Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. V súlade s § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady si dovoľujem požiadať o zaradenie nasledovného bodu do programu aktuálnej schôdze Národnej rady, a to návrh riešení vážnych sociálnych dopadov, ktoré sa dotýkajú neustáleho neprimeraného zvyšovania cien potravín, základných potravinových komodít a ich vývoja.
Odôvodnenie: Občania Slovenska v obchodoch reálne menej nakupujú, chudoba spôsobená infláciou sa dotýka stále väčšej skupiny ľudí. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa musia, neodkladne musia prerokovať a prijať návrhy uznesení k rastu cien potravín. Slovensko už dlhodobo čelí neúmernému zvyšovaniu cien potravín. Ľudia nevládzu bojovať s infláciou sami, potrebujú reálnu pomoc štátu. Aktuálne sa objavujú ďalšie závažné skutočnosti, akým je napríklad pokles nákupu základných potravín v niektorých regiónoch Slovenska. Nestačí, aby minister pôdohospodárstva podpisoval memorandá s obchodnými reťazcami. Je čas, aby štát zasiahol a určil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujme veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, Paťo, no ja neviem, však hádam ma počúva trošku aspoň jedným uchom, keď už rieši s ministrom financií nejaké aktivity. Paťo, si nabehol do vystúpenia, že opozícia kritizuje, potom je nespokojná, zľava, sprava a tak ďalej, bum, bum, bum. A však ty si ma nepočúval v tom mojom vystúpení, preboha. Však ja som hovorím o tom, že ja vítam tú aktivitu, že sa to bude nahlasovať, že sa vytvorí zoznam týchto komodít. Ja neviem, akože jak keby si tu nebol a potom vystúpiš úplne, úplne mimo.
A druhá vec je tá, však hovorili to viacerí, však my nehovoríme o tom, že tie potraviny sa likvidujú. Niekto tu, pán predseda výboru hovoril o 200 kamiónoch. No treba si v prvom rade uvedomiť, že to najväčšie množstvo, ktoré je, je z domácností, hej, tam máme najväčší ten, že sa proste plytvá s tými potravinami. A mne to tu tak pripadá také zvláštne teraz, že niektorí koaliční, aj pani poslankyňa tu hovorí o tom, každý z nás chce, aby tie potraviny, ktoré sa môžu použiť, lebo sú nezávadné, sú zdravé, môžu sa normálne konzumovať, tak aby sa nepredávali. Len my ich umožňujeme touto novelizáciou, že sa budú môcť predávať, reťazce ich budú môcť predávať.
A ja si myslím, že práve teraz je priestor na to, v tak ťažkej dobe, aká je, ak sa zvyšujú ceny potravín, že by tieto všetky potraviny, ktoré sú nezávadné, sa skôr darovávali a dávali všetkým, jednak organizáciám, ale, samozrejme, aj sociálne slabším ľuďom. Teraz je ten najväčší dôvod na toto riešiť v tomto okamihu. Ja si myslím, že nie aby sme umožnili reťazcom, že tieto potraviny budú predávať, lebo ti garantujem, že to nebude že, ja neviem, 10 % z ceny alebo čo, hej. Ale aby sme umožnili zákonom, že ich budú musieť darovať a, samozrejme, aj sociálne slabším ľuďom, a tým pádom by sme pomohli v týchto ťažkých situáciách.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja len veľmi krátko, lebo však sme niektoré veci nedopovedali vo faktickej poznámke. Čo sa týka doby minimálnej trvanlivosti, k tomu asi aj Patrick bude chcieť vystúpiť, ja len chcem povedať pár vecí k tomu, že, tak ako som povedal vo svojom vystúpení, že tým, že my umožníme predaj týchto potravín po dobe minimálnej trvanlivosti za odplatu, za peniaze, hej, tu sa kolega pýtal, že či za 50 % a tak ďalej, to nerieši ten, myslím si, že ten reťazec to kľudne môže predávať aj za tú istú cenu, ako to predtým predával. Hej, to nikto nevie v tejto chvíli garantovať.
