Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Šefčík, nechcete dodržať dohody, ktoré v normálnej demokracii platia, preto ste mali toto vystúpenie, tak otvorili ste tému fašizmu. Tak fašisti zabíjali ľudí, bol to ten najohavnejší totalitný režim spolu s komunizmom, a zabíjali ľudí, lebo sa nachádzali na zlom mieste. Keď sa niekto nachádzal v koncentračnom tábore, tak bolo oprávnené ho zabiť. Dnes týmto miestom, kde je oprávnené kohokoľvek bezdôvodne zabiť, je telo matky.
Druhý dôvod. Fašisti zabíjali ľudí, o ktorých si mysleli, že sú menejcenní, dneska sa zabíjajú deti v tele matky, lebo si myslí väčšinová populácia, že sú menejcenné tie deti a nie sú na ich úrovni.
A tretí dôvod, že niekto si myslel, že môže niekoho zabiť preto, pretože je na príťaž spoločnosti, to si mysleli tiež fašisti, mysleli si to aj komunisti, keď posielali do gulagov ľudí.
Takže my o chvíľočku, keď táto pandémia prejde, prídeme so zákonom, ktoré tie deti bude chrániť, tak potom uvidíme, koľko fašistov tu sedí v tejto, v tejto sále, a osobne sa pozriem na to, ako budete hlasovať vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, vážený pán minister, ďakujeme za konštruktívny prístup aj dnes na hospodárskom výbore. Každá kríza má svojich víťazov a svojich porazených. A medzi tými porazenými do väčšej alebo menšej miery určite budú malé a stredné slovenské podniky na určitú dobu, preto aj tie opatrenia, ktoré prinášate, sú také dôležité. A budú to aj slovenskí zamestnanci.
Na druhej strane medzi víťazmi, a to už je dnes úplne jasné, budú banky. A víťazmi budú preto, pretože celý ten mechanizmus pomoci 1,5 mld., kedy 500 mil. teda mesačne, ak asi vychádzame z limitu, že 2 mld. euro zatiaľ je nejaká hranica, ktorú Slovensko môže si, obrazne povedané, uplatňovať, bude na Slovensko posúvaná prostredníctvom komerčných bánk a prostredníctvom úverov.
Ten mechanizmus, že slovenskí podnikatelia budú zvyšovať svoje úverové zaťaženia, ak by sa dostali k likvidite, bude prebiehať tak, že Slovensko a ministerstvo financií teda v mene daňových poplatníkov bude preberať záruky za takto poskytnuté úvery. To znamená, že banky neponesú žiadne riziko, stanú sa určitým medzičlánkom, ktorý na tom profitovať bude, do akej miery ešte nevieme, pretože bude to závisieť od rozdielu medzi nákladmi a tou úrokovou mierou, ktorú budú slovenským podnikateľom uplatňovať, zrejme nejako budú, nebude to úplne zadarmo.
A preto by som chcel povedať, že považujeme za veľmi dôležité, aby aj slovenský bankový sektor sa spolupodieľal na nesení týchto nákladov. Neviem, či ešte platí to, čo nedávno povedal guvernér Národnej banky pán Kažimír, že slovenské banky sú ochotné sa spolupodieľať, ale očakávajú odpustenie bankovej dane, alebo teda bankového odvodu. A práve preto, že sa dostanú teraz k obrovskému, v podstate, balíku peňazí, ktorý cez nich pôjde, chcem apelovať na to, aby, ak sa dá, tak ministerstvo financií vyrokovalo voči bankám čo najsilnejšiu pozíciu.
A druhá vec, máme tu dve banky ako Eximbanka a Rozvojová banka. Ak sa dá, aby tieto štátne inštitúcie boli v čo najväčšom možnom meradle zahrnuté do mechanizmu poskytovania týchto úverov. Pretože keď štát za tie úvery má preberať garanciu, tak môže to robiť aj prostredníctvom týchto inštitúcií. Ja rozumiem tomu, že tam tak veľa ľudí nateraz nemusí byť zamestnaných, ale na druhej strane, ak to nemá byť úplne bezhlavé teraz poskytovanie úverov a nemáme skončiť po tejto kríze tak, že budeme mať na jednej strane absurdné množstvo nedobytných úverov, tak zrejme nejaká administratíva zo strany štátu tam tak či tak bude. To znamená, že mohlo by sa to uplatňovať aj prostredníctvom týchto dvoch bankových inštitúcií.
