Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.2.2021 o 16:13 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 5.2.2021 16:13 - 16:28 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, možno sa tu budem dneska opakovať, budem opakovať mnohé myšlienky, ktoré tu už dneska zazneli, ale je to jednoducho nutné, aj keď vás nepoteším. Vám to jednoducho treba ako malým deťom opakovať zas a znovu, lebo súdiac podľa týchto reakcií, ktoré sme videli zo strany vládnych poslancov, tak vidíme, že vy ste to buď absolútne nepochopili, ale skôr si myslím, že ste to pochopili, ale vám to jednoducho nevadí. Vám to vôbec nevadí, akého kandidáta ste si postavili, akého kandidáta chcete teraz zvoliť do tejto funkcie.
Pôvodne som chcel vystúpiť v tejto rozprave možno s takým dlhším prejavom a vysvetliť podrobnejšie, v čom vidíme prednosti a nedostatky jednotlivých kandidátov na špeciálneho prokurátora. Tak, aby sme mohli jednoducho prijať naozaj (zaznenie gongu) zodpovedné rozhodnutie a zvoliť za, zvoliť za šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry takého človeka, ktorý naozaj spĺňa nielen tie odborné kritériá na zastávanie takejto funkcie, ale predovšetkým kritériá morálne, tak ako to ustanovuje po novom zákon. A človeka, ktorý nie je naviazaný predovšetkým na žiadnu politickú stranu, pretože práve, práve politizácia generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora alebo akýchkoľvek iných funkcií ľudí, ktorí majú zastávať takéto významné funkcie, to je ten najväčší problém, pre ktorý potom vznikajú tie rôzne kauzy. A teda tobôž by nemal byť takýto človek naviazaný na žiadnu z práve vládnych strán. Pretože len takáto osoba, ktorá nemá tieto väzby, dáva záruku, že nebude obyčajnou bábkou vykonávajúcou vôľu tejto vlády a stíhajúcej tých ľudí, ktorých potrebuje táto vláda zničiť a, naopak, zametajúci kauze tých ľudí, ktorí sú tejto Matovičovej vláde blízki. No v situácii, keď je prakticky dneska už 100-percentne isté, že vládna koalícia už má svojho kandidáta dopredu vybratého, v situácii, kedy je jasné, že takýmto kandidátom nebude nikto iný ako už toľkokrát spomínaný Daniel Lipšic, nemá absolútne žiaden zmysel, aby sme tu riešili aj iných kandidátov, pretože tí sú tu v podstate len do počtu v tejto voľbe.
Celá voľba špeciálneho prokurátora preto prakticky nie je nič iné, a to naozaj musím takto povedať, nie je to nič iné ako jedno veľké divadlo na zalepenie očí verejnosti, na oklamanie ľudí, že parlament si skutočne vyberá z viacerých možností, jednoducho divadlo na vytváranie zdania demokracie, hoci každému rozumne uvažujúcemu človeku muselo byť už od samého začiatku, keď bola tá voľba vyhlásená, že vláda si svojho človeka na špeciálneho prokurátora už dávno vybrala. A potvrdzujete to aj vy sami, keď ste tu v podstate nevyvracali, že nevyvracali ste, páni z vládnej koalície, že za Daniela Lipšica budete hlasovať. Vy sa tým už vôbec netajíte, hoci tá voľba ešte neprebehla.
Pre koho to ale stále nie je jasné a, bohužiaľ, takých je vás tu viacej, tak ja to v skratke vysvetlím. Súčasťou vládnej koalície je dnes jednoznačne aj politické hnutie Daniela Lipšica NOVA, ktoré tu v parlamente má dvoch poslancov, z toho jeden pán podpredseda Národnej rady Gábor Grendel dokonca zastáva takúto významnú funkciu. Hnutie NOVA sa dostalo do parlamentu práve na kandidátke najsilnejšej vládnej strany, teda Matovičovej strany. Dokonca názov tohto hnutia sa premietol aj do oficiálneho názvu. Doteraz to svieti tak v registri politických strán ako oficiálne skratky tejto Matovičovej strany. A jednoducho stačí si položiť jednoduchú otázku: Kto je zakladateľom hnutia NOVA? Kto sedel aj v minulom volebnom období v tomto parlamente, aj keď nie veľmi dlho, v Matovičom poslaneckom klube? No, nebol to nikto iný ako Daniel Lipšic. Lipšic teda už len zo samotnej podstaty veci bol, je a zostane kandidátom Matovičovej vlády, Matovičovým človekom. A tvrdiť tu opak, tak to je naozaj len smiešne divadlo pre možno menej chápajúcich.
A aby mohol Daniel Lipšic kandidovať do funkcie špeciálneho prokurátora, poslanci vládnej koalície neváhali zmeniť dokonca aj samotný zákon tak, aby mohli do tejto funkcie kandidovať aj osoby, ktoré sú neprokurátori, teda také, ktoré nikdy nevykonávali funkciu ani toho najmenej postaveného prokurátora. To je aj prípad samotného Lipšica. A to aj napriek tomu, aj napriek tomu, že všetci dobre vieme, že tak ako by bolo úplným nezmyslom postaviť na čelo generálneho štábu armády človeka, ktorý nebol nikdy ani len obyčajným vojakom alebo na čelo Policajného zboru človeka, ktorý nebol ani len rádovým policajtom, alebo na čele a urobiť primá... primára (zaznievanie gongu) nejakej nemocnice alebo kliniky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Prosím vás, páni poslanci, ukľudnime sa trošku, lebo neni tu počuť prednášajúceho.
Nech sa páči.

Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR
... urobiť primára nejakej kliniky z človeka, ktorý nebol ani nikdy lekárom, tak takisto, takisto je absolútnym nezmyslom, aby zastával funkciu nie nejakého rádového prokurátora, ale špeciálneho prokurátora človek, ktorý nikdy nebol ani v tej najmenšej funkcii na akejkoľvek prokuratúre.
