Videokanál poslanca

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes tu nebudem vystupovať nejako dlho, pretože úplne najrozumnejšie, najlepšie, čo by sme mohli urobiť s týmto vaším návrhom zákona, je vyriešiť to tak, že by sme to jednoducho skrčili, ten návrh zákona a hodili do koša, pretože normálny, čestný človek s takýmto niečím pred Národnú radu Slovenskej republiky jednoducho nemôže prísť, nemôže sa tu postaviť a obhajovať to. Ale aby ste to nemali také, aby ste nemali také jednoduché, tak vám aj ja poviem pár slov, čo si o tomto vašom návrhu myslím.
V prvom rade ale nerozumiem tomu, prečo takúto zásadnú zmenu v tak významnom ústavnom zákone, o ktorej sa, od ktorého sa odvíja to, ako dlho budem ešte žiť v núdzovom stave, teda v režime obmedzujúcom ľudské práva, čiže v režime fakticky totalitnom a nedemokratickom, prečo takúto zmenu neprišiel sem do Národnej rady obhajovať sám predseda vlády Igor Matovič. Tu proste neobstojí žiadna výhovorka, že má nejaký iný, dôležitejší program, pretože žijeme ešte stále - aspoň oficiálne, aspoň oficiálne - v parlamentnej demokracii a v tej je vláda podriadená a plne závislá od parlamentu. Prečo tu teda predseda vlády Igor Matovič dnes nie je? Veď je to on, čo chce všetko riadiť. Je to on, čo nepočúva už ani odborníkov, lebo sa cíti ako nejaké stelesnenie geniality a neomylnosti. Tak dnes tu nemal byť jeho podpredseda, ale on sám, pán diktátor Matovič, ktorému sa máli, že doteraz sme tu mohli mať núdzový, že doteraz tu mohol diktovať len 90 dní. Poďme ale teraz k samotnému návrhu zákona. Neprešiel, neprešiel ešte ani týždeň od toho, čo som tu vystupoval a hovoril o tom, aký je hlavný dôvod, pre ktorý chcete zobrať Ústavnému súdu právomoc posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Neprešiel ešte ani týždeň od toho, čo som práve na tomto mieste poukazoval na to, že to, čo robíte, robíte hlavne preto, aby ste mohli vládnuť v núdzovom stave nielen 90 dní ako doteraz, ale kľudne aj rok, dva či možné celé volebné obdobie. A to všetko bez toho, aby vás mohol zastaviť Ústavný súd.
No a vidíte, už je to tu, dámy a páni, už to tu máme na stole, novelu zákona o bezpečnosti štátu, ktorá vám umožní vládnuť v núdzovom stave, a teda obmedzovať základné ľudské práva a slobody, teda fakticky vládnuť ako v diktatúre prakticky počas celého volebného obdobia, pretože presne takto ste si to tam naformulovali. Aby sme vedeli, o čom je, hovoríme, že tu nejde len o nejaké nepodstatné detaily, tak treba povedať, že núdzový stav, ktorý chcete takto predlžovať prakticky neobmedzene, umožňuje, aby ste obmedzovali nedotknuteľnosť osoby aj súkromia, uložili pracovnú povinnosť, obmedzili nedotknuteľnosť obydlia, obmedzili slobodu pohybu a pobytu alebo zakázali uplatňovať práva pokojne sa zhromažďovať. A po novom, po novom teda chcete ešte aj obmedzovať nedotknuteľnosť osoby aj súkromia núteným pobytom v obydlí, teda fakticky domácim väzením, či obmedzovať slobodu pohybu a pobytu už nielen zákazom vychádzania, ale prakticky akýmkoľvek spôsobom, pretože tie slová ste tam vyhodili. Tým zákazom vychádzania nechali ste tam len slobodu pohybu a pobytu, že toto môžte obmedzovať, ale už ste nepovedali ako. Teda možno, možno aj väzením pre tých, čo nebudú rešpektovať tieto vaše totalitné opatrenia alebo budú pozitívne testovaní, alebo tým, že takýchto ľudí nepustite do ich vlastných domovov, k ich vlastným rodinám.
A tu, naozaj keď sa nad tým zamyslíme, tak je toto vôbec, je toto vôbec, čo ste tam dali, do tohto zákona, alebo čo tam chcete dať, normálne? Je to vôbec ešte nejaké demokratické, keď sa stále chcete oháňať týmito pojmami? No a teraz pod zámienkou, pod zámienkou boja proti koronavírusu chcete, aby ste si mohli túto totalitu, ktorá sa nazýva oficiálne núdzový stav, aby ste ju mohli predlžovať každých 45 dní alebo aby ste ju mohli nanovo vyhlasovať každých 90 dní. A keďže máte v tomto parlamente väčšinu, dokonca ústavnú, bohužiaľ, pohodlne si každé takého predĺženie schválite.
Preto tu, prosím vás, nehovorte o nejakej parlamentnej poistke, o nejakých brzdách a protiváhach, ako sa to píše v tej dôvodovej správe, pretože ak má vláda jasnú podporu ústavnej väčšiny parlamentu, čo je, bohužiaľ, aj váš prípad, tak potom je schvaľovanie zo strany parlamentu už len obyčajnou formalitou a divadlom, obzvlášť keď súhlas parlamentu nebude podmienkou na samotné začatie platnosti núdzového stavu, ale len na jeho pokračovanie, keďže súhlas môže dávať parlament aj dodatočne. Kľudne tak môže nastať paradoxná situácia, že tu budeme mať núdzový stav, že sa tu budú udeľovať pokuty na základe tohto núdzového stavu, no Národná rada Slovenskej republiky, teda jediný ústavodarný a zákonodarný orgán v našom štáte nakoniec povie, že z jeho vyhlásením alebo predĺžením vlastne ani nesúhlasí. Čo potom spravíte, budete odškodňovať ľudí, ktorí budú potrestaní na základe niečoho, s čím nesúhlasí ani Národná rada ako najvyšší štátny orgán?
No a navyše túto vašu novelu ste naformulovali tak, že budete môcť predlžovať núdzový stav prakticky neustále, aj keď s tým nebude parlament dodatočne súhlasiť. Stačí, že núdzový stav predlžujete vždy na maximálne 19 dní a Národnú radu zvoláte tak, aby tento bod prerokoval až v posledný, 20. deň od jeho predĺženia. Aj keď s predlžením núdzového stavu nakoniec Národná rada nebude súhlasiť, nič to nezmení na to, že núdzový stav bude celých 19 dní v platnosti, a nič sa nezmení ani na tom, že takto môže postupovať vláda opakovane a znovu a znovu predlžovať núdzový stav o ďalších 19 dní bez toho, aby to mohol parlament akokoľvek zablokovať.
Áno, je síce pravda, že Ústavný súd bude mať, ako to navrhujete, právomoc posúdiť, či je nielen vyhlásenie, ale aj predĺženie núdzového stavu v súlade s ústavou, resp. ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. To však bude pre vás len drobnou technickou prekážkou, pretože pri tom, ako je aj dnes sformulovaný ústavný zákon o bezpečnosti štátu, je možné vyhlasovať núdzový stav pri pandémii prakticky kedykoľvek. Tento ústavný zákon totiž vôbec nehovorí o tom, čo je to pandémia, používa ten pojem, ale nijako ho nedefinuje. Nehovorí o tom, kto ju má vyhlasovať a čo to znamená postihnuté či bezprostredne ohrozené územie.
Nikto z tohto ústavného zákona jednoducho nevie, nevie vyčítať, aká chorobnosť, aká úmrtnosť, aké následky musí mať určitá ľudská choroba na danom území, aby sme v zmysle tohto zákona mohli hovoriť o pandémii alebo o postihnutom, či bezprostredne ohrozenom území. No, a práve táto vágnosť vám umožňuje odôvodniť núdzový stav pred Ústavným súdom bez akýchkoľvek väčších problémov prakticky kedykoľvek.
Iné by ale bolo, keby mohol Ústavný súd konštatovať, že bez ohľadu na to, aké je, aká je nebezpečnosť či rozšírenosť pandémie, tak trvanie núdzového stavu viac ako 90 dní, teda viac ako tri mesiace je jednoducho príliš. Nezodpovedá to podstate a účelu tohto ústavného zákona, pretože prakticky vytvára z núdzového stavu nie nejaký mimoriadny stav, ako to bolo myslené pôvodne zákonodarcami, ktorí ten zákon vytvorili, ale vytvára z neho akýsi bežný stav, ktorý môže u nás platiť celé volebné obdobie, prípadne aj viac.
