Videokanál poslanca

15.
Ďakujem pekne za slovo. Prečítam odpoveď pani ministerky.
Vážený pán poslanec, odmietam tvrdenie, že som podľahla akémukoľvek hoaxu, a teda ani tomu o strate suverenity voči Svetovej zdravotníckej organizácii. Práve naopak, ako sme aj informovali občanov, ktorí na ministerstvo zdravotníctva adresovali listy plné obáv z podpisu takzvanej pandemickej zmluvy, Svetová zdravotnícka organizácia nemá možnosť zasahovať do integrity jednotlivca, ani do suverenity jednotlivých štátov, nakoľko na základe ústavy WHO plnohodnotnými členmi organizácie môžu byť výlučne členské štáty OSN, ktoré disponujú rozhodovacou právomocou v rámci organizácie.
Slovenská republika počas rokovaní o znení takzvanej pandemickej zmluvy, ako aj o aktualizácii medzinárodných zdravotných predpisov opakovane aj pred mojím pôsobením na rezorte zdôrazňovala a naďalej zdôrazňuje potrebu praktického rozmeru a vedeckého charakteru predložených návrhov a rovnako zdôrazňuje prebiehajúce prípravy hodnotení, identifikáciu nedostatkov, pripravenosti štátov a ich zdravotných systémov na núdzové situácie v oblasti zdravia. Stanoviská Slovenskej republiky ohľadom dôrazu na vedecký rozmer boli podporené aj štátmi ako Spojené kráľovstvo, Nórsko, Francúzsko či USA.
Nakoľko je termín prijatia predmetných dokumentov určený na máj 2024, Slovenská republika sa zasadzuje viac za prijatie vyváženého textu, hoci v neskoršom termíne, ako prijatie narýchlo vyrokovaného dokumentu. Aj preto som ako ministerka zdravotníctva informovala generálneho riaditeľa Svetovej zdravotníckej organizácie o nesúhlasnom stanovisku, v ktorom som v mene Slovenskej republiky odmietla dodatok medzinárodných zdravotných predpisov schválených v máji 2022. Týmto dodatkom sa skrátila lehota, ktorú mali jednotlivé vlády na zamietnutie budúcich zmien a doplnení medzinárodných zdravotných predpisov alebo vznesenie výhrad k nim, a to z 18 mesiacov na 10 mesiacov. Vzhľadom na súčasný stav rokovaní o aktualizácii týchto predpisov a množstva návrhov na zmeny zo strán zmluvných štátov si Slovenská republika vyhradila právo zamietnuť tento dodatok medzinárodných zdravotných predpisov.
Pripomienky jednotlivých štátov si podľa môjho názoru aj názoru Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vyžadujú ďalšie podrobnejšie rozpracovanie, ako aj dlhšie obdobie na implementáciu, aby sa zabezpečila dôkladná pripravenosť zmluvných štátov na budúce potenciálne ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Cieľom môjho listu je najmä zabezpečiť súlad revízie medzinárodných zdravotných predpisov s ústavným poriadkom Slovenskej republiky. Novovzniknutá vláda Slovenskej republiky je totiž podobne ako revízna komisia MZP znepokojená tým, že viaceré návrhy na revíziu medzinárodných zmluvných predpisov, ak by boli schválené tak, ako boli pôvodne predložené členskými štátmi, by tak neboli reakciou na pripravenosť štátov a ich zdravotných systémov na núdzové situácie v oblasti zdravia. Zastávam názor, že jednou z kľúčových úloh štátu je zastaviť šírenie dezinformácií a bojovať s nimi na všetkých úrovniach.
Chcela by som aj preto znepokojených Slovákov uistiť, že žiadne dokumenty z dielne WHO oslabujúce pozíciu Slovenska ako suverénneho štátu či dokonca obmedzujúce ústavné práva slovenských občanov aktuálne neexistujú, ani také zástupcovia rezortu zdravotníctva neplánujú prijímať či akokoľvek podporovať. Zároveň si dovoľujem zdôrazniť, že napriek odmietnutiu dodatku o skrátení obdobia pripomienkovania bude Slovenská republiky aj naďalej podporovať aktualizáciu medzinárodných zdravotných predpisov, navrhované zmeny, ktoré má prijať Svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2024, bude tak ako doteraz podrobovať vnútornej kontrole, aby bol zabezpečený súlad s národným kontextom.
