Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len krátko. My sme sa aj s pánom poslancom Habánikom o tom rozprávali a myslím si, že je aj taká realistická nádej, že by sme to posunuli ďalej, že je to dobrá vec a budeme sa o tom ešte baviť. Takže vám držím palce a snáď to dotiahneme do konca. Dobre.
Ďakujem.

Ja len krátko, už nebudem vystupovať v záverečnom slove. Ďakujem za podporu aj za vysvetlenie. Chcem povedať takú jednu dôležitú vec, že tento zákon nie je namierený v žiadnom prípade, ani náhodou, proti samosprávam, či už obciam, mestám, vyšším územným celkom. Teda majú svoje vlastné problémy a voči nim sa tiež deje nespravodlivosť. Tento zákon nerieši všetky komplexne tie nespravodlivosti, lebo keby sme sa do toho pustili, myslím, že to možno, možno stihneme, možno nestihneme do konca volebného obdobia. A mnohé tie námietky, ktoré smerovali ani nie tak proti tomuto konkrétnemu riešeniu, ale proti celému tomu komplexu tých problémov, sú oprávnené a ja ich podporujem a treba ich riešiť. A ja som ochotný ich podporiť a priložiť ruku aj byť súčasťou tej pracovnej skupiny, ktorá by sa týkala pravdepodobne ministerstva školstva, ministerstva vnútra, ktoré má pod sebou samosprávu a možno aj ďalších, ministerstva financií, aby sme hľadali riešenie, ktoré pomôže zase v ďalších nespravodlivostiach, ktoré sa dejú aj tej samospráve.
Tento zákon je relatívne jednoduchý a rieši jednu konkrétnu vec, ktorú vieme vyriešiť promptne. Takže ja vás prosím o podporu a naozaj tie oprávnené pripomienky bereme si k srdcu, poďme na tom pracovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ako učiteľ som zvyknutý predchádzať otázky študentov, ktoré sa pravidelne z roka na rok opakujú alebo ktoré padli už viackrát v rovnakých súvislostiach, takže aj keď teraz do rozpravy sa priamo neprihlásil nikto, tak skúsim v tejto krátkej rozprave zodpovedať a zareagovať na najčastejšie poznámky, pripomienky a otázky, ktoré padli aj v priebehu medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo otvorené zo strany ministerstva školstva a kde mohli vyjadriť svoj názor alebo svoje pripomienky tí, ktorých sa to dotýkalo. Prišlo tam na, poviem to tak, na poslednú chvíľu niekoľko pripomienok, sme za ne vďační. Takže dovoľte mi reagovať.
Cieľom tejto novely je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zjednotiť financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných a súkromných škôl a školských zariadení, ktoré napĺňajú ústavný rámec práva na vzdelávanie. Aby bolo jasné, novela sa nedotýka financovania základných a stredných škôl, ale ani tých škôl a školských zariadení, ktoré nie sú zaradené do siete škôl a školských zariadení ministerstva školstva, teda neplnia štátny vzdelávací program. Napríklad nepatria tam zatiaľ tie lesné kluby alebo iné nesieťové predškolské zariadenia.
Všetky školy a školské zariadenia, ktoré sú zaradené do siete, podliehajú prísnej kontrole nielen pri vzniku, ale aj počas fungovania. Kontrolu robí štátna školská inšpekcia, rovnako u všetkých. Čiže štát si u štátnych i neštátnych škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené do tejto siete, objednáva službu, a to je výchova a vzdelávanie pre deti tohto štátu, pre rodičov, ktorí tu žijú a platia dane. A za túto službu posiela pre každé dieťa peniaze prostredníctvom obcí. Suma je na ministerstve financií vypočítaná na základe zoznamov, teda počtov detí, ktoré navštevujú materské školy, základné umelecké školy, jazykové školy alebo školské zariadenia v každej konkrétnej obci. Inými slovami, ak by napríklad cirkevná materská škola, ktorá má sto detí, z obce odišla, obec by z podielových daní o rok dostala menej financií o sumu prepočítanú na tých sto detí. A obec, kde by tieto deti do neštátnej materskej školy nastúpili, by dostala navýšenie rozpočtu presne o tento počet detí; inými slovami peniaze z podielových daní idú za dieťaťom a nie pre obec.
Koho sa teda novela dotýka? Na Slovensku máme zhruba 3-tisíc obcí, slovom obec sa myslí aj mesto, aj obec, presnejšie máme ich 2 890. Školy a školské zariadenia, ktoré rieši táto novela, sú len v približne 270 mestách a obciach. Novela teda prinesie zmenu pre nie ani jednu desatinu všetkých obcí na Slovensku, pretože nie v každej obci je neštátna cirkevná alebo súkromná materská škola alebo školské zariadenie. Konkrétne zmeny sa dotknú len tých obcí a miest, ktoré si doteraz časť peňazí určených pre deti neštátnych škôl nechávali vo vlastnom rozpočte; takýchto obcí je zhruba 200. Pritom pripomíname, že štát dáva na každé dieťa rovnako, teda aj na štátne, aj neštátne, hej, deti sú všetkých, spoločné, naše teda, ale bez ohľadu na to, či chodia do štátnych alebo neštátnych škôl alebo školského zariadenia.