Inými slovami, keby Ústavný súd mohol konštatovať, že trvanie núdzového stavu viac ako 90 dní, a teda aj obmedzovanie ľudských práv a vládnutie v režime diktatúry viac ako 90 dní je bez ohľadu na dôvody, bez ohľadu na nejakú pandémiu či čokoľvek iné jednoducho príliš dlhé, neprimerané, a preto protiústavné a nedemokratické, to však Ústavný súd už nebude môcť nikdy povedať, pretože ste mu túto právomoc práve dnes, práve dnes zobrali. Núdzový stav tak dáte prakticky na úroveň vojnového stavu, ktorý taktiež nie je nijako časovo obmedzený, a umožníte z neho urobiť trvalý spôsob vášho vládnutia.
Ale ešte je tu jedna vec, čo ma zaujala a čo musia ľudia vedieť. Tým, že do ústavného zákona o bezpečnosti štátu zavádzate explicitne možnosť tento núdzový stav predlžovať, znamená, že vy sami uznávate, že podľa doterajšieho právneho stavu núdzový stav nebolo možné predlžovať. Ale vy ste to, napriek tomu ste to urobili. Napriek tomu ste celkom protiprávne predlžili núdzový stav o ďalších 45 dní z tých pôvodných 45 dní, na ktorých ste ho vyhlásili, hoci sami dobre viete, že podľa súčasného ústavného zákona je možné predĺžiť len výnimočný stav, nie však núdzový stav. A napokon potvrdzuje to aj samotný zákon o Ústavnom súde, ktorý takisto pozná len posudzovanie súladu predĺženia výnimočného stavu s ústavou, no nie núdzového stavu, pretože núdzový stav podľa súčasného zákona skutočne nie je možné predĺžiť.
Tak ako ste si v októbri uvedomili, bohužiaľ, až po upozornení Generálnej prokuratúry, že všetky opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktoré tento úrad vydáva od samého začiatku vašej vlády, sú protiprávne, a preto ste zmenili zákon, tak rovnako teraz idete meniť ústavný zákon o bezpečnosti štátu aj preto, lebo ste si uvedomili, že predlžovanie núdzového stavu tento zákon doteraz neumožňoval. To ale znamená a nepriamo ste to vlastne aj vy priznali, že všetko, čo sa dialo od predĺženia núdzového stavu, teda od 15. novembra, a všetko, čo sa ešte udeje počas tých 45 dní na základe toho, že je tu vyhlásený núdzový stav, je jednoducho protiprávne a nezákonné.
A preto chcem a vyzývam ľudí a firmy, ktorým na základe súčasného núdzového stavu dajú úrady akékoľvek pokuty a sankcie, aby tieto v žiadnom prípade neplatili a aby rozhodnutia o ich uložení hodili, hodili rovno do koša, pretože presne to isté robí aj táto Matovičova vláda, ale robí to s našou ústavou a robí to predovšetkým s našimi občanmi, ktorých zotročuje, týra a privádza týmito svojimi hlúpymi opatreniami na mizinu, preto, ešte raz, hoďte ich rovno do koša rovnako ako túto vládu pri ďalších voľbách, pretože nič iné si nezaslúži.
Napokon, napokon, dokedy chce táto vláda ešte skúšať trpezlivosť ľudí? To si naozaj myslíte, vy dámy a páni z vládnej koalície, že môžete úplne všetko? Ako vôbec môžete uvažovať a dneska je to aktuálna téma, práve dnes o nejakom lockdowne počas vianočných sviatkov? Slovenšsko, Slovensko už zažilo rôzne režimy a mnohé z nich rozhodne neboli demokratické, ale ani jeden režim bez ohľadu na to, či to bolo niekde v stredoveku, keď sme tu mali mor, alebo neskôr v 20. storočí, keď tu bolo svetová vojna, ani jeden režim nebránil ľuďom, aby počas vianočných sviatkov chodili do kostolov alebo aby navštevovali svoje rodiny, keby mali aj cestovať cez celé Slovensko. Ani jeden. Robíte to alebo to plánujete urobiť práve vy.
Vyhlasovať lockdown, teda zákaz opustiť bydlisko okrem nejakých výnimočných prípadov práve počas vianočných sviatkov, keď majú byť rodiny spolu, keď sa majú navštevovať, spoločne sláviť sviatky Narodenia nášho Spasiteľa Ježiša Krista doma a v kostoloch, tak to nie je nič iné ako z pohľadu veriacich nehorázne rúzaj..., rúhanie, ktoré nemôže žiaden kresťan, ktorý poslúcha viac Pána Boha ako ľudí, ako vás schvaľovať. Žiaden. Komu vy vlastne, komu vy vlastne slúžite? Komu?
Najskôr ste nám pokazili Veľkú noc, teraz nám chcete pokaziť aj Vianoce? Čo bude s tými, ktorí budú chcieť ísť na Vianoce do kostola, ale jednoducho ich tam nepustia, pretože máme alebo bude vyhlásený lockdown, alebo ich tam nepustia, tak ako je to teraz, s odôvodnením, že koncentrácia stojacich veriacich prekročí vami stanovenú hranicu jedného veriaceho na 15 m2, ako ste si to vymysleli.
Čo urobíte s kňazmi, ktorí budú chcieť slúžiť omše aj počas lockdownu aspoň na Vianoce, najväčšie kresťanské sviatky, aj napriek týmto vašim zvráteným zákazom? Akú pokutu im budete dávať? Ako ich potrestáte? Nemusíte byť, naozaj nemusíte byť veriaci, nemusíte byť kresťania, aby ste v tomto ne.., v tomto nevideli jeden veľký, jeden veľký diabolský plán, ako urobiť z ľudí otrokov, tomu, čomu vy hovoríte korona, ale v skutočnosti nie je za tým nič iné ako vaša zvrhlá, vaša zvrhlá túžba po moci či možno len obyčajné šialenstvo jedného človeka, ktorého všetci bezvýhradne poslúchate.
Áno, ja musím súhlasiť, že lockdown by mohol byť, ale keď lockdown, tak lockdown človeka, ktorý si hovorí premiér, no v skutočnosti je on tým, on tým vírusom, ktorý rozkladá našu spoločnosť, a siaha nám na všetko, čo nám je drahé a sväté. Ten nech ide do lockdownu a dá Slovensku a ich občanom už konečne pokoj.
No, na záver, panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, pretože možno tým opozičným..., alebo opozičným poslancom to určite netreba vysvetľovať, ja si neodpustím otázku. Čo by ste vy robili, čo by ste vy robili bez toho, keby tu nebol ten váš slávny koronavírus? Čo by ste, čo by ste robili? Akým spôsobom by ste vládli? Ja mám taký pocit, že vy už ani neviete vládnuť bez toho, aby tu bol nejaký núdzový stav, bez toho, aby ste museli obmedzovať základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky. Vy už neviete vládnuť bez toho, aby ste zasahovali či už do práva na prácu, na slobodné podnikanie, do práva na zhromažďovanie, slobodu pohybu či náboženského vyznania.
No verte tomu, že ľudia vás už majú plné zuby. Majú plné zuby týchto vašich totalitných opatrení. Ani váš zákaz zhromažďovania, ani vaše vodné delo, ani vaši ťažkoodenci nezastavili desaťtisíce Slovákov, aby protestovali v uliciach slovenských miest. Opakovane. Ani vaše nezákonné opatrenia obmedzujúce slobodu podnikania, likvidujúce celý gastrosektor nezabráni tomu, aby niekoľko stoviek reštaurácií a iných pohostinstiev otvorilo včera svoje prevádzky. Myslíte si snáď, že týchto ľudí, týchto poctivých slovenských občanov, ktorým ide doslova o existenciu, o ich vlastné prežitie, o ich rodiny, že ich zastrašíte, keď ich prirovnáte k vrahom, ako to urobil včera minister obrany Naď? No, nemyslite si, že ľudia budú tieto vaše totalitné opatrenia rešpektovať done..., donekonečna. Na to jednoducho zabudnite.
