Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Len v krátkosti teda ešte som sa chcel vyjadriť k tomu, čo tu zaznelo na koniec.
Pán Goga, Bratislava, máte, samozrejme, pravdu, tu by som sa chcel trošku zastať súčasného vedenia mesta, s nimi sme boli vo veľmi úzkom kontakte a naďalej sme pri príprave tohto zákona, čiže viacero tých opatrení, ktoré je v tej novele, tak vychádzajú práve aj z konzultácií s nimi. A ja tu situáciu poznám, oni veľmi intenzívne pracujú na tom, aby tú situáciu v meste riešili. Takže to len na informovanie.
A plus tam zaznelo vlastne to, že politici sú pred voľbami na bilbordoch. Áno, sú a osobne si neviem ani predstaviť, že teda tam nebudú. Neviem, či vznikne takáto nejaká zhoda všeobecná, že pred voľbami sa všetci dohodneme, že nebudeme na bilbordoch. Skôr naozaj vidím tú cestu v tom, ako to efektívnejšie regulovať.
Zita, ešte k tomu, čo hovoríš, vlastne to je to, čo sme riešili. Máš úplnú pravdu, je. Zase chcem povedať ešte možno to, čo som nepovedal, tá novela bola konzultovaná so ZMOS-om, súhlasia s tým, podporujú to, ale viem aj to pozadie ako keby toho, s čím sa tie mestá, obce naťahujú. Takže súhlasím s tým, že tá realizovateľnosť je, ale zaslúžila by si, samozrejme, ešte nejaké vylepšenia.
Na záver chcem povedať jednu dôležitú vec teda, že často, keď sa tu aj prijímajú nejaké zákony, tak sa vytvoria veľké očakávania. Aj tu, samozrejme, zazneli, prirodzene, proste konštatovania teda, že konečne prichádza nejaký návrh, ktorý ten problém vyrieši. Bol by som veľmi opatrný, a teraz to nehovorím preto, že znižujem nejakú hodnotu toho, čo sa predkladá, samozrejme, ale problém s bilbordami tu vznikal x, y rokov. Toto nie je, toto nie je šibnutie čarovného prútika, ktoré ho vyrieši, opäť bude trvať x, y rokov na to, aby sme ten problém vyriešili, aby sa dostal do nejakých koľají. Toto je jeden z nástrojov, ktorý to umožní.
A úplne na záver, teda veľmi pekne ďakujem za konštruktívnu debatu. Zazneli tu zaujímavé nápady a ja budem veľmi rád, respektíve rád využijem ten priestor, ktorý vlastne teraz ponúka ten legislatívny proces, aby sme ešte nejaké veci doladili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Suja, nikto nečaká na stavebný zákon, len hovoríme teda, že je v príprave. Tento návrh novely je toho dôkazom, že na stavebný zákon nečakáme.
Sto – dvesto metrov od cesty bilbordy či je alebo nie je riešenie. Sme krajina, kde podnikatelia majú svoje práva. Tak ako povedala aj pani Zemanová, toto nie je zákon namierený na bilbordové mediálne spoločnosti. Toto podnikanie je také ako každé iné, čiže zakazovať úplne bilbordy, si nemyslím, že je namieste popri cestách. Je to na diskusiu. Môj názor, s tým, že osobne si myslím, že vykázať bilbord do stometrovej ochrannej zóny je dostatočným nástrojom na to, aby tých bilbordov bolo podstatne menej. Pretože sto metrov je hodne ďaleko.
Tatry. Takto, akože dneska platí zákon, ktorý zakazuje v národných parkoch stavať tie bilbordy. To znamená, že v samotnom národnom parku, tak ako je vytýčená jeho hranica, bilbordy nie sú. Sú pred ním, tesne pred ním a to je tá známa cesta. To znamená, že zase nemôžme zakázať úplne všade, ale drvivá väčšina tých bilbordov je tam nelegálne. A to súvisí aj s tým, čo ste hovorili, že zapájať aj verejnosť do tých schvaľovacích procesov. Tak sme krajina, ktorá má vybudované inštitúcie, ktoré sa venujú určitým procesom. To by sme potom mohli povedať, že aj udeľovanie pokút políciou má prechádzať nejakým verejným dohľadom a tak ďalej. Sme krajina, ktorá si zvolila obce, mestá, samosprávu, ďalšie orgány, ktoré majú rozhodovať veci za nás. Myslím, že je to tak správne.
