Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teda, aby som nadviazal na to, čo hovoril kolega Osuský, Peter a prispel teda svojou troškou do debaty ohľadom tohto dôležitého uznesenia.
Sovietsky zväz v roku 1932 až 1933 vedomo, vedome a účelovo rozpútal na Ukrajine hladomor. Čo sa týka počtov, tak medzi rokmi 1931 až 1937 klesol počet obyvateľov Ukrajiny o 3 milióny. Treba však povedať, že roky 1935 až 1937 boli veľmi silné z pohľadu pôrodnosti, rodilo sa veľmi veľa detí, a napriek tomu ten pokles v tom období ´31 až ´37 zaznamenal až 3 milióny. To znamená, že 3 milióny mŕtvych zapríčinených hladomorom je, bohužiaľ, veľmi konzervatívny odhad. V skutočnosti tých mŕtvych bolo oveľa-oveľa viac. Tri milióny, to je väčšina obyvateľov Slovenska, aby sme si to vedeli predstaviť.
Možno ešte horšie je ale počúvať, prečo sa tak stalo. Pretože nešlo o prírodnú katastrofu, ktorú človek nedokáže nejakým spôsobom ovplyvniť, ale práve naopak. Hladomor bol výsledkom premyslenej a cieľavedomej snahy Sovietskeho zväzu, a teda Stalina, zlomiť odpor Ukrajincov. A to za každú cenu, aj za cenu genocídy.
V krátkosti možno, aké boli dôvody hladomoru. Dejiny Sovietskeho zväzu sú plné krvi a nezmyselných ideologických východísk. Jedným z nich bolo presvedčenie, že správanie ľudí, ich motivácia a potreby sa dajú naplánovať centralizovane z Moskvy. Preto keď sa súdruhovia – vrahovia – v Moskve rozhodli, že za pár rokov dobehnú Západ v priemyselnej výrobe, rozhodli sa, že peniaze na to získajú zoštátnením poľnohospodárstva na Ukrajine. Tá už v tom období, tak ako bolo spomenuté, patrila medzi sýpky Sovietskeho zväzu a obilie sa vyvážalo do mnohých krajín a v samotnom Sovietskom zväze zabezpečovala 60 % produkcie.
Takže čo sa dialo, keď ukrajinskí poľnohospodári kládli kolektivizácii, teda zoštátneniu poľnohospodárstva odpor? Začala sa ich programová likvidácia a medzi rokmi 1927 až 1930 bolo zničených 320-tisíc hospodárstiev. Vytvárali sa veľké jednotné roľnícke družstvá, tzv. kolchozy, ktoré však často nemali know-how na to, ako pestovať poľnohospodárske produkty, keďže existujúci poľnohospodári v nich nechceli pracovať alebo boli odvlečení na Sibír, alebo boli mŕtvi. Sovietsky zväz ďalej stanovil nízke výkupné hodnoty poľnohospodárskych produktov a nútil poľnohospodárov, poľnohospodárov za takéto ceny predávať. Desaťtisíce poľnohospodárov bolo deportovaných do iných častí Sovietskeho zväzu, najmä na Sibír, ich majetky boli skonfiškované, znárodnené, teda rozumej ukradnuté. Vytvárali sa tzv. čierne zoznamy, čo bol systém, čo bol systém izolácie dedín, ktoré neplnili plán. Celkovo bolo zaradených na zoznam okolo 735 okresov, dedín a kolchozov. Voči týmto boli uplatňované špeciálne opatrenia ako blokáda celých okresov, stráženie vojenskými jednotkami, zákaz vychádzania a likvidácia sabotérov. Štát zároveň násilím zaisťoval poľnohospodármi dopestované potraviny. V roku 1932 sa zaviedol systém pokút pre kolchozy, ktoré nestíhali ročný plán, a v obciach, ktoré boli na čiernom zozname, sa uskutočňovalo zabavovanie všetkého obilia, pekárenských výrobkov a dobytku. Ukrajinské poľnohospodárstvo bolo všetkými týmito krokmi zdecimované a do veľkej miery nefunkčné. Do toho prišla neúroda a na Ukrajine teda prepukol hladomor. Sklady potravín pri Azovskom mori boli však plné, keďže obilie dopestované na Ukrajine bolo poľnohospodárom konfiškované. Z týchto skladov sa obilie predávalo do celého sveta, aby mal Stalin na financovanie svojich nezmyselných plánov. Čo viac, Peter to už spomínal, Kremeľ zakázal vydávať toto obilie ukrajinskému ľudu napriek tomu, že ho dopestoval, napriek tomu, že Ukrajinci hladovali.