Toto je však ešte ten možno najmenší problém vášho favorita Daniela Lipšica. Jeho najväčší problém je to, že absolútne nespĺňa podmienku tej tzv. morálnej integrity. Teda to, že jeho morálne vlastnosti a doterajší život dávajú záruku, že bude túto funkciu riadne a čestne vykonávať.
Mnohé z toho, čo tu teraz poviem, som už povedal verejne aj pri vypočúvaní kandidátov, aj v médiách, ale zopakujem to ešte raz. Opakujem to ešte raz kvôli tomu, že je tu naozaj veľmi veľa z vás nechápavých. Nech celá verejnosť vie, nech každý na Slovensku vie, koho ide táto vládna koalícia zvoliť za špeciálneho prokurátora. Špeciálneho prokurátora, ktorý by mal byť vzorom, mal by byť vzorom zákonnosti a morálky. Človekom, ktorému naozaj nemožno nič zásadné z jeho profesionálneho, ale ani osobného života vyčítať.
Tak si teda rozoberme znova Daniela Lipšica.
Daniel Lipšic je v prvom rade človek, ktorý napriek tomu, že chce dozerať na zákonnosť v tých najzávažnejších trestných kauzách, na trestné činy korupcie, na mafiu a na organizovaný zločin, tak tento človek nemá ani len čistý register trestov, pretože je jednoducho v podmienke. Nie za nejaký politický trestný čin, za nejaké politicky nekorektné slová, nie za nejakú možno banalitu, ale za usmrtenie dôchodcu na priechode pre chodcov. Za usmrtenie, ktoré spôsobil tým, že sa dostatočne nevenoval riadeniu svojho vozidla a prekročil maximálnu povolenú rýchlosť. To je jednoducho fakt. Kým mnohí iní občania musia pri nástupe do zamestnania predkladať čistý výpis z registra trestov, a to aj do zamestnaní, ktoré nemajú nič spoločné s nejakými vysokými funkciami alebo s právom, Daniel Lipšic môže obsadiť jednu z najdôležitejších, podotýkam, právnych funkcií v tomto štáte, hoci bol sám právoplatne odsúdený za usmrtenie a je dokonca stále v podmienke, teda vo výkone trestu. A umožnili ste mu to vy tým, že ste schválili zákon tak, resp. ste ho nezmenili, pardon, pretože tú podmienku bezúhonnosti ste nechali nastavenú tak, aby ju mohol spĺňať aj Daniel Lipšic. Čo k tomu teda môžme viacej dodať?
Nájdite mi, prosím vás, nejaký iný príklad zo zahraničia, kde je niečo takéto možné. Lebo ja som hľadal a nenašiel som žiadny štát, možno v rámci Európskej únie alebo Európy, kde by nejaký štát umožnil alebo by uvažoval vôbec o tom, že by zvolil takéhoto človeka do funkcie špeciálneho prokurátora. A tento človek, ktorý má byť dnes zvolený za špeciálneho prokurátora, mal ešte tú drzosť, že ešte ako minister spravodlivosti požadoval nepodmienečný trest odňatia slobody pre Štefana Skrúcaného, ktorý sa ešte v roku 2004 dopustil podobného, ale vzhľadom na tú výšku trestu menej závažného trestného činu. Čo iné potom ako pokrytectvo, donebavolajúca drzosť, nespravodlivosť a dvojitý meter je toto? Čo iné? Skrúcaný teda mal ísť podľa Lipšica do väzenia. Dokonca aby sa tak stalo, podal Lipšic aj oficiálnu sťažnosť na Najvyšší súd ako minister spravodlivosti, no on sám vyviazol len s podmienkou. O akej morálke tu potom v prípade Daniela Lipšica hovoríme? A opakujem, to morálne kritérium je priamo v zákone ako jedna z podmienok na to, aby vôbec mohol sa uchádzať o túto funkciu.
Za druhé, Daniel Lipšic bol v čase kauzy Gorila ministrom spravodlivosti a sedel v jednej vláde s jedným z hlavných údajných aktérov tejto kauzy, bývalým Dzurindovým ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom. No to nie je všetko. Blízkym priateľom Daniela Lipšica, bolo tu už dnes povedané, a tiež jeho bývalým poradcom ešte v čase, keď Daniel Lipšic robil ministra vnútra, nie je nikto iný ako súčasný minister práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň podpredseda vládneho, vládnej strany SME RODINA, ktorý bol práve v čase kauzy Gorila členom Fondu národného majetku: hovorím o Milanovi Krajniakovi. Toho Fondu národného majetku, cez ktorý podľa spisu Gorila finančná skupina Penta ovplyvňovala privatizácie, a teda rozkrádanie štátneho majetku. A práve on, Milan Krajniak, sa v spise Gorila opakovane spomína ako jeden z piatich rozhodujúcich hlasov Penty vo Fonde národného majetku.
Toto už odznelo aj z úst môjho predrečníka, ale ja to ešte možno doplním priamo citátom z tohto spisu, pretože tam sa spomína nielen Milan Krajniak, ale aj ďalší, dá sa povedať koaliční alebo stranícki kolegovia z tých čias Daniela Lipšica. Budem teda citovať, čo o vplyve Penty vo Fonde národného majetku hovorí spis Gorila: "V prezídiu Fondu národného majetku budú mať rozhodujúcich päť hlasov cez Igor Grošaft (SDKÚ), Stanislav Janota (KDH), Milan Krajniak (KDH), František Stano (SDKÚ) a Mikuláš Kačaljak (pôvodne ANO, teraz pracuje pre Haščáka), ktorá prehlasuje zvyšných štyroch členov prezídia Fondu národného majetku (Végh, Duray, Kojda a Plechlo)." Toľko spis Gorila, ktorý možno niekto chce spochybniť alebo nechce spochybniť, samozrejme, komu sa čo hodí.
