Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež by som vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii zákona o potravinách, ktorý, ako pán predseda výboru povedal, že už tu je niekoľko mesiacov na stole, prešiel si svojím takým vlastným životom a vývojom, kde sme mali možnosť zachytiť viacero pozmeňovacích návrhov, ale nakoniec sa to celé nejakým spôsobom prepracovalo, zmenilo a aktuálne pri tomto zákone máme na stole dva pozmeňovacie návrhy. Jeden bol predstavený zo strany pána Fecka a potom následne ešte pani Halgašová vystúpi a prednesie svoj pozmeňovací návrh.
Ja vítam, že pri tomto zákone o potravinách sa upustilo od toho, podľa mňa takej narýchlo riešenej veci, a to ten presun kompetencií medzi hygienou a veterinou, lebo podľa mňa to bolo šité narýchlo a viem, že boli hlavne z odbornej verejnosti voči tomu viacero výhrad v rámci tohto presunu. A, samozrejme, vítam aj to, že sa teda upustilo od toho, že do 30 dní bude čakať, čakať nejaký producent poľnohospodár na to, keď budeme ju chcieť vyviesť a bude čakať na nejaký ten taký súhlas a bez toho to nebude môcť vyviesť. Ale ja sa vyjadrím hlavne k tým dvom pozmeňujúcim návrhom.
V prvom rade by som sa vyjadril k pozmeňovaciemu, k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predstavil pán poslanec Fecko, poviem to tak, že prináša dlho očakávaný nástroj na zaistenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky v krízovom období. Sme sa tu teraz o tom bavili niekoľko mesiacov, vojna na Ukrajine, nedostatok určitých komodít. V médiách sa podľa mňa o tom strašne veľa popísalo, ale predmetný pozmeňujúci návrh sme sa mali možnosť s ním oboznámiť asi v štvrtok večer alebo piatok ráno bol zverejnený na stránke Národnej rady Slovenskej republiky a preto by som sa tak možnože určitým spôsobom detailnejšie vyjadril k niektorým veciam v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu.
V tom pozmeňovacom návrhu v § 3 ods. 4 je vlastne vydať vyhlášku, v ktorej určí poľnohospodár, poľnohospodárske a potravinárske komodity a ich kritické množstvá, ktoré budú podľa ministerstva dôležité a nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť štátu. Myslím si, že toto je správne opatrenie, ktoré je v tomto pozmeňovacom návrhu. V rámci ďalších, ako je v § 24 sa ustanovujú rôzne oznamovacie povinnosti podnikateľov, ktorí uvádzajú takéto strategické komodity na trh. Za bežného stavu sa oznamujú skladové zásoby týchto komodít dvakrát za rok, ale počas krízovej situácie to bude každý mesiac. Myslím si, že aj toto opatrenie je, je správne.
Ďalej by som skonštatoval a hovorím, že počas krízovej situácie bude mať podnikateľ ešte ďalšiu povinnosť, a to hlásiť ministerstvu aj každý plánovaný vývoz strategickej komodity, ak vyváža množstvo presiahnuté viac ako 400 ton. A tuto by som sa pristavil a k tomu dal pár takých pripomienok. Tu však vznikajú aj pochybnosti a opodstatnenosti tak vysokého množstva. Ak by malo ísť napríklad o potravinovú pšenicu, na slovenskom trhu je len minimum vývozcov, ktorí sú schopní v priebehu jedného mesiaca vyviesť viac ako 400 ton pšenice. Správne by bolo predsa postihnúť podľa mňa oveľa väčší počet vývozcov, ktorí množstvo vyvážanej komodity vyvážajú, objem, a nielen tých teda najväčších. Takže sledované množstvo vyvážanej komodity by mohlo byť kľudne aj nižšie.