Aj týmto spôsobom, pán poslanec, už teraz bojujeme proti hoaxom. Rovnako ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pokračuje v spolupráci s ďalšími organizáciami verejnej správy v oblasti zastavenia šírenia nepravdivých či polopravdivých informácií. Myslím si, že boj proti hoaxom je nadrezortná téma, preto sa jej budeme venovať v rámci spoločnej platformy aj bez toho, že by bola táto téma spomenutá v programovom vyhlásení vlády v časti venujúcej sa zdravotníctvu, je však spomenutá v iných častiach programového vyhlásenia vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť a prihlásil som sa ešte do rozpravy preto, aby ste mohli prípadne, prípadne na mňa zareagovať.
Rokujeme ku kompetenčnému zákonu, ale veľká časť rozpravy, aj teraz tento záver sa opäť vôbec netýka kompetenčného zákona. Vypočuli sme si značnú časť príspevkov smerujúcich k Úradu špeciálnej prokuratúry a k iným skutočnostiam, ktoré vôbec nesúvisia s kompetenčným zákonom, takže ja sa nebudem venovať týmto príspevkom a budem sa venovať len otázkam, ktoré sa týkajú samotného kompetenčného zákona a zákona o organizácii ústredných orgánov štátnej správy.
Kritizovali ste, že sme nevystupovali rozprave, koaliční poslanci alebo, alebo ministri, ale je to v zásade na základe toho, že vy ste vyhlásili obštrukciu, že budete účelovo naťahovať čas, aby ste oddialili rokovanie o ďalších bodoch programu. Samozrejmé, že je to legitímna opozičná obštrukcia, ale v takom prípade, samozrejme, nemôžete očakávať, že koalícia vám bude pri tomto sekundovať a bude vám prispievať do tejto vašej, vašej obštrukcie. Takže výhrady k tomu, že sa koalícia nezapája do rozpravy, je len, je len vašou vinou. Keby bola rozprava konštruktívna, tak to mohlo vyzerať úplne inak.
Pokiaľ ide o kritiku skrátených legislatívnych konaní, treba si pozrieť štatistiky za minulé volebné obdobie a siedme volebné obdobie. Za minulé volebné obdobie ste vy v, ktorí ste boli v tom čase v koalícii, v núdzovom stave, v mimoriadnej situácii použili 125 skrátených legislatívnych konaní, predložených bolo na vládu, myslím, 135, do parlamentu sa dostalo 125, ak mám správne čísla, na rozdiel od predchádzajúceho volebného obdobia, keď sme boli my v koalícii, kde ich bolo 32. Čiže je to, je to päťnásobne viac alebo štvornásobne viac, aby som bol presný.
Pokiaľ sa bavíme o samotných, kompetenčný zákon, v minulom volebnom období 20. mája 2020 bol predložený alebo prijatý, prijatá bola zmena kompetenčného zákona takisto v skrátenom legislatívnom konaní a za toto skrátené legislatívne konanie ste takisto s výnimkou niektorých, ktorých som tu už citoval, všetci, ktorí ste tu dnes kritizovali najmä zo strany OĽANO, resp. dnes SLOVENSKO hlasovali. Osobitne by som spomenul pána poslanca Grendela, ktorý to tu násobne krát teraz kritizoval, sám za to v 2020 hlasoval. Ale aj ďalší z tejto strany, ktorí za to hlasovali.
Aj v roku 2020 sa odôvodňovalo skrátené legislatívne konanie hroziacimi hospodárskymi škodami, pričom sa v rámci skráteného legislatívneho konania menil Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu na ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu, do ktorého ste potom posadili pani ministerku, terajšiu poslankyňu Remišovú. V roku 2020, pokiaľ si pozriete doložku vplyvov, táto doložka vplyvov takisto neobsahovala žiadne vplyvy. Úrad podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, za vašej vlády vznikol pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Svrčeka predloženého 30. marca 2021, hlasovalo sa o ňom 1. apríla 2021, to znamená na druhý deň. Takže úrad podpredsedu, ktorý neriadi ministerstvo, neprešiel žiadnym legislatívnym konaním a novela kompetenčného zákona bola ako prílepok k zákonu o ochrane hospodárskej súťaže. Úplne nesúvisiaceho zákona. Vtedy to z vás, ktorí ste dnes v opozícii a vtedy ste sedeli v koalícii, nikto nekritizoval. Takže toľko k pripomienkam tých pánov poslancov, ktorí víno pili a teraz vodu kážu, osobitne teda pán poslanec Grendel, ktorý to viackrát spomínal, viackrát tu moje meno spomínal a za obidva tieto návrhy zahlasoval.