Ja hovorím jednu vec, že my sme, my budeme jediný členský štát Európskej únie, ktorý vlastne umožní predaj týchto „po", hej, za peniaze. Inde sa to všetko darováva. To znamená, že keď poviem aj príklad z Českej republiky, kde je možné tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti uvádzať na trh, ale len bezodplatne. To majú definované v zákone. To znamená, že my sa nie že zaradíme medzi krajiny, my budeme jediná krajina v Európskej únii, ktorá tieto vlastne potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti bude môcť umožňovať predávať za peniaze, nie darovať zadarmo. To znamená, že toto je podľa mňa zlý krok, lebo tým pádom podľa mňa ten reťazec, však vieme aké reťazce, ako fungujú u nás reťazce.
Jeden majiteľ dvoch reťazcov na Slovensku, čistý zisk za päť rokov jedna miliarda eur. A to fakt sa poďme ešte rozprávať o tom, koľko peňazí vyviezol do Nemecka. To sa možno že bavíme o ďalšej pol miliarde. To znamená, že my zas umožníme tým reťazcom, lebo ja nepredpokladám, že oni to budú darovávať alebo čo. Využijú možnosť a budú sa snažiť, snažiť to predávať za peniaze, bodaj by som sa mýlil. Ale to nikto teraz nevie povedať a ja si myslím, že my by sme tie zákony mali robiť tak, aby sme im to najviacej skomplikovali. A keby tam bolo zadefinované, že to nemôžu predávať za peniaze, tak tým pádom by to bolo určite omnoho lepší krok a aby sme sa nezaradili ako krajina v rámci číslo jedna.
Čo sa týka, čo sa týka tých kontrol alebo tej povinnosti obcí a miest v rámci ambulantného predaja, tak ja si myslím, že každý z nás chce a chce vytvoriť kroky na to, aby sme mali možnosť čo najviacej kontrolovať, hlavne takých tých všelijakých pofiderných z niektorých iných okolitých krajín, ktorí nám sem dovážajú všelijaké nekvalitné veci a predávajú krížom krážom. Len zas tuto ja upozorňujem na to, a pani kolegyňa mi neodpovedala, že či ste to konzultovali so ZMOS-om a s Úniou miest, lebo vlastne to je v zásade niečo navyše, čo oni budú musieť, ja viem, že im to vyplýva z časti, ale zas budú musieť hlavne v tých veľkých mestách.
Predstavme si takú Bratislavu. A v Bratislave hocikde na hocijakom mieste v katastrálnom území všetkých, kde, ktorá sa dotýka Bratislavy, bude vlastne musieť samospráva týchto predajcov všelijakých kontrolovať. No ja si to neviem predstaviť akým spôsobom, kde budú tí zamestnanci chodiť po celej Bratislave a kontrolovať každého, že či je nahlásený, a keď to nenahlásia, tak príde veterinár a proste udelí pokutu. Takže to sú, toto sú otázniky, ktoré sú pri tom, ktoré ja si myslím, že sú zlé, aj v týchto pozmeňovacích návrhoch, myslím si, že ešte, ešte jednu vec by som povedal.
S pánom predsedom výboru sme sa potom o tom rozprávali, lebo mám pocit, že niektorí, niektorí ma nepochopili, keď som vystupoval k tomu, že ja som nehovoril o tom, že aby sme my tu vytvorili legislatívu a spravili všetko preto, aby sme našim poľnohospodárom alebo producentom zakázali vyvážať napríklad pšenicu do zahraničia. Ja hovorím, že už v tejto chvíli je tu určitá legislatíva, ktorá nám v určitom stave umožňuje, by som povedal nejakým spôsobom zamedziť tomu, aby to vyviezli, aby to najprv napríklad štát kúpil, keď je tu nejaké riziko toho, že budeme mať napríklad nedostatok pšenice. To, že dvakrát viacej vypestujeme, vieme všetci.
Nevieme, čo prinesie budúcnosť z hľadiska toho, čo sa deje na Ukrajine a ďalšie veci, hej, Rusko a tak ďalej, takže, ale ja si myslím, že, a povedal som to vo svojom vystúpení, že tá povinnosť oznamovania a to, že vytvárame určitý zoznam komodít, je správna vec, ktorú treba spraviť určite, ale to, že sa bavíme o 400 tonách, ten kto chce, si tú cestičku vždy nájde. Toto neni žiadne obmedzenie, ja som to tak pomenoval, že ako tvárime sa, že niečo robíme, niečo sme akože spravili, ale v skutočnosti sme nespravili nič. Hej? Lebo nič tým nebudeme vedieť vyriešiť, a myslím si, že sú tie kroky, ktoré či už v rámci tej legislatívy ústavnoprávnej alebo, samozrejme, aj v rámci zmluvy o fungovaní Európskej únie vieme vstúpiť do toho, že vieme obmedziť vývoz tovaru, ale podotýkam za odplatu, to znamená, normálne vie ministerstvo, štát, vstúpiť do toho, že to kúpi v prípade, že by sme mali nedostatok a naplní naše zásoby. Takže, aby sme sa všetci pochopili, tak som potreboval to ešte raz sa k tomu vyjadriť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za každú faktickú poznámku.