Áno, aj náš národ, aj slovenský národ znesie toho veľa, aj sme zniesli veľa v histórii, ale verte mi, že každý národ, aj náš národ má svoje hranice. A tie hranice jednoducho končia tam, kde siahnete na jeho vieru, na jeho prácu, na jeho deti a na jeho rodiny. Vtedy aj náš slovenský národ povie dosť a vyženie vás, tyranov, pretože nič iné nie ste, tyranov slovenského národa z tohto parlamentu a z tejto vlády. A dal by Pán Boh a ja sa budem za to modliť a budem bojovať za to, aby to bolo čo najskôr.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja keď tu sledujem dianie v tejto Národnej rade, tak mám naozaj niekedy pocit, že niektorí ministri, ktorí nám sem chodia predkladať svoje návrhy zákonov, si o nás poslancoch Národnej rady myslia, že sme, prepáčte, že to poviem týmto výrazom, že sme úplní hlupáci, ktorí nie sú schopní pochopiť ani tie najjednoduchšie veci, a teda že tu v Národnej rade im prejde úplne bez povšimnutia snáď absolútne všetko. Aj tá najväčšia nehoráznosť.
A presne tento pocit som nadobudol aj na tejto schôdzi, keď nám tu pani ministerka spravodlivosti predložila novelu základného zákona štátu, teda novelu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej sa nachádza popri viacerých iných početných zmenách aj zmena, ktorá predstavuje snáď najzásadnejšiu zmenu Ústavy Slovenskej republiky v celej jej histórii. Zmenu, ktorú ste vo všeobecnej časti vašej dôvodovej správy, pani ministerka, spomenuli len tak na okraj dvoma vetami, akoby vlastne ani nešlo o niečo podstatné a dôležité.
Hovorím o tom, čo už tu bolo viackrát spomínané počas tejto rozpravy, a teda o treťom bode vášho návrhu, ktorý zavádza výslovný zákaz posudzovania súladu ústavných zákonov s ústavou zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky. Je síce pravda, že ani dnes nie je v Ústave Slovenskej republiky uvedené explicitne, že Ústavný súd preskúmava súlad ústavných zákonov s ústavou. No táto právomoc mu vyplýva z výkladu článku 125 ods. 1 písm. a), v ktorom sa hovorí, že Ústavný súd rozhoduje okrem iného aj o súlade zákonov s ústavou, pričom pod slovom zákon chápeme nielen bežné zákony, ale aj ústavné zákony a túto právomoc. Tento výklad už Ústavný súd aj v praxi využil, čím v podstate ako najkompetentnejší a najpovolanejší orgán ochrany ústavnosti potvrdil priamo svojou rozhodovacou činnosťou správnosť takéhoto výkladu ústavy. Aby však Ústavný súd túto svoju právomoc nemohol využívať aj v budúcnosti, prichádzate teraz so zmenou Ústavy tak, aby mal túto právomoc ústavne vyslovene zakázanú. Možno pre človeka, ktorý žije v právnom bezvedomý, táto diskusia o tejto otázke môže pripadať ako zbytočná a v zásade nemeniaca v bežnom živote človeka vôbec nič. No každý, kto aspoň trocha uvažuje a zamyslí sa nad tým, s čím tu vlastne teraz prichádzate, sa nemôže ubrániť presvedčeniu, že s touto zmenou prichádzate len preto, zdôrazňujem len preto, aby ste na Slovensku mohli zaviesť potichu a v podstate poza chrbát občanov Slovenskej republiky novodobú totalitu. A na to, aby ste ju mohli zaviesť, vám zostáva odstrániť z cesty už len poslednú prekážku, poslednú veľkú poistku, ktorá občanom Slovenskej republiky zostáva, keď práve pod zámienkou boja proti koronavírusu obmedzujete ich základné ľudské práva a slobody, a to poistku v podobe Ústavného súdu.
Pán predsedajúci, poprosím vás. (Zaznenie gongu.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Poprosím, pani ministerka, keby ste zaujala miesto navrhovateľky a ostatných poprosím o kľud v sále, nech pán poslanec môže dokončiť svoje vystúpenie. Ďakujem.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Aby teda ľudia tomu rozumeli, ak táto vaša zmena ústavy prejde, získate v podstate možnosť prijímať akékoľvek ústavné zákony, akékoľvek zmeny Ústavy Slovenskej republiky vrátane tých, ktoré budú obmedzovať základné práva a slobody slovenských občanov bez toho, aby vás mohol zastaviť Ústavný súd tým, že rozhodne, že tieto vaše zmeny sú protiústavné. Získate tak vlastne voľné ruky prakticky na čokoľvek, keď hovorím čokoľvek, tak tým naozaj myslím čokoľvek, pretože budete mať možnosť meniť samotnú ústavu ako základný zákon štátu bez toho, aby mohol akýkoľvek nezávislý súdny orgán povedať, že toto už je za čiarou, že toto už ide proti samotným základom nášho štátu, našej republiky, že toto už z nášho štátu vytvára doslova totalitný štát.
A budem aj celkom konkrétny. Len nedávno ste, pani ministerka, avizovali, že chcete meniť ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý upravuje limity núdzového stavu tak, aby bolo možné núdzový stav vyhlásiť alebo predĺžiť aj na viac ako súčasných 90 dní. Ak teraz prejde táto vaša novela ústavy, tak ani Ústavný súd nebude môcť povedať, že takáto zmena už nie je v poriadku, že to už je za čiarou. Jednoducho nebude to môcť ani Ústavný súd žiadnym spôsobom zablokovať. Vašej vláde totiž nestačí, že sa môže núdzový stav vyhlásiť len na tých 90 dní. Vy ho potrebujete mať v platnosti aj po uplynutí tejto lehoty, hádam čo najdlhšie, tak ako to povedal v rozprave kolega Susko, možno aj štyri roky, celé volebné obdobie aj to by vám vyhovovalo, keby bol núdzový stav vyhlásený aj na takéto obdobie. Pretože vám tento núdzový stav v podstate vyhovuje, lebo vám umožní vládnuť ako diktátorom bez toho, aby ste museli brať ohľad na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Pretože odkedy tu vládnete, tak ste práve pod zámienkou boja proti koronavírusu porušili alebo obmedzili celý rad základných práv a slobôd občanov garantovaných práve ústavou.
Žiadna vláda pred vami, a to sme tu mali naozaj rôzne vlády, si ešte nedovolila urobiť s ľuďmi to, čo to robíte práve vy. Obmedzovali ste, obmedzovali ste slobodu pohybu občanov zákazom vychádzania, ich protiprávnym umiestňovaním do štátnej karantény, ktorú ste im ešte dali zaplatiť. A obmedzujete ju aj doteraz, keď slovenským občanom bránite vstupovať na vlastné územie bez absolvovania nejakých testov na COVID-19. Obmedzujete právo na súkromie, keď ľudí nútite podstupovať plošné testovanie a preukazovať sa akýmisi certifikátmi v práci a v obchodoch, či keď ste ich chceli špicľovať prostredníctvom mobilov. Zasahujete do práva na prácu a na podnikanie, keď zatvárate či obmedzujete prevádzky a obchody a privádzate tak ľudí na mizinu. Zasahujete do práva detí na vzdelávanie, keď zatvárate školy a robíte z mladej generácie doslova generáciu hlupákov. Zasahujete dokonca do slobody náboženského vyznania, keď zatvárate kostoly či určujete, koľko ľudí tam môže chodiť na bohoslužby. A napokon zakazujete aj právo na zhromažďovanie, právo občanov riešiť veci verejné v uliciach a protestovať proti tejto vašej prehnitej vláde.
A na toto všetko sa vám ako najlepší argument hodí konštatovanie, že tu máme vyhlásený núdzový stav. A práve ten posledný zákaz - zákaz zhromažďovania, ktorý vám núdzový stav umožňuje, vám snáď vyhovuje najviac. Pretože nebyť tohto zákazu, tak dnes by proti vám v uliciach neprotestovali desaťtisíce ľudí ako naposledy 17. novembra v Bratislave a po celom Slovensku, ale protestoval by proti vám celý národ snáď okrem vašich fanatických voličov.