Tú štruktúru pomoci, akú ste zvolil, nechávame na vás. My neprichádzame s nejakými inými riešeniami, pretože vy ste tí, ktorí to koncipujete. Mohli by sme tu rozprávať všelijaké príbehy, ktoré by sa ľuďom ľahko predávali, nerobíme to. To znamená, akceptujeme to, že nepredstavujeme nejaké maľovania scenárov, ktoré možno by ľudia veľmi radi počúvali, ale vychádzame z tej reality, ktorá tu je.
Na druhej strane treba ľuďom na rovinu povedať, som prekvapený, že napríklad dnes dve bankové inštitúcie ohlásili zvyšovanie poplatkov ľuďom, pretože vraj používajú veľa teraz hotovosti na svojich pobočkách. A ja už som to avizoval včera, pán minister sociálnych vecí tu hovoril, že idú obmedziť hotovostné platby na Sociálnych poisťovniach. Keď táto kríza pominie, myslím si, že my určite budeme iniciovať ústavný zákon o zakotvení hotovosti ako mechanizmu, ktorý na Slovensku musí byť rešpektovaný. Pretože dnes aj banky začínajú hotovostné operácie na jednotlivých pobočkách buď predražovať alebo proste aj eliminovať. A neboli by sme radi, keby výsledkom tejto krízy nakoniec bolo to, že celé obyvateľstvo bude presunuté na nejaké elektronické bankovníctvo.
Takže ďakujeme pekne, pán minister, za vašu snahu. Vieme, že máte asi dlhé dni a krátke noci. A ďakujeme veľmi pekne za všetky návrhy, ktoré nám zatiaľ prešli.

Ďakujem za slovo. Chcem len veľmi krátko povedať, je to už asi každý jeden deň, kedy počúvam o nejakom údajnom dobrom úmysle predkladateľov. Ja si myslím, že toto nepatrí, takéto slovné spojenie pri prerokovaní žiadneho zákona.
Dejiny dokazujú, že vždy na štát sa máme pozerať, že skôr má tendenciu svoj vplyv rozširovať, musíme predpokladať, že moc sa vie zneužiť, a preto pri každom zákone buďme opatrní a nepredpokladajme o nejakých úmysloch. Pretože po čisto svetskej stránke úmysel pozná iba ten, ktorý koná, a keď by sme išli po teologickej, tak ešte Pán Boh.
Ale nebavme sa každý deň o tom, že pri každom nedorobku zákona, ktorý sa tu ocitne, hovoríme, že veď ja viem, ten úmysel je určite dobrý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ctená snemovňa, vážený pán minister, oceňujeme prácu, ktorú vykonávate v tomto neľahkom období a za nás ako za opozíciu platí, že podporíme vás a nebudeme kritizovať, ak pôjdete do čo najširšej podpory slovenských zamestnancov a zamestnávateľov.
K tomuto návrhu, čo dnes ste predložili z pohľadu tých lehôt, nie je čo vytknúť, ja čo by som sa chcel spýtať a zamerať pozornosť možno, je začať sa baviť o tej štruktúre pomoci, ktorú ste sa rozhodli koncipovať. Myslím si, že z vašich radov v minulosti zaznievalo, že pomoc pre slovenské hospodárstvo musí byť adresná, musí byť rýchla a musí byť významná. To, čo je dobrá správa dnes, že našťastie zatiaľ iba máme jeden potvrdený prípad úmrtia, to znamená, že sa asi aj vďaka opatreniam vás z vlády a predošlej vlády zatiaľ pohybujeme niekde 799 ľudí menej, ako zomrelo minulý rok na chrípku. Dnes počúvame, že Slovensko stojí možno pred blackoutom, je vám úplne jasné, že to sú obrovské finančné zdroje, ktoré toto rozhodnutie bude stáť slovenské hospodárstvo, musíte byť na to pripravení.
