Ďakujem veľmi pekne.
Tento zákon sa v čase vyvíjal, treba povedať, respektíve táto novela sa v čase vyvíjala. Poviem teda, alebo pripomeniem na začiatok tú hlavnú zmenu, ktorú tento zákon prináša alebo teda priniesol, poviem teda aj prečo a potom poviem, že ako sme diskutovali s ministerstvom sociálnych vecí, s ministerstvom financií, s Národnou bankou, s DDS-kami a čo to prinieslo, aký pozmeňujúci návrh.
Takže ako som spomínal, ten pôvodný návrh obsahoval zníženie poplatku alebo teda odplaty za správu v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde z 1,2 % z čistej, z čistej hodnoty tohto fondu na 0,6. Išlo o skokové zníženie tohto poplatku a chceli sme to preto, že ide o poplatok, ktorý teda platia sporitelia, to znamená, že jeho znížením by automaticky došlo k zníženiu, ee, zvýšeniu výnosov sporiteľov a zároveň ten druhý, možno väčší motivátor bol v tom, že dnes tá štruktúra poplatková v rámci, v rámci tretieho piliera je taká, že vlastne 77 %, pardon, 75 % všetkých výnosov DDS-iek, spoločností teda v treťom pilieri, plynú alebo plynie práve z tohto poplatku za správu fondov. To znamená, len z toho teda, že si ako občan vložím svoje peniaze do III. piliera, tak odvádzam DDS-kám poplatok za správu a tento pasívny poplatok tvorí 75 % všetkých výnosov DDS-iek.
Situácia v II. pilieri je diametrálne odlišná. Tam je to tak, že, a bavíme sa teda o číslach za posledné štyri roky, tá situácia je taká, že tam je to 50 na 50. To znamená, 50 % výnosov, všetkých výnosov DDS-iek a II. piliera tvoria poplatky, ktoré súvisia len s pasívnou správou, a druhú časť, teda až 50 % tvoria poplatky, ktoré súvisia so zhodnotením tohto portfólia. To znamená, že tá štruktúra hovorí o tom, že ak si chcú, ak chcú mať spoločnosti spravujúce portfóliá v II. pilieri čo najvyššie zisky, tak musia, musí im veľmi záležať na tom, aby aj portfólio svojich klientov zhodnocovali. Kdežto na tej druhej strane pri tom, pri III. pilieri to zhodnotenie tvorí len 25 % všetkých výnosov, to znamená, že DDS-ky sú menej motivované k tomu, aby zhodnocovali úspory svojich, svojich klientov. A to sa odráža potom aj na výkonnosti týchto portfólií, kde veľmi záleží teda asi na tom, že kto kde investuje, a teda rozdiel vo výkonnosti medzi II. pilierom a III. pilierom je dlhodobo na strane II. piliera a nie je to málo. To znamená, že výkonnosť druhopilierových fondov je rádovo vyššia ako tých treťopilierových fondov.
Samozrejme, že na to sú aj protiargumenty o tom, že existujú určité obmedzenia v rámci investovania do III. piliera. Tým najčastejším argumentom, ktorý zaznieva, je to, že je to, že z tretieho piliera si ľudia môžu tie úspory kedykoľvek v zásade vytiahnuť, a teda nie je možné investovať tak dlhodobo. To je sčasti pravda, sčasti my sme vlastne porovnávali päťročné, posledných päť rokov na ročnej báze.
Ďalej chcem povedať, že poplatok za správu, keď porovnávame II., III. pilier, tak v rámci III. piliera, teda dneska je to 1,2 %, v II. pilieri je to 0,3 %. Čiže tam je ten rozdiel obrovský. Samozrejme, že tu je zasa argument ten, že ten II. pilier má oveľa väčšie portfólio, až štvornásobné, je tam 12 mld. eur, kdežto v III. pilieri sú 3 mld. eur, to je tiež, samozrejme, pravda, sú tam úspory z rozsahov, ale nejdeme na rovnakú úroveň toho poplatku, len ho znižujeme z 1,2. Určite nie na 0,3.
