Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.10.2022 o 17:55 hod.

Ing.

Tomáš Lehotský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 9:40 - 9:42 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. K návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 (tlač 1267) predkladám túto správu.
Vážený predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025, tlač 1267a vo výboroch.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo na prerokovanie v termíne do 28. novembra 2022.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia súhlasí s návrhom rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2023 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 schváliť, nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o návrhu rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na roky 2023 až 2025 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor rokoval 30. novembra 2022 a odporučil Národnej rade návrh rozpočtu úradu pre do, úradu nad zdravotnou starostlivosťou na rok 2023 až 2025 schváliť.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2022 11:55 - 11:55 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pardon. Tak niektoré korupčné väzby, len taká poznámka na úvod, dneska sedia, buď vo väzení, alebo sú vyšetrovaní. Mária, ty si vo svojej rozprave spomenula jednu kľúčovú vec a teda že kritériá reformy súdnictva, ktoré si povieme na začiatku, sú kľúčové a s tým sa nedá nesúhlasiť. Jedným z tých kritériom boli práve previerky sudcov. Ide o previerky, ktoré sú v oveľa väčšom rozsahu ako súčasné majetkové previerky. Zahŕňajú sa tam aj informácie z SIS, aj z Policajného zboru, sú to veľmi podrobné previerky sudcov, ktoré by mali absolvovať, aby sa dostali na správne súdy. Pán minister sa v súčasnosti týmto návrhom zákona rozhodol, že toto kľúčové kritérium preňho nie je kľúčové v rámci reformy a že kľúčové kritérium je práve nejaká inštitucionálna pamäť súdnictva, ktorú chce zachovať. Inštitucionálna pamäť súdnictva, ktoré požíva veľmi nízku dôveryhodnosť v súčasnosti a ktorého viacerí alebo povedal by som, že mnohí sudcovia sú vyšetrovaní alebo odsúdení. Toto je momentálne väčšia priorita ministra spravodlivosti ako preverovanie sudcov. A ja teda sledujem tú debatu veľmi podrobne včera aj dnes a ja som naozaj nedostal zatiaľ uspokojivú odpoveď na to, že prečo sa vyhnúť týmto previerkam. Jednou z argumentov bola táto inštitucionálna pamäť, s čím teda vôbec nesúhlasím.
Druhou, druhým argumentom bolo, že nie je dostatočný počet uchádzačov, s čím teda Mária ukázala, že to tak naozaj nie je a tretím argumentom zatiaľ, ktorý som počul, bolo, že tie previerky sú možné dodatočne. Tomu ale nerozumiem, lebo sú pozície v štáte, kedy napríklad je potrebné previerka NBÚ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2022 16:10 - 16:10 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja ešte raz pripomeniem, že jedným z tých najdôležitejších faktorov, prečo bola robená reforma súdnictva na Slovenska, bola nízka dôveryhodnosť. A to teda nielen tušená, ale aj už aj reálne dokázaná.
A, pán minister, keď hovoríte, že keď nedostaneme týchto 12, 10, xy sudcov s inštitucionálnou pamäťou na tieto správne súdy, tak máme problém. Vy ste si teda položili otázku, že prečo nechcú sa podrobiť tejto, tomuto testu sudcovskej spôsobilosti? Prečo nechcú podstúpiť túto hĺbkovú analýzu ich majetku, informácií z SIS, informácií z Policajného zboru?
Veď to len kričí niečím, čo chcú zakrývať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2022 15:40 - 15:40 hod.

Tomáš Lehotský
 

Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Tento zákon sa v čase vyvíjal, treba povedať, respektíve táto novela sa v čase vyvíjala. Poviem teda, alebo pripomeniem na začiatok tú hlavnú zmenu, ktorú tento zákon prináša alebo teda priniesol, poviem teda aj prečo a potom poviem, že ako sme diskutovali s ministerstvom sociálnych vecí, s ministerstvom financií, s Národnou bankou, s DDS-kami a čo to prinieslo, aký pozmeňujúci návrh.