Zahltenie stavebných úradov. Áno, toto je, toto je dobrá otázka, resp. regulérna otázka. Je treba povedať ale, že my tie procesy zjednodušujeme na jednej strane a to prehodnocovanie tých stavebných povolení prichádza v období troch rokov. To znamená, že je to dostatočný čas na to, aby sa to... (Prerušenie vystúpenie časomerom.)

Ďakujem, pani Pleštinská, za príspevok. Áno, v tomto máte, samozrejme, pravdu a tu nadviažem aj na to, čo povedal pán Osuský, že my dávame možnosť tým mestám a obciam riešiť tú situáciu. Dostávajú do rúk nástroj a áno, nie každý to bude vedieť využiť, či už kvôli tomu, že teda nebude záujem, alebo či už kvôli tomu teda, že tam nie je ten personál.
Áno, je možné, že to teda nový stavebný návrh od pána Holého riešiť bude, v tejto chvíli ja ho nepoznám a aj keď som riešil tieto veci s ministerstvom dopravy, tak sme si povedali, že nebudeme čakať, lebo ak aj príde v čo najkratšej dobe, tak ten stavebný zákon teda bude platiť s nejakou, samozrejme, odlukou časovou, takže som presvedčený, tento problém je potrebné riešiť teraz. Ale súhlasím s tým, čo hovoríte a kľudne, však máme teraz čas, môžme si sadnúť a môžme prebrať nejaké možnosti, ktoré by umožňovali reagovať na to, čo ste hovorili, zjednodušiť to aj pre tie obce, ale nie som si istý, či nájdeme niečo, hej, ale veľmi rád sa porozprávam aj o tomto.

Ďakujem veľmi pekne za diskusiu zatiaľ teda.
Pán Kočiš, k tým cestám prvej a druhej triedy. Jasné, je to obrovský problém, tuná ale teda musím zase vyzdvihnúť ministerstvo dopravy, ktoré prišlo s novelou cestného zákona, v zásade aj po diskusii s nami, kde vlastne ide veľmi ďaleko vlastne v tom odstraňovaní tých bilbordov, čiže už o tom bola zmienka v médiách, takže za to zase ja ďakujem ministerstvu dopravy.
Pani Sulanová, mestá a obce dostávajú právomoc. Áno, tú právomoc ony vlastne dneska už majú, hej, ony dneska majú tú právomoc rozhodnúť, že či to stavebné povolenie vydajú alebo nevydajú, len dneska ho vydávajú na teda dobu neurčitú. Môžu aj na dobu určitú, ale to je vo veľmi výnimočných prípadoch. Dneska existuje súbor jasných pravidiel, podľa ktorých sa tie stavebné úrady musia riadiť pri tom, keď to stavebné povolenie nevydajú. Najčastejšie je to napríklad neprítomnosť zmluvy prenajímacej na dané, na daný pozemok, na dané miesto pre bilbord, to znamená, že, a plus sú tam, samozrejme, vyjadrenia cestnosprávneho orgánu alebo správcu komunikácie iného. Čiže áno, akože tento, tento problém, ktorý pomenovávate, tu je. Tento zákon ho nerieši, ten zákon dáva ako keby právomoc pozrieť sa spätne na tie stavebné povolenia, ale nerieši, či bude na úradoch korupcia alebo nebude korupcia, to ani nie je ako keby jeho ambíciou, ale teda hovorím, že neprináša ako keby nové kompetencie, len tie kompetencie ako keby späť vracia tomu stavebnému úradu.
A, pán Borguľa, ďakujem teda za podporu a hovorím, že kvitujem aj ministerstvo dopravy za to, že teda prináša novelu cestného zákona aj teda v prípade, teda nevidel som ešte ten návrh pána Holého k stavebnému zákonu, ale ak pôjde nejak v línii, tak, samozrejme, je to dobrý, je to dobrý spôsob a dobrá cesta.

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz teda, dámy a páni, dovoľte, aby som v krátkosti predstavil novelu tohto stavebného zákona. Tak ako som povedal, cieľom tejto novely je zefektívniť reguláciu reklamných stavieb na Slovensku.
