Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja len v krátkosti. Myslím si, že aj tieto rekonštrukcie, prípadne nové modernizačné projekty stredoškolských internátov pomôžu k tomu, aby sa aj tých, tá sieť tých stredných škôl nejakým spôsobom zoptimalizovala. Keď má byť jedna veľká škola, nech je pre ňu internát s danými študijnými a učebnými odbormi, aby to nebolo pomaly v každom učeb... v každom, v každom meste, kde je nejaká stredná škola a skôr teda aj s tou cestou sústreďovania, resp. koncentrácie tých študijných a učebných odborov do vybratých miest, kde je tá kvalita tých škôl naozaj najlepšia a pre nich urobiť tieto internáty, aby sa to nejakým spôsobom nerozdrobovalo a veľa aj vúciek má rôzne štipendiá potom, z ktorých si môžu zaplatiť tieto deti aj internáty po splnení určitých kritérií.
A myslím, že je to tá správna cesta, nemali by byť školy podobného druhu v každom, v každom meste, ale skôr teda urobiť z nich špičkové školy zamerané na určité odbory a pre ne urobiť tieto, tieto internáty spolu s ďalším vybavením, telocvičňami a tak ďalej.
Takže som rád teda, že aj váš klub poslanecký podporí teda novelu zákona o štátnom fonde rozvoja bývania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa podobne ako v prvom čítaní k tejto novele zákona. Ja som veľmi rád, že ministerstvo dopravy otvorilo s nami dialóg, v ktorom sme sa teda dohodli, že finančné prostriedky, ktoré sú naakumulované v Štátnom fonde rozvoja bývania, sa môžu použiť aj na iný účel, ako je napríklad výstavba nájomných bytov. Už v minulosti, asi tri-štyri roky dozadu, sa ten účel rozšíril na rekonštrukcie a budovanie zariadení sociálnych služieb, my sme tiež využili zatiaľ jedenkrát túto možnosť, rekonštruujeme jedno zariadenie sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti trenčianskej župy a som veľmi rád teda, pán minister, a chcem takto, takto poďakovať, že sme našli spoločnú reč aj na to, aby tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie, výstavbu, rekonštrukcie, modernizáciu stredoškolských a vysokoškolských internátov.
Keď sme spoločne sedeli nad touto možnosťou, tak sme argumentovali, aspoň teda za samosprávne kraje, tým, že nie sú dostatočné finančné zdroje alebo dostatočné výzvy v programe Slovensko, ako keby sa na tieto stredoškolské internáty a vysokoškolské internáty zabudlo a tak sme hľadali iné riešenie, že kde nájsť finančné prostriedky na to, aby študenti na stredných školách, na vysokých školách mohli žiť v lepších podmienkach počas štúdia, tak sme si dali tú námahu a zistili sme teda, že okolo 150 mil. by potrebovali len vyššie územné celky pre svoje stredoškolské internáty, z toho asi 50 mil. euro je už aj pripravených takýchto rôznych ohlášok stavebných povolení, stavebných úprav v rámci stavebného konania, takže župy majú už v súčasnosti pripravené projekty v rozsahu okolo 50 mil. eur, ktoré môžu, ak budú chcieť, keď sa im touto novelou vytvorí tento priestor, požiadať zo Štátneho fondu rozvoja bývania. My si uvedomujeme, že sú to návratné finančné prostriedky a myslím, že sú stále veľmi výhodné oproti komerčným úverom, a nielen teda s tým percentuálnym zvýhodnením, ale aj s tou dĺžkou splácania a hlavne teda, že to nejde, nezarátava sa to do dlhu vyšších územných celkov.
Podobne určite aj vysokoškolské internáty a univerzity budú chcieť čerpať na tento účel zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dovoľte mi teda ešte raz vyjadriť presvedčenie, že táto novela pomôže teda či už študentom na stredných školách, ale aj študentom na vysokých školách k tomu, aby naozaj žili v lepších podmienkach na týchto stredoškolských alebo vysokoškolských internátoch.
Dovoľte mi ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený, a dovolím si najskôr teda zdôvodniť tento pozmeňujúci návrh k tejto novele o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nie je vôbec dlhý, je to skôr také prechodné ustanovenie, ktoré tam treba doplniť a týka sa univerzálneho dizajnu, teda bezbariérovosti, takže prečítam najskôr teda odôvodnenie.
