Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda vlády, môj prí..., príspevok cieli k podpore vzniku ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Na Slovensku riešime dlhodobo nefunkčnosť eurofondov, korekcie, pochybné prideľovanie a zdĺhavý proces. Môžme sa pozrieť, že vo všetkých bodoch, ktoré som spomenul, sme kdesi na konci tabuľky Európskej únie. To znamená, že sme, patríme medzi najhoršie štáty, ktoré tento proces nejakým spôsobom nevieme zvládnuť. To je jeden z dôvodov, prečo vzniká nové ministerstvo.
Druhý problém, ktorý má to nové ministerstvo riešiť, je regionálny rozvoj, lebo koncentrovane ho nevykonáva žiadny rezort. Pokiaľ mi niekto tvrdí, že úrad podpredsedu koordinoval regionálny rozvoj, tak ja sa ho spýtam, kto z toho tucta pracovníkov, ktorí sú tam a ktorí, ktorí vlastne tvoria pokladničku rozdávania peňazí, ktoré sa rozdávali buď cez výjazdové zasadnutia vlády, alebo cez projekt zníženia, cez projekt znevýhodnených okresov.
Tretia oblasť je informatizácia. Čo sa týka informatizácie, preinvestovala sa miliarda eur, výsledok sú elektronické služby pre občanov takmer žiadne, čím sa doterajší podpredseda vlády pre informatizáciu chváli, je, že odstránil pár papierových výpisov po viac ako trinástich rokoch, kedy čerpáme fondy na informatizáciu a minuli sme 1 mld. euro. To je výsledok.
Ale ja by som sa chcel venovať v tomto príspevku hlavne regionálnemu rozvoju. Regionálny rozvoj bol doteraz doslova porozhadzovaný po jednotlivých ministerstvách a bol akýmsi nechceným dieťaťom, ktorému sa ministri venovali len čiastočne. Eurofondy sa pre najmenej rozvinuté regióny rozdeľovali tak, že stále patria k jedným z najzaostalejších v Európskej únii. Región Bratislava patrí medzi desať najlepších a väčšina regiónov Slovenska patrí kdesi na chvost. A nikto, naozaj nikto za tie roky sa vážne týmto problémom nezaoberal. Zamyslime sa, prečo obdobné ministerstvá má väčšina štátov Európskej únie. Okolité štáty - Česko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko - majú ministerstvá, ktoré sa zaoberajú obdobnými problémami. My sme tento problém nepostavili na piedestál ministerstva a ja si myslím, že si ho zaslúži. Ľudia, ktorí žijú v tých regiónoch a musia dochádzať za prácou do Rakúska, tisíce žien, tisíce ľudí musí chodiť do sveta, dokonca ešte aj Rómovia odchádzajú za prácou, ktorí si, ktorú si tuná nemôžu získať, a v zahraničí si ju získajú oveľa ľahšie.
Na Slovensku v minulosti existovalo ministerstvo s kompetenciou regionálneho rozvoja. V roku 1999 bolo vytvorené Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale z dôvodu netransparentného riadenia eurofondov s korupčným škandálom nástenkového tendra ho vláda v roku 2010 zrušila a jeho agenda bola rozdelená medzi ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky. O ďalšie štyri mesiace, 1. novembra agendu znova spojila pod Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Následne agenda regionálneho rozvoja prešla od 1. 1. 2017 na Úrad vlády Slovenskej republiky a po dvoch rokoch od 1. 1. 2019 z Úradu vlády Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.
Tuná si spomínam, keď vznikali znevýhodnené okresy a bol som ako expert pozvaný do pracovnej skupiny, ktorá, ktorá to pripravovala, tak najprv sme boli na ministerstve financií, po pár mesiacoch nás prehodili na ministerstvo dopravy, to nás moc nechcelo a po pár mesiacoch sme prešli na úrad vlády. Potom to prešlo. To je, keď niečo chcem robiť, si to naplánujem, robím to koncepčne, potom môžu byť aj výsledky. Pokiaľ sa to len tak prevaľuje z jednej strany na druhú, tak nehovorme, že to robíme koncepčne a že nám na tejto veci záleží, lebo spôsob, akým to vznikalo, hovorí o tom, že nám na tejto veci nezáleží.