Ale keď si k tomu pridáme fakt, že to bol práve Milan Krajniak, ktorý zabezpečil Lipšicovi bezpečnostnú previerku na to, aby mohol vôbec kandidovať, že Daniel Lipšic ako advokát zastupoval firmu blízku finančnej skupine Penta, a najmä to, že to bol práve Daniel Lipšic, ktorý ako minister vnútra poslal vodné delo na demonštrantov proti Gorile, tak usúďte, usúďte sami, či má tento človek nejaký morálny kredit na to, aby mohol ako špeciálny prokurátor stíhať tých najťažších zločincov vrátane aktérov kauzy Gorila. Pretože táto kauza je ešte stále neuzavretá a spadá priamo pod Úrad špeciálnej prokuratúry.
Skutočne si teda niekto z vás myslí, že práve takýto špeciálny prokurátor dokáže túto kauzu raz a navždy uzavrieť a vyriešiť? A tak by som, takto by som mohol pokračovať ďalšími, ďalšími príkladmi morálneho zlyhania človeka, ktorého idete zvoliť na špeciálneho prokurátora.
Teda ak chce Daniel Lipšic poznať, ak chce poznať súčasný názor verejnosti na jeho osobu, tak si už nemusí objednávať prieskum verejnej mienky za 2,4 mil. slovenských korún, tak ako to urobil ešte ako minister spravodlivosti. Stačí jednoducho, ak sa spýta ľudí, ktorí majú pamäť a nezabúdajú na to, čo všetko urobil a čo všetko ešte môže urobiť, ak ho zvolíte do funkcie.
Panie poslankyne, páni poslanci z vládnej koalície, na záver to zhrniem takto: Ak zvolíte Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora, tak naozaj nemáte absolútne žiadne právo o sebe tvrdiť, že vaša, teda Matovičova vláda priniesla nejakú zmenu, že priniesla vládu práva a zákonnosti. Naopak, to len potvrdí skutočnosť, že na Slovensku sa systematicky buduje totalita, že na Slovensku sa systematicky demontuje právny štát, že na Slovensku môžu dozerať na zákonnosť a spravodlivosť dokonca takí ľudia, ktorí sami zákon porušujú a sú za to ešte aj právoplatne odsúdení.
Prestaňte teda drzo a v priamom prenose klamať celému Slovensku a spamätajte sa!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.1.2021 14:04 - 14:06 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán Benčík, vy ste hovorili vo svojom prejave, že tak ako je nastavený súčasný Trestný zákon, ktorý zásadným spôsobom obmedzuje slobodu slova, že v tom nevidíte nič zlé, že to nie je nejaká totalita. Ale ja sa vás pýtam, ak niekto, a nie niekto, ale priamo vládna moc určuje, čo si ľudia môžu myslieť, čo môžu teda verejne povedať a prezentovať, a to priamo pod hrozbou väzenia bez ohľadu na to, že tieto ich názory sú čisto niekedy len o politike a nemajú nič spoločné s tým, že by naozaj vyzývali na nejaké násilie alebo na páchanie trestnej činnosti, tak čo iné ako totalita presne toto je?
Viete, pre vás, tých tzv. liberálov, pre vás demokracia slobody slova končí tam, kde začínajú názory, s ktorými vy nesúhlasíte. Tak to jednoducho je. A aby som nehovoril iba nejako abstraktne, tak si predstavme, že ten podľa vás dobrý Trestný zákon, ktorý tam má tie tzv. trestné činy extrémizmu, by platil niekedy v minulosti. Nehovorím, že v minulosti nejakých desať rokov dozadu, ale že by platil napríklad v 19. storočí alebo v prvej polovici 20. storočia, keď žili osobnosti, také veľké osobnosti slovenského národa ako Ľudovít Velislav Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, keby žil, ja neviem, Matej Bel, Andrej Hlinka, tieto veľké osobnosti slovenských dejín. Ak by tento zákon platil vtedy, tak všetky tieto osoby by za svoje verejné výroky, ktoré mali na, trebárs aj na adresu niektorých menšín, ale nielen na adresu nich, ale aj za svoje iné politické názory, by museli na základe práve tohto zákona, ktorý vy obhajujete, by museli ísť jednoducho sedieť. Čiže ak by platil tento Trestný zákon, realita je taká, že najväčšie osobnosti slovenských dejín by museli sedieť, pretože tak je jednoducho naformulovaný.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.1.2021 18:18 - 18:19 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán poslanec Pročko, keď sledujem tieto vaše vystúpenia tu na pôde Národnej rady, tak ja naozaj nerozumiem a nechápem, prečo ste sa z toho sveta zábavného priemyslu, v ktorom máte bohaté skúsenosti, presunuli do sveta politiky. Ono niekedy je dobrá aj zábava aj, aj v parlamente, aj v politike, ale čoho je príliš, tak toho je naozaj príliš, a to, ako vystupujete vy, to naozaj sem do Národnej rady nepatrí.
Ale aby som nebol nejaký taký, že sa vás iba idem nejako dotýkať a urážať vás, aby som bol faktický, tak by som chcel zareagovať na to, čo ste viackrát spomenuli o tom, aký veľký význam prikladáte aj vo vašej strane, aj vy osobne tomu plošnému testovaniu, ktoré prebehlo a ktoré plánujete aj v najbližšej dobe.
Čo hovoríte na práve dnes zverejnenú informáciu, podľa ktorej vydalo k tomuto plošnému testovaniu plánovanému stanovisko Slovenská lekárska komora a v ktorom hovorí o tom, že nielenže nevidí zmysel v plošnom testovaní, ale, naopak, si myslí, že je to len mrhanie ľudských zdrojov a obáva sa, že práve pri ňom môže dôjsť k ohrozeniu zdravia našich občanov. Čo hovoríte na tento fakt?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.1.2021 15:56 - 15:58 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Kolegovia, ja som rád, že som vyvolal toľko faktických poznámok, aj keď som menej rád tomu, že drvivá väčšina tých faktických poznámok nebola ani faktickým poznámkami, pretože ani jeden z vás nevyvrátil tie čísla, ktoré som hovoril, ale iba sa odvolal na to, že tie čísla pochádzajú z nejakých konšpiračných webov alebo že som si ich ja sám vymyslel niekde doma alebo tuná rovno za rečníckym pultom.