Vzhľadom na skutočnosť, že vykonávací predpis k stavebnému zákonu, ktorý bude upravovať tzv. univerzálny dizajn bytov, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav, je zatiaľ v štádiu prípravy a navrhuje sa zmenou prechodného ustanovenia upresnenie, pri ktorých žiadostiach o úver sa bude posudzovať splnenie podmienky minimálne 15 % bytov navrhnutých univerzálne. A týmto pozmeňovákom by mali byť vyňaté žiadosti o úver týkajúce sa projektov, ktoré boli stavebne povolené podľa doterajších predpisov, ktoré teda získali stavebné povolenie, ale bol ich projekt overený v konaní na základe žiadosti podanej stavebnému úradu do 1. januára 2028. Čiže v tomto vidíme to prechodné ustanovenie, a teda nemožno takýmto spôsobom a nebude možné z podpory vylúčiť projekty pripravené pred zavedením nových požiadaviek bezbariérovosti, teda toho univerzálneho dizajnu.
Dovoľte mi teraz prečítať znenie samotného pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Jozefa Habánika. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
1. V čl. I bod 61 znie:
„61. V § 23j sa slová „ods. 10 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí predložených od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „ods. 9 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti predloženej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od l. januára 2027."."
2. V čl. II bod 8 znie:
„8. V § 24f sa slová „písm. e) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí podaných od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti podanej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od 1. januára 2027."." 6-2
Čiže toľko pozmeňujúci návrh.
A ešte raz na záver chcem teda poďakovať ministerstvu dopravy za to, že s nami viedlo tento konštruktívny dialóg a že táto novela pomôže naozaj stredoškolským študentom, ale aj vysokoškolským študentom žiť v lepších podmienkach na týchto internátoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa podobne ako v prvom čítaní k tejto novele zákona. Ja som veľmi rád, že ministerstvo dopravy otvorilo s nami dialóg, v ktorom sme sa teda dohodli, že finančné prostriedky, ktoré sú naakumulované v Štátnom fonde rozvoja bývania, sa môžu použiť aj na iný účel, ako je napríklad výstavba nájomných bytov. Už v minulosti, asi tri-štyri roky dozadu, sa ten účel rozšíril na rekonštrukcie a budovanie zariadení sociálnych služieb, my sme tiež využili zatiaľ jedenkrát túto možnosť, rekonštruujeme jedno zariadenie sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti trenčianskej župy a som veľmi rád teda, pán minister, a chcem takto, takto poďakovať, že sme našli spoločnú reč aj na to, aby tieto finančné prostriedky boli použité na nadobudnutie, výstavbu, rekonštrukcie, modernizáciu stredoškolských a vysokoškolských internátov.
Keď sme spoločne sedeli nad touto možnosťou, tak sme argumentovali, aspoň teda za samosprávne kraje, tým, že nie sú dostatočné finančné zdroje alebo dostatočné výzvy v programe Slovensko, ako keby sa na tieto stredoškolské internáty a vysokoškolské internáty zabudlo a tak sme hľadali iné riešenie, že kde nájsť finančné prostriedky na to, aby študenti na stredných školách, na vysokých školách mohli žiť v lepších podmienkach počas štúdia, tak sme si dali tú námahu a zistili sme teda, že okolo 150 mil. by potrebovali len vyššie územné celky pre svoje stredoškolské internáty, z toho asi 50 mil. euro je už aj pripravených takýchto rôznych ohlášok stavebných povolení, stavebných úprav v rámci stavebného konania, takže župy majú už v súčasnosti pripravené projekty v rozsahu okolo 50 mil. eur, ktoré môžu, ak budú chcieť, keď sa im touto novelou vytvorí tento priestor, požiadať zo Štátneho fondu rozvoja bývania. My si uvedomujeme, že sú to návratné finančné prostriedky a myslím, že sú stále veľmi výhodné oproti komerčným úverom, a nielen teda s tým percentuálnym zvýhodnením, ale aj s tou dĺžkou splácania a hlavne teda, že to nejde, nezarátava sa to do dlhu vyšších územných celkov.