Čo je potrebné urobiť na novom ministerstve? Koncentrovať a koordinovať a konečne po dlhých rokoch realizovať rozvíjanie sa regiónov, lokalít a komunít. Zrušilo sa ministerstvo regionálneho rozvoja a téma rozvoja sa neurčito rozbila do mnohých rezortov, inštitúcií, ktoré spolu nespolupracujú. Takto sa rozvoj robiť nedá koncepčne. S tým súvisí zlá koncentrovanosť a manažment finančných zdrojov do rozvoja. Chýba vízia, jasná spoločná stratégia, vlastne sme nevedeli, ako sa chceme rozvíjať, kam chceme rozvoj smerovať. Z krajiny sme urobili montážnu halu a regióny mimo Bratislavy, Trnavy, Nitry nám začali zaostávať a vyľudňovať sa, a čo je najhoršie, vymierať. Keď sa tomu problému nezačneme včas venovať, už nebude pre koho robiť.
Po druhé prevziať rezortné politiky v záujme zvýšenia dynamiky rozvoja regiónov.
Po tretie vytvoriť chýbajúce nevyhnutné kapacity pre regionálny rozvoj. Máme množstvo úradníkov, rozvojových inštitúcií, štátnych organizácií, operačných programov, národných projektov, oblastí podpory, ale chýbajú odborné a kompetentné personálne kapacity pre manažment rozvoja územia. Odborníci, ktorých máme, sú zahltení samoúčelnou úradníckou agendou. Prostredníctvom ministerstva potrebujeme vytvoriť a posilniť odborné personálne kapacity schopné tvoriť a manažovať, a nie úradníčiť a komplikovať a dávať prekážky ľuďom, ktorí sa v danom území rozvoju chcú venovať.
Reálna podpora najmenej rozvinutých a marginalizovaných komunít a regiónov. Zaostalé komunity vrátane rómskych sú súčasťou rozvoja, a nie prekážkou. Stále ich berieme ako čosi nevlastné, nechcené. O ich rozvoji hovoríme oddelene od rozvoja ako takého. Je to nevyužitý potenciál, ktorý v súčasnosti potrebujeme. Samozrejme, musíme tieto komunity najprv zveľadiť, pozdvihnúť, pripraviť a začleniť. Tak nám budú tieto komunity prinášať výsledky. Podpora a rozvíjanie lokálnych zdrojov, motivovanie reálnych aktérov rozvoja samosprávy ku generovaniu a zhodnocovaniu zdrojov. Podporovať systémy lokálnej ekonomiky, vytvoriť funkčný systém podpory lokálnej produkcie a lokálneho predaja. Nastaviť motivačné nástroje pre samosprávy, aby generovali a zhodnocovali zdroje prostredníctvom rozvoja sociálnej ekonomiky. Poradenstvo, otvorenosť, know-how pre tých, čo inovovanie chcú robiť.
Po ďalšie. Vytvoriť systém zostaň vo svojom regióne a vráť sa do svojho regiónu. Príď do regiónu, ktorý bude tvoj. Dlhodobo, alarmujúco, bez povšimnutia sa regióny vyľudňujú, pomáhame týmto príspevkami na cestovanie za prácou, či dokonca vyháňaním pracovnej sily, dokonca výnimočných mozgov do zahraničia. Výrazne to treba zmeniť.
A keďže mi dochádza čas, tak by som prešiel ku takým konkrétnym projektom, na ktoré, o ktorých viem alebo ktoré som teda naďabil. Mali sme výjazd do obce Trenč, ktorá žiadala podporu z málorozvinutých regiónov. Starosta chcel kúpiť traktor. Má tam 600 ľudí, z toho 500 Rómov a vytvoriť nejaké pracovné miesta. Projekt mu bol schválený s podmienkou, že vytvorí 7 pracovných miest za nejakých 50-60 tisíc, ktoré žiadal. Dlho zvažoval, nakoniec ten projekt nepodpísal a v iných regiónoch dávali desaťtisíce zdrojov súkromným podnikateľským subjektom, ktoré nemuseli vytvoriť žiadne pracovné miesto. To je príklad, prečo v tomto treba urobiť poriadok.
A druhý príklad je príklad požiarnického auta a obec, ktorá má 150 obyvateľov, dostala požiarnické auto, má, za dva roky má tam najazdených 100 km na tom požiarnickom aute a najväčšia investícia v tejto obci za posledných 30 rokov bola výstavba garáže pre to požiarnické auto. To hovorí o tom, že sa treba tomuto problému venovať koncepčne.
Ďakujem.

Tak v prvom rade ďakujem za podporu všetkým poslancom, ktorí zmýšľajú rovnako alebo sa stotožňujú s tými myšlienkami.
Ďakujem pánovi Kotlebovi za podporu v oblasti salašníctva. Ja som si nikdy nevedel predstaviť, že budeme mať nejaký, nejakú spoločnú záľubu alebo spoločný záujem, takže toto je náš spoločný záujem.
