Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dnes tu v pléne Národnej rady opäť diskutujeme o kontroverznom návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý pani prezidentka vetovala. Nejde však len o to, pri hlasovaní budeme rozhodovať aj o tom, či potopíme učiteľov a hodíme ich cez palubu, alebo dáme možnosť ministrovi financií podpísať zvýšenie ich platov. Na toto bude stačiť, ak snemovňa, ak Národná rada Slovenskej republiky neprelomí veto pani prezidentky a z prostriedkov vyčlenených na totálne zle nastavené krúžkovné budeme môcť zvýšiť okamžite platy učiteľov a tým spôsobom vyriešiť v prvom rade hlavný čas dieťaťa a školu. Potom môžeme začať v kľude riešiť ďalšie veci a jednou z nich môže byť, môžu byť aj voľnočasové aktivity.
Veľmi často počúvame odkazy, že kto nepodporí zrýchlené návrhy z dielne Igora Matoviča alebo hnutia OĽANO, ktoré, ako vidíme, až tak v boji proti inflácii nepomáhajú, tak je proti rodinám, je proti deťom, nemá cítenie pre situáciu na Slovensku a podobne. Toto je však iba falošná, falošná predstava.
Na pomoc rodinám a deťom nikdy neexistovalo iba jedno jediné riešenie, ako teraz sa nám snažia, snažia kolegovia nahovoriť. Existuje množstvo, stovky ďalších riešení, ako sa dá rodinám a deťom pomôcť.
Som kritický jednak voči obsahu návrhu, myslím si, že je zle pripravený a nedopracovaný, nedôsledne prediskutovaný a nasilu pretlačený. A zároveň kritizujem samotný zrýchlený proces, k čomu sa vo svojich výhradách pridala aj pani prezidentka.
Viem, že je pre mnohé, pre mnohých poslancov ťažké pozrieť sa na nedostatky návrhu, keď už ich tváre sú vylepené na bilbordoch s oznamom, že zabezpečili 200 eur pre rodiny, aj keď to zatiaľ nie je pravda. Chcem sa však v tomto vystúpení venovať dôvodom, prečo si myslím, že nie je dobré prelomiť veto pani prezidentky pri tzv. krúžkovnom. A takisto prečo pri hlasovaní nebudem súhlasiť s prelomením veta.
Ešte pred nástupom do Národnej rady som pracoval na príprave zmeny spôsobu financovania mládežníckeho športu a kultúry cez tzv. voľnočasové poukazy. V podstate ide o, alebo aj keď to vyzerá podobne, naša predstava je v zásade iná, ako tu diskutované krúžkovné. Náš systém je dôkladnejšie prepracovaný už len preto, že sme na ňom pracovali štyri roky, nevznikol zo dňa na deň ani z mesiaca na mesiac. Je jednoduchší na fungovanie. A spolu so súčasným štátnym tajomníkom Ivanom Husárom, ktorému, si myslím, že maximálne záleží na tom, aby sa čo najviac spravilo na Slovensku pre šport, aby čo najviac detí športovalo, sme na ňom strávili, už ako som uviedol, dva roky času pred voľbami a dva roky času už aj na ministerstve školstva na sekcii športu. Dovolím si preto tvrdiť, že sme mali čo ponúknuť. Napriek tomu tvorcovia tejto zlej verzie, ako som už vo faktickej poznámke uvádzal na začiatku, to vyzeralo, že budú spolupracovať a že budú mať záujem o naše skúsenosti a o naše poznatky, kam sme dospeli, ale, žiaľ, prišiel pokyn zastaviť spoluprácu a všetko skončilo. Dnes máme na svete tento zákon, o ktorom, ktorý pani prezidentka vetovala.