Kolegyne, kolegovia, neviem, či ste ma nepočúvali, ja som hovoril o tom, že toto, táto oznamovacia povinnosť, že ju vítam v tomto, v tomto pozmeňováku. Neviem teda ako, však som sa k tomu takto vyjadril.
Čo sa týka obmedzenia vlastníckych práv, ja som nehovoril o tom, aby sme tu obmedzovali vývoz z hľadiska vlastníckych práv. Ja som hovoril o tom, že už teraz momentálne či európska legislatíva, alebo aj naša umožňuje určitým spôsobom obmedzovať alebo teda nakladať s týmto vlastníctvom, ale za ná-hra-du. Za ná-hra-du. Presne som to čítal. V tomto ti to môžem dať, pán predseda, prečítať, môžeš si to pozrieť.
Čo sa týka, čo sa týka obcí, zas dávame nejakú navyše povinnosť, v mestách hlavne teda, keď sa bavíme, lebo v tej obci to funguje akým určitým spôsobom, tak dávame mestám povinnosť a v prípade, že to nebudú vedieť alebo neskontrolujú, tak im budú proste ukladať pokuty. Ja si myslím, že toto je veľmi, veľmi zlá cesta po tom, čo sa včera schválilo v Národnej rade, že ste zobrali peniaze samosprávam.
Pán Fecko, ja som nehovoril, že štyristo a viac ton. Ja som hovoril štyristo a menej, hej? Čiže ste ma mohli lepšie počúvať. A, samozrejme, že vždy sa to, aj sa to, neviem, asi Patrick to hovoril, obchádza. Však ja som tiež hovoril o tom, že to určití špekulanti budú vedieť obchádzať, toto, by som povedal, že nahlasovanie na ministerstvo tým, že si povie, že ide menej ako štyristo, ide tristo osemdesiat a bude stále tristo osemdesiat vyvážať. Práveže o tejto špekulácii, špekulácii som hovoril aj ja.
Myslím si, že tieto moje dve vyjadrenia k týmto dvom pozmeňovacím návrhom, pani kolegyňa, sú fakt na vysoko odbornej úrovni a nie sú to vymyslené veci. Takže možno tí ľudia, ktorí vám to chystali, asi nie sú tak zdatní, ktorí to chystali, chystali mne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež by som vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii zákona o potravinách, ktorý, ako pán predseda výboru povedal, že už tu je niekoľko mesiacov na stole, prešiel si svojím takým vlastným životom a vývojom, kde sme mali možnosť zachytiť viacero pozmeňovacích návrhov, ale nakoniec sa to celé nejakým spôsobom prepracovalo, zmenilo a aktuálne pri tomto zákone máme na stole dva pozmeňovacie návrhy. Jeden bol predstavený zo strany pána Fecka a potom následne ešte pani Halgašová vystúpi a prednesie svoj pozmeňovací návrh.
Ja vítam, že pri tomto zákone o potravinách sa upustilo od toho, podľa mňa takej narýchlo riešenej veci, a to ten presun kompetencií medzi hygienou a veterinou, lebo podľa mňa to bolo šité narýchlo a viem, že boli hlavne z odbornej verejnosti voči tomu viacero výhrad v rámci tohto presunu. A, samozrejme, vítam aj to, že sa teda upustilo od toho, že do 30 dní bude čakať, čakať nejaký producent poľnohospodár na to, keď budeme ju chcieť vyviesť a bude čakať na nejaký ten taký súhlas a bez toho to nebude môcť vyviesť. Ale ja sa vyjadrím hlavne k tým dvom pozmeňujúcim návrhom.