Dnes máme na Slovensku 30- až 40-tisíc bilbordov, nikto nevie úplne presne, koľko týchto bilbordov máme. Tieto čísla pochádzajú od bilbordových spoločností, mediálnych spoločností, to znamená, že nie je možné im úplne dôverovať, aj keď si pozriete nejaké časopisy odborné, ktoré sa touto problematikou zaujímajú, tak tie poklesy, respektíve nárasty z mesiaca na mesiac alebo z polroka na polrok tých bilbordov sa tam pohybujú rádovo v stovkách, možno v tisíckach, takže naozaj nemáme ten prehľad. V každom prípade každý z nás vie a pozná, ako vyzerajú naše oblepené cesty, ako vyzerajú naše oblepené, ako vyzerá náš oblepený vidiek, ako vyzerajú naše oblepené mestá. Tým možno najlepším príkladom toho, ako to vyzerá, je vstup do samotnej Bratislavy, ktorá tvorí polovičku bilbordového trhu, ale ja som z Popradu a podobne teda vyzerá vstup do Popradu, podobne vyzerá vstup do Košíc, Prešova, Žiliny, Trenčína a tak ďalej. Spod Tatier je veľmi známa tá cesta Poprad – Starý Smokovec, ktorá je teda nejakými bilbordami úplne zaplavená.
Radi by sme túto situáciu zmenili a teda toto nie je, samozrejme, prvý nejaký takýto návrh, ktorý evidujeme za posledné roky, ktoré sa, ktoré sa touto problematikou zaoberal, ale treba povedať z toho pohľadu, že ako to vyzerá, tak veľmi veľa sa v tejto oblasti nepohlo, preto teda my sme strávili posledné mesiace konzultáciami, ako som spomínal už na začiatku, s odborníkmi či už z mestských úradov, zo stavebných úradov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, ale aj teda s ľuďmi z biznisu, aj s rôznymi aktivistami, aby sme zistili teda, že kde sú tie základné problémy pri regulácii reklamných stavieb, aby sme prišli s nejakými konkrétnymi riešeniami. A tie konkrétne riešenia teda máte pred sebou v rámci našej novely.
Toto je prvé čítanie, čiže možno budem trošku stručnejší, veľmi rád teda odpoviem na otázky, ktoré prídu prípadné, a potom prebieha teda celý, celý proces schvaľovania.
Takže my sme identifikovali tie základné problémy alebo tie základné oblasti tých problémov na dve časti. Po prvé je to odstraňovanie nelegálnych stavieb a po druhé je to zefektívnenie systematických nástrojov, ktoré by sme mohli dať obciam, mestám na to, aby dokázali regulovať bilbordy v rámci svojich území.
Začnem teda tými nelegálnymi bilbordami. Toto je problém sám osebe. Podľa expertného odhadu na Slovensku máme 20 až 30 % všetkých bilbordov, ktoré sú nelegálne, to znamená, že už dneska by nemali stáť na svojich miestach. Ony stoja, tých dôvodov je, samozrejme, viac, jedným z nich je, že ten proces administratívny, ktorý dneska zákonná úprava umožňuje, je komplikovaný, umožňuje rôzne námietky, opakované vracanie sa tejto problematiky a týchto podnetov na stavebné úrady, ktoré sú zahltené. To znamená, vydali sme sa cestou zjednodušenia tohto procesu.
A nebudem teraz spomínať všetky tie, tie, tie body, ktoré tam máme, ale medzi tie hlavné opatrenia, ktoré táto novela prináša, je, že teda posilňujeme kompetenciu alebo rozširujeme kompetenciu pre mestá a obce tak, aby mohli iniciovať odstraňovanie nelegálnych bilbordov, ktoré nie sú na ich pozemkoch, ale ktoré sa nachádzajú v rámci katastrálneho územia. Týmto pádom sa otvára veľká možnosť pre veľký počet bilbordov, ktoré dneska tie obce a mestá riešiť nemohli, aby mohli byť aktívne, tie, samozrejme, ktoré chcú, a aby mohli začať s iniciovaním odstraňovania týchto bilbordov. To je prvý taký dôležitý bod, ktorý táto novela prináša.
