Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja chcem ohlásiť, že pri tlači 916 som hlasovala proti, a zariadenie ma vykázalo ako za, prosím, do zápisu. Ďakujem.

Ďakujem. Sťahujem svoj podpis k môjmu vlastnému pozmeňujúcemu návrhu k tlači 773. Ide o zákon 576/2004 o zdravotnej starostlivosti.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela tiež zareagovať na pána predsedu, ktorý hovorí, že máme počúvať to, čo nám hovoria vonku protestujúce davy. No ono už aj pri obrannej dohode tu boli veľmi nevkusné protestujúce davy a dobre sme vedeli, čo máme spraviť pre bezpečnosť tejto krajiny. (Pobúrené reakcie z pléna.) Aj vy ste sa zachovali správne. A teraz, teraz už nekonáte to, čo je správne, pretože už sa nebavíme o bezpečnosti a obrane tejto krajiny, ale bavíme sa o boji proti klientelizmu a korupcii na súdoch. A toto je podľa mňa dôvod a vážny problém tejto koalície, ak sme neboli schopní za toto ťahať zajedno.

Ďakujem pekne.
Pán minister, mňa zaujalo to, čo ste povedali, že viete o veľa prípadoch, kde Katarína Hatráková pomohla. A ja nepochybujem, že hovoríte pravdu, že naozaj, že je to tak, že Katarína Hatráková pomohla v mnohých prípadoch. Ale podľa mňa by bolo fér nespochybňovať aj tú druhú stranu, ktorá hovorí a kde sa prihlásili tie prípady, v ktorých Katarína Hatráková nepomohla a, žiaľ, poškodila svojím pohľadom nie úplne psychologicky rešpektovaným, kedy bagatelizovala ten násilný vzťah, v ktorom sa jej klient ocitol. Čiže naozaj tie úspešné prípady, v ktorých pomohla, nikto nespochybňuje, ale to, že sa dáva momentálne vo verejnej diskusii dôraz na to, na tú citlivosť a vnímanie psychologických aspektov násilia, jej verejne prezentované názory na to, to je podľa mňa legitímne.
Ďakujem.

Chcela by som reagovať na jednu vec, ktorá tu zaznela od môjho kolegu a to je to, že Katarína Hatráková sa nemala ako brániť, nemá sa ako brániť, že ani dnes napríklad nevystúpi, aby nedostala do nevýhody svoju protikandidátku. Ja toto nepovažujem za pravdu, že sa politik nemá ako brániť, pretože my ako politici môžme kedykoľvek zvolať – aj o polnoci – tlačovú konferenciu a dať priestor novinárom, verejnosti, aby sa pýtali, aby nám pokladali otázky, na ktoré my môžme odpovedať, a nie odpovedať jednostranným spôsobom, to znamená emailom, ale naozaj v diskusii. Nemusí sa toto diať za zatvorenými dverami, ale môže sa toto naozaj diať pred kamerami, kde, čo je vlastne aj našou povinnosťou ako politikov, aby sme tieto vysvetlenia prinášali bez nejakej cenzúry. Čiže nie je na to potrebné vystúpenie v parlamente, ako tu zaznelo.
A ani nie je pravdou to, že Hospodárske noviny sa ospravedlnili za svoje zistenia, ako tu zaznelo. Ospravedlnili sa len za jednu vetu, ktorú použili, že nahliadla do spisu, pretože to nevedeli, to nevedel nikto dokázať. Za toto sa ospravedlnili. Ale ani pani Hatráková nevyvrátila to, že sa o spis zaujímala. Ja som bola aj na vypočutiach na jednom výbore, na druhom a toto je pravdou. Čiže tie zistenia, ktoré priniesli Hospodárske noviny, v celej šírke až na jednu vetu boli potvrdené a pravdivé. Takže toľko reakcia.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Faič, ja si vážim, že ste k tomuto zaujali aj vlastné stanovisko. A máte úplnú pravdu, že kompetencie komisára pre deti nemajú nejakú priamu systémovú možnosť to riešiť, ale zároveň komisár nesmie tieto veci prehliada. A tak ako verejný ochranca práv, podľa môjho názoru sme na posledné dve ochrankyne práv mali naozaj šťastie, upozorňovali na porušovanie práv aj v prípade rómskych detí a naozaj ponúkali aj riešenia v legislatíve, ponúkali aj systémové riešenia ministerstvám. Presne toto očakávam aj od komisárky pre deti, aby jej prácu nemusel suplovať verejný ochranca práv pre nečinnosť, ale aby proaktívne ponúkala riešenia, upozorňovala na veci, pre ktoré možno iní politici nemajú citlivosť. Ale je to práve jej agenda, aby to robila. Práve ona má strážiť tie detské práva.
