Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, som tu za ľudí z regiónov, ktorých zastupuje moja strana, a rozvoj regiónov je jedna z našich priorít. Nielen našich, ale aj moja osobná. Som hrdý na to, že téma regionálneho rozvoja je v programovom vyhlásení vlády zastúpená v takom rozsahu. Nie sú tu prázdne frázy, ale je to výsledok odborníkov, ktorí v tejto oblasti pracujú naprieč celým politickým spektrom, a dovolím si tvrdiť, že väčšina z nich nepatrí k žiadnemu politickému spektru.
O druhom Švajčiarsku alebo úžasnom regionálnom rozvoji, o cestovnom ruchu určite už ste, už ste veľa počuli. Ale výsledok je taký, ako keď sa pôjdete pozrieť na východné Slovensko alebo na južné Slovensko. Keď sa pozrieme, ako stoja naše regióny, tak Bratislava patrí medzi desať najlepších regiónov Slovenska a regióny, ktoré som spomínal, na východnom a strednom Slovensku patria na chvost Európskej únie. A regionálny rozvoj v programovom vyhlásení vlády, ale aj následne ako sa budú z toho odvíjať zákony, zákonné normy a riadenie tohto rezortu, je o tom, aby sa nám to podarilo zmeniť.
Ja dnes verím, že aj vďaka tomuto jasne, realisticky a odborne sformulovanému programovému vyhláseniu vlády sa konečne podarí vytvárať regiónom postavenie také, aké im patrí, aby sme boli rovnocenným regiónom Európskej únie.
Cieľom rozvoja regiónov je patričná kvalita života tých, ktorí v nich žijú a spokojnosť života alebo spokojnosť návštevníkov, ktorí do neho prichádzajú. Ale ja si myslím, že ten regionálny rozvoj, ktorý sme doteraz robili, je o tom, že my ako keby sme tých ľudí, ktorí v tých znevýhodnených regiónoch žijú, ani tam nechceli. Dokonca mám pocit, že sme prijímali také opatrenia, aby sme ich odtiaľ vyhnali, a tí odchádzali do iných regiónov, vyspelejších regiónov Slovenska alebo, alebo ďalej do Európy, alebo ešte ďalej.
Podporu najmenej rozvinutých regiónov sme v posledných rokoch často smerovali k revitalizácii námestí, po ktorých nám sem-tam niekto prejde, aj to s prázdnou peňaženkou, často predražených, medializované lavičky, dlažba z Číny či firma z iného konca Slovenska, väčšinou, väčšinou vyspelej Bratislavy. Začali sme tam, kde kopa nezamestnaných nízkopríjmových a sociálne odkázaných také projekty nikdy nevyužije, s ich postavenia im, v ich postavení im to nepomôže. Namiesto vytvárania podmienok trvalo udržateľného rozvoja sme obyvateľov doslova nútili odísť.
Predpokladom rozvoja v regióne je sociálna súdržnosť a solidárnosť. Keď chceme, aby sa ten rozvoj naozaj rozbehol, musíme dosiahnuť súdržnosť. A tú súdržnosť dostaneme tak, že budeme mať spoločnú víziu, ktorej uveríme a za ktorou pôjdeme. A všetky následné plány musia byť podriadené od tej najvyššej úrovne až po tú miestnu v tejto vízii. Pokiaľ budeme všetci ťahať za jeden koniec lana, tak toto je cesta, ako môžme ten región potiahnuť ďalej.
Alarmujúce množstvo našich slovenských regiónov sa nám vysídľuje, vymiera, doslova topí v existenčných problémoch. Každý región je jedinečný, jeho podpora musí byť špecifická, aby bola adekvátna silnej vízii rozvoja celej krajiny. Špecifickosť musí zabezpečovať zastúpenie lokálnych aktérov, a to nie tých politických, ale odborných, a tí, ktorí sú aktívni vďaka svojmu silnému emocionálnemu putu k regiónom. Rozvoj musia plánovať a realizovať tí, ktorí na, im na regióne skutočne záleží bez ohľadu na vlastný prospech.
A na tomto rozvoji musí záležať aj štátu. Musí sa začať správať ako zodpovedný správca zdrojov, hodnôt, ktoré nám tu predkovia zanechali. Základným článkom rozvoja sú komunity v územiach. Komunity v územiach, to sú ľudia, skupiny ľudí, organizované a neorganizované, ktorí sa snažia s tým rozvojom niečo urobiť.