Druhý dôležitý bod z tohto pohľadu je tzv. opatrenie, ktoré prináša jedno, jedno rozhodnutie pre jedno odstránenie. Dneska pri odstraňovaní nelegálnych bilbordov bývajú stavebné úrady tým lievikom, kde sa stretajú prípady odstraňovania nelegálnych bilbordov. Častokrát majú majitelia týchto bilbordov právo namietať, tieto podnety sa opakovane vracajú na tieto stavebné úrady, tým pádom sa celý proces predlžuje, je to zdĺhavé. Preto prichádzame vlastne s opatrením, ktoré umožní, že v prípade, že stavebné povolenie pre bilbord, reklamnú stavbu vyprší, tak jedným rozhodnutím stavebný úrad umožní odstránenie tohto bilbordu, ak k tomu nedôjde, tak môže byť a teda bude toto rozhodnutie stavebného úradu aj exekučným titulom a bude to môcť ísť rovno na súd. Dneska tá úprava opäť umožňovala to, že sa to vráti znova na ten stavebný úrad, ktorý rozhodne ako keby o tej veci, že to môže ísť na súd, to znamená, že z nášho pohľadu zbytočná úprava, ktorá veci komplikovala.
Je tam toho teda viac, ale idem k tej druhej časti a to teda efektívnejšia systémová regulácia reklamných stavieb. Tu prinášame dva základné body. Po prvé zvyšujeme sankcie, respektíve pokuty za porušovanie stavebného zákona. Dneska sú tieto pokuty symbolické a nepôsobia motivačne pre bilbordové spoločnosti, aby zákon dodržiavali. Len pre ilustráciu, za štandardný bilbord, ktorý poznáte každý z našich miest alebo ciest, je pokuta za porušenie stavebného zákona 250 eur. Ak tento bilbord spoločnosť dobre umiestni, tak tie výnosy sa pohybujú na úrovni 1 000 eur za rok, to znamená, že častokrát tie bilbordové spoločnosti rátajú s tým, že, a berú na seba to riziko, že ten bilbord nechajú napriek tomu, že to stavebné povolenie nie je legálne, a rátajú s tým, že si za ten rok, počas toho roku niekoľkokrát na tú pokutu zarobia. Takže my tieto pokuty zvyšujeme trojnásobne, aby teda boli motivačné a dosť odstrašujúce na to, aby pôsobili preventívne.
To druhé systémové opatrenie, ktoré táto novela prináša, zavádza, zavádza stavebné povolenia na reklamné stavby, na bilbordy na dobu, len na dobu určitú, to znamená, že po novom sa budú povolenia, stavebné povolenia na bilbordy, na tie, ktoré si to vyžadujú, to znamená tie väčšie bilbordy, bilbordy a bigbordy, udeľovať len na dobu určitú, maximálne na tri roky. Dneska je totiž veľkým problémom viacerých slovenských miest, že boli vydávané v minulosti rôznym spôsobom a pod rôznymi tlakmi stavebné povolenia na bilbordy na dobu neurčitú. Dneska tie mestá a stavebné úrady nevedia pohnúť s týmito bilbordami, lebo majú garantované doživotie, to nazvem, povolenia na tieto bilbordy a napriek tomu, že v rámci rôznych častí, a možno najlepšie to naozaj vidno na tej, na tej Bratislave, že sa tá situácia, čo sa týka dopravnej infraštruktúry, zastavanosti a tak ďalej podstatne zmenila, napriek tomu vlastne mestá nevedia pohnúť s týmito bilbordami. My si myslíme, že by mali mať to právo a zavádzame vlastne tieto stavebné povolenia na dobu určitú s tým, že mestám dávame možnosť pravidelne prehodnocovať to, či tie bilbordy tam majú alebo nemajú právo byť. Bude sa tak diať, samozrejme, v rámci zákonne stanovených podmienok.
Takže to bolo, to bolo druhé podstatné, podstatné opatrenie a teda ešte poviem, že teda jedná sa o stavebné povolenia, ktoré budú na dobu určitú, maximálne na tri roky. Platí to teda pre nové stavebné povolenia, ale platí to aj pre už vydané stavebné povolenia na dobu neurčitú, tam sa tiež podľa tejto novely mení ich platnosť maximálne na tri roky, tak aby to bolo zrovnoprávnené pre všetkých.
To sú základné opatrenia, ja teda, samozrejme, veľmi rád budem odpovedať na vaše otázky, je tam toho viac, ale toto je prvé čítanie. Sú to opatrenia, ktoré, väčšina z nich prináša posilnenie kompetencií mestám a obciam, aby mohli, ak, samozrejme, sú aktívni a chcú konať v záujme občanov, ak si túto agendu prisvoja, a riešiť túto situáciu, ak to považujú za vhodné, lebo sme presvedčení o tom, že práve mestá a obce sú tie pravé, aby túto problematiku riešili. Týmto vás žiadam teda o podporu tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem. Dámy a páni, dovoľte mi teda uviesť novelu zákona 50/1976, teda stavebného zákona. Je to teda iniciatíva skupiny poslancov.