Navrhovali sme, aby sa aktuálny a komplikovaný systém neprehľadných dávok pre kultúru a šport pre deti nahradil jedným voľnočasovým poukazom. Teraz hovorím o tej našej predstave, zhruba ako bola, aby ste mali, aby ste mohli trošku si urobiť dojem, predstavu o tom, v čom sa naša koncepcia odlišuje od aktuálne diskutovaného návrhu. Poukaz by, náš poukaz bol výlučne viazaný na školskú dochádzku detí základnej školy, deväť ročníkov, a štyri ročníky žiakov strednej školy. Z poukazu by boli financované voľnočasové aktivity dieťaťa, okrem športu napríklad aj tanec, umenie, kultúra a všetky uznané voľnočasové aktivity, na ktorých, na ktorých by bola zhoda. Existuje totiž tzv. katalóg voľného času, z ktorého sme vychádzali. Jediné, v čom sa náš návrh podobá alebo jedna z mála vecí, v ktorom sa náš návrh podobá s návrhom diskutovaným alebo prerokovávaným, je výška poukazu. My sme nestrelili takto sumu, že 60, 50, 40, alebo jak sa to vyvíjalo teraz z týždňa na týždeň, my sme naviazali výšku voľnočasového poukazu na trojnásobok životného minima. To znamená, že sme sa dostali zhruba na aktuálnu plus-mínus sumu, hej, vtedy to vychádzalo nejakých 730 – 750 eur.
Prijímateľom voľnočasového poukazu, a toto je tiež ďalší taký dosť výrazný rozdiel, boli všetky subjekty, ktoré by boli registrované v autorizovanom, živých hlavne, živých informačných systémoch. V súčasnosti, myslím, že jediný takýto systém poskytuje šport. To je informačný systém športu. Žiadne iné odvetvie, ani kultúra, napriek tomu, že sme už dva roky komunikovali s ministerstvom kultúry, nemá takýto proste, nemá takýto systém. To znamená, nie sú pripravené predpoklady najdôležitejšie a veľmi dôležité predpoklady pre to, aby systém voľnočasových poukazov mohol byť uvedený do života.
Ďalšia vec, dosť podstatná, sú osoby, ktoré boli autorizované ako poskytovatelia tých služieb. My sme vychádzali alebo vychádzame stále v našich predstavách jednoznačne o tom, že to musia byť akreditované subjekty, či už kluby, alebo nejaké, môžme to nazvať, krúžky. Ale hlavne ľudia, ktorí majú náležité vzdelanie. A títo ľudia boli, samozrejme, cez ten konkrétny informačný systém, mohli sa uchádzať o poskytovanie takýchto služieb. Teraz to vyzerá tak, že tu sa bude môcť hocikto prihlásiť do systému a hocičo poskytovať. Takto je to, bohužiaľ, takto sa to v tomto momente tvári. Samozrejme, netvrdím, že sa neprijmú, že sa nemôžu prijať zmeny, aby sa celý systém zásadným spôsobom vylepšoval.
No, ďalšia naša taká kľúčová, zásadná zmena alebo iné poňatie bolo v tom, že tento náš systém nebol určený na vzdelanie. A toto je naša ako veľmi vážna výhrada voči súčasnému systému, kde ho možno čerpať na všetko.
No, čo bolo kľúčové pre naše, pre naše poňatie voľnočasových poukazov? Tak v prvom rade išlo o to alebo jedna z najdôležitejších vecí bola tá, že rodič sa mohol rozhodnúť, aké bude, ako bude jeho dieťa tráviť voľný čas. To znamená, on by mal v rukách to, že či dieťa bude chodiť na futbal, či bude chodiť na tanec, či bude chodiť do modelárskeho krúžku, a tým pádom, a toto je tiež tá zásadná zmena voči tomu, čo ste tu dali do pléna, že takto by tie, tí poskytovatelia boli nútení súťažiť o to, aby získali to dieťa. Vy nechávate všetko, ako je, a k tomu prihadzujete to vaše krúžkovné. To je filozoficky niečo úplne odlišné od našej predstavy a v tomto sa zásadne odlišujeme.