Ale čo je zaujímavé, čo som sa dozvedel, že na Slovensku tie konšpiračné weby a tie konšpirácie prenikli aj na najvyššie miesta. Dozvedel som sa, že oficiálny vládny web korona.gov, z ktorého som vychádzal pri tých štatistikách, takže ten je vlastne konšpiračným webom, dozvedel som sa, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky publikuje konšpiračné informácie, dozvedel som sa, že svetoznámy vedec profesor Stanfordskej univerzity je zrejme tiež konšpirátor. Čiže naozaj je to pre mňa také divné, možnože by ste mali zvolať tlačovku a tam oficiálne vyhlásiť, že tí konšpirátori prenikli aj na najvyššie miesta, lebo je to naozaj nebezpečné, keď to takto vnímate.
Ale ja sa vyjadrím ešte na záver k jednej veci, ktorú som tu nespomenul a ktorá je odpoveďou možno na tých, ktorí hovoria, že tie vaše geniálne, v úvodzovkách, opatrenia sú za tým, že dnes máme na Slovensku len 3 100 mŕtvych, hej, v úvodzovkách, len 3 100 mŕtvych, že by ich bolo omnoho viacej, že aj tá chorobnosť by bola väčšia.
Tak ja vám poviem, aké sú tie vaše opatrenia geniálne. Porovnajme si to so štátmi, ja uvediem len jeden jediný príklad, hej, tých štátov je viacej takých, ktoré majú tie opatrenia miernejšie ako my.
Bielorusko. Myslíte si o tom štáte, čo chcete, ten štát neurobil takmer žiadne opatrenia a podľa oficiálnej štatistiky Svetovej zdravotnej organizácie tam má dvojnásobne menší počet mŕtvych, ako je tomu na Slovensku, hoci má dvojnásobne väčší počet obyvateľov. Tak akým spôsobom mi toto chcete vysvetliť? Akým spôsobom mi tieto čísla chcete vyvrátiť? Tu nemusíme vychádzať zo žiadnych konšpiračných webov, tu stačí jednoducho vychádzať z tých oficiálnych čísiel a jednoducho tie správne interpretovať a používať zdravý rozum a sami dospejete k tým istým záverom, akým som dospel ja.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.1.2021 15:18 - 15:35 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister a podpredseda vlády, vážený pán, ja v prvom rade nerozumiem tomu, prečo, keď tu ideme riešiť predlžovanie núdzového stavu, ktorý sa zásadným spôsobom dotýka života každého jedného občana Slovenskej republiky, prečo tu dnes nesedí samotný predseda vlády Igor Matovič a prečo tu nesedia všetci ostatní ministri? Prečo je tu len jeden minister školstva a jeden podpredseda vlády? Tých ostatných sa to nijakým spôsobom netýka? Ale nebudem tu rozoberať to.
Nebudem tu ani rozoberať to, čo konkrétne núdzový stav znamená, pretože to som rozoberal v mojich predošlých vystúpeniach na túto tému, aké je to obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, akú diktatúru a totalitu ste tu vlastne zaviedli na Slovensku.
Nebudem ani dopodrobna rozoberať to, čo všetko to pre Slovensko a slovenských občanov znamená, ale dneska sa chcem venovať výlučne, výlučne faktom, a teda tomu, či je v zmysle zákona o bezpečnosti štátu opodstatnené, aby sme tu núdzový stav mali a naďalej predlžovali, alebo to jednoducho opodstatnené nie je.
Pretože moja predrečníčka pani poslankyňa Zemanová, tá tu predviedla v podstate len taký propagandistický, propagandistický prejav, ktorý žiadnym spôsobom neriešil nejaké argumenty, prečo by sme tu tento núdzový stav mali mať. Žiadne čísla, žiadne analýzy, proste nič. Iba, iba také, také propagandistické frázy, ktoré tu už omieľate prakticky od samého začiatku.
Ak ale chceme, aby nás ľudia brali vážne, a ak to myslíme so Slovenskom a jeho občanmi skutočne dobre, tak našou povinnosťou je v prvom rade rozhodovať sa nie podľa nejakých subjektívnych a častokrát politicky zaťažených kritérií, ale výlučne podľa skutočných objektívnych faktov. A keďže dnes rozhodujeme o tom, či je opodstatnené predĺženie núdzového stavu, tak si musíme v prvom rade pozrieť fakty o takzvanej epidémii COVID-19.
Ja som to tu ešte nehovoril, ale, a nehovorili to aj možno niektorí moji kolegovia, ale treba to tu povedať. Asi nikomu z vás netreba pripomínať, že akékoľvek ďalšie trvanie, resp. predlžovanie núdzového stavu znamená predlžovanie nielen obrovských hospodárskych škôd, ale predovšetkým predlžovanie a zväčšovanie obrovských sociálnych škôd na občanoch Slovenskej republiky a predlžovanie ich vlastného utrpenia. To, že mnohí Slováci prišli o prácu a živobytie a stali sa z nich žobráci bojujúci o prežitie seba a svojich rodín, to je jednoducho holý fakt. Ale príčinou tohto stavu nie je samotné ochorenie COVID-19. To, že sú mnohé firmy zavreté alebo že museli začať prepúšťať, nie je preto, že by väčšina ich zamestnancov bola mŕtva alebo že by ležala s COVID-om-19 v nemocniciach, doma alebo niekde inde, že by nebola schopná riadne pracovať, vykonávať svoje zamestnanie či podnikateľskú činnosť. Keby to tak naozaj bolo, tak potom naozaj môžme smelo povedať, že za to všetko, čo sa tu na Slovensku dnes deje, môže ochorenie COVID-19. Lenže problém je v tom, že to tak nie je.
