých 600-tisíc dnes je úplne iné číslo. Úplne iné číslo. A odôvodnili ste situáciu alebo daný stav v závere tým, že áno, ľudia majú právo sa vyjadriť, majú právo dožadovať od politikov určitú zodpovednosť, ale že vôľa ľudu bola prejavená vo voľbách. No, to je síce pravda, ale dnes tá situácia v spoločnosti a atmosféra medzi ľuďmi je úplne iná. A to, že tí ľudia, nešťastníci, mnohí, mnohí sa dali oklamať, to neznamená, že dnes nemajú právo práve svojimi podpismi dožadovať sa zmeny.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Celá pointa tohto návrhu zákona je o tom, aby sa zamedzilo diskriminácii. A myslím si, že aj v kontexte toho, čo tu odznelo v minulosti, kedy sme vystupovali po, proti rôznym formám diskriminácie, je to absolútne legitímne. A dovolím si citovať z článku, ktorý mi prišiel teraz počas tejto diskusie. Napísal ho novinár Tomáš Pilz a jeho nadpis je Liberáli chcú zdravotníkov pokutovať za šírenie informácií v rozpore s vedou. Zdravotníci aj zdravotnícke komory sa majú zdržať šírenia informácií a názorov, ktoré sú v rozpore s aktuálnymi poznatkami vedy o chorobách a ich liečbe, píše sa v tom, v návrhu zákona, ktorý je plodom spolupráce medzi poslancami SaS a odídencom zo strany ZA ĽUDÍ Jánom Benčíkom. Súčasťou návrhu, ktorý má byť predložený na najbližšej koaličnej rade, sú aj pokuty.
Priatelia, keď sa bavíme o diskriminácii, keď sa bavíme o určitých formách nátlaku, tak toto je ukážka toho, ako to funguje. Môžme polemizovať o tom, či sa očkovať, neočkovať. Dôvod tejto diskusie je ten alebo hlavným motívom je to, aby očkovanie bolo dobrovoľné, aby jednoducho nedochádzalo k takýmto nátlakovým spôsobom, či už na pedagógov, alebo ďalších zamestnancov štátnej správy, aby jednoducho takéto veci, o ktorých som teraz čítal, nemohli byť prijímané, pretože diskriminácia, akákoľvek forma diskriminácie už sa tu preberala na tomto fóre. V tomto pléne tu zazneli rôzne názory, či je to na zvieratá, či je to na menšiny, a myslím si, že dobrovoľnosť v očkovaní je absolútne základným právom každého občana Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja považujem tento návrh zákona za absolútne legitímny a dovolím si povedať aj potrebný. Žijeme totiž v dobe, kedy vládna moc, rôzni odborníci a prisluhovači režimu ohýbajú pravdu a ohýbajú fakty tak, ako sa im to hodí. Na Slovensku nie je očkovanie už dávno dobrovoľné. Mohli by nám o tom hovoriť vojaci, ktorí tu boli spomenutí, policajti, mohli by nám o tom hovoriť zdravotníci, učitelia, pedagógovia, jednoducho takto by som mohol menovať oblasti a odvetvia, kde ľudia, ktorí dlhodobo pracujú v týchto sférach, sú nútení, sú doslova a do písmena vydieraní. My tie prípady poznáme, tí ľudia nám to veľmi podrobne tlmočia, akým spôsobom ich zamestnávatelia nútia a akým spôsobom sa im nechutne vyhrážajú za cieľom dosiahnuť väčšiu očkovanosť. Ak sa na Slovensku hovorí o dobrovoľnosti, tak je to jednoducho len v teoretickej rovine, pretože realita a prax, každodenná prax je úplne iná. Funguje tu obrovská propaganda, funguje tu lotéria, fungujú tu proste dezinformácie a funguje tu propaganda, ktorá mi pripomína, priatelia, propagandu, keď sa išlo zaútočiť na Irak a hovorilo sa o chemických zbraniach. Vtedy všetci hovorili, že sú tam chemické zbrane, a každý, kto si dovolil zapochybovať, bol konšpirátor, bol nepriateľ režimu, bol proste človek, ktorý nejakým spôsobom obhajuje terorizmus alebo diktátorské režimy. Toto všetko sa stále deje, len dnes je témou očkovanie, ale ten základ, tá podstata je tá istá.
