Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, súčasnosťou hýbe najmä korona, stav zdravotníctva a zatýkanie vplyvných ľudí blízkych SMER-u a HLAS-u, dnes však máme na stole aj ďalšiu dôležitú tému, a to tému štátneho rozpočtu. Žijeme v najvážnejšej ekonomickej kríze od konca druhej svetovej vojny. Nehovorím to preto, aby som teda zvyšoval paniku, ale aby sme si naozaj ešte raz uvedomili, aké ťažké časy žijeme ekonomicky.
Som členom finančného výboru, preto mi dovoľte, aby som sa najmä dotkol makroekonomického pohľadu na rozpočet, a teda najmä vysokého štátneho dlhu, resp. štátneho deficitu, o ktorom hovoril pred chvíľkou aj pán Tomáš.
Pred nami máme teda rozpočet, ktorý nesľubuje zázraky, pracuje s reálnymi číslami a nesnaží sa klamať alebo zahmlievať niečo; čo doteraz nebolo zvykom. Aj rok 2020 sme zakončili s tak vysokým deficitom štátneho rozpočtu, a to je reakcia na vás, pán Tomáš, pretože rozpočet pripravený SMER-om na tento rok bol pripravený lajdácky. Tým dôkazom je, že v rozpočte chýbali vyše 2 mld. eur, ktoré tam mali byť, ale neboli. A znova opakujem, že vedeli ste veľmi dobre, že teda vládnuť nebudete, vedeli ste veľmi dobre, že si môžte poschvaľovať čokoľvek a už nebudete za to zodpovední. Upozorňovali na to analytici ešte v roku 2019, keď bol rozpočet schvaľovaný, a upozorňovali sme na to aj my.
Som rád, že náš rozpočet je lepší, že je iný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý posudzuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, mimochodom, ten orgán, ktorý tiež kritizoval rozpočet, ktorý pripravovali postupne vlády SMER-u, sa k rozpočtu v roku 2021 vyjadrila, citujem: "Odhad celkového výsledku rozpočtu považujeme za realistický. To nebývalo pravidlom." Myslím, že to je jasný message. Máme v čerstvej pamäti bombastické reči o vyrovnanom rozpočte na rok 2019, ktorý skončil v mínuse vyše 1,3 % HDP, čiže viac ako jednu miliardu eur.
Máme však pred sebou aj rozpočet, ktorý na rok 2021 prináša deficit štátneho rozpočtu 7,44 % a hrubý dlh na úrovni 65 % HDP, čo je objektívne veľa, a teda povedzme si, prečo je to tak.
Jedna vec je koronakríza, za tú nemôžeme, môžme s ňou len bojovať a dnes sa teda naozaj nachádzame uprostred bezprecedentnej ekonomickej krízy. Druhá vec je ale streliť si do vlastnej nohy a nepripraviť sa v dobrých časoch na to, že prídu tie zlé. Robiť nezodpovednú hospodársku politiku, a to presne robili politici SMER-u posledných 12 rokov.
V marci tohto roka sme prebrali verejné financie tejto krajiny v katastrofálnom stave. Predchádzajúci minister vybrakoval na konci roka 2019 aj hotovostné rezervy štátu, len aby si naoko znížil deficit štátneho rozpočtu a na konci roka sa vyhol sankčným pásmam. To je realita. Čiže ohrozil reálne fungovanie krajiny, keď nebolo za čo nakupovať rúška.
Pre vysvetlenie, ako nezodpovedne sa bývalá garnitúra správala, vráťme sa na chvíľku k tomu dvanásťročnému šafáreniu politikov SMER-u a HLAS-u. Aj vás, pán Tomáš. Je to dôležité kvôli tomu, že dnes opakovane zaznieva a zrejme bude zaznievať, aký máme vysoký štátny dlh, aký máme vysoký deficit štátneho rozpočtu, akým zlým hospodárom je táto vláda, tento minister financií. Nie je to pravda. Vyťahujete ako opozícia čísla o rekordnom zadlžovaní sa, sú to však práve bývalé vlády SMER-u, ktoré sa za toto rekordné zadlžovanie podpisujú a sú priamo zodpovedné.
