Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozumiem obavám aj pána Dostála, aj vás niektorých poslancov, ale my stále zabúdame, že sme v mimoriadnej situácii, keď tu panuje nepriateľ COVID-19, ktorý je, je vlastne tu medzi nami, a bojíme sa všetci.
Z technických dôvodov sa nahrala pôvodná verzia spoločnej správy, akurát zmena bola vyznačená na poslednej strane, opravená verzia je zverejnená na webe a za technickú chybu sa ospravedlňujeme.
Chcela by som vlastne upozorniť a myslím, pani Pivková, pani primátorka Lučenca, presne povedala, § 11, § 12 stále platí. My chceme doplniť do zákona o obecnom zriadení nový paragraf, ktorý platí iba počas mimoriadnej situácie COVID-19. A, samozrejme, keby sme mali viac času, možno by sme vedeli došperkovať každý aj jeden bod vlastne tohto zákona, ktorý v tejto mimoriadne ťažkej situácii chceme prijať, môžem vás ubezpečiť, že včera sme sedeli niektorí členovia nášho klubu s pánom Vetrákom a sme pripravovali taký pozmeňovací návrh, ktorý, myslím si, že predložil aj v ústavnoprávnom výbore, kde bol nakoniec akože prijatý. A preto sme sa aj v gestorskom výbore vlastne týmto pozmeňujúcim návrhom, kde sme vlastne stanovili, že kedy nie je možné hlasovanie per rollam uskutočniť.
Ale skutočne sa ospravedlňujeme, je tu vlastne fakt ten časový priestor taký, vidíme, ako rokujeme, že sme vlastne stále v takom časovom strese a nedokážeme urobiť všetko tak perfektne, ako, ako by sme si to možno priali.
Možno otázka toho bodu dva. Na Slovensku je 1 133 malých obcí do 500 obyvateľov. Ja viem, že technika je úžasná, je perfektná. Viem, že teoretici povedia, že ten zákon o obecnom zriadení je taký, že sa to vlastne dá všetko spraviť, ale zase sme v mimoriadnej situácii a možno ja v obci, kde je 1 000 obyvateľov, dokážem spraviť techniku. Však donedávna sme vlastne nesledovali omše z jednotlivých farností prostredníctvom videokamery, že sa spájame vlastne aj takýmto spôsobom, že aj keď kolegovia hovoria, že nie sme vlastne na omšiach, ale my sme prostredníctvom vlastne týchto prostriedkov ako prítomní. Takže vieme to spraviť.
Ale opäť je tu mimoriadna situácia, kde možno starostovia nedokážu to urobiť. Preto vlastne bola tá snaha v bode 2 hlasovať tak, ako gestorský výbor hlasoval.
My kolegovia, ja viem, že tu možno upodozrievame, ale myslíte si, že starostovia, župani, primátori miest, ktorí sa boja o zdravie svojich občanov, šijú rúšky, roznášajú obedy dôchodcom, znižujú si platy, aby finančne pomáhali zmierniť ťažkú situáciu svojich občanov počas tejto pandémie, mali by ešte na mysli, že by mali úmysel vlastne niečo urobiť, čo je problematické? Ja možno, sú alebo existujú vlastne takí starostovia a primátori, ktorí by to chceli urobiť. Ale ja verím, že takých je len veľmi málo.
A chcela by som vyzdvihnúť a veľmi vyzdvihnúť ústretovosť pána ministra, ktorý vypočul vlastne nielen nás ako zákonodarcov, ale rokoval aj s predstaviteľmi miest, župy, Únie miest, čiže to nebolo len nejaké rozhodnutie od zeleného stola, ale bolo to rozhodnutie na základe požiadavok vlastne starostov a primátorov miest, ktorí chcú, aby tie obce fungovali, aby aj z hľadiska vlastne tých problémov nenastalo, nenastal vlastne nejaký útlm.
Sú napríklad situácie, keď sa realizujú peniaze, štrukturálne fondy. Čiže sú projekty v rámci obcí. A oni nedokážu možno spraviť, lebo potrebujú vlastne si to prerokovať so zastupiteľstvami. A ja som už včera vo svojom vystúpení povedala, že samozrejme, keď na obci sú traja, štyria, piati poslanci, dá sa urobiť vlastne to zastupiteľstvo. Ale keďže máme vlastne požiadavku, že tí ľudia, ktorí sa vracajú zo zahraničia, sú v karanténe, takže môže sa stať aj taká okolnosť, že vlastne poslanci toho zastupiteľstva sú v karanténe a nemôžu prísť. A nemôže si ani starosta zobrať na zodpovednosť, že nejako tú karanténu preruší, lebo tým pádom by tu bol vlastne problém voči tým ostatným obyvateľom, ktorí sú.
Žijem vlastne v obci, kde skoro 300 ľudí pracovalo v zahraničí, 300 mužov a 50 žien a postupne sa tí ľudia vracajú domov. Čiže tu sa nedá vlastne predvídať, že, že vlastne je problém alebo nejaká situácia, ktorá by tu nenastala.
Čiže tu nie je snaha, možno, ja neviem, zjednodušiť ten proces, ale utvoriť vlastne pre samosprávu alternatívnu možnosť, že aj takéto riešenie vlastne existuje. Samospráva sa riadi sama. Už aj v názve vlastne samosprávy je vlastne toto povedané a úlohou nás zákonodarcov je, aby sme vytvorili rámec, aby mohla naplniť samospráva vlastne svoje poslanie.
Teším sa vlastne, že sme mali takúto možnosť, tú debatu a vlastne tie názory, a tak som sa tak potešila, že konečne na pôde Národnej rady je vecná diskusia a cieľom a snahou každého poslanca je pomôcť. Pomôcť svojej obci, pomôcť svojmu mestu, pomôcť kraju, kde žije. Ja verím, že sa nám podarí prijať vlastne aj také riešenie, ktoré vlastne bude dobré pre všetkých občanov, pre starostov aj pre nás zákonodarcov. Nikdy nič nie je dokonalé, ale verím, že aj táto diskusia mi dáva nádej, že sa to podarí.
Keďže boli vlastne také snahy a problémy v rámci rozpravy, tak na základe dohody štyroch poslaneckých klubov navrhujem, aby hlasovanie o tomto bode bolo na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.