Vážený pán predsedajúci, vážení, vážené poslankyne, poslanci, ako sme už dneska počuli, tak na Slovensku máme 2 891 obcí. Sú to obce, ktoré majú naozaj dvojciferné číslo, až po najväčšie mesto Bratislavu, ale je jasné, že tá rozdrobenosť obcí na Slovensku je veľmi výrazná a hoci hovoríme o tom, že o spájaní, o reforme verejnej správy, tak zatiaľ sa nič v tomto neurobilo.
Problémy, o ktorých hovoríme, všetci sa asi zhodneme na tom, že reforma verejnej správy väčšinu týchto problémov by mohla vyriešiť. Takisto ako predrečníci, zhodujem sa v tom, že to neni malá vec, je to veľká vec, ale stále o nej hovoríme a ja vám pravdu poviem, že z tohto volebného obdobia prešlo viac ako polovička a tú reformu verejnej správy som videl len, len naozaj v náčrtoch alebo základných bodoch, čo by sme asi mali robiť. To znamená, že osobne som nevidel nejakú rozpracovanú reformu verejnej správy. Z toho chcem povedať, že asi sme rezignovali na tú reformu verejnej správy. A myslím si, že keby sa tá reforma verejnej správy napísala počas tohto volebného obdobia, tak nie sme ju schopní presadiť, aby naozaj bola, lebo takéto zásadné reformy sa určite nerobia na konci volebného obdobia.
Keď sa pýtate v Poľsku predstaviteľov samosprávy, predstaviteľov miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy, ľudí, štátnych úradníkov, ale aj najvyšších predstaviteľov, tak všetci sa zhodujú v jednom, že reforma verejnej správy bola najlepšia reforma, aká sa v Poľsku urobila, dokonca niektorí hovoria, že to je jediná funkčná reforma. A musím povedať, že to zloženie štátnej správy a samosprávy v Poľsku predtým bolo veľmi podobné ako na Slovensku, to znamená, že naozaj máme sa kde inšpirovať a jazykovo sme aj blízki. Ja keď som bol ešte štátny tajomník, tak poľský veľvyslanec nám priamo ponúkol, že zavolá expertov a môžme si urobiť nejakú konferenciu ohľadom, ohľadom reformy verejnej správy, ako to celé prebiehalo a ako to teraz funguje. Ja pevne verím, že keď ten covid skončí, tak že to aj zrealizujeme.
Ja, pán poslanec, musím vám povedať, že neviem ešte dneska, že ako budem hlasovať, lebo naozaj sa tu bije veľa vecí proti a jedna vec, jedna vec je veľmi silne za, takže asi, asi naozaj rozhodnutý nie som.
Čo sa týka, reagujem možno dvakrát na pána poslanca Dostála, naozaj to pojmovo, že obec musí mať nejakú históriu, sa mi zdá veľmi slabé. Ja si myslím, že pokiaľ by malo k tomu dôjsť, tak musí byť jasne povedané, že tá obec historicky fungovala v nejakom, v nejakom období, aby naozaj sa nestalo to, že, ja neviem, centrum mesta si zmyslí, že sa odčlení, alebo nejaká časť sa odčlení, lebo je to ekonomicky pre ňu výhodnejšie, a nebudeme vedieť tomu zabrániť.
Máme tu, keď to spomínam, máme tu aj príklad Košíc a obce Sokoľany, kde išlo o železiarne, kto bude brať dane a vlastne bol tam, boli tam súdne spory, dokonca neviem, či je to skončené, kde tie súdy – okresný, krajský a Najvyšší súd – rozhodli rozdielne a vlastne na tom, aj na tom príklade vidieť, že pokiaľ sa jedná o peniaze, tak tie samosprávy sú schopné urobiť všetko, aby sa k tým peniazom dostali, a všetko ostatné je druhotné.
Keď hovoríme o reforme verejnej správy, ja si myslím, že mali by sme sa hlavne baviť nie o spájaní tých obcí, ale o presune kompetencií, lebo nie je normálne, že napr. kompetenciu, ma napadá teraz, prideľovanie rybárskych lístkov má všetkých 2 891 obcí na Slovensku, hoci určite vo väčšine tých malých obcí žiadni rybári nie sú a keď niektorá za dvadsať rokov príde pýtať rybársky lístok, tak tá, ten starosta naozaj prekvapene pozerá a musí si najprv celé to pozisťovať, o čo ide. A tých kompetencií je toľko, že v skutočnosti drvivú väčšinu tých kompetencií tie samosprávy nevykonávajú.
Čo je argument za, a to je silný argument za, je, že demokraticky si obyvatelia môžu zvoliť samosprávnu jednotku, v ktorej chcú žiť. To je naozaj argument a keď v minulosti takúto samosprávnu jednotku mali, tak viem sa nad tým zamyslieť, že toto je veľmi-veľmi silný argument.
Možno ešte jeden argument, čo pán poslanec Dostál spomínal, že prečo nie Košice a Bratislava. Tak Prešov je tretie najväčšie mesto na Slovensku a Košice a Bratislava majú nejaké miestne časti, Prešov ich nemá, hej? Takže tým, že je tretie na Slovensku, je, má to nejaký význam, že tie Košice a Bratislava majú tie mestské časti. Zase hovoríme, že ich je veľa a že to treba tiež nejak zreformovať, ale Prešov ich nemá a možno práve niektoré, niektoré časti Prešova, ktoré boli niekedy samostatné, odvtedy to tak vnímajú, že sú zaznávané alebo že si nevedia presadiť tie svoje veci.
Ja si myslím, že tí, čo nás trápi, a v parlamente je nás veľa, trápia jednotlivé problémy na tej miestnej samospráve, na tej miestnej úrovni, však aj iniciatíva tohto zákona hovorí o tom, že nám to neni jedno, by nám malo vliať takú spoločnú energiu a naozaj zísť sa a povedať, že čo urobíme s tou reformou verejnej správy, naliať do toho energiu, lebo, lebo ja chápem, že úradníci, ktorí sú tuná na ministerstve a vlastne nikdy neboli v tej samospráve, nefungovali v tej samospráve, neboli starostami, neboli poslancami a neviem čím všetkým, tak jednoducho tento problém nevnímajú tak, ako to vnímame my, že potrebujeme celý ten balík problémov nejak pohnúť a vyriešiť.
Bola tu spomenutá obec Žehra aj vlastne v jednom tom návrhu bola riešená obec Žehra, chvalabohu, to z toho vypadlo, lebo to, s týmto návrhom to bolo totálne nepriechodné.
Ale musím povedať, že kto pozná súčasne, ako tá obec Žehra funguje alebo nefunguje, tak musí uznať, že sa tam urobil veľmi veľký pokrok vo vzťahu k demokratickému riadeniu tejto obce. V prvom rade je tam prednosta v obci Žehra, ktorý bol riaditeľ neziskovej organizácie za odčlenenie. On chcel, aby sa tá Žehra, ktorá má 400 obyvateľov, odčlenila od tej časti druhej. Dneska je akceptovaný prednosta a naozaj po rozhovore s ním, hovoril, že bez toho, aby vlastne tie rozhodnutia nejakým spôsobom nepotvrdil, že sú správne, demokratické a že spĺňajú nejaké zákonné normy, tak tá samospráva, tá samospráva to nejak nepresadzuje.
Druhá vec, pri rozdelení obci Žehra, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 100 sú, myslím, že 120, 120 obyvateľov sú, je v domove sociálnych služieb, v súkromnom domove sociálnych služieb a teraz tá obec podľa zákona, ktorý sme schválili minulého roku, musí od nového roku platiť 100 eur na každého člena, tak pokiaľ by sa odčlenila tá časť, ktorá má 400 obyvateľov a z toho 120 má ľudí v domove sociálnych služieb, tak mesačne by musela platiť 12-tisíc euro tomuto domovu sociálnych služieb a keď sa na budúci rok vypočítajú skutočné náklady, tak to bude ešte podstatne viacej. Áno, je pravda, že doteraz sa to neplatilo a bolo veľmi výhodné pre každú obec, čo mala domov sociálnych služieb, aby si tých ľudí prihlásila na trvalý pobyt. Tak brala na to peniaze, hoci poskytovala im minimálne služby, teraz, teraz už to tak nie je.