Podobne určite aj vysokoškolské internáty a univerzity budú chcieť čerpať na tento účel zo Štátneho fondu rozvoja bývania a dovoľte mi teda ešte raz vyjadriť presvedčenie, že táto novela pomôže teda či už študentom na stredných školách, ale aj študentom na vysokých školách k tomu, aby naozaj žili v lepších podmienkach na týchto stredoškolských alebo vysokoškolských internátoch.
Dovoľte mi ešte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený, a dovolím si najskôr teda zdôvodniť tento pozmeňujúci návrh k tejto novele o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nie je vôbec dlhý, je to skôr také prechodné ustanovenie, ktoré tam treba doplniť a týka sa univerzálneho dizajnu, teda bezbariérovosti, takže prečítam najskôr teda odôvodnenie.
Vzhľadom na skutočnosť, že vykonávací predpis k stavebnému zákonu, ktorý bude upravovať tzv. univerzálny dizajn bytov, aby ich mohli využívať osoby so zdravotným postihnutím bez dodatočných úprav, je zatiaľ v štádiu prípravy a navrhuje sa zmenou prechodného ustanovenia upresnenie, pri ktorých žiadostiach o úver sa bude posudzovať splnenie podmienky minimálne 15 % bytov navrhnutých univerzálne. A týmto pozmeňovákom by mali byť vyňaté žiadosti o úver týkajúce sa projektov, ktoré boli stavebne povolené podľa doterajších predpisov, ktoré teda získali stavebné povolenie, ale bol ich projekt overený v konaní na základe žiadosti podanej stavebnému úradu do 1. januára 2028. Čiže v tomto vidíme to prechodné ustanovenie, a teda nemožno takýmto spôsobom a nebude možné z podpory vylúčiť projekty pripravené pred zavedením nových požiadaviek bezbariérovosti, teda toho univerzálneho dizajnu.
Dovoľte mi teraz prečítať znenie samotného pozmeňujúceho návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Jozefa Habánika. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov, tlač 736.
1. V čl. I bod 61 znie:
„61. V § 23j sa slová „ods. 10 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí predložených od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „ods. 9 písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti predloženej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od l. januára 2027."."
2. V čl. II bod 8 znie:
„8. V § 24f sa slová „písm. e) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadostí podaných od 15. januára 2026” nahrádzajú slovami „písm. d) sa použije prvýkrát na posudzovanie žiadosti podanej od 15. januára 2027, ak prílohou žiadosti je právoplatne overený projekt stavby alebo právoplatné rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný úrad overil projekt stavby súčasne s vydaním rozhodnutia o stavebnom zámere a ak stavebník podal žiadosť o overenie projektu stavby alebo o vydanie takéhoto rozhodnutia o stavebnom zámere stavebnému úradu od 1. januára 2027."." 6-2
Čiže toľko pozmeňujúci návrh.
A ešte raz na záver chcem teda poďakovať ministerstvu dopravy za to, že s nami viedlo tento konštruktívny dialóg a že táto novela pomôže naozaj stredoškolským študentom, ale aj vysokoškolským študentom žiť v lepších podmienkach na týchto internátoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov na podporu tejto novely zákona o Štátnom fonde rozvoja a bývania. A mňa veľmi teší, pán minister, že sme sa spoločne stretli a pripravili niektoré časti tejto novely a týkajúce sa teda možnosti využitia štátnych finančných prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu, rekonštrukciu na stredoškolských, ale aj vysokoškolských internátov, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi potrebné. A my keď sme spolu aj so samosprávnymi krajmi diskutovali o tom, že kde získať finančné prostriedky práve na rekonštrukciu, modernizáciu, rozširovanie takýchto stredoškolských a vysokoškolských internátov a priľahlej teda infraštruktúry, tak sme hovorili o tom, že veď zmeňme napríklad tie priority cez plán obnovy a odolnosti cez tie komponenty, ktoré sa týkali ministerstva školstva, respektíve poďme, keďže je polovička programovacieho obdobia aktuálneho, poďme urobiť nejakú tu revíziu opatrení cez MIRRI s Európskou komisiou. Všade nám bolo tak povedaná, že viac-menej to nebude možné, tak som veľmi rád, že po tých spoločných sedeniach na ministerstve dopravy sme vymysleli takýto, takýto návrh, že finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja a bývania budú použité aj na takúto infraštruktúru stredoškolských a vysokoškolských internátov. A ak si dobre pamätám, tak sú tam aj nejaké priľahlé telocvične a ďalšie priestory, ktoré majú zlepšiť teda život týchto mladých ľudí, stredoškolákov a vysokoškolákov na týchto, na týchto internátoch.