Pán Kuffa, narážal som na paradoxy, chránené územia, kde sa ťaží a vyváža - v chránených územiach - a zároveň lokálnym aktivitám sa tam bráni vykonávať akúkoľvek činnosť. Štát, to sme my všetci, to znamená, štát nie je nejaká organizácia, ktorá si má uzurpovať územie, ale štát by mal byť ten, ktorý vychádza občanom v ústrety a snaží sa, aby tí občania na tomto území, aby sa im lepšie žilo.
Pán Ferenčák, snaha je podporovať, posilňovať kompetencie samospráv a myslím si, že regionálny rozvoj je beh na dlhé trate, a čo sa za desiatky rokov zanedbalo, ťažko sa za štyri roky vyrieši, ale vieme, aká je štartovacia čiara, a chceli by sme to posunúť ďalej.
K pánovi Antalovi, stotožňujem sa s tebou, že regióny sú vyľudnené a keď nebudeme konať, za chvíľu už nebude pre koho tam robiť. Takže rýchlo začnime.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, som tu za ľudí z regiónov, ktorých zastupuje moja strana, a rozvoj regiónov je jedna z našich priorít. Nielen našich, ale aj moja osobná. Som hrdý na to, že téma regionálneho rozvoja je v programovom vyhlásení vlády zastúpená v takom rozsahu. Nie sú tu prázdne frázy, ale je to výsledok odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú naprieč celým politickým spektrom, a dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich nepatrí k žiadnemu politickému spektru.
O druhom Švajčiarsku alebo úžasnom regionálnom rozvoji, o cestovnom ruchu určite už ste, už ste veľa počuli. Ale výsledok je taký, ako keď sa pôjdete pozrieť na východné Slovensko alebo na južné Slovensko. Keď sa pozrieme, ako stoja naše regióny, tak Bratislava patrí medzi desať najlepších regiónov Slovenska a regióny, ktoré som spomínal, na východnom a strednom Slovensku patria na chvost Európskej únie. A regionálny rozvoj v programovom vyhlásení vlády, ale aj následne ako sa budú z toho odvíjať zákony, zákonné normy a riadenie tohto rezortu, je o tom, aby sa nám to podarilo zmeniť.
Ja dnes verím, že aj vďaka tomuto jasne, realisticky a odborne sformulovanému programovému vyhláseniu vlády sa konečne podarí vytvárať regiónom postavenie také, aké im patrí, aby sme boli rovnocenným regiónom Európskej únie.
Cieľom rozvoja regiónov je patričná kvalita života tých, ktorí v nich žijú a spokojnosť života alebo spokojnosť návštevníkov, ktorí do neho prichádzajú. Ale ja si myslím, že ten regionálny rozvoj, ktorý sme doteraz robili, je o tom, že my ako keby sme tých ľudí, ktorí v tých znevýhodnených regiónoch žijú, ani tam nechceli. Dokonca mám pocit, že sme prijímali také opatrenia, aby sme ich odtiaľ vyhnali, a tí odchádzali do iných regiónov, vyspelejších regiónov Slovenska alebo, alebo ďalej do Európy, alebo ešte ďalej.
Podporu najmenej rozvinutých regiónov sme v posledných rokoch často smerovali k revitalizácii námestí, po ktorých nám sem-tam niekto prejde, aj to s prázdnou peňaženkou, často predražených, medializované lavičky, dlažba z Číny či firma z iného konca Slovenska, väčšinou, väčšinou vyspelej Bratislavy. Začali sme tam, kde kopa nezamestnaných nízkopríjmových a sociálne odkázaných také projekty nikdy nevyužije, s ich postavenia im, v ich postavení im to nepomôže. Namiesto vytvárania podmienok trvalo udržateľného rozvoja sme obyvateľov doslova nútili odísť.
Predpokladom rozvoja v regióne je sociálna súdržnosť a solidárnosť. Keď chceme, aby sa ten rozvoj naozaj rozbehol, musíme dosiahnuť súdržnosť. A tú súdržnosť dostaneme tak, že budeme mať spoločnú víziu, ktorej uveríme a za ktorou pôjdeme. A všetky následné plány musia byť podriadené od tej najvyššej úrovne až po tú miestnu v tejto vízii. Pokiaľ budeme všetci ťahať za jeden koniec lana, tak toto je cesta, ako môžme ten región potiahnuť ďalej.