A ak sa bavíme o pánovi Naďovi, odíde mu z rezortu veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani kolegyňa Žitňanská, ďakujem pekne za také dovysvetlenie celej problematiky. Skutočne to neberte tak ako nejakú kritiku z našich radov. Skôr to bola taká odborná rovina z pohľadu kolegu pána doktora Urbana.
Ja vítam jednu vec, že tak ako tu bolo spomenuté alebo ako ste zdôraznili potom v tom, v tejto záverečnej rozprave, že sa vytvára akýsi legislatívny zákonný rámec. Pretože tie prípady sú také, ja mám zase v prostredí pedagógov značnú časť rodiny a musím povedať, že rôzne tie prípady týchto detí, ktoré majú zdravotné ťažkosti, sa riešia naozaj všelijako a riešia sa improvizovane a dôležitý, dôležitý z môjho pohľadu je tam taký moment, kedy už nebude pedagóg zodpovedný a vystavený určitému riziku, že v snahe pomôcť bude jednoducho riskovať to, že niečo urobí zle ako neodborník, ako človek, ktorý neposkytuje profesne tú zdravotnú starostlivosť, ako človek, ktorý je tam v danom okamihu. Takže v tomto, z tejto, z tejto stránky to vítam a považujem to za veľmi správne, aj keď sa môžme baviť o realizovateľnosti alebo praktickej teda stránke, či na to bude personál alebo nebude personál. Ale myslím si, že myšlienka a celkový, celkový ten základ je v poriadku, je správny. Takže určite, určite som vďačný za takýto, takýto návrh.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti na pána Tarabu ako reakcia.
Skutočne treba reflektovať aj ten stav, že ľudia na Slovensku sú zvyknutí a je nám to blízke mať snahu niečo vlastniť a nie si prenajímať alebo splácať, ale takto, takto sa treba na tento, na tento celý problém toho bývania a záujmu o bývanie pozerať.
Je na mieste zvážiť aj sa celkom vážne zamyslieť nad tou formou, ktorú spomínal pán kolega Taraba, kedy v Maďarsku to presne takto vyriešili a bolo to, bolo to pre tých ľudí oveľa prijateľnejšie, bolo to pre tých ľudí vnímané pozitívnejšie, pretože zvýšila sa pôrodnosť, zlepšili sa podmienky pre tú rodinu. Samozrejme, sa cítia slobodnejší, pretože si vyberajú a na základe toho, čo si vyberú, nie na základe nejakej konkrétnej ponuky, ktorú majú pred sebou, ktorú im pripravil štát a kde sú limitovaní tým, čo ten štát pre nich vytvoril v lokalite, v ktorej vybral alebo ktorá bola dostupná.
Druhá vec, veľmi podstatná, ktorú netreba opomínať, je to, že typ takéhoto bývania má svoje limity, aj čo sa týka otázky kvality, aj čo sa týka otázky všeobecne jednoducho kritérií toho bývania, to je tej sociálnej vrstvy a tak ďalej, takže ja by som si z toho nerobil veľké ilúzie. Je to odvážny projekt určite na niekoľko možno desaťročí reálne, takže netreba to zase preceňovať.
Myšlienka, ako som už spomenul, pretože každý normálny politik má záujem, aby sa problém bývania, s tým súvisia rodiny a tak ďalej, aby sa riešil. Ale tá myšlienka bola, postavme ľuďom štátne byty za ceny za štart... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Ja som sa pobavil skutočne. A teraz som sa aj pozastavil nad tým, že sa bude už dnes o tom hlasovať. Pretože skutočne, ja, samozrejme, chápem a viem, že sa o tom má hlasovať. Ja som dával pozor, keď sa o tom hovorilo. Len je to taký paradox, že tu sedíme v takej zostave, v akej tu sedíme. Sedíme, jedna hodina dvanásť minút, riešime tu tak zásadný projekt, ktorý je takou, takým nosným pilierom predvolebnej kampane strany SME RODINA. A ja si myslím, že ten Boris Kollár to aj dobre celkom začal, možno aj tá myšlienka do tej predvolebnej kampane bola správna. Len z toho, čo som tu počul, mne to pripadá tak, ako keby sa potom zistilo, že sa to dá spraviť aj inak.