Zákon, cieľ teda novely tohto zákona je zefektívniť reguláciu reklamných stavieb na Slovensku, to znamená bilbordov, tak, aby sme sa ako krajina nejakým spôsobom očistili, jednak už či od nelegálnych bilbordov, alebo od veľkého počtu bilbordov, ktoré nie vždycky skrášľujú naše prostredie.
Zákon bol konzultovaný s rôznymi odborníkmi na, v rámci ministerstva dopravy, v rámci biznisu samotného, ale aj aktivistami a pracovníkmi mestských úradov. To znamená, cieľ tohto zákona je teda pomôcť pri odstraňovaní a zjednodušiť odstraňovanie nelegálnych reklamných stavieb, nelegálnych bilbordov a zároveň druhou takou veľkou oblasťou je zefektívniť systematickú reguláciu bilbordového priemyslu ako takého.
Toľko na začiatok, v rozprave, do ktorej sa teda hlásim ako prvý, predstavím tento zákon komplexnejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Blanár, v tom vašom prejave zaznelo takéto zľahčovanie typické, že teda aj Rusko je demokracia, aj keď riadená. Tak ste to povedali. Ja len potrebujem, aby teda aj verejnej zaznelo, že Rusko nie je demokraciou. Slovné pomenovanie riadená demokracia hovorí o tom, že to nie je demokracia, je to čokoľvek iné len nie demokracia. Tak len toľko som chcel.

Ďakujem veľmi pekne. Ja doplním Gábora Grendela k rovnakému bodu. Áno, viacero poslancov sa vyjadrilo kriticky k Rusku, ak chce byť Rusko rešpektovaným štátom, ktorého si obyvatelia aj tejto krajiny budú vážiť, aj poslanci teda, tak sa musí správať v súlade s medzinárodným právom. Ťažko neprotestovať, keď krajina ako Rusko porušuje medzinárodné zmluvy, napáda hranice, napáda susediace štáty, či už je to Ukrajina, Gruzínsko, Moldavsko a ďalšie a ďalšie prípady, vtedy je podľa mňa úplne namieste otázka, či Rusko predstavuje, alebo nepredstavuje hrozbu aj pre Slovensko, a teda ako Gábor citoval zo stratégie, je výzvou.
Ukrajina je veľmi blízko, preto sa tam hovorí aj o, a preto aj pán Valášek hovoril o tom, aby sme, že je teda potrebné dodržiavať bezpečnosť tej východnej hranice, čiže sú to, podľa mňa, úplne legitímne otázky v situácii, kedy Rusko koná tak, ako koná.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Tomáš, aby sme boli teda presní, lebo presnosť by mala byť, keď sa rozprávame o rozpočte. Hovorili ste o tom, že deficit bol za minulé roky 1 %, za posledné štyri roky deficit štátneho rozpočtu bol 1,5 %, čo je polpercentný rozdiel, 500 miliónov zhruba. Povedali ste, že my sme alebo teda že ja som konštatoval a rozdelil si vinu za ten vysoký deficit štátneho rozpočtu. Nie, to konštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ekonómovia, nezávislý orgán.
A rovnako ste spomínali, že sa mýlila vo výške dlhu a tak ďalej. Ide o ten pomer. Matematika. Nie konečná, konečná suma, to percento možno bude vyššie, nižšie, ale je tam pomer toho dlhu, tých 7,7, a v tom pomere oni konštatovali, že za drvivú väčšinu toho, respektíve polovičku môže hospodárska politika minulej vlády, za druhú polovičku v zásade koronakríza.
Keď som spomínal, že ste zodpovední za to, ako sa tu bačovalo, tak ste politicky zodpovední, najmä ak ste prijímali opatrenia, ktoré ste vedeli, že už nebudete vedieť naplniť alebo nebudete môcť naplniť, ako tie 13. dôchodky. Tak za to ste zodpovední, áno. Ste zodpovední za to, že tie verejné financie tejto krajiny vyzerajú dneska, ako vyzerajú.