Takže ako som spomínal, ten pôvodný návrh obsahoval zníženie poplatku alebo teda odplaty za správu v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde z 1,2 % z čistej, z čistej hodnoty tohto fondu na 0,6. Išlo o skokové zníženie tohto poplatku a chceli sme to preto, že ide o poplatok, ktorý teda platia sporitelia, to znamená, že jeho znížením by automaticky došlo k zníženiu, ee, zvýšeniu výnosov sporiteľov a zároveň ten druhý, možno väčší motivátor bol v tom, že dnes tá štruktúra poplatková v rámci, v rámci tretieho piliera je taká, že vlastne 77 %, pardon, 75 % všetkých výnosov DDS-iek, spoločností teda v treťom pilieri, plynú alebo plynie práve z tohto poplatku za správu fondov. To znamená, len z toho teda, že si ako občan vložím svoje peniaze do III. piliera, tak odvádzam DDS-kám poplatok za správu a tento pasívny poplatok tvorí 75 % všetkých výnosov DDS-iek.
Situácia v II. pilieri je diametrálne odlišná. Tam je to tak, že, a bavíme sa teda o číslach za posledné štyri roky, tá situácia je taká, že tam je to 50 na 50. To znamená, 50 % výnosov, všetkých výnosov DDS-iek a II. piliera tvoria poplatky, ktoré súvisia len s pasívnou správou, a druhú časť, teda až 50 % tvoria poplatky, ktoré súvisia so zhodnotením tohto portfólia. To znamená, že tá štruktúra hovorí o tom, že ak si chcú, ak chcú mať spoločnosti spravujúce portfóliá v II. pilieri čo najvyššie zisky, tak musia, musí im veľmi záležať na tom, aby aj portfólio svojich klientov zhodnocovali. Kdežto na tej druhej strane pri tom, pri III. pilieri to zhodnotenie tvorí len 25 % všetkých výnosov, to znamená, že DDS-ky sú menej motivované k tomu, aby zhodnocovali úspory svojich, svojich klientov. A to sa odráža potom aj na výkonnosti týchto portfólií, kde veľmi záleží teda asi na tom, že kto kde investuje, a teda rozdiel vo výkonnosti medzi II. pilierom a III. pilierom je dlhodobo na strane II. piliera a nie je to málo. To znamená, že výkonnosť druhopilierových fondov je rádovo vyššia ako tých treťopilierových fondov.
Samozrejme, že na to sú aj protiargumenty o tom, že existujú určité obmedzenia v rámci investovania do III. piliera. Tým najčastejším argumentom, ktorý zaznieva, je to, že je to, že z tretieho piliera si ľudia môžu tie úspory kedykoľvek v zásade vytiahnuť, a teda nie je možné investovať tak dlhodobo. To je sčasti pravda, sčasti my sme vlastne porovnávali päťročné, posledných päť rokov na ročnej báze.
Ďalej chcem povedať, že poplatok za správu, keď porovnávame II., III. pilier, tak v rámci III. piliera, teda dneska je to 1,2 %, v II. pilieri je to 0,3 %. Čiže tam je ten rozdiel obrovský. Samozrejme, že tu je zasa argument ten, že ten II. pilier má oveľa väčšie portfólio, až štvornásobné, je tam 12 mld. eur, kdežto v III. pilieri sú 3 mld. eur, to je tiež, samozrejme, pravda, sú tam úspory z rozsahov, ale nejdeme na rovnakú úroveň toho poplatku, len ho znižujeme z 1,2. Určite nie na 0,3.
Ešte chcem povedať k tomu, že v rámci schémy III. piliera už dochádzalo k znižovaniu toho poplatku, on bol napríklad v roku 2014 1,8 % a postupne vyklesával až do roku 2020 na úroveň 1,2 %. Za celé to obdobie, kedy to, kedy ten poplatok vyklesával, tak v absolútnej hodnote suma poplatkov alebo výnos poplatkov v rámci, v rámci III. piliera za správu napriek tomu, že percentuálne klesal, tak stúpala. Takže... čo je, samozrejme, prirodzené, lebo treťopilierové spoločnosti, DDS-ky, im sa portfólio zvyšuje, je tu nejaká inflácia, to znamená aj príspevky sa zvyšujú a tak ďalej a tak ďalej. Len tým chcem povedať, že to zníženie toho poplatku nemá byť strašiakom k tomu, že by sa, že by sa, že by došlo k nejakým výrazným zmenám v rámci, v rámci výnosov DDS-iek. Z dlhodobého hľadiska som presvedčený, že nie.