V 70 mestách a obciach už dnes prideľujú všetkým deťom spravodlivo rovnakú sumu. Z tých 270, ktorých sa to týka, v 70, poviem to tak ľudove, je to okej, ale v 200 obciach z tých 270 nie, pričom pripomínam, že na Slovensku máme zhruba 2 900 obcí. Ak teda upravujeme zákon, robíme tak preto, aby to, čo už dnes platí štát za službu, vzdelávanie a záujmové aktivity detí, sa týmto deťom dostalo.
Ak argumentujeme, že neštátne školy vyberajú poplatky, hovoríme o... uvedomme si, že hovoríme o materských školách, základných umeleckých školách a jazykových školách, kde rovnako vyberajú poplatky aj obecné školy. Čiže znova pripomínam, nehovoríme tu o platení za školné na základných a stredných školách, tohto sa táto novela nedotýka, ale hovoríme o materských školách, ZUŠ-kách a jazykových školách. Napríklad naša najmladšia dcéra 12-ročná navštevuje štátne školské zariadenie, štátnu ZUŠ-ku a platí tam rovnako poplatok, aj keď to nie je súkromné, pretože treba niektoré tie proste financie dorovnať.
Štát si na základe počtu detí pre tieto deti objednáva výchovu a vzdelávanie a každej obci za túto službu pošle peniaze rovnako na každé dieťa. 70 obcí v rámci územnej kompetencie posunie tieto financie neštátnej materskej škole alebo ďalším zariadeniam, 200 obcí časť financií presmeruje do svojich škôl alebo na iné účely. Nebudem vás teraz zaťažovať podrobnými štatistikami, ale máme ich. Pandemická situácia ešte výrazne obnažila tento stav, keď niektoré z týchto obcí minuli rozpočty tak, že sa výrazne prehlbovali rozdiely medzi financovaním detí z neštátnych škôl, čo pôsobilo až likvidačne.
Vzdelávanie je rovnaká služba ako sociálne služby pre našich seniorov, ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Štát platí za služby rovnako a je na občanovi, rodičovi, či si čiastočne doplatí u neštátneho lekára alebo zariadenia, alebo uhradí plnú sumu súkromného lekára, čo sa týka porovnania so sociálnou alebo zdravotnou starostlivosťou.
V programovom vyhlásení vlády máme zjednotiť financovanie a správu školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov. To robíme. Upravujeme zákon tak, aby rešpektoval zriaďovateľské kompetencie, čo sa dotkne len tých 200 obcí, ktoré nerozlišujú medzi svojou územnou a zriaďovateľskou kompetenciou. To znamená, že na ich území sa síce nachádza neštátne zariadenie, ale ony sú... ony nie sú ich zriaďovateľmi. Na základe zistení dnes na Slovensku dochádza k obrovským rozdielom, keď obec na jedno dieťa poskytne 100 eur ročne a na iné tisíc eur, ale štát na obe deti objednal rovnakú službu za rovnakú cenu. A toto chceme touto novelou napraviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dobré ráno, milé kolegyne, milí kolegovia, takže krátke úvodné slovo.
Poslanci Národnej rady Richard Vašečka, Anna Záborská, Radovan Marcinčin, Katarína Hatráková, Ján Szőllős, Mária Šofranko, Marek Šefčík, Jana Majorová Garstková, Radovan Sloboda, Vladimír Ledecký, Jozef Lukáč, Miloš Svrček, Eva Hudecová, Tomáš Šudík, Michal Šipoš a Miriam Šuteková predkladajú návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, a predkladajú ho z toho dôvodu v nadväznosti na potrebu upraviť financovanie školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov cirkevných škôl a školských zariadení v súlade s platnými zmluvami medzi štátom a cirkvami a tiež zriaďovateľov súkromných škôl a školských zariadení.
Návrh zákona predstavuje aj opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia.
Cieľom návrhu zákona je zmena financovania súkromných škôl a školských zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení tak, aby sa odstránilo nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní.
Toľko z úvodného slova. Ja potom vyjadrím sa k niektorým námietkam, pretože sme v druhom čítaní, a hlásim sa do rozpravy ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Dovoľujem si členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pripomenúť zasadnutie výboru na č. 33a o 12.45 hod. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pripomínam členom výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport schôdzu výboru o 12.30 z dôvodu návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za konštruktívnu debatu aj pani primátorke, akceptujem to a týmto aj vyhlasujem, keďže však sme aj vo vysielaní, sme na verejnom mieste, že dvere aj pre Úniu miest, aj pre ZMOS, aj pre kohokoľvek sú otvorené, poďme hľadať spôsoby. A súhlasím aj s tým, že cez tie podielové dane, ja to beriem, beriem tak, že teraz je to medzikrok. Vyrovnajme to medzi všetkými školami, evidentne je to, ale nie je, a školskými zariadeniami, nie je to teraz dostatočné.