Druhá dobrá správa je, že nie je nejaká slovenská špajza, či je prázdna alebo plná, ale priamo vodovod plný peňazí sa napojil cez Emisnú banku Európsku centrálnu banku a budeme môcť tieto zdroje využívať. A práve preto mne je úplne jasné, že prečo tlačíte slovenských zamestnávateľov a v tomto návrhu je časť, ktorá je venovaná poskytovaniu pôžičiek malým a stredným podnikateľom, že prečo ich tlačíte miesto adresnej pomoci do toho, aby si brali úvery. Pretože ak si budú brať úvery z pohľadu bonity firmy, jednoducho je to úver, kde predpokladáte, že ministerstvo financií bude môcť nedobytný úver relatívne efektívnym spôsobom vyžadovať, čo je logické, ale tá primárna otázka je, keď sme privatizovali slovenské banky, bolo tam 100 miliárd nedobytných úverov. Ak pôjdeme cestou, že budete tlačiť malých a stredných podnikateľov, o ktorých tie dve banky, rozvojová banka a Eximbanka nemajú žiadne kapacity, aby teraz také obrovské žiadosti v rýchlej dobe malých zamestnávateľov vedeli vyhodnocovať, je tu reálna obava, že zamestnávatelia sa dostanú do úverových liniek, štát bude môcť sa nakoniec zmocniť v podstate malých a stredných podnikov, ktoré bonitné z pohľadu štátu nebudú, ale na druhej strane to, čo dnes zamestnávatelia potrebujú, aby boli oslobodení v maximálnej možnej miere od ceny práce, to znamená, aj od tých odvodov, ktoré za nich uhrádzať nechcete. Ale v okolitých krajinách sa práve prijalo napríklad opatrenie, že sa buď o polovicu znížili sociálne odvody, alebo to, čo je úplne, že boli tým podnikateľom odpustené. A ja si myslím, že dnes najtransparentnejší a najrýchlejší spôsob pomoci je oslobodiť práve zamestnávateľov od tejto ceny práce. Proste bez limitov. V prípade, že je tam rozdiel medzi malými, strednými, veľkými podnikateľmi, jednoducho dať to na jednu úroveň.
Druhú vec, čo by som sa len chcel spýtať, lebo tuná v bode 2. sa hovorí de facto, ak to správne rozumiem, že platnosť tohoto zákona bude automaticky predlžovaná už iba na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky, či to platí vlastne, že týmto momentom ako keby parlament sa dostáva mimo hru, že už tie, tie predlžovania tohoto, týchto nariadení vlastne budú na, na slovenskom, na slovenskej vláde. A druhá vec, keď vidíme, čo sa deje dnes na finančných trhoch, tak chcem sa spýtať, že či aj mapujete situáciu v správcovských dôchodcovských spoločnostiach, že či sa nevytvára priestor, aj to jednoducho lepšie práve v čase tejto chýbajúcej likvidity vyžiť tie zdroje v prospech štátu, pretože proste finančné trhy dnes utrpeli obrovskú, obrovskú stratu a slovenskí dôchodcovia, ktorí tu majú uložené peniaze, jednoducho to pocítia. To je dnes jasné.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ctená snemovňa, vážený pán minister, ďakujeme za návrhy, ktoré ste vo veľmi krátkom čase na zlepšenie situácie ľuďom predostreli. Na druhej strane, chcel by som sa spýtať aj v nadväznosti na vystúpenie pána premiéra, ktorý povedal, že zákon nemyslí na všetkých a treba zriadiť fond, ale je to symbolické. Vy ste minister sociálnych vecí a myslím si, že je úplne legitímne uznať, že sú prípady, že naozaj zákon nemyslí na všetkých ľudí, tak to je len taká, taký návrh, že aby sme neboli v rovine symbolickej pomoci, že či nezvažujete, že by bol zriadený nejaký fond pre vás ako pre ministra povedzme, ktorý aj prípady, ako vaša kolegyňa teraz predostrela, budete mať na stole a budete vedieť operatívne riešiť. Ja si myslím, že v tomto sa všetci zhodneme, že treba dnes ukázať ľuďom, že štát je na ich strane, že im vie pomôcť a chce pomôcť a myslím si, že nikto z opozície by s týmto nemal problém, ak by vznikol nie symbolický, ale reálny fond na riešenie tých dennodenných situácií, takže to je taký prvý podnet.
