Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť a prihlásil som sa ešte do rozpravy preto, aby ste mohli prípadne, prípadne na mňa zareagovať.
Rokujeme ku kompetenčnému zákonu, ale veľká časť rozpravy, aj teraz tento záver sa opäť vôbec netýka kompetenčného zákona. Vypočuli sme si značnú časť príspevkov smerujúcich k Úradu špeciálnej prokuratúry a k iným skutočnostiam, ktoré vôbec nesúvisia s kompetenčným zákonom, takže ja sa nebudem venovať týmto príspevkom a budem sa venovať len otázkam, ktoré sa týkajú samotného kompetenčného zákona a zákona o organizácii ústredných orgánov štátnej správy.
Kritizovali ste, že sme nevystupovali rozprave, koaliční poslanci alebo, alebo ministri, ale je to v zásade na základe toho, že vy ste vyhlásili obštrukciu, že budete účelovo naťahovať čas, aby ste oddialili rokovanie o ďalších bodoch programu. Samozrejmé, že je to legitímna opozičná obštrukcia, ale v takom prípade, samozrejme, nemôžete očakávať, že koalícia vám bude pri tomto sekundovať a bude vám prispievať do tejto vašej, vašej obštrukcie. Takže výhrady k tomu, že sa koalícia nezapája do rozpravy, je len, je len vašou vinou. Keby bola rozprava konštruktívna, tak to mohlo vyzerať úplne inak.
Pokiaľ ide o kritiku skrátených legislatívnych konaní, treba si pozrieť štatistiky za minulé volebné obdobie a siedme volebné obdobie. Za minulé volebné obdobie ste vy v, ktorí ste boli v tom čase v koalícii, v núdzovom stave, v mimoriadnej situácii použili 125 skrátených legislatívnych konaní, predložených bolo na vládu, myslím, 135, do parlamentu sa dostalo 125, ak mám správne čísla, na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia, keď sme boli my v koalícii, kde ich bolo 32. Čiže je to, je to päťnásobne viac alebo štvornásobne viac, aby som bol presný.
Pokiaľ sa bavíme o samotných, kompetenčný zákon, v minulom volebnom období 20. mája 2020 bol predložený alebo prijatý, prijatá bola zmena kompetenčného zákona takisto v skrátenom legislatívnom konaní a za toto skrátené legislatívne konanie ste takisto s výnimkou niektorých, ktorých som tu už citoval, všetci, ktorí ste tu dnes kritizovali najmä zo strany OĽANO, resp. dnes SLOVENSKO hlasovali. Osobitne by som spomenul pána poslanca Grendela, ktorý to tu násobne krát teraz kritizoval, sám za to v 2020 hlasoval. Ale aj ďalší z tejto strany, ktorí za to hlasovali.
Aj v roku 2020 sa odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie hroziacimi hospodárskymi škodami, pričom sa v rámci skráteného legislatívneho konania menil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu, do ktorého ste potom posadili pani ministerku, terajšiu poslankyňu Remišovú. V roku 2020, pokiaľ si pozriete doložku vplyvov, táto doložka vplyvov takisto neobsahovala žiadne vplyvy. Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, za vašej vlády vznikol pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Svrčeka predloženého 30. marca 2021, hlasovalo sa o ňom 1. apríla 2021, to znamená na druhý deň. Takže úrad podpredsedu, ktorý neriadi ministerstvo, neprešiel žiadnym legislatívnym konaním a novela kompetenčného zákona bola ako prílepok k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Úplne nesúvisiaceho zákona. Vtedy to z vás, ktorí ste dnes v opozícii a vtedy ste sedeli v koalícii, nikto nekritizoval. Takže toľko k pripomienkam tých pánov poslancov, ktorí víno pili a teraz vodu kážu, osobitne teda pán poslanec Grendel, ktorý to viackrát spomínal, viackrát tu moje meno spomínal a za obidva tieto návrhy zahlasoval.