Ešte jedno číslo poviem, že za obdobie 2018 – 2021, keď teda porovnáme absolútnu sumu vyzbieraných poplatkov medzi DDS a DSS-kami (III. pilier, II. pilier), tak tá suma absolútna za poplatky za správu je plus-mínus rovnaká, to znamená, že aj spoločnosti II. piliera, ktoré majú štyrikrát väčšie portfólio, tak vyzbierali na poplatku za správu, za ten pasívny poplatok, rovnakú sumu v absolútnej hodnote ako DDS-ky, ktoré majú štyrikrát menšie portfólio.
Dobre, to sú, to sú nejaké základné čísla, ku ktorým som sa chcel dostať.
Ešte poviem to, že my sme pri stanovovaní a pri tvorbe toho zákona vychádzali z, najmä zo štúdie ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ktoré robilo v roku 2017, preto sme si robili potom aj štatistiky 2018 – 2021 samostatne, a teda bola to štúdia, ktorá sa venovala ako téme, ako zoptimalizovať II., III. pilier, a venovala sa jej veľmi podrobne a tam teda okrem iného navrhovala aj zníženie toho poplatku na 0,6 %, bol aj návrh na skokové, ale bol tam aj návrh v rámci vyklesávania v rámci šiestich rokov.
Chcem povedať, že táto štúdia teda bola veľmi podrobná a keď sme si pozerali, že ako vychádzajú predpovede tejto štúdie, na základe ktorej teda bol návrh na zníženie tohto poplatku z 1,2 na 0,6, tak tie predpovede v tých zásadných ukazovateľoch, ako je zisk, ako je suma vybratá na odplate za správu, boli správne, dokonca ministerstvo sociálnych vecí podhodnotilo výšku zisku a výšku odplát za správu, ktoré tieto spoločnosti dosiahli v tých rokoch 2018 až ´21. To znamená, že považujeme tie výsledky tejto správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za relevantné aj za overené časom a držali sme sa týchto výsledkov pri tvorbe tohto zákona.
Teraz dovoľte mi dostať sa k tomu, aká prebiehala diskusia k tomuto zákonu. Samozrejme, prebehlo MPK, z ktorého vyplynuli viaceré, viaceré pripomienky a, samozrejme, stretávali sme sa aj s predstaviteľmi DDS-iek, ktoré tiež dávali svoje pripomienky aj teda v rámci toho MPK. Tou zásadnou pripomienkou bola pripomienka, aby ten, aby ten, aby to vyklesávanie alebo aby ten, to zníženie toho poplatku nebolo skokové. To znamená, od roku 2023 je potrebné povedať, že toto považujeme za správne a toto sme si adoptovali. Je pravda, že skokové zníženie poplatku z 1,2 na 0,6 sa javí ako veľmi rýchle a mohlo by vážne poškodiť stabilitu systému III. piliera. Takže toto sme si adoptovali.
