Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Predkladaný návrh zákona je veľmi stručný a jeho hlavným cieľom je rozšírenie okruhu zákonom uznateľných daňových výdavkov, výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Rada poviem viac v rozprave. Hlásim sa ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne. Tak ja, ako som už spomenula v mojom prvom vystúpení, chcem priblížiť vlastne tie zmeny, ktoré by táto úprava priniesla. Aktuálna verzia právneho poriadku priznáva obeti trestných činov ochranu v podobe zabránenia styku páchateľom trestného činu. Otázne je však právne určiť koho a v akom momente trestného konania môžme označiť za páchateľa, voči ktorého svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním, a preto uvedený stav navrhujeme odstrániť po vzore Českej republiky, ktorá to takto má upravené. Nahradením výrazu „páchateľ" označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba, pri ktorej sa vedie trestné stíhanie".
Tomu vieme zabrániť napríklad takým situáciám, kedy nejaká žena, ktorá bola obeťou sexuálneho násilia, ukáže, že toto je páchateľ, ale orgány činné v trestnom konaní s určitosťou vlastne to nepotvrdia. Stretnú sa v súdnej miestnosti. Pre tú ženu to môže byť taký blok, že nebude svedčiť. Vlastne stretla sa s človekom, ktorého už nikdy nechcela zažiť, a práve ak by sme to nahradili slovným spojením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa", takémuto stretnutiu by sme mohli predísť. A ide tam hlavne o to, že nemôžeme myslieť len na potrestanie páchateľa, ale aj na to, ako väčšmi ochrániť tú obeť pred ďalšou traumatizáciou, pred naozaj ďalšou nejakou psychickou ujmou.
Ďalšou oblasťou, ktorú riešime, sú otázky smerujúce do intímnej oblasti obete. Špecifikované ustanovenie smerom k rozsahu intímnych otázok Trestný poriadok neupravuje. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok navrhujeme, aby sa otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete kládli v nevyhnutnej miere, ktorá je naozaj potrebná na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, ale nie nad jej rámec. Toto je rovnako úprava prevzatá z českej legislatívy.
A posledná zmena. Predkladaný návrh tiež navrhuje, aby obete mali umožnené vybrať si pohlavie vypočúvajúcej osoby. Násilie páchané na obzvlášť zraniteľných ľuďoch je, žiaľ, stále prítomné v našej spoločnosti, ja som presvedčená, že nesmieme pred tým zakrývať oči a túto tému vlastne zmietnuť zo stola, lebo je nepríjemná a ťažká. Práve naopak, stále tam vieme aj po vzore iných krajín, kde táto debata je oveľa intenzívnejšia ako u nás, precizovať našu úpravu, zlepšovať systém.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla a odôvodnila návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku a takisto zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom predkladaného návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a najmä ochrániť ich pred druhotnou viktimizáciou. Tu pri obzvlášť zraniteľných osobách trestných činoch hovoríme najmä o deťoch, senioroch, osobách so zdravotným postihnutím alebo osobách, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia. V súčasnosti im platný právny poriadok poskytuje zvýšenú ochranu, ale prax ukazuje, že nie v dostatočnej miere, preto sme sa s mojím tímom pozreli na právne úpravy okolitých štátov, kde vieme vyprecizovať našu úpravu a v rozprave by som rada priblížili tri zmeny, ktoré táto úprava prinesie.
Ďakujem pekne a do rozpravy sa hlásim ako prvá.