Len za samosprávne kraje môžem povedať, že keď sme zbierali tieto údaje, tak sú to investície niekde okolo 150 mil. eur a z tých 150 mil. eur bolo ešte v minulom roku pripravených projektov aj so stavebnými povoleniami, s ohláškami a tak ďalej niekde v hodnote okolo 50 mil. Takže župy sú určite pripravené túto možnosť využiť, keď vstúpi do platnosti táto novela, ktorá rozšíri teda možnosť využitia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja, rozvoja bývania a pomôžeme takýmto spôsobom vylepšiť naozaj aj tie študentské podmienky stredoškolákov, ale aj vysokoškolákov.
Som rád, že tieto finančné prostriedky sa dajú využiť aj na, budú dať využiť na toto, pretože v tom fonde je, neviem, okolo 320 alebo 350 mil. euro naakumulovaných a vieme, že je aj agentúra, ktorá teda vznikla, tá nová agentúra, zo zákona, ktorá robí výstavbu bytov, takže myslím si, že aj tie prostriedky, ktoré sú naakumulované v Štátnom fonde rozvoja a bývania, sa môžu dať takýmto spôsobom veľmi dobre využiť pre týchto, pre týchto mladých ľudí.
Takže, pán minister, ďakujem veľmi pekne za tú ochotu, že sme to spoločne mohli, mohli vydiskutovať a pripraviť a ja pevne verím, že vyššie územné celky, ale aj univerzity využijú túto možnosť využiť tieto aj keď návratné finančné zdroje, myslím, že za dobrých podmienok, na 20 rokov za jedno percento dokáže využiť naozaj pre účel pre týchto mladých študentov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je nasledovné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania. V roku 2022 bol schválený nový zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Čiže len prednedávnom. A týmto zákonom sa rozšírila implementácia dohovoru o ochrane krajiny, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. decembra 2025. Zozáväznilo sa rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu, tzv. SEA. Zákonom o územnom plánovaní sa podarilo zabezpečiť systémový nástroj na explicitnú integráciu naplnenia požiadaviek na ochranu, obnovu a tvorbu krajiny do procesov územného plánovania. Pôvodne navrhovaný osobitný systém krajinného plánovania by tak bol nekoncepčným a duplicitným systémom, ktorý by vyžadoval personálne aj finančné kapacity, avšak bez pridanej hodnoty. Návrhom sa posilňuje úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a teda aj samosprávnych krajov zabezpečiť pred obstaraním samotnej územnoplánovacej dokumentácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... krajinno-plánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, hlavne jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie. (Ruch v sále.) V nadväznosti na uloženie osobitnej povinnosti obstarania krajinno-plánovacej štúdie, ktorá podľa aktuálneho právneho stavu patrí medzi územnoplánovacie podklady, sa do § 16... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... zákona o územnom plánovaní dopĺňa definícia krajinno-plánovacej štúdie a precizuje skutočnosť, že aj na tento územnoplánovací podklad sa vzťahujú vyhlášky podľa § 39 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o územnom plánovaní. Štandard spracovania krajinno-plánovacej štúdie ako územnej štúdie je už v súčasnosti určený v § 1 vyhlášky úradu pre územné plánovanie a výstavbu a zároveň cieľ, účel, obsah a mierka spracovania krajinno-plánovacej štúdie sú podrobnejšie určené v kapitole 1.2.2 prílohy č. 6 Metodika na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a posudzovanie súladu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Do § 28 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje podmienky o obstaraní územnoplánovacích podkladov, sa precizuje povinnosť pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý obstaráva koncepciu územného rozvoja Slovenska, obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu, a to na účel zvýšenia kvality obstarania územnoplánovacieho podkladu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny na celoštátnej úrovni pred obstaraním samotnej koncepcie územného rozvoja Slovenska.
Rovnako sa precizuje spracovanie krajinno-plánovacej štúdie pre územie regiónu samosprávnymi krajmi ako podkladu pre koncepciu rozvoja, územného rozvoja regiónu, tzv. KÚRR.