A ja sa teraz pýtam vás, pani ministerka, a možno aj vašich koaličných vládnych poslancov, čo bude nasledovať po takejto zmene ústavy. Aký trest vymyslíte pre tých, čo odmietnu napríklad vaše pochybné a narýchlo pripravené očkovanie? Pán minister už avizoval že 150-tisíc ľudí chce zaočkovať do konca tohto roka. Čo ak to odmietnu tí zdravotníci, tí dôchodcovia alebo tie ohrozené skupiny, ktoré chcete ako prvé zaočkovať? Opäť nebudú môcť takýto ľudia chodiť do práce či do obchodov? Nebudú môcť ich deti chodiť do škôl? Alebo ich len označíte ako akýchsi druhoradých občanov, akýchsi nepriateľov štátu, tým že budú musieť nosiť rúška možno nie jeden rok, ale hoci aj desať rokov?
Vám sa jednoducho vládne najľahšie a najjednoduchšie vtedy, keď vás nič neobmedzuje. Keď si môžte robiť s ľuďmi čokoľvek a môžte sa pritom vyhovárať na to, že tu máme koronu, že tu máme núdzový stav a, samozrejme, najlepšie sa vládne vtedy, keď vám do týchto vašich opatrení nemôže nikto nič hovoriť dokonca už ani Ústavný súd. Preto prichádzate s touto zmenou. Nie je to pritom po prvýkrát v histórii, keď práve vlády s rôznymi diktátorskými a totalitnými chúťkami obmedzovali základné práva a slobody svojich občanov, zneužívajúc práve strach z nejakého vymysleného alebo zveličeného nepriateľa. A dnes to isté robíte vy. Pod zámienkou boja s novým nepriateľom - koronou, ktorej význam a nebezpečenstvo ste nafúkli do úplne obludných rozmerov až do prasknutia, akoby žiadna iná choroba, hrozba či príčina úmrtí na Slovensku ani neexistovala.
Dovoľte mi, aby som vám práve pri tejto príležitosti pripomenul, že nielen ja a nielen naša strana hovorí o tom, že závažnosť tohto ochorenia sa v porovnaní s inými vírusovými ochoreniami, ktoré sa u nás vyskytujú každý rok, mimoriadne zveličuje. Nehovoríme to len my, hovoria to mnohí lekári, mnohí odborníci ako napríklad už v tomto pléne v minulosti spomínaný grécko-americký lekár, spisovateľ a profesor medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite John Ioannidis, ktorý k takémuto záveru dospel práve pri analýze úmrtnosti na túto chorobu, a to na základe 61 štúdií z celého sveta.
A aby sme zostali doma, podobný názor zdieľa aj bývalí člen nášho ústredného krízového štábu, prezident Slovenskej lekárskej komory - doktor Marian Kollár. No títo všetci sú podľa vás len šíritelia hoaxov a bludov. Ja na jednej strane chápem, že politik, ktorí trpí nejakou narcistickou poruchou takej závažnosti, že si to už vyžaduje hospitalizáciu na psychiatrií, tak ten môže byť presvedčený o tom, že jeho genialite sa nevyrovná nikto, že jeho názory sú tie najsprávnejšie, najodbornejšie, jednoducho hodnotnejšie ako názory špičkových vedcov a lekárov. No nechápem len to, ako sa takýto politik narcista falošne presvedčený o svojej genialite môže stáť premiérom.
Panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, povedzte mi, ako vám môže človek veriť, že tu nechcete zvádzať nejakú novodobú totalitu, že tu nechcete meniť ústavu kvôli tomu, aby vás nemohol nikto zastaviť, keď ste tu viac ako polroka vašej vlády prijímali prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva protiprávne opatrenia obmedzujúce pod zámienkou korony ľudské práva a slobody. A to opäť nehovorím ja, ale povedala to Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá to konštatovala vo svojom upozornení, a to ústami bývalej námestníčky, ktorú ste za to, že vás demaskovala, kariérne zlikvidovali tým, že ste jej pohrozili trestným stíhaním za údajné šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Ako môžme veriť tomu, že nechcete zasahovať do práv našich občanov, keď najskôr vymyslíte aj podľa Ústavného súdu problematický systém špicľovania občanov prostredníctvom mobilov a potom nútite ľudí do plošného testovania spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom. Opäť nie len podľa nás, ale aj podľa posledného stanoviska Úradu na ochranu osobných údajov? Ako vám môžme veriť, že máte nejaké zákonné hranice, ktoré neprekročíte, keď vám nerobí problém predlžovať dokonca aj sám osebe veľmi kontroverzný núdzový stav, hoci to zákon o bezpečnosti štátu vôbec neumožňuje?
Panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, vy už naozaj nepočúvate nikoho, nepočúvate ľudí v uliciach, nepočúvate domácich ani zahraničných odborníkov. A teraz už nepočúvate ani samotného predsedu Ústavného súdu, ktorí vás bol sám osobne v tomto parlamente presviedčať a ktorý je aj tu teraz prítomný, ako veľmi nebezpečná je táto vaša novela ústavného zákona, teda novela ústavy oberajúca Ústavný súd o kľúčovú kompetenciu, ktorou možno ešte v poslednej chvíli možno zachrániť demokraciu.
No na záver vám môžem povedať, že v jednom máte aj pravdu, čo ste napísali do vašej dôvodovej správy, pani ministerka. A to budem citovať, že: "Prvým a posledným ochrancom ústavnosti ústavy však vo vašej zvolenej kompetencií nie je Ústavný súd, ale ľud, resp. občianska spoločnosť." Áno, ak zoberiete Ústavnému súdu posledné právo na to, aby túto vašu diktatúru zastavil, tak naozaj neostane skutočne nič iné, ako právo uvedené v čl. 32 ústavy, a to je právo občanov na odpor. Odpor voči tejto vašej tyranií. Samozrejme, len za predpokladu, že nezmeníte aj tento článok ústavy a že tento čl. 32, že ho nevypustíte z ústavy a nezoberiete novelou ústavy občanom aj toto posledné ústavné právo.
Ale aj v takom prípade vás ubezpečujem, že posledné slovo tu nebudete mať vy, vaša vláda, ktorá tu možno teraz je, ale zajtra tu byť nemusí, ale posledné slovo bude mať národ, slovenský národ, ktorý ste svojou vládou položili na kolená. Slovenský národ, ktorý ste svojou politikou už dávno zradili.

Martin, ja ťa ešte doplním ohľadom toho obrovského zadlžovania, ktoré chystá táto vláda, ktoré už vlastne aj spustila a ešte bude pokračovať. A bol by som rád, keby aj verejnosť vedela, že to nie sú nejaké drobné, o ktoré ide zadlžovať Slovenskú republiku, pretože len v tých rokoch 2020 až 2023 má stúpnuť hrubý dlh verejnej správy o takmer 29 mld. eur, 29 mld. eur. To je v podstate ešte väčšia suma, ako sú výdavky všetkých ministerstiev a orgánov ústrednej štátnej správy v tomto roku plánované dokopy. Ešte viacej. A to, že to nie je nejaký, nejaký bežný trend, ktorý sa tu deje hádam každé štyri roky, to si uvedomíme vtedy, keď sa pozrieme na to, že napríklad za posledné štyri roky, teda v rokoch 2016 – 2019, tiež rástol štátny dlh alebo teda hrubý dlh verejnej správy tiež, ale narástol o nejaké 2,4 mld., teda nie o 29 mld. eur.
A tu treba povedať, že pri takýchto číslach, pri takýchto obrovských číslach takéto niečo, takéto plánované obrovské zadlženie štátu nemožno nazvať inak ako vyslovene ekonomickou vlastizradou a samovraždou Slovenskej republiky. A je úplne jedno, či sa bude buď pán minister financií, alebo celá Matovičova vláda vyhovárať, že tu máme koronavírus a treba robiť nejaké opatrenia proti nim a toto je dôsledok toho, pretože v konečnom dôsledku tie opatrenia robia nejakí konkrétni ľudia. Tie opatrenia nerobí nejaký, nejaký vírus, ale robia ich priamo ľudia, ktorí vo vláde sedia, a oni, jedine oni sú zodpovední za to, v akom stave sa Slovenská republika nachádza, a oni sa budú za to aj zodpovedať. To si musíme, to si musíme všetci uvedomiť.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, položme si jednu základnú otázku. Načo tu máme orgány činné v trestnom konaní a čo je vlastne ich hlavným cieľom? Možno je to na prvý pohľad banálna otázka, na ktorú pozná odpoveď snáď každý, no zároveň je to mimoriadne dôležitá otázka v kontexte práve nami predkladaného návrhu zákona.