Firmy nezatvorili svoje prevádzky pre nedostatok práceschopných zamestnancov, ale výlučne preto, že ich k tomu priamo či nepriamo donútila Matovičova vláda. To je jednoducho fakt, pred ktorým si nemôžme zatvárať oči a ktorý nemôžme len tak jednoducho ignorovať.
Hovorím to preto, aby sme si všetci uvedomili, že o tom, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko aj občania a kam sa posunieme ďalej, nerozhoduje vyššia moc v podobe ochorenia COVID-19, ale rozhoduje o tom výlučne vláda a dnes aj my tu v tomto parlamente. Len od nás závisí, či budeme v tejto agónii Slovenska pokračovať, alebo sa otočíme a zastavíme túto obrovskú tragédiu a neprávosť, ktorá sa pácha na našich občanoch.
Preto sa teda poďme pozrieť na opodstatnenosť núdzového stavu, ktorý, ak sa pozrieme na faktické dôsledky z neho vyplývajúce, nemôžme nazvať inak ako diktatúrou či totalitou. Pretože presne to núdzový stav je, či sa nám to páči, alebo nie. Aj keď sa to tak priamo v zákone nenazýva.
Zákon o bezpečnosti štátu hovorí jasne, a to, že „núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie“. Z toho teda jasne vyplýva, že základnou podmienkou na vyhlásenie núdzového stavu, a teda následne aj na jeho predlžovanie, ak sa odvolávame na ochorenie COVID-19, je to, či tu máme pandémiu tohto ochorenia, alebo ju tu nemáme. A na to, aby tu bola na Slovensku pandémia, musí tu byť najskôr epidémia.
Samozrejme, nikto nespochybňuje, nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie existuje, aj keď o príčinách jeho vzniku existuje množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré si nekladieme len my, ale aj mnohí svetoví vedci, odborníci či štátnici. Nikto nespochybňuje fakt, že toto ochorenie zasiahlo aj naše územie a že mnohí ľudia ho znášajú ťažko a niektorí ľudia dokonca na toto ochorenie musia byť hospitalizovaní či dokonca umierajú. Áno, to sú proste fakty, to nikto nespochybňuje, ani ja z tohto miesta toto nespochybňujem.
Čo však ale vyvoláva množstvo otázok, je niekoľko iných faktov. Tak za prvé. Ak sa všetky opatrenia točia okolo počtu pozitívne testovaných osôb, musíme vedieť, do akej miery sú osoby pozitívne testované na ochorenie COVID-19 skutočne choré práve na ochorenie COVID-19. Vieme, že pri všetkých ostatných infekčných chorobách sa za choré osoby označujú tie osoby, ktoré majú príznaky danej choroby a testovanie sa v zásade buď nevykonáva, alebo sa vykonáva, ale len na potvrdenie daného ochorenia. Zjednodušene povedané, na chrípku je chorý ten, čo má príznaky chrípky, a nikto neskúma, či človek bez príznakov chrípky náhodou nemá tento vírus v tele.
S COVID-om je to ale celkom iné, tu je úplne iný prístup. Pri COVID-e sa testujú a označujú za chorých aj celkom zdraví ľudia bez akýchkoľvek príznakov tohto ochorenia alebo s príznakmi tak miernymi, že ich možno ľahko zameniť či už s obyčajným prechladnutím alebo množstvom iných respiračných ochorení. Stačí, že sú pozitívne testovaní na toto ochorenie a automaticky ich označíme, že sú aj chorí. Aj to častokrát sú pozitívne testovaní testami, ktoré vykazujú veľkú mieru chybovosti. Napríklad spoľahlivosť tzv. antigénových testov, ktoré sa nám tu vnucovali pri plošnom testovaní a ktoré sa nám budú vnucovať ešte aj do budúcna, ako bolo už avizované, sa pohybuje na úrovni pod 70 %. Čo sme mali možnosť vidieť aj na Slovensku, kde sa vyskytlo množstvo aj medializovaných prípadov, ktorí boli ľudí pozitívne testovaní na antigénovými testami, no boli negatívne testovaní neskôr presnejšími PCR testami. Výsledkom tohto prístupu je potom to, že počet chorých na COVID-19, ktorý je rozhodujúcim argumentom pri všetkých vládnych opatreniach, je umelo navyšovaný, nakoľko zahŕňa aj ľudí bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi tohto ochorenia, ktorých v skutočnosti nemôžme označovať za chorých, tak ako to nerobíme ani pri iných chorobách, ak chceme používať rovnaké metódy a rovnaký prístup ako pri týchto ostatných infekčných chorobách. A to, že počet takýchto prípadov nie je malý, je dokázanou skutočnosťou.
Napríklad podľa štúdie zverejnenej na vedeckom portáli British Medical Journal, z ktorej citoval dokonca aj mainstreamový web TV Markízy, citujem, „sa až u 78 % nakazených neprejavujú žiadne symptómy ochorenia COVID-19“, 78 % nakazených. A podľa Aleny Foltínovej, vedúcej oddelenia epidemiológie na Regionálnom úrade verejnom zdravotníctva priamo tu v hlavnom meste v Bratislave, ktorá poskytla rozhovor opäť pre mainstreamový web Aktuality.sk, dokonca až 90 % pozitívnych ľudí nemalo žiadne príznaky ochorenia, 90 % ľudí.
A o tom, aký je rozdiel medzi pozitívne testovaným a chorým, dobre vypovedá aj nasledovný výrok profesora doktora Ladislava Dušeka, ktorý nie je len tak nejaký šarlatán, akoby možno niekto z vás povedal, keby to na prvé počutie počul jeho meno, ale je to riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky a zároveň vedúci Inštitútu bioštatistiky a analýz na Masarykovej univerzite v Brne a ten povedal ešte minulý rok: „V živote som nezažil, že by sa okolo chrípok, ktoré vedia byť tiež celkom veľmi nebezpečné, odohrávala taká veľká mediálna šou, takmer reality šou. Denne sa prezentujú dáta a každý zverejnený počet pozitívnych diagnostikovaných je reportovaný snáď tisíckrát. Pritom je to ten menej podstatný údaj, pretože vlastne ani nejde o pacientov. Sú to ľudia, ktorí z väčšej časti nemajú kvôli svojej nákaze žiadne ťažkosti.“
Opierať teda vládne opatrenia vrátane predlžovania núdzového stavu o počet pozitívne testovaných je teda, jemne povedané, nielen skresľujúce, ale nič to nevypovedá o skutočnej chorobnosti obyvateľstva na ochorenie COVID-19.
Ale ak by to aj tak bolo, ak by aj každý pozitívne testovaný človek bol skutočne aj chorým človekom, ak by sme aj z týchto čísiel mohli spoľahlivo vychádzať, tak ďalšou otázkou, ktorú si musíme zodpovedať, je to, či je chorobnosť na Slovensku skutočne tak veľká, aby sme mohli hovoriť o tom, že máme na Slovensku aspoň epidémiu COVID-u-19. Pretože ani v mainstreamových médiách, ani tu v parlamente ešte nikto nerozoberal to, čo vlastne znamená epidémia. Koľko ľudí musí byť chorých, koľko ľudí musí zomierať na to, aby sme tu mohli mať nejakú epidémiu. Nielen COVID-u, ale akýchkoľvek iných chorôb.
Tak si to poďme rozobrať teraz. Existujú dva spôsoby, ako určiť, či ide o epidémiu. Prvý používa Úrad verejného zdravotníctva napríklad pri chrípke, keď epidémiu vyhlasuje vtedy, keď počet chorých dvojnásobne vzrastie v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. Podľa tohto kritéria sme tu naozaj mali epidémiu COVID-u, ale len od 6. marca do 13. apríla 2020 a potom v rámci tej druhej vlny od 30. septembra 2020 do 25. októbra. To znamená, že v období po 25. októbri sa u nás ani raz nezdvojnásobil počet chorých v priebehu dvoch po sebe idúcich týždňov. To sú jednoducho oficiálne čísla, ktoré si môžete pozrieť aj na vládnom webe corona.gov, kde sú presné štatistiky. Čiže už viac ako dva mesiace podľa tohto kritéria nemožno hovoriť o epidémii COVID-u na Slovensku.
A potom je tu druhý spôsob, ako určiť, či ide o epidémiu, a to je ten, ktorý používajú v Čechách pri chrípke, a to počet chorých na 100-tisíc obyvateľov. Ak tento počet dosiahne číslo 1 600 až 1 800 prípadov, tak v Čechách vyhlasujú epidémiu. Na Slovensku sme ale zaznamenali podľa oficiálnej štatistiky najväčšiu chorobnosť od začiatku výskytu COVID-u-19 9. januára tohto roku, keď dosiahlo toto číslo 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je menej ako tých 1 600 alebo 1 800. Čiže podľa tohto spôsobu určovania sme tu epidémiu COVID-u nemali ani v minulosti a nemáme ju ani teraz.
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorú pri posudzovaní toho, či tu máme epidémiu COVID-u, musíme zohľadniť, a to skutočnosť, ktorú priznáva oficiálny pandemický plán Českej republiky, teda vládny plán, podľa ktorého je štandardné, že pri epidémii chrípky, sezónnej chrípky, ochorie 5 až 10 % obyvateľov daného štátu a pri pandémii, ktorá bola vyhlásená teda oficiálne Svetovou zdravotníckou organizáciou, pri tej, pri chrípke ochorie aj dokonca 30 až 50 % obyvateľov daného štátu.
A viete, panie poslankyne, páni poslanci, koľko ľudí dodnes ochorelo na COVID-19 na Slovensku? Od začiatku tejto choroby je to presne spolu 3,83 % obyvateľov. Toľko ochorelo celkovej populácie obyvateľov Slovenskej republiky na COVID-19 a podotýkam znovu, že aj to nemuseli byť chorí, ale len pozitívne testovaní.
O akej epidémii alebo v nadväznosti na to v akej pandémii COVID-u tu potom teda ideme rozprávať a na základe toho robiť núdzový stav? Ako je možné, že celkom inak pristupujeme ku chrípke a celkom inak ku COVID-u? To, že to je ochorenie, ktoré sa tu u nás dovtedy nevyskytovalo, ešte neznamená, že by sme mali k nemu pristupovať inak. Prečo nepoužívame rovnaké kritériá na určovanie epidémie a rovnaké opatrenia pri oboch týchto ochoreniach?
Samozrejme, môžete mi oponovať, že COVID-19 je omnoho nebezpečnejšie ochorenie ako chrípka, a preto si vyžaduje celkom iný prístup. Ale keď si porovnáme tieto ochorenia, tak sa dopracujeme celkom k iným záverom. Niečo už naznačil infektológ Pavol Jarčuška, ktorý je dokonca členom Pandemickej komisie Slovenskej republiky, ktorý pre mainstreamový denník Nový Čas povedal, citujem: „Chrípka je ochorenie, ktoré ma vždy ťažký priebeh, u koronavírusu máme veľa asymptomatických nosičov. U chrípky to tak nebýva.“ Čiže inými slovami povedal, že chrípka býva vždy nebezpečná, koronavírus býva niekedy nebezpečný.