A potom sme absolvovali viacero teda stretnutí a v rámci tých viacerých stretnutí aj jeden veľký okrúhly stôl, kde boli pozvaní zástupcovia DDS-iek. To znamená spoločnosti, ktoré podnikajú v rámci III. piliera. Bolo tam ministerstvo financií, bola tam NBS, boli tam predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, boli tam ešte aj predstavitelia odborárov v rámci veľkých firiem a myslím, že aj združenie zamestnávateľov tam malo svojho človeka. V rámci tejto diskusie, aby som to teda zjednodušil, aby som to nenaťahoval, sme sa dopracovali k tomu, že 0,6 teda je to vyklesávanie alebo ten, výška toho poplatku je, je príliš nízka pre DDS-ky. V rámci toho spektra tých ľudí, ktorí boli na tomto stretnutí, došlo k nejakému kompromisnému návrhu, teda že ten poplatok na úrovni 1 % je zvládnuteľný aj z pohľadu DDS-iek, aj z pohľadu ministerstva financií, aj z pohľadu NBS, aj z pohľadu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Musím povedať, že aj doplnkové dôchodkové spoločnosti priniesli na toto stretnutie vlastnú štúdiu z roku 2020 ako kontra alebo ako podporu ich argumentov, teda že 0,6 je príliš nízky poplatok pre nich. A táto štúdia vlastne hovorila o tom, že tá minimálna úroveň toho poplatku dneska je niekde okolo 1 % a v prípade, že sa bude zvyšovať veľkosť portfólia v týchto, v týchto fondoch, tak je možné ďalej opäť pristúpiť aj k znižovaniu tohto poplatku pod 1 %.
Treba znova povedať, že ten predpoklad, že sa portfólio bude zvyšovať, z toho vychádza aj tá štúdia ministerstva sociálnych vecí, aj to stanovisko, ktoré nám ministerstvo sociálnych vecí v rámci MPK poskytlo, tak vychádzalo z toho, že počet klientov, veľkosť portfólia sa v rámci III. piliera zvyšovať budú nejakým organickým spôsobom, nešlo tam o žiadne významné skoky. A aj na základe tej debaty toho okrúhleho stola, aj na základe toho, čo sme si vypočuli od DDS-iek a všetkých ministerstiev a štátnych inštitúcií, sme sa teda nakoniec rozhodli na tom kompromisnom návrhu, a teda že tá finálna, to finálne percento poplatku v rámci tej odplaty za správu bude 1 % a v rámci vyklesávania troch rokov, tým dosiahneme aj to, aby sme sa v rámci tohto obdobia pozreli na to, že ako tie DDS-ky s takýmto poplatkom dokážu fungovať. A možno aj k tomu, aby sme pristúpili ku krokom, či už tento parlament, alebo ten budúci, k tomu, aby ten III. pilier podporoval výraznejšie v rámci nejakých daňových úľav, tak ako to robí doteraz v nejakej malej forme, pretože keď sa pozrieme teda na okolité štáty, tak ten III. pilier je štátom podporovaný viac. A toto bola vlastne aj jedna z výhrad DDS-iek k tomu teda, že dobre, že vieme fungovať aj s nižšími poplatkami, ale boli by sme radi, keby štát viac podporoval ten III. pilier, aby to portfólio tých klientov rástlo výraznejšie.
Takže toto bolo jedno zo záverov týchto našich komunikácií, MPK-čka, aj tohto stretnutia. To znamená, že nebude to 0,6, ale bude to 1 % a to postupné vyklesávanie budú tri roky v rámci 0,05 percentuálneho bodu, 0,1 percentuálneho bodu a 0,05 percentuálneho bodu v rámci rokov ´23, ´24 a ´25.
Tými ďalšími vecami, na ktorých sme sa potom zhodli v rámci spolupráce s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bola informačná povinnosť DDS-iek pre tretie strany. To znamená nejakých privátnych porovnávateľov, ktorí teda si budú môcť zažiadať o informácie z DDS-iek a DDS-ka, DDS-ky im tieto informácie budú musieť v nejakej štruktúre poskytnúť. Samozrejme, nepôjde len o také hocijaké tretie strany, ale o strany, ktoré budú overené Národnou bankou Slovenska. A dohodli sme sa rovnako s ministerstvom práce, sociálnych vecí aj na tom, že v zásade tento set dá, bude poskytovaný v takejto štruktúre aj ministerstvu, ministerstvu financií a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Je to úprava, ktorá vlastne zrovnáva tú štruktúru dát, ktorú dostávajú tieto štátne inštitúcie od DSS-iek. To znamená, že II. s III. pilierom, tú štruktúru dát zrovnávame. To bola tretia vec alebo je tretia vec, ktorú upravujeme v tom pozmeňujúcom návrhu.