Veľmi pekný príklad máme, máme v Poloninách, kde na poľskej strane celý cestovný ruch a celý regionálny rozvoj funguje vzorovo, a prídeme na slovenskú stranu a je koniec sveta, kde nikto nechodí. A presne, tieto komunity presne identifikovali problémy, ktoré treba riešiť a ako to zmeniť. Nie je to nerealizovateľné, ale štát má úplne opačné záujmy, štát v chránených územiach ťaží drevo, to drevo vyváža do iných regiónov, poľnohospodárstvo sa venuje plodinám takým, ktoré tomu regiónu neprinesú žiadny prospech, a dokonca ešte aj včelárstvo v týchto lesoch je štátne, hoci, hoci vytvára trvalú stratu, a tí miestni včelári majú zakázaný prístup. Čiže miesto toho, aby sme to rozvíjali, ešte to tam bránime tomu rozvoju.
Je preto nutné vytvoriť koordinovaný, veľmi efektívny a premyslený systém funkčnej asistencie štátu pri rozvojových aktivitách. Nestačí len odklepnúť peniaze a potom len často technicky kontrolovať, pritom vedome alebo nevedome vytvárať prostredie pre korupciu, klientelizmus, alebo byť ako štát dokonca brzdou prirodzených a dobrých aktivít. Máme tu neprehľadné množstvo inštitúcií. Máme tu organizácie, ktoré vznikali v čase 30 rokov a tie organizácie stále žijú, ale ony, väčšina z nich žije len tak, že je mŕtva, a keď prídu nejaké peniaze, tak vtedy ožije. Sú to organizácie, ktoré majú v názve niečo rozvojové, niečo regionálne, ale v skutočnosti fungujú veľmi neefektívne, a to znamená, že treba nám viac odborníkov a menej úradníkov.
Je čas na sociálne inovácie v rozvoji komunít a území. Keď máme šikovných ľudí na Slovensku, ktorí vedia skladať špičkové autá, tak verím, že máme aj ľudí, ktorí sú schopní robiť sociálne inovácie, ale nielen robiť, ale ich aj vymyslieť a následne viesť k zdarnému úspechu.
Dominantnou platformou rozvoja v nerozvinutých regiónoch sa musí stať sociálna ekonomika. Mala by sa stať prienikom všetkých rezortných i medzirezortných intervencií štátu a samospráv. Som prekvapený, koľko, koľko názorov na sociálnu ekonomiku v celom spektre tuná bolo. Sociálna ekonomika je nová oblasť, funguje u nás len dva roky. Sociálna ekonomika je ekonomika, ktorá v Európe je veľmi populárna, moderná, v krízových rokoch veľmi dobre obstála a na Slovensku máme sto podnikov a je v nej viac ako tisíc zamestnancov. A musím povedať, že aj teraz v krízových rokoch alebo v tých krízových mesiacoch, ktoré teraz sú, prežíva veľmi, veľmi dobre. Je to jeden z nástrojov, na ktorý nesmieme zanevrieť.
Napriek úžasnému potenciálu prírodných zdrojov nám najobdarovanejšie regióny, napríklad spomínané Poloniny, neustále upadajú a o cestovnom ruchu stále len hovoríme, pričom sa jedná o európske či svetové skvosty. O potenciále historických a kultúrnych pamiatok, napríklad Spiš unikátnym v poľnohospodárskom dedičstve, Sobranecko, Tokaj, juh stredného Slovenska či salašníctvo v horských oblastiach a ďalšie. Viacej ani nehovorím, lebo sa mi veľmi ťažko hovorí, lebo o tom len hovoríme, hovoríme, hovoríme a potenciál leží stále veľmi nízko.
Rómske komunity. Pre nás rómske komunity nie sú prekážkou rozvoja. Sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. A potenciál, ktorý sme doteraz nevyužívali, len zneužívali. Verím tomu, že pokiaľ vytvoríme podmienky, a naozaj zapojíme týchto ľudí, sú schopní vytvárať hodnoty, a nie aby systém, ktorý je nastavený, aby tento systém vyplácal dávky im. Pevne verím, že malými zásahmi sa, sa v tejto oblasti dajú robiť veľké veci.
Začínajúci podnikateľ inovátor v regióne je pre nás ako vzácny stromček, o ktorého sa musíme starať, a nie byrokraticky ušliapavať a klásť rôzne prekážky, aby sme mu zobrali chuť do tejto práce. Rovnako lokálny producent potravín či výrobca exkluzívneho regionálneho produktu, malý podnik, rodinná farma a ďalší, ktorí sú schopní odovzdať svojim vnukom zveľadené to, čo im zanechali ich dedovia.
Ja verím tejto vláde, že s týmto problémom pohne, a rovnako verím, že to zvládneme.
Ďakujem. (Potlesk.)