Druhý. Mal by som v podstate dve alebo tri také okruhy otázok. Prvá je, že myslím si, že aj vy ste to videli na tej reakcii na tento balík ekonomických a sociálnych opatrení, že zamestnávatelia ho s nejakou veľkou odozvou neprijali až tak pozitívne, možno ste očakávali pozitívnejšiu reakciu. Je podstatné si uvedomiť, že či je alebo nie je prázdna tá špajza, že ideme to platiť cez Európsku centrálnu banku z veľkej časti. To asi sa ešte teraz dolaďuje, ale bude emitovaných približne 800 miliárd eur, ktoré sa dnes spomínajú s tým, že Európska centrálna banka povedala, že horný strop nevidí, to znamená, ak bude treba, pôjdu ešte vyššie. A preto sa pýtam, že či tá suma 80 % pokrývania priemerného zárobku v prípade tej prekážky v práci nie je zbytočne limitovaná, prečo nejdeme na obdobie dvoch, troch mesiacov jednoducho na 100 %? Pretože zdá sa, že okolité štáty idú tú úverovú linku použiť v absolútnej miere tým, že sme v európskom stabilizačnom mechanizme, tak aj my ako Slovensko budeme ručiť za ich záväzky, keby ich oni neplnili. To znamená, že je to možno paradoxné, ale ako opozičná strana vás nekritizujeme za to, že chcete míňať veľa, ale práve preto, že máme pocit, že je to zbytočne málo v tejto chvíli. Pretože ako povedal aj pán Sulík, koniec-koncov najhoršia pomoc bude, ak dôjde neskoro, ak nebude dostatočná. A myslím si, že dávať to, aby sme neurobili tú chybu, ako sa diala pri Grécku, keď sa stabilizovalo Grécko, že proste išlo to postupne salámovou metódou, stále to bolo málo a ten trh očakával čoraz viac a viac.
Praktická otázka, ktorú mám, hovoríte tu v bode 3, keď to správne rozumiem, že zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť odpracovanie času, za ktorý zamestnancovi patrila náhrada mzdy. Maximálne však po dobu teda v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku, a že patrí zamestnancovi za to dosiahnutá mzda, pričom tento čas sa nezapočítava do priemerného týždenného pracovného času. Rozumiem to správne, keď chce to povedať, že ten zamestnanec bude pracovať už v riadnom nejakom pracovnom režime, vtedy bude môcť 400 hodín v kalendárnom roku od neho zamestnávateľ požadovať s tým, že tých 400 hodín sa nebude zarátavať do toho týždenného pracovného času riadnej pracovnej doby? A moja otázka teraz, že ak zostane uhradených iba, lebo je veľmi veľa zamestnancov, ktorí idú jednoducho príjmami dole. Myslím, že vy ste to limitovali na 1 100 euro, ak si dobre spomínam, a jednoducho vieme, že na východe Slovenska a na západe sú tie mzdy diametrálne odlišné, ale jednoducho na domácnosť sú ľudia, ktorí proste v domácnosti každý možno zarába 2 000 euro a pod. Tí ľudia budú výrazným spôsobom zasiahnutí ekonomicky, ak nezvýšite ten limit na 1 100, teda nad 1 100 euro a môže sa stať, že títo ľudia budú jednoducho nútení si pribrať rôznu druhú prácu a podobne. Tým, že to dáte 400 hodín v kalendárnom roku, že majú odpracovať dodatočne, bude to opäť zásah do ich flexibility vykonávať nejakú druhú pracovnú činnosť len preto, aby nepocítili nejaký zásadný dopad na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu.