Táto oznamovacia povinnosť o vývoze strategickej komodity sa má voči ministerstvu realizovať približne mesiac vopred. Je to preto, aby ministerstvo malo dostatok času na posúdenie, či nahlásený vývoz bude ohrozovať potravinovú bezpečnosť. To by bolo v poriadku, avšak je tu návrh, navrhnutá výnimka, ktorá celú túto oznamovaciu povinnosť v podstatnej miere bagatelizuje. Z pozmeňováku vyplýva, že túto lehotu na oznámenie nie je potrebné dodržať, ak sa vyskytnú akési bližšie neznáme okolnosti, pre ktoré vývozca nedokáže mesiac vopred ohlásiť plánovaný vývoz. Potom postačuje, že vývoz sa ohlási iba pätnásť dní vopred.
Dá sa napríklad uvažovať, že vývozca uzavrel zmluvu o dodávke komodity s veľmi krátkou dodacou dobou a nestihol túto skutočnosť oznámiť ministerstvu mesiac vopred. Je otázka, či vôbec reálne, reálne, aby vývozca nevedel mesiac vopred, že plánuje vyviesť 400 ton a viac ton komodity. Povedzme, že takýto vývoz môže, sa môže vyskytnúť a že vývozcovi sa narýchlo naskytne možnosť vyviesť napríklad 500 ton komodity a on ju v priebehu dvoch týždňov vyvezie. V tom prípade bude ministerstvu musieť stačiť len lehota 15 dní na posúdenie, či takýto vývoz ohrozí potravinovú bezpečnosť. Nedá sa vylúčiť, že vývozcovia budú zámerne využívať túto výnimku, v čoho dôsledku bude ministerstvo musieť každý takýto oznámený vývoz posúdiť len v lehote dvoch týždňov, namiesto štandardného jedného mesiaca.
Ešte výraznejšie znefunkčnenie tohto nástroja na ochranu potravinovej bezpečnosti vyplýva z ustanovení o kontrole a pokute za porušenie oznamovacej povinnosti v § 28 ods. 5. Tu sa navrhuje, aby sa pokuta uložila za nepravdivé oznámenie o vývoze komodity. No zároveň ustanovuje, že za nepravdivé oznámenie sa nepovažuje situácia, kedy skutočne vyvezené množstvo bude až o 20 % vyššie než to, ktoré vývozca oznámil ministerstvu.
Takže uvediem taký príklad, napríklad vývozca oznámi, že vyvezie 450 ton, ministerstvo usúdi, že to nie je množstvo ohrozujúce potravinovú bezpečnosť, no v skutočnosti vývozca následne vyvezie až 540 ton. To je ale množstvo, ktoré by už mohlo predstavovať reálne ohrozenie potravinovej bezpečnosti. No ministerstvo nemalo šancu to posúdiť, inak povedané, oznamovacia povinnosť je vlastne zbytočná pre sledovanie skutočne skladových a vyvážených strategických komodít a pre potravinovú bezpečnosť, pretože vývozca môže reálne vyviesť až o pätinu vyššie množstvo bez toho, že by štát mohol čokoľvek proti tomu urobiť.
A navyše to umožňujú tú oznamovaciu povinnosť úplne obísť. Vývozca napríklad, vývozca napríklad neoznámi ministerstvu žiadny plánovaný vývoz, pretože bude tvrdiť, že plánoval vyviesť napríklad 350 ton, ale táto dvadsaťpercentná odchýlka mu umožní legálne vyviesť až 420 ton komodity bez toho, aby to oznámil ministerstvu.
Takáto oznamovacia povinnosť potom stráca reálny význam. V dôsledku toho sa ministerstvo vlastne reálne ani nemusí dostať k žiadnym informáciám o vývoze strategickej komodity. Vývozca sa proste schová za deklarovanú odchýlku 20 % a vyvezie buď o pätinu viac než oznámil, alebo dokonca plánovaný vývoz vôbec neoznámi napriek tomu, že v skutočnosti vyvezie množstvo, ktoré by inak oznámiť mal.