A štvrtá vec je úprava výšky, výšky odmeny za uzatvorenie účastníckej zmluvy. To znamená, aby aj DDS-ky ušetrili svoje náklady, tak dneska je v zákone hodnota 10 % z čistej mesačnej mzdy ako strop na odmenu sprostredkovateľom, ktorí zabezpečia príliv nových zmlúv, my tento 10-percentný strop znižujeme na 8-percentný. A opäť je to len dorovnanie toho, ako to má zavedený II. pilier. Takže toto sú, toto sú nejaké hlavné zmeny a teda tá cesta, ako sme sa k nim dopracovali v rámci tohto návrhu zákona. Ja teda prečítam teraz, teraz ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Cmoreja, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1120).
1. V čl. I sa vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
„1. V § 28a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak účastník udelil súhlas s poskytovaním údajov o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom účastníka autentifikovanej tretej strane. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné."."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
2. V čl. I doterajší bod znie: „V § 35a ods. 1 písm. a) sa číslo „1,2" nahrádza číslom „1".
3. V čl. I sa za doterajší bod vkladá nový 2. až 4. bod, ktoré znejú:
„2. § 67b vrátane nadpisu znie:
"§ 67b
Informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči orgánom verejnej moci. Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej "ministerstvo financií") a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť údaje vrátane osobných údajov, ktoré spracúva podľa tohto zákona, o účastníkovi, poberateľovi dávky a oprávnenej osobe, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa osobitného predpisu, horný index 43a). Orgány podľa prvej vety sú povinné osobné údaje získané podľa prvej vety šifrovať ihneď, ako je to možné, a ak šifrovanie nie je v odôvodnených prípadoch možné, pseudonymizovať ihneď, ako je to možné."
Poznámka pod čiarou k odkazu 43a znie:
„43a) Napríklad § 35 až 38 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 5 a § 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti."
3. V § 84a sa číslo „10" nahrádza číslom „8".
4. Za § 87r sa vkladá § 87s, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 87s
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2023
(1) Do 31. decembra 2024 sa § 35a ods. 1 písm. a) nepoužije.
(2) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy v roku
a) 2023 presiahnuť 1,15 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,
b) 2024 presiahnuť 1,05 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde."."
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
To je všetko. A teda aby som to zhrnul na koniec. Tak v rámci toho MPK aj tých diskusií, ktoré prebehli, znižuje sa poplatok za správu za odplatu z 1,2 na 1 % v priebehu troch rokov, počnúc rokom 2023. Doplňujú sa informačné povinnosti DDS-iek pre tretie strany, ktoré sú overené NBS-kou v rámci informácií, ktoré môžu získať, aby možno mohli ľahšie porovnať produkty a slúžiť občanom tak, aby si vedeli rozmyslieť, kam a ako investovať svoje peniaze. Dopĺňa sa informačná povinnosť DDS-iek tak, ako je to v rámci teda štátnych orgánov ministerstva financií, ministerstva sociálnych vecí a RRZ, tak ako je to v rámci DSS-iek, a znižuje sa poplatok za, maximálna hodnota, maximálne percento poplatku za uzatvorenie zmluvy z 10 % na 8 %.
Ďakujem veľmi pekne a teda prosím vás o podporu tohto zákona.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ako spomenul pán predsedajúci, návrhom tohto zákona meníme zákon č. 650/2004, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tá zmena v tom zákone bola jednoduchá a to teda zmena poplatku alebo odplaty za správu výplatné... dôchodkového doplnkového fondu. To znamená, že ide nám o to, aby sme znížili poplatok pre ľudí, ktorí si peniaze v doplnkovom dôchodkovom sporení uložili. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vlastne týmto znížením sa mení štruktúra poplatkov v rámci systému DDS-iek, tretieho piliera a to tak, aby bola väčšia váha na poplatkoch, ktoré si vyplácajú DDS-ky nielen teda za správu, za pasívnu správu toho fondu, ale najmä aby boli, aby sa zvýšila závislosť DDS-iek na poplatkoch za zhodnotenie portfólia v danom, v danom fonde, to znamená, že chceme dosiahnuť to, aby DDS-kám v treťom pilieri viac záležalo na tom, aby zhodnocovali portfólio alebo portfóliá svojich sporiteľov.
