Videokanál poslanca

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja a Rudolf Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná novela sa zameriava na zmenu vekovej hranice pre povinné nosenie ochrannej prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 rokov na 18 rokov. Táto legislatívna úprava vychádza z potreby prispôsobiť zákon väčšej bezpečnosti a ochrany zdravia mladistvých. Zvýšenie vekovej hranice reflektuje rastúca potreba ochrany tejto vekovej skupiny, ktorá je výrazne zastúpená medzi lyžiarmi a snowbordistami.
Iniciatíva pre novelu vychádza z veľkého počtu zranených na lyžiarskych svahoch, ako aj medzinárodných trendov v zvyšovaní bezpečnostných štandardov pre mladistvých. Predkladaná novela má za cieľ zabezpečiť vyššiu mieru ochrany hlavne pri lyžovaní a snowbordovaní, čo sú činnosti s vysokým rizikom úrazu.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu.

Tak ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Jurík, ja by som teda odpovedal najprv na tie osobné invektívy, jedná sa mi o to, že ja som chvíľu pracoval, resp. kým, kým neprišla, kým nebola pandémia, ako vo vývoj – výskum, konkrétne safety systémy pre organizáciu DARPA a podlieha to NDA-čku, takže nemôžem všetko mať aj v životopise, ale môžem vám kľudne poslať, čomu som sa všetkému venoval.
Dovolím si tvrdiť, že nie všetky neziskovky plnia úlohu, ktoré by mali suplovať štát, resp. je tam, samozrejme, problém s tým, že nedá sa oddeliť, čo vlastne, čo vlastne je a nie je politická, politická, politická mimovládka a čo je, čo je vlastne za hranicou, za hranicou toho, resp. čo vlastne supluje tú činnosť štátu, resp. robí dobročinnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá je, je ozaj prospešná.
Ja by som dal taký príklad, mal som možnosť byť aj nedobrovoľne prítomný pri istých rozhovoroch od redaktorov Denníka SME a podobne, kedy vlastne popisovali mechanizmy, akými, akými fungujú, a je tam, je dosť príkladov, neviem, teda či môžem vzhľadom na, na to, že sa jedná o súkromné rozhovory, takéto diskusie verejne vytiahnuť, že ako, ako sa, poviem to sprosto, perú prachy cez mimovládky. (Rečník naznačil úvodzovky.) Je to, samozrejme, nie, nie úplne v poriadku.
No a druhá vec je podobný, podobné veci sú popísané, tiež je to problém vyjadriť, kedy isté mládežnícke organizácie politických strán sa združujú, resp. činia, činia a plánujú na, na akademickej pôde eventy, ktoré sú zamerané len na politický účel, s tým, že majú podporu zo zahraničia. Surovo (rečník naznačil úvodzovky), citujem: „Ak nebude dosť peňazí, pošlem email, prídu ďalšie prachy zo zahraničia.“

Ja by som teda chcel na, na úvod, bude k tomu samostatná rozprava, povedať, že vlastne Slovenská republika je pravidelne hodnotená OECD z hľadiska dodržiavania štandardu verejnej integrity a v hodnotení za rok 2022 vo vzťahu k mimovládnym organizáciám uviedla: V Slovenskej republike v súčasnosti neexistujú žiadne požiadavky na transparentnosť v súvislosti s financovaním zdrojov a činnosti. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti zverejňujú aj svoje výročné správy a zdroje financií, zatiaľ čo iné nie.
A zároveň OECD v uvedenom hodnotení odporučila zabezpečiť... počkajte (rečník vyhľadával text vo svojom mobilnom telefóne), zabezpečiť vlastne, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov.
Zároveň by som ešte podotkol, že inšpirácia tohto zákona je z Izraela, taktiež bol porovnávaný ten zákon a komisia pripravuje obdobný, obdobné, v obdobnom znení mechanizmus, akým je možné kontrolovať činnosť mimovládnych organizácií. Takže nie je to z našej hlavy. Ďakujem. A je to, správa OECD je z roku dvetisícdva... za rok 2022, tak toľko.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady, počkajte chvíľu (rečník sa zhlboka nadýchol), pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 123.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.