Pán Blaha, ja sa nevyhováram na Fica, ja obviňujem Fica, respektíve vládu SMER-u a bývalých politikov HLAS-u z toho, že túto krajinu nechali v takom stave, v akom je, v hroznom stave. Čiže ešte raz, nevyhováram sa, ja ho obviňujem z toho.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, súčasnosťou hýbe najmä korona, stav zdravotníctva a zatýkanie vplyvných ľudí blízkych SMER-u a HLAS-u, dnes však máme na stole aj ďalšiu dôležitú tému, a to tému štátneho rozpočtu. Žijeme v najvážnejšej ekonomickej kríze od konca druhej svetovej vojny. Nehovorím to preto, aby som teda zvyšoval paniku, ale aby sme si naozaj ešte raz uvedomili, aké ťažké časy žijeme ekonomicky.
Som členom finančného výboru, preto mi dovoľte, aby som sa najmä dotkol makroekonomického pohľadu na rozpočet, a teda najmä vysokého štátneho dlhu, resp. štátneho deficitu, o ktorom hovoril pred chvíľkou aj pán Tomáš.
Pred nami máme teda rozpočet, ktorý nesľubuje zázraky, pracuje s reálnymi číslami a nesnaží sa klamať alebo zahmlievať niečo; čo doteraz nebolo zvykom. Aj rok 2020 sme zakončili s tak vysokým deficitom štátneho rozpočtu, a to je reakcia na vás, pán Tomáš, pretože rozpočet pripravený SMER-om na tento rok bol pripravený lajdácky. Tým dôkazom je, že v rozpočte chýbali vyše 2 mld. eur, ktoré tam mali byť, ale neboli. A znova opakujem, že vedeli ste veľmi dobre, že teda vládnuť nebudete, vedeli ste veľmi dobre, že si môžte poschvaľovať čokoľvek a už nebudete za to zodpovední. Upozorňovali na to analytici ešte v roku 2019, keď bol rozpočet schvaľovaný, a upozorňovali sme na to aj my.
Som rád, že náš rozpočet je lepší, že je iný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je nezávislý orgán, ktorý posudzuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, mimochodom, ten orgán, ktorý tiež kritizoval rozpočet, ktorý pripravovali postupne vlády SMER-u, sa k rozpočtu v roku 2021 vyjadrila, citujem: "Odhad celkového výsledku rozpočtu považujeme za realistický. To nebývalo pravidlom." Myslím, že to je jasný message. Máme v čerstvej pamäti bombastické reči o vyrovnanom rozpočte na rok 2019, ktorý skončil v mínuse vyše 1,3 % HDP, čiže viac ako jednu miliardu eur.
Máme však pred sebou aj rozpočet, ktorý na rok 2021 prináša deficit štátneho rozpočtu 7,44 % a hrubý dlh na úrovni 65 % HDP, čo je objektívne veľa, a teda povedzme si, prečo je to tak.
Jedna vec je koronakríza, za tú nemôžeme, môžme s ňou len bojovať a dnes sa teda naozaj nachádzame uprostred bezprecedentnej ekonomickej krízy. Druhá vec je ale streliť si do vlastnej nohy a nepripraviť sa v dobrých časoch na to, že prídu tie zlé. Robiť nezodpovednú hospodársku politiku, a to presne robili politici SMER-u posledných 12 rokov.
V marci tohto roka sme prebrali verejné financie tejto krajiny v katastrofálnom stave. Predchádzajúci minister vybrakoval na konci roka 2019 aj hotovostné rezervy štátu, len aby si naoko znížil deficit štátneho rozpočtu a na konci roka sa vyhol sankčným pásmam. To je realita. Čiže ohrozil reálne fungovanie krajiny, keď nebolo za čo nakupovať rúška.
Pre vysvetlenie, ako nezodpovedne sa bývalá garnitúra správala, vráťme sa na chvíľku k tomu dvanásťročnému šafáreniu politikov SMER-u a HLAS-u. Aj vás, pán Tomáš. Je to dôležité kvôli tomu, že dnes opakovane zaznieva a zrejme bude zaznievať, aký máme vysoký štátny dlh, aký máme vysoký deficit štátneho rozpočtu, akým zlým hospodárom je táto vláda, tento minister financií. Nie je to pravda. Vyťahujete ako opozícia čísla o rekordnom zadlžovaní sa, sú to však práve bývalé vlády SMER-u, ktoré sa za toto rekordné zadlžovanie podpisujú a sú priamo zodpovedné.