Cieľom orgánov činných v trestnom konaní je dôsledne vyšetriť všetky trestné činy tak, aby mohli byť následne páchatelia týchto trestných činov spravodlivo potrestaní súdmi, tak aby už títo kriminálnici nemohli ďalej ohrozovať obete svojich trestných činov a dopúšťať sa aj ďalších trestných činov, inými slovami, hlavným cieľom orgánov činných v trestnom konaní musí byť dôsledná ochrana záujmov poškodených, teda záujmov obetí trestných činov, či už skutočných, alebo potenciálnych.
Čo ale v prípade, ak poškodení ťahajú za kratší povraz? Čo v prípade, ak majú menšie práva ako obvinení, resp. páchatelia trestných činov? Možno tu hovoriť potom o nejakej spravodlivosti? Môžme sa potom spoľahnúť na to, že obete trestných činov dostanú primerané zadosťučinenie a môžme sa spoľahnúť na to, že zločiny, ktorým museli čeliť, sa už nikdy v žiadnom prípade nezopakujú? A presne takýto prípad, takýto legislatívny stav máme na Slovensku aj my, pretože jednou zo zásadných oblastí, ktoré majú obete trestných činov, teda poškodení, z hľadiska práva menšie práva ako obvinení zločinci, je oblasť konania dohody o vine a treste, ktorá je čoraz častejším spôsobom vybavovania trestných konaní.
Dnešný právny stav je taký, že poškodený, ako už tu bolo, ako tu už bolo povedané, nemôže zablokovať prijatie dohody o vine a treste. Aj keby bola táto dohoda hoci aj tisíckrát nespravodlivá a v neprospech obeti trestných činov, aj keby umožňovala zločincom vyhnúť sa spravodlivému trestu, poškodený je v konaní o dohode o vine a treste prakticky celkom vylúčený. Áno, môže sa síce vyjadrovať k náhrade škody, no nemôže namietať to podstatné, teda výšku trestu pre jednotlivých páchateľov. Výsledkom potom je, že ak zlyhá príslušný prokurátor, či už v dôsledku korupcie, klientelizmu, alebo jednoducho len preto, že ľudsky pochybí alebo nie je dostatočne charakterný na to, aby mu záležalo na dostatočnom potrestaní zločincov, títo zločinci dostanú v konečnom dôsledku len smiešne nízke tresty. Napokon nikto asi nepochybuje o tom, že ak má niekto najväčší záujem na potrestaní vinníkov, a nie na ich krytí, na zákonnosti a na riadnom vyšetrení celého prípadu, tak to nikdy nie je hoci aj ten najlepší prokurátor, ale jedine poškodený.
Pri tom, ako funguje súčasný trestný systém, pri tom, aké obrovské škandály aj za posledné obdobie vyplávali na povrch, je spoliehanie sa na to, že prokurátor bude vždy a za každých okolností hájiť práva obetí trestných činov, rovnako naivné ako veriť tomu, že žiadny úradník v tomto štáte neklame, nepodvádza a nikdy sa nedá podplatiť. Musíme si totiž uvedomiť, že nedostatočná, nedostatočné práva poškodených vedú v konečnom dôsledku aj k neobjektívnym a nespravodlivým súdnym rozhodnutiam. Páchatelia trestných činov dostanú buď naozaj smiešne nízke tresty, ktoré im nijako nebránia pokračovať v trestnej činnosti, a to práve častokrát aj voči ich pôvodným obetiam, ak ide o nejakých recidivistov. V takom prípade obete trestných činov trpia niekoľkokrát. Prvýkrát pri samotnom spáchaní trestného činu, druhýkrát potom, keď sa dozvedia, že kriminálnici, ktorí im ublížili, nie sú spravodlivo potrestaní, a častokrát potom aj tretíkrát, keď sa opätovne stanú obeťami zločinu, obeťou zločinu či už zo strany pôvodných páchateľov, ktorým tento trestný systém nezabránil pokračovaní trestnej činnosti, alebo zo strany iných zločincov, pre ktorých nie je takto nastavený trestný systém dostatočne odstrašujúci.
Na jednej strane plne chápem, že čím je, že čím je poškodený, resp. jeho zástupca uvedomelejší a vzdelanejší, tým viac sa bude biť za svoje práva, čím sa vlastne celé trestné konanie časovo natiahne. No na druhej strane v prípade, že si prokurátor svoje povinnosti neplní dôsledne, čo sa, bohužiaľ, v našom trestnom systéme stáva často, kde sa veľa prípadov končí rozhodnutím typu buď skutok sa nestal, alebo skutok sa stal, ale nie je trestným činom, neexistuje iná cesta k spravodlivosti ako práve posilnenie práva poškodeného, a to minimálne v konaní o dohode o vine a treste, pretože spravodlivosť musí byť bez ohľadu na to, či tu bude celý proces trvať jeden rok alebo päť rokov.
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, uvedomte si, že posilnenie práv poškodeného, hoci len v konaní o dohode o vine a treste zásadným spôsobom prispeje k väčšej miere spravodlivosti na Slovensku a predovšetkým k vyriešeniu jedného z najväčších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. A verte mi, že to nie je len životná úroveň, nezamestnanosť, sociálna nespravodlivosť, nefunkčné školstvo či zdravotníctvo, ale bezpochyby aj problém kriminality, teda to, že občania Slovenskej republiky sa nemôžu cítiť vo vlastnom štáte bezpečne. Neklamme sa, že toto nie je nejaký problém. Naopak, ak sa spýtate bežných ľudí, takmer všetci vám povedia, že, pri otázke o spravodlivosti na Slovensku, že štát dlhodobo viac ochraňuje zločincov ako ich obete.
Náš návrh zákona je jednoducho o tom, aby sa kriminálnici, aby kriminálnici nemali v trestnom konaní väčšie práva ako obete trestných činov, aby sa obete trestných činov mohli v trestnom konaní efektívne brániť. V minulosti sme opakovane predkladali návrh zákona, ktorý dáva poškodeným dokonca právo podávať opravné prostriedky nielen vo veci náhrady škody, ale aj vo veci viny a trestu. Teraz prichádzame s miernejšou, možno snáď s priechodnejšou verziou, ktorá dáva poškodeným právo aktívne vystupovať v konaní o dohode o vine a treste, a túto dohodu potom aj v prípade nutnosti svojím nesúhlasom zablokovať. Dať väčšie práva poškodeným v konaní o dohode o vine a treste znamená nielen istý druh poistenia pred skorumpovanými štátnymi orgánmi a predovšetkým cestu, ako dosiahnuť spravodlivosť aj vtedy, kedy by ju zločinci chceli zastaviť ešte predtým, než sa celá vec prejedná v plnom rozsahu na súdnom pojednávaní.
Na záver len dodám, že možnosť poškodeného zablokovať dohodu o vine a treste privítali dokonca aj niektorí kandidáti na generálneho prokurátora, ktorého sme vypočúvali, ktorých sme vypočúvali. Ide teda zjavne o vec, ktorá aj podľa tohto zásadne rezonuje v odbornej právnickej verejnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, je skutočne načase, aby sme už konečne urobili poriadok so všetkými zločincami. Nastavme teda trestný systém tak, aby bol každý zločin spravodlivo potrestaný, aby sa žiaden slušný človek nemusel báť ani o svoj život, ani o svoje zdravie, ani majetok. Nič iné nechceme.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, poviem to hneď na úvod a celkom otvorene. Predložením tohto vášho návrhu zákona ste práve sami, ozaj zdôrazňujem sami, priznali a dokázali, že všetky vaše opatrenia, ktoré tu už niekoľko mesiacov robíte proti tzv. koronavírusu od povinného očkovania, teda povinného nosenia rúšok, zatiaľ ešte povinné očkovanie nie, vďakapánubohu, cez zatváranie obchodov a reštaurácií až po nútenú štátnu karanténu, že všetky tieto vaše šialené opatrenia boli protizákonné a tým aj protiústavné, keďže v zmysle ústavy môže štát ukladať akékoľvek povinnosti len na základe zákona. A to je v podstate aj jediný dôvod, prečo túto novelu dnes predkladáte, dôvod, ktorý veľmi síce tak jemne a nepriamo aj vy sami priznávate v dôvodovej správe.