Ešte chcem povedať k tomu, že v rámci schémy III. piliera už dochádzalo k znižovaniu toho poplatku, on bol napríklad v roku 2014 1,8 % a postupne vyklesával až do roku 2020 na úroveň 1,2 %. Za celé to obdobie, kedy to, kedy ten poplatok vyklesával, tak v absolútnej hodnote suma poplatkov alebo výnos poplatkov v rámci, v rámci III. piliera za správu napriek tomu, že percentuálne klesal, tak stúpala. Takže... čo je, samozrejme, prirodzené, lebo treťopilierové spoločnosti, DDS-ky, im sa portfólio zvyšuje, je tu nejaká inflácia, to znamená aj príspevky sa zvyšujú a tak ďalej a tak ďalej. Len tým chcem povedať, že to zníženie toho poplatku nemá byť strašiakom k tomu, že by sa, že by sa, že by došlo k nejakým výrazným zmenám v rámci, v rámci výnosov DDS-iek. Z dlhodobého hľadiska som presvedčený, že nie.
Ešte jedno číslo poviem, že za obdobie 2018 – 2021, keď teda porovnáme absolútnu sumu vyzbieraných poplatkov medzi DDS a DSS-kami (III. pilier, II. pilier), tak tá suma absolútna za poplatky za správu je plus-mínus rovnaká, to znamená, že aj spoločnosti II. piliera, ktoré majú štyrikrát väčšie portfólio, tak vyzbierali na poplatku za správu, za ten pasívny poplatok, rovnakú sumu v absolútnej hodnote ako DDS-ky, ktoré majú štyrikrát menšie portfólio.
Dobre, to sú, to sú nejaké základné čísla, ku ktorým som sa chcel dostať.
Ešte poviem to, že my sme pri stanovovaní a pri tvorbe toho zákona vychádzali z, najmä zo štúdie ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ktoré robilo v roku 2017, preto sme si robili potom aj štatistiky 2018 – 2021 samostatne, a teda bola to štúdia, ktorá sa venovala ako téme, ako zoptimalizovať II., III. pilier, a venovala sa jej veľmi podrobne a tam teda okrem iného navrhovala aj zníženie toho poplatku na 0,6 %, bol aj návrh na skokové, ale bol tam aj návrh v rámci vyklesávania v rámci šiestich rokov.
Chcem povedať, že táto štúdia teda bola veľmi podrobná a keď sme si pozerali, že ako vychádzajú predpovede tejto štúdie, na základe ktorej teda bol návrh na zníženie tohto poplatku z 1,2 na 0,6, tak tie predpovede v tých zásadných ukazovateľoch, ako je zisk, ako je suma vybratá na odplate za správu, boli správne, dokonca ministerstvo sociálnych vecí podhodnotilo výšku zisku a výšku odplát za správu, ktoré tieto spoločnosti dosiahli v tých rokoch 2018 až ´21. To znamená, že považujeme tie výsledky tejto správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za relevantné aj za overené časom a držali sme sa týchto výsledkov pri tvorbe tohto zákona.
Teraz dovoľte mi dostať sa k tomu, aká prebiehala diskusia k tomuto zákonu. Samozrejme, prebehlo MPK, z ktorého vyplynuli viaceré, viaceré pripomienky a, samozrejme, stretávali sme sa aj s predstaviteľmi DDS-iek, ktoré tiež dávali svoje pripomienky aj teda v rámci toho MPK. Tou zásadnou pripomienkou bola pripomienka, aby ten, aby ten, aby to vyklesávanie alebo aby ten, to zníženie toho poplatku nebolo skokové. To znamená, od roku 2023 je potrebné povedať, že toto považujeme za správne a toto sme si adoptovali. Je pravda, že skokové zníženie poplatku z 1,2 na 0,6 sa javí ako veľmi rýchle a mohlo by vážne poškodiť stabilitu systému III. piliera. Takže toto sme si adoptovali.