V prvom rade by som sa vyjadril k pozmeňovaciemu, k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predstavil pán poslanec Fecko, poviem to tak, že prináša dlho očakávaný nástroj na zaistenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky v krízovom období. Sme sa tu teraz o tom bavili niekoľko mesiacov, vojna na Ukrajine, nedostatok určitých komodít. V médiách sa podľa mňa o tom strašne veľa popísalo, ale predmetný pozmeňujúci návrh sme sa mali možnosť s ním oboznámiť asi v štvrtok večer alebo piatok ráno bol zverejnený na stránke Národnej rady Slovenskej republiky a preto by som sa tak možnože určitým spôsobom detailnejšie vyjadril k niektorým veciam v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu.
V tom pozmeňovacom návrhu v § 3 ods. 4 je vlastne vydať vyhlášku, v ktorej určí poľnohospodár, poľnohospodárske a potravinárske komodity a ich kritické množstvá, ktoré budú podľa ministerstva dôležité a nevyhnutné pre potravinovú bezpečnosť štátu. Myslím si, že toto je správne opatrenie, ktoré je v tomto pozmeňovacom návrhu. V rámci ďalších, ako je v § 24 sa ustanovujú rôzne oznamovacie povinnosti podnikateľov, ktorí uvádzajú takéto strategické komodity na trh. Za bežného stavu sa oznamujú skladové zásoby týchto komodít dvakrát za rok, ale počas krízovej situácie to bude každý mesiac. Myslím si, že aj toto opatrenie je, je správne.
Ďalej by som skonštatoval a hovorím, že počas krízovej situácie bude mať podnikateľ ešte ďalšiu povinnosť, a to hlásiť ministerstvu aj každý plánovaný vývoz strategickej komodity, ak vyváža množstvo presiahnuté viac ako 400 ton. A tuto by som sa pristavil a k tomu dal pár takých pripomienok. Tu však vznikajú aj pochybnosti a opodstatnenosti tak vysokého množstva. Ak by malo ísť napríklad o potravinovú pšenicu, na slovenskom trhu je len minimum vývozcov, ktorí sú schopní v priebehu jedného mesiaca vyviesť viac ako 400 ton pšenice. Správne by bolo predsa postihnúť podľa mňa oveľa väčší počet vývozcov, ktorí množstvo vyvážanej komodity vyvážajú, objem, a nielen tých teda najväčších. Takže sledované množstvo vyvážanej komodity by mohlo byť kľudne aj nižšie.
Táto oznamovacia povinnosť o vývoze strategickej komodity sa má voči ministerstvu realizovať približne mesiac vopred. Je to preto, aby ministerstvo malo dostatok času na posúdenie, či nahlásený vývoz bude ohrozovať potravinovú bezpečnosť. To by bolo v poriadku, avšak je tu návrh, navrhnutá výnimka, ktorá celú túto oznamovaciu povinnosť v podstatnej miere bagatelizuje. Z pozmeňováku vyplýva, že túto lehotu na oznámenie nie je potrebné dodržať, ak sa vyskytnú akési bližšie neznáme okolnosti, pre ktoré vývozca nedokáže mesiac vopred ohlásiť plánovaný vývoz. Potom postačuje, že vývoz sa ohlási iba pätnásť dní vopred.
Dá sa napríklad uvažovať, že vývozca uzavrel zmluvu o dodávke komodity s veľmi krátkou dodacou dobou a nestihol túto skutočnosť oznámiť ministerstvu mesiac vopred. Je otázka, či vôbec reálne, reálne, aby vývozca nevedel mesiac vopred, že plánuje vyviesť 400 ton a viac ton komodity. Povedzme, že takýto vývoz môže, sa môže vyskytnúť a že vývozcovi sa narýchlo naskytne možnosť vyviesť napríklad 500 ton komodity a on ju v priebehu dvoch týždňov vyvezie. V tom prípade bude ministerstvu musieť stačiť len lehota 15 dní na posúdenie, či takýto vývoz ohrozí potravinovú bezpečnosť. Nedá sa vylúčiť, že vývozcovia budú zámerne využívať túto výnimku, v čoho dôsledku bude ministerstvo musieť každý takýto oznámený vývoz posúdiť len v lehote dvoch týždňov, namiesto štandardného jedného mesiaca.
Ešte výraznejšie znefunkčnenie tohto nástroja na ochranu potravinovej bezpečnosti vyplýva z ustanovení o kontrole a pokute za porušenie oznamovacej povinnosti v § 28 ods. 5. Tu sa navrhuje, aby sa pokuta uložila za nepravdivé oznámenie o vývoze komodity. No zároveň ustanovuje, že za nepravdivé oznámenie sa nepovažuje situácia, kedy skutočne vyvezené množstvo bude až o 20 % vyššie než to, ktoré vývozca oznámil ministerstvu.
Takže uvediem taký príklad, napríklad vývozca oznámi, že vyvezie 450 ton, ministerstvo usúdi, že to nie je množstvo ohrozujúce potravinovú bezpečnosť, no v skutočnosti vývozca následne vyvezie až 540 ton. To je ale množstvo, ktoré by už mohlo predstavovať reálne ohrozenie potravinovej bezpečnosti. No ministerstvo nemalo šancu to posúdiť, inak povedané, oznamovacia povinnosť je vlastne zbytočná pre sledovanie skutočne skladových a vyvážených strategických komodít a pre potravinovú bezpečnosť, pretože vývozca môže reálne vyviesť až o pätinu vyššie množstvo bez toho, že by štát mohol čokoľvek proti tomu urobiť.
A navyše to umožňujú tú oznamovaciu povinnosť úplne obísť. Vývozca napríklad, vývozca napríklad neoznámi ministerstvu žiadny plánovaný vývoz, pretože bude tvrdiť, že plánoval vyviesť napríklad 350 ton, ale táto dvadsaťpercentná odchýlka mu umožní legálne vyviesť až 420 ton komodity bez toho, aby to oznámil ministerstvu.
Takáto oznamovacia povinnosť potom stráca reálny význam. V dôsledku toho sa ministerstvo vlastne reálne ani nemusí dostať k žiadnym informáciám o vývoze strategickej komodity. Vývozca sa proste schová za deklarovanú odchýlku 20 % a vyvezie buď o pätinu viac než oznámil, alebo dokonca plánovaný vývoz vôbec neoznámi napriek tomu, že v skutočnosti vyvezie množstvo, ktoré by inak oznámiť mal.
Ministerstvo teda vlastne nemá možnosť na vývoz nejako reagovať. A tu si treba položiť otázku, kolegyne, kolegovia, a hlavne pán Fecko, ako by vlastne malo ministerstvo reagovať a aké kroky ministerstvo vlastne podnikne, aby zabránilo ohrozeniu potravinovej bezpečnosti. Čo sa vlastne stane po oznámení vývozu strategickej komodity nad 400 ton? Podľa mňa nič. Oznamovacia povinnosť tu končí. Ministerstvo si prečíta doručené oznámenie o vývoze s množstvom vyvážanej strategickej komodity a tým je vec ukončená. Nie je tu nejaké opatrenie, ktoré by štát, ktorým by sa štát snažil zabrániť vývozu takéhoto veľkého množstvo strategickej komodity alebo aspoň by podržal taký vývoz a vykonal opatrenie na výkup vyvážanej komodity. Podotýkam, na výkup vyvážanej komodity. Mohlo by ísť napríklad aj, napríklad o oprávnenie ministerstva navrhnúť vývozcovi výkup. V odôvodnení sa síce uvádza pár slov o použití opatrení hospodárskej mobilizácie, ale čo to má konkrétne byť sa z návrhu zákona nedozvieme.
Ministerstvo teda fakticky nemá žiadny nástroj na to, aby zamedzilo vývozu nadkritického množstva strategickej komodity. Podotýkam, že pritom by ale bolo možné využiť už existujúce legislatívne možnosti v súlade s ústavou aj v súlade so záväzkami členských štátov Európskej únie, a to dávam do pozornosti aj pánovi ministrovi, a dala by sa využiť ústavnoprávna možnosť obmedzenia vlastníckeho práva na základe zákona v nevyhnutnom rozsahu vo verejnom záujme a za náhradu. A, samozrejme, by sa dala využiť aj zmluva o fungovaní Európskej únie, ktorá dovoľuje obmedziť vývoz tovaru, ak je to opodstatnené verejným záujmom na zdraví a živote obyvateľstva. Čiže máme už teraz legislatívnu možnosť, ako tieto veci riešiť.
Navrhnuté opatrenia sú však v predloženom znení vlastne neefektívne v tomto pozmeňovacom návrhu. Fakticky podľa mňa je úplne zbytočné. Tie oznamovacie povinnosti a tie strategické komodity s ich kritickými množstvami neprinášajú reálny výsledok a nemôžu nijakým spôsobom chrániť a zaistiť potravinovú bezpečnosť. Návrh týchto opatrení, bohužiaľ, budí dojem, že ide iba, podľa mňa, o populistickú kulisu, ktorou sa chce niekto ukázať, ako usilovne pracuje na ochrane potravinovej bezpečnosti. Ale fakticky žiadna potravinová bezpečnosť nezaisťuje sa u obyvateľstva tohto štátu, tie opatrenia nejako nepomáhajú a nechránia ho. A to je k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Fecka.
A ešte by som predniesol moje pripomienky k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý prednesie pani poslankyňa Halgašová.
Pozmeňovací návrh pani poslankyne Halgašovej teda rieši, rieši v zákone, navrhuje, aby sa potraviny po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti mohli predávať. Doteraz sa bezodplatne prevádzali na charitatívne organizácie. Takto to doteraz fungovalo, čo je v poriadku, lebo je to podľa mňa humánny cieľ a predchádzame určitým spôsobom aj plytvaniu týchto potravín. Ale aby sa ustanovilo, že obchodníci môžu za, môžu na týchto prešlých potravinách ešte aj zarábať, tak chcem vám povedať, že to je také unikum v celej Európskej únii. Žiaden členský štát Európskej únie neumožňuje ich predaj. Len bezodplatný prevod. Budeme jediná krajina, ktorá umožňuje predaj týchto, týchto potravín po, po uplynutí doby minimálnej trvanlivosti.
Navyše z navrhnutej úpravy, podľa ktorej má obchodník najprv potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti ponúknuť aspoň jednej charitatívnej organizácii, vôbec nevyplýva, že výsledkom tejto ponuky má byť bezodplatný prevod v zmysle § 6 ods. 7, hovorí sa tu len o ponuke. Nie o ponuke na bezplatný prevod. Vzniká teda podľa mňa riziko, že aj charitatívny organizácia si bude musieť potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti kupovať.
Ďalej v pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Halgašovej je, je dvojica navrhnutých ustanovení, čo sa týka, týka obcí. Rozširuje sa povinnosť obce nahlasovať na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu nielen predaj na trhových miestach, ale aj explicitne sa zdôrazňuje aj povinnosť oznamovania ambulantného predaja. Pritom sa za porušenie tejto povinnosti zvyšuje dolná sadzba pokuty zo 100 na 500 eur. Obec dáva súhlas, respektíve povolenie na predaj na trhovom mieste aj na ambulantný predaj. Lenže problém je v odkontrolovateľnosti týchto typov predaja. Každý predaj na trhovom mieste, aj ambulantný predaj sa musí obci nahlásiť. Obec dokáže vcelku ľahko kontrolovať predaj na trhovom mieste v trvalom stanovišti. Ale ambulantný predaj obec nedokáže efektívne kontrolovať. Ak sa obec nedozvie o ambulantnom predaji, pretože predajca to obci neoznámil alebo nepožiadal ju o povolenie, tak obec nemôže objektívne, objektívne zodpovedať za neoznámenie takéhoto ambulantného predaja voči regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
Myslím si, že pri malých obciach každý uvidí toho predajcu nejakých hríbov, ovocia alebo niečoho na začiatku obce. V tom prípade je to možné. Ale ak sa bavíme o veľkých obciach, mestách, na toto sotva príde tá samospráva, takže obce nemôžu zakročiť a logicky nemôže ani taký predaj oznámiť na regionálnej správe, avšak ak inšpektor regionálnej veterinárnej a potravinovej správe takýto ambulantný predaj, na takýto ambulantný predaj príde pri kontrole, hneď uloží obci pokutu.
Chcem sa teda spýtať pani Halgašovej, či aj konzultovala túto, tento bod z pozmeňovacieho návrhu o tom, že vlastne v zásade dávame ďalšiu nejakú kompetenciu a povinnosť na obce a mestá, že či sa to konzultovalo so Združením miest a obcí a Úniou miest, a aké dali k tomu stanovisko. A ešte by som v rámci toho pozmeňováku od pani Halgašovej dal dve také, také chyby. Je tam viacero logických chýb.
Uvediem dve, pani kolegyňa. A to, kde sa upravuje výška pokuty za opakované správne delikty až po opakovanom porušení povinnosti, kde sa ustanovuje, že v takom prípade sa uloží pokuta až do štvornásobku sadzby v § 28 ods. 4, ktorá je tisíc až pol milióna eur. Ustanovuje sa tu teda len horný limit takejto pokuty, pričom dolný limit ostáva len sadzbou podľa odseku 4. Takže po jednoduchom výpočte je to rozsah od tisíc euro až do dvoch miliónov.