To znamená, že v tej našej predstave namiesto stoviek funkcionárov, doslova milión rodičov, mohol každý kontrolovať subjekty, kam to dieťa dali a kam odovzdali tie svoje poukazy. Týmto by sme okrem iného získali aktuálny prehľad o stave, popularite v zastúpení športov, ale nielen športov, ale všetkých činností na Slovensku, lebo by to bola živá informácia, reálna od toho, kam tie deti reálne chodia, a mali by sme tým pádom objektívny prehľad o situácii, čomu sa naše deti na Slovensku venujú. Vieme, že mnohé štatistiky sú skreslené. Niektoré decká sú zaevidované niekoľkokrát kade-tade a týmto systémom by sme tieto nedostatky vyriešili. Takisto by sme získali prehľad o skutočnom počte fungujúcich športových a iných všetkých subjektoch. To priamo súvisí s tým, čo som hovoril pred chvíľou.
Takisto dobre nastavené kritériá požadovaného vzdelania na to, aby niekto mohol poskytovať túto činnosť, by motivovali prirodzeným spôsobom odborníkov vzdelávať sa vzhľadom k tomu, že by to nemohol robiť, nemohol tú činnosť robiť hocikto. Musel by to robiť, mohol by to robiť iba akreditovaná odborne vzdelaná osoba. A v rámci toho, že by sa tá osoba usilovala o to získať čo najviac detí, tak by tento systém, som presvedčený, veľmi dobre fungoval.
Zároveň, veľmi dôležitá vec, vytvorili by sme predpoklad pre výstavbu a modernizáciu športových, ale aj iných objektov zo súkromných peňazí. Pretože keby sme takýmto spôsobom dostali do obehu takúto masu peňazí, ktorú by rodičia mohli rozdeľovať, vznikol by automaticky dopyt po športovaní, ale aj tých iných voľnočasových aktivitách a oveľa ľahšie by súkromné subjekty financovali tieto aktivity a hlavne teda tie, tú športovú infraštruktúru a inú potrebnú infraštruktúru.
No, žiaľ, dnes sme svedkami, že máme na programe dňa narýchlo urobený a zle pripravený návrh ministra financií s cieľom podporiť krúžky detí, ktorý, ako som uvádzal, má mnohé nedostatky a ktorý bude nevyhnutné, ak prelomíte veto pani prezidentky, okamžite napravovať, a to napravovať ho viacerými novelizáciami.
Je možno zrejmé z môjho prejavu, že som, že sa môžem aj označiť za nejakého "bojovníka" za voľný čas a zvýšenie aktivity detí vo voľnom čase. Ale je potrebné si určiť priority, čo chceme ako štát podporiť ako prvé. Mali by sme sa zhodnúť na tom, že oveľa dôležitejšie je v tomto momente podporiť učiteľov, už o tom bola reč, pretože učitelia sa našim deťom venujú v hlavnom čase a bez zvýšenia ich platov, čo by malo byť úplne prvé kľúčové riešenie pre nás, tak nebude v škole vyučovanie pomaly. Vieme, že učitelia, hlavne na západnom Slovensku, začínajú byť nedostatkový tovar. Nijak inak ich nemôžeme motivovať iba celoplošným zvýšením platu. Potom ďalej môžeme rozprávať o ďalších, o ďalšom trávení voľného času detí.
Ešte ďalšia výhrada voči tomu, voči tomu systému, tak ako je nastavený, a to hlavne k tomu vzdelávaniu, že vo vašej verzii je možné poukazy použiť aj na vzdelávanie, je tá, že sa silno obávam, a preto tvrdíme, že to vzdelávanie by tam vôbec nemalo byť, že sa silno obávam, že jednoducho školstvo prostredníctvom učiteľov a škôl tento vo vašom nastavení systém zdeformuje, ľudovo povedané, vycucne tie poukazy, pretože prvý, kto je v styku s deťmi, sú učitelia. A títo budú mať obrovskú výhodu a myslím si, že aj tú moc tie preukazy stiahnuť, stiahnuť pod seba, či už pod svoje školy, alebo priamo pod seba tým, že si oni budú vytvárať krúžky a budú poskytovať tieto služby. To nám ďalej môže skomplikovať školský systém tým, že tí učitelia zistia, že si môžu lepšie zarobiť poskytovaním nejakej služby v takomto type krúžku, a budú zase prestávať navzájom učiť. To sú veľmi vážne súvislosti, ktoré si myslím, že ste jednoducho nedomysleli.