Alarmujúce množstvo našich slovenských regiónov sa nám vysídľuje, vymiera, doslova topí v existenčných problémoch. Každý región je jedinečný, jeho podpora musí byť špecifická, aby bola adekvátna silnej vízii rozvoja celej krajiny. Špecifickosť musí zabezpečovať zastúpenie lokálnych aktérov, a to nie tých politických, ale odborných, a tí, ktorí sú aktívni vďaka svojmu silnému emocionálnemu putu k regiónom. Rozvoj musia plánovať a realizovať tí, ktorí na, im na regióne skutočne záleží bez ohľadu na vlastný prospech.
A na tomto rozvoji musí záležať aj štátu. Musí sa začať správať ako zodpovedný správca zdrojov, hodnôt, ktoré nám tu predkovia zanechali. Základným článkom rozvoja sú komunity v územiach. Komunity v územiach, to sú ľudia, skupiny ľudí, organizované a neorganizované, ktorí sa snažia s tým rozvojom niečo urobiť.
Veľmi pekný príklad máme, máme v Poloninách, kde na poľskej strane celý cestovný ruch a celý regionálny rozvoj funguje vzorovo, a prídeme na slovenskú stranu a je koniec sveta, kde nikto nechodí. A presne, tieto komunity presne identifikovali problémy, ktoré treba riešiť a ako to zmeniť. Nie je to nerealizovateľné, ale štát má úplne opačné záujmy, štát v chránených územiach ťaží drevo, to drevo vyváža do iných regiónov, poľnohospodárstvo sa venuje plodinám takým, ktoré tomu regiónu neprinesú žiadny prospech, a dokonca ešte aj včelárstvo v týchto lesoch je štátne, hoci, hoci vytvára trvalú stratu, a tí miestni včelári majú zakázaný prístup. Čiže miesto toho, aby sme to rozvíjali, ešte to tam bránime tomu rozvoju.
Je preto nutné vytvoriť koordinovaný, veľmi efektívny a premyslený systém funkčnej asistencie štátu pri rozvojových aktivitách. Nestačí len odklepnúť peniaze a potom len často technicky kontrolovať, pritom vedome alebo nevedome vytvárať prostredie pre korupciu, klientelizmus, alebo byť ako štát dokonca brzdou prirodzených a dobrých aktivít. Máme tu neprehľadné množstvo inštitúcií. Máme tu organizácie, ktoré vznikali v čase 30 rokov a tie organizácie stále žijú, ale ony, väčšina z nich žije len tak, že je mŕtva, a keď prídu nejaké peniaze, tak vtedy ožije. Sú to organizácie, ktoré majú v názve niečo rozvojové, niečo regionálne, ale v skutočnosti fungujú veľmi neefektívne, a to znamená, že treba nám viac odborníkov a menej úradníkov.
Je čas na sociálne inovácie v rozvoji komunít a území. Keď máme šikovných ľudí na Slovensku, ktorí vedia skladať špičkové autá, tak verím, že máme aj ľudí, ktorí sú schopní robiť sociálne inovácie, ale nielen robiť, ale ich aj vymyslieť a následne viesť k zdarnému úspechu.
Dominantnou platformou rozvoja v nerozvinutých regiónoch sa musí stať sociálna ekonomika. Mala by sa stať prienikom všetkých rezortných i medzirezortných intervencií štátu a samospráv. Som prekvapený, koľko, koľko názorov na sociálnu ekonomiku v celom spektre tuná bolo. Sociálna ekonomika je nová oblasť, funguje u nás len dva roky. Sociálna ekonomika je ekonomika, ktorá v Európe je veľmi populárna, moderná, v krízových rokoch veľmi dobre obstála a na Slovensku máme sto podnikov a je v nej viac ako tisíc zamestnancov. A musím povedať, že aj teraz v krízových rokoch alebo v tých krízových mesiacoch, ktoré teraz sú, prežíva veľmi, veľmi dobre. Je to jeden z nástrojov, na ktorý nesmieme zanevrieť.
Napriek úžasnému potenciálu prírodných zdrojov nám najobdarovanejšie regióny, napríklad spomínané Poloniny, neustále upadajú a o cestovnom ruchu stále len hovoríme, pričom sa jedná o európske či svetové skvosty. O potenciále historických a kultúrnych pamiatok, napríklad Spiš unikátnym v poľnohospodárskom dedičstve, Sobranecko, Tokaj, juh stredného Slovenska či salašníctvo v horských oblastiach a ďalšie. Viacej ani nehovorím, lebo sa mi veľmi ťažko hovorí, lebo o tom len hovoríme, hovoríme, hovoríme a potenciál leží stále veľmi nízko.