V odôvodnení k tomu bodu však pani poslankyňa píšete a uvádzate, že minimum pokuty je štvornásobok minimálnej sadzby. Nevedno teda akou kalkulačkou ste dospeli k takémuto výsledku. Minimum je predsa dolná hranica tisíc eur a nie štvornásobok dolnej hranice sadzby.
A druhá taká logická chyba je v pozmeňováku, v ktorom sa navrhuje prechodné ustanovenie. Chyba je v § 31ai ods. 2, ktoré, ustanovuje sa tu, že výnosy ministerstva vydané podľa § 3 platia najneskôr do 31. 12. 2025. Dá sa pochybiť, že cieľom je, aby sa zostávajúce výnosy, ktoré sú pozostatkom potravinového kódexu, konečne asi preklopili do vyhlášok a riadne sa aktualizovali. V poriadku, ale na toto pamätá už aj prechoďák v § 31ac.
Je ale otázka, prečo sa sem vôbec vkladá toto nové prechodné ustanovenie. Čím je vyvolaná potreba toto prechodné, tohto prechodného ustanovenia. Vôbec žiadne ustanovenie vládneho návrhu ani pozmeňováku neustanovuje nič vo vzťahu k zrušeniu výnosov podľa paragrafu 3. Prechodné ustanovenie sa predsa dáva do zákona len vtedy, ak je nejakou úpravou v ustanoveniach zákona vyvolaná potreba riešiť právne vzťahy riadiace sa doterajšou úpravou, doterajšou úpravou a novou úpravou. K tomu ale v tomto návrhu zákona nedochádza. Takže toto prechodné ustanovenie je tu úplne bez súvislostí so zákonom samotným.
Pani kolegyne, kolegovia, to je, to sú moje pripomienky k hlavne týmto dvom pozmeňujúcim návrhom a možnože ak viete aj zodpovedať jednotlivé veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán predseda Robert Fico, myslím si, že dobre zhodnotil a som rád, že sme mali možnosť ako strana SMER - sociálna demokracia predložiť tento návrh uznesenia, ktorým keby vládna koalícia toto uznesenie schválila, tak by ukázala aspoň prvý krok k tomu, že má reálne snahu pomôcť komplexne všetkým na Slovensku, nielen vybraným skupinám, tak ako to tu bolo povedané. A odôvodnenie toho skráteného legislatívneho procesu, ktorý sem bol teraz predložený do Národnej rady, bol odôvodnený hlavne aj z toho dôvodu, že niekto to tu tak spomínal, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva.
Dámy a páni z koalície, od septembra strana SMER - sociálna demokracia predložila sedem návrhov na mimoriadne schôdze, kde sme od septembra chceli hovoriť o rapídnom zvyšovaní cien potravín, elektriky, plynu, pohonných hmôt a ďalšieho všetkého. Vy do tejto chvíle, do tejto chvíle ste toto ešte vôbec ani nezaznamenali a nezaregistrovali, že čo na Slovensku sa deje. Keby ste videli a išli sa prejsť medzi ľudí po Slovensku, čo ja zase chápem, že nemôžete, lebo by vám vystavili peknú vizitku tí ľudia na tých uliciach, keby ste sa medzi nich išli poprechádzať, tak by ste reálne zistili, že to, čo predkladáte teraz tu, je pľuvanec tým ľuďom do očí. To je, to neni žiadna pomoc. Máte možnosť neskutočného príjmu do štátneho rozpočtu. To, že ste si navýšili, máte eurofondy atď., ale máte možnosť jednak bankový odvod. Máte tu, máte tu, poviem aj tie veľké, veľké obchodné reťazce. Však pri jednom obchodnom reťazci za päť rokov zisk, čistý zisk, dámy a páni, jedna miliarda eur.

Pán minister, ak som to správne pochopil, tak v rámci, v rámci tej transformácie vyčlenených tých finančných prostriedkov je možné čerpať teda z hľadiska na zníženie energetickej náročnosti a na efektivitu v rámci nemocnice, teda aspoň som to tam tak dobre zachytil, že zateplenie a možno nejaká, nejaké iné zdroje tepla, napríklad nejaké termálne čerpadlá alebo nejaké solary na strechy atď.

V závere som to, ak som to správne pochopil, bol ten, že teda je to niečo navyše. To znamená, že bude môcť tento región čerpať aj z prípadného plánu obnovy a odolnosti, resp. z programu Slovensko a bude to skôr, by som povedal, výhodou pre ten región Hornej Nitry, že je tá transformácia Hornej Nitry. Správne som to pochopil, pán minister?

Ďakujem veľmi pekne. Vyplýva mi z toho, že teda som nedostal presné číslo, ale ste spomínali, viac ako polovica, tam bolo povedané z tých finančných prostriedkov, ktoré tvoria asi teraz hodnotu nejakých 460 miliónov euro. Ak si ja dobre pamätám, ešte keď pôjdem do predchádzajúceho obdobia, kde začal tento proces v roku 2018, kde teda pani ministerka akože v tejto odpovedi popísala celý proces transformácie, ja si pamätám číslo vyše 900 miliónov, ktoré mali byť použité na túto transformáciu Hornej Nitry.
Čiže predpokladám, že zo 460 miliónov minimálne 240 miliónov by malo byť použité na Hornej Nitre. A ešte dopoviem, pán minister, že no, že bolo veľké nešťastie, že ste nespravili nejakého splnomocnenca vlády pre transformáciu Hornej Nitry, kde by to zastával možnože fundovaný nejaký slušný človek, napríklad aj toho, ktorého vy spomínate, a tento proces by úplne iným spôsobom fungoval. Lebo ja som sa zúčastnil veľmi veľa týchto stretnutí od roku 2018, ktorých sa, ktorých sa zúčastnili aj starostovia, primátori, rôzne nezávislé skupiny, organizácie, podnikatelia a od toho roku proste doteraz sa len stretávajú, stretávajú, stretávajú a nevedia, čo ďalej bude. Je to veľké nešťastie a ja mám fakt veľkú obavu, že o tieto peniaze v rámci transformácie prídeme a hlavne, že to bude mať dopad taký, že nebudeme dokázať naštartovať tie procesy tak, aby sme fundovane, poviem, tých ľudí, ktorí nielen v tých baniach, ale ktoré sú aj na ne naviazané z hľadiska nejakej činnosti, keď ukončia svoju činnosť, pretransformovali do iných spoločností, prevádzok, kde by mohli fungovať a reálne z toho, čo mohla byť Horná Nitra, mám veľkú obavu, že môže skončiť jedným veľkým prepadákom.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Na jednej strane také skonštatovanie, na druhej strane aj otázka. Pani Remišová sa vyhla priamej konfrontácii pri tých otázkach, ktoré som jej dnes položil, lebo podľa mňa vôbec nevie riadiť tento rezort a nemá šajnu o tom, ako funguje transformácia Hornej Nitry. Toto, čo ste, pán minister, prečítali, počúvame od nej už asi dva roky o tom, že ako to pokračuje, ako budú tieto výzvy. Reálny ale stav je taký, že je to jedna veľká katastrofa.
A čo sa týka transformácie Hornej Nitry a, samozrejme, aj ostatných regiónov, ktoré sú začlenené do tohto pilotného programu, je ten aktuálny stav, že opätovne zase zisťujeme nejaké projektové zámery, ktoré už boli minimálne dvakrát-trikrát zistené od roku 2018. A proste nemá to pána, nikto to neriadi a ja sa veľmi, veľmi obávam toho, že tieto peniaze na jednej strane prepadnú a na druhej strane si treba uvedomiť, že banská činnosť končí v roku 2023. To je za chvíľu. Tým pádom každým rokom stovky, ak nie už až tisícky ľudí končí v samotných baniach a my potrebujeme týchto ľudí rekvalifikovať a poskytovať im nový, novú možnosť zamestnania.
Sú tam aktuálne, pokiaľ viem, úplne v tej prvej, keď sa zbierali projekty, boli podľa mňa veľmi zaujímavé projekty, ktoré by regiónu Hornej Nitry ako-tak pomohli. Ale, bohužiaľ, všetko stojí, čaká, a tí ľudia ostávajú na úradoch práce ako nezamestnaní. Preto myslím si, že to, že ste povedali, že v druhej polovici tohto roka, ja sa obávam toho, lebo takýto termín som už počul minimálne dvakrát, trikrát z úst pani ministerky.
Ďakujem.