Ministerstvo teda vlastne nemá možnosť na vývoz nejako reagovať. A tu si treba položiť otázku, kolegyne, kolegovia, a hlavne pán Fecko, ako by vlastne malo ministerstvo reagovať a aké kroky ministerstvo vlastne podnikne, aby zabránilo ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. Čo sa vlastne stane po oznámení vývozu strategickej komodity nad 400 ton? Podľa mňa nič. Oznamovacia povinnosť tu končí. Ministerstvo si prečíta doručené oznámenie o vývoze s množstvom vyvážanej strategickej komodity a tým je vec ukončená. Nie je tu nejaké opatrenie, ktoré by štát, ktorým by sa štát snažil zabrániť vývozu takéhoto veľkého množstvo strategickej komodity alebo aspoň by podržal taký vývoz a vykonal opatrenie na výkup vyvážanej komodity. Podotýkam, na výkup vyvážanej komodity. Mohlo by ísť napríklad aj, napríklad o oprávnenie ministerstva navrhnúť vývozcovi výkup. V odôvodnení sa síce uvádza pár slov o použití opatrení hospodárskej mobilizácie, ale čo to má konkrétne byť sa z návrhu zákona nedozvieme.
Ministerstvo teda fakticky nemá žiadny nástroj na to, aby zamedzilo vývozu nadkritického množstva strategickej komodity. Podotýkam, že pritom by ale bolo možné využiť už existujúce legislatívne možnosti v súlade s ústavou aj v súlade so záväzkami členských štátov Európskej únie, a to dávam do pozornosti aj pánovi ministrovi, a dala by sa využiť ústavnoprávna možnosť obmedzenia vlastníckeho práva na základe zákona v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme a za náhradu. A, samozrejme, by sa dala využiť aj zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá dovoľuje obmedziť vývoz tovaru, ak je to opodstatnené verejným záujmom na zdraví a živote obyvateľstva. Čiže máme už teraz legislatívnu možnosť, ako tieto veci riešiť.
Navrhnuté opatrenia sú však v predloženom znení vlastne neefektívne v tomto pozmeňovacom návrhu. Fakticky podľa mňa je úplne zbytočné. Tie oznamovacie povinnosti a tie strategické komodity s ich kritickými množstvami neprinášajú reálny výsledok a nemôžu nijakým spôsobom chrániť a zaistiť potravinovú bezpečnosť. Návrh týchto opatrení, bohužiaľ, budí dojem, že ide iba, podľa mňa, o populistickú kulisu, ktorou sa chce niekto ukázať, ako usilovne pracuje na ochrane potravinovej bezpečnosti. Ale fakticky žiadna potravinová bezpečnosť nezaisťuje sa u obyvateľstva tohto štátu, tie opatrenia nejako nepomáhajú a nechránia ho. A to je k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka.
A ešte by som predniesol moje pripomienky k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prednesie pani poslankyňa Halgašová.
Pozmeňovací návrh pani poslankyne Halgašovej teda rieši, rieši v zákone, navrhuje, aby sa potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti mohli predávať. Doteraz sa bezodplatne prevádzali na charitatívne organizácie. Takto to doteraz fungovalo, čo je v poriadku, lebo je to podľa mňa humánny cieľ a predchádzame určitým spôsobom aj plytvaniu týchto potravín. Ale aby sa ustanovilo, že obchodníci môžu za, môžu na týchto prešlých potravinách ešte aj zarábať, tak chcem vám povedať, že to je také unikum v celej Európskej únii. Žiaden členský štát Európskej únie neumožňuje ich predaj. Len bezodplatný prevod. Budeme jediná krajina, ktorá umožňuje predaj týchto, týchto potravín po, po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti.
Navyše z navrhnutej úpravy, podľa ktorej má obchodník najprv potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti ponúknuť aspoň jednej charitatívnej organizácii, vôbec nevyplýva, že výsledkom tejto ponuky má byť bezodplatný prevod v zmysle § 6 ods. 7, hovorí sa tu len o ponuke. Nie o ponuke na bezplatný prevod. Vzniká teda podľa mňa riziko, že aj charitatívny organizácia si bude musieť potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti kupovať.