Takže v roku 2008 bol percen... bolo percento dlhu k HDP Slovenska a Českej republiky takmer rovnaký, cca 28 %, v roku 2008. Prišla kríza a dlh sa teda logicky zvyšoval. Od roku 2008 stúpal obom ekonomikám, až dosiahol vrchol v roku 2013. Ten slovenský však stúpal podstatne rýchlejšie. Na konci roku 2013 mala Česká republika dlh 44 % HDP, Slovensko až 54 % HDP. Čiže náš dlh sa takmer zdvojnásobil. Za päť rokov spravili vlády SMER-u rozdiel desať percentuálnych bodov medzi Českou republikou a Slovenskom.
Čo sa dialo potom? Prišli lepšie časy a dlh začal klesať, ale pomaly. Do roku 2019 klesol slovenský dlh o 6 percentuálnych bodov, ten český až o 14 percentuálnych bodov. A v tomto nie je Česko nijakou výnimkou. Priemer poklesu dlhu 27 krajín Európskej únie je takmer 9 percentuálnych bodov a to zahŕňa aj také ekonomiky, ako je tá talianska alebo grécka. 9 % priemer Európskej únie, 6 % Slovensko. Česká republika, krajina, ktorá, s ktorou susedíme, s ktorou sme dlhé roky boli spojení, až 14 percentuálnych bodov, pokles dlhu. Navyše počas týchto dvanástich rokov stúpal medziročne v priemere HDP na Slovensku o 2,5 %. V Čechách len o 1,9 % a priemer Európskej únie je len 1 %. Čiže sme rástli rýchlejšie ako Česi aj ako priemer Európskej únie.
Čiže keď si to zrekapitulujeme, Česko a Slovensko začínali v roku 2008 na rovnakom percentuálnom dlhu voči HDP. Za päť rokov sa tento dlh takmer zdvojnásobil a spravil rozdiel v zadlženosti medzi Českou republikou a našou krajinou 10 percentuálnych bodov. O ďalších šesť rokov vlády SMER-u, v dobrých časoch, klesol tento dlh na Slovensku o šesť, v Čechách až o 14 percentuálnych bodov. To všetko pri vyššom slovenskom tempe rastu HDP ako v Čechách. Čiže na Slovensku sme zažívali silnejší ekonomický rast, napriek tomu sme sa oveľa rýchlejšie zadlžovali. To je tá zodpovedná hospodárska politika!
To bol vývoj do roku 2019. Aký bol rozpočet na rok 2020? SMER a HLAS kritizujú vysoký deficit štátneho rozpočtu, ktorý Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje na 7,7 %. Týchto 7,7 %, ale konštatuje, že za 3,5 percentuálneho bodu môže hospodárska politika predchádzajúcich vlád, za štyri koronakríza, zvyšných 0,2 percentuálneho bodu ide na vrub súčasnej vlády. To hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ale konštatuje, že už vo februári 2020 pred voľbami, pred koronakrízou ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, jeden z najdôležitejších ukazovateľov zdravia verejných financií, prekročil hranicu vysokého rizika, to znamená 5 % z HDP. Tento ukazovateľ bol v roku 2018 ešte na úrovni 1,6 % HDP. Toto sa odohralo za, len za dva roky vlády SMER-u, keď ekonomika rástla o 3,8 %, resp. 2,3 % HDP ročne.
Keď si pozriete štátny rozpočet 2020, plán verzus realita, zistíte, že takmer dve miliardy do rozpočtu vláda SMER-u naschvál nedala, aby si umelo znížila deficit štátneho rozpočtu. Dve miliardy, o ktorých vedeli, že na ne v rozpočte peniaze nie sú, vedeli, že po voľbách vládnuť nebudú, vrátane 13. dôchodkov, mimochodom.
Prečo toto štatistické okienko? Po prvé, kvôli elementárnej spravodlivosti. Zdá sa mi absurdné, aby nás o zodpovednom financovaní poučovala súčasná opozícia. Strana SMER vyprodukovala všetko, len nie zodpovedných ministrov financií. Počiatek počas dvoch rokov, 2009 – 2010, vyrobil deficity dovedna vo výške takmer 16 %. Opozícia hovorí o tejto vláde, že je nezodpovedná, pretože vytvára vysoký dlh. Nezodpovední sú politici bývalej vládnej garnitúry. Oni sa v časoch, keď sme sa mali dobre, mali sme sa pripravovať na horšie časy, správali ako nezodpovední tínedžeri, ktorí dostali vreckové od mamy. Za to, že s nimi narábali nezodpovedne, pykáme dnes vysokým štátnym dlhom a vysokým deficitom štátneho rozpočtu.