To boli v skratke procesné dôvody, no takým podstatným dôvodom na uskutočnenie tohto cieľa, cieľavedomého hladomoru na Ukrajine, bola aj cynická snaha potlačiť ukrajinské obyvateľstvo a ich národnú identitu. Tak ako dnešné vedenie Ruska prechováva k Ukrajincom nenávisť, tak ako ich dnešné vedenie Ruska systematicky vyvražďuje, či v tom lepšom prípade prevychováva takzvane, rovnaký postoj k Ukrajincom malo aj vedenie Sovietskeho zväzu. Ukrajinci boli príliš sebavedomí a odbojní. Veľmi zarputilo bojovali proti boľševikom, a tak ich boľševici chceli jednoducho vymazať. V čase, keď Ukrajinci nemali čo jesť, Sovieti úplne vedome zadržiavali úrodu v ukrajinských prístavoch. Úplne vedome zatvárali ukrajinské okresy a hranice, aby Ukrajinci nemohli cestovať do iných častí Sovietskeho zväzu, kde bola situácia podstatne lepšia. Len preto, aby zomierali na svojich poliach a aby Sovietsky zväz ukázal, že odporovať strane znamená smrť.
Je potrebné povedať, že Ukrajinci neboli jediným národom, voči ktorému Sovietsky zväz uplatňoval podobne kruté metódy. Presídľovanie, unášanie detí či vyvražďovanie zažili napríklad Kazaši, Bielorusi, obyvatelia severného Kaukazu alebo obyvatelia pobaltských republík. Je už len príznačné, že Sovietsky zväz informácie o tejto genocíde tajil. Tajil ich až do svojho zániku a je veľmi znepokojujúce, že rovnako v tajení informácií o tejto genocíde pokračuje aj Rusko ako právny nástupca Sovietskeho zväzu. Je to znepokojivé, ale, samozrejme, nič iné nečakáme. V čase hladomoru súdruhovia propagandisti v Sovietskom zväze išli tak ďaleko, že z hladomoru obviňovali ukrajinských roľníkov. Z obete sa tak stávali obžalovaní, stará dobrá taktika, ktorú Rusko používa aj dnes, pravda je lož a lož sa stáva pravdou.
Prečo je dôležité o tom hovoriť, prečo je dôležité prijímať takéto uznesenie? Najdôležitejšie je, samozrejme, to, že to dlhujeme tým miliónom Ukrajincov, ktorí stalinistický teror neprežili. Nevinné deti, ženy a muži zomreli len a len kvôli ambíciám a nenávistí pár ľudí v Kremli. Dlhujeme to aj ostatným obyvateľom Ukrajiny. Roky sa snažia o uznanie hladomoru za ruskú genocídu, aby upozornili na krutosti Sovietskeho zväzu. Medzinárodné spoločenstvo však doteraz nebolo schopné jednoznačne tento akt zverstva odsúdiť. Ale dlhom, dlhujeme to aj sami sebe. Veľká časť obyvateľstva Slovenska vyrastala v socialistickom Československu, čo má okrem iného za následok aj to, že veľmi veľa obyvateľov Slovenska má o Sovietskom zväze či Rusku skreslené informácie. Ide pritom o krajiny, ktoré si pre svoje správanie v mnohom nezaslúžia náš obdiv, práve naopak, a je potrebné si to pripomínať najmä dnes, keď skreslené vnímanie Ruska môže viesť k zlým rozhodnutiam. Takže dovoľte pár historických faktov, čo to bol Sovietsky zväz, čo to je súčasné Rusko.
