Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi predložiť jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Vôbec nie je taký dlhý, ako predpokladá pani poslankyňa Stohlová, je to na jednu stranu a dovoľte mi najskôr prečítať zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je dohodou medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom dopravy, ale aj Európskou komisiou. A to odôvodnenie je nasledovné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh súvisí s implementáciou záväzkov vyplývajúcich z plánu obnovy v súvislosti s reformou krajinného plánovania.
V roku 2022 bol schválený nový zákon o územnom plánovaní, ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2024. Čiže len prednedávnom. A týmto zákonom sa rozšírila implementácia dohovoru o ochrane krajiny, ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. decembra 2005. Zozáväznilo sa rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu (tzv. SEA). Zákonom o územnom plánovaní sa podarilo zabezpečiť systémový nástroj na explicitnú integráciu naplnenia požiadaviek na ochranu, obnovu a tvorbu krajiny do procesov územného plánovania. Pôvodne navrhovaný osobitný systém krajinného plánovania by tak bol nekoncepčným a duplicitným systémom, ktorý by vyžadoval personálne aj finančné kapacity, avšak bez pridanej hodnoty. Návrhom sa posilňuje úloha obstarávateľov územnoplánovacej dokumentácie na úrovni štátu a teda aj samosprávnych krajov zabezpečiť pred obstaraním samotnej územnoplánovacej dokumentácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v sále!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... krajinno-plánovacie štúdie ako povinný územnoplánovací podklad. Tým sa zabezpečí dôslednejší proces pre zabezpečenie postavenia krajiny, hlavne jej ochrany a tvorby v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie. (Ruch v sále.) V nadväznosti na uloženie osobitnej povinnosti obstarania krajinno-plánovacej štúdie, ktorá podľa aktuálneho právneho stavu patrí medzi územnoplánovacie podklady, sa do § 16... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud!

Baška, Jaroslav, poslanec NR SR
... zákona o územnom plánovaní dopĺňa definícia krajinno-plánovacej štúdie a precizuje skutočnosť, že aj na tento územnoplánovací podklad sa vzťahujú vyhlášky podľa § 39 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona o územnom plánovaní. Štandard spracovania krajinno-plánovacej štúdie ako územnej štúdie je už v súčasnosti určený v § 1 vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu a zároveň cieľ, účel, obsah a mierka spracovania krajinno-plánovacej štúdie sú podrobnejšie určené v kapitole 1.2.2 prílohy č. 6 Metodika na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a posudzovanie súladu stavebného zámeru so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie.
Do § 28 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje podmienky o obstaraní územnoplánovacích podkladoch, sa precizuje povinnosť pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý obstaráva koncepciu územného rozvoja Slovenska obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu, a to na účel zvýšenia kvality obstarania územnoplánovacieho podkladu z hľadiska ochrany, obnovy a tvorby krajiny na celoštátnej úrovni pred obstaraním samotnej koncepcie územného rozvoja Slovenska.
Rovnako sa precizuje spracovanie krajinno-plánovacej štúdie pre územie regiónu samosprávnymi krajmi ako podkladu pre koncepciu rozvoja, územného rozvoja regiónu, tzv. KÚRR.
Do § 31 zákona o územnom plánovaní, ktorý upravuje spracovanie a prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie sa explicitne dopĺňa ustanovenie, že KÚRS a KÚRR bude spracovaný vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie a to popri zadaní výkrese problémových javov, ak bol spracovaný (ruch v sále) a rozsahu hodnotenia, ktorý sa spracúvava pre územnoplánovaciu dokumentáciu ako strategický dokument.
Do prechodných ustanovení sa explicitne dopĺňa lehota pre úrad obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a pre samosprávne kraje do 30. septembra 2027. Zároveň sa odsúva existujúci termín obstarania a schválenia koncepcie územného rozvoja a regiónu o pol roka, a to až do 30. septembra 2028. Účinnosť nového článku zohľadňuje reformu krajinného plánovania podľa plánu obnovy, teda musí nadobudnúť účinnosť pred podaním žiadosti o piatu platbu.
Dovoľte mi teraz, pán predsedajúci, prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Jaroslava Mega k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, č. parlamentnej tlače 230.
V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 230.
1. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
„Čl. IV
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z., zákona č. 195/2023 Z. z., zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 16 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: „Územnou štúdiou je aj krajinno-plánovacia štúdia, ktorá popisuje skutočný stav krajiny a overuje alebo navrhuje časť urbanistickej koncepcie týkajúcej sa najmä ochrany, obnovy a tvorby krajinnej infraštruktúry, krajinnej štruktúry alebo zelenej infraštruktúry na vymedzenom území. Územná štúdia nesmie byt' vyhotovená v rozpore so štandardmi a metodikou jej spracovania, s požiadavkami na obsah a spôsob spracovania, so všeobecnými požiadavkami na priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia a s územnotechnickými požiadavkami na výstavbu ustanovenými podľa § 39 ods. 1 písm. a) až c); § 39 ods. 2 tým nie je dotknutý.”
2. V § 28 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska a orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný pred spracovaním návrhu územnoplánovacej dokumentácie obstarať krajinno-plánovaciu štúdiu alebo jej aktualizáciu.”
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 9.
3. V § 28 ods. 6 sa slová „odseku 4” nahrádzajú slovami „odseku 5”.
4. V § 31 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Návrh Koncepcie územného rozvoja Slovenska a návrh Koncepcie územného rozvoja regiónu spracúva spracovateľ vždy aj na základe spracovanej krajinno-plánovacej štúdie alebo jej aktualizácie.”
5. V § 40 odsek 7 znie:
(7) Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja Slovenska je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 31. júla 2026 a obstarať a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska do 31. marca 2027. Orgán územného plánovania príslušný na obstaranie Koncepcie územného rozvoja regiónu je povinný obstarať prvú krajinno-plánovaciu štúdiu do 30. septembra 2027 a schváliť záväznú časť Koncepcie územného rozvoja regiónu do 30. septembra 2028."."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Nový článok nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Pán predsedajúci, vážený pán minister, skončil som s odôvodnením aj s prečítaním samotného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán poslanec Jakab, môžete si pozrieť celú tú rozpravu, ste hovorili, že teda nás nechal vystúpiť pán predseda, aj keď už bol prerušený výbor, tak tam uvidíte aj to stanovisko toho právnika kancelárie Národnej rady.
Pani poslankyňa Mesterová, no nikto nevedel, že ten rokovací poriadok bude takto zneužitý. Hovoril som to v rozprave a nebudem sa k tomu naozaj, naozaj vracať.
Čo sa týka pána poslanca Pročka, ako fakt naozaj v krátkosti, minulé volebné obdobie, koľko malo starostov a primátorov v Národnej rade Slovenskej republiky? Viac ako SMER. Koľko máte teraz? Neviem.
Čo sa týka Gábora Grendela, ktorý dal teda tú otázku, to bola skôr taká rétorická otázka, to ani nepotrebujeme odpovedať, že koľko razy sme znova žiadali zmenu rokovacieho poriadku. No my sme nežiadali ani raz, lebo by to znova prerušil. Ten bod o rokovaní. Asi taká predstava, hej, keď sme chceli zmeniť rokovací poriadok vtedy, tak zvolal schôdzu, prerušil výbor v tomto bode a nemohli sme zmeniť rokovací poriadok. Načo to robiť druhýkrát, tretíkrát, piatykrát, šiestykrát? Načo?
Ja si myslím, že tie dôvody, ktoré sme uviedli v tejto debate, boli korektné, boli správne a znova zopakujem, keď si vyberiete nového predsedu výboru zo strany opozície, my to budeme akceptovať, zahlasujeme za to.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, veľmi pekne za slovo, určite vystúpim v rozprave, aby ste mohli na mňa reagovať.
Začnem hneď pánom poslancom Jakabom, ktorý povedal, že nám dal predseda výboru možnosť vystúpiť v tom bode, kde sa jednalo o skrátené legislatívne konanie a kde teda chcel prerušiť túto schôdzu. Nedal nám vystúpiť. Schválili sme program, otvorili sme bod, prerušil ten bod. S tým odôvodnením, o ktorom tu vy rozprávate. To, že išlo video potom ďalej, to už bola voľná debata. Prerušil to, prerušil rokovanie o tomto bode. Vy si to pozrite, prosím vás, zo záznamu a neklamte tu.
Nás nezaujíma to, aký dôvod uviedol, aj keď si myslíme, že pán poslanec Šipoš neuviedol ten správny dôvod na prerušenie tohto bodu programu, ale akým spôsobom to urobil. Keď začal rokovať a ustanovil sa tento nový výbor, alebo staronový výbor v tomto novom období volebnom, tak je pravda, že predložil zmenu, návrh na zmenu rokovacieho poriadku tohto výboru, kde teda doplnil okrem iných vecí aj to, že predseda výboru môže kedykoľvek a s dôvodmi, s určitými dôvodmi prerušiť, prerušiť tento výbor. Vtedy hlasovalo za to osem poslancov, ak si dobre pamätám, ja som tam vtedy, ja som tam vtedy nebol. Aj keby som tam bol, určite by som za to možno zahlasoval, za zmenu takého rokovacieho poriadku. Ale nikdy by som si neuvedomil, alebo vtedy by som si nemyslel, že bude takto zneužívaný tento rokovací poriadok.