A potom sme absolvovali viacero teda stretnutí a v rámci tých viacerých stretnutí aj jeden veľký okrúhly stôl, kde boli pozvaní zástupcovia DDS-iek. To znamená spoločnosti, ktoré podnikajú v rámci III. piliera. Bolo tam ministerstvo financií, bola tam NBS, boli tam predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, boli tam ešte aj predstavitelia odborárov v rámci veľkých firiem a myslím, že aj združenie zamestnávateľov tam malo svojho človeka. V rámci tejto diskusie, aby som to teda zjednodušil, aby som to nenaťahoval, sme sa dopracovali k tomu, že 0,6 teda je to vyklesávanie alebo ten, výška toho poplatku je, je príliš nízka pre DDS-ky. V rámci toho spektra tých ľudí, ktorí boli na tomto stretnutí, došlo k nejakému kompromisnému návrhu, teda že ten poplatok na úrovni 1 % je zvládnuteľný aj z pohľadu DDS-iek, aj z pohľadu ministerstva financií, aj z pohľadu NBS, aj z pohľadu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Musím povedať, že aj doplnkové dôchodkové spoločnosti priniesli na toto stretnutie vlastnú štúdiu z roku 2020 ako kontra alebo ako podporu ich argumentov, teda že 0,6 je príliš nízky poplatok pre nich. A táto štúdia vlastne hovorila o tom, že tá minimálna úroveň toho poplatku dneska je niekde okolo 1 % a v prípade, že sa bude zvyšovať veľkosť portfólia v týchto, v týchto fondoch, tak je možné ďalej opäť pristúpiť aj k znižovaniu tohto poplatku pod 1 %.
Treba znova povedať, že ten predpoklad, že sa portfólio bude zvyšovať, z toho vychádza aj tá štúdia ministerstva sociálnych vecí, aj to stanovisko, ktoré nám ministerstvo sociálnych vecí v rámci MPK poskytlo, tak vychádzalo z toho, že počet klientov, veľkosť portfólia sa v rámci III. piliera zvyšovať budú nejakým organickým spôsobom, nešlo tam o žiadne významné skoky. A aj na základe tej debaty toho okrúhleho stola, aj na základe toho, čo sme si vypočuli od DDS-iek a všetkých ministerstiev a štátnych inštitúcií, sme sa teda nakoniec rozhodli na tom kompromisnom návrhu, a teda že tá finálna, to finálne percento poplatku v rámci tej odplaty za správu bude 1 % a v rámci vyklesávania troch rokov, tým dosiahneme aj to, aby sme sa v rámci tohto obdobia pozreli na to, že ako tie DDS-ky s takýmto poplatkom dokážu fungovať. A možno aj k tomu, aby sme pristúpili ku krokom, či už tento parlament, alebo ten budúci, k tomu, aby ten III. pilier podporoval výraznejšie v rámci nejakých daňových úľav, tak ako to robí doteraz v nejakej malej forme, pretože keď sa pozrieme teda na okolité štáty, tak ten III. pilier je štátom podporovaný viac. A toto bola vlastne aj jedna z výhrad DDS-iek k tomu teda, že dobre, že vieme fungovať aj s nižšími poplatkami, ale boli by sme radi, keby štát viac podporoval ten III. pilier, aby to portfólio tých klientov rástlo výraznejšie.
Takže toto bolo jedno zo záverov týchto našich komunikácií, MPK-čka, aj tohto stretnutia. To znamená, že nebude to 0,6, ale bude to 1 % a to postupné vyklesávanie budú tri roky v rámci 0,05 percentuálneho bodu, 0,1 percentuálneho bodu a 0,05 percentuálneho bodu v rámci rokov ´23, ´24 a ´25.