My to naozaj vnímame ako, ako taký istý medzikrok, ktorý niektoré problémy vyrieši, ale niektoré nevyrieši, a hľadajme teda spôsob ako toto financovanie nastaviť inak. Ale toto bol krok, ktorý môže pomerne jednoduchým a priamym spôsobom vyriešiť tú nerovnosť medzi tými neštátnymi a štátnymi školami. To, že bude mať nejaké následky na rozpočty obcí a ďalších samospráv, tak áno, to je, to je fakt, ale dosiahne sa to vyrovnané, vyrovnané financovanie na každé dieťa a hovorím, moje ucho je otvorené, poďme rokovať ďalej, 18. septembra pravdepodobne budem, pardon, septembra, novembra bude výbor a potom to bude v druhom čítaní, ak sa rozhodnete to podporiť, predpokladám, že budeme hlasovať asi zajtra o 11.00 hod., však povie pán spravodajca.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem len tak krátko reagovať na pána poslanca Čepčeka, ktorý vystupoval v rozprave.
Úprimne sa priznám, že, tak keďže som nikdy neviedol centrum voľného času, tak úplne všetky podrobnosti neviem, ale jedna zásadná vec. Táto novela primárne nerieši financovanie centier voľného času, ale škôl a ďalších zariadení, napríklad ako sú základné umelecké školy. Čiže tie otázky, ktoré sa týkajú toho, sú tiež vážne a tiež ich treba riešiť, tiež je to, beriem to ako podnet do druhého čítania a tie otázky, však ja si to, ja si to pozriem aj z rozpravy, budeme sa pýtať tých, ktorí sú naozaj do detailu, do šrôbiku vedia presne, čo sa týka toho financovania školstva a budem na ne hľadať odpovede.
Na pani poslankyňu Pivkovú nebudem reagovať, lebo mám reagovať na predrečníka. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, za poznámky. Možno dve veci.
Jednu, ktorú som zabudol ešte doplniť, že okrem toho, že sme rokovali teda so samosprávami, tak aj na tom veľkom stretnutí, ale aj pri podrobnej tvorbe a pripomienkovaní tvorby tohto zákona bola aj pani riaditeľka zo sekcie financovania regionálneho školstva, kde sme to všetko dopodrobna prebrali, niekoľkokrát sa to aj upravovalo. Čiže tie veci by mali byť naozaj veľmi tak prakticky s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú a ktorých sa to dotýka, vychytané. Je tam možno filozoficky, filozofická otázka, hej, že akým spôsobom sa na to pozeráme.
Poviem vám takú zaujímavú vec (povedané so smiechom), že keď sme mali to stretnutie so ZMOS-om prvýkrát, ešte kým sme to odštartovali vlastne celé, tak oni povedali, že my máme taký návrh, že veď zoberte si, že ministerstvo, štát, zoberte si tie neštátne školy, nám nechajte celý balík tých peňazí na tie deti, koľko ich je všetkých, aj tie, čo chodia na tie cirkevné a súkromné školy, no a vy si nájdite niekde financie na cirkevné a na súkromné školy, čo, samozrejme, zobrali sme ako teda... (povedané so smiechom), však dobre, hej návrh, ale nie reálny.
Súčasťou, súčasťou rokovania o tom, že či vôbec môžme predložiť tento návrh zákona, bolo aj sedenie s ministrom financií na ministerstve financií, kde sme si tieto veci tiež prebrali. Bola tam napríklad jedna vec, ktorá, ktorá by bola tiež istým zrovnoprávnením, týkala sa dopravného u súkromných škôl, ktoré nie je na rozdiel od štátnych a cirkevných, a odhadli sme, stálo by to zhruba okolo 500-tisíc eur, pol milióna eur, a ministerstvo financií nám to stoplo a to sme napríklad stade vyhodili. Čiže vopred sme si ako keby urobili my také pripomienkové konanie s tým ale, že očakávam, tak ako ste povedali, pán poslanec, že sa nám ozvú znova samosprávy a budú chcieť, budú chcieť teda pripomienkovať.
Máme na to vyše mesiac, predpokladám, že 18. novembra by mal byť asi školský výbor, a potom ten ďalší týždeň by sa to malo prerokovať, takže moje dvere sú otvorené, resp. aj ďalších kolegov, ktorí sú spolupredkladatelia.

Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne.
No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz.
A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u. Ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť.
O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom.
Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie.
Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam kde, tam kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať.
Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede.
Ďakujem.