Po druhé preto hovorím, po druhé o tom hovorím preto, že keď sa rozprávame o percentách HDP či deficite štátneho rozpočtu, tak sa nerozprávame o imaginárnych číslach. A pán Tomáš pred chvíľkou hovoril a krútil hlavou o vysokom štátnom dlhu či deficite a pán Kamenický, ktorý tu, bohužiaľ, dneska nie je a ktorý je teda priamo zodpovedný za tieto veci, lamentuje a kričí, že budeme mať problém s ratingom našej krajiny a že je to vážna vec. No to teda je vážna vec, ale môžu za to práve smeráci a hlasisti. Ak by ste hospodárili aspoň tak dobre ako v susednom Česku, žiadna veta, žiadna veda, len tak dobre ako v susednom Česku, mohol byť dnes dlh nie 62 %, ale 52 % a všetkým by sa dýchalo ľahšie.
V minulom roku už napríklad väčšina členských krajín Európskej únie hospodárila s prebytkom. Nielen štáty ako Nemecko, Rakúsko či Česko, ale aj Grécko. Slovensko malo deficit -1,3 %. Vysoký dlh a vysoký deficit štátneho rozpočtu je na 99 % chyba bývalých politických špičiek SMER-u a HLAS-u. To vy ste hazardovali s touto krajinou!
A teda aký je rozpočet na rok 2021 a ďalej? Už som spomínal, že nemáme pred sebou rozpočet, ktorý sa snaží byť nerealistický. Práve naopak, jeho najväčším pozitívom je jeho transparentnosť a realistické čísla. Táto vláda sa zaviazala znížiť podiel príjmov a výdavkov, ktoré neboli v minulých rokoch zahrnuté v rozpočte. Do návrhu rozpočtu preto bola zahrnutá významná časť týchto titulov. Ministerstvo financií išlo dokonca tak ďaleko, že do rozpočtu zahrnulo aj jednu miliardu ako pandemickú rezervu. Presný opak toho, čo, čo, ako sa správal SMER v minulých obdobiach. Je tam jedna miliarda rezerv, ktorú nevieme, či použijeme. Ak nie, tak to bude úspora. Ale reálne rozmýšľame dopredu, aby sme na ďalší rok nevytvárali zbytočné optimistické scenáre a potom mali problém. To, čo ste nám tu zanechali po roku 2019.
Rovnako rozpočet prináša efektivitu investícií a projekty investičného charakteru nad jeden milión eur prechádzajú ekonomickým hodnotením ministerstva financií a do návrhu rozpočtu boli zaradené po zohľadnení rozpočtových možností a po preukázaní pripravenosti a ekonomickej návratnosti. Nie je to rozpočet, ktorý sľubuje hory-doly, nie je na to doba, bohužiaľ, vďaka vám, a slovenské verejné financie na to jednoducho nemajú. Môžu za to dve pandémie, pandémia korony, o ktorej ĽSNS hovorí, že je to takzvaná pandémia korony, asi na to prišli takzvaným rozumom, a pandémia SMER-u, resp. HLAS-u teraz.
Napriek tomu tento rozpočet prináša viac peňazí tam, kde je to potrebné. Má silný sociálny rozmer, viac peňazí ide do zdravotníctva či na motiváciu učiteľov. Ak všetko pôjde dobre a ekonomika sa v roku 2021 naštartuje, je potrebné, aby sme boli viac ambiciózni v konsolidácii na ďalšie roky. Že to táto vláda myslí vážne, dokazuje aj fakt, že je na stole nový zákon o dlhovej brzde, ktorý je prísnejší a prináša efektívnejšie konsolidačné nástroje a sankčné mechanizmy. Odporúčanie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť prijať v roku 2022 dodatočné konsolidačné opatrenia aspoň vo výške 0,5 % a v roku ´23 minimálne 1 % HDP považujem za rozumné a ministerstvo financií by s touto konsolidáciou malo v ďalších rokoch rátať. Rozpočet na ďalšie roky je rozpočtom, ktorý chce reálne ukázať, ako na tom verejné financie sú, chce zastabilizovať verejné financie a pripraviť pôdu pre konsolidáciu v ďalších rokoch.
Vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o jeho podporu. Ďakujem.