Do § 31 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, sa explicitne dopĺňa ustanovenie, že KÚRS a KÚRR bude spracovaný vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie, a to popri zadaní výkrese problémových javov, ak bol spracovaný (ruch v sále), a rozsahu hodnotenia, ktorý sa spracúvava pre územnoplánovaciu dokumentáciu ako strategický dokument.
Do prechodných ustanovení sa explicitne dopĺňa lehota pre úrad obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a pre samosprávne kraje do 30. septembra 2027. Zároveň sa odsúva existujúci termín obstarania a schválenia koncepcie územného rozvoja a regiónu o pol roka, a to až do 30. septembra 2028. Účinnosť nového článku zohľadňuje reformu krajinného plánovania podľa plánu obnovy, teda musí nadobudnúť účinnosť pred podaním žiadosti o piatu platbu.
Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 230.
V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.
1. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 195/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Územnou štúdiou je aj krajinno-plánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byt' vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.”
2. V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.”
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.
3. V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”.
4. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.”
5. V § 40 odsek 7 znie:
(7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nový článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, skončil som s odôvodnením aj s prečítaním samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Jakab, môžete si pozrieť celú tú rozpravu, ste hovorili, že teda nás nechal vystúpiť pán predseda, aj keď už bol prerušený výbor, tak tam uvidíte aj to stanovisko toho právnika kancelárie Národnej rady.
Pani poslankyňa Mesterová, no nikto nevedel, že ten rokovací poriadok bude takto zneužitý. Hovoril som to v rozprave a nebudem sa k tomu naozaj, naozaj vracať.
Čo sa týka pána poslanca Pročka, ako fakt naozaj v krátkosti, minulé volebné obdobie, koľko malo starostov a primátorov v Národnej rade Slovenskej republiky? Viac ako SMER. Koľko máte teraz? Neviem.
Čo sa týka Gábora Grendela, ktorý dal teda tú otázku, to bola skôr taká rétorická otázka, to ani nepotrebujeme odpovedať, že koľko razy sme znova žiadali zmenu rokovacieho poriadku. No my sme nežiadali ani raz, lebo by to znova prerušil. Ten bod o rokovaní. Asi taká predstava, hej, keď sme chceli zmeniť rokovací poriadok vtedy, tak zvolal schôdzu, prerušil výbor v tomto bode a nemohli sme zmeniť rokovací poriadok. Načo to robiť druhýkrát, tretíkrát, piatykrát, šiestykrát? Načo?
Ja si myslím, že tie dôvody, ktoré sme uviedli v tejto debate, boli korektné, boli správne a znova zopakujem, keď si vyberiete nového predsedu výboru zo strany opozície, my to budeme akceptovať, zahlasujeme za to.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, veľmi pekne za slovo, určite vystúpim v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať.
Začnem hneď pánom poslancom Jakabom, ktorý povedal, že nám dal predseda výboru možnosť vystúpiť v tom bode, kde sa jednalo o skrátené legislatívne konanie a kde teda chcel prerušiť túto schôdzu. Nedal nám vystúpiť. Schválili sme program, otvorili sme bod, prerušil ten bod s tým odôvodnením, o ktorom tu vy rozprávate. To, že išlo video potom ďalej, to už bola voľná debata. Prerušil to, prerušil rokovanie o tomto bode. Vy si to pozrite, prosím vás, zo záznamu a neklamte tu.
Nás nezaujíma to, aký dôvod uviedol, aj keď si myslíme, že pán poslanec Šipoš neuviedol ten správny dôvod na prerušenie tohto bodu programu, ale akým spôsobom to urobil. Keď začal rokovať a ustanovil sa tento nový výbor, alebo staronový výbor v tomto novom období volebnom, tak je pravda, že predložil zmenu, návrh na zmenu rokovacieho poriadku tohto výboru, kde teda doplnil okrem iných vecí aj to, že predseda výboru môže kedykoľvek a s dôvodmi, s určitými dôvodmi prerušiť, prerušiť tento výbor. Vtedy hlasovalo za to osem poslancov, ak si dobre pamätám, ja som tam vtedy, ja som tam vtedy nebol. Aj keby som tam bol, určite by som za to možno zahlasoval, za zmenu takého rokovacieho poriadku. Ale nikdy by som si neuvedomil, alebo vtedy by som si nemyslel, že bude takto zneužívaný tento rokovací poriadok.