A ešte by som, zaujalo ma to, teda ste tu predostreli, že nebude možné na Slovensku platiť v Sociálnej poisťovni tou hotovosťou. Ja som to aj minule tu povedal, že ja si myslím, že by sme mali ako demokratický štát používať a pohybovať sa v rámci, ktorý demokratickým krajinám patrí, a myslím si, že jednoducho mena krajiny je jedným z atribútov zvrchovanosti a keď Sociálna poisťovňa teraz ohlási, že nebude prijímať hotovosť, tým pádom myslím si, že o týždeň, o dva, neni vylúčené, že oznámite, že ďalšia nejaká inštitúcia štátna, potom pošta atď., ja si myslím, že by sme mali otvorene potom aj dať nejakú garanciu, že jednoducho na Slovensku sa s hotovosťou ráta aj do budúcna, pretože je to prvok slobody človeka a navrhujem, alebo teda aby sme prišli s nejakou spoločnou iniciatívou, koalícia - opozícia, aby ľudia práve teraz, keď sa narýchlo prijíma strašne veľa opatrení a niektoré môžu vzbudzovať otázky, naposledy to bola tá nešťastná, nešťastné návrhy kvôli aplikácii, ktoré navodili dojem sčasti opodstatnený, ako keby tu malo ísť o špehovanie ľudí, že či vidíte priestor na to, že by sa v nejakej dohľadnej dobe prijalo či už povedzme ústavným zákonom alebo podobne, garancia, že jednoducho hotovosť na Slovensku ako platidlo zostane a že výsledkom tejto krízy nebude to, že sa len posunieme do nejakého elektronického bankovníctva, ktoré aj časti staršej populácie a ostatných ľudí jednoducho nemusí byť úplne prijateľný.
Ďakujem pekne, dovi.

Ďakujem za slovo. Na svojho predrečníka by som chcel ešte doplniť, my na Slovensku dnes máme ústavný zákon 227 o bezpečnosti štátu aj v čase, ktorý reguluje, čo štát môže a nemôže robiť vo výnimočnom stave, v čase núdze, a tam taxatívne v bode 5 je vymedzené, čo štát môže a čo je oprávnený robiť, a zber metadát tam nie je nikde spomenutý. Takže ak ste chceli zber metadát robiť, tak nad tým je ústavný zákon, ktorý ste mali opraviť v tomto čl. V, a tým pádom tu vytvárate dneska veľmi šedú zónu, do ktorej sa dostávame, keď sa o ľuďoch budú zberať dáta, s ktorými oni nedali súhlas, ani nemáte žiadnu autoritu, ktorá ten súhlas mohla vydať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja som podpredseda výboru pre hospodárske záležitosti a môžem potvrdiť, že dnes tá debata bola predovšetkým o tom, že pani ministerka nás ubezpečila v dvoch veciach. Po prvé, že bude z toho zákona odstránený ten bod, ktorý bol. A druhý, že všetka tá lokalizácia bude podliehať súhlasu užívateľa. A to tu nikde nevidím. To znamená, to je dosť podstatný problém, pretože tu nastáva dneska šedá zóna, ktorú aj Marian Kotleba správne pomenoval. Úrad verejného zdravotníctva bude dnes sa stávať orgánom, ktorý nie je kontrolovaný žiadnou inštitúciou, nebude treba súhlas sudcu na monitorovanie ľudí. A aj vzhľadom na tú minulosť, že nie každý môže mať dôveru v to, ako sa narába s údajmi, je tu veľký priestor pre zneužívanie týchto údajov, a preto my tento zákon nebudeme môcť potom podporiť, ak to nebude tak, ako pani ministerka na výbore dneska povedala. Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia, za spätnú väzbu.