Chcem pripomenúť členom európskeho výboru, že o trinástej hodine máme v našej miestnosti zasadnutie výboru s ministrom vnútra aj ministrom spravodlivosti. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja chcem len pripomenúť, že o tomto návrhu zákona budeme hlasovať teraz o jedenástej. Až v utorok to dáte? (Reakcia spravodajcu.) Aha. Dobre. Tak nevedela som, že až v utorok, ale každopádne chcela som vás poprosiť o to, aby ste mu dali šancu. Je to prvé čítanie. Som otvorená rôznym vašim predstavám o precizovaní tohto návrhu. Je to naozaj jedna z mála ciest a nástrojov, ktorú som našla, ako môžeme výrazne motivovať aj súkromníkov, aby nám pomohli s tými nedostatočnými kapacitami, ktoré dnes máme v materských školách a v jasliach. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán Kočiš, že ste venovali pozornosť tomuto môjmu návrhu a že ste sa zapojili do rozpravy. Áno, presne tak, ako ste vy vyzdvihli veľmi dôležitý aspekt týchto firemných podnikových škôlok, tak je to práve nielen dostupnosť, že uprednostňujú tých svojich zamestnancov a im vytvárajú priestor pre starostlivosť o deti, ale je to aj tá doba prevádzky, čo som spomínala aj ja v úvodnom slove. Toto je často kameň úrazu napríklad aj u zdravotníkov, o ktorých sa tu často bavíme. Často mi hovoria o tom, že niektoré materské školy vlastne sú pre nich nedostupné z dôvodu toho, kedy otvárajú a zatvárajú svoju prevádzku, alebo v prípade nočných hodín. Čiže tam vieme nabádať aj takéto veľké komplexy poskytujúce služby a zamestnávajúce stovky, tisícky zamestnancov, aby vytvorili priestor pre svojich zamestnancov aj starostlivosťou o deti, lebo sa im to oplatí, lebo si to budú môcť dať ako daňový výdavok. Dnes mi všetci zamestnávatelia, ktorí aj majú veľkoryso firemné škôlky, hovoria, že je to pre nich v podstate stratové a jediné výhody vidia v tom, že zamestnávajú naozaj veľký počet žien a tie ženy sa pomerne skoro vrátia do práce. Takže podľa mňa je to veľmi pragmatická úvaha zo strany nás zástupcov štátu, aby sme vytvárali pre tieto firemné škôlky veľkorysé prostredie, ktoré im umožní rásť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rada by som predstavila druhý návrh, novelu, ktorú som iniciovala. Ide o novelu zákona č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zákona je veľmi stručný, ide naozaj o jednu vetu. A jeho hlavným cieľom je rozšírenie okruhu zákonom uznateľných daňových výdavkov o výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. V súčasnosti, keď zamestnávateľom chýbajú pracovné sily, je ťažké začleniť matky malých detí do pracovného procesu, a to najmä vo väčších mestách, kde ten nedostatok kapacít v materských školách a v jasliach je veľmi citeľný. A práve tu som sa snažila nájsť riešenie, ktoré by bolo efektívne a ktoré ešte, o ktorom sme ešte nediskutovali v parlamente a ktorým by sme mohli pomôcť zmierniť tú situáciu, ktorá je dnes veľmi vypuklá, s nedostatkom miest v materských školách a v jasliach.
Štát v súčasnosti nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia tohto stavu. Jedným zo spôsobov, ako by však zamestnávatelia mohli byť štátom motivovaní sami z vlastných súkromných zdrojov takéto typy zariadení vytvárať, volá sa to materské podnikové školy alebo podnikové jasle, sú práve daňové nástroje. Ak vezmeme do úvahy, že dnes takéto typy zariadení tieto podnikové materské školy, firemné škôlky nemáme, resp. je ich strašne málo, naozaj sa bavíme o desiatkach, vplyvy na verejné financie budú minimálne, ak by sme aj k tejto zmene pristúpili. Čiže naozaj je to skôr nástroj, ktorý by mal motivovať k vzniku ďalších takýchto škôlok a takýchto zariadení práve z iniciatívy firiem a podnikov, ktoré po konzultácii s nimi dnes nemajú absolútne žiadnu motiváciu to robiť, lebo nevedia si to dať do svojich nákladov v rámci daňových výdavkov.