Sovietsky zväz uzatvoril partnerstvo s nacistickým Nemeckom a spoločne si pri vypuknutí druhej svetovej vojny delili Európu až do momentu, kedy Hitler napadol Sovietsky zväz v roku 1941. Dva roky po vypuknutí druhej svetovej vojny. Dovtedy boli partnermi, ktorí plánovali podrobiť si celú Európu. Áno, Rusko napadlo Poľsko len 16 dní po Nemecku a spoločne si Poľsko rozdelili.
Sovietsky zväz okupoval Československo, státisíce vojakov pochodovalo po slovenských a českých mestách a zabíjali našich občanov. V roku 1968 Sovietsky zväz vojensky napadol našu krajinu a ďalších 20 rokov nás Sovietsky zväz okupoval. Československo v tomto období nebolo suverénnou krajinou, ovládal nás Sovietsky zväz. Kvôli Sovietskemu zväzu sme spadali do bloku krajín, ktoré vraždili svojich občanov, zakazovali im slobodne sa pohybovať, študovať, rozprávať. Absurdný ekonomický model urobil zo Slovenska zaostá... zaostávajúcu krajinu. Je pravda, že sa Sovietsky zväz podieľal na porážke nacistického Nemecka, ale to až potom, keď Hitler porušil dohodu medzi Ruskom a Nemeckom, že si Európu rozdelia. Dovtedy spoločne Európu okupovali, nacistické Nemecko pri ťažení Európou veselo tankovalo sovietsku ropu. Sovietsky zväz bol do roku 1941 spojencom, strategickým spojencom nacistického Nemecka.
Áno, je pravda, Rusko sa pričinilo o porážku nacistov, ale nikdy by sa tak nestalo, ak by západné krajiny Sovietsky zväz veľmi vytrvalo nepodporili ekonomicky a vojensky. Zopakujem vojensky, čo podľa mnohých aj súčasných poslancov nemali, predpokladám, robiť, pretože tým len predlžovali druhú svetovú vojnu. To je logika, ktorú dneska uplatňujú poslanci, mnohí poslanci aj mnohí ľudia na Slovensku v prípade agresívnej vojny na Ukrajine. To, že Sovietsky zväz bol nakoniec vynútene na strane spojencov, nemôže byť ospravedlnením za všetko zlo, čo táto krajina dovtedy a aj neskôr napáchala. Za oslobodenie je potrebné byť vďačný, ale je potrebné byť vďačný tým státisícom, miliónom vojakov Červenej armády, ktorí padli, určite nie vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu alebo Sovietskemu zväzu ako takému. Pre nich bolo totiž oslobodzovanie len spôsob, ako si podrobiť a zničiť krajiny strednej Európy. Stačí zájsť napríklad do varšavského múzea a pozrieť sa na to, ako Červená armáda stála pred bránami Varšavy a čakala, kým sa Nemci z Varšavy stiahnu sami a pri svojom ústupe zrovnajú mesto so zemou. Napriek apelu západných spojencov si Červená armáda počkala, kým bude Varšava úplne zničená. Sovietsky zväz totiž nepotreboval silné Poľsko, Sovietsky zväz potreboval aj slabé Poľsko. Preto nakoniec aj v roku 1941 Sovietsky zväz vyvraždil v Katyni 22-tisíc poľských dôstojníkov. Rovnako je potrebné hovoriť o tom, ako všade tam, kde vstúpila čižma takzvaných ruských osloboditeľov, priniesla so sebou štyridsaťročnú totalitu, vraždenie a úpadok.
Čo nás nedávna minulosť naučila o Rusku ako právnom nástupcovi Sovietskeho zväzu a krajine, ktorá sa veľmi hrdo hlási k odkazu Sovietskeho zväzu? Rusko je krajinou, ktorá v Európe postupne vojensky destabilizovala Moldavsko, Gruzínsko a nakoniec rozpútala brutálnu vojnu na Ukrajine. Rusko je krajinou, ktorá roky porušuje na vlastnom území ľudské práva, zatýka politických oponentov, vraždí vlastných občanov doma aj v zahraničí. Rusko je krajinou, ktorá považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia a jeho čelní predstavitelia hovoria roky o tom, ako by mali vojensky ovládnuť pobaltské krajiny, Poľsko, ale aj našu krajinu, a to dávno predtým, ako v roku tisícdeväťsto... ako v roku 2022 napadli Ukrajinu, dávno predtým.