A to, čo som tu ja dnes počul, tak, prepáčte, ja sa trošku venujem tomu, ako sa vyvíjajú reality, či je to v hlavnom meste alebo v iných lokalitách, aj v otázke ceny, aj v otázke dopytu, aj v otázke toho, ako rôzne krivky v rôznom období za niekoľko rokov sa vyvíjajú. Ja musím povedať, že to nepovažujem ani za super riešenie, to, čo sme teda počuli zatiaľ v tejto, v tomto čase, ani za niečo mimoriadne nadštandardné. A presne ako povedal pán kolega Cmorej, je tam, je tam veľký priestor pre možnú korupciu. A je tam naozaj príliš málo transparentnosti na to, aby sme mohli hovoriť, že ten projekt je tým, čím mal byť v tej predvolebnej kampani pána Borisa Kollára. A po tom všetkom, čo sme tu naozaj v posledné dni zažili, tak mne je to až komické, že tu dnes o tomto čase v takejto zostave riešime tak zásadnú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pobavil som sa, Mirko.
Chcem reagovať, samozrejme, na kolegu Mazureka, ktorý to tu, ktorý to tu zhrnul, ono už v podstate asi všetci cítime, že nie je čo veľmi nové priniesť do tejto diskusie.
Ja však mám, Milan, takú ťažobu na srdci. Keďže musím reagovať na teba, tak budem reagovať na teba a cez teba by som chcel, aby si pozdravil hnutie SME RODINA, keď s nimi si teda spomínal, že pred hlasovaním a počas toho, ako tu dva dni bojovali, bili sa do pŕs, že nepodporia tento zákon, tak by som chcel povedať jednu vec, že mňa, Milan, na tom všetkom najviac prekvapilo to, že sú tu poslanci vládnej koalície, ktorí majú úplne jasný názor a verejne ho prezentujú, a to, čo povedia, to aj platí. To platí pre kolegyňu Cigánikovú, pre ďalších kolegov z vládnej koalície, ktorí proste, nemusíme s nimi súhlasiť, ale povedia, a ich nejaké stanovisko alebo ich nejaké, nejaké konečné rozhodnutie nás neprekvapí.
Ale ja naozaj nechápem, čo sa muselo stať s poslancami alebo s celkovo s hnutím rodina, alebo s hnutím SME RODINA, pardon, keď sa takto postavili k tomuto hlasovaniu.
Nechápem to, načo sme tu dva dni bojovali a dávali ľuďom nádej a vytvárali ilúziu, že je tu, je tu šanca, aby tento zákon neprešiel. Je to obrovský podraz, je to proste divadlo, divadlo, ktoré tu trvalo dva dni, a ten výsledok ja verím, pevne verím, že ľudia si budú pamätať tento krok a tento postoj. Česť všetkým poslancom zo SME RODINA, ktorí naozaj tak ako deklarovali, tak aj hlasovali.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, ďakujem ti za tento tvoj príspevok k rozprave, pretože je dôležité na tieto veci poukázať, a veľmi dobre si spomenul jednu zásadnú, zásadnú vec, tento zákon ešte nie je ani prijatý a už sa tu dejú takéto veci, to je problém tohto znenia návrhu zákona.
Verím tomu, že keď sa bude zisťovať, tak ako tu kolegovia predo mnou avizovali, že sa teda tým prípadom alebo tými prípadmi budú zaoberať, tak ja verím, že to nebude fungovať tak, ako to niekedy fungovalo v ozbrojených silách, že sa dá nastúpiť jednotka, a potom sa povie, že prihláste sa, ktorí ste takýmto spôsobom sa sťažovali, pretože, samozrejme, tam sa nikto neprihlási a v danom momente nikto nepovie. Tí ľudia jednoducho si uvedomujú následky, uvedomujú si prostredie, v ktorom pracujú, má to svoje špecifiká, je to v poriadku do určitej miery, takže tam netreba, netreba čakať, že takýmto spôsobom sa tieto veci budú dať nejakým spôsobom odhaliť alebo, alebo vyriešiť.
Treba sa však na to pozrieť, pretože tak, ako sme tu opakovali viacerí kolegovia, máme živé kontakty s profesionálnymi vojakmi alebo s ľuďmi z bezpečnostných zložiek a sú tam takéto prípady. A to nie je správne, pretože... Uzavrem to tým, čím som začal, ten zákon ešte nie je ani, ani prijatý a už sa to takýmto spôsobom zneužíva.
Ďakujem.