Takže v roku 2008 bol percen... bolo percento dlhu k HDP Slovenska a Českej republiky takmer rovnaký, cca 28 %, v roku 2008. Prišla kríza a dlh sa teda logicky zvyšoval. Od roku 2008 stúpal obom ekonomikám, až dosiahol vrchol v roku 2013. Ten slovenský však stúpal podstatne rýchlejšie. Na konci roku 2013 mala Česká republika dlh 44 % HDP, Slovensko až 54 % HDP. Čiže náš dlh sa takmer zdvojnásobil. Za päť rokov spravili vlády SMER-u rozdiel desať percentuálnych bodov medzi Českou republikou a Slovenskom.
Čo sa dialo potom? Prišli lepšie časy a dlh začal klesať, ale pomaly. Do roku 2019 klesol slovenský dlh o 6 percentuálnych bodov, ten český až o 14 percentuálnych bodov. A v tomto nie je Česko nijakou výnimkou. Priemer poklesu dlhu 27 krajín Európskej únie je takmer 9 percentuálnych bodov a to zahŕňa aj také ekonomiky, ako je tá talianska alebo grécka. 9 % priemer Európskej únie, 6 % Slovensko. Česká republika, krajina, ktorá, s ktorou susedíme, s ktorou sme dlhé roky boli spojení, až 14 percentuálnych bodov, pokles dlhu. Navyše počas týchto dvanástich rokov stúpal medziročne v priemere HDP na Slovensku o 2,5 %. V Čechách len o 1,9 % a priemer Európskej únie je len 1 %. Čiže sme rástli rýchlejšie ako Česi aj ako priemer Európskej únie.
Čiže keď si to zrekapitulujeme, Česko a Slovensko začínali v roku 2008 na rovnakom percentuálnom dlhu voči HDP. Za päť rokov sa tento dlh takmer zdvojnásobil a spravil rozdiel v zadlženosti medzi Českou republikou a našou krajinou 10 percentuálnych bodov. O ďalších šesť rokov vlády SMER-u, v dobrých časoch, klesol tento dlh na Slovensku o šesť, v Čechách až o 14 percentuálnych bodov. To všetko pri vyššom slovenskom tempe rastu HDP ako v Čechách. Čiže na Slovensku sme zažívali silnejší ekonomický rast, napriek tomu sme sa oveľa rýchlejšie zadlžovali. To je tá zodpovedná hospodárska politika!
To bol vývoj do roku 2019. Aký bol rozpočet na rok 2020? SMER a HLAS kritizujú vysoký deficit štátneho rozpočtu, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje na 7,7 %. Týchto 7,7 %, ale konštatuje, že za 3,5 percentuálneho bodu môže hospodárska politika predchádzajúcich vlád, za štyri koronakríza, zvyšných 0,2 percentuálneho bodu ide na vrub súčasnej vlády. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale konštatuje, že už vo februári 2020 pred voľbami, pred koronakrízou ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, jeden z najdôležitejších ukazovateľov zdravia verejných financií, prekročil hranicu vysokého rizika, to znamená 5 % z HDP. Tento ukazovateľ bol v roku 2018 ešte na úrovni 1,6 % HDP. Toto sa odohralo za, len za dva roky vlády SMER-u, keď ekonomika rástla o 3,8 %, resp. 2,3 % HDP ročne.
Keď si pozriete štátny rozpočet 2020, plán verzus realita, zistíte, že takmer dve miliardy do rozpočtu vláda SMER-u naschvál nedala, aby si umelo znížila deficit štátneho rozpočtu. Dve miliardy, o ktorých vedeli, že na ne v rozpočte peniaze nie sú, vedeli, že po voľbách vládnuť nebudú, vrátane 13. dôchodkov, mimochodom.
Prečo toto štatistické okienko? Po prvé, kvôli elementárnej spravodlivosti. Zdá sa mi absurdné, aby nás o zodpovednom financovaní poučovala súčasná opozícia. Strana SMER vyprodukovala všetko, len nie zodpovedných ministrov financií. Počiatek počas dvoch rokov, 2009 – 2010, vyrobil deficity dovedna vo výške takmer 16 %. Opozícia hovorí o tejto vláde, že je nezodpovedná, pretože vytvára vysoký dlh. Nezodpovední sú politici bývalej vládnej garnitúry. Oni sa v časoch, keď sme sa mali dobre, mali sme sa pripravovať na horšie časy, správali ako nezodpovední tínedžeri, ktorí dostali vreckové od mamy. Za to, že s nimi narábali nezodpovedne, pykáme dnes vysokým štátnym dlhom a vysokým deficitom štátneho rozpočtu.
Po druhé preto hovorím, po druhé o tom hovorím preto, že keď sa rozprávame o percentách HDP či deficite štátneho rozpočtu, tak sa nerozprávame o imaginárnych číslach. A pán Tomáš pred chvíľkou hovoril a krútil hlavou o vysokom štátnom dlhu či deficite a pán Kamenický, ktorý tu, bohužiaľ, dneska nie je a ktorý je teda priamo zodpovedný za tieto veci, lamentuje a kričí, že budeme mať problém s ratingom našej krajiny a že je to vážna vec. No to teda je vážna vec, ale môžu za to práve smeráci a hlasisti. Ak by ste hospodárili aspoň tak dobre ako v susednom Česku, žiadna veta, žiadna veda, len tak dobre ako v susednom Česku, mohol byť dnes dlh nie 62 %, ale 52 % a všetkým by sa dýchalo ľahšie.
V minulom roku už napríklad väčšina členských krajín Európskej únie hospodárila s prebytkom. Nielen štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česko, ale aj Grécko. Slovensko malo deficit -1,3 %. Vysoký dlh a vysoký deficit štátneho rozpočtu je na 99 % chyba bývalých politických špičiek SMER-u a HLAS-u. To vy ste hazardovali s touto krajinou!
A teda aký je rozpočet na rok 2021 a ďalej? Už som spomínal, že nemáme pred sebou rozpočet, ktorý sa snaží byť nerealistický. Práve naopak, jeho najväčším pozitívom je jeho transparentnosť a realistické čísla. Táto vláda sa zaviazala znížiť podiel príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov. Ministerstvo financií išlo dokonca tak ďaleko, že do rozpočtu zahrnulo aj jednu miliardu ako pandemickú rezervu. Presný opak toho, čo, čo, ako sa správal SMER v minulých obdobiach. Je tam jedna miliarda rezerv, ktorú nevieme, či použijeme. Ak nie, tak to bude úspora. Ale reálne rozmýšľame dopredu, aby sme na ďalší rok nevytvárali zbytočné optimistické scenáre a potom mali problém. To, čo ste nám tu zanechali po roku 2019.
Rovnako rozpočet prináša efektivitu investícií a projekty investičného charakteru nad jeden milión eur prechádzajú ekonomickým hodnotením ministerstva financií a do návrhu rozpočtu boli zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Nie je to rozpočet, ktorý sľubuje hory-doly, nie je na to doba, bohužiaľ, vďaka vám, a slovenské verejné financie na to jednoducho nemajú. Môžu za to dve pandémie, pandémia korony, o ktorej ĽSNS hovorí, že je to takzvaná pandémia korony, asi na to prišli takzvaným rozumom, a pandémia SMER-u, resp. HLAS-u teraz.
Napriek tomu tento rozpočet prináša viac peňazí tam, kde je to potrebné. Má silný sociálny rozmer, viac peňazí ide do zdravotníctva či na motiváciu učiteľov. Ak všetko pôjde dobre a ekonomika sa v roku 2021 naštartuje, je potrebné, aby sme boli viac ambiciózni v konsolidácii na ďalšie roky. Že to táto vláda myslí vážne, dokazuje aj fakt, že je na stole nový zákon o dlhovej brzde, ktorý je prísnejší a prináša efektívnejšie konsolidačné nástroje a sankčné mechanizmy. Odporúčanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prijať v roku 2022 dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške 0,5 % a v roku ´23 minimálne 1 % HDP považujem za rozumné a ministerstvo financií by s touto konsolidáciou malo v ďalších rokoch rátať. Rozpočet na ďalšie roky je rozpočtom, ktorý chce reálne ukázať, ako na tom verejné financie sú, chce zastabilizovať verejné financie a pripraviť pôdu pre konsolidáciu v ďalších rokoch.
Vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.