Rada by som uviedla, že tento návrh zákona vnímam ako jeden z krokov, ktorým pomôžeme rodičom, či už v úplných rodinách, alebo rodičom samoživiteľom, zosúladiť ich pracovný život so starostlivosťou o dieťa, čo práve pri tých rodinách samoživiteľov je veľmi náročné. Tam aj štatistiky hovoria, že keď žena, v deviatich z desiatich týchto rodín na čele stojí žena, a práve ženy majú viac ako 50-percentný výpadok vlastne ekonomických, na ekonomickom trhu, potrebujeme hľadať nástroje, ktoré by pomohli dostať tieto ženy do pracovného procesu. A ja vidím aj tento nástroj ako nápomocný.
Taktiež spomeniem ďalšie výhody, ktoré firemné škôlky prinášajú, a tým je veľmi dôležitý prispôsobený čas prevádzky firemnej škôlky potrebám zamestnanca. Napríklad zdravotné výhody pre matku a dieťa v dôsledku neprerušenia dojčenia, čo je tiež výhodou v rámci týchto firemných škôlok, kde tá matka vie prísť a funguje to tak najmä v zahraničí, kde je dojčenie podporované a v prípade potreby je rodič okamžite pri dieťati, čiže istota udržateľnosti nejakej pracovnej pozície, menej voľna čerpajú, zlepšenie finančnej situácie týchto rodičov a zároveň veľmi dôležitý je aj aspekt čo najskoršieho vzdelávania detí, keďže tam tie údaje a vlastne tie výskumy sú nesporné, že investície do vzdelávania v rámci štátnych investícií sú mimoriadne návratné, práve keď ide o deti v útlom detstve.
Odporučím, nechcem tu zachádzať do detailov, ale článok posledný od nobelistu Heckmana, ktorý tam krásne v grafoch ukazuje, že čím skôr štát investuje do vzdelávania detí, tým menej musí investovať do aktívnych nástrojov na trhu práce v budúcnosti, tým vyššia je miera samostatnosti na ekonomickom trhu, tým vyššia je miera úspechu, začlenenia a tak ďalej. Čiže toto, toto je naozaj pre mňa dôležitý aspekt a včera k tejto téme vyšiel aj článok na Denníku N, kde tri ekonómky porovnávali výsledky štúdie, kde v roku 1995 sociálna reforma v rámci Česka vlastne ženám umožnila, aby boli rok dlhšie na materskej, čiže sa deti dostávali o rok neskôr do materských škôlok až v štvrtom veku, a malo to naozaj fatálne dôsledky na, neskôr na úroveň vzdelania tých detí a v podstate táto reforma veľmi uškodila budúcnosti týchto detí, ktoré boli súčasťou vlastne využitia tejto výhody pre matky. Z toho nám jasne vyplýva, že my musíme hľadať nástroje, ako dostať deti do vzdelávacieho procesu už pred tým tretím rokom života. A toto je jeden z tých nástrojov, ktoré my v tomto priestore, parlamentnom, môžeme prijať.
Na záver by som rada uviedla, že predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami. Je inšpirovaný práve zákonmi v rámci Európskej únie, kde toto je súčasťou zmien a úprav. Návrh zákona bude mať mierne negatívny vplyv na verejné financie, ale ako som povedala, tým, že tých firemných škôlok je dnes veľmi málo, tak ide o veľmi nízke, nízke percentá. Ale áno, ide o zavedenie daňovej výnimky. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na služby verejnej správy a tak isto ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať najmä pozitívne sociálne vplyvy a vzdelanostné vplyvy a pozitívny vplyv tak na manželstvo, rodičovstvo, ako aj na samotnú rodinu.