A chcem sa poďakovať kolegovi Pollákovi naozaj za to, že držíme v tomto ľudskoprávnom výbore spolu a snažíme sa presadzovať detské práva, snažíme sa precizovať tú prácu detského komisára. Prišli sme naozaj na veľmi závažné nedostatky v činnosti komisariátu doposiaľ. A ja chcem aj apelovať na členov ľudskoprávneho výboru, ktorí so mnou zviedli tieto poslanecké prieskumy, aby sme veľmi spoľahlivo volili ďalšiu kandidátku do tejto funkcie, aby sme naozaj nepátrali po rovnakých chybách, aké sme našli pri poslednom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, deti nemajú volebné právo, nemôžu sedieť na ministerskej stoličke ani tu medzi nami v parlamente. Detské práva, ich ochranu a presadzovanie držíme v rukách my dospelí. A práve preto, že sa nemôžu obhajovať samé, požívajú ich práva najvyššiu mieru ochrany a pri každej našej činnosti, teraz hovorím konkrétne o nás politikoch, pri každej našej činnosti musia byť záujmy detí naším prvoradým hľadiskom. To nie je môj názor, to hovorí legislatíva.
Stanovuje to Dohovor o právach dieťaťa v čl. 3, ktorý ako medzinárodná zmluva, ktorej sme zmluvnou stranou, stojí nad našimi zákonmi a je pre nás pevne záväzný. Citujem: "Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi". Tento článok Dohovoru o právach dieťaťa ja nečítam v parlamente prvý raz. Napriek tomu, že tu sedí vrátane mňa 150 zákonodarcov, ktorí máme zákony tvoriť, zlepšovať a, pochopiteľne, aj dodržiavať, sa tak nie vždy deje.
Dnes budeme voliť komisára pre deti. Zase budeme prijímať rozhodnutie, pri ktorom sme viazaní tým, aby bolo naším hlavným kritériom záujem dieťaťa, prvoradý záujem dieťaťa, ten najlepší záujem dieťaťa. A ja dodám, že každého dieťaťa bez ohľadu na jeho sociálnu, náboženskú, etnickú, sexuálnu alebo rodovú príslušnosť.
Spomeniem niektoré z najzraniteľnejších skupín detí, ktorým prajem, aby mali takého ochrancu práv, ktorý bude mať k ich problémom citlivosť a ktorý sa, obrazne povedané, naozaj bude biť v našich podmienkach o zlepšenie kvality ich života. Spomeniem zraniteľné skupiny detí a chcem poprosiť kolegov, aby sme pri komentoch na tieto skupiny detí dali politiku bokom a naozaj si uvedomili, že hovoríme o deťoch, a vzdali sa akýchkoľvek netolerantných alebo inak necitlivých vyjadrení.
Chcem hovoriť o rómskych deťoch. Potrebujeme v osobe komisárky človeka, ktorý nielen uzná, že každé dieťa má právo na teplú vodu, vzdelanie v jazyku, ktorému rozumie, zachovanie dôstojnosti, ale bude to aj presadzovať. Nebude sa prizerať tomu, keď je zdravotný stav rómskeho dievčaťa preberaný celým Slovenskom, ako to bolo v prípade talentovanej bežkyne. Ohradí sa voči tým, ktorí povedia, že mimovládky v práci s Rómami robia málo, lebo naozaj Cesta von, Domček alebo Človek v tiesni sú častokrát jedinou záchrannou sieťou pred tragédiou viacgeneračnej chudoby na Slovensku. Sú častokrát úspešnejší ako my štát v tom, čo robíme.
Potrebujeme komisárku, ktorá sa bude pýtať samospráv a štátu, prečo musia niektoré deti kráčať uprostred Európy do školy cez pole alebo po frekventovanej ceste bez autobusového spojenia, bez chodníka, bez toho, aby sa niekto v štáte bál skôr, než tragédia upozorní na to, čo žijú, než tieto deti prídu o život.