Teraz ďalej už konkrétne k niektorým vystúpeniam možno, možno trochu nesúrodo budem komentovať tie vystúpenia, pretože som si robil poznámky tak, ako, tak ako prebiehala rozprava.
K dotačným schémam. V súvislosti so vznikom nového ministerstva je potrebné vyriešiť aj jednotlivé dotačné schémy tak, aby nový minister mohol kontinuálne pokračovať a nadviazať na prácu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Ide o konania, ktoré je potrebné dokončiť na novom vzniknutom ministerstve, a je to absolútne legitímne a v súlade s legislatívnym procesom. Síce sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o dotáciu, ale len na účel, ktorý je uvedený aj dnes v § 70 ods. 1 zákona o športe.
Bola tu spomínaná kritika, resp. skutočnosti, že ide o trafiky. No pokiaľ ide o, pokiaľ chcete hovoriť o trafikách, treba sa zase pozrieť sami na seba, do minulosti. Minulá vláda ponechala post splnomocnenca pre šport, hoci na ministerstve školstva bol tretí štátny tajomník pre šport, zriadil sa okrem toho splnomocnenec pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia, osobitne účelovo pre pani poslankyňu za OĽANO pani Záborskú.
Ďalej tu boli vystúpenia, ktoré hovori... ktoré hovorili o tom, že unášame orgány štátnej správy z hľadiska spôsobu menovania predsedu jednotlivých úradov, že ideme odoberať nezávislosť úradu pre dohľad atď. Zmena spôsobu vymenovania a odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nerobí nič iné, len vracia sa do stavu, aký bol pôvodne, kde súčasný spôsob kreovania predsedu úradu zaviedol zákon č. 540/2021 s účinnosťou od 1. 1. 2022, teda v súčasnosti sa vraciame do pôvodného stavu pred zákonom 540/2021, kde sa, teda tým, že sa vracia, to znamená, že pred tým, ako prišla táto zmena, tento úrad nebol nezávislý? Lebo hovoríte, že sa stráca nezávislosť úradu. A meníme to z toho dôvodu, že v tom čase išlo o účelové zabetónovanie vo funkcii súčasnej predsedníčky, ktorá bola, ak mám správne informácie, poradkyňou pána premiéra Hegera, čiže o jej nezávislosti sa nedá absolútne hovoriť a bola zvolená ešte za pôvodných podmienok zákona, ktorý dnes vraciame späť, a vaša vtedajšia koalícia ju v tejto funkcii zabetónovala, aby ju nikto nemohol odvolať. Čiže kto akým spôsobom narúšal nezávislosť tohto úradu, je tu naozaj veľmi diskutabilné.
Ďalej tu boli výtky k tomu, že ide o vyšších štátnych funkcionárov pri jednotlivých zmenách jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, resp. doplnenie ďalších inštitúcií ako ústredných orgánov štátnej správy. Pri logike argumentácie, kto je vyšší štátny funkcionár, by pri takejto logike aj vedúci úradu vlády by ho musel menovať prezident, lebo spĺňa pojmové znaky vyššieho štátneho funkcionára a je evidentné, že prezident Slovenskej republiky by mal menovať takých vyšších štátnych funkcionárov, ako je napríklad generálny prokurátor, verejný ochranca práv, predseda národného kontrolného úradu, teda takí, ktorí majú ústavný charakter. Nie všetci vedúci predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, ale takí, ktorí majú ústavný charakter, aspoň teda to sa domnievam ja.
Keď sa hovorí alebo hovoríte o tom, že robíme účelové zmeny. Opäť sa treba pozrieť do minulosti a opäť sa treba zamyslieť nad tým, že kto tu robil účelové zmeny. My sa snažíme robiť zmeny také len, ako boli, teda sa vracať do stavu, ktorý tu už bol a ktorý fungoval, ale vy ste za vašej vlády v minulom volebnom období zmenili spôsob odvolávania Súdnej rady, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Zmenili ste ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, doplnili ste zmenu spôsobu a možnosti posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou po ukončení medzirezortného pripomienkového konania, potichu na vláde, tak aby o tom nikto nevedel, aby Ústavný súd teda nemohol preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to sa tu už hovorilo, že aký to má, môže mať dopad.