Prvýkrát, tak ako to povedal aj môj kolega Vilo Zahorčák a povedal to a potvrdil to aj právnik Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na tom rokovaní bol, že to zdôvodnenie, ktoré povedal pán Šipoš, nebolo v súlade s rokovacím poriadkom a práve s tým prerokovaným bodom. Právnik z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. A keď už mal taký dobrý zámysel, že teda ochraňovať financie tejto krajiny a dbať na čistotu legislatívneho procesu, tak mohol urobiť jednu vec. Nezneužiť v tomto prípade tento rokovací poriadok a ten článok, ktorý tam bol doplnený, ale mohol povedať, návrh, môj návrh, nepreruším tento bod rokovania, ale poďme sa o tom baviť a požiadame spoločne ako výbor o takéto stanovisko a rozhodnime uznesením výboru. Nie tým, čo urobil pán predseda výboru, výboru Šipoš, že sám rozhodol o tom, o prerušení rokovaní o tomto bode a s týmto, týmto stavom vlastne spravil, týmto, tým, čo urobil, tak urobil naozaj z poslancov tohto výboru štatistov.
Čo chcem povedať, a odznelo to tu viackrát dnes, určite to nie je žiadna pomsta, žiadna pomsta za to, že my sme nemali predchádzajúce volebné obdobie dvoch predsedov výborov, ktorých sme, ktorých sme navrhovali. A chcem aj tu z tohto miesta povedať a reagovať aj na pána poslanca Dubéciho, aj na Fera Majerského, že nechceme tento výbor. Určite koalícia nebude chcieť tento výbor. Necháme ho opozícii. Dohodnite sa medzi sebou, kto bude tento výbor ďalej viesť a ctíme si to rozloženie, ktoré tu, ktoré tu je. Takže keď sa opozícia dohodnete, kto bude novým predsedom tohto výboru, tak my to budeme, my to budeme akceptovať.
Chcem trošku povedať do histórie a reagovať možno aj na pána poslanca Pročka, ktorý hovoril o mojich funkciách a tak ďalej. No skúste, pán poslanec Pročko, si pozrieť aj zo záznamov to prechádzajúce volebné obdobie, obdobie dvetisíc skrátené, 2020 – 2023, že ako tieto, tento výbor preveril správu, fungoval. Veľakrát som to bol práve ja, ktorý zachránil uznášaniaschopnosť rokovania tohto výboru. Si to pozrite.
A vrátim sa ešte, budem teda v tej rozprave hovoriť aj o tom, keď som bol ja predseda brannobezpečnostného výboru v rokoch 2012 – 2016. Okrem pravidelných výborov rokovania týchto výborov sme mali, za to celé obdobie štyroch rokov sme mali 30 alebo 32 mimoriadnych výborov rokovaní, týchto brannobezpečnostných výborov, ktoré zvolávala opozícia. Nikdy som, že by som nezvolal ten výbor, tie výbory boli zvolané. Vždy boli zvolané. Tieto výbory sa uskutočnili, či tam bol bývalý generálny prokurátor Trnka, či tam bol Kaliňák a ďalší a tak ďalej. No chodili na tento výbor ako na klavír. A nikdy som nerobil obštrukcie na tomto výbore. A to boli okrem normálnych výborov, ktoré boli počas tých štyroch rokov, bolo viac ako 30 mimoriadnych brannobezpečnostných výborov k rôznym témam. A vtedy členmi týchto výborov boli napríklad Dano Lipšic, bol člen tohto výboru, pán Galko bol, Lojzo Hlina bol člen tohto výboru a nikdy sme neurobili to, že by sme nejakým spôsobom zablokovali tieto výbory. A kľudne si pozrite tú históriu, vždy sme o tomto debatovali a to si pamätám, bolo to veľmi často a vždy tie médiá stáli pred tými dverami brannobezpečnostného výboru a nikdy sme tieto výbory nijakým spôsobom nebojkotovali. To bolo v rokoch 2012 – 2016.