Vy jednoducho potrebujete legalizovať všetky tie vaše totalitné opatrenia pod hlavičkou Úradu verejného zdravotníctva a pod zámienkou boja proti COVID-u-19. Tomu COVID-u-19, o ktorom ste nám aj dnes zabránili ako vládni poslanci dostať relevantné informácie, čísla a analýzy, ktoré máte alebo by ste mali mať k dispozícii, ktoré ale tajíte, a to nielen pred širokou verejnosťou, ale dokonca už aj pred nami poslancami, ktorí máme pritom najväčšiu zodpovednosť pred Slovenskou republikou aj občanmi.
Keď sme na protiprávnosť týchto opatrení upozorňovali my v opozícii, tak ste boli ticho. Vtedy ste sa tvárili, že všetko v poriadku, že sa nič nedeje, že nič neporušujete, že všetko je v súlade so zákonom, s ústavou. Až kým vás z tejto protiprávnosti a protizákonnosti neusvedčila aj samotná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá poslala 29. septembra Úradu verejného zdravotníctva svoje upozornenie. A ja musím konštatovať, že sme tu ešte nemali vládu, ktorá by tak bezprecedentne porušovala základné ľudské práva a slobody, ktorá by tak bezprecedentne zasahovala do životov všetkých občanov Slovenskej republiky, nielen tých chorých, ale aj tých celkom zdravých, a to ešte aj protizákonným a protiústavným spôsobom, ako to robí práve vaša vláda.
Ľudia musia jednoducho vedieť, že keď ich vláda po návrate z práce v zahraničí na jar umiestňovala do štátnej karantény, kde museli niekoľko týždňov žiť ako vo väzení, tak konala protizákonne. Ľudia musia jednoducho vedieť aj to, že keď vláda zatvárala ich reštaurácie, predajne a iné podniky, tak ako to robí pomaly aj teraz, a pripravovala ich tak o prácu a o živobytie, taktiež konala protizákonne. Ľudia musia vedieť, že to, že je náš štát a jeho obyvatelia dnes na kolenách, že za to nemôže nejaký COVID-19, ale za to môžu panické a protizákonné opatrenia tejto vlády.
A teraz chce túto protiprávnosť vláda napraviť tak, že prichádza s novelou, ktorá dáva všetky tie totalitné, pre mnohých likvidačné opatrenia priamo do zákona a ešte ich aj rozširuje. S novelou, ktorá doslova škandalóznym spôsobom zavádza na Slovensku diktatúru.
Keď som si otvoril ten váš návrh zákona, pán minister, ten váš totalitný zákon, tak som nemohol veriť vlastným očiam. Vy dávate nejakému hlavnému hygienikovi, ktorý nebol zvolený do svojej funkcie občanmi Slovenskej republiky, ktorý nie je zákonodarcom ako my poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, také právomoci, za aké by sa nemusel hanbiť ani ten najväčší diktátor.
Poviem to konkrétne. Chcete, aby mal právo nariadiť nútenú izoláciu osoby. Ale pozor, už nielen izoláciu osoby chorej, ale i osoby čo i len podozrivej z prenosného ochorenia. Čo môže byť prakticky ktokoľvek, o kom Úrad verejného zdravotníctva povie, že bol v kontakte s nejakou chorou osobou, nachádza sa na nejakom nevhodnom mieste alebo má jednoducho len horúčku a kašeľ, teda príznaky, ktoré sa pripisujú aj COVID-u-19. A túto právomoc hlavného hygienika takmer kohokoľvek nútene izolovať ešte ako keby sa nechumelilo, nazvete v dôvodovej správe iba nejakou legislatívno-technickou úpravou. Presne takto ste to tam dali. To je podľa vás len legislatívno-technická úprava. To, že môžte kohokoľvek nútene izolovať.
Vy ďalej chcete dať hlavnému hygienikovi právo, aby rozhodoval o tom, že budeme musieť nosiť všetci povinne rúška. Ale pozor, nie nielen niekde na nejakých hromadných podujatiach, tam, kde sa vyskytuje veľa ľudí, niekde na verejnosti, ale keď si to vláda a jej lokaj na mieste hlavného hygienika zmyslí, tak kľudne aj doma, hoci aj celých 24 hodín, hoci aj v posteli počas spánku, pretože tento váš paškvil nijako neobmedzuje hlavného hygienika v tomto opatrení a nestanovuje z tohto opatrenia žiadne výnimky.
Vy chcete dať de facto vláde a jej úradníkom právomoc, aby zaviedla povinnosť každého jedného človeka, ktorý si pôjde nakúpiť napríklad do obchodu potraviny alebo si pôjde natankovať do svojho auta, registrovať sa a poskytnúť svoje osobné údaje, aby ste mali dokonalý prehľad o tom, kto a kde sa pohyboval a to už aj bez toho, aby musel mať pri sebe mobil. Keď odmietne, tak si jednoducho nenakúpi a nechávate ho v zmysle tohto vášho paškvilu zomrieť aj od hladu.
Vy chcete, aby vláda prostredníctvom svojej figúrky mohla nariadiť transport osoby chorej na prenosné ochorenie, ale dokonca aj osoby hoci len podozrivej z prenosného ochorenia a určiť podmienky tohto transportu. A tu by som sa trocha zastavil, lebo naozaj mňa by zaujímalo, čo myslíte pod tým transportom, lebo nenašiel som to priamo v zákone, nenašiel som to ani v dôvodovej správe v osobitnej časti. Transport, teda inými slovami deportácia občanov Slovenskej republiky, má byť teda odkiaľ kam? Za akým účelom? Na ako dlho? Má byť v zamrežovaných autobusoch strážených vojakmi alebo budete občanov transportovať nejakými dobytčákmi? Budete ich transportovať do väzenia, do pracovných táborov, kde im nariadite nejakú pracovnú povinnosť, lebo aj to vám dnes umožňuje núdzový stav?
A napokon je tu aj ďalšia významná právomoc hlavného hygienika. Možnosť, aby nariadil povinné očkovanie proti koronavírusu, to očkovanie, ktorému dnes neveria ani len tí, čo inak všeobecne iné očkovania podporujú. Síce ste povedali hneď na úvod, pán minister, že toto z vášho návrhu zákona nakoniec pozmeňovacím návrhom vypustíte, ale opýtam sa vás, tak ako to, že vás to vôbec napadlo, ako vás to mohlo napadnúť niečo takéto do zákona vôbec dávať. Ak chcete urobiť zo seba a zo svojej rodiny nejakého pokusného králika, tak nech sa páči, kľudne si to urobte, ale nenúťte a nepresviedčajte ostatných fyzicky aj duševne zdravých ľudí na Slovensku, aby podstupovali tieto vaše medicínske experimenty aj oni a ich deti a ich vlastné rodiny.
No a napokon najlepšie vaše opatrenie nakoniec. Vy chcete dať vláde a jej poskokovi hlavnému hygienikovi právomoc nariaďovať ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môžete zakázať, môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Teda inými slovami dávate vláde právomoc prostredníctvom hlavného hygienika zavádzať prakticky čokoľvek, akékoľvek absurdné opatrenia, akúkoľvek hlúposť, absurditu, akékoľvek totalitné opatrenia obmedzujúce základné ľudské práva a slobody, a stačí vám, keď poviete, že to je, že to je nevyhnutné. A to hovoríte aj teraz, že tieto všetky opatrenia, ktoré ste tu robili, boli nevyhnutné. Je to nevyhnutné podľa vás, lebo tu máme pandémiu, lebo sú ohrozené naše životy. A s tým môžem súhlasiť, naozaj sú tu ohrozené ľudské životy, naozaj ľuďom na Slovensku ide o život. Ide im o život, keď ich pripravujete o ich živobytie, ide im o život, keď ich necháte umierať na iné ochorenia, sústrediac všetky zdravotnícke kapacity v podstate len na jeden cieľ – boj s COVID-om-19, boj s vírusom, z ktorého ste urobili snáď najväčšiu hrozbu tohto storočia.