Pán poslanec Osuský, samozrejme, že viem rozdiel, aký je pri prenose HIV a respiračných chorôb. Ale medzi respiračné potom problémy sú aj pandémie počas chrípky, aj tam zomrú starí ľudia. A ja sa pýtam teraz, keď Úrad verejného zdravotníctva povie, že túto geniálnu aplikáciu chce používať ďalej, tak ju bude používať ďalej a my budeme už iba v polohe nejakých štatistov? Kto tu aplikáciu bude vyvíjať? Predpokladám, že to nebude žiaden nejaký štátny programátorský útvar, ale bude to nejaká súkromná spoločnosť. Aké sú tam garancie, kde to skončí? Ja si myslím, že každý v tejto poslaneckej snemovni vie, že toto je cez čiaru, čo ideme urobiť. Jediný v rozprave, som pochopil, že komu absolútne nevadí špicľovanie svojej osoby, ste vy. To znamená, mohli by sme to urobiť, že nech sa to aplikuje kompletne na vás a nás ostatných nechajte ako slobodných ľudí, pretože my si ctíme demokraciu a myslím si, že ako štát by sme mali vedieť ako demokracia sa s touto pliagou vysporiadať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, ctená pani ministerka, ja uvediem, teraz som pozeral, aké sú reálne čísla úmrtia na COVID-19 na celom svete. Je to k dnešnému dňu 17 240 ľudí. Pred pár rokmi prasačia chrípka zabila 200-tisíc ľudí a HIV AIDS 35 miliónov. Na Slovensku máme na HIV AIDS infikovaných nepomerne viac ľudí, ako dneska je na koronavírus. Z tohoto len vzniká jedna otázka, že tieto opatrenia, ktoré v čl. IV diskutujeme, o monitorovaní ľudí, a áno, ak povieme, že sa nerozprávame o nejakom zisťovaní obsahu, či už mailovej komunikácie, alebo SMS správ, alebo telefonátov, my sa bavíme reálne o metadátach. A každý, kto pozná, čo metadáta sú, tak jednoducho pri hromadnom zhromažďovaní týchto metadát dneska algoritmy vedia zistiť drvivú väčšinu tých informácií, o ktorých sa tvárime, že ich nejdeme dneska zbierať.
Ja som očakával dnes, že keď predstavíte akékoľvek návrhy, tak ešte som kolegom hovoril, že ja si myslím, že predostriete návrh, že zrušme hotovosť na Slovensku, pretože hotovosť je dneska nástroj, cez ktorý sa možno, myslím peňažnú hotovosť, cez ktorú sa tento vírus vie najrýchlejšie šíriť, a to ste nenavrhli. A pritom to dneska nevie spochybniť absolútne nikto, že kto má dnes peniaze, to je dneska zdroj infekcií číslo jedna. A miesto toho sa tu bavíme o bode, o ktorom, pani ministerka, ste museli od začiatku vedieť, že tu vyvolá veľkú polemiku a že tento bod jednoducho bude pre nás viacerých veľkým problémom.
Spomínate tu Singapur, spomínate tu Taiwan, neviem, či Čína tu nebola spomenutá, ako úspešne bojujú s touto nákazou. Včera uviedol jeden popredný americký expert na Čínu článok, ktorý adresoval viacerým aj zákonodarcom v krajinách, že aby sme neboli naivní a nemysleli sme si a neuverili sme tomu, že 1,3-miliardová Čína za posledných 48 hodín nemala jeden jediný nový prípad koronavírusu, ako to tvrdia do sveta. A kto tomuto verí, tak jednoducho verí úplnej propagande. Ja im prajem, nech to, nech to vykynožia čo najrýchlejšie. Ale nepoužívajme ich argumentáciu a argumentáciu týchto krajín s tým, že máme používať tie isté metódy. My sme demokracia a ako demokracia musíme rešpektovať určité zásady a nemôžme používať zásady, aké používa dneska totalita. A tento zákon nevysvetliteľným spôsobom vytvára jednoducho šedú zónu.
A nad to všetko, pani ministerka, ste povedali, že na Slovensku je v najvyššej ochrane ochrana života, že jednoducho to je to najvyššie, čo na Slovensku je. A je to paradoxné, že práve po možno 30 rokoch, keď v tejto krajine bolo zabitých 600-tisíc počatých detí, my povieme, že práve v tejto krajine sa ctí život a práve by sme toto mali prijať ako nejaké základné meradlo toho, že prečo tu nemôže dôjsť k akémukoľvek zneužitiu čohokoľvek.
Ďakujem pekne.