Jedná sa o zákon zamestnanosti, je to základný zákon rozvoja zamestnanosti. Naozaj, ak máme záujem rozvíjať zamestnanosť, tak v tomto zákone by mali byť zadefinované hlavné a možnože všetky podpory zamestnanosti, aby sme ľudí motivovali, zamestnancov, zamestnávateľov a všetkých aktívnych hráčov na trhu aby sme nejakým spôsobom motivovali, aby tá zamestnanosť a hlavne nezamestnaní, ťažko zamestnateľní ľudia, dlhodobo znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení mali podmienky také, aby tí zamestnávatelia ich mali možnosť zaujímať.
Pri krízach, ktoré, ktoré vlastne sme za posledné obdobie prežili, či už to bola covidová kríza, utečenecká kríza a, ako aj demografický vývoj na Slovensku, je jasné, že s týmto zákonom sa musí aktívne narábať, lebo ten mix nezamestnaných a vlastne tá zamestnateľnosť, zamestnanosť na Slovensku sa veľmi hýbe.
Možno jeden zaujímavý údaj, ktorý som už tu párkrát použil, ale použijem ho znova, že za predchádzajúci rok sa nám pracovný trh znížil o sedem... o 29-tisíc ľudí vzhľadom k tomu, že väčšia časť odišla do dôchodku, ako ľudia, ktorí prišli na pracovný trh, a takisto prisťahovalectvo, vlastne prisťa... odsťahovaní nám nerobili také kladné číslo, aby to nejakým spôsobom nahradili.
Spomeniem pár vecí, ktoré sa mi v tom zákone nejako páčia alebo ma zaujali. Tento zákon ruší nárokovateľnosť aktivačných prác. Určite si pamätáte príspevky rôznych televízií, kde prišli do obce, kde bolo niekoľko stoviek aktivačných prác a prišli tam, nenašli nikoho. A, samozrejme, v tej obci je jedna verejná budova, obecný úrad, a napriek tomu, a napriek tomu, keďže tie aktivačné práce nerobia nič iné len, len upratujú, napriek tomu tam upratané nebolo. Ja som to viackrát kritizoval, že my vlastne dáme stovky aktivačných pracovníkov, lebo stačilo, aby starosta dal žiadosť a automaticky mal na to nárok. Tieto peniaze boli nárokovateľné a koľko si zmyslel, že tých pracovníkov aktivačných potrebuje, nič ho to nestálo, toľko, toľko žiadostí dal. Bolo to neefektívne jednak, že nebola kvantifikovaná a následne aj kontrolovaná, že čo tí ľudia vlastne za tie peniaze, ktoré od štátu dostávajú, a jednak tí aktivační pracovní a jednak zdroje, ktoré boli, ktoré sú vynakladané na prevádzku tejto činnosti, ale zákon jasne definuje, že pri tejto činnosti je dôležité získavať, aby títo pracovníci získavali pracovné návyky a pracovné zručnosti. Ale ja sa pýtam, aké pracovné návyky, aké pracovné zručnosti títo pracovníci získavajú, keď poväčšine alebo skoro je to pravidlom, že upratujú, upratujú v tých obciach smeti a vlastne robia poriadok. Tak aké zručnosti tam môže ten pracovník získať? A keď sa jedná o pracovné návyky a si spomenieme na tie reportáže, ktoré boli, tak tiež asi pokiaľ tí ľudia do tej práce chodia, ako chodia, že keď tam tí, tie štáby nikoho nenašli, to znamená, že asi tie pracovné návyky tiež nejakým spôsobom nezískavajú.
A čo ma najviac na tom udivuje, že my tých pracovníkov takým spôsobom sme aktivizovali 25 rokov s prestávkami. A on je stále na tom pracovnom trhu a pokiaľ nemá tú aktivačnú prácu, tak vlastne nikde inde nie je schopný sa zamestnať, to znamená, že náš výsledok je nula, ale keď, keby sme sa hlbšie nad tým zamysleli, už dávno by sme pochopili, že tieto peniaze nie sú efektívne využívané. A pred týmto zákonom sme schvaľovali zákon o sociálnej ekonomike, kde naozaj tieto prostriedky sú oveľa, oveľa, oveľa efektívnejšie využívané, lebo tí ľudia musia sa zamestnať na pracovnú zmluvu, musia vytvoriť nejakú hodnotu. Lebo nikdy ten štát nebene... nebe... nedáva benefity tým sociálnym podnikom v plnej výške, to znamená, časť tých benefitov si musí ten sociálny podnik zarobiť. To znamená, ja to vnímam veľmi pozitívne.
Čo je ešte pozitívne na tomto, na tejto zmene, je to, že určuje sa maximálna hranica z 18 mesiacov na 12 mesiacov a potom musí ten pracovník už z tých aktivačných prác odísť. Čiže toto pokladám za jednu dôležitú zmenu. Teraz budú o tom rozhodovať výbory zamestnanosti v danom okrese, ktorí vedia presne posúdiť, kde a ako sa tie aktivačné práce vykonávajú, kde je to efektívne a kde a koľko ľudí je potrebných.
Pána ministra som sa pýtal, a myslím, že aj pre ministerstvo sociálnych vecí je to dôležité, aby sa vlastne zanalyzovalo, koľko tých peňazí sme ročne na túto činnosť dali. A to je kvôli tomu, lebo výbory na okresných úradoch práce, samozrejme, budú rozhodovať na ne... na základe nejakých rozpočtov, ktoré budú mať, a naozaj, keď chceme zachovať tie aktivačné práce, kde je to efektívne, kde naozaj sa snažili tým ľuďom nejaké tie pracovné návyky a pracovné zručnosti dať a má to nejaký zmysel, aby sme vedeli posúdiť, koľko tých zdrojov do toho systému išlo a koľko tých zdrojov následne budú tie výbory, výbory poskytovať.
Troška ma vyrušilo pri tejto novele rušenie § 50j, každý troška zorientovaný starosta vedel, čo je to § 50j, je to paragraf, kde, ktorý je určený len pre samosprávu, pre mestá, obce, samosprávne kraje a organizácie v stopercentnej zriaďovateľskej pôsobnosti týchto, týchto obcí a samosprávnych krajov. A pokiaľ sa stala nejaká nemilá udalosť, to znamená, že povodne a bolo potrebné upratovať, alebo pri jarných prácach, pri jesenných prácach alebo keď napadlo veľa snehu, tak automaticky štát podporoval, keď aj bolo menej tých zdrojov, tak podporoval tieto zdroje na § 50j, aby naozaj tie obce mohli túto, túto situáciu buď krízovú, alebo, alebo, samozrejme, situáciu s ročným obdobím plynule zvládnuť.
Tým, že sa zrušil ten § j a sa to urobilo tak, aby všetky, aby žiadať mohli všetky organizácie, tak ja som si hovoril, že ten § j bol určený na taký, nielen na tú zamestnanosť, ale aj na ten regionálny rozvoj, a troška mi to, troška mi to vadilo, ale na ministerstve ma ubezpečili, že oni vedia vyčleniť peniaze cez výbory zamestnanosti tak, že presne určia, že toto je pre zamestnávateľov vo verejnej správe, to znamená obce a mestá. Tak pokiaľ je to tak, tak jakože určite, určite je to dobrý. Je to len, je to len naozaj technická otázka a pokiaľ je to tak, tak je to v poriadku.
Čo mi troška vadí, že my, a nielen pri týchto veciach, ale vo všeobecnosti, že my všetko plánujeme financovať z európskych zdrojov. Berieme to tak, že tie európske zdroje ako keby sme ich mali veľa, sú voľné, tak financujme a, samozrejme, je to výhodnejšie jak zo štátneho rozpočtu. Ale keď si pamätáte, tak v minulom období boli pozastavené peniaze z operačného programu, celý operačný program bol pozastavený práve kvôli tomu, že sa kdesi nejaké peniaze ukradli alebo transparentne neboli rozdelené. A teraz si uvedomme, že my vďaka tomu, aby sme zefektívnili čerpanie tých zdrojov, sme urobili jeden operačný program. To znamená, že v minulosti, keď bol problém, tak ten daný operačný program, bolo ich niekoľko, sa zastavil a sa niekoľko mesiacov, myslím, že viac aj jako rok nečerpalo z toho programu. A toto je obrovské riziko. To znamená, že máme jeden operačný program a keď sa niečo také stane, tak všetky peniaze z toho operačného programu sa nám zastavia. A ja mám obavu, hej, aby pri takom niečom, čo sa môže stať a na Slovensku sme veľmi, sme veľmi kreatívni, takže stať sa to môže, aby naozaj nedoplatila na to tá aktívna politika trhu práce a naozaj aby tie, aby tie zdroje, aby to bolo tak nastavené, aby tie zdroje potom mohli aspoň v menšej miere, samozrejme, výrazne menšej miere, ale aby na tie nevyhnutné veci mohli tiecť zo štátneho rozpočtu.
Takže to sú také moje hlavné body, čo ma v tom zákone zaujalo. Ja si myslím, že ten zákon je potrebné podporiť, rovnako, rovnako ako zákon o sociálnom podnikaní, aj tento reaguje na to, čo nám život priniesol. Myslím si, že pravidelne raz za dva, raz za tri roky treba takýto zákon novelizovať a vlastne prispôsobovať o tom, aký mix sa nám na pracovnom trhu objavuje a aké vonkajšie zásahy sa nám do toho dostávajú, a následne prijať k tomu nejaké riešenia.
Ďakujem.