Viac o tom teda poviem v rámci rozpravy, budem podávať aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 9:55 - 9:55 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Na Slovensku teda už roky existuje inštitút registra partnerov verejného sektora, ktorý je vytvorený preto, aby štát, ktorý robí biznis s rôznymi firmami, čo je, samozrejme, prirodzené, aby mal prehľad o tom, s kým tento biznis robí, aby vedel, kto je za firmami, napríklad so schránkami, ale aj s rôznymi inými, samozrejme, akciovými spoločnosťami, eseročkami, aby jednoducho vedel, s kým robí štát biznis, aby sa predchádzalo tomu, aby štát nepriamo podporoval napríklad pranie špinavých peňazí, resp. aby, aby sa predchádzalo tomu, aby niekto ukrýval svoje majetky nejakým nelegálnym spôsobom a štát ešte tento spôsob podporoval tým, že vlastne robí biznis s takouto firmou. Čiže tento inštitút existuje na Slovensku už dlhé roky. Myslím, že sa osvedčil, je využívaný nielen teda štátnymi inštitúciami, ktoré, resp. štátom, ktorý zamestnáva ľudí, ktorí overujú totožnosti firiem, ale odvolávajú sa veľmi často na ne aj rôzni novinári, nejaké neziskové organizácie, ktoré majú záujem na tom a sledujú to, aby štát robil biznis tak, ako sa biznis robiť má, aby náhodou nedošlo k zneužívaniu štátnych peňazí na to, aby ich dostávali firmy, ktoré si ich nezaslúžia.
Čiže tento, tento register funguje a osvedčil sa časom, a teda je otázka, prečo by firmy, ktoré sú zapojené do schémy štátom podporovaného nájomného bývania, do uzavretej schémy, ktorý sme schválili v roku 2022, to znamená tento rok, prečo by takéto firmy v tomto registri zapísané nemali byť vzhľadom na to, že okrem toho teda, že dostávajú rôzne daňové úľavy, najmä teda v podobe dépeháčky, tak získavajú aj veľkú konkurenčnú výhodu v momente, keď sa stanú partnerom v rámci tejto schémy na dlhé roky nejakého uzavretého kruhu, kedy štát v zásade garantuje viacero, viacero procesov, viacero vecí, dostávajú prídel vlastne nájomcov, ktorí majú o takýto, o takýto nájomný vzťah záujem. Štátne firmy sa do toho veľmi, s veľkou pravdepodobnosťou zapoja v tom, že budú chcieť poskytovať takéto nájomné bývanie aj pre svojich zamestnancov.
Čiže vytvára sa určitým spôsobom uzavretý kruh schémy, kedy je veľmi výhodné pre firmy, ktoré sa dostanú do tejto spolupráce, v tejto spolupráci zotrvať a pôsobiť. A to nás opäť dostáva k otázke, že prečo by takéto firmy, ktoré dostávajú takéto veľké výhody, nemali byť zapísané v registri pre partnerov verejného sektora. O to viac teda, že je vo všeobecnosti známe, že realitné transakcie po celom svete sú veľmi častým spôsobom na pranie špinavých peňazí, deje sa to tak teda, že ja ako osoba napríklad sa dohodnem s niekým, kto vlastí nehnuteľnosť a je expertom pri, v rámci prania špinavých peňazí, že mi ju predá pod cenu, zvyšok mu zaplatím kešom cez svoje čierne peniaze, ale nadobúdam už nehnuteľnosť, ktorej trhová hodnota je oveľa vyššia, ako som za ňu zaplatil oficiálne, a následným predajom si vlastne zlegalizujem svoje príjmy aj vrátane svojich čiernych príjmov. Čiže toto je schéma, ktorá vo svete je veľmi-veľmi bežná a v rámci realít sa veľmi vysoko využíva.