Chcem hovoriť o transrodových deťoch, keďže každé druhé takéto dieťa si siahne na Slovensku na život. Zároveň nemáme žiadnu záväznú metodiku, ktorou by sa lekári v prístupe k týmto deťom riadili. A tak každý vo vzťahu k nim koná podľa svojho úsudku. A ja to považujem za málo.
Chcem hovoriť o týraných deťoch, psychicky týraných, fyzicky týraných, sexuálne zneužívaných, šikanovaných. Každé piate dieťa na Slovensku si zažilo niektorú z týchto rán, ktoré som spomenula. Ja si naozaj vážim mimovládne organizácie, ktoré v tomto robia veľa, a aj orgány ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré v tomto tiež konajú. A jedna z kandidátok je toho súčasťou. Mám však k tomu vážne výhrady k doterajšej práci komisárky pre deti pani Tomanovej, ktorá, si myslím, že v tejto téme robila žalostne málo. A preto si želám na tomto poste osobu, ktorá má naozaj výnimočnú citlivosť k tejto problematike, ktorá sa deje za dverami naozaj každého piateho bytu na Slovensku.
A tiež chcem hovoriť o deťoch vplyvných rodičov, ktorých považujem takisto za zraniteľné. Pretože ich rodičia neváhajú použiť všetky svoje kontakty a peniaze, aby pokrivili v slovenských podmienkach spravodlivosť pri rozhodovaní na svoju stranu. O tom sú nahrávky, ktoré tu boli tak často skloňované. O tom je diskusia o poručníckej mafii, na ktorú je málo dôkazov, ale naozaj veľa, veľa obáv, že rozsudky na Slovensku týkajúce sa starostlivosti o dieťa, týkajúce sa rozhodnutia o tom, ktorý z rodičov bude mať primárnu starostlivosť o svojho potomka, majú na niektorých súdoch cenovku. Toto je niečo tak fatálne nebezpečné, čo nemôžeme prehliadať. A ja naozaj túžim po tom, aby na miesto komisárky pre deti zasadla osoba, ktorá v tejto veci bude konať. A ak sa jej dostane do rúk dôkazný materiál, tak v plnej súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní privedie tieto problémy k úspešnému riešeniu.
Som presvedčená, že ak budeme svoju prácu v politike robiť poctivo a dôkladne chrániť práva detí, počúvať ich potreby, môžeme pomôcť veľkej časti detí, ktoré som spomenula a ktoré život ťažko skúša, žiť šťastný život. Komisár pre deti, kvôli ktorému tu dnes sme a vedieme túto rozpravu, má stáť na vrchole týchto snáh a presadzovania týchto práv.
Prosím, ak pri ktoromkoľvek mene máte čo i len najmenšiu pochybnosť, že túto úlohu nebude napĺňať v celej jej šírke a chrániť každé jedno ohrozené dieťa, radšej mu nedajte hlas. Škoda, ktorú môže napáchať zlá voľba, je v tomto prípade väčšia než hľadanie ďalšieho kandidáta o týždeň, mesiac alebo dva.
Ale chcem vás poprosiť, kolegovia, postavte sa k tejto voľbe čelom, choďte voliť, pretože ignorácia tohto inštitútu, ignorácia tejto voľby je naozaj signálom, že o práva detí tento parlament nestojí. Možnosťou je nezakrúžkovať nikoho. Možnosťou je dať hlas jednej z týchto osôb. Ale ak máte pochybnosť, radšej sa nepodpíšte k menu, o ktorom nie ste presvedčení, že má citlivosť k všetkým deťom na Slovensku rovnako. O to vás prosím.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, Národná rada na svojej 51. schôdzi vo voľbe ani v opakovanej voľbe nezvolila komisára pre deti. Predseda Národnej rady vyhlásil novú voľbu a určil lehotu na podávanie návrhov na kandidátov do 14. januára 2022.
Do určenej lehoty boli gestorskému výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny doručené dva návrhy. Poslanec Michal Šipoš navrhol zvoliť Katarínu Hatrákovú a poslanec Ondrej Dostál navrhol zvoliť Máriu Vargovú.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny vypočul navrhnuté kandidátky a na svojej 45. schôdzi prerokoval podané návrhy. Svojím uznesením č. 87 konštatoval, že tieto kandidátky spĺňajú podmienky voliteľnosti. Výbor preto navrhuje Národnej rady zvoliť jednu z kandidátok za komisára pre deti.
Správa výboru spolu so zoznamom kandidátok a s návrhom na uznesenie Národnej rady je pod tlačou 875.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte týmto rozpravu.

Pán kolega Šutaj Eštok, ja som mierna povaha a mňa máločo naozaj vytočí zo stoličky, ale tento váš príspevok ma skutočne vytočil. Vy nemáte žiadnu hanbu?! Ja sa čudujem. Ja som vás naozaj mala za kultivovaného človeka, ale citujem vaše slová, ktoré by som ja, myslím si že kultivovaný človek, nepoužila, že si niekto robí z úst žumpu v rámci našej vlády, v rámci našej koalície. Tak viete, koľkokrát vzhľadom na toto vaše vyjadrenie povedal počas svojej funkcie Peter Pellegrini, že EÚ a NATO, Aliancia sú naša jediná zahranično-politická alternatíva a že ju nesmieme spochybňovať? Tak ja len smiešnym googlením teraz počas tohto vášho úžasného prejavu som našla osemnásť takýchto vyjadrení, a dnes sa staviate na stranu tých, ktorí túto orientáciu spochybňujú. Tak vráťte sa k tomu svojmu prejavu a k tomu slovu žumpa, ktorý ste tam použili, a skúste sa zamyslieť nad týmto svojím prirovnaním.
Vy sa naozaj nehanbíte, že sa tu staviate do pozície, akí ste pripravení vládnuť, akí ste pripravení robiť to lepšie ako my a plniť si svoje povinnosti, keď len v tej skúsenosti, ktorú ja môžem mať vo výbore, ktorý s vami zdieľam, viem, že už len povinnosť chodiť na výbor si neplníte? Nechodíte tam, nekomunikujete s nami. Ostatní vaši kolegovia príkladne chodia. Takže už toto, akože taká smiešna povinnosť poslanca, ktorú by si mal plniť, už tam tie povinnosti zlyhávajú.
A naozaj nehovorme o pohŕdaní občanov Slovenskej republiky, lebo ja si myslím, že ktokoľvek, kto hazarduje s naším zakotvením v nadnárodných štruktúrach, akými sú Európska únia a NATO, práve tí ľudia hazardujú a pohŕdajú našimi občanmi, pretože jediné, naozaj jediné istoty, ktoré my máme momentálne v ťažkej situácii, sú tie, ktoré nám dávajú naši partneri v Európskej únii a v NATO.
Takže toľko z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Predchádzajúcim rečníkom som bola ja a rada by som zareagovala na faktické poznámky, ktoré, ktoré voči mne mali ostatní, a len pripomeniem, keďže od tejto faktickej poznámky (povedané so smiechom) a mojej rozpravy nás delí takmer 24 hodín, že som predniesla výhrady k tej časti navrhovaného stavebného zákona, ktorá sa týka ochrany pamiatok, a chcem podotknúť, tak ako zaznelo v reakciách mojich kolegov, že môj názor nemusí byť jediný správy.
Ale čo považujem za veľmi kľúčové, je, aby k takejto vážnej zmene celého systému ochrany pamiatok na Slovensku prebehla diskusia, prebehla debata, a to hlavne s navrhovateľkou pani ministerkou Milanovou. My sme túto príležitosť nemali ako druhý najväčší koaličný klub, a preto, kým nedôjde k diskusii, kým nedôjde k nejakej politickej dohode na tom, ako by mala vyzerať táto úprava pamiatok aj po zohľadnení výhrad nás politikov, ale aj výhrad odbornej verejnosti, tak mám veľký problém s tým, zahlasovať za takéto znenie.
K ostatným častiam stavebného, navrhovaného stavebného zákona nemám žiadne výhrady. Rešpektujem navrhované znenie, ale naozaj v tej časti, ktorá sa týka ochrany pamiatok, mám vážne výhrady k navrhovaným zmenám, takže verím v ďalšiu diskusiu.
Ďakujem.