Teraz ďalej už konkrétne k niektorým vystúpeniam možno, možno trochu nesúrodo budem komentovať tie vystúpenia, pretože som si robil poznámky tak, ako, tak ako prebiehala rozprava.
K dotačným schémam. V súvislosti so vznikom nového ministerstva je potrebné vyriešiť aj jednotlivé dotačné schémy tak, aby nový minister mohol kontinuálne pokračovať a nadviazať na prácu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Ide o konania, ktoré je potrebné dokončiť na novom vzniknutom ministerstve, a je to absolútne legitímne a v súlade s legislatívnym procesom. Síce sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktoré budú môcť požiadať o dotáciu, ale len na účel, ktorý je uvedený aj dnes v § 70 ods. 1 zákona o športe.
Bola tu spomínaná kritika, resp. skutočnosti, že ide o trafiky. No pokiaľ ide o, pokiaľ chcete hovoriť o trafikách, treba sa zase pozrieť sami na seba, do minulosti. Minulá vláda ponechala post splnomocnenca pre šport, hoci na ministerstve školstva bol tretí štátny tajomník pre šport, zriadil sa okrem toho splnomocnenec pre slobodu náboženského vyznania a presvedčenia, osobitne účelovo pre pani poslankyňu za OĽANO pani Záborskú.
Ďalej tu boli vystúpenia, ktoré hovori... ktoré hovorili o tom, že unášame orgány štátnej správy z hľadiska spôsobu menovania predsedu jednotlivých úradov, že ideme odoberať nezávislosť úradu pre dohľad atď. Zmena spôsobu vymenovania a odvolania predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nerobí nič iné, len vracia sa do stavu, aký bol pôvodne, kde súčasný spôsob kreovania predsedu úradu zaviedol zákon č. 540/2021 s účinnosťou od 1. 1. 2022, teda v súčasnosti sa vraciame do pôvodného stavu pred zákonom 540/2021, kde sa, teda tým, že sa vracia, to znamená, že pred tým, ako prišla táto zmena, tento úrad nebol nezávislý? Lebo hovoríte, že sa stráca nezávislosť úradu. A meníme to z toho dôvodu, že v tom čase išlo o účelové zabetónovanie vo funkcii súčasnej predsedníčky, ktorá bola, ak mám správne informácie, poradkyňou pána premiéra Hegera, čiže o jej nezávislosti sa nedá absolútne hovoriť a bola zvolená ešte za pôvodných podmienok zákona, ktorý dnes vraciame späť, a vaša vtedajšia koalícia ju v tejto funkcii zabetónovala, aby ju nikto nemohol odvolať. Čiže kto akým spôsobom narúšal nezávislosť tohto úradu, je tu naozaj veľmi diskutabilné.
Ďalej tu boli výtky k tomu, že ide o vyšších štátnych funkcionárov pri jednotlivých zmenách jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, resp. doplnenie ďalších inštitúcií ako ústredných orgánov štátnej správy. Pri logike argumentácie, kto je vyšší štátny funkcionár, by pri takejto logike aj vedúci úradu vlády by ho musel menovať prezident, lebo spĺňa pojmové znaky vyššieho štátneho funkcionára a je evidentné, že prezident Slovenskej republiky by mal menovať takých vyšších štátnych funkcionárov, ako je napríklad generálny prokurátor, verejný ochranca práv, predseda národného kontrolného úradu, teda takí, ktorí majú ústavný charakter. Nie všetci vedúci predstavitelia ústredných orgánov štátnej správy, ale takí, ktorí majú ústavný charakter, aspoň teda to sa domnievam ja.
Keď sa hovorí alebo hovoríte o tom, že robíme účelové zmeny. Opäť sa treba pozrieť do minulosti a opäť sa treba zamyslieť nad tým, že kto tu robil účelové zmeny. My sa snažíme robiť zmeny také len, ako boli, teda sa vracať do stavu, ktorý tu už bol a ktorý fungoval, ale vy ste za vašej vlády v minulom volebnom období zmenili spôsob odvolávania Súdnej rady, a to v skrátenom legislatívnom konaní. Zmenili ste ústavu v skrátenom legislatívnom konaní, doplnili ste zmenu spôsobu a možnosti posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou po ukončení medzirezortného pripomienkového konania, potichu na vláde, tak aby o tom nikto nevedel, aby Ústavný súd teda nemohol preskúmavať súlad ústavných zákonov s ústavou, a to sa tu už hovorilo, že aký to má, môže mať dopad.