Druhou vecou je, že v rámci realít je aj veľmi bežné, že svoj majetok takto, v úvodzovkách, ukrývajú aj rôzni ľudia z rôznych sankčných zoznamov. Je veľmi ťažko vystopovateľné mnohokrát, kto je za vlastníctvom tej-ktorej nehnuteľnosti, a je to vlastne otázka aj veľmi aktuálna v súčasnosti, kedy sa sankčné, sankčný zoznam v rámci Európskej únie, v rámci predstaviteľov Ruska napríklad, veľmi zväčšil, a teda malo by byť aj naším záujmom, aby sme vedeli, s kým presne tento štát bude obchodovať.
Spomínal som teda tie výhody, ktoré, ktoré štát poskytne firmám. Doplním teda alebo rozmením to trošku na drobné, to znamená, že tou najväčšou výhodou, ktorú dostanú firmy, ktoré budú podnikať v tejto sfére so štátom, je znížená dépeháčka z 20 na 5 %, to je jedna veľmi veľká výhoda. Druhou výhodou je skutočnosť, že v rámci tejto schémy je možné, aby za zamestnanca, resp. teda potom aj nájomcu platila firma časť tohto nájomného, ktorou, táto časť tohto nájomného potom bude daňovo uznateľná položka, to znamená ďalšia daňová úľava pre firmu, ktorá bude zamestnávať takéhoto nájomcu, čiže štát opäť stráca na daniach týmto spôsobom, resp. daňovo, daňovým zvýhodnením podporuje takéto bývanie.
Tretia vec je, že ak samotný štát bude týmto zamestnávateľom, to znamená, že napr. škola bude mať učiteľov, ktorí budú využívať túto schému nájomného bývania, tak štát nielenže teda príde na daniach o tieto peniaze, ale štát samotný bude dotovať zo svojich peňazí časť nájomného týchto zamestnancov. Z tohto vyplýva teda, že toto nie je nejaká obyčajná schéma zníženej dépeháčky, ako je to napríklad pri niektorých potravinách, ale je to oveľa premyslenejšia schéma štátnej podpory nájomného bývania, či už na daňových úľavách priamo v rámci, v rámci zníženej DPH, alebo na daňových úľavách prostredníctvom vlastne zvýhodnenia odvodov, resp. priameho financovania štátom v rámci štátnych podnikov, ktoré by podporovali takýchto nájomcov.
Nehovoriac aj teda o tom, že tá schéma je naozaj uzavretou schémou, bude sa tam veľmi ťažké dostať a, samozrejme, už firmy, ktoré v tejto schéme budú, ktoré budú mať v zásade nejakým spôsobom garantovaný dopyt ľudí po takejto, po takýchto nájomných bytoch, tak už ťažko z takejto schémy budú chcieť odísť, lebo je pre nich výhodná. To znamená, že toto podľa mňa všetko zakladá jasné dôvody na to, aby firmy, ktoré sa zapoja do tejto schémy, mali mať povinnosť byť zapísané v registri partnerov verejného sektora.
Niekedy sa objavuje argument, že teda bude to pre spoločnosti, ktoré, ktoré sa zapoja do tejto schémy, že to pre nich bude administratívne náročné. To ale nie je pravda, pretože veľké firmy, ktoré by chceli a ktoré chcú investovať do takýchto schém aj v rámci Európskej únie, pre nich je to štandard. Toto sa štandardne už deje, to znamená, že už aj tie firmy, o ktorých sa hovorí, že by mali záujem sa zúčastniť tohto biznisu, tak sú na to dávno pripravené a nemal by to byť pre nich žiaden problém.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré prebehlo k tomuto návrhu zákona, boli pripomienky najmä teda z ministerstva financií a potom z... boli pripomienky následne aj z OLAP-u. Pripomienky ministerstva financií sa vlastne týkali toho, že tento zákon, tak ako bol napísaný, duplikoval povinnosti, ktoré ustanovoval zákon o dani z pridanej hodnoty, a nejakým spôsobom aj nepriamo novelizoval tento zákon o dani z pridanej hodnoty. Aj na základe konzultácie s ministerstvom financií sme tento problém odstránili v pozmeňujúcom návrhu, ktorý za chvíľku prednesiem.