Ak si pozrieme oficiálne štatistické porovnanie chrípky a COVID-u z hľadiska chorobnosti, teda z hľadiska toho, ako veľmi sú schopné zasiahnuť tieto choroby obyvateľstvo, tak zistíme, že pri bežnej chrípke je vrcholová chorobnosť priemerne cca 2 600 prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Pri COVID-e, ako som to už uvádzal predtým, je táto chorobnosť zatiaľ, vrcholná chorobnosť dosiahla 1 063 prípadov na 100-tisíc obyvateľov, čo je ďaleko menej, ako býva chorobnosť pri bežnej sezónnej chrípke. To znamená, že z hľadiska schopnosti rozširovať sa je chrípka nebezpečnejšia ako COVID.
A ak si porovnáme úmrtnosť na chrípku s úmrtnosťou na COVID, zistíme, že ani toto sa veľmi neodlišuje, čo dokazuje napríklad metaštúdia, už viackrát spomínaná metaštúdia lekára a vedca a profesora medicíny a epidemiológie na Stanfordskej univerzite Johna Joannidesa, ktorý k takémuto záveru dospel na základe 61 štúdií z celého sveta a podľa ktorého je úmrtnosť na COVID priemerne na úrovni 0,23 %, zvlášť ak sa zohľadní aj veľký počet nezachytených prípadov.
A napokon nepotrebujeme ani riešiť štúdie zahraničných lekárov a vedcov, stačí si pozrieť údaje z oficiálnej štatistiky Úradu verejného zdravotníctva aj u nás. Kým za 7 mesiacov trvania chrípkovej sezóny 2016 – 2017 zomrelo na Slovensku 3 703 ľudí, na COVID-19 zomrelo za dlhšie obdobie viac ako 10 mesiacov do dnešného dňa menej ľudí spolu 3 102. Aj to je otázka, koľko z nich zomrelo skutočne na COVID a koľko s COVID-om, teda v dôsledku nejakých pridružených ochorení, na ktoré by zomreli rovnako predčasne, aj keby sa nenakazili COVID-om.
Z týchto čísiel a faktov vychádzajúcich z oficiálnych údajov inštitúcií, ktoré asi nikto z vás nechce spochybňovať, vyplýva jednoznačný záver. Môžte si z toho myslieť, čo chcete, ale každý normálne uvažujúci človek v tom nemôže nič iné vidieť, a to, že epidémia COVID-u na Slovensku jednoducho podľa týchto kritérií nie je. Ak by aj bola, tak nie je nebezpečnejšia ako epidémia bežnej sezónnej chrípky. Vyplýva to jednoznačne zo štatistík, čísiel o chorobnosti, o úmrtnosti a zo všetkých týchto ostatných faktorov.
Ja uznávam, že možno inak to subjektívne pociťujú tí ľudia, ktorí s týmto ochorením bojujú, ktorí ho prekonali alebo ktorí sa stretávajú s ich ťažkým priebehom na oddeleniach, kde sa tie ťažké priebehy sústreďujú v nemocniciach, a chápem, že títo ľudia to môžu pociťovať subjektívne inak. Ale my ako poslanci sa musíme pozrieť na toto, na celý tento priebeh a na toto ochorenie s nadhľadom. Musíme sa na to pozrieť s ohľadom na objektívne faktory a nemôžme vidieť v tom iba príbehy jednotlivých konkrétnych ľudí. Lebo tie príbehy sú aj tragické, ale sú aj menej tragické a sú aj také, že jednoducho niektorí ľudia tie príznaky nemajú.
Ak sme ale teda ani v minulosti nevyhlasovali kvôli chrípke núdzový stav a nerobili žiadne ďalekosiahle opatrenia likvidujúce živobytia, základné ľudské práva a slobody našich občanov, nie je najmenší dôvod na to, aby sme to robili ani teraz.
Preto, panie poslankyne, páni poslanci, kto z vás súhlasí s predĺžením núdzového stavu, súhlasí s tým buď len preto, že mu núdzový stav vyhovuje, alebo podľahol panike bez toho, aby sa zoznámil so skutočným stavom veci. S tým stavom, čo, opäť zdôrazňujem, nevychádza z nejakých hoaxov, pretože toto sú všetko podložené veci, ale z oficiálnych dokumentov oficiálnych inštitúcií a odborníkov.
Nech teda nerozhoduje politika, nech nerozhoduje paranoja ani panika, žiadne pokútne úmysly a pofidérne záujmy tých, ktorým tento tragický stav a predlžovanie núdzového stavu na Slovensku vyhovuje. Nech rozhoduje výlučne pravda a záujem slovenského národa a našich slovenských občanov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2020 11:41 - 11:42 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, to, čo tu bolo povedané, je naozaj skutočne pravda. Všetky tie plošné testovania spojené so zákazom vychádzania, spojené s tým, že ľudia nemohli ísť do práce bez, bez nejakých certifikátov, povinné nosenie rúšok, zatváranie prevádzok a škôl, zákaz zhromažďovania nad šesť osôb, alebo aj limitovanie toho, koľko ľudí môže ísť trebárs do kostola, to všetko sú zásadné zásahy do ľudských práv a slobôd. A ľudia si jednoducho musia uvedomiť, že núdzový stavy fakticky nie je nič iné, ako totalitný režim, diktatúra, aj keď teda pod zámienkou, pod zámienkou toho, že tu máme nejaký koronavírus, ale je to, je to núdzový stav, je totalitná diktatúra a práve preto vždy v každom, v každom demokratickom štáte bez ohľadu na to, aké sú dôvody na vyhlásenie núdzového stavu, musí byť tento núdzový stav prísne časovo limitovaný.