Školstvo by malo byť, samozrejme, výkladnou skriňou našej krajiny. Inak nemôžeme očakávať, že budeme patriť medzi top krajiny sveta. To je proste tak, a preto bez poriadnej investície do školstva sa nikdy nepriblížime susedným krajinám, ako Rakúsko, Nemecko, dneska, bohužiaľ, už aj Česko, alebo škandinávske krajiny, kde nie je výnimkou, že naše deti odchádzajú žiť a študovať aj s rodičmi. Až po vyriešení týchto problémov môžeme riešiť voľný čas detí.
Ďalšími veľkými nedostatkami tejto verzie zákona je výrazné zaťaženie samospráv. O tom už tu bola reč aj vo faktických poznámkach. Je ľahké zaťažiť samosprávy novými kompetenciami a nedať im na to peniaze. Deje sa to však dlhodobo a nie je to dobré. A tento návrh pridáva samosprávam povinnosti, prostriedky im ešte na druhej strane berie. Samosprávy financujú množstvo výdavkov spojených so školstvom a keď im teraz vezmeme peniaze, nemôžeme sa potom čudovať alebo sťažovať, že nie sú miesta v materských školách alebo že sú vysoké poplatky na materské školy, alebo že nie sú miesta v školských kluboch, alebo prípadne sa nič nedeje v budovaní chátrajúcich škôl.
Toto všetko sa môže stať pri prijatí vášho návrhu. Veď keď si odtiaľto zoberete peniaze, dáte ich sem, tak sa musia nejak nazad dostať sem. A toto sa stane.
No a tu aj ku Karolovi Kučerovi teda by som ako mal práve pri tomto poznámku, že ako hlavný splnomocnenec vlády pre mládež a šport, tak práve on by mal byť tým, ktorý by mal bojovať práve za väčšie množstvo prostriedkov v športe. A tento váš návrh ich stade, naopak, naopak, ich berie.
Ďalším problémom, ktoré uvrhne na samosprávy, že samosprávy budú sanovať výpadok financií formou zvýšenia miestnych daní. Budú si musieť vybrať, že kde budú svietiť, kde nebudú svietiť, kde môžu zvýšiť vyššie dane. A takto peniaze, ktoré vytiahnete zo samospráv a rozdáte deťom na krúžkovné, opäť raz sa poskladáme my všetci v tých samosprávach, v tých obciach. Tiež hrozí, že tieto samosprávy zastavia opravy domovov dôchodcov, zastavia výstavbu a prevádzkovanie športovísk, prestanú opravovať chodníky, obmedzia kosenie zelene. Skade na to majú zobrať, keď im zoberete 500 miliónov ročne? A tak ďalej. Nemyslím si, že je správne, aby sa peniaze na voľný čas používali aj na vzdelávanie. O tom som tu už hovoril.
Ďalšia vec. Už jak ste prezentovali alebo minister financií to prezentoval, že chcete vytvoriť 500, 500 pracovných miest na kontrolu týchto aktivít. Veď to znie šialene! Veď to je že ministerstvo krúžkovnové. To, to, to nemôžte myslieť vážne toto. Aplikácii sa ani už nebudem venovať, lebo mi dochádza čas, pozerám.
Tak ja by som len teda veľmi krátko záverom vás chcel poprosiť, hlavne tých vašich poslancov, ktorí zhruba si viacej vedia predstaviť, že kam to môže dôjsť, myslím hlavne poslancov, ktorí sa venujú športu, aby ste zvážili, či to chcete v takejto forme pretlačiť.