A pre toho, kto si myslí, že niečo zľahčujem, tak taký jednoduchý príklad, kým na aktívne a pasívne fajčenie na Slovensku zomrie ročne 11-tisíc ľudí, na COVID-19 to bolo do dnešného dňa, teraz myslím najnovšia štatistika, 66. Teda na jednej strane 11-tisíc obetí chorôb z fajčenia, ktoré tu nikto nezakazuje ani neobmedzuje tým spôsobom, že by obmedzovalo ľudské práva a základné slobody, a na druhej strane tu máme 66 obetí COVID-u, pre ktoré doslova a do písmena likvidujete celý náš štát a životy všetkých obyvateľov, a to nielen zdravých, ale aj chorých, proste všetkých, všetkých, všetkých občanov dokopy.
A keďže sa pri svojich totalitných chúťkach stále skrývate za pandémiu koronavírusu a tvrdíte, že ho nemožno porovnávať s chrípkou, tak si na záver neodpustím ešte jednu poznámku, ktorú už možno, keď na základe núdzového stavu možno za týždeň, za dva, keď obmedzíte slobodu slova, nebudem môcť povedať verejne mimo pôdy parlamentu.
Podľa oficiálneho pandemického plánu Českej republiky, je to síce náš sused, nie je to Slovenská republika, ale predsa len pandemický plán oficiálny Českej republiky musí mať nejakú relevanciu. Je to krajina, ktorá má, ktorá je nám veľmi blízka.
Pri epidémii chrípky podľa tohto plánu, pri epidémii bežnej chrípky ochorie 5 až 10 % obyvateľov. V prípade pandémie chrípky je to 30 až 50 % obyvateľov daného štátu. A viete, koľko pozitívne testovaných, pozitívne testovaných, nie chorých, máme na Slovensku k dnešnému dňu? V čase, keď tu vláda vyvoláva doslova hystériu a paniku z COVID-u-19? Nie je to ani 5 %, ani 10, ani 30 a už vôbec nie 50 %. Je to presne k dnešnému dňu 0,38 % ľudí, pretože presne toľkoto ľudí máme k dnešnému dňu nie chorých, ale pozitívne testovaných.
A ešte jedna informácia, takisto podľa oficiálneho pandemického plánu Českej republiky. Tam vyhlasujú epidémiu chrípky, keď počet ochorení dosiahne 1 800 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. U nás je momentálne 383 prípadov COVID-u-19 na 100-tisíc obyvateľov. Napriek tomu sa stále hovorí o epidémii, pandémii a tak ďalej.
Prestaňme si už konečne klamať, prestaňme vyvolávať paniku a využívať ľudský strach na to, aby v našom štáte bola zavádzaná totalita.
Na záver, páni poslanci, panie poslankyne, ak tento zákon z dielne ministerstva zdravotníctva schválite, tak sa choďte rovno udať, choďte sa rovno udať za to, že zneužívate právomoc verejného činiteľa, choďte sa udať za to, že pod hrozbou násilia zo strany polície, ktorú budete zneužívať na presadzovanie týchto opatrení voči neposlušným občanom, že konáte úklady proti Slovenskej republike, keď odstraňujete jej demokratické zriadenie a zavádzate tu v praxi novodobú totalitu. A choďte sa udať skôr, než to za vás spravia občania, ktorí ešte – na rozdiel od vás – nestratili zdravý rozum.

Nie, nebude. Kolegyne, kolegovia, ja chcem všetkým tým, čo tu dnes verejne vystúpili na podporu tohto nášho návrhu zákona o zdobrovoľnení očkovania, poďakovať. Som rád, že ste našli odvahu, že ste sa nezľakli, že nepozeráte na politické tričká, ale pozeráte skôr na pravdu, spravodlivosť a na zdravý rozum.
Ale možno tejto strane alebo tým kolegom z tejto strany, ktorí trpia takou posadnutosťou koronavírusom, posadnutosťou COVID-om, rúškami, ich nosením a tak ďalej, ako tu pán poslanec Ševčík, tak pre vás mám len takú dobrú radu. Možno by bolo dobré, keby ste večer, keď si sadnete ku televízoru, nepozerali len správy, keby ste si prepli na niečo, na niečo iné, aby ste nepočúvali tie správy, lebo vás to nejako zahlcuje. Alebo možno ešte lepšie by bolo, keby ste úplne vypli televízor, a uvidíte, potom sa vám uľaví. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Linhart, pani poslankyňa Hajšelová, obom vám ďakujem za vaše faktické poznámky aj za podporu nášho návrhu zákona. Dúfam, že sa pridajú aj ďalší poslanci z vládnej koalície. Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, pre tých z vás, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomínam, že náš návrh zákona, ktorý zdobrovoľňuje súčasné povinné očkovanie, v žiadnom prípade neruší možnosť lekárov vykonávať očkovanie ani možnosť občanov podstúpiť toto očkovanie v prípade, ak sú presvedčení o jeho účinnosti a význame. Zároveň ale nenúti ani podstupovať očkovanie tých občanov, resp. ich detí, ktorí očkovanie odmietajú, a to nie z nejakej nezodpovednosti, ale len preto, že s ním majú v rodinách veľmi negatívne skúsenosti, alebo len preto, že sa rozhodli riadiť názormi tej skupiny lekárov, vedcov a iných odborníkov, ktorí navzdory obrovskému tlaku zo strany médií, politikov či svojich kolegov poukazujú na nebezpečnosť a neefektívnosť súčasného systému očkovania.
Inými slovami, náš návrh ruší sankcie za odmietnutie očkovania, teda peňažnú pokutu, ktorá je v súčasnosti vo výške do 331 eur. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím, ak máte dôležité témy na diskusiu, tak mimo rokovacej sály, lebo to ruší vystupujúceho.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Je teda len na vás, či sa očkovaniu podrobíte, alebo nie. Nechceme nič viac a nič menej ako právo na slobodnú voľbu, to právo, ktoré majú občania mnohých štátov Európskej únie, kde nie je očkovanie povinné, a ja ich vymenujem. V súčasnosti je to v Španielsku, v Rumunsku, v Holandsku, Grécku, Portugalsku, Švédsku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Cypre a na Malte, a nielen tam, ale aj inde vo svete, vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nórsku, Rusku, Islande, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, či dokonca v Spojených štátoch, ktoré si mnohí z vás tak nekriticky berú za vzor, všade tam sa dá očkovanie odmietnuť bez hrozby nejakej finančnej pokuty či inej sankcie. A myslím si, že nikto z vás nechce tvrdiť, že vo všetkých týchto štátoch je kvôli tomu, že tam je dobrovoľné očkovanie permanentne nejaká veľká epidémia, že obyvatelia týchto štátov sú chorí nejako výraznejšie, viac ako naši obyvatelia alebo že tieto štáty z hľadiska šírenia nákazlivých chorôb predstavujú pre nás nejakú vážnu hrozbu.
Ale ak je to tak, ak sa mýlim, ak naozaj nejaký neočkovaní Američania, Briti, Rakúšania či Fíni predstavujú skutočne taký problém, tak potom je na mieste otázka, prečo rovno neuzatvoríme hranice s týmito štátmi až dovtedy, dokým nezavedú povinné očkovanie. Alebo prečo od občanov týchto štátov nevyžadujeme pre vstup na naše územie potvrdenie o tom, že sú dobrovoľne zaočkovaní, resp. neinfekční na choroby, proti ktorým sa u nás povinne očkuje?
Ak teda v týchto štátoch, ktoré sú považované za mimoriadne vyspelé, môže byť očkovanie dobrovoľné, nevidím naozaj dôvod potom, prečo by nemohlo byť dobrovoľné aj u nás, obzvlášť ak je skupina ľudí odmietajúca očkovanie v týchto štátoch, ako aj u nás relatívne malá. Rozdiel je len v tom, že v týchto všetkých štátoch rešpektujú skutočnosť, že čl. 5 Dohovoru o ľudských právach v biomedicíne výslovne uvádza, citujem: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A ďalej v čl. 2 ods. 2 sa píše: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“
Jednoducho rozdiel je len v tom, že u nás ešte stále pretrváva taká mentalita zákazov, príkazov a nariadení aj tam, kde nie sú na mieste, aj tam, kde si demokracia a ochrana ľudských práv vyslovene pýtajú, aby mali občania právo na slobodné rozhodnutie. Ja nebudem na tomto mieste nikoho presviedčať o tom, že očkovanie je škodlivé či jednoducho nefunguje tak, ako sa oficiálne hlása. Na to si urobte všetci názor sami. Ak vám stačí to, čo hlása väčšina lekárov a vedcov, väčšina médií a politikov, že očkovanie je v poriadku, ja vám to nebudem vyvracať. Ale myslite na to, že keď aj v demokracii rozhoduje väčšina, neznamená to, že táto väčšina má vždy pravdu a nemôže sa mýliť. A to zvlášť v otázkach vedy či medicíny, resp. v otázkach toho, čo človeku škodí. Napokon tak to bolo už mnohokrát v ľudských dejinách. Spomeniem len dva také príklady. Postrek DDT, veľmi známy azbest. Kedysi voľne rozšírené a považované väčšinou odborníkov za bezpečné látky, dnes uznané za mimoriadne škodlivé a nebezpečné. Jednoducho si treba uvedomiť, že doba sa mení a jedného dňa sa môže aj menšinový názor o škodlivosti a neefektívnosti očkovania zmeniť na väčšinový.