Prvýkrát, tak ako to povedal aj môj kolega Vilo Zahorčák a povedal to a potvrdil to aj právnik Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý na tom rokovaní bol, že to zdôvodnenie, ktoré povedal pán Šipoš, nebolo v súlade s rokovacím poriadkom a práve s tým prerokovaným bodom. Právnik z Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. A keď už mal taký dobrý zámyseľ, že teda ochraňovať financie tejto krajiny a dbať na čistotu legislatívneho procesu, tak mohol urobiť jednu vec. Nezneužiť v tomto prípade tento rokovací poriadok a ten článok, ktorý tam bol doplnený, ale mohol povedať, návrh, môj návrh, nepreruším tento bod rokovania, ale poďme sa o tom baviť a požiadame spoločne ako výbor o takéto stanovisko a rozhodnime uznesením výboru. Nie tým, čo urobil pán predseda výboru, výboru Šipoš, že sám rozhodol o tom, o prerušení rokovaní o tomto bode a s týmto, týmto stavom vlastne spravil, týmto, tým, čo urobil, tak urobil naozaj z poslancov tohto výboru štatistov.
Čo chcem povedať, a odznelo to tu viackrát dnes, určite to nie je žiadna pomsta, žiadna pomsta za to, že my sme nemali predchádzajúce volebné obdobie dvoch predsedov výborov, ktorých sme, ktorých sme navrhovali. A chcem aj tu z tohto miesta povedať a reagovať aj na pána poslanca Dubéciho, aj na Fera Majerského, že nechceme tento výbor. Určite koalícia nebude chcieť tento výbor. Necháme ho opozícii. Dohodnite sa medzi sebou, kto bude tento výbor ďalej viesť a ctíme si to rozloženie, ktoré tu, ktoré tu je. Takže keď sa opozícia dohodnete, kto bude novým predsedom tohto výboru, tak my to budeme, my to budeme akceptovať.
Chcem trošku povedať do histórie a reagovať možno aj na pána poslanca Pročka, ktorý hovoril o mojich funkciách a tak ďalej. No skúste, pán poslanec Pročko, si pozrieť aj zo záznamov to prechádzajúce volebné obdobie, obdobie dvetisíc skrátené, 2020 – 2023, že ako tieto, tento výbor preveril správu fungoval. Veľakrát som to bol práva ja, ktorý zachránil uznášaniaschopnosť rokovania tohto výboru. Si to pozrite.
A vrátim sa ešte, budem teda v tej rozprave hovoriť aj o tom, keď som bol ja predseda brannobezpečnostného výboru v rokoch 2012 – 2016. Okrem pravidelných výborov rokovania týchto výborov sme mali, za to celé obdobie štyroch rokov sme mali 30 alebo 32 mimoriadnych výborov rokovaní, týchto brannobezpečnostných výborov, ktoré zvolávala opozícia. Nikdy som, že by som nezvolal ten výbor, tie výbory boli zvolané. Vždy boli zvolané. Tieto výbory sa uskutočnili, či tam bol bývalý generálny prokurátor Trnka, či tam bol Kaliňák a ďalší a tak ďalej. No chodili na tento výbor ako na klavír. A nikdy som nerobil obštrukcie na tomto výbore. A to boli okrem normálnych výborov, ktoré boli počas tých štyroch rokov, bolo viac ako 30 mimoriadnych brannobezpečnostných výborov k rôznym témam. A vtedy členmi týchto výborov boli napríklad Dano Lipšic, bol člen tohto výboru, pán Galko bol, Lojzo Hlina bol člen tohto výboru a nikdy sme neurobili to, že by sme nejakým spôsobom zablokovali tieto výbory. A kľudne si pozrite tú históriu, vždy sme o tomto debatovali a to si pamätám, bolo to veľmi často a vždy tie médiá stáli pred tými dverami brannobezpečnostného výboru a nikdy sme tieto výbory nijakým spôsobom nebojkotovali. To bolo v rokoch 2012 – 2016.
Ešte raz chcem zopakovať teda tie dôvody, ktoré sme povedali. Myslím si, že tie procedúry boli zneužité, potvrdzuje to aj právnik Kancelárie Národnej rady a ten druhýkrát, keď sme chceli zmeniť tento rokovací poriadok, vypustiť ten článok, tuším, 10 z rokovacieho poriadku výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak zasa pán predseda otvoril výbor, zvolala výbor, otvoril, lebo ho musel zvolať, keďže sme ho o to požiadali my ako poslanci. Tento výbor zvolal, otvoril schôdzu a keď sme mali rokovať o zmene rokovacieho poriadku, tak znova prerušil rokovanie tohto, tohto výboru, alebo o tomto bode. Tak my sme naozaj išli s dobrým úmyslom ten rokovací poriadok naozaj zmeniť, však viem aj kolegu, aj ty si hlasoval vtedy za to, aby sa tento rokovací poriadok zmenil, kde teda má predseda výboru túto možnosť, ale nikto nepredpokladal, že bude takto táto kompetencia predsedu výboru zneužitá.
Čiže toľko, toľko z mojej strany a myslím si, že ten návrh je naozaj odôvodnený a znova zopakujem, predsedu výboru nebude mať koalícia, ale vy ako opozícia, keď sa dohodnete, prídete s návrhom, tak tento návrh odhlasujeme a bude to nový predseda z opozície.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť návrh na odvolanie predsedu výboru pre regionálny rozvoj Michala Šipoša. To zdôvodnenie je jednoduché. Myslíme si, že predseda výboru zneužil svoju právomoc a dvakrát prerušil rokovanie tohto výboru, aj keď poslanci schválili rokovací poriadok tohto, tohto výboru, kde mal takúto možnosť, ale vždy túto možnosť musel zdôvodniť. A myslíme si, že takýmto spôsobom, keď prerušil dvakrát rokovanie tohto výboru, znemožnil prácu poslancov tohto výboru. A čo je naozaj veľmi zaujímavé, je to, že keď sme chceli zmeniť tento rokovací, rokovací poriadok, tak znova prerušil schôdzu a neumožnil poslancom, členom tohto výboru tento rokovací poriadok, poriadok zmeniť. Myslím si, že svojvoľne zneužil túto svoju právomoc, a preto dávame návrh na jeho odvolanie.
Toľko na úvod a potom v rozprave viac.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, ja sa chcem dotknúť jednej veci, ktorá tu bola dnes už spomínaná aj pánom predsedom vlády a trošku zabŕdnuť do histórie. Do histórie menovania prezidentov Policajného zboru a odvolávanie týchto prezidentov Policajného zboru. Pamätáme si tie masívne protesty, ktoré boli po vražde novinára a jeho snúbenice v roku 2018. A vtedy žiadali všetci, aby sa zmenila, zmenila legislatíva, aby toto menovanie a odvolávanie prezidenta Policajného zboru bolo apolitické. Jedna z tých požiadaviek bola, bolo toto. My sme tento zákon zmenili a potom neviem, čo sa zasa udialo, zasa sa to nepáčilo novej vláde, ktorá prišla v roku 2020 a povedala si, policajný prezident musí byť človek, ktorého si menuje sám minister vnútra. Čiže ja tomuto naozaj nerozumiem, že o čom sa tu teda dnes bavíme a vyčítate pánovi ministrovi vnútra to, že on si tam dáva sám svojho človeka za prezidenta Policajného zboru. Treba sa ti naozaj osviežiť, ako to bolo predtým a ako to je teraz.
Druhá vec, ktorú, ktorá tu bola spomínaná, migrácia, nelegálna migrácia. Ja som veľmi rád, že pán minister vnútra prišiel s policajtami a s vojakmi na slovensko-maďarskú hranicu a čo by sa asi udialo, ak by tie voľby neboli toho 30. septembra. Naďalej by nám prúdili masívne migranti cez Slovenskú republiku na západ do Európskej únie a nevedeli by sme o nich naozaj, naozaj možno nič. Možnože aj toto zachránilo Slovensko pred touto nelegálnou migráciou. Myslím, že tie voľby mali byť oveľa, oveľa skôr. Konečne cudzinecká polícia môže, ktorá je poddimenzovaná, môže sa venovať konečne preverovaniu žiadostí o pracovné povolenia, ktorých má na stole naozaj veľmi veľa a vďaka tejto nelegálnej migrácii mala kopu inej roboty. A tá akčnosť, pán minister, veľká vďaka za tú pomoc... (Prerušenie vystúpenia časomerom. )