Rusko je krajinou, ktorá klame. Klame svojich občanov, klame celý svet. Rusko sa zaviazalo, že bude uznávať suverenitu Ukrajiny, keď sa vzdá jadrových zbraní. Oklamali Ukrajinu, oklamali nás. Rusko podvádzalo na viacerých olympijských hrách a iných športových súťažiach prostredníctvom štátom organizovaného dopingu, dopingového systému. Medvedev, bývalý prezident Ruska, tvrdí, že ruská okupácia Československa bola bratskou pomocou. Rusko sa snaží rehabilitovať masového vraha Stalina, ktorý v poslednom období zažíva veľký comeback v Rusku. Snažia sa opäť z neho vytvoriť rešpektovanú osobu, veľkého otca veľkého Ruska. Rusko sa v posledných rokoch vracia k odkazu Sovietskeho zväzu, len nedávno vyvesilo Rusko v Petrohrade vedľa seba zástavy Ruskej federácie, zástavy cárskeho Ruska a zástavy Sovietskeho zväzu. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby Nemecko takto vyvesilo súčasnú zástavu Nemecka a zástavu nacistického Nemecka.
Putin kedysi hovoril, že na Donbase nie sú ruskí vojaci, neskôr ich sám vyznamenal. Putin tvrdil, že Rusko vojensky nenapadne Ukrajinu, dnes sa Ukrajina bráni brutálnej vojenskej agresii. Rusko klamalo, klame a bude klamať. Je dôležité o tom vedieť a rátať s tým.
Hovoriť o ukrajinskom hladomori je ale dôležité aj kvôli Rusom samotným. Rusko a Rusi dnes, bohužiaľ, žijú v paralelnom vesmíre. Vládcovia z Kremľa dlhé desaťročia v obyvateľoch živia predstavu Ruska ako výnimočnej krajiny s výnimočným poslaním pre medzinárodné spoločenstvo. Aj v tomto klamú. Nebezpečne tým vytvárajú očakávania, ktoré režim nedokáže naplniť. Tie sú potom živnou pôdou pre šírenie klamstiev o tom, že celý Západ sa snaží Rusko zničiť, že Ukrajina sa snaží Rusko zničiť, že medzinárodný obchod sa snaží Rusko zničiť, doplňte si čokoľvek. Sú to všetko ničím nepodložené klamstvá, ktorými sú však obyčajní Rusi masírovaní každý deň.
Je pravda, že sa hovorí, že nie je možné dať rovnítko medzi štát a jeho obyvateľov, na druhej strane je pravda, že súčasný zločinecký ruský režim držia po moci, pri moci práve obyčajní Rusi, obyčajní Ukrajinci svojho puntita... svojho Putina Janukovyča zvrhli a zaplatili za to na Majdane aj svojimi životmi, čiže dá sa to. Chápem však, že je ťažké hodnotiť konanie ľudí žijúcich v totalitnom režime. Nám trvalo 40 rokov, kým sme sa zbavili komunistov. Preto aj dnes rozprávame v Národnej rade o tom, čo Sovietsky zväz spôsobil na Ukrajine. Ja nie som naivný, aby som si myslel, že túto diskusiu budú sledovať obyčajní Rusi, v každom prípade informácia o nej sa do Ruska určite dostane. Uznesenie a táto diskusia je preto dôležitým symbolom, že nám zlo páchané na tomto svete nie je ľahostajné. Solidarizujme sa s tými slabšími a ukazujme tým silnejším, že si pamätáme.
Dámy a páni, nezabúdajme na hrôzy, ktoré páchajú ľudia na tomto svete a nebojme sa ich pomenovať a urobme tak podporou tohto uznesenia. Týmto vás vyzývam, aby ste tak urobili.
Ďakujem.