Ja ale opakujem, nechcem nikomu vnucovať svoj názor, ak veríte, že očkovanie je správne, nech sa páči, dajte sa zaočkovať seba a svoje deti, celé rodiny, nikto vám v tom nebude brániť, no nenúťte, aby rovnako konali aj tí, čo majú na celú vec iný názor. Nenúťte do očkovania dokonca aj rodiny, ktorých deti na očkovanie už reálne doplatili, hoci im to, samozrejme, žiaden lekár na papieri nepriznal už len zo strachu pred možnou zodpovednosťou, čiže zo strachu za celý tento systém založený na bezbrehej dôvere k tomu, čo hlása väčšina, môže veľmi ľahko zrútiť ako domček z karát. Napokon všetci dobre vieme, že kto sa nechce dať zaočkovať, ten sa zaočkovať aj tak nedá. Aj keby ste mu mali dať akúkoľvek pokutu, aj keby ste mu deti mali vyhodiť zo škôlok, ako to navrhovali niektorí poslanci bývalej vládnej koalície, pretože pre odporcov očkovania peniaze a iné sankcie nehrajú žiadnu úlohu v situácii, keď ide o život a zdravie ich detí, o čom som pevne presvedčený, preto je akékoľvek trestanie v tejto veci celkom zbytočné.
No je tu ešte jedna vec, o ktorej sme nehovorili, keď sme v minulom volebnom období dvakrát predkladali náš návrh na zdobrovoľnenie očkovania, netušili sme, že sa tu objaví akýsi COVID a spolu s ním aj snaha niektorých politikov o presadenie povinného očkovania proti tejto chorobe. Netušili sme, že bude niekto schopný vôbec uvažovať o povinnom očkovaní vakcínami, ktorých vedľajšie účinky a bezpečnosť sú prakticky nepreskúmané vzhľadom na veľmi krátku dobu ich vývoja či testovania. A keď tak, tak určite nie natoľko, aby mohli byť považované za bezpečné, hoci aj stúpencami očkovania. A preto chcem pripomenúť každému, kto váha s podporou nášho návrhu zákona, že ak tento náš návrh zákona neprejde, ak očkovanie nezdobrovoľníme, tak sa už čoskoro môže stať, že pochybnou vakcínou proti COVID-u zaočkujú aj vás, vašich rodičov, starých rodičov a deti a vy s tým nebude môcť jednoducho nič urobiť, ak nebude chcieť poruť zákon a dostať pokutu niekoľko stoviek eur. A pripomínam tiež to, že o zaradení vakcíny proti COVID-u do očkovacieho kalendára, teda o povinnom očkovaní proti tejto chorobe, v tomto prípade nebudeme rozhodovať my tu v Národnej rade, ale rozhodnú o tom na ministerstve zdravotníctva jednoduchou vyhláškou, tak ako to robia aj v súčasnosti pri ostatných vakcínach.
A práve tu sa dostávame k jadru celej veci, a síce ústavnosti nielen očkovania proti COVID-u, ale preventívneho plošného očkovania vôbec. V predchádzajúcich rozpravách k nášmu návrhu zákona som o týchto veciach nehovoril , ale aby som vniesol aj nejaké nové svetlo do tejto problematiky, tak to poviem na tomto mieste.
Všetci totiž vieme, že základné ľudské práva a slobody, a medzi nich patrí aj právo na súkromie, právo rozhodnúť sa, aké lekárske zákroky postúpime, možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch a aj to len na základe zákona, pretože čl. 16 ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. No súčasný stav je taký, že zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia síce ustanovuje, že sme povinní podrobiť sa povinnému očkovaniu, no v samotnom texte tohto zákona ani v jeho prílohe nenájdete uvedenú ani jednu konkrétnu chorobu, na ktorú sa toto povinné očkovanie vzťahuje. O tom, voči akým chorobám sa u nás povinne očkuje, o tom, či to je proti 10 chorobám ako v súčasnosti, alebo hoci aj proti 30 chorobám vrátane rôznych exotických, ako je malária či žltá zimnica, o tom, kedy sa vykoná očkovanie a ako často, teda o tom, či vás zaočkujú už prvý deň po narodení a v prvom roku trikrát alebo desaťkrát, rozhoduje nie Národná rada Slovenskej republiky, rozhoduje o tom výlučne ministerstvo zdravotníctva vyhláškou, teda pod zákonným predpisom. A práve v tomto vidia mnohí protiústavnosť.
Môžte mi síce oponovať, že Ústavný súd v 2014 rozhodol o tom, že povinné očkovanie nie je protiústavné. Na druhej strane ale treba vedieť a treba povedať, že toto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, keďže ho v budúcnosti môže zvrátiť napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý do dnešného dňa ešte neposudzoval tzv. plošné preventívne očkovanie proti chorobám na území, kde nebola vyhlásená epidémia. Navyše, a tým by som skončil, o protiústavnosti tu nehovorím len ja, ale aj také významné právnické kapacity, ako napr. ústavný právnik a bývalý ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, ktorý má na ústavnosť povinného očkovania celkom iný právny názor, ktorý nemožno len tak ľahko spochybniť. Možno len pre zaujímavosť JUDr. Drgonec je aj členom tzv. komisie pre tvorbu práva, ktorú sme v tomto volebnom období zriadili ústavnoprávnym výborom.
Dovoľte mi preto na záver, aby som odcitoval niekoľko jeho vyjadrení na tému očkovania z hľadiska ústavnosti. JUDr. Drgonec, doc. JUDr. Drgonec sa stotožnil s názorom, ktorý som tu aj ja dnes prezentoval, že povinnosť očkovania voči konkrétnym chorobám a podmienky jeho vykonávania musia byť upravené výlučne zákonom schváleným Národnou radou, a nielen obyčajnou vyhláškou ministerstva. Kým na margo súčasného právneho stavu, ktorý umožňuje očkovanie bez súhlasu dotknutých ľudí uviedol, citujem: „Očkovanie bez súhlasu nie je očkovanie, aké by sa dialo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.“
A zaujímavý a podnetný je aj jeho právny názor na možné zaradenie očkovania proti COVID-u medzi povinné očkovania. Citujem jeho slová: „Problém je v tom, že tých úmrtí nie je tak veľa, aby ospravedlňovali zásah do súkromia, druhý, oveľa závažnejší problém je v tom, že v tejto chvíli nemá vakcínu proti koronavírusu. A teraz mi vysvetlite, prečo má byť nevyhnutné demokratickej spoločnosti, aby sa občania štátu museli podrobovať očkovaniu látkou, u ktorej je účinok neznámy?“ Toľko slová JUDr. doc. Jána Drgonca, ktorý by so..., s ktorými by som ukončil svoje vystúpenie.
Ďakujem pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to po prvýkrát, čo Ľudová strana Naše Slovensko predkladá v Národnej rade návrh zákona, ktorý by zdobrovoľnil súčasné povinné očkovanie. A z tohto miesta dopredu hovorím aj to, že túto našu snahu nevzdáme až dovtedy, dokým nedosiahneme stav, kedy nebude žiaden občan Slovenskej republiky nútený podstupovať pod hrozbou sankcií akékoľvek lekárske zákroky, s ktorými sám nesúhlasí, a tobôž nie také zákroky, ktoré sa (ruch v sále a zaznievanie gongu) vykonávajú na zdravých ľuďoch len ako prevencia.
Viac už ale v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.