Tými ďalšími vecami, na ktorých sme sa potom zhodli v rámci spolupráce s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bola informačná povinnosť DDS-iek pre tretie strany. To znamená nejakých privátnych porovnávateľov, ktorí teda si budú môcť zažiadať o informácie z DDS-iek a DDS-ka, DDS-ky im tieto informácie budú musieť v nejakej štruktúre poskytnúť. Samozrejme, nepôjde len o také hocijaké tretie strany, ale o strany, ktoré budú overené Národnou bankou Slovenska. A dohodli sme sa rovnako s ministerstvom práce, sociálnych vecí aj na tom, že v zásade tento set dá, bude poskytovaný v takejto štruktúre aj ministerstvu, ministerstvu financií a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Je to úprava, ktorá vlastne zrovnáva tú štruktúru dát, ktorú dostávajú tieto štátne inštitúcie od DSS-iek. To znamená, že II. s III. pilierom, tú štruktúru dát zrovnávame. To bola tretia vec alebo je tretia vec, ktorú upravujeme v tom pozmeňujúcom návrhu.
A štvrtá vec je úprava výšky, výšky odmeny za uzatvorenie účastníckej zmluvy. To znamená, aby aj DDS-ky ušetrili svoje náklady, tak dneska je v zákone hodnota 10 % z čistej mesačnej mzdy ako strop na odmenu sprostredkovateľom, ktorí zabezpečia príliv nových zmlúv, my tento 10-percentný strop znižujeme na 8-percentný. A opäť je to len dorovnanie toho, ako to má zavedený II. pilier. Takže toto sú, toto sú nejaké hlavné zmeny a teda tá cesta, ako sme sa k nim dopracovali v rámci tohto návrhu zákona. Ja teda prečítam teraz, teraz ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Cmoreja, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1120).
1. V čl. I sa vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
„1. V § 28a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak účastník udelil súhlas s poskytovaním údajov o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom účastníka autentifikovanej tretej strane. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné."."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
2. V čl. I doterajší bod znie: „V § 35a ods. 1 písm. a) sa číslo „1,2" nahrádza číslom „1".
3. V čl. I sa za doterajší bod vkladá nový 2. až 4. bod, ktoré znejú:
„2. § 67b vrátane nadpisu znie:
"§ 67b
Informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči orgánom verejnej moci. Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej "ministerstvo financií") a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť údaje vrátane osobných údajov, ktoré spracúva podľa tohto zákona, o účastníkovi, poberateľovi dávky a oprávnenej osobe, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa osobitného predpisu, horný index 43a). Orgány podľa prvej vety sú povinné osobné údaje získané podľa prvej vety šifrovať ihneď, ako je to možné, a ak šifrovanie nie je v odôvodnených prípadoch možné, pseudonymizovať ihneď, ako je to možné."
Poznámka pod čiarou k odkazu 43a znie:
„43a) Napríklad § 35 až 38 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 5 a § 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti."
3. V § 84a sa číslo „10" nahrádza číslom „8".
4. Za § 87r sa vkladá § 87s, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠87s
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2023
(1) Do 31. decembra 2024 sa § 35a ods. 1 písm. a) nepoužije.
(2) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy v roku
a) 2023 presiahnuť 1,15 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,
b) 2024 presiahnuť 1,05 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde."."
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
To je všetko. A teda aby som to zhrnul na koniec. Tak v rámci toho MPK aj tých diskusií, ktoré prebehli, znižuje sa poplatok za správu za odplatu z 1,2 na 1 % v priebehu troch rokov, počnúc rokom 2023. Doplňujú sa informačné povinnosti DDS-iek pre tretie strany, ktoré sú overené NBS-kou v rámci informácií, ktoré môžu získať, aby možno mohli ľahšie porovnať produkty a slúžiť občanom tak, aby si vedeli rozmyslieť, kam a ako investovať svoje peniaze. Dopĺňa sa informačná povinnosť DDS-iek tak, ako je to v rámci teda štátnych orgánov ministerstva financií, ministerstva sociálnych vecí a RRZ, tak ako je to v rámci DSS-iek, a znižuje sa poplatok za, maximálna hodnota, maximálne percento poplatku za uzatvorenie zmluvy z 10 % na 8 %.
Ďakujem veľmi pekne a teda prosím vás o podporu tohto zákona.