Druhou oblasťou, ktorú, ktorú sme teda riešili v pozmeňujúcom návrhu, boli pripomienky OLAP-u, okrem, samozrejme, tých technických aj pripomienky, ktoré smerovali k tomu, aby sa v zákone duplicitne neriešili aj ustanovenia a aj obsah, ktorý už rieši zákon o registri partnerov verejného sektora. Aj túto pripomienku sme zapracovali v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý za chvíľku prečítam.
Ja sa už len pozriem, že či som zdôvodnil všetky body v rámci toho pozmeňujúceho návrhu. To znamená, že ten pozmeňujúci návrh je pomerne jednoduchý, on vyhodí odseky v čl. I v treťom bode 15 a 16, to boli tie odseky, ktoré riešili duplicitne aj teda zákon o DPH, aj zákon o registri partnerov verejného sektora.
Potom je tu ešte jeden bod v rámci toho pozmeňujúceho návrhu, ten sme doplnili po tom, čo sme sa vlastne dočítali, že môže byť už uzavretá prvá investičná zmluva s prvým partnerom v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, takže aby sme predišli tomu, že zostane nejaké legislatívne vákuum, čo v takejto situácii robiť, tak sme pridali prechodné ustanovenia do tohto zákona, to znamená, v prípade, ak by k takejto zmluve, k uzavretiu takejto zmluvy došlo v čase, kedy ešte nebude platiť tento zákon, tak doplňujúci návrh k tomuto zákonu ráta s prechodným ustanovením, ktoré hovorí o tom, že môže byť uzavretá táto investičná zmluva, ale musí byť doplnená pre takúto firmu, ktorá ešte uzavrela túto zmluvu pred platnosťou tejto našej novely, musí byť doplnené tento, musí byť doplnený tento zápis do, do, do, do 1. januára 2023, to znamená dostatok času na to, aby táto firma doplnila zápis do registra partnerov verejného sektora.
Takže toľko k zdôvodneniu toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a ja ho teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Michala Luciaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1154).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
1. V čl. I 3. bode § 6 sa vypúšťajú odseky 15 a 16.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a sa vypúšťa.
V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví úvodná veta 3. bodu.
2. V čl. I sa pripája 4. bod, ktorý znie:
„4. Za § 19 sa vkladá § 20, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 20
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Obchodná spoločnosť podľa ods. 3 písm. b), ktorá uzatvorila zmluvu podľa ods. 3 písm. b) pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a investičný partner, ktorý uzatvoril investičnú zmluvu alebo zmluvu o prevádzke bytového domu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sú povinní zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 1. januára 2023."."
To je všetko. Čiže keď to zhrniem, v rámci medzirezortného pripomienkového konania a konania aj v rámci OLAP-u sme zapracovali všetky nevyhnutné pripomienky, ktoré nastali. Myslím si, že aj ministerstvo financií, aj odbor legislatívy a aproximácie práva a tuná v parlamente sú spokojní, a ja vás teda aj týmto prosím o podporu tohto zákona v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.11.2022 9:40 - 9:40 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi teda v stručnosti pripomenúť vám, potom v rozprave, do ktorej sa teda hlásim, rozšírenejšie pripomeniem, o čo v tejto novele zákona ide.
Ide o to, aby firmy, ktoré sa zúčastňujú, resp. budú zúčastňovať na biznise so štátom v rámci schémy štátom podporovaného nájomného bývania, aby tieto firmy museli byť zapísané do registra partnerov verejného sektora, tak ako je to pri všetkých firmách, ktoré robia biznis so štátom. A teda táto novela zavádza túto povinnosť aj s tým, že ak sa tak nestane, čo to bude pre tieto spoločnosti znamenať, resp. ak sa tak nestane, resp. ak sa tak stane a v nejakom čase tieto firmy budú z tohto registra vyhodené, čo to bude pre nich znamenať.
Takže viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 26.10.2022 17:55 - 17:55 hod.

Tomáš Lehotský
Rád by som ohlásil termín hlasovania na stredu o jedenástej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2022 16:55 - 16:55 hod.

Tomáš Lehotský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, respektíve pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis