Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon na pomoc tehotným ženám je ďalším zo série pokusov, kedy sa stretáva ten starý svet s novým svetom, svet dogiem, zákazov a príkazov so svetom, ktorý rešpektuje fakty a dôveruje ľuďom. Medicína, filozofia ani náboženstvo nepoznajú zhodu na tom, kedy vzniká právo na život plodu. Je to pochopiteľné, keďže každý z týchto pohľadov na svet vychádza z iných východísk. Medicína argumentuje vedeckými faktami, filozofia sa snaží pracovať s objektívnymi poznatkami o svete a o človeku a náboženstvo používa presvedčenie, vieru a dogmy.
Ak niekto verí, že život vzniká počatím, je slobodný v tom, aby žil v súlade s takýmto svojím presvedčením. Môže odmietnuť umelé prerušenie tehotenstva v ktoromkoľvek štádiu tehotenstva. Naša spoločnosť mu to slobodne umožňuje a je to tak správne. Každý z nás má právo si vybrať svoj pohľad na svet. Nie je však správne, aby svoje videnie sveta vnucovali iným a už vôbec nie, aby na základe svojho presvedčenia iných obmedzoval. A presne to sa týmto zákonom, návrhom zákona opäť deje. Predkladatelia by interrupcie zakázali najradšej úplne. Vedie ich k tomu ich ideológia, ich náboženské presvedčenie, ale vedia, že dnes ešte alebo už nie je taká doba. Tak sa snažia postupnými krokmi vytvárať bariéry a obmedzenia, aby to ženám aspoň sťažili.
Napríklad teda predkladatelia navrhujú predĺžiť lehotu, počas ktorej nie je možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva. Argumentujú potrebou dlhšieho času na rozmyslenie, ale dnešný zákon ženy v ich rozmýšľaní, v ich rozhodovaní neobmedzuje. Majú toľko času, koľko potrebujú. Jediným obmedzením pre ženy, ktoré nemajú zdravotné komplikácie, je 12 týždňov. Čiže nie 96 alebo 72 hodín, ktoré navrhujú predkladatelia, ale 12 týždňov majú dnes ženy na to, aby sa slobodne rozhodovali o tom, či podstúpia, alebo nepodstúpia umelé prerušenie tehotenstva. A verte tomu, že teda každá tehotná žena nad takýmto svojím rozhodnutím rozmýšľa. Pre každú ženu je toto rozhodnutie jedno z najťažších rozhodnutí vo svojom živote. Nepotrebuje k tomu zákon ani štát, ani náboženstvo, aby milostivo umožnili toto rozmýšľanie. Povinná čakacia doba je tak len umelou prekážkou, ktorú pred ženy stavajú predkladatelia.
Predkladatelia ďalej zakazujú vo svojom zákone informovať o dostupnosti zdravotníckych zariadení, kde sa vykonáva umelé prerušenie tehotenstva. Čiže tehotná žena, ktorá bude rozmýšľať nad takýmto zákrokom, sa vlastne nedozvie, kde sa takéto zákroky robia. Aké typické pre tento druh konzervatívneho myslenia - zakázať, skryť, umlčať, strčiť hlavu do piesku a tváriť sa, že teda problém neexistuje a že je vyriešený. Že to prinesie teda komplikácie pre ženy, je predkladateľom zrejme jedno.
Tých oblastí, tých bariér, tých umelých prekážok je v tomto návrhu zákona viac. Moji predrečníci sa každému z nich venovali podrobnejšie. Pre mňa je ten zákon, tento zákon hovorí asi toľko, že vy, milé ženy, neviete, čo je pre vás dobré, my to vieme lepšie, takže rozhodneme za vás. My vás nútime rozmýšľať dlhšie a my sme sa rozhodli, že sú niektoré informácie, ktoré nesmiete vedieť, tak tieto informácie zakážeme, aby ste o nich vedeli.
Vážení predkladatelia, buďme k sebe úprimní, neskrývajte sa za dlhší čas, ktorý akože dávate ženám, lebo nedávate. Neskrývajte sa za druhý názor lekára, ktorý akože dávate ženám, lebo ho nedávate. Váš zákon oveľa viac ako akákoľvek pomoc najlepšie vystihujú zmeny v článku VI, ktorý priamo mení zákon o umelom prerušení tehotenstva a v ňom napríklad rušíte povinnosť lekára informovať ženu o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. A navyše v dôvodovej správe túto zmenu voláte legislatívno-technickou zmenou. Toto nie je legislatívno-technická zmena, to je ideologická zmena. Neexistuje iný dôvod neinformovať ženy o možnosti antikoncepcie ako vaše náboženské presvedčenie. Ale žijeme v 21. storočí, vážení. Rozhodovať o tom, či použiť, alebo nepoužiť kondóm, s tým nemá cirkev alebo náboženstvo nič spoločné. Do zákona dopĺňate formuláciu o ochrane ľudského života pred narodením a symbolicky dopĺňate túto ochranu pred ochranu života a zdravia ženy. To znamená, svoje ideologické presvedčenie povyšujete nad práva ženy, už narodenej ženy. Je to symbol, ja predpokladám, že premyslený symbol, ale považujem to za veľmi cynické.
V inej časti svojho zákona píšete, že ženám, ktoré sa rozhodli podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, by po novom mohli poskytovať povinné informácie aj náboženské organizácie či rovno cirkvi. Čiže predkladatelia sa tak rozhodli na agende interrupcií rozširovať apoštolskú činnosť cirkvi aj mimo kostolov, do nemocníc, do ambulancií. Toto je zákon na pomoc tehotným ženám? Neskrývajme sa teda za dlhší čas na rozhodovanie či druhý názor lekára. V skutočnosti ide o presadenie konzervatívnej agendy. Nezaujímajú vás čísla, nezaujímajú vás fakty. Nechcete do zákona presadiť interrupčnú tabletku, ktorá podľa vedeckých štúdií je modernejšou, bezpečnejšou formou umelého prerušenia tehotenstva, ktoré reálne môže pomôcť. Neprichádzate s posilnením sexuálnej výchovy na školách, ktorá dokázateľne znižuje počet interrupcií. Neberiete na zreteľ, že skutoční experti v tejto oblasti či už Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť, WHO, ale aj množstvo iných medzinárodných organizácií hovoria, že náš zákon je dobrý a že ho netreba meniť. Nie, vy vymýšľate bariéry.
Považujem za veľmi nebezpečné, keď sa do zákonov sekulárneho štátu, ako naša krajina je, presadzujú idey akéhokoľvek náboženstva. Ak chcete žiť podľa svojich náboženských pravidiel, žite. Ale nenúťte podľa nich žiť ľudí, ktorí vašim pravidlám neveria. Ak chcete priniesť zákon, ktorý pomáha tehotným ženám, vynechajte všetky ideologické nánosy, prínosy, ktoré sa vám do toho zákona podarilo dostať. Odstráňte všetky prekážky, ktorými ženám nepomáhate, ale, naopak, zbytočne im komplikujete život.
Poďme sa baviť o tom, ako ženám, pre ktoré je interrupcia východiskom zo zlej finančnej situácie, pomôcť. V zákone máte aj dobré veci. Tie zlé však, bohužiaľ, prevažujú. Aj preto pevne verím, že tento zákon nebude schválený. Nie preto, že si myslím, že nie je potrebné pomôcť tehotným ženám, práve naopak. Tehotným ženám je potrebné pomôcť, ale zaslúžia si skutočnú pomoc, nie ideologické opatrenia, ktoré s pomocou nemajú nič spoločné. Zopakujem to ešte raz. Žijeme v 21. storočí a čas, kedy nám cirkev alebo náboženstvo pre nás všetkých hovorili, čo je a čo nie je dobré, je dávno za nami.
Ďakujem veľmi pekne.