Rómske komunity. Pre nás rómske komunity nie sú prekážkou rozvoja. Sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. A potenciál, ktorý sme doteraz nevyužívali, len zneužívali. Verím tomu, že pokiaľ vytvoríme podmienky, a naozaj zapojíme týchto ľudí, sú schopní vytvárať hodnoty, a nie aby systém, ktorý je nastavený, aby tento systém vyplácal dávky im. Pevne verím, že malými zásahmi sa, sa v tejto oblasti dajú robiť veľké veci.
Začínajúci podnikateľ inovátor v regióne je pre nás ako vzácny stromček, o ktorého sa musíme starať, a nie byrokraticky ušliapavať a klásť rôzne prekážky, aby sme mu zobrali chuť do tejto práce. Rovnako lokálny producent potravín či výrobca exkluzívneho regionálneho produktu, malý podnik, rodinná farma a ďalší, ktorí sú schopní odovzdať svojim vnukom zveľadené to, čo im zanechali ich dedovia.
Ja verím tejto vláde, že s týmto problémom pohne, a rovnako verím, že to zvládneme.
Ďakujem. (Potlesk.)

K tomuto príspevku mám 3 body poznačené. Prvá vec, ma zaujalo, že „cudzinci tu nemajú čo robiť“, doslovne citujem. Tak ja si myslím, že u nás taká najbližšia veľká firma je Embraco a je brazílska firma a pohybujú sa tam Brazílci, tak ja si myslím, že majú tu čo robiť. Pri Žiline KIA, to sú Kórejci, tiež sme im vďační, že tu robia a vytvárajú pracovné miesta, v Bratislave máme Volkswagen, to sú Nemci, v Nitre Sony, Japonci, viem o kopu firmách, dokonca z nášho regiónu Američania, ktoré, ktoré majú a ktoré fungujú a zamestnávajú našich ľudí, len neviem o žiadnej ruskej firme, možnože som málo informovaný, ale naozaj asi sa slabo prezentuje, vašej, vašej velebená krajina. Neviem o takej firme, ktorá by tu vytvárala ruská nejaké, nejaké pracovné miesta, alebo nejak by kooperovala s nami.
A ešte k..., jedna pripomienka, čo sa týka elektronické hlasovanie, ja myslím, že to je veľká vec, zatiaľ v podstate funguje v jednej krajine Európskej únie a, a budem rád, keď bude fungovať aj u nás. Ja viem, že máte z toho obavy, lebo bude, budú mať prístup aj ľudia, čo robia v zahraničí, ktorí majú opačný názor, opačný názor na, na veci, ako, ako máte vy. Nevyhľadávajú v zahraničných cudzincoch nepriateľov, ale, naopak, hľadajú spojenectvá a priateľstvá.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Ja by som chcel sa venovať dvom veciam. V prvom rade súhlasím a stotožňujem sa, že v štátnej správe pracuje drvivá väčšina dobrých ľudí, ale boli sme svedkami, a to neraz, že objavili sa tam aj nejakí figliari. Myslím, že naposledy pán Kičura.
Chcel by som sa venovať téme sociálneho podnikania. Je pravda, že nemyslím si, že len táto vláda, ale každá jedna vláda by mala pokračovať a rozširovať vo veciach, ktoré sa osvedčili a ktoré nejakým spôsobom fungujú. Ja si myslím, že ako pán minister ste mali šťastie na ľudí, ktorých ste obsadili do funkcií, ktorí riadili odbor sociálnej ekonomiky. Ale zase na druhej strane implementačná agentúra, ktorá zriadila regionálne centrá sociálnej ekonomiky, bola veľmi neefektívna. A keď si pozrieme koľko ľudí tam pracuje alebo pracovalo a pozrieme si ich výsledky práce, že dneska máme len 100 sociálnych podnikov, tak keď to zhodnotíme, tak zistíme, že asi je to dosť slabé. Ale chvalabohu, chvalabohu aj za tých 100 sociálnych podnikov, lebo je to nová vec. V Európe, v Európe je to zavedená vec a naozaj v najväčšej kríze v roku 2008 sa ukázalo, akože tie sociálne podniky najmenej podľahli tej kríze a sú najefektívnejšie. Ja si myslím, že keď tomu dáme dostatočný odborný tutoring pri zakladaní sociálno-, sociálnych podnikov a sa podarí spustiť výzvu túto alebo inú, tak tie sociálne podniky môžu byť jedným z nosných prvkov rozvoja zaostalých regiónov. A tu sa nehovorilo len o Rómoch, ale aj zdravotne znevýhodnených a iných sociálne hendikepovaných ľudí.