Menili ste podmienky na voľbu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora pozmeňovacími návrhmi na výbore Národnej rady, bez akéhokoľvek legislatívneho procesu, bez akejkoľvek diskusie a ďalšie a ďalšie by som takto mohol menovať. Čiže z vašej strany hovoriť o tom, že aké kto robí účelové zmeny, akože je veľmi, veľmi odvážne. Bola tu poznámka o tom, že poslanci nemôžu byť trestne stíhaní. Treba dodať, že od 1. 9. 2012 už poslanci nemajú trestno-právnu imunitu, keďže sa v 2012 zmenila ústava a za jej zrušenie vtedy hlasovalo 144 poslancov vtedajších, vrátane poslancov za stranu SMER, teda žiaden poslanecký mandát nechráni pred trestným stíhaním, ako to tu bolo mylne prezentované.
Bola tu otázka, resp. konštatovanie alebo otázka od pána poslanca Dostála, že prečo by sa mala Slovenská informačná služba stať ústredným orgánom štátnej správy. Treba povedať, že pri Slovenskej informačnej službe nemeníme spôsob menovania, odvolania jej čelného predstaviteľa, iba dávame postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy tejto inštitúcii, pretože je to orgán, ktorý plní úlohy na ústrednej úrovni riadenia, vykonáva pôsobnosť typickú pre ostatné ústredné orgány štátnej správy, a to najmä a nielen podieľa sa na tvorbe jednotnej, štátnej politiky vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu, a túto politiku uskutočňuje a vykonáva.
Ďalej v rozsahu vymedzenej pôsobnosti zodpovedá aj za úlohy obrany, kybernetickú bezpečnosť a vytváranie podmienok na realizáciu požiadaviek zabezpečovania príprav na ochranu, obranu a kybernetickú bezpečnosť s celoslovenskou pôsobnosťou, čiže si myslíme, že táto inštitúcia má mať charakter a postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, okrem teda samotných ministerstiev, pokiaľ tu bola kritika toho, že viac štátnych tajomníkov. Táto otázka, túto sme rozoberali aj rokovaní výborov, osobitne na výbore pre financie a rozpočet. Návrh na zmenu § 4 ods. 3 je založený na základe poznatkov z aplikačnej praxe, pritom tá kritika toho, že by mohli byť napríklad desiati štátni tajomníci, je len čistá špekulácia. Samozrejme, to ani vy nemôžte myslieť vážne, že by to niekto schválil. Je to čistá fabulácia a v konečnom dôsledku štátneho tajomníka menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, nie je to v žiadnej diskrécii ministra, koľko bude na tom, ktorom ministerstve štátnych tajomníkov.
Pri predsedovi štatistického úradu meníme jeho kreovanie tak, aby ho vymenovala a odvolala vláda. To je ten istý prípad, ako pri úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom dopĺňame dôvody na odvolanie za účelom práve jeho nezávislosti. Prvý dôvod na odvolanie je, že predseda úradu pri výkone svojej pôsobnosti by nekonal nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších osôb.
A druhý dôvod, že sa vyskytnú iné závažné dôvody, najmä v prípade konania, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Je to takisto, sú to dôvody, ktoré už v zákone predtým boli. Nezávislosť ostatných ústredných orgánov štátnej správy posudzoval aj Súdny dvor Európskej únie aj vo veci C378/19, pričom táto vec sa týkala posudzovania nezávislosti regulačných orgánov, konkrétne vymenovania a odvolávania predsedu ÚRSO, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Súd posudzoval, či presun kompetencie vymenovať predsedu ÚRSO z prezidenta na vládu je, alebo nie je zásah do nezávislosti. Súd v zásade povedal, že nezávislosť nie je len o menovaní a odvolávaní, ale aj o právnej, funkčnej a finančnej nezávislosti. V zásade súd urobil záver, že samotný presun kompetencie vymenovať a odvolať predsedu úradu, nie je zásahom, ktorý by bol bez ďalšieho spôsobilý ovplyvniť nezávislosť úradu. Čiže to, čo hovoríte, že tu ideme zrušiť nezávislosť nejakých úradov, je absolútna dezinformácia a zavádzanie verejnosti.
Pokiaľ ide o samotnú Slovenskú informačnú službu, veľakrát tu bolo konštatované, že sa tu robí pre pána poslanca Gašpara. Neviem, odkiaľ ste, odkiaľ ste na to prišli, pán poslanec sa niekoľkokrát vyjadril, že táto otázka nebola doteraz téma, že nikto ho s tým ani neoslovil, kľudne by to mohol byť pán poslanec Saloň alebo niektorý iný z poslancov Národnej rady, alebo úplne tretia osoba mimo Národnej rady, takže to sú čisté špekulácie a nikto o tom ešte nikdy nehovoril a žiadne mená, mená nevyjadril. Pričom spôsob menovania a odvolávania riaditeľa Slovenskej informačnej služby sa nič nemení, stále bude riaditeľa menovať a odvolávať prezidentka Slovenskej republiky alebo prezident na návrh vlády, tak ako tomu je doteraz. Čiže akákoľvek obava z toho, že by tam prišiel niekto, kto by mohol byť nejakou závadovou osobou asi neprichádza do úvahy, lebo takého by asi prezident, resp. pani prezidentka nevymenovala.
Pokiaľ ide o spochybňovanie toho, že majú postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, to nie je nedostatok tejto právnej úpravy, ale úmysel, pretože cieľom je to, aby na čele týchto inštitúcií mohol byť aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorému bude mandát spočívať, tak ako je to napríklad u riaditeľa Národného bezpečnostného úradu alebo u vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorý plní pre vládu aj predsedu rovnaké úlohy ako tieto inštitúcie, a preto sa navrhuje aj vyňať § 37, 39 a 40, teda ide o paragrafy, ktoré upravujú platové náležitosti, riadenie a koordináciu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, teda nie je ambíciou vlády riadiť alebo koordinovať tieto subjekty a taktiež nechce, aby tieto inštitúcie pripravovali návrhy zákonov, čo vyplýva z § 37, a preto sú vyňaté.
Pán poslanec Gröhling tu nejakým spôsobom spochybňoval dotačný zákon. Tento je v poriadku, vzhľadom k tomu, že nové ministerstvo pre šport bude dotovať alebo bude poskytovať tieto dotácie a nie Úrad vlády, ktorý šport dotuje v súčasnosti. Pokiaľ ide o spochybňovanie prílepkov, pani poslankyňa Remišová toto uviedla, tak podľa § 6 ods. zákona o tvorbe právnych predpisov ustanovuje, že jedným právnym predpisom možno priamo novelizovať viac právnych predpisov, len ak je novelizácia týchto právnych predpisov vzájomne obsahovo súvisiaca. Teda nejde o požiadavku bezprostrednej obsahovej súvislosti, pričom kompetenčný zákon neopravuje len organizáciu činnosti vlády, ale aj organizáciu ústrednej štátnej správy, teda ide v širšom zmysle o úpravy kompetencií medzi ministerstvom obrany, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom zahraničných vecí a Slovenskou informačnou službou, čiže nejedná sa tu o žiadne prílepky, ale je to v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
Pokiaľ ide o konštatovanie pána poslanca Grendela, že sa skrátené legislatívne konanie odôvodňuje hroziacimi hospodárskymi škodami z hľadiska toho, že nové ministerstvo má podporovať rozvoj cestovného ruchu, ktoré podpora prinesie udržanie a rast pracovných pozícií z cestovného ruchu, najmä v sektore Horeca, ktorý bol ťažko skúšaný počas covidu, sami to dobre viete, keď bývalá vláda plošne zatvárala často málo alebo vôbec odôvodnene jednotlivé gastroprevádzky a mnoho zamestnancov v gastropriemysle si museli hľadať inú prácu a práve je preto potrebné tento sektor cestovného ruchu podporiť, aby generoval zisk, aby generoval nové pracovné miesta a prispel v tomto sektore k rastu HDP a rozvíjal jednotlivé regióny. Tak sa ospravedlňujem, ja som si to poznačil ako vašu ešte spredvčera myslím, ale môžem sa mýliť.
Tvrdenie poslanca Čaučíka, že vzhľadom na vylúčenie § 40 kompetenčného zákona, ktorý upravuje platové náležitosti pre vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, pri štátnych orgánov, ktoré majú získať postavenie ostatného ústredného orgánu štátnej správy, majú byť platy týchto funkcionárov bezbrehé. Samozrejme, tomu tak nie je. Platové náležitosti sú upravené v osobitých predpisoch, takže zostáva zachovaný súčasný režim, napríklad v prípade ÚRSO sa plat predsedu odvíja od odmeny predsedu Regulačnej rady, ktorá je presne vymedzená v zákone ako príslušný násobok priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky, na plat riaditeľa SIS, ako aj ďalších príslušníkov SIS sa zase vzťahuje zákon č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a tak ďalej, čiže toto je tiež zavádzanie.