Ďalej v pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Halgašovej je, je dvojica navrhnutých ustanovení, čo sa týka, týka obcí. Rozširuje sa povinnosť obce nahlasovať na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu nielen predaj na trhových miestach, ale aj explicitne sa zdôrazňuje aj povinnosť oznamovania ambulantného predaja. Pritom sa za porušenie tejto povinnosti zvyšuje dolná sadzba pokuty zo 100 na 500 eur. Obec dáva súhlas, respektíve povolenie na predaj na trhovom mieste aj na ambulantný predaj. Lenže problém je v odkontrolovateľnosti týchto typov predaja. Každý predaj na trhovom mieste, aj ambulantný predaj sa musí obci nahlásiť. Obec dokáže vcelku ľahko kontrolovať predaj na trhovom mieste v trvalom stanovišti. Ale ambulantný predaj obec nedokáže efektívne kontrolovať. Ak sa obec nedozvie o ambulantnom predaji, pretože predajca to obci neoznámil alebo nepožiadal ju o povolenie, tak obec nemôže objektívne, objektívne zodpovedať za neoznámenie takéhoto ambulantného predaja voči regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Myslím si, že pri malých obciach každý uvidí toho predajcu nejakých hríbov, ovocia alebo niečoho na začiatku obce. V tom prípade je to možné. Ale ak sa bavíme o veľkých obciach, mestách, na toto sotva príde tá samospráva, takže obce nemôžu zakročiť a logicky nemôže ani taký predaj oznámiť na regionálnej správe, avšak ak inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správe takýto ambulantný predaj, na takýto ambulantný predaj príde pri kontrole, hneď uloží obci pokutu.
Chcem sa teda spýtať pani Halgašovej, či aj konzultovala túto, tento bod z pozmeňovacieho návrhu o tom, že vlastne v zásade dávame ďalšiu nejakú kompetenciu a povinnosť na obce a mestá, že či sa to konzultovalo so Združením miest a obcí a Úniou miest, a aké dali k tomu stanovisko. A ešte by som v rámci toho pozmeňováku od pani Halgašovej dal dve také, také chyby. Je tam viacero logických chýb.
Uvediem dve, pani kolegyňa. A to, kde sa upravuje výška pokuty za opakované správne delikty až po opakovanom porušení povinnosti, kde sa ustanovuje, že v takom prípade sa uloží pokuta až do štvornásobku sadzby v § 28 ods. 4, ktorá je tisíc až pol milióna eur. Ustanovuje sa tu teda len horný limit takejto pokuty, pričom dolný limit ostáva len sadzbou podľa odseku 4. Takže po jednoduchom výpočte je to rozsah od tisíc euro až do dvoch miliónov.
V odôvodnení k tomu bodu však pani poslankyňa píšete a uvádzate, že minimum pokuty je štvornásobok minimálnej sadzby. Nevedno teda akou kalkulačkou ste dospeli k takémuto výsledku. Minimum je predsa dolná hranica tisíc eur a nie štvornásobok dolnej hranice sadzby.
A druhá taká logická chyba je v pozmeňováku, v ktorom sa navrhuje prechodné ustanovenie. Chyba je v § 31ai ods. 2, ktoré, ustanovuje sa tu, že výnosy ministerstva vydané podľa § 3 platia najneskôr do 31. 12. 2025. Dá sa pochybiť, že cieľom je, aby sa zostávajúce výnosy, ktoré sú pozostatkom potravinového kódexu, konečne asi preklopili do vyhlášok a riadne sa aktualizovali. V poriadku, ale na toto pamätá už aj prechoďák v § 31ac.
Je ale otázka, prečo sa sem vôbec vkladá toto nové prechodné ustanovenie. Čím je vyvolaná potreba toto prechodné, tohto prechodného ustanovenia. Vôbec žiadne ustanovenie vládneho návrhu ani pozmeňováku neustanovuje nič vo vzťahu k zrušeniu výnosov podľa paragrafu 3. Prechodné ustanovenie sa predsa dáva do zákona len vtedy, ak je nejakou úpravou v ustanoveniach zákona vyvolaná potreba riešiť právne vzťahy riadiace sa doterajšou úpravou, doterajšou úpravou a novou úpravou. K tomu ale v tomto návrhu zákona nedochádza. Takže toto prechodné ustanovenie je tu úplne bez súvislostí so zákonom samotným.
Pani kolegyne, kolegovia, to je, to sú moje pripomienky k hlavne týmto dvom pozmeňujúcim návrhom a možnože ak viete aj zodpovedať jednotlivé veci.
Ďakujem veľmi pekne.