No a ako vidíme, pri tomto návrhu zákona nie je nijako limitovaný. Sú tam nejaké čísla, ale tie čísla sa dajú v podstate nafukovať donekonečna, dá sa to neustále predlžovať. Takéto niečo je absolútne neprijateľné a konštatovala to aj tá slávna Benátska komisia pre tvorbu práva, na ktorú sa mnohí skúsení právnici odvolávajú. Aj tá hovorila o tom, že to jednoducho musí byť časovo limitované. Vo vašom prípade to nie je. A tak isto aj ten, to udeľovanie dodatočného súhlasu Národnou radou, to je niečo, čo jednoducho v iných krajinách absolútne neexistuje. Bola tu spomínaná Česká republika, náš najbližší sused, tam také niečo jednoducho nie je. A to je to isté, taký istý nezmysel, ten dodatočný súhlas, ako keby teraz vláda vyhlasovala zákony a my parlament by sme v podstate robili len to, že by sme ich potom po nejakých dvadsiatich dňoch dodatočne schvaľovali. To je absolútne degradácia parlamentu ako najvyššieho zákonodarného a ústavodarného orgánu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:46 - 15:47 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Stano, tá tvoja analógia, o ktorej si hovoril, tá historická analógia, kde si vlastne porovnával to, ako sa, ako sa zneužívala moc a ako sa obmedzovali ľudské práva v niektorých diktátorských režimoch, s tým, ako sa to robí teraz, tá bola naozaj trefná, lebo naozaj skutočne je pravda, že menia sa, menia sa tie spôsoby, akými sa to robí, menia sa tie zámienky, pod ktorými sa obmedzujú ľudské práva, mení sa aj ten domnelý alebo zveličený nepriateľ, ktorého si tí diktátori vymýšľajú, ale tie chúťky vládnuť, vládnuť najlepšie bez toho, aby vás mohol ktokoľvek obmedzovať, zavádzať si, čo sa vám jednoducho hodí, nepozerať sa na žiadnu ústavu, nepozerať sa na ľudské práva, to jednoducho v ľuďoch, mnohých ľuďoch zostáva, bohužiaľ, aj v 21. storočí. A ako vidíme, tieto chúťky má aj súčasná Matovičova vláda.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:28 - 15:29 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
O akom, pán poslanec Dostál, o akom ústavnom rámci predlžovania núdzového stavu, ktorý ste urobili, vy tu hovoríte, o akom o akom? Lebo vy už dávno ste mimo absolútne akéhokoľvek ústavného rámca, pretože si položme otázku, predĺžili ste, predĺžili ste fakticky núdzový stav o 45 dní? Predĺžili. Sami ste to priznali v rozprave, predĺžili ste to fakticky o 45 dní. Je niekde v zákone o..., v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu napísané, že možno predlžovať núdzový stav? No nie je to tam napísané. Napriek tomu ste to urobili.
Keby to zákonodarca chápal tak, ako to chápete vy, ako vykladáte úplne nelogicky, úplne, úplne protiprávne, tak potom by aj urobil to isté, čo urobil pri výnimočnom stave, kde priamo explicitne do zákona dal tú frázu, tú vetu o tom, že výnimočný stav možno predĺžiť. Prečo to potom nedal aj do núdzového stavu, že možno núdzový stav predĺžiť, keby to chápal tak, ako to chápete vy?
Jednoducho toto naozaj čisté obchádzanie zákona, to vidí každý, tak prestaňte z nás, opakujem, prestaňte z nás robiť hlupákov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 15:13 - 15:14 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Pán podpredseda, keby ste chceli mať núdzový stav celých 90 dní, tak ako to hovorí ústavný zákon o bezpečnosti štátu, tak ste mali vy vyhlásiť ten núdzový stav rovno hneď na začiatku na celých tých 90 dní a nerobiť to tým spôsobom, nerobiť to tým spôsobom, že ste ho vyhlásili na 45 dní a potom ste ho fakticky predĺžili, lebo to nie je nič iné, hej, nerobte zasa z nás hlupákov. Vy ste tých 45 dní predĺžili o ďalších 45 dní, celkovo na 90 dní. Je to proste fakticky predĺženie a to, že ste to urobili nejakou zmenou uznesenia, aby ste sa vyhli priamo tej litere zákona, tým slovíčkam, ktoré sú tam písané, viete, ako sa tomu hovorí? To je čisté obchádzanie zákona a na to nemusíte mať ani právnické vzdelanie, aby ste pochopili, že to je čisté obchádzanie zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 14:57 - 14:59 hod.

Rastislav Schlosár Zobrazit prepis
Ja chcem poďakovať kolegom z tejto časti Národnej rady za faktické poznámky. Pán posla..., pán, pán poslanec Ševčík, to, čo ste tu povedali, vy viete, že toto, tento inštitút faktických poznámok slúži na to, aby ste hovorili fakty, aby ste hovorili fakty. Tak povedzte nejaké fakty, pretože keď sú tu, stále hovoríte o rúške a o roznášaní, o potrebnosti lockdownu, ako to tu my všetko vlastne, akí sme my vlastne hrozba, že my sme v podstate, my stojíme za tou hrozbou koronavírusu, tak povedzte aj také fakty, ja vám to poviem, nepovedal som to v rozprave, ale povedzte aj také fakty, koľko ľudí reálne na Slovensku zomrelo doteraz na koronavírus a koľko ľudí zomiera dlhodobo podľa oficiálnych štatistík Úradu verejného zdravotníctva na chrípku a jej podobné ochorenia.
Ja som tú štatistiku videl, môžem vám ju poslať, môžem vám poslať link, pozrite si to. Doteraz zomrelo 1 046 ľudí na koronavírus a dlhodobý priemer ľudí, ktorí zomierajú na chrípku, dlhodobý ročný priemer za tú sezónu je 1 503, 1 503, to je viacej, ako zomrelo dneska na koronavírus. A v nedávnej sezóne 2016/2017 to bolo dokonca 3 703 ľudí, ktorí zomreli na chrípku. Tak prečo neprichádzate každý, každý rok, každú chrípkovú sezónu s nejakým lockdownom, s rúškami a so všetkými týmito vašimi opatreniami?
A posledné, čo chcem povedať, pýtali ste sa, komu slúžime, komu slúžim ja, komu slúži naša strana. My slúžime jedine Bohu a národu. Nemám k tomu viacej čo dodať. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis