Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja naozaj sledujem celú tú rozpravu a ja mám pocit, že celá tá rozprava je k zákonu o obedoch zadarmo, ale nie je to tak. Je to zákon o životnom minime, ale asi politicky sa tie obedy zadarmo dajú predať a ten zákon o životnom minime až tak moc nie. A s obdivom sledujem bývajú koalíciu, ktorá vlastne presadila zrušenie obedov zadarmo s tým, že tie peniaze, samozrejme, išli pre rodičov. Argument bol taký, že ten rodič vie posúdiť, čo to jeho dieťa najlepšie potrebuje. Takže si tie obedy môže zaplatiť alebo nemusí, keď má na to nejaký dôvod.
A teraz počúvam opačnú rozpravu, tak akože nie celkom som s tým stotožnený, ale keďže si myslím, že v tom zákone je veľa zaujímavých vecí, ktoré tu nikto nespomenul a ktoré je potrebné spomenúť, tak minimálne jednej by som sa chcel chytiť a spomenúť a hlavne kvôli tomu, lebo dneska všetci poslanci, ktorí sú vo výbore sociálnom, tak vlastne sme dostali včera od verejného ochrancu práv list, čo sa týka tohto zákona, tak snáď tým, že pán verejný ochranca práv na to reagoval, tak k tomu reagoval na inštitút osobitného príjemcu.
Celý zákon je o hmotnej núdzi a jedna časť v tom zákone je ako posilnenie alebo podporenie alebo motivácia k inštitútu osobitného príjemcu. Čo je osobitný príjemca? Osobitný príjemca je to, že keď tá rodina tie peniaze neužíva a v súlade s kostolným poriadkom, to znamená, že je na ňu napojený úžerník alebo deti chodia do školy nepatrične oblečené alebo nemajú stravu, alebo má nejaký iný sociálny problém, alebo sociálnu haváriu, tak požiada obec alebo niekto iný a rozhodnutím sa určí ako osobitný príjemca a tie peniaze, peniaze vydeľuje.
Ako to, ako to funguje? Väčšinou to funguje tak, že tá obec v tom mieste bydliska, kde má tie obchody, pošle tých sociálne odkázaných, dohodne sa s tým obchodníkom a vlastne každý deň si tam môže kúpiť tie, tie základné potraviny. Je, samozrejme, zabezpečené, aby, aby sa tie peniaze neminuli na cigarety, alkohol a podobné záležitosti.
Moja osobná skúsenosť je taká, že keď som chcel začať využívať ten inštitút osobitného príjemcu narazil som na to, že tá pracovníčka na úrade, na úrade práce ma presviedčala, aby som to nerobil naraz pre, pre celú tú skupinu problémových ľudí, lebo na každého jedného musí vydať rozhodnutie a proste ten objem to množstvo práce, to množstvo práce nie je, nie je možné zvládnuť v tak krátkom čase, tak sme sa dohodli, sme to rozložili na niekoľko mesiacov. Tu chcem povedať, že v tomto zákone sa zvyšuje finančný príspevok pre tie obce, ktorý, ktoré vlastne budú mať toho osobitného príjemcu, podľa toho, koľko tých ľudí bude mať.
Ale je veľmi dôležité, vlastne chcem apelovať na pána ministra, že aj personálne to posiliť na tých úradoch, aby tie úrady to, to stíhali, aby, aby tie rozhodnutia vydávali, lebo naozaj, keď chceme, aby sa tie peniaze na sociálne dávky a sociálne príspevky míňali efektívne, tak toto je inštitút, kde, kde problém s neefektívnym míňaním týchto peňazí je, aby sa to riešilo.
Ďalšiu vec, ktoré je potrebné k tomuto inštitútu povedať, že, samozrejme, riešenie na obcí sociálni pracovníci, komunitní pracovníci, ktorí sú tam, sú to väčšinou ľudia, ktorí pracujú z európskych projektov a spravidla riešime problém, že máme tých ľudí zamestnaných 2 - 3 roky a keď už ten človek je naozaj, že už tú prácu zvláda kvalitne všetko, príde výzva nová, ktorá nevypĺňa automatické pokračovanie, ale vytvára sa tam nejaká medzera 2 - 3 mesiace a tí kvalitnejší ľudia, samozrejme, nevedia počkať alebo vydržať na úrade práce a zamestnajú niekde inde a zase nám prídu noví ľudia. A kým ti noví ľudia pochopia, o čom tá práca je tak, tak veľmi sa znekvalitní tá práca.
Čiže keď hovoríme o inštitúte osobitného príjemcu je veľmi dôležité, aby tí pracovníci, ktorí tam sú na tých jednotlivých úradoch, boli kvalitní. Niekedy na ministerstvách to fungovalo tak, že keď vyšle nejaký súbor zákonov, tak tie okresné úrady práce alebo okresné úrady robili také ako keby školenia hlavne pre tie obce, ako, ako ten zákon zapĺňať, ako sa k tomu správať. Od toho sa upustilo a práve toto je možno priestor, že my schválime zákon a automaticky očakávame, že, že sa bude napĺňať. No nie, naozaj tým starostom, ktorí riešia tieto problémy a hlavne sociálnym pracovníkom, ktorých majú zamestnaných, naozaj ten zákon treba veľmi, veľmi priblížiť.
Teraz k tomu, troška k tomu listu verejného ochrancu práv. Verejný ochranca práv reagoval na podnikateľku, ktorá sa sťažovala z obce, to, že starosta alebo obecné zastupiteľstvo vybralo inú predajňu potravín a jej predajňu potravín, potravín zamietlo, čo sa týka v predaji, v predaji potravín pre týchto príjemcov sociálne pomoci. Ja som si veľmi vážil prácu verejných ochrancov práv v predchádzajúcom období, pretože akákoľvek zmena, ktorá prišla, bola urobená veľmi komplexne, urobili si prieskum v teréne, naozaj ten problém, ten problém poňali zo všetkých hľadísk a práve tento príspevok verejného ochrancu práv je na základe nejakého jedného podnetu. A navyše dneska máme zákon v druhom čítaní a príspevok od pána verejného ochrancu práv, lebo list prišiel včera, to znamená, že ja si, ja si nemyslím, že je správne takto v poslednej chvíli dávať nejaké návrhy poslancov a upozorňovať na veci na poslednú chvíľu, ja si myslím, že je dôležité každý dokument mať čas na preštudovanie a naozaj, aby sa vyjadrili k tomu, aby sa vyjadrili k tomu čo najviac inštitúcií a keď niečo prijímame, aby to bolo veľmi kvalitné.
Na záver snáď už len, vrátim sa späť k tým obedom zadarmo, že to isté, to isté si myslím o tom pozmeňovacom návrhu obedov zadarmo, on prišiel dneska, dneska o deviatej, keď sa začala rozprava a ani ako predseda sociálneho výboru som nemal možnosť sa k nemu skôr dostať, takže si myslím, že v takých závažných pozmeňujúcich návrhoch, kde sa jedná o veľký obnos finančných prostriedkov, naozaj ten priestor na to prerokovanie by sa mal dostatočne vytvoriť, aby tie návrhy boli kvalitné, aj keď pevne verím, že keďže to bolo prerokované s ministrom sociálnych vecí a na ministerstve sociálnych vecí, že to bude v poriadku ale ´chybička se môže vloudiť´, keď sa veci robia, keď sa veci robia narýchlo a nepozerá na to množstvo očí.
Takže z môjho pohľadu takto a ja pevne verím, že napriek tomu, že SaS nemá veľký záujem podporiť, podporiť obedy zadarmo, napriek tomu si myslím, že celý zákon, celý zákon o hmotnej núdzi, ktorý vytvára priestor, aby tým naozaj najbiednejším, najchudobnejším ľuďom sa zdvihlo to, tie ich sociálne dávky sa podporia, oni nebudú mať menší príjem, že, že sa nevieme dohodnúť alebo sa možno nedohodneme na tých obedoch zadarmo.
Ďakujem.

V prvom rade by som chcel zareagovať na príspevok pani Vaňovej. Ja som povedal, že potreba budovania, potreba budovania škôlok je v obciach so silným demografickým vývojom rómskej populácie. Možno to priblížim. Na Spiši, na Spiši sú obce, ktoré musia zatvárať škôlky, lebo tá demografia je tam slabá, ale sú obce, kde, kde sú rómske osady, nebudem konkrétne menovať, a naozaj deti nechodia do škôlok len preto, lebo nemajú tam priestory. Čiže áno, tam treba vytvárať tie podmienky, ale tento projekt, predpokladám, že keď tam nemajú veľkého zamestnávateľa, tak to riešiť nebude alebo možno bude, keď tam ten zamestnávateľ príde.
A je mi jasné, že ten problém s demografiou Slovenska tento zákon nevyrieši, ale v minimálnej miere môže tomu pomôcť, lebo vieme, že keď chceme, aby, aby tí rodičia na svet prinášali viacej detí, tak musíme vytvárať tie, tie, musíme prispôsobovať to pracovné prostredie tak, aby, aby tie rodiny s malými deťmi si vedeli tie pracovné záležitosti zladiť s tým, s výchovou vlastných detí. Takže toto je, toto je oveľa dôležitejšie ako nejaké zvyšovanie, zvyšovanie sociálnych dávok, lebo toto je lepšia cesta zmiernenie toho zlého demografického vývoja, ktoré na Slovensku máme.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok by som rozvrhol do troch bodov.
Prvý bod je nedostatok predškolských zariadení, vieme o tom, že máme nedostatok predškolských zariadení, v nedostatku predškolských zariadení máme takých, v troch takých lokalitách. Prvá lokalita je tam, kde demografický vývoj ide veľmi silno a tie zariadenia predtým neboli potrebné a teraz sú potrebné. Sú to hlavné, hlavne, samozrejme, obce s vysokým podielom rómskych obyvateľov alebo, alebo vylúčených rómskych osád. Tento, táto novela tomu asi nepomôže, lebo je tam nedostatok zamestnávateľov a vlastne ani zamestnávatelia nie sú motivovaní k takýmto benefitom.
Druhý, druhý bod sú mestá s príchodom veľkého investora, tam predpokladám, že práve tam je obrovská motivácia, lebo keď ten veľký investor tam príde, tak samozrejme má motiváciu vytvoriť pracovné podmienky nadštandardné, aby si tam udržal pracovnú silu, čiže to je, to je naozaj pre takých cezhraničných veľkých investorov perfektná bonifikácia, nehovoriac o tom, že určite takéto firmy aj v zahraničí už s týmto skúsenosti majú.
A tretia, tretia oblasť miest a obcí sú mestá s veľkým ekonomickým rozvojom ako Bratislava, vieme, aký je problém dostať dieťa do materskej škôlky a vlastne táto novela môže veľmi rýchlo odľahčiť, odľahčiť tieto škôlky, ktoré sú buď v súkromných cirkevných rukách, alebo v rukách samosprávy. Takže to pomáha.
Druhá vec, ktorú by, na ktorú by som sa chcel upriamiť, je ekonomická časť. Tak doteraz sú všetky škôlky financované, či už cirkevné, či už štátne, alebo súkromné, idú cez podielové dane miest a obcí. Tieto podielové dane na základe nejakých koeficientov, to znamená, že keď sa takúto škôlku zamestnávateľ si urobí, tak ako keby odľahčí, odľahčí tie deti z tých škôlok, ktoré sú financované z podielových daní a, a vlastne táto jednak sa vytvorí priestor, aby, aby ďalšie deti mohli byť v škôlkach, ktoré sú financované z podielových daní, prijímané, ale, ale myslím si, myslím si, že môže aj, aj odľahčiť finančné zdroje. A tieto zdroje z tých podielových daní môžu ostať pre mestá a obce, aj keď to nebude v nejakej, v nejakej, v nejakom výraznom balíku.
Treba upozorniť aj na to, že štát vynakladá menšie dávky, keď to dieťa chodí do takýchto predškolských zariadení a, a keďže stále hovoríme, že to bude mať možno negatívny vplyv na rozpočet, tak tam práve vidím aj ten pozitívny vplyv na rozpočet, že štát nebude vyplácať také štátne dávky rodičom, ktorí budú mať poskytnuté takéto zariadenie. Nehovoriac o tom, že pokiaľ títo rodičia budú pracovať a firma bude prosperovať, vytvára sa predpoklad väčšieho HDP, a tým pádom aj a zase ten ekonomický rozvoj môže priniesť viac zdrojov do štátnej kasy.
Stále hovoríme, že máme problém s demografiou, chceme, aby sa nám rodilo viac detí, štúdie a skúsenosti zo sveta hovoria jasne, že nepomôžeme tomu, keď zvýšime rodinné prídavky alebo nejaké iné dávky. Vec, ktorá pomáha demografii, je vytvárať podmienky pre rodičov alebo pre budúcich rodičov, aby mali školské zariadenia, predškolské zariadenia rôzneho druhu tak, aby si vedeli svoj pracovný život zariadiť, keď, keď matka porodí to dieťa. To znamená, že toto je, toto je najrýchlejší spôsob ako podporiť, aby sa na Slovensku rodilo viac detí, aby, alebo minimálne, aby sa rodilo detí, aby tá demografia neklesala, ale udržiavala sa na rovnakej úrovni.
A možno jednu skúsenosť vlastnú z našej obce poviem, že u nás v našej obci sme vytvorili podmienky, že každé dieťa môže chodiť do škôlky od dvoch rokov, už funguje to možno, možno 20 rokov. Dvojročné dieťa môže dať do škôlky, vytvorili sme tam podmienky na to a, a to je jedna vec. A druhá vec, ktorú sme urobili, že na začiatku roka alebo počas prázdnin sme zistili od rodičov, ktorí kedy chodí do práce a tá škôlka bola otvorená od prvého rodiča, ktorý išiel do práce, do posledného rodiča, ktorý z práce prichádzal.
A naozaj ľudia k životu potrebujú tri dôležité veci – prácu, bývanie a aby sa ich mal kto o ich deti postarať, pokiaľ sú oni, oni, ktorí sú oni zamestnaní. Láska, to je automaticky, o nej sa nehovorí. A vlastne tým, že my sa im postaráme minimálne o tú jednu vec, tak tí, tí ľudia sa cítia dobre a v tých obciach alebo v tých mestách vyhľadávajú tie obce a tie mestá. A my v našej obci sme poriešili v podstate len dva veci, lebo to zamestnanie až tak veľmi nie, ale, ale to naozaj to vzdelávanie a to bývanie sme tým ľuďom ponúkli a stálo, stal sa taký malý zázrak, že v oblasti, odkiaľ sa ľudia vysťahujú naraz, sa nasťahovalo tisíc ľudí do tej obci za niekoľko rokov. To znamená, naozaj o tom svedčí a chceme tým ľuďom skvalitňovať život, je veľmi dôležité vytvárať im podmienky, aby, aby tie, hlavne pre tie ich deti, aby sa tí ľudia cítili dobre, aby všetko išlo tak ako má.
Ďakujem.

Áno, hlasovanie navrhujem na budúci týždeň na utorok, na prvé hlasovanie.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý bol uvedený pod tlačou 1319. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1377 zo 14. novembra 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 27. januára 2023 a na gestorskom výbore do 30. januára 2023.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja len by som ohlásil hlasovanie. Hlasovanie o tejto tlači, to je tlač 1213, sa uskutoční v nasledujúcom hlasovacom bloku, po tomto bloku, v ktorom sa bude hlasovať o tlači 1214. Chcem zdôvodniť, tieto zákony na seba nadväzujú a je potrebné potom, keď sa schváli ten prvý zákon, dostatočný časový priestor, dostatočný časový priestor, aby sa pripravil, aby sa pripravili podklady na to druhé hlasovanie. Takže aby to bolo hlasovanie v... nasledujúce hlasovanie, ktoré bude. (Reakcia z pléna.) Tak, tak pravdepodobne...

Pán poslanec Richter, so všetkým, čo ste povedali, musím súhlasiť. Ale. Tým, že tie príspevky boli nárokovateľné, lebo my ich nerušíme, akurát ten, že nebudú nárokovateľné, tak boli jedinci, boli starostovia, ktorí nejakým spôsobom to zneužívali. A ten spôsob je nasledovný: proste prihlásil si všetkých nezamestnaných na aktivačné práce, moc ich neorganizoval, hlavná vec, že ho volili, nehovoriac o tom, že tých ľudí automaticky nevolali na kontakty na úrad práce a mohli sa vybrať na, do šedej ekonomiky aj do zahraničia a aj kdekoľvek. A tým, že ten príspevok bol ná-ro-ko-va-teľ-ný, tak vlastne áno, a tým, že sa to neruší, tie okresné úrady alebo výbory na tých okresných, alebo pracovníci na okresných úradoch práce presne vedia, kde sa to využíva, kde to má nejaký zmysel alebo kde to nijaký zmysel nemá, tak áno, a toto priniesla doba. Toto priniesla doba. Mix nezamestnaných sa nám úplne zmenil, vlastne každoročne sa nám, sa nám znižuje nezamestnanosť, ale hlavne tým, že odchádzajú ľudia do dôchodku a na ten trh prichádza ich menej, takže toto opatrenie je na riešenie tejto situácie tiež vhodné.

Jedná sa o zákon zamestnanosti, je to základný zákon rozvoja zamestnanosti. Naozaj, ak máme záujem rozvíjať zamestnanosť, tak v tomto zákone by mali byť zadefinované hlavné a možnože všetky podpory zamestnanosti, aby sme ľudí motivovali, zamestnancov, zamestnávateľov a všetkých aktívnych hráčov na trhu aby sme nejakým spôsobom motivovali, aby tá zamestnanosť a hlavne nezamestnaní, ťažko zamestnateľní ľudia, dlhodobo znevýhodnení, zdravotne znevýhodnení mali podmienky také, aby tí zamestnávatelia ich mali možnosť zaujímať.
Pri krízach, ktoré, ktoré vlastne sme za posledné obdobie prežili, či už to bola covidová kríza, utečenecká kríza a, ako aj demografický vývoj na Slovensku, je jasné, že s týmto zákonom sa musí aktívne narábať, lebo ten mix nezamestnaných a vlastne tá zamestnateľnosť, zamestnanosť na Slovensku sa veľmi hýbe.
Možno jeden zaujímavý údaj, ktorý som už tu párkrát použil, ale použijem ho znova, že za predchádzajúci rok sa nám pracovný trh znížil o sedem... o 29-tisíc ľudí vzhľadom k tomu, že väčšia časť odišla do dôchodku, ako ľudia, ktorí prišli na pracovný trh, a takisto prisťahovalectvo, vlastne prisťa... odsťahovaní nám nerobili také kladné číslo, aby to nejakým spôsobom nahradili.
Spomeniem pár vecí, ktoré sa mi v tom zákone nejako páčia alebo ma zaujali. Tento zákon ruší nárokovateľnosť aktivačných prác. Určite si pamätáte príspevky rôznych televízií, kde prišli do obce, kde bolo niekoľko stoviek aktivačných prác a prišli tam, nenašli nikoho. A, samozrejme, v tej obci je jedna verejná budova, obecný úrad, a napriek tomu, a napriek tomu, keďže tie aktivačné práce nerobia nič iné len, len upratujú, napriek tomu tam upratané nebolo. Ja som to viackrát kritizoval, že my vlastne dáme stovky aktivačných pracovníkov, lebo stačilo, aby starosta dal žiadosť a automaticky mal na to nárok. Tieto peniaze boli nárokovateľné a koľko si zmyslel, že tých pracovníkov aktivačných potrebuje, nič ho to nestálo, toľko, toľko žiadostí dal. Bolo to neefektívne jednak, že nebola kvantifikovaná a následne aj kontrolovaná, že čo tí ľudia vlastne za tie peniaze, ktoré od štátu dostávajú, a jednak tí aktivační pracovní a jednak zdroje, ktoré boli, ktoré sú vynakladané na prevádzku tejto činnosti, ale zákon jasne definuje, že pri tejto činnosti je dôležité získavať, aby títo pracovníci získavali pracovné návyky a pracovné zručnosti. Ale ja sa pýtam, aké pracovné návyky, aké pracovné zručnosti títo pracovníci získavajú, keď poväčšine alebo skoro je to pravidlom, že upratujú, upratujú v tých obciach smeti a vlastne robia poriadok. Tak aké zručnosti tam môže ten pracovník získať? A keď sa jedná o pracovné návyky a si spomenieme na tie reportáže, ktoré boli, tak tiež asi pokiaľ tí ľudia do tej práce chodia, ako chodia, že keď tam tí, tie štáby nikoho nenašli, to znamená, že asi tie pracovné návyky tiež nejakým spôsobom nezískavajú.
A čo ma najviac na tom udivuje, že my tých pracovníkov takým spôsobom sme aktivizovali 25 rokov s prestávkami. A on je stále na tom pracovnom trhu a pokiaľ nemá tú aktivačnú prácu, tak vlastne nikde inde nie je schopný sa zamestnať, to znamená, že náš výsledok je nula, ale keď, keby sme sa hlbšie nad tým zamysleli, už dávno by sme pochopili, že tieto peniaze nie sú efektívne využívané. A pred týmto zákonom sme schvaľovali zákon o sociálnej ekonomike, kde naozaj tieto prostriedky sú oveľa, oveľa, oveľa efektívnejšie využívané, lebo tí ľudia musia sa zamestnať na pracovnú zmluvu, musia vytvoriť nejakú hodnotu. Lebo nikdy ten štát nebene... nebe... nedáva benefity tým sociálnym podnikom v plnej výške, to znamená, časť tých benefitov si musí ten sociálny podnik zarobiť. To znamená, ja to vnímam veľmi pozitívne.
Čo je ešte pozitívne na tomto, na tejto zmene, je to, že určuje sa maximálna hranica z 18 mesiacov na 12 mesiacov a potom musí ten pracovník už z tých aktivačných prác odísť. Čiže toto pokladám za jednu dôležitú zmenu. Teraz budú o tom rozhodovať výbory zamestnanosti v danom okrese, ktorí vedia presne posúdiť, kde a ako sa tie aktivačné práce vykonávajú, kde je to efektívne a kde a koľko ľudí je potrebných.
Pána ministra som sa pýtal, a myslím, že aj pre ministerstvo sociálnych vecí je to dôležité, aby sa vlastne zanalyzovalo, koľko tých peňazí sme ročne na túto činnosť dali. A to je kvôli tomu, lebo výbory na okresných úradoch práce, samozrejme, budú rozhodovať na ne... na základe nejakých rozpočtov, ktoré budú mať, a naozaj, keď chceme zachovať tie aktivačné práce, kde je to efektívne, kde naozaj sa snažili tým ľuďom nejaké tie pracovné návyky a pracovné zručnosti dať a má to nejaký zmysel, aby sme vedeli posúdiť, koľko tých zdrojov do toho systému išlo a koľko tých zdrojov následne budú tie výbory, výbory poskytovať.
Troška ma vyrušilo pri tejto novele rušenie § 50j, každý troška zorientovaný starosta vedel, čo je to § 50j, je to paragraf, kde, ktorý je určený len pre samosprávu, pre mestá, obce, samosprávne kraje a organizácie v stopercentnej zriaďovateľskej pôsobnosti týchto, týchto obcí a samosprávnych krajov. A pokiaľ sa stala nejaká nemilá udalosť, to znamená, že povodne a bolo potrebné upratovať, alebo pri jarných prácach, pri jesenných prácach alebo keď napadlo veľa snehu, tak automaticky štát podporoval, keď aj bolo menej tých zdrojov, tak podporoval tieto zdroje na § 50j, aby naozaj tie obce mohli túto, túto situáciu buď krízovú, alebo, alebo, samozrejme, situáciu s ročným obdobím plynule zvládnuť.
Tým, že sa zrušil ten § j a sa to urobilo tak, aby všetky, aby žiadať mohli všetky organizácie, tak ja som si hovoril, že ten § j bol určený na taký, nielen na tú zamestnanosť, ale aj na ten regionálny rozvoj, a troška mi to, troška mi to vadilo, ale na ministerstve ma ubezpečili, že oni vedia vyčleniť peniaze cez výbory zamestnanosti tak, že presne určia, že toto je pre zamestnávateľov vo verejnej správe, to znamená obce a mestá. Tak pokiaľ je to tak, tak jakože určite, určite je to dobrý. Je to len, je to len naozaj technická otázka a pokiaľ je to tak, tak je to v poriadku.
Čo mi troška vadí, že my, a nielen pri týchto veciach, ale vo všeobecnosti, že my všetko plánujeme financovať z európskych zdrojov. Berieme to tak, že tie európske zdroje ako keby sme ich mali veľa, sú voľné, tak financujme a, samozrejme, je to výhodnejšie jak zo štátneho rozpočtu. Ale keď si pamätáte, tak v minulom období boli pozastavené peniaze z operačného programu, celý operačný program bol pozastavený práve kvôli tomu, že sa kdesi nejaké peniaze ukradli alebo transparentne neboli rozdelené. A teraz si uvedomme, že my vďaka tomu, aby sme zefektívnili čerpanie tých zdrojov, sme urobili jeden operačný program. To znamená, že v minulosti, keď bol problém, tak ten daný operačný program, bolo ich niekoľko, sa zastavil a sa niekoľko mesiacov, myslím, že viac aj jako rok nečerpalo z toho programu. A toto je obrovské riziko. To znamená, že máme jeden operačný program a keď sa niečo také stane, tak všetky peniaze z toho operačného programu sa nám zastavia. A ja mám obavu, hej, aby pri takom niečom, čo sa môže stať a na Slovensku sme veľmi, sme veľmi kreatívni, takže stať sa to môže, aby naozaj nedoplatila na to tá aktívna politika trhu práce a naozaj aby tie, aby tie zdroje, aby to bolo tak nastavené, aby tie zdroje potom mohli aspoň v menšej miere, samozrejme, výrazne menšej miere, ale aby na tie nevyhnutné veci mohli tiecť zo štátneho rozpočtu.
Takže to sú také moje hlavné body, čo ma v tom zákone zaujalo. Ja si myslím, že ten zákon je potrebné podporiť, rovnako, rovnako ako zákon o sociálnom podnikaní, aj tento reaguje na to, čo nám život priniesol. Myslím si, že pravidelne raz za dva, raz za tri roky treba takýto zákon novelizovať a vlastne prispôsobovať o tom, aký mix sa nám na pracovnom trhu objavuje a aké vonkajšie zásahy sa nám do toho dostávajú, a následne prijať k tomu nejaké riešenia.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť informácie o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1213), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1732 z 20. októbra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovania návrhov zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Vládny návrh zákona (tlač 1213) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci.
Ústavnoprávny výbor o návrhoch zákona dňa 29. novembra 2022 nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov vyplýva 36 pozmeňujúcich návrhov.
Návrh spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu prerokoval gestorský výbor vo svojej 89. schôdzi dňa 29. novembra 2022. Gestorský výbor neprijal platné uznesenie o schválenej spoločnej správe výborov, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru.
Výbor ma poveril, aby som podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podal informáciu o výsledku rokovania výborov a predložil návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa ako prvý.

Ja len krátko. Ja som príjemne prekvapený, že bavíme sa na odbornú tému, a že nikto tu nikoho nenapadá, ale bije sa o svoje argumenty. To som v tomto parlamente už dlhšie nezažil. Takže áno, stretli sa tu ľudia, ktorí, ktorí sa tejto téme venujú, majú určité názory a tie názory presadzujú. Je to úplne normálne a páči sa mi to. Bodaj by to tak bolo pri, aj v iných oblastiach.
Takže hlasovanie navrhujem na najbližšie možné hlasovanie, to znamená zajtra o 11.00 h. Tak?