Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 123) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona prerokovali určené výbory, ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Výbory vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy.
Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 123) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa obsahuje 15 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 15 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 39 zo 16. apríla 2024, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu k predloženému návrhu zákona a Petra Slyška za náhradníka k predmetnému návrhu zákona v prípade neúčasti spravodajcu.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač č. 37).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Návrh zákona obsahuje stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenska. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý obsah navrhovanej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej, vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
O slovo požiadala v rámci rozpravy ešte navrhovateľka, takže nech sa páči, pani poslankyňa.

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Rudolfa Huliaka, Dagmar Kramplovej a Adama Lučanského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu prostredníctvom rozšírenia foriem uplatňovania rekreačných poukazov zamestnanca a tým maximalizovať poskytovanie, respektíve využívanie rekreačných poukazov. Zámerom zavedenia rekreačných poukazov bolo pozitívne naj... bolo pozitívne vplývať najmä na ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenskej republiky dosahujúcich nižší disponibilný príjem, ktorí si dovtedy nemohli dovoliť ani jednu rekreáciu ročne.
Nemenej dôležitým zámerom bola aj skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku mali spomedzi európskych krajín jednu z najnižších mier vyťaženosti, čo mohlo mať za následok aj hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby. Rekreačný poukaz prostredníctvom inštitútu Zákonníka práce príspevku na rekreáciu zamestnancov v súčasnosti vytvára možnosť a zvyšuje motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok.
Podstatou rekreačného poukazu bolo predovšetkým stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenskej republiky a rozvoj nadväzujúcich služieb. O úspešnosti rekreačných poukazov hovorí aj niekoľko štatistických ukazovateľov. Na základe údajov o prenocovaniach, obsadenosti a návštevnosti v zahraničí, zohľadňujúc ekonomickú výkonnosť sektora a počet obyvateľov, je možné porovnávať štáty s podobným rozsahom turizmu. V prípade Slovenskej republiky sa pozitívne prejavilo uplatnenie aktívnych nástrojov politiky podpory a rozvoja domáceho cestovného ruchu, a to predovšetkým zavedením rekreačných poukazov, ako aj zníženie DPH na ubytovanie. To malo za dôsledok zvýšenie počtu prenocovaní, obsadenosti ubytovacích kapacít mimo sezónnej vyťaženosti, ale aj podporu a čiastočnú stabilizáciu podnikateľského sektora v oblasti domáceho cestovného ruchu. Tým sa Slovenská republika stala v uvedenej oblasti viac ako, viac konkurencieschopnou v komparácii predovšetkým s krajinami Vyšehradskej štvorky.
Porovnanie členských štátov EÚ s podobnou mierou prenocovaní domácich turistov na obyvateľa indikuje, že od roku 2010... 2019 sa tempo prenocovaní slovenských domácností... domácich turistov napriek zavedeným obmedzeniam v súvislosti s ochorením COVID-19 výrazne zrýchlilo. Oproti januáru 2018 bol počet prenocovaní domácich turistov na Slovensku o 28 % vyšší, zatiaľ čo priemer porovnateľných krajín bol vyšší iba o 9,5 %.
Prenositeľnosť rekreačných poukazov na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačných poukazov zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality života.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, má pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, pričom v danej súvislosti je možné očakávať veľmi mierne, mierne zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv z väčšej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu markantnejším využívaním rekreačných poukazov. Očakáva sa mierne zníženie príjmov na dani z príjmu z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov, a tiež s tým príspevkom spojené výdavky, náklady si zamestnávateľ môže zahrnúť do daňových výdavkov. Očakávať je možné aj mierne zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu z dôvodu, že mnohí zamestnanci štátu môžu požiadať o príspevok na rekreáciu pre svojho rodiča.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy... (Krátka pauza.)Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie.

Ďakujem za príspevok.
Ja by som tento, tento návrh odôvodnil z mojej strany ako tzv. hello, world, čiže prvý zákon, ktorý, ktorý v podstate realizujem. A jedna, jedna vec, ako mali ste, dobre ste identifikovali, bol jedna, jeden z dôvodov, prečo bol podaný bol aj deadline na predkladanie návrhov. Evidujem, samozrejme, aj na návrh, ako bol v roku ’23, ešte za bývalej vlády, ktorý sa vlastne podarilo dotiahnuť do konca. Ešte, samozrejme, prehodnotíme, že či je teda možné v tomto procese, že by, že by sme spustili procesy, aby sa zahrnuli aj predmetné veci, ktoré sa v minulom volebnom období riešili. Čiže nebojíme sa otvoriť ďalšie témy, aj čo ste spomínali.
Ďakujem.

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Adama Lučanského, Milana Garaja a Rudolf Huliaka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Navrhovaná novela sa zameriava na zmenu vekovej hranice pre povinné nosenie ochrannej prilby na lyžiarskych tratiach zo súčasných 15 rokov na 18 rokov. Táto legislatívna úprava vychádza z potreby prispôsobiť zákon väčšej bezpečnosti a ochrany zdravia mladistvých. Zvýšenie vekovej hranice reflektuje rastúca potreba ochrany tejto vekovej skupiny, ktorá je výrazne zastúpená medzi lyžiarmi a snowbordistami.
Iniciatíva pre novelu vychádza z veľkého počtu zranených na lyžiarskych svahoch, ako aj medzinárodných trendov v zvyšovaní bezpečnostných štandardov pre mladistvých. Predkladaná novela má za cieľ zabezpečiť vyššiu mieru ochrany hlavne pri lyžovaní a snowbordovaní, čo sú činnosti s vysokým rizikom úrazu.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu či vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi, v súlade s právom Európskej únie a v súlade s nálezmi Ústavného súdu.

Tak ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa Jurík, ja by som teda odpovedal najprv na tie osobné invektívy, jedná sa mi o to, že ja som chvíľu pracoval, resp. kým, kým neprišla, kým nebola pandémia, ako vo vývoj – výskum, konkrétne safety systémy pre organizáciu DARPA a podlieha to NDA-čku, takže nemôžem všetko mať aj v životopise, ale môžem vám kľudne poslať, čomu som sa všetkému venoval.
Dovolím si tvrdiť, že nie všetky neziskovky plnia úlohu, ktoré by mali suplovať štát, resp. je tam, samozrejme, problém s tým, že nedá sa oddeliť, čo vlastne, čo vlastne je a nie je politická, politická, politická mimovládka a čo je, čo je vlastne za hranicou, za hranicou toho, resp. čo vlastne supluje tú činnosť štátu, resp. robí dobročinnú činnosť alebo inú činnosť, ktorá je, je ozaj prospešná.
Ja by som dal taký príklad, mal som možnosť byť aj nedobrovoľne prítomný pri istých rozhovoroch od redaktorov Denníka SME a podobne, kedy vlastne popisovali mechanizmy, akými, akými fungujú, a je tam, je dosť príkladov, neviem, teda či môžem vzhľadom na, na to, že sa jedná o súkromné rozhovory, takéto diskusie verejne vytiahnuť, že ako, ako sa, poviem to sprosto, perú prachy cez mimovládky. (Rečník naznačil úvodzovky.) Je to, samozrejme, nie, nie úplne v poriadku.
No a druhá vec je podobný, podobné veci sú popísané, tiež je to problém vyjadriť, kedy isté mládežnícke organizácie politických strán sa združujú, resp. činia, činia a plánujú na, na akademickej pôde eventy, ktoré sú zamerané len na politický účel, s tým, že majú podporu zo zahraničia. Surovo (rečník naznačil úvodzovky), citujem: „Ak nebude dosť peňazí, pošlem email, prídu ďalšie prachy zo zahraničia.“

Ja by som teda chcel na, na úvod, bude k tomu samostatná rozprava, povedať, že vlastne Slovenská republika je pravidelne hodnotená OECD z hľadiska dodržiavania štandardu verejnej integrity a v hodnotení za rok 2022 vo vzťahu k mimovládnym organizáciám uviedla: V Slovenskej republike v súčasnosti neexistujú žiadne požiadavky na transparentnosť v súvislosti s financovaním zdrojov a činnosti. Niektoré organizácie občianskej spoločnosti zverejňujú aj svoje výročné správy a zdroje financií, zatiaľ čo iné nie.
A zároveň OECD v uvedenom hodnotení odporučila zabezpečiť... počkajte (rečník vyhľadával text vo svojom mobilnom telefóne), zabezpečiť vlastne, že jedným zo spôsobov, ako zvýšiť transparentnosť, je vyžadovať od organizácií občianskej spoločnosti, aby zverejňovali a poskytovali informácie týkajúce sa integrity a dobrej správy vrátane zdrojov financovania, výročných správ, ročných činností a zamestnancov.
Zároveň by som ešte podotkol, že inšpirácia tohto zákona je z Izraela, taktiež bol porovnávaný ten zákon a komisia pripravuje obdobný, obdobné, v obdobnom znení mechanizmus, akým je možné kontrolovať činnosť mimovládnych organizácií. Takže nie je to z našej hlavy. Ďakujem. A je to, správa OECD je z roku dvetisícdva... za rok 2022, tak toľko.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený gestorským výborom Národnej rady, počkajte chvíľu (rečník sa zhlboka nadýchol), pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač č. 123.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.