Preto vás prosím o jeho podporu. Naozaj mi na tomto zákone veľmi záleží.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla návrh novely zákona, ktorý som ja sama iniciovala a ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok a zároveň zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom môjho návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľným obetiam trestných činov a chrániť ich pred ďalšou ujmou, ďalším ublížením a pred tzv. druhotnou viktimizáciou. V súčasnosti právny poriadok im poskytuje pomerne vyššiu ochranu, ale tá sa ukazuje v praxi ako stále nedostatočná, a tak sa v mojom návrhu venujem trom oblastiam, ktoré vám ďalej opíšem. No je pre mňa dôležité ozrejmiť v tomto priestore aj to, kto sú obzvlášť zraniteľné obete trestných činov, pretože sú to najmä deti v našich podmienkach, sú to seniori, sú to obete sexuálneho násilia a rodovo podmieneného násilia. Tak ako som povedala, prax ukazuje, že tieto obete stále nechránime dostatočne a ja prinášam zmeny, ktoré sa osvedčili v Česku a v iných krajinách Európskej únie, čiže sú vyskúšané, sú spozorované a vlastne v niektorých krajinách už fungujú vyše desiatky rokov.
Mojím prvým návrhom je, aby obzvlášť zraniteľné obete trestných činov neboli viac konfrontované so stretnutím s osobou, ktorú označili za páchateľa, s osobou, voči ktorej sa vedie trestné stíhanie, alebo s osobou, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu. V súčasnosti náš právny poriadok hovorí len o tom, že sa nesmú stretnúť s osobou páchateľa. Lenže my často v tom prvotnom riešení danej situácie ešte nevieme s určitosťou právne povedať, že ide o páchateľa, ide väčšinou len o osobu, ktorú obeť označila za páchateľa. Preto tu chcem precizovať toto slovo, že nemusí ísť už vopred o páchateľa, pretože tam sa často stávalo, že sa tá obeť stretla s tým človekom, keďže v tom danom momente ešte nemohli vzniesť rozhodnutie, že to je samotný páchateľ, ale keď tam pridáme to slovo, že osobu, ktorá označila obeť za páchateľa, vieme predísť ich stretnutiam, čo považujem za veľmi kľúčové a naozaj ide o technickú vec, doplnenie dvoch slov, ale môže to dopomôcť aj tomu, aby sa tá osoba nebála nahlásiť, nahlásiť ten útok alebo nahlásiť násilie na nej páchané, lebo bude vedieť, že sa už s osobou, ktorú označila ako páchateľa, ďalej nestretne.
Druhá oblasť, ktorú sa snažím priniesť v rámci zmien, sú otázky, ktoré smerujú do intímnej oblasti, a tu navrhujem, aby sa kládli len v nevyhnutnej miere. To znamená, že keď dôjde už k samotnému násiliu, aby sme naozaj nejakú mieru proporcionality pri tých otázkach zvažovali a ak nie sú nevyhnutné detaily, napríklad pri deťoch, tak aby sme do nich nešli. Toto je úplným štandardom v iných krajinách Európskej únie.
A taká tretia zmena, ktorú prinášam, je, aby si obete mohli vybrať, osoba akého pohlavia ich bude vypočúvať. Toto je tiež štandard v zahraničí a veľmi to pomáha. Znova budem hovoriť o tých detských obetiach, pretože tam ak je páchateľom napríklad otec, tak tie deti oveľa lepšie zvládajú, keď ten výsluch prebieha vlastne so ženou a nie je to muž a podobne. Tam sú na to dlhoročné výskumy a naozaj je to taká soc-zmena, ktorou vieme ten už beztak ťažký proces vlastne zmierniť.
Čo ma viedlo k takejto novele? Prichádzam s ňou najmä preto, že dlhodobo evidujeme na Slovensku nízke počty nahlásenia násilí tohto druhu. V prípade sexuálneho násilia sa evidujú štatistiky, že na políciu sa obráti len niečo vyše 11 % obetí a v prípade násilia páchaného na deťoch, tam presné štatistiky nemáme, ale z toho, čo hovoria odborníci, vieme vychádzať, že pri opakovaných činoch násilia, teda pri pravidelných násilníkoch sa dozvieme o menej ako polovici týchto činov. To znamená, že tam je niekde aj procesná prekážka, prečo sa tieto obete boja tieto činy nahlásiť a čo ich od toho odrádza. Takže mojím úprimným úmyslom je, aby sme neodvracali zrak od bolesti druhých, aj keď to je téma, o ktorej sa tu málo rozpráva, o ktorej sa ťažko rozpráva, ale aby sme sa snažili stále túto tému ako keby držať živú, aby sme v nej dokázali robiť aj takéto malé, mierne, ale dôležité posuny vpred, ktoré tým obetiam pomôžu. Ja sa venujem najmä detským obetiam násilia, a toto sú naozaj také tri prvky, ktoré by dokázali veľmi výrazne pomôcť vlastne aj pri vyšetrovaní tých konkrétnych činov.