Menili ste podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora pozmeňovacími návrhmi na výbore Národnej rady, bez akéhokoľvek legislatívneho procesu, bez akejkoľvek diskusie a ďalšie a ďalšie by som takto mohol menovať. Čiže z vašej strany hovoriť o tom, že aké kto robí účelové zmeny, akože je veľmi, veľmi odvážne. Bola tu poznámka o tom, že poslanci nemôžu byť trestne stíhaní. Treba dodať, že od 1. 9. 2012 už poslanci nemajú trestno-právnu imunitu, keďže sa v 2012 zmenila ústava a za jej zrušenie vtedy hlasovalo 144 poslancov vtedajších, vrátane poslancov za stranu SMER, teda žiaden poslanecký mandát nechráni pred trestným stíhaním, ako to tu bolo mylne prezentované.
Bola tu otázka, resp. konštatovanie alebo otázka od pána poslanca Dostála, že prečo by sa mala Slovenská informačná služba stať ústredným orgánom štátnej správy. Treba povedať, že pri Slovenskej informačnej službe nemeníme spôsob menovania, odvolania jej čelného predstaviteľa, iba dávame postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy tejto inštitúcii, pretože je to orgán, ktorý plní úlohy na ústrednej úrovni riadenia, vykonáva pôsobnosť typickú pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, a to najmä a nielen podieľa sa na tvorbe jednotnej, štátnej politiky vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu, a túto politiku uskutočňuje a vykonáva.
Ďalej v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedá aj za úlohy obrany, kybernetickú bezpečnosť a vytváranie podmienok na realizáciu požiadaviek zabezpečovania príprav na ochranu, obranu a kybernetickú bezpečnosť s celoslovenskou pôsobnosťou, čiže si myslíme, že táto inštitúcia má mať charakter a postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, okrem teda samotných ministerstiev, pokiaľ tu bola kritika toho, že viac štátnych tajomníkov. Táto otázka, túto sme rozoberali aj rokovaní výborov, osobitne na výbore pre financie a rozpočet. Návrh na zmenu § 4 ods. 3 je založený na základe poznatkov z aplikačnej praxe, pritom tá kritika toho, že by mohli byť napríklad desiati štátni tajomníci, je len čistá špekulácia. Samozrejme, to ani vy nemôžte myslieť vážne, že by to niekto schválil. Je to čistá fabulácia a v konečnom dôsledku štátneho tajomníka menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, nie je to v žiadnej diskrécii ministra, koľko bude na tom, ktorom ministerstve štátnych tajomníkov.
Pri predsedovi štatistického úradu meníme jeho kreovanie tak, aby ho vymenovala a odvolala vláda. To je ten istý prípad, ako pri úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dopĺňame dôvody na odvolanie za účelom práve jeho nezávislosti. Prvý dôvod na odvolanie je, že predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti by nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb.
A druhý dôvod, že sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Je to takisto, sú to dôvody, ktoré už v zákone predtým boli. Nezávislosť ostatných ústredných orgánov štátnej správy posudzoval aj Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C378/19, pričom táto vec sa týkala posudzovania nezávislosti regulačných orgánov, konkrétne vymenovania a odvolávania predsedu ÚRSO, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súd posudzoval, či presun kompetencie vymenovať predsedu ÚRSO z prezidenta na vládu je, alebo nie je zásah do nezávislosti. Súd v zásade povedal, že nezávislosť nie je len o menovaní a odvolávaní, ale aj o právnej, funkčnej a finančnej nezávislosti. V zásade súd urobil záver, že samotný presun kompetencie vymenovať a odvolať predsedu úradu, nie je zásahom, ktorý by bol bez ďalšieho spôsobilý ovplyvniť nezávislosť úradu. Čiže to, čo hovoríte, že tu ideme zrušiť nezávislosť nejakých úradov, je absolútna dezinformácia a zavádzanie verejnosti.