Ešte raz chcem zopakovať teda tie dôvody, ktoré sme povedali. Myslím si, že tie procedúry boli zneužité, potvrdzuje to aj právnik Kancelárie Národnej rady a ten druhýkrát, keď sme chceli zmeniť tento rokovací poriadok, vypustiť ten článok, tuším, 10 z rokovacieho poriadku výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak zasa pán predseda otvoril výbor, zvolal výbor, otvoril, lebo ho musel zvolať, keďže sme ho o to požiadali my ako poslanci. Tento výbor zvolal, otvoril schôdzu a keď sme mali rokovať o zmene rokovacieho poriadku, tak znova prerušil rokovanie tohto, tohto výboru, alebo o tomto bode. Tak my sme naozaj išli s dobrým úmyslom ten rokovací poriadok naozaj zmeniť, však viem aj kolegu, aj ty si hlasoval vtedy za to, aby sa tento rokovací poriadok zmenil, kde teda má predseda výboru túto možnosť, ale nikto nepredpokladal, že bude takto táto kompetencia predsedu výboru zneužitá.
Čiže toľko, toľko z mojej strany a myslím si, že ten návrh je naozaj odôvodnený a znova zopakujem, predsedu výboru nebude mať koalícia, ale vy ako opozícia, keď sa dohodnete, prídete s návrhom, tak tento návrh odhlasujeme a bude to nový predseda z opozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh na odvolanie predsedu výboru pre regionálny rozvoj Michala Šipoša. To zdôvodnenie je jednoduché. Myslíme si, že predseda výboru zneužil svoju právomoc a dvakrát prerušil rokovanie tohto výboru, aj keď poslanci schválili rokovací poriadok tohto, tohto výboru, kde mal takúto možnosť, ale vždy túto možnosť musel zdôvodniť. A myslíme si, že takýmto spôsobom, keď prerušil dvakrát rokovanie tohto výboru, znemožnil prácu poslancov tohto výboru. A čo je naozaj veľmi zaujímavé, je to, že keď sme chceli zmeniť tento rokovací, rokovací poriadok, tak znova prerušil schôdzu a neumožnil poslancom, členom tohto výboru tento rokovací poriadok, poriadok zmeniť. Myslím si, že svojvoľne zneužil túto svoju právomoc, a preto dávame návrh na jeho odvolanie.
Toľko na úvod a potom v rozprave viac.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ja sa chcem dotknúť jednej veci, ktorá tu bola dnes už spomínaná aj pánom predsedom vlády a trošku zabŕdnuť do histórie. Do histórie menovania prezidentov Policajného zboru a odvolávanie týchto prezidentov Policajného zboru. Pamätáme si tie masívne protesty, ktoré boli po vražde novinára a jeho snúbenice v roku 2018. A vtedy žiadali všetci, aby sa zmenila, zmenila legislatíva, aby toto menovanie a odvolávanie prezidenta Policajného zboru bolo apolitické. Jedna z tých požiadaviek bola, bolo toto. My sme tento zákon zmenili a potom neviem, čo sa zasa udialo, zasa sa to nepáčilo novej vláde, ktorá prišla v roku 2020 a povedala si, policajný prezident musí byť človek, ktorého si menuje sám minister vnútra. Čiže ja tomuto naozaj nerozumiem, že o čom sa tu teda dnes bavíme a vyčítate pánovi ministrovi vnútra to, že on si tam dáva sám svojho človeka za prezidenta Policajného zboru. Treba sa ti naozaj osviežiť, ako to bolo predtým a ako to je teraz.
Druhá vec, ktorú, ktorá tu bola spomínaná, migrácia, nelegálna migrácia. Ja som veľmi rád, že pán minister vnútra prišiel s policajtami a s vojakmi na slovensko-maďarskú hranicu a čo by sa asi udialo, ak by tie voľby neboli toho 30. septembra. Naďalej by nám prúdili masívne migranti cez Slovenskú republiku na západ do Európskej únie a nevedeli by sme o nich naozaj, naozaj možno nič. Možnože aj toto zachránilo Slovensko pred touto nelegálnou migráciou. Myslím, že tie voľby mali byť oveľa, oveľa skôr. Konečne cudzinecká polícia môže, ktorá je poddimenzovaná, môže sa venovať konečne preverovaniu žiadostí o pracovné povolenia, ktorých má na stole naozaj veľmi veľa a vďaka tejto nelegálnej migrácii mala kopu inej roboty. A tá akčnosť, pán minister, veľká vďaka za tú pomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )