Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona je zosúladiť právnu úpravu v Občianskom zákonníku so závermi vyslovenými Súdnym dvorom Európskej únie, ktorý vo svojom rozsudku uviedol, že súčasná právna úprava nezohľadňuje proporcionalitu možnosti obchodníka uplatniť predčasnú splatnosť úveru vo vzťahu k závažnosti nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa. Na základe uvedeného sa navrhujú nové pravidlá, pokiaľ ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach. Tieto nové pravidlá v plnom rozsahu napĺňajú požiadavky proporcionality pri tzv. zosplatnení, nakoľko zohľadňujú nielen počet omeškaných splátok, ale aj ich celkovú omeškanú výšku vo vzťahu k výške poskytnutého plnenia.
Rovnako sa zavádza obligatórna povinnosť obchodníka pred uplatnením práva na tzv. zosplatnenie plnenia vyzvať spotrebiteľa na vrátenie omeškanej sumy splátok, určiť minimálne pätnásťdňovú dodatočnú lehotu na vrátenie a upozorniť spotrebiteľa na právne následky s tým spojené.
Navrhovaná právna úprava nevylučuje možnosť dojednania primeranej úpravy podmienok splácania dlžnej sumy.
Účinnosť právnej úpravy sa navrhuje od 1. novembra 2024. Súčasne sa navrhuje aj úprava prechodných ustanovení vo vzťahu k právnym vzťahom vzniknutým pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy.
Odporúčam alebo chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť podmienky spotrebiteľov pri uzatváraní tzv. spotrebiteľských zmlúv, najmä zmlúv o úvere.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už som vystupoval viackrát v rozprave a vyjadroval som sa ku konkrétnym, konkrétnym skutočnostiam. Chcel by som na záver možno všeobecnejšie zhodnotiť rozpravu.
Musím povedať, že som trochu sklamaný z priebehu rozpravy, kedy väčšinou vystúpenia opozičných poslancov išli smerom ´čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre opozíciu´. Ešte raz, neopravujeme žiadne chyby. To potvrdilo rozhodnutie Ústavného súdu. Rozhodnutie, ktoré povedalo, že novelizácia Trestného zákona je v súlade s Ústavou, je v súlade s európskym právom. Myslím si, že je to úplne každému jasné a nedá sa to vykladať nijak inak. Touto novelou sa snažíme chrániť záujmy Slovenskej republiky, ktorým, proti ktorým, žiaľ, bojujú opoziční poslanci v Európskom parlamente. A mohli sme to vidieť pri prijímaní rôznych uznesení proti Slovenskej republike. S výnimkou Kresťanskodemokratického hnutia, čo naozaj oceňujem.
Vecne chcem ešte raz vyvrátiť tie dezinformácie, ktoré sa tu v priebehu rozpravy častokrát opakovali, že vytvárame nejaké rôzne trestné sadzby a rôzne premlčacie doby pre naše alebo európske peniaze. Prosím vás pekne, to vôbec nie je pravda. Trestné sadzby sú rovnaké a nijakým spôsobom sa nemenia. Premlčacie doby sú rovnaké, nijakým spôsobom sa nemenia. Na konci dňa bude vždy sudca rozhodovať v intenciách tých istých trestných sadzieb, aký spravodlivý a primeraný trest uloží páchateľovi.
Chcel by som sa na záver ešte raz poďakovať všetkým poslancom, ktorí mimo harmonogramu schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky prišli, aby sme pomohli Slovensku, aby sme ochránili Slovensko a verejné financie, čo zjavne nie je záujmom veľkej časti opozície.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, považujem za potrebné zareagovať na niektoré vystúpenia, ktoré tu odzneli, najmä teda na vystúpenie pani poslankyne Beáty Jurík, ktorá teda opakovane vystupovala a vyjadrovala sa k nejakým procesným veciam ohľadom prípravy tejto novelizácie.
V prvom rade hovoríte všetci o tom, že tu opravujeme nejaké, nejaké chyby. (Reakcie z pléna.) Hovoríte, hovoríte o tom, že tu opravujeme nejaké chyby. No keď si pozriete rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k novelizácii Trestného zákona, ktorú ste sami podávali aj s pani prezidentkou v niekoľkých návrhoch, Ústavný súd povedal svojím nálezom úplne jasne, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a dokonca povedal, že je v súlade s medzinárodným právom.
Tento návrh je predložený práve za účelom ochrany Slovenskej republiky a naozaj nerozumiem týmto vašim vystúpeniam, o čo, o čo vám ide, o čo opozícii ide, či naozaj chce opozícia pre Slovensko ´čím horšie, tým lepšie´.
Pokiaľ ide o toľko spomínanú a pertraktovanú definíciu finančných záujmov Európskej únie. Pani poslankyňa Jurík, samozrejme, nemôže vedieť podrobnosti, ako prebiehajú konzultácie s Európskou komisiou a preto je potrebné to uviesť na pravú mieru. Pokiaľ ide o definíciu, čo hovorila pani poslankyňa Jurík, konzultácie s Európskou komisiou nie sú motivované akoukoľvek komunikáciou s pani poslankyňou Jurík. Je pravdou, že pani poslankyňa Jurík na to upozorňovala, že sme spolu hovorili minulý týždeň, ale komunikácia v tejto veci s Európskou komisiou vôbec nebola motivovaná ani ovplyvnená touto komunikáciou s pani poslankyňou. A túto definíciu sme, samozrejme, konzultovali s Európskou komisiou a bez ohľadu na pani poslankyňu Jurík na základe tejto komunikácie s Európskou komisiou sme upravili túto definíciu aj o príjmy, nielen o výdaje v rámci rozpočtov Európskej únie.
Pokiaľ ide o samotnú definíciu a jej správnu alebo nesprávnu transpozíciu. Transpozícia práva Európskej únie neznamená to, že sa má doslovne preložiť znenie smernice do slovenského jazyka a tak to napísať do zákona. Transpozícia znamená zaviesť do právneho poriadku zmysel a účel jednotlivých ustanovení, ktoré sú v práve Európskej únie, ktoré sú v smerniciach Európskej únie. Ono častokrát aj z hľadiska systematiky zákonov nie je možné tú transpozíciu vykonať tak, aby sa doslovne preložil text smernice, pretože práve to potom je nesystémové a nedáva to na konci dňa vôbec zmysel. Definícia, ktorá je navrhnutá v tejto novele, je plne v súlade so smernicou. Nie je nekompletná. Tá definícia, ktorá je v smernici, hovorí nejakú základnú definíciu a potom enumeráciu jednotlivých skutočností, ktorá do toho zapadá. Ale to je v zásade len, len výpočet tých ustanovení, ale ten základ je v čl. 1 písm. a).
Náš návrh je dostatočne všeobecný na to, aby zohľadňoval podrobnú enumeráciu samotnej definície finančných záujmov Európskej únie v smernici. Okrem toho je pri nej samotný odkaz pod čiarou na smernicu, na čl. 1 ods. 1 písm. a) a ods. 2 smernice, čiže nehrozí žiaden a žiadna pochybnosť o tom, ako sa má interpretovať alebo aplikovať toto ustanovenie v praxi. Ustanovenie § 137a je teda v súlade s príslušným článkom PIF smernice tak z hľadiska definovania rozpočtov, ktorých sa ochrana finančných záujmov týka, tak aj z hľadiska typu prostriedkov, o ktoré v tomto prípade ide. A treba mať na pamäti aj, že navrhované znenie rešpektuje výsledky činnosti medzirezortnej pracovnej skupiny v rámci transpozície PIF smernice, teda Smernice o ochrane finančných záujmov Európskej únie ešte z roku 2018.
Okrem toho teda by som opravil pani poslankyňu Jurík v tom, že § 261 nie je, alebo teda že ona tvrdí, že je zlou transpozíciou, a ja by som naozaj veľmi rád vedel, odkiaľ pani poslankyňa Jurík čerpá túto informáciu, ktorú tu povedala ako fakt, že § 261 Trestného zákona je zlou transpozíciou smernice. Pokiaľ viem, tak vo vzťahu k § 261 sa nevedie žiaden infringement a nikto nekonštatoval, že § 261 je, je v rozpore s transpozíciou smernice, resp. že práve pracovná medzirezortná skupina, ktorá v rámci transpozície 2018 notifikovala túto skutkovú podstatu, že by tam bol nejaký problém.
Pokiaľ ide o to, čo sme hovorili z hľadiska informácií, ktoré dostáva, dostávala Európska komisia v procese prípravy zákona alebo novely Trestného zákona a súvisiacich predpisov ešte v decembri, januári, februári minulého a tohto roku, komunikácia s Európskou komisiou bola mimoriadne intenzívna, čo bolo nakoniec aj samotnou Európskou komisiou ocenené, pričom mnohé, ale naozaj mnohé pôvodné výčitky Európskej komisie, ktoré kopírovali dezinformácie šírené opozíciou aj u nás, sa ukázali ako nedôvodné a Európska komisia akceptovala naše vysvetlenia. A keď už hovoríme o tom, čo kto robil v Európskej únii, tak, kolegovia, vy si nepamätáte, aké uznesenia navrhovali vaši opoziční poslanci v Európskom parlamente proti Slovenskej republike? A to je podľa vás, to je podľa vás normálne?! To máme teda ako chápať? Ako podporu Slovenskej republiky?
Pokiaľ ide o opätovnú diskusiu o výške trestov, túto sme tu už mali a z rôznych zdrojov či odbornej verejnosti či nakoniec aj sudcu spravodajcu Ústavného súdu a ďalších, ďalších stavovských organizácií je konštatované a bolo konštatované, že sme tu mali naozaj od roku 2005 drakonické tresty a bolo ich treba, treba upraviť na štandardnú európsku modernú úroveň. A je to nakoniec aj konštatácia aj judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý zdôrazňuje nielen potrebu efektívne stíhať trestné činy, ale aj potrebu proporcionality trestania vyjadrenú napríklad v rozhodnutí č. 655/21. Čiže na jednej strane áno, aj Zmluva o fungovaní Európskej únie aj smernica PIF hovorí o efektívnom stíhaní, na druhej strane aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva hovorí o tom, že trestanie má byť primerané.
Čiže práve je to hľadanie toho balansu medzi efektívnosťou a primeranosťou, čo sme urobili v rámci novelizácie Trestného zákona.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 375.
Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako som už hovoril v prvom čítaní, je zohľadniť výsledky ostatných konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Obsahom vládneho návrhu zákona alebo obsah možno zhrnúť nasledovne:
Mení sa právna úprava obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody podľa § 34 ods. 6 tak, že v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa trest odňatia slobody bude obligatórne ukladať pri hornej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúceho šesť rokov. V prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa v § 87 Trestného zákona zavedie osobitná právna úprava, ktorá bude zohľadňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie tak, aby zásada lex mitior bola uplatňovaná v rozsahu, v akom to predpokladá táto judikatúra. Do Trestného zákona sa zavádza výslovná definícia finančných záujmov Európskej únie, ktorá vychádza z článku 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, pre účely práve navrhovaných zmien, ktoré som pred chvíľkou uviedol. A pri trestných činoch marenia výkonu správy daní, nepriamej korupcie, prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody sa navrhuje v zmysle konzultácií s Európskou komisiou aplikovať štandardy podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva.
Včera na 16. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený návrh zákona a prerokovaný v prvom čítaní, následne ho v rámci druhého čítania prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý k nemu prijal spoločnú správu, kde so závermi uvedenými v tejto spoločnej správe vyslovujem súhlas.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi stručne, pán poslanec Dostál k vašim, k vášmu vystúpeniu, k vašim poznámkam, čo sa týka účinnosti.
Ja v tom nevidím žiaden problém, pretože novelizuje sa platná právna úprava, a nie účinná, takže keď sa novelizuje, tak sa novelizuje už v znení platného znenia Trestného zákona, kde je pozastavená účinnosť, ale nie platnosť. Čiže tam by nemal nastať žiaden, žiaden právny problém. Toto je odkonzultované aj s legislatívou, takže, takže v tomto by nemal byť žiaden problém.
Pokiaľ ste hovorili o tom, že tu vzniká nejaký dvojitý meter, treba si uvedomiť, že to, tá horná hranica, ak je horná hranica trestnej sadzby päť rokov, osem rokov a šesť rokov, to nie je nič iné, je to len zásada, pri ktorej sa má obligatórne povinne ukladať trest odňatia slobody. Samozrejme, vždy je to na sudcovi, akým spôsobom vyhodnotí okolnosti daného prípadu a akým spôsobom... a aký trest danému páchateľovi uloží. Nikde nie je povedané, že za trestný čin, ktorý je spáchaný voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky, nemôže byť uložený vyšší trest vrátane trestu odňatia slobody ako za trest ktorý je vo vzťahu k finančným záujmom Európskej únie.
To je len, toto je len otázka zásad ukladania trestov, kde práve v rámci záujmov, finančných záujmov Európskej únie je tá hranica nastavená na šesť rokov, ale to nič nehovorí o tom, ako ten trest bude konkrétny sudca ukladať. V konkrétnom prípade môže uložiť trest rovnaký, alebo ak tie okolnosti prípadu budú v rámci iných finančných záujmov ako záujmov Európskej únie, tie okolnosti daného prípadu budú závažnejšie, tak, samozrejme, uloží ten trest vyšší. A je to vždy na posúdení toho sudcu a to je v zásade aj to, čo je trend v rámci Európskej únie, aby sa zvyšovala diskrečná právomoc jednotlivých sudcov pri ich stanovovaní jednotlivých trestov.
A pokiaľ ide o, o premlčanie. Opäť, už som to tu raz v pléne hovoril, ale zopakujem to, je tu rôzny výklad podľa toho, ako vyzerala tlačová správa a tlačové vyhlásenie Ústavného súdu na uplatňovanie zásady lex mitior podľa Ústavy Slovenskej republiky a v zmysle čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a akým spôsobom vykladá túto zásadu lex mitior Súdny dvor Európskej únie vo vzťahu k finančným záujmom Európskej únie, kde vylučuje ustanovenie Charty o premlčaní, takže preto je takáto dvojitá úprava, čo, si myslím, že je v súlade s európskym právom a rozhodovaním, rozhodovaním, alebo pri porovnaní toho rozhodovania Ústavného súdu a Súdneho dvora Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, citovali ste tu z nejakých listov Európskej komisie, ktoré sú predmetom dôvernej komunikácie medzi ministerstvom spravodlivosti, resp. Slovenskou republikou a Európskou komisiou, ktoré okrem iného, ako dobre viete, pretože sme to niekoľkokrát spomínali, boli zo strany Európskej komisie určené na nezverejnenie.
My sme sa pýtali Európskej komisie, či môžme zverejniť túto komunikáciu, Európska komisia povedala, že nie, že sú v záujme dôvernosti a otvorenosti komunikácie proti tomu, aby sa zverejňovali tieto, tieto listy. Čiže okrem toho, že ak, ak sú vaše informácie pravdivé, tak ste porušili túto dôvernosť komunikácie. Čiže ja nemôžem ani vyvrátiť, ani potvrdiť to, čo ste tu citovali.
Na druhej strane pravdou je, že od začiatku, odkedy sme prijímali novelizáciu Trestného zákona a súvisiacich predpisov, sme tieto veci komunikovali s Európskou komisiou, kde v úvode Európska komisia, áno, mala množstvo výhrad, ktoré, niektoré sme zapracovali v legislatívnom procese prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v Národnej rade Slovenskej republiky, tak ako predpokladá legislatívny proces, a niektoré, alebo väčšinu z týchto výhrad, alebo obáv Európskej komisie, ktoré Európska komisia, neviem, na základe čoho, čoho mala, pretože boli, boli v zásade dezinformačného charakteru, sme Európskej komisii vysvetlili.
Ako jeden príklad za všetky je stále otvorená otázka, alebo je otázka trestu prepadnutia majetku. Európska komisia v zásade má výhrady k právnej úprave trestu prepadnutia majetku, pričom stále sa pokúšame vysvetliť Európskej komisii, že trest prepadnutia majetku, tak ako ho chápe smernica o konfiškácii, my máme upravené v § 83a. Čiže máme to upravené v inom paragrafe.
Nad rámec § 83a, ktorý je úplne v súlade so smernicou o konfiškácii, my máme ďalší trest v našom Trestnom zákone, ktorý je trest prepadnutia majetku. Ak by sme neurobili žiadnu úpravu v novelizácii Trestného zákona vo vzťahu k trestu prepadnutia majetku, tak trest prepadnutia majetku ako taký v Trestnom zákone nemáme vôbec, pretože v októbri minulého roku Ústavný súd Slovenskej republiky vydal nález v ktorom povedal, že formulácia alebo tento trest, ktorý je v platnom Trestnom zákone, je v rozpore s ústavou. Čiže stratil účinnosť a po šiestich mesiacoch stratil aj platnosť. Čiže nie je tam vôbec. Alebo nebol by tam vôbec. My sme sa snažili vyhovieť Ústavnému súdu a trest prepadnutia majetku naformulovať tak, aby bol v súlade so základnými princípmi, tak ako to majú v okolitých krajinách.
Ale tá výhrada Európskej komisie o tom, že my nemáme dostatočne prevzatú smernicu o konfiškácii, je úplný nezmysel, pretože my to máme upravené v inom paragrafe, a trest prepadnutia majetku je niečo iné navyše oproti samotnej konfiškácii, čo máme v § 83a.
Čiže toto sú tie dezinformácie, o ktorých ja hovorím, že ani Európska komisia... a teraz je otázka, že či to má zo samoštúdia, alebo jej to niekto podsúva, tieto informácie, ale nemá presné a správne informácie o tom, ako to máme my upravené v našom, v našom Trestnom zákone.
Ďakujem pekne.

Keď môžem, ešte ďakujem pekne za, za slovo, aby som nezabudol na jednu skutočnosť, ktorá ktorá tu je opakovaná jednotlivými opozičnými poslancami z hľadiska nejakej opravy opravy a opravy zmeny, pokiaľ ide o definíciu finančných záujmov Európskej únie.
Keď si pozriete § 261 platného Trestného zákona dnes, tak vychádzali sme z tej definície, ktorá tam je, čiže ak spochybňujete túto definíciu, tak vlastne spochybňujete platný Trestný zákon. Samozrejme, že po konzultáciách a po aj s odborom legislatívy a aproximácie práva pripravíme alebo pripravujeme legislatívotechnickú zmenu, tak aby sme išli do súladu, ale tá definícia, ktorá je v návrhu zákona, aj absolútne korešponduje s definíciou finančných záujmov Európskej únie, ktorá je v § 261, takže, prosím, tiež nezávadzajte, že sme si ju niekde vymysleli alebo účelovo pripravili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja si dovolím krátko zareagovať na to, čo tu bolo povedané, čo povedala pani poslankyňa Kolíková, viete, to je, tie, táto naša novelizácia vyplýva alebo je dôsledkom aj práve takýchto dezinformácií a klamstiev, ktoré, ktoré tu šírite v Národnej rade a ktoré šírite aj smerom smerom k Európskej únie a osobitne vo vzťahu k Európskej komisii.
V prvom rade ste povedali, že, že to budú nejaké väčšie tresty pre európske peniaze ako pre naše peniaze, zopakoval to aj pán poslanec Ledecký, ktorý, verím tomu, že nie je právnik, že až tak tomu nerozumie, ale teda od vás, pani exministerka, by som takéto klamstvo nečakal, pretože žiadna trestná sadzba v Trestnom zákone nie je iná pre európske peniaze alebo pre národné peniaze, či sa týka eurofondov alebo či sa to týka peniazov zo štátneho rozpočtu, trestné sankcie sú všade rovnaké. Sú všade rovnaké. A závisí vždy na sudcovi, ako posúdi okolnosti prípadu a komu na základe okolností prípadu, na základe zásad, ktoré sú vyjadrené v § 34 ods. 4 pre ukladanie trestov a nasledujúcich, tak pri dodržaní týchto zásad, to znamená, či je nahradená škoda, či bol odškodnený poškodený, či vrátil, resp. vydal takýto páchateľ výnosy z trestnej činnosti a ďalšie skutočnosti podľa okolností prípadu, bude mu uložený spravodlivý trest. Ešte raz prízvukujem, spravodlivý trest, pretože trestné sadzby, ktoré sme mali doteraz, boli neprimerane vysoké a nespravodlivé a konštatoval to aj samotný Ústavný súd na svojej tlačovej besede pri rozhodnutí, kde odôvodnila rozhodnutie Ústavného súdu, kde sudca spravodajca jasne povedal, že trestné sadzby doteraz, ktoré sme mali od roku 2005, boli neprimerané vysoké.
Ešte raz, nezavádzajte, prosím, verejnosť, novinárov, občanov tým, že nastavujeme nejaké iné trestné sadzby a trestné sankcie pre trestné činy, ktoré súvisia s európskymi peniazmi, ako pre trestné činy, ktoré súvisia s našimi peniazmi zo štátneho rozpočtu, tieto sankcie sú presne také isté aj premlčacie doby zostávajú presne také isté aj v týchto prípadoch.
Čo je rozdielne alebo v čom a prečo potrebujeme upraviť touto novelou dnes jednotlivé veci, ktoré tam upravujeme, je v prvom rade preto, lebo zavádzate Európsku komisiu, a Európska komisia si stále myslí a je presvedčená o tom, že chceme ohrozovať európske peniaze, čo nie je pravda, ale po dohode s Európskou komisiou sme sa rozhodli, že to upravíme tak, aby neboli žiadne pochybnosti o tom, že chceme ohrozovať finančné záujmy Európskej únie, to je prvá vec.
A druhá vec vychádzame z rozdielneho výkladu zásady lex mitior, ktorú konštatoval na svojej tlačovej besede Ústavný súd, ako on vníma túto zásadu vo vzťahu k prijatej novele, resp. k uplatňovaniu ako všeobecného pravidla, čo nesúvisí úplne so samotnou novelizáciou, kde je, ešte by som povedal, mäkší Ústavný súd, ako sme to my navrhli v novelizácii, kde ešte rozširuje ten výklad, na rozdiel od judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ktorý má vo vzťahu k zásade lex mitior iné, inú judikatúru a hovorí, že podľa Charty sa na tieto konkrétne veci nemá vzťahovať, a to je, prečo vlastne vychádzame tu v ústrety aj Európskej komisii, aby sme upravili, upravili otázky prerušenia premlčania. To je, to je celé.
Čiže ešte by som vám chcel poprosiť, ešte raz, nezavádzajte, nezavádzajte verejnosť v tom, že my tu nastavujeme nejaké iné pravidlá pre pre európske peniaze a iné pravidlá pre naše peniaze. Výšky trestných sadzieb, výšky premlčacích lehôt, výšky škody, všetko je stále rovnaké.
A pokiaľ ide o to, čo ste povedali aj teraz na záver, že to robíme len v záujme páchateľov trestnej činnosti, tak ja sa chcem opýtať, v záujme akých páchateľov trestnej činnosti? Skúste to, pani poslankyňa, pomenovať, ktorých páchateľov trestnej činnosti máte na mysli v prospech, ktorých by sme to robili.
Ja teda ako čítam, tak čítam novelizáciu, tú dnešnú aj tú predchádzajúcu, tak nevidím naozaj dôvod alebo nevidím to, v čom a pre koho, pre akých páchateľov by sme mali toto robiť v záujme. To, že sme v novelizácii, ktorá, ktorú Ústavný súd vyhlásil za súladnú s ústavou a ešte aj navyše s dodatkom, že ide o pozitívnu úpravu z hľadiska ukladania primeranosti trestov, pretože sme ich mali doteraz neprimerané, vyhlásil za absolútne pozitívny krok, tak toto keď vy vnímate, že to robíme v záujme páchateľov trestnej činnosti, tak to je podľa mňa absolútne zvrátený výklad a nonsens.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 375.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou v nadväznosti na zákon č. 40/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a to v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vykonať legislatívne zmeny v Trestnom zákone zamerané na problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody, ďalej je potrebné reagovať na nález Ústavného súdu týkajúci sa zákona č. 40/2024 Z. z., ktorým sa, teda ako aj na, na nález, nadväzujúce konzultácie s Európskou komisiou a rokovania so zástupcami Európskej komisie v otázkach ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Na základe konzultácií s Európskou komisiou sa navrhuje úprava sadzieb trestu odňatia slobody vybraných skutkových podstát niektorých trestných činov napriek tomu, že nejde o trestné činy, ktoré sú transpozičné a ktoré boli notifikované ako transpozičné vo vzťahu k uvedenej smernici, a to najmä preto, že boli zavedené ako jednotlivé míľniky v pláne obnovy a Európska komisia tu v zásade požaduje taký istý formát ako pri trestných činoch, ktoré spadajú pod tzv. PIF-kovú smernicu, aj keď, aj keď my sme toho názoru, že, že tieto trestné činy, napríklad trestné činy, tzv. prikrmovanie, nepatrí pod, pod takzvané PIF-kové trestné činy.
Čiže obsah vládneho návrhu zákona možno zhrnúť nasledovne. Mení sa právna úprava obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody podľa paragrafu 34 odsek 6, tak, že v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa trest odňatia slobody bude obligatórne ukladať pri hornej hranice trestu odňatia slobody prevyšujúceho šesť rokov.
Ďalej v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie sa v paragrafe 87 Trestného zákona zavádza osobitná právna úprava, ktorá bude zohľadňovať judikatúru súdneho dvora Európskej únie tak, aby zásada lex mitior bola uplatňovaná v rozsahu, ako to umožňuje judikatúra súdneho dvora Európskej únie.
A ďalej sa zavádza výslovná definícia finančných záujmov Európskej únie, ktorá vychádza z platného účinného znenia smernice a ktorou sa vlastne reaguje na doplnenie týchto ustanovení do paragrafu 34 odsek 6, resp. 87.
Ďalej pri trestných činoch marenia výkonu správy daní, nepriamej korupcie, prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody sa navrhuje v zmysle konzultácii s Európskou komisiou aplikovať štandardy, to znamená horná hranica trestnej sadzby minimálne štyri roky, ak je takýmto trestným činom spôsobená škoda viac ako 100-tisíc euro.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, limit verejných výdavkov a vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Nemá sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti, ani na podnikateľské prostredie.
Predložený návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavným zákonnými a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 10. júla 2024.
Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho podporu najmä v záujme finančných záujmov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavný súd rozhodol úplne jasne vo svojom náleze, keď s výnimkou troch prechodných ustanovení a jedného vecného ustanovenia z 435 novelizačných bodov vzhliadol celý obsah novely Trestného zákona, Trestného poriadku a súvisiacich predpisov ako, ako súladný s ústavou.
Dokonca rozhodol podľa toho, ako to bolo odprezentované na tlačovej konferencii, že je v súlade s právom Európskej únie. Dokonca ak ste videli tlačovú besedu Ústavného súdu, sudca spravodajca konštatoval, že novela prináša pozitívne zmeny najmä s ohľadom na výšky trestov a ďalšie úpravy tam, tam zavedené.
Pokiaľ ide o navrhované zmeny, ktoré sú predmetom dnešnej novelizácie, nejde o opravy nejakých, nejakého babráctva alebo nejakých chýb, ale ide o reakciu na konzultácie s Európskou komisiou v súvislosti najmä s dezinformáciami, ktorými je Európska komisia kŕmená zo strany opozičných poslancov v Európskom parlamente od začiatku tejto novelizácie. Pamätáme si, že opoziční europoslanci navrhovali uznesenia proti Slovenskej republike a takýmito dezinformáciami nonstop v Európskom parlamente brojili proti Slovenskej republike. Aj v tejto atmosfére Európska komisia vnímala prijímanú novelizáciu Trestného zákona.
Aby sme vyvrátili akékoľvek obavy Európskej komisie, vo vzťahu k fondom Európskej únie, reagujeme na to touto krátkou novelizáciou kde ubezpečujeme Európsku komisiu o tom, že žiadne peniaze z fondov Európskej únie nebudú ohrozené. A na to, aby sme to vedeli takto urobiť, potrebujeme to urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme zabezpečili účinnosť tejto novelizácie pred samotným rozhodnutím alebo pred samotnou účinnosťou rozhodnutia Ústavného súdu. Ide o technickú novelu, ktorá sa vzťahuje výlučne k obavám Európskej komisie o čerpaní fondov EÚ, tak ako som, tak ako som to povedal.
Naozaj nerozumiem opozícii, ktorá teraz stále kritizuje tento návrh ako keby silou-mocou chceli škodiť Slovenskej republiky. A tu by som oceniť pragmaticky prístup Kresťanskodemokratického hnutia aj, aj vystúpenie pána poslanca, ktorý, ktorý to takto, takto formuloval.
Pokiaľ ide o to, čo tu stále hovoríte, že ideme opravovať to, čo opravujeme, a pozmeňovať novelizáciu, tak treba povedať, že je to súčasť štandardného legislatívneho procesu v každom, skoro každom jednom zákone, ktorý sa predkladá či v skrátenom legislatívnom konaní, alebo v riadnom legislatívnom konaní. Sú z hľadiska odboru legislatívy a aproximácie práva navrhované legislatívnotechnické úpravy, ktoré, ktoré vylepšujú alebo spresňujú jednotlivú formuláciu textov a v prípade avizovanej, avizovaného pozmeňujúceho návrhu nejde o žiadne vecné zmeny. Ide o takúto legislatívnotechnickú úpravu v zásade dvoch ustanovení. Takže z tohto pohľadu ako celé tieto dezinformácie a zavádzanie o tom, že čo ideme opravovať a opravovať opravy, sú, sú absolútne nezmyselné.
Nuž verím, že v záujme toho, aby sme nepoškodzovali záujmy Slovenskej republiky, tak podporíte tento návrh na skrátené legislatívne konanie a potom, samozrejme, aj konkrétny návrh novelizácie, ku ktorému sa potom podrobne ešte vyjadrím v prvom, resp. v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.