Pokiaľ ide o samotnú Slovenskú informačnú službu, veľakrát tu bolo konštatované, že sa tu robí pre pána poslanca Gašpara. Neviem, odkiaľ ste, odkiaľ ste na to prišli, pán poslanec sa niekoľkokrát vyjadril, že táto otázka nebola doteraz téma, že nikto ho s tým ani neoslovil, kľudne by to mohol byť pán poslanec Saloň alebo niektorý iný z poslancov Národnej rady, alebo úplne tretia osoba mimo Národnej rady, takže to sú čisté špekulácie a nikto o tom ešte nikdy nehovoril a žiadne mená, mená nevyjadril. Pričom spôsob menovania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby sa nič nemení, stále bude riaditeľa menovať a odvolávať prezidentka Slovenskej republiky alebo prezident na návrh vlády, tak ako tomu je doteraz. Čiže akákoľvek obava z toho, že by tam prišiel niekto, kto by mohol byť nejakou závadovou osobou asi neprichádza do úvahy, lebo takého by asi prezident, resp. pani prezidentka nevymenovala.
Pokiaľ ide o spochybňovanie toho, že majú postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, to nie je nedostatok tejto právnej úpravy, ale úmysel, pretože cieľom je to, aby na čele týchto inštitúcií mohol byť aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému bude mandát spočívať, tak ako je to napríklad u riaditeľa Národného bezpečnostného úradu alebo u vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý plní pre vládu aj predsedu rovnaké úlohy ako tieto inštitúcie, a preto sa navrhuje aj vyňať § 37, 39 a 40, teda ide o paragrafy, ktoré upravujú platové náležitosti, riadenie a koordináciu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, teda nie je ambíciou vlády riadiť alebo koordinovať tieto subjekty a taktiež nechce, aby tieto inštitúcie pripravovali návrhy zákonov, čo vyplýva z § 37, a preto sú vyňaté.
Pán poslanec Gröhling tu nejakým spôsobom spochybňoval dotačný zákon. Tento je v poriadku, vzhľadom k tomu, že nové ministerstvo pre šport bude dotovať alebo bude poskytovať tieto dotácie a nie Úrad vlády, ktorý šport dotuje v súčasnosti. Pokiaľ ide o spochybňovanie prílepkov, pani poslankyňa Remišová toto uviedla, tak podľa § 6 ods. zákona o tvorbe právnych predpisov ustanovuje, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. Teda nejde o požiadavku bezprostrednej obsahovej súvislosti, pričom kompetenčný zákon neopravuje len organizáciu činnosti vlády, ale aj organizáciu ústrednej štátnej správy, teda ide v širšom zmysle o úpravy kompetencií medzi ministerstvom obrany, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom zahraničných vecí a Slovenskou informačnou službou, čiže nejedná sa tu o žiadne prílepky, ale je to v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Pokiaľ ide o konštatovanie pána poslanca Grendela, že sa skrátené legislatívne konanie odôvodňuje hroziacimi hospodárskymi škodami z hľadiska toho, že nové ministerstvo má podporovať rozvoj cestovného ruchu, ktoré podpora prinesie udržanie a rast pracovných pozícií z cestovného ruchu, najmä v sektore Horeca, ktorý bol ťažko skúšaný počas covidu, sami to dobre viete, keď bývalá vláda plošne zatvárala často málo alebo vôbec odôvodnene jednotlivé gastroprevádzky a mnoho zamestnancov v gastropriemysle si museli hľadať inú prácu a práve je preto potrebné tento sektor cestovného ruchu podporiť, aby generoval zisk, aby generoval nové pracovné miesta a prispel v tomto sektore k rastu HDP a rozvíjal jednotlivé regióny. Tak sa ospravedlňujem, ja som si to poznačil ako vašu ešte spredvčera myslím, ale môžem sa mýliť.