Výhrada, že úprava kreácie vedúcich ostatných ústredných štátnej správy je duplicitná, keďže je to aj v osobitných predpisoch. Návrh novely kompetenčného zákona v tomto prípade rešpektuje doterajšiu úpravu, ktorá obsahovala kreáciu týchto predstaviteľov, aj keď tá bola uvedená aj v osobitnom predpise. Dnes je tomu tak napríklad aj v prípade predsedu štatistického úradu aj predsedu protimonopolného úradu či riaditeľa NBÚ.
Ďalšie tvrdenie, že pôsobnosť oblasti strategickej a metodickej koordinácie v oblasti výskumu, vývoja a inovácií prechádza nelogicky na úrad vlády z ministerstva školstva, opäť tomu tak nie je. Túto pôsobnosť vykonáva úrad vlády aj podľa súčasného znenia kompetenčného zákona § 24 ods. 5. Zmena v návrhu kompetenčného zákona spočíva v tom, že túto pôsobnosť bude aj naďalej zabezpečovať úrad vlády, akurát jej výkon bude zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. To je v súlade s deklarovaným cieľom novely a jasne, ktorým je jasne vymedziť pôsobnosť úradu vlády osobitne vo vzťahu k tým úlohám, ktorých plnenie zabezpečuje podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo.
Pokiaľ ide o otázky obchodovania s výrobkami obranného priemyslu, k tomu sa nebudem podrobnejšie vyjadrovať, včera sa minister obrany k tomu veľmi podrobne a detailne vyjadril v mediálnych výstupoch, takže myslím, že tam to jasne zdôvodnil.
Čiže nebudem, ctené auditórium, o tomto čase zaťažovať podrobnou analýzou tejto oblasti. Povedal som, že, že nebudem sa vyjadrovať k tým skutočnostiam, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, ktoré sú na tejto schôdzi, avšak tu musím spraviť výnimku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Pročko, vypnite to! (Reakcia z pléna.) No, ja vám dám takú tyčku, vypnite to! Reakcie z pléna.) Pán minister, prepáčte. Pán Pročko, prestaňte, toto neni už ani Markíza, ani nič, už to neni ani smiešne. (Reakcie z pléna.) Prestaňte, pán Pročko, nie je to dôstojné, dobre? (Reakcie z pléna.) Dobre, pán poslanec, dajte to dole, dobre? No, dobre? Skúste to, skúste to dať dole (reakcie z pléna), he-he-he-he-he.
Pán minister, nech sa páči.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Ďakujem pekne. Že pokiaľ ide o tie ďalšie otázky, ktoré tu boli prezentované k iným bodom programu, resp. nesúvisiacim otázkam z kompetenčného zákona, tak chcem sa vyjadriť len k jednej, a to je k výzve právnikov, ktorí poukazujú na porušovanie právneho štátu práve v oblasti trestného práva, pretože ste tu spochybnili niektorých advokátov, resp. iných odborníkov z právnej oblasti, ktorí sa vyjadrovali práve k porušovaniu právneho štátu, a tu chcem len zdôrazniť, že keď hovoríte o tom, že sú to obhajcovia v trestných veciach, no samozrejme, že sú to obhajcovia v trestných veciach, veď kto sa má vyjadrovať k zmene trestnej politiky štátu ako keď, ako nie trestní právnici. Veď sú to práve trestní obhajcovia, trestní sudcovia a príslušníci akademickej obce, ktorí sú v oblasti trestného práva. A nie je to len pán doc. Burda, dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského, ale sú to aj ďalší akademici, profesori trestného práva, ktorí sa k tomuto pridali, k tejto výzve, ale to už bude predmetom inej diskusie a iného bodu, ktorý nás čaká v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Predloženým vládnym návrhom zákona sa napĺňajú záväzky z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Jedným z cieľov je zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky za účelom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávanou regionálnych rozdielov a tvorbe nových pracovných miest. Tiež sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.
Ďalšou úlohou nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude podpora športu ako prioritného záujmu vlády.
Navrhuje sa tiež úprava postavenia podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v súlade s prioritami definovanými v programovom vyhlásení vlády, najmä v záujme čo najefektívnejšieho využitia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Za tým účelom a vzhľadom na výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencii participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe, sa navrhuje, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečoval plnenie úloh... (Reakcie z pléna. Smiech v sále.) Za... za tým účelom a vzhľadom na výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencií participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe sa navrhuje, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečoval plnenie úloh v oblasti koordinácie a riadenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa zároveň zveruje zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti prispievania k dlhodobej stabilite investičného prostredia na Slovensku prostredníctvom vypracovania Národného investičného plánu pozostávajúceho z investičných projektov strategického významu, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, ako aj finančného plánu pokrývajúceho identifikované investičné potreby a opierajúceho sa o rôzne finančné zdroje, ako aj pravidelnú aktualizáciu tohto dokumentu.
Uvedenou úpravou taktiež dôjde k jednoznačnému rozdeleniu pôsobnosti úradu vládu a úradu podpredsedu vlády.
Taktiež sa navrhuje presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktoré je už v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky.
V rámci predloženého návrhu zákona sa navrhuje aj presunutie vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky z Úradu vlády Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré Zbierku zákonov vydávalo do 30. júna 2020.
Rovnako sa navrhuje zveriť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pôsobnosť zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov okrem štátnej politiky ochrany osobných údajov na plnenie úloh na účely trestného konania, ktoré zostáva v gescii ministerstva vnútra.
Navrhujú sa aj ďalšie zmeny osobitných predpisov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prechodu kompetencií medzi niektorými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. (Ruch v sále.) Vážený pán poslanec, toto ja neviem, sa musíte opýtať pána premiéra.
Pokiaľ ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, to, že to robíme nejakým konkrétnym ľuďom, je absolútne klamstvo. Robíme to preto, a zdôraznili sme to jednoznačne aj v návrhu novelizácie Trestného zákona a ďalších predpisov, že dochádzalo tu k masívnemu porušovaniu základných práv a slobôd v jednotlivých konaniach dozorujúcich práve Úradom špeciálnej prokuratúry, kedy práve preto, že na čelo Úradu špeciálnej prokuratúry sa účelovo dostal neprokurátor, politik, spolitizoval celý Úrad špeciálnej prokuratúry a využíval, využívala ho bývalá vládna moc na politické procesy proti opozícii. A toto je neprípustné. A jediné, čo my týmto krokom chceme, chceme, aby sa odpolitizoval tento špecializovaný úsek prokuratúry a aby prokuratúra štandardne, nezávislo vyšetrovala jednotlivé kauzy, akékoľvek, prípady spáchaných trestných činov bez ohľadu na to, o koho ide a kto to je.
Momentálne je Úrad špeciálnej prokuratúry absolútne spochybnený z hľadiska nezávislosti, plní politické úlohy a toto sa v právnom štáte a v demokracii nesmie stať, preto je zárukou toho, že sa tieto spisy rozdelia na jednotlivé krajské prokuratúry, kde prokuratúry... kde štandardne fungujú prokurátori nezávisle, a tieto všetky konania budú v rámci nezávislosti pokračovať ďalej a budú šetrené a ďalej budú pokračovať súdne konania, ktoré sú tam, a z tohto pohľadu sa nič nemení.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec, žiadnemu mareniu vyšetrovania nedôjde, je to čisté zavádzanie. Navrhované zmeny trestnej politiky štátu sa vyšetrovania nedotknú.
Uvedená kauza, na ktorú sa pýtate, sa nachádza v odvolacom konaní na Najvyššom súde a toto konanie bude pokračovať bez ohľadu na akúkoľvek z navrhovaných zmien, pričom aj sám generálny prokurátor už reagoval, že prokurátori sú pripravení a spisy dokážu zvládnuť. K zmenám dozorových prokurátorov dochádza bežne v rámci všeobecných prokuratúr, akú... ako aj dnes na samotnom Úrade špeciálnej prokuratúry. Je to obdobná situácia, ako keď prejdú spisy na kraj a spisy k prípadom dostanú pridelené krajskí prokurátori. Paradoxne práve v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky už k takýmto výmenám viacerých prokurátorov došlo aj v rámci samotného, samotného Úradu špeciálnej prokuratúry. Aj v tomto prípade museli noví prokurátori naštudovať spis a nemalo to na predmetné konanie žiadny negatívny dopad, čo sa týka kvality tohto konania.
Pokiaľ ide o presun spisov, prokurátori hovoria, že bude dochádzať k presunu asi tisícky spisov na krajské prokuratúry. Len na porovnanie, keď sa v ostatných troch rokoch pozrieme na reformu súdneho systému, tzv. reformu súdnej mapy pani exministerky Kolíkovej, tam došlo k prerozdeleniu desaťtisícov spisov a nikto sa ani len nepýtal, či tieto spisy budú, alebo nebudú zvládať nové senáty alebo noví sudcovia.
Tisícka spisov z takéhoto pohľadu by naozaj nemala byť taká dramatická. A len si dovolím pripomenúť, že Generálna prokuratúra sa vyjadrila, že to dokáže zvládnuť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Súhrnná výročná správa poskytuje informácie o hospodárení verejných financií, pričom opisuje dosiahnutú skutočnosť za predchádzajúci rok overenú Eurostatom v rámci druhého kola notifikácie. Európsky štatistický úrad zverejnil notifikované výsledky všetkých krajín Európskej únie 23. 10. tohto roka. Medzi jarnou a jesennou notifikáciou došlo k miernej revízii schodku verejných financií smerom nadol. Hodnota verejného dlhu v pomere k HDP zostala na úrovni z jari tohto roka. Výsledky za rok 2022 je nutné
brať s veľkou rezervou smerom do budúcnosti, pretože reálny vývoj v roku 2023 ukazuje na trikrát väčší schodok už za tento rok. Príjmy verejných financií boli v minulom roku výrazne pozitívne ovplyvnené rastom cenovej hladiny, ale vo výdavkoch sa inflácia premieta s časovým oneskorením, čiže vo väčšej miere je infláciou zasiahnutý práve rok 2023. Zároveň po nástupe novej vlády sme okamžite začali riešiť rozpočet pre rok 2024 a rozpočtový výhľad na ďalšie dva roky.
V kontexte toho, čo nás čaká, je nutné brať výsledky verejnej správy v roku 2022 už len za štatistickú realitu. Schodok verejnej správy, celkový, za rok 2022 bol vo výške 2,2 mld. eur, čo predstavuje voči bežnému HDP dosiahnutému v uplynulom roku 2,0 %. Medziročné zníženie schodku oproti roku 2021 je tak na úrovni 3,2 bodu voči HDP, respektíve 2,9 mld. eur. V roku 2022, tak ako v roku 2021, bola prijatá novela pôvodne schváleného štátneho rozpočtu a očakávali sa zvýšené výdavky na opatrenia zmierňujúce dopad pandémie na obyvateľstvo a ekonomiku Slovenskej republiky, ako aj výdavky vyvolané vojnou na Ukrajine a rodiacou sa energetickou krízou. Aj napriek nepriaznivej situácii ekonomika rástla o 1,8 %, čo sa pozitívne odzrkadlilo aj na aktuálnych daňových príjmov.
Revízia schodku oproti jarnej notifikácii z 2,04 % na 2,02 %. Aktuálne daňové príjmy boli plus 118,8 mil. eur, pričom najväčší vplyv mala vyššia daň z príjmov právnických osôb o 235,3 mil. eur. Negatívne vplývali príjmy z daní príjmov fyzických osôb, pokles o 62,150 mil. eur, DPH pokles o 43,607 mil. eur a ostatné dane pokles celkom o 10,805 mil. eur. Zmena stavu záväzkov na samostatných účtoch je mínus 92 mil. eur. Prehodnotenie príjmu zo zahraničia na výrobku húfnic pre Ukrajinu. Aktuálne príjmy z odvodov je mínus 49,5 mil. eur na základe zúčtovania sociálneho, zdravotného poistenia, platené daňové kredity plus 34,3 mil. eur. Ostatné pohľadávky a záväzky plus 13,3 mil. eur na základe riadne zostavených účtových závierok.
Dlh verejnej správy ku koncu roka 2022 dosiahol 57,8 % HDP. Oproti jarnej notifikácii sa celkový dlh v pomere HDP nezmenil. V nominálnom vyjadrení išlo o nevýznamnú revíziu v hodnote 808-tisíc eur. Nominálny dlh verejnej správy medziročne vrástol o 2,1 mld. eur. Medziročne sa zvýšil aj čistý dlh, a to o 2,4 mld. eur.
V rámci Európskej únie v roku 2022 dosiahlo 15 krajín vyšší schodok a 13 krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok EÚ27 bol 3,3 % HDP. Slovensko schodok 2,0 HDP a priemerný dlh verejnej správy EÚ27 bol 83,5 % HDP, pričom Slovensko 57,8 % HDP v roku 2022.
Ďalšie informácie sú podrobnejšie uvedené v samotnej výročnej správe.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám ostatnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a to je na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku. Zmluva takisto rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Saudskej Arábii, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zakladá práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna ďalšiu zmluvu o zamedzení dvojitému zdaneniu, tentokrát medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom. Zmluva rozširuje takisto bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy by podliehali príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj na Novom Zélande, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty ma zmluva charakter takisto prezidentskej zmluvy. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabráneniu daňovým únikom v oblasti daní z príjmov.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. Takisto ako pri predchádzajúcej zmluve, v prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Azerbajdžane, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo by viedlo k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Albánsku, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom.
Ďakujem pekne za pozornosť.