Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám ostatnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a to je na rokovanie pléna návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Saudskoarabským kráľovstvom o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku. Zmluva takisto rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Saudskej Arábii, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zakladá práva a povinnosti priamo fyzickým a právnickým osobám a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna ďalšiu zmluvu o zamedzení dvojitému zdaneniu, tentokrát medzi Slovenskou republikou a Novým Zélandom. Zmluva rozširuje takisto bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedná vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a k posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií.
V prípade neexistencie takejto zmluvy by podliehali príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj na Novom Zélande, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdanenie. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty ma zmluva charakter takisto prezidentskej zmluvy. Priamo zakladá práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Azerbajdžanskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabráneniu daňovým únikom v oblasti daní z príjmov.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. Takisto ako pri predchádzajúcej zmluve, v prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Azerbajdžane, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo by viedlo k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy a priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie pléna Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Albánskej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia v oblasti daní z príjmov a zabránení daňovému úniku a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a zodpovedá vnútroštátnym právnym predpisom aj tradičným požiadavkám bilaterálnych daňových vzťahov upravujúcich rozdelenie práva na daň z jednotlivých druhov príjmov medzi zmluvné štáty. Uzavretím zmluvy dôjde k podpore a posilneniu ekonomických vzťahov, rozvoja cezhraničného obchodu a investícií. V prípade neexistencie takejto zmluvy podliehajú príjmy subjektov, ktoré pôsobia v Slovenskej republike aj v Albánsku, zdaneniu podľa daňových predpisov oboch krajín, čo vedie k dvojitému zdaneniu. Uzavretie zmluvy umožní rozdelenie zdaňovacích práv medzi oba zmluvné štáty, znižuje sadzby zrážkových daní a účinne zabraňuje dvojitému zdaneniu. Zároveň umožňuje získať na požiadanie informácie potrebné v daňovom konaní a efektívne riešenie prípadných daňových sporov.
Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Z hľadiska vecnej podstaty má zmluva charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní pléna Národnej rady uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov.
Predkladaným návrhom sa ustanovuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky za nový cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov obstaraných z prostriedkov štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je podľa kompetenčného zákona ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly. Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom pre tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky. Predkladaný návrh nadväzuje na predchádzajúcu decentralizáciu regulačných a kontrolných právomocí v oblasti cien na tie orgány, ktoré v danom sektore pôsobia, vytvárajú pre neho pravidlá a majú najviac relevantných informácií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na záver mi dovoľte požiadať vás o podporu pre prijatie a schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Možno len veľmi krátko k tomu, čo hovoril pán poslanec Dostál ohľadne, ohľadne tretích štátnych tajomníkov.
Ono to, keď si pozriete súčasné znenie, nie je, nie je nóvum, aj teraz to tam je, akurát, že je to viazané na splnenie určitých kritérií a to, čo sa navrhuje, je vlastne vypustenie týchto kritérií, pretože na niektorých ministerstvách tá agenda je naozaj taká široká, že si vyžaduje možno viacerých štátnych tajomníkov. My nechceme robiť tú politiku v rámci ministerstiev takým spôsobom, ako bolo niekedy v minulosti zvykom, že štátni tajomníci nemali pod sebou žiadnu agendu a v zásade neriadili nič, ale tí štátni tajomníci tam majú svoju úlohu, vy to dobre viete. Pán poslanec Dostál, boli ste štátnym tajomníkom, že, že ak ten štátny tajomník má nejakú agendu a nejaké vecné odbory pod sebou, tak sa na ministerstve nenudí a nenudí sa ani keď sú tam dvaja a, a nebudú sa nudiť, ani keď tam budú traja na niektorých vybraných ministerstvách, kde je naozaj tej agendy obrovské množstvo. Takže myslím si, že toto je úplne oprávnená, oprávnená skutočnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa napĺňajú záväzky z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, jedným z cieľov je zriadenie Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky za účelom posilnenia a zefektívnenia využívania verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu. Podpora cestovného ruchu je úzku previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdvojov a tvorbe nových pracovných miest. Tiež sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.
Ďalšou úlohou nového Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude podpora športu ako prioritného záujmu vlády. Navrhuje sa tiež úprava postavenia predsedu, podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo, v súlade s prioritami definovanými v programovom vyhlásení vlády, najmä v záujme čo najefektívnejšieho využitia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Za tým účelom a vzhľadom na výhrady k spôsobu, akým Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vznikal, najmä k absencii participatívnosti a inklúzie pri jeho tvorbe, sa navrhuje, aby podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, zabezpečoval plnenie úloh v oblasti koordinácie riadenia Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a riadenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, sa zároveň zveruje zabezpečenie plnenia úloh v oblasti prispievania k dlhodobej stabilite investičného prostredia na Slovensku prostredníctvom vypracovania národného investičného plánu pozostávajúceho z investičných projektov strategického významu, ktoré sú kľúčové pre dlhodobý hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska, ako aj finančného plánu pokrývajúceho identifikované investičné potreby opierajúceho sa o rôzne finančné zdroje, ako aj pravidelnú aktualizáciu tohto dokumentu.
Taktiež sa navrhuje presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktoré je už v súčasnosti ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky.
V rámci predloženého návrhu zákona sa navrhuje aj presunutie vydávania Zbierky zákonov Slovenskej republiky z úradu vlády na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré Zbierku zákonov Slovenskej republiky vydávalo do 30. júna 2020. Rovnako sa navrhuje zveriť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pôsobnosť zabezpečovať koordináciu a tvorbu štátnej politiky v oblasti ochrany osobných údajov okrem štátnej politiky ochrany osobných údajov na plnenie úloh na účely trestného konania.
Navrhujú sa aj ďalšie zmeny v osobitných predpisoch, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie prechodu kompetencií medzi niektorými ústrednými orgánmi štátnej správy.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si v krátkosti a v stručnosti zareagovať na vystupujúcich pánov poslancov.
Páči sa mi na tom, že vystupovali, hlavne teda s výnimkou pána poslanca Šmilňáka, poslanci, ktorí tu sedeli v minulom volebnom období, teda v ôsmom volebnom období, kde v ôsmom volebnom období vládna koalícia v tom čase, ktorých zástupcovia, ktorí tu vystupovali, sedeli v koaličných poslaneckých laviciach, schválili 135 návrhov v skrátenom legislatívnom konaní. 135 návrhov oproti siedmemu volebnému obdobiu, to znamená oproti volebnému obdobiu, keď sme boli my v koalícii, predchádzajúcemu teda, kde sme my schválili 34, alebo predložili, aby som bol presný, predložili 34 návrhov na skrátené legislatívne konanie oproti minulému volebnému obdobiu, opakujem, kde koalícia navrhla 135 skrátených legislatívnych konaní, kde väčšina z nich nemala žiadne odôvodnenie. Nieže sa dalo polemizovať o tom, že či tam boli dôvody, alebo neboli dôvody, ale niektoré mali na štyri riadky napísané odôvodnenie, kde nebolo napísané absolútne nič a všetci ste za to zahlasovali, tí, čo ste dnes vystupovali, s výnimkou, a to mu slúži ku cti, pána poslanca Dostála, ktorý v niektorých prípadoch hlasoval, hlasoval, teda sa zdržal hlasovania pri týchto skrátených legislatívnych konaniach.
Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na tlač 96 z volebného obdobia minulého, teda z ôsmeho volebného obdobia, z 12. 5. 2020, a je to konkrétne návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Čiže je to ten istý zákon kompetenčný ako je tento, ktorý predkladáme my, a bol 12. 5. 2020, to znamená takisto po voľbách, navrhnutý v Národnej rade Slovenskej republiky na prijatie v skrátenom legislatívnom konaní. A teraz si dovolím veľmi v stručnosti prečítať, čo bolo v návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie k tomuto zákonu.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – ´24 transformovať Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, ktoré prevezme pôsobnosť Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a do pôsobnosti, ktorého sa presunie z Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka Slovenskej republiky pôsobnosť v oblasti regionálneho rozvoja. Cieľom týchto zmien je centralizácia a koncentrácia agendy regionálneho rozvoja a eurofondov na jedno ministerstvo s cieľom zlepšenia koordinácie regionálneho rozvoja, optimalizácie implementačnej štruktúry riadenia eurofondov, posilnenia princípov transparentnosti, efektívnosti, hospodárnosti, účelnosti a výsledkovej orientácie, na ktoré kladie dôraz aj Európska komisia. Ďalším cieľom návrhu zákona je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov ´20 – ´24 legislatívny proces na vládnej úrovni a časť tvorba strategickej vízie vytvoriť, a tak ďalej, nebudem to celé čítať. Ďalej sa tu hovorí, že na základe vyššie uvedeného rozsahu navrhovaných zmien je skrátené legislatívne konanie odôvodnené najmä nasledovnými skutočnosťami. Je tu vymenovaných päť skutočností, poviem len prvú a všetky ostatné sa v zásade týkajú podobných vecí.
Zriadením Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky ako nástupcu a presunom Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu a presunom regionálneho rozvoja z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky do pôsobnosti novozriadeného ministerstva dôjde k zlepšeniu implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Ďalším efektom navrhovaných zmien bude možnosť urýchlene prijať opatrenie určené na potláčanie a zmierňovanie následkov spôsobených ochorením covid-19, keďže z prostriedkov európskych fondov je možné prefinancovať viacero opatrení zameraných na boj s ochorením, potrebou zabezpečenia kontinuálneho nepretržitého čerpania eurofondov, potrebou vytvoriť právny rámec a inštitucionálne zázemie pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky, potrebu vytvoriť pre podpredsedu vlády Slovenskej republiky potrebný právny rámec pre posudzovanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a tak ďalej. Teraz na záver posledný odsek. Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodu možnosti, že štátu hrozia značné hospodárske škody, navrhnúť Národnej rade, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čiže tu ani náznak, ani náznak toho, že z čoho by asi mali tak vyplývať značné hospodárske škody, ako sme sa to pokúsili zadefinovať my v návrhu na skrátené legislatívne konanie, tu ani náznak. A mrzí ma, že tu už nie je pán poslanec Grendel, ktorý si povedal svoje vystúpenie a odišiel, pretože on je jeden z tých aj s pánom poslancom Pročkom, ktorí za tento návrh skráteného legislatívneho konania hlasovali. Jediný, kto tu má právo niečo povedať k tomu, je pán poslanec Dostál a to naozaj mu slúži ku cti, že pod týmto návrhom zákona sa zdržal hlasovania. Takže len toľko k tomu, kolegovia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie sa predkladá z dôvodu potreby urýchlene prijať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátny správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024. Dôvodom na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní je potreba zriadiť Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporiť rast podielu cestovného ruchu na národnom hospodárstve.
Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Rozvoj cestovného ruchu predstavuje potenciál pre rast hrubého domáceho produktu, rozvoj regiónov a rast zamestnanosti. Aj z týchto dôvodov je potrebné centralizovať a koncentrovať agendu cestovného ruchu a športu na jedno ministerstvo.
Ďalším dôvodom pre prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní je z ohľadu na dôležitosť funkcie, ktorú má napĺňať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo, úprava jeho postavenia v súlade s krátkodobými a niektorými strednodobými prioritami definovanými v programovom vyhlásení vlády. Rovnako je nevyhnutné zveriť podpredsedovi vlády, ktorý neriadi ministerstvo, riadenie a koordináciu politiky, ako aj oblasť strategických iniciatív európskeho významu, ktorého cieľom bude identifikovať popri Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky aj ďalšie strategické oblasti so zásadným vplyvom na odolnosť Slovenska. Neodkladným ukončením týchto zmien sa predíde vzniku značných hospodárskych škôd.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, tak aby neprišlo k ohrozeniu hospodárskych záujmov štátu a vzniku hospodárskych škôd ako určuje § 89 rokovacieho poriadku.
Ďakujem pekne.