Takže toľko z mojej strany, nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Väčšinou túto správu uvádza predseda výboru pre európske záležitosti, ale ja som veľmi rada, že dnes na seba zobrala túto povinnosť pani podpredsedníčka. Keďže táto správa hovorí o období, kedy ja som ešte výboru nepredsedala, ale keďže sa odkladala niekoľko mesiacov, tak ju máme na programe dnes. Čo chcem pri tejto správy povedať, že je veľkou zásluhou aj samotného odboru, ktorý pomáha európskemu výboru, aj členom, že tento výbor je konzistentný. Od začiatku funkčného obdobia, či už ho viedol kolega Valášek alebo po ňom ja, stále sme sa snažili držať pilierov našej európskej politiky a zabezpečiť, aby sme si tú reputáciu a naše miesto v rámci EÚ udržali veľmi čitateľne a veľmi predvídateľne. Takže vďaka kolegom z európskeho výboru, že sa na tom podieľajú. A naozaj musím povedať, že aj po skúsenostiach aj s inými výbormi tento výbor, jeho zloženie aj fungovanie a celé zázemie, ktoré máme, je veľmi málo prekvapením. Vždy je naozaj spoľahlivým partnerom pre celú Národnú radu.
Takže ďakujem všetkým, ktorí tam boli predo mnou, a že v tomto môžme pokračovať.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Naozaj niet veľa čo dodať k tomu, čo povedal pán minister. Ale je pre mňa veľmi dôležité, aby pri tejto správe, ktorá je tu predkladaná raz do roka, zaznelo aj to, čo je skutočne v tejto chvíli, kedy zažívame vojenský konflikt priamo za našimi hranicami, dôležité povedať o našom členstve v Európskej únii.
Pre nás je to záruka, pre nás je to dôvod a príčina, prečo tu dnes stojíme v mieri, prečo naše deti stále môžu chodiť do školy, prečo máme elektrickú energiu a prečo nečelíme takým hrozbám, ktorým čelia naši priatelia na Ukrajine. Je to naše členstvo v Európskej únii. Je to naše členstvo v NATO. A mali by sme si naozaj tieto naše európske piliere chrániť, pretože je to niečo, o čo sa krvou usilujú naši susedia, aby mali rovnaké geopolitické privilégiá, aké máme dnes my. Takže toto považujem za dôležité si pripomínať v tomto hroznom období, ktorému čelíme v rámci zahraničnej politiky.
A druhá vec, ktorá mi nedá v tomto období, keďže už v utorok dôjde naozaj k dôležitému hlasovaniu aj o budúcnosti a podobe Európskej únie a ochrane jej hodnôt. Je pre mňa veľmi dôležité, aby Slovensko, tak ako doteraz, stálo na európskych hodnotách, chránilo ich, pretože tým chráni aj demokratické hodnoty a demokraciu tu na Slovensku, o ktorú sa budeme vedieť opierať aj po ďalšie roky. Čiže pre mňa hlasovanie, ktoré bude v utorok na ECOFINE, týkajúce sa zmrazenia eurofondov pre Maďarsko, bude veľkou výpoveďou aj o tom, ako ďalej bude vyzerať podoba Európskej únie a aké pevné budú jej základy. A preto verím, že tak ako doteraz som nemala pochybnosť o ľuďoch, ktorí riadia našu zahraničnú politiku, tak tomu bude aj naďalej. A bude predvídateľná, európska, silná.
Ďakujem pekne.