Tvrdenie poslanca Čaučíka, že vzhľadom na vylúčenie § 40 kompetenčného zákona, ktorý upravuje platové náležitosti pre vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, pri štátnych orgánov, ktoré majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, majú byť platy týchto funkcionárov bezbrehé. Samozrejme, tomu tak nie je. Platové náležitosti sú upravené v osobitých predpisoch, takže zostáva zachovaný súčasný režim, napríklad v prípade ÚRSO sa plat predsedu odvíja od odmeny predsedu Regulačnej rady, ktorá je presne vymedzená v zákone ako príslušný násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, na plat riaditeľa SIS, ako aj ďalších príslušníkov SIS sa zase vzťahuje zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a tak ďalej, čiže toto je tiež zavádzanie.
Výhrada, že úprava kreácie vedúcich ostatných ústredných štátnej správy je duplicitná, keďže je to aj v osobitných predpisoch. Návrh novely kompetenčného zákona v tomto prípade rešpektuje doterajšiu úpravu, ktorá obsahovala kreáciu týchto predstaviteľov, aj keď tá bola uvedená aj v osobitnom predpise. Dnes je tomu tak napríklad aj v prípade predsedu štatistického úradu aj predsedu protimonopolného úradu či riaditeľa NBÚ.
Ďalšie tvrdenie, že pôsobnosť oblasti strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií prechádza nelogicky na úrad vlády z ministerstva školstva, opäť tomu tak nie je. Túto pôsobnosť vykonáva úrad vlády aj podľa súčasného znenia kompetenčného zákona § 24 ods. 5. Zmena v návrhu kompetenčného zákona spočíva v tom, že túto pôsobnosť bude aj naďalej zabezpečovať úrad vlády, akurát jej výkon bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. To je v súlade s deklarovaným cieľom novely a jasne, ktorým je jasne vymedziť pôsobnosť úradu vlády osobitne vo vzťahu k tým úlohám, ktorých plnenie zabezpečuje podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
Pokiaľ ide o otázky obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, k tomu sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, včera sa minister obrany k tomu veľmi podrobne a detailne vyjadril v mediálnych výstupoch, takže myslím, že tam to jasne zdôvodnil.
Čiže nebudem, ctené auditórium, o tomto čase zaťažovať podrobnou analýzou tejto oblasti. Povedal som, že, že nebudem sa vyjadrovať k tým skutočnostiam, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, ktoré sú na tejto schôdzi, avšak tu musím spraviť výnimku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pročko, vypnite to! (Reakcia z pléna.) No, ja vám dám takú tyčku, vypnite to! Reakcie z pléna.) Pán minister, prepáčte. Pán Pročko, prestaňte, toto neni už ani Markíza, ani nič, už to neni ani smiešne. (Reakcie z pléna.) Prestaňte, pán Pročko, nie je to dôstojné, dobre? (Reakcie z pléna.) Dobre, pán poslanec, dajte to dole, dobre? No, dobre? Skúste to, skúste to dať dole (reakcie z pléna), he-he-he-he-he.
Pán minister, nech sa páči.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Že pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, resp. nesúvisiacim otázkam z kompetenčného zákona, tak chcem sa vyjadriť len k jednej, a to je k výzve právnikov, ktorí poukazujú na porušovanie právneho štátu práve v oblasti trestného práva, pretože ste tu spochybnili niektorých advokátov, resp. iných odborníkov z právnej oblasti, ktorí sa vyjadrovali práve k porušovaniu právneho štátu, a tu chcem len zdôrazniť, že keď hovoríte o tom, že sú to obhajcovia v trestných veciach, no samozrejme, že sú to obhajcovia v trestných veciach, veď kto sa má vyjadrovať k zmene trestnej politiky štátu ako keď, ako nie trestní právnici. Veď sú to práve trestní obhajcovia, trestní sudcovia a príslušníci akademickej obce, ktorí sú v oblasti trestného práva. A nie je to len pán doc. Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ale sú to aj ďalší akademici, profesori trestného práva, ktorí sa k tomuto pridali, k tejto výzve, ale to už bude predmetom inej diskusie a iného bodu, ktorý nás čaká v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)