Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme zatiaľ o dôvodoch na skrátené legislatívne konanie, takže budem sa snažiť vystupovať a reagovať na pripomienky, ktoré súvisia so skráteným legislatívnym konaním. Tak ako ste viacerí správne citovali zákon o rokovacom poriadku § 89 ods. 1, za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Nebudem tu hovoriť a opakovať to, čo som povedal už v predchádzajúcich rozpravách, koľkokrát v predchádzajúcom volebnom období bolo použité skrátené legislatívne konanie bez akýchkoľvek dôvodov.
My, ako sme uviedli v návrhu na skrátené legislatívne konanie, máme za to, že za ostatné volebné obdobie vznikli také mimoriadne okolnosti, kde môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, respektíve môžu hroziť štátu značné hospodárske škody.
Pokiaľ ide o zníženie výšky trestných sadzieb, reagujeme najmä na posilnenie podmienok pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov. Ústavný súd v náleze, spisová značka PL. ÚS. 106/2011 k primeranosti trestu uviedol, že trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne možnej miere, alebo nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Tieto závery už predstavujú ustálenú judikatúru ústavného súdu, naposledy napríklad nález ústavného súdu, spisová značka PL. ÚS. 1/2021, pričom prostriedkom dosiahnutia primeraného trestu je práve individualizácia
trestu, je možné vidieť napríklad v náleze ústavného súdu PL. ÚS 106/2011. O to sa hlavne snažíme, aby bola individualizácia trestu, aby sudca mohol individuálne zhodnotiť náležite, akým spôsobom bol spáchaný trestný čin a uložiť za to primeraný trest, opakujem primeraný.
Politika trestania nie je u nás v súlade ani s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie, ktorá hovorí o prísnosti trestov, ktorá nesmie byť neprimeraná trestnému činu. A v tomto duchu nie je ani v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie č. C-655 z roku 2021, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa trestu za majetkovú trestnú činnosť z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimálne päť rokov. Týkalo sa Bulharska.
Nakoľko platná právna úprava v Slovenskej republike je na obdobnej úrovni, hrozí aj konanie voči Slovenskej republike, čím hrozia Slovenskej republike značné hospodárske škody, ako sú aj ohrozené základné ľudské práva dotknutých osôb. Čím teda argumentujeme pri skrátenom legislatívnom konaní.
Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky, nie ako hovorí základný princíp trestného práva, že to má byť nástroj ultima ratio, spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia, pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok ako neprimeraný trest samotného odňatia, trest odňatia slobody, ktorý pociťujú ako príkorie. Slovami ústavného súdu, u páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože také tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť, bezprávie, ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľ, pochopiteľne, nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Hovorí Ústavný súd Slovenskej republiky.
Návrh zákona ponúka efektívne riešenia pre resocializáciu páchateľov trestných činov za súčasného splnenia účelu sankcií a optimalizáciu aktuálne nevyhovujúceho stavu väzenského systému Slovenskej republiky. S ohľadom na závery odborných štúdií o vplyve väzenského prostredia na odsúdené osoby reaguje na systémové nedostatky súčasného väzenského systému, ako sú preplnenosť väzníc, investičný dlh, zaostávanie v resocializačných programoch oproti štandardu Európskej únie, nedostatočné plnenie medzinárodných záväzkov štátu v tejto oblasti a deficity v zabezpečení zodpovedajúcej úrovne ochrany ľudských práv a základných slobôd. Uvedené nedostatky sú dlhodobo kritizované zo strany Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, tzv. Výbor CPT, ale aj zo strany Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Tento výbor bol nedávno opäť na Slovensku a opäť konštatoval tento stav.
Opakujete stále dookola, že majetkové trestné činy, resp. korupčné, nebude, za ne nebude hroziť žiaden trest. Chcem sa spýtať, prečo podsúvate takéto nepravdy a prečo zavádzate. Veď v každej jednej skutkovej podstate sa nachádza možnosť uložiť trest odňatia slobody a sudca alebo súd bude stále môcť vo všetkých prípadoch uložiť trest odňatia slobody, ak vyhodnotí, že iný druh trestu, či už finančný, alebo domáce väzenie, alebo verejnoprospešné práce, alebo iné, vyhodnotí ako nie vhodný pre daného, a dostatočný pre daného páchateľa. Návrh nijakým spôsobom nehovorí, že trest odňatia slobody nemôže byť uložený sudcom. To je čisté zavádzanie. Keď to funguje v okolitých krajinách, ktoré majú obdobné tresty, ako navrhujeme v tejto novele, prečo by to nemalo fungovať u nás? Nerozumiem. Ak by to bolo tak, ako vy hovoríte, že to bude lákať páchateľov trestnej činnosti, alebo že by teda vysoké tresty, ktoré máme dnes nastavené v trestnej politike štátu a v Trestnom zákone, mali takýto odpudzujúci charakter voči páchaniu trestnej činnosti, tak by v zásade u nás nebola žiadna majetková kriminalita, lebo trestné sadzby sú u nás jedny z najvyšších v celej Európe. Takže takto to asi nefunguje. Čiže to sú dôvody z hľadiska trestných sadzieb.
Bola tu výhrada počas včerajšieho dňa, že jednotlivé infringementy nesúvisia s danou, danou novelou. Treba povedať, že máme tu niekoľko infringementov, ktoré, niektoré sú ešte z roku 2022, kedy sme mali, už boli odôvodnené stanoviská, na ktoré sme reagovali ešte v roku 2022, pričom sme mali v niektorých z nich vyriešiť tieto problémy do dvoch mesiacov od doručenia formálneho oznámenia, napríklad do 9. apríla 2022, čo sme, samozrejme, nespravili v minulom volebnom období, takže snažíme sa to teraz naprávať. Napríklad pokiaľ ide o konanie o neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia o európskom zatykači, tak reakciou na uvedené konanie je poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené. Smernica konkrétne požaduje, aby odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby, alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby.
Ďalej obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz, jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom, zjednodušenie procesu udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby mimo územia Slovenskej republiky.
Reakcia na ďalší infringement, ktorý sa týka boja proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenie. Reakciou na uvedené je zosúladenie trestných sadzieb v rámci jednotlivých skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Ďalej úprava trestných činov korupcie tak, aby pasívna aj aktívna korupcia verejného činiteľa nebola viazaná na porušenie povinností a ďalšie.
Pokiaľ ide o ďalší infringement, ktorý sa týka práv a prístupe k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači, reakciou na uvedené konanie je odstránenie súčasnej možnosti vypočuť podozrivú zadržanú osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca podozrivého nedostupný a to aj napriek tomu, že zadržaný podozrivý trval na prítomnosti obhajcu. Doplnenie ustanovenia vyslovene umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom v európskom práve.
Pokiaľ ide o ďalší infringement o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, reakciou na uvedené konanie je zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie, aj nositeľa rodičovských práv, zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu, iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu. Precizuje sa právna úprava § 337, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentoval v nej dôraz na to, aby sa takéto individuálne posúdenie robilo v čo najskoršej vhodnej fáze trestného konania. Doplnila sa vyvrátiteľná právna domnienka, v zmysle ktorej ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku. Smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania a tak a tak ďalej.
Čiže to je, čo sa týka jednotlivých infringementov, čo tu bola výtka, že sa netýkajú predmetného návrhu novely, čo je tiež teda klamstvo a zavádzanie.
Pokiaľ ide o samotné ochranné liečenia a detencia. Naliehavosť prijatia právnej úpravy v tejto časti vychádza z predloženého návrhu bývalej ministerky Jany Dubovcovej, ktorý bol tak isto predkladaný v skrátenom legislatívnom konaní na sklonku minulého volebného obdobia, avšak sa ho nepodarilo prijať. Vychádza predovšetkým z mediálne známeho prípadu trestného činu úkladnej vraždy, ktorý bol spáchaný v Dubnici nad Váhom. Tento protiprávny skutok odkryl právne medzery vyplývajúce z nedostatočnej trestnoprávnej úpravy týkajúcej sa najmä výkonu ochranného liečenia. Z dôvodu systémovej chyby sa tento prostriedok na ochranu spoločnosti stal nedostatočne účinným. Uvedené považovala už bývalá vláda za mimoriadnu okolnosť odôvodňujúcu prijatie navrhovaného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V zmysle predísť ďalšiemu ohrozeniu ľudských práv a slobôd, najmä právu na život, musí štát pri ochrane práv jednotlivca bezodkladne vykonať nápravu neželaného právneho stavu. V dôsledku absencie ochranných a preventívnych mechanizmov sa osoba, ktorým bolo uložené ochra... osoby, ktorým bolo uložené ochranné liečenie môžu tzv. stratiť v systéme. Vyššie uvedený stav už predchádzajúca vláda považovala za mimoriadnu okolnosť, ktorá si vyžaduje promptnú reakciu kompetentných štátnych orgánov v záujme predísť porušeniu základných ľudských práv a slobôd ďalších jednotlivcov.
Významnou súčasťou ochrany práva na život je prevencia. Štát má povinnosť predchádzať situáciám, kedy by mohlo prísť k ohrozeniu práva na život zo strany tretích osôb. A úloha štátu je okrem iného aj chrániť spoločnosť pred útokmi fyzických osôb, ktoré porušujú alebo ohrozujú záujmy chránené Trestným zákonom. Bola to tlač 1768 v VIII. volebnom období. Túto právnu úpravu sme v zásade celú prevzali z predchádzajúcej navrhovanej právnej úpravy, úpravy pani ministerky Dubovcovej a zapracovali sme ju do tejto novely Trestného zákona a Trestného poriadku.
Pokiaľ ide o samotný Trestný poriadok. Inštitúty ako postavenie spolupracujúcich obvinených či uzatváranie dohôd o vine a treste vyplývajú najmä z negatívnych skúseností a poznatkov aplikácie orgánov činných v trestnom konaní, osobitne tých pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa preukázalo dôkazmi v jednotlivých konaniach, že tieto orgány poskytovali nezákonné výhody jednotlivým spolupracujúcim obvineným, resp. nadkvalifikovávali jednotlivé skutky, aby založili príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry, následne hrozili tzv. kajúcnikom vysokými trestami a pod takýmito hrozbami motivovali tieto osoby sa priznať k spáchaniu trestného činu, resp. udaniu kohokoľvek za čokoľvek, čo bolo v následných konaniach preukázané súdmi v rámci odmietnutia obžalôb a následného aj ospravedlňovania sa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ešte za bývalej vlády za nezákonné stíhania, za nezákonné väzby. Čo je ešte horšie, za nezákonnú a nedôvodnú väzbu za naozaj dlhé obdobia, kedy boli niekoľko mesiacov ľudia v nezákonných väzbách. A to za benefit v konečnom dôsledku podmienečné odsúdenie pre týchto kajúcnikov a minimálny finančný trest, pričom im hrozili tresty 15 až 20 rokov. Čo je absolútne neprípustné.
Okrem toho dohováranie sa vyšetrovateľov a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, v niektorých prípadoch dokonca so sudcami Špecializovaného trestného súdu, o tzv. otočkách, to znamená, že po prepustení obvineného z väzby, ktorý dokonca v niektorých prípadoch bol nezákonne ešte dlhšiu dobu vo väzbe, ako mal byť prepustený, ho rovno pred väznicou znova zadržia a opätovne je podaný návrh na väzbu s vymyslenými skutkami ako dôvodmi na väzbu. Na toto existujú taktiež dôkazy v konkrétnych konaniach. Nechcem v tomto momente verejne konkretizovať, na to možno ešte príde čas, ale to sú dôvody, kedy sú naozaj brutálnym spôsobom porušované ľudské práva v trestných konaniach, na čo treba okamžite reagovať, a preto si myslím, že je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie.
Obvinenia... obvinenie a obžaloba len na základe výpovede jedného kajúcnika je takisto neprípustná a toto je podporené aj rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva citovanými v návrhu. V tejto súvislosti sú mediálne vyjadrenie bývalého policajného prezidenta a následne poradcu ministra vnútra pána Mikulca pána Spišiaka šokujúce, keď hovorí, že po prijatí novely zákona už nebude možné poskytovať nezákonné benefity, resp. uzatvárať nezákonné dohody o vine a treste, čo je problém, lebo ako inak to majú orgány činné v trestnom konaní robiť. Parafrázujem, nie je to úplne presný citát, ale v zásade toto pred pár dňami pán Spišiak, pán poslanec Spišiak povedal v médiách. Tak toto je naozaj podľa mňa šokujúce a je to absolútny dôkaz toho, že robíme správnu vec.
Pokiaľ ide o nálezy Ústavného súdu o porušení ľudských práv, nepamätám si, že by som ja osobne hovoril o tridsiatich, ale myslím si, že nie je podstatný počet, koľko ich konkrétne bolo, ak ich bolo aj len päť, ktoré ste vy identifikovali plus ďalší vo väzbe, kde, samozrejme, že rozhodnutia smerujú k súdnym autoritám, pretože ústavnú sťažnosť je možné podať až po vyčerpaní všetkých ostatných možností v rámci súdneho konania, čiže tá sťažnosť vždy smeruje k konkrétnemu, konkrétnemu buď najvyššiemu súdu alebo špecializovanému trestnému súdu, avšak vo všetkých týchto prípadoch bol dozorujúcim prokurátorom vždy prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý aj podával prípadnú obžalobu a to samo osebe niečo napovedá. Pokiaľ ste počúvali moje úvodné slovo, ktoré som tu prednášal, tak som tie rozhodnutia citoval aj so spisovými značkami.
Pokiaľ ide o zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, myslím si, že dôkazy, kedy sme poukazovali na zlyhanie Úradu špeciálnej prokuratúry počas minulého volebného obdobia, bolo toľko, že sa ani nedajú zosumarizovať do jedného materiálu. Úrad špeciálnej prokuratúry sa stal systémovo zaujatým úradom jednotnej sústavy prokuratúry, kedy sa politicky skoncentrovala moc na tomto úzko špecializovanom útvare v takom rozsahu a kvalite, že to nie je možné už opraviť ani samotnými personálnymi zmenami. Začalo to zmenou voľby a podmienok na post špeciálneho prokurátora poslaneckým pozmeňujúcim návrhom priamo na výbore v parlamente bez akejkoľvek diskusie, účelovo, priamo pre osobu Daniela Lipšica, pretože on ako jediný kandidát nespĺňal podmienku statusu prokurátora bezpečnostnej previerky, na základe ktorej sa dlhoročný politik tejto účelovej zmeny, výsostne neznášajúci stranu SMER – sociálna demokracia, stal špeciálnym prokurátorom, zároveň ako bývalý obhajca, advokát jednotlivých kajúcnikov, spolupracujúcich obvinených, od ktorých mal informácie, ktorých teda nahováral na takéto, takéto konanie, ktorým potom ako špeciálny prokurátor pod vedením Úradu špeciálnej prokuratúry poskytoval benefity a uzatváral s nimi dohody o vine a treste. A toto si myslíte, že je normálne? Pod jeho dozorom sa začali manipulovať trestné konania proti vtedajšej opozícii, čo dokumentovala aj správa Slovenskej informačnej služby prezentovaná najvyšším ústavným činiteľom vrátane pani prezidentky a predsedu vlády, predsedu parlamentu a ďalších. Už len toto samo osebe stačí na jednoznačné dôvody na okamžité zrušenie takto politicky koncentrovanej moci jedného útvaru generálnej prokuratúry.
Treba zdôrazniť, že sa to netýka všetkých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, avšak tie pochybenia vybraných prokurátorov sú tak závažné, že spochybňujú nezávislosť a apolitickosť tohto útvaru ako celku. Kritériá, boli tu citované viackrát otázky Benátskej komisie, kritériá právneho štátu vymedzila Benátska komisia vo vzťahu k prokuratúre ako celku. Žiadne z týchto kritérií nezakotvuje a ani len okrajovo nespomína potrebu existencie špeciálnej zložky prokuratúry.
Zásadným systémovým problémom Úradu špeciálnej prokuratúry je však aj to, že funguje úplne nesystémovo v rámci jednotnej sústavy prokuratúry ako ústavného orgánu, a to najmä z toho hľadiska, že môže kontrolovať v prípravnom a predprípravnom konaní sám seba. Čo je absolútna anomália v jednotnom systéme prokuratúry, kedy kontrolu vykonáva štandardne vždy nadriadená prokuratúra, len samotný úrad špeciálnej kon... prokuratúry kontroluje sám seba. Tým nie je zabezpečená náležitá nezávislosť a nestrannosť preskúmavania či už sťažností jednotlivých obvinených, resp. zákonnosti samotných uznesení podriadených prokurátorov, keďže si ich kontrolujú sami.
Pokiaľ v dôvodovej správe píšeme o inštitucionálnej vojne medzi ÚŠP a generálnou prokuratúrou, máme na mysli napríklad, že Úrad špeciálnej prokuratúry má problémy akceptovať rozhodnutia generálneho prokurátora, či už ide o rozhodnutia podľa § 363 alebo iné, dokonca ich špeciálny prokurátor sám verejne kritizuje a spochybňuje. Toto by v systéme jednotnej hierarchickej štruktúry orgánov ochrany práva malo byť neprípustné. Analogicky je to ako keby odvolací súd rozhodol a zrušil rozhodnutie nižšieho súdu, resp. najvyšší súd alebo ústavný súd, a ten nižší súd ho za to verejne kritizoval a verejne konštatoval dokonca, že nebude takéto rozhodnutia akceptovať. To je naozaj v práve neprípustné.
Ďalšie aktivity Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sú neprípustné a ktoré sa v ostatných troch rokoch pod vedením špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica diali pravidelne, na pravidelnej báze, je, sú obštrukcie na to, aby jednotliví obvinení mohli podať riadne opravné prostriedky. Zdržiavali sťažnosti proti vzneseniu obvinenia, pretože ich vyriešenie je podmienkou na to, aby obvinený mohol podať návrh podľa § 363 za nezákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, že zdržiavali tieto sťažnosti, nerozhodovali do nich až do momentu podania obžaloby, aby, obvinený po podaní obžaloby už nemôže podať takýto návrh, aby ich podať nemohli, resp. rozhodli o nich tesne pred tým, ako na ďalší deň podali obžalobu. Úmyselne niekoľko mesiacov, týždňov, resp. mesiacov, čo je takisto neprípustné a je porušovaním ľudských práv v rámci prípravného a predprípravného konania.
K samotnému procesu prerokovania. Daná téma je predmetom odborných a laických diskusií už od roku 2006, odkedy boli takéto drakonické, resp. 2005 a následne teda v roku 2006, keď v roku 2005 boli práve Danielom Lipšicom takéto drakonické tresty do Trestného zákona zavedené. Osobitne sa to diskutuje ostatné dva roky, kedy boli pripravené novelizácie Trestného zákona aj Trestného poriadku pod vedením pani ministerky Kolíkovej aj pána ministra Karasa. Táto novela filozoficky vychádza z tejto diskusie, kde pripravené novely do legislatívneho procesu riešili takisto znižovanie trestných sadzieb, aj keď inak, takisto riešili zmeny v trestnom procese. Takže argumenty, že tu neprebiehala k danej téme žiadna odborná diskusia, sú klamstvom, okrem toho sme túto novelu prerokovali v kolégiu ministra, kde boli zástupcovia všetkých dotknutých právnických profesií.
Pokiaľ, pokiaľ ide o radu prokurátorov, ktorú veľavýznamne spomínal pán poslanec Grendel, chcel by som mu pripomenúť stanovisko tej istej rady prokurátorov z 21. mája 2020, dovolím si ho citovať, tak ako ho citoval on, kde rada prokurátorov sa oboznámila s poslaneckým návrhom zákona týkajúcim sa nových pravidiel voľby generálneho prokurátora Slovenskej republiky. „Otváranie možnosti kandidovať na funkciu generálneho prokurátora pre iné subjekty ako pre prokurátorov predstavuje nebezpečný precedens, ktorý môže byť kedykoľvek v budúcnosti zneužitý v politickom boji a otvára priestor pre neželanú politizáciu prokuratúry," čo sa aj stalo. „Rada prokurátorov je znepokojená aj ohľadom navrhovanej novej možnosti odvolať generálneho prokurátora z funkcie, ak prestal plniť svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Návrh na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie v takomto prípade má dávať prezidentovi Národná rada Slovenskej republiky ako predstaviteľ politickej moci, čo zvýrazňuje aspekt ďalšej možnej politizácie prokuratúry. Pojem plnenia funkcie generálnym prokurátorom riadne, čestne, nezávisle a nestranne je ničím nemerateľný a otvára priestor pre výmenu generálneho prokurátora predstaviteľmi politickej moci kedykoľvek, keď k tomu bude politická vôľa. Predkladateľ týmto návrhom rezignoval na princíp politickej predvídavosti.
Rada prokurátorov je rovnako znepokojená tým, že návrh na zmenu zákona bol predložený formou poslaneckého návrhu, čím bola oprávneným subjektom odňatá možnosť návrh zákona štandardným spôsobom pripomienkovať. Vyzývame predkladateľov návrhu, aby v stanovenej dobe ponechali možnosť k tomu v minulosti aj na tento účel zriadenej a aktívne činnej pracovnej skupine návrh zákona štandardným spôsobom pripraviť tak, aby medzi odbornou verejnosťou nevzbudzovala rozpaky. Zároveň odmietame mediálne útoky rôznych politických predstaviteľov na systém prokuratúry a všetkých prokurátorov, ktoré vychádzajú z neodbornosti, neinformovanosti a nízkej politickej kultúry."
A čo si myslíte, že sa s týmto stanoviskom stalo? Myslíte si, že pán poslanec Grendel, vtedy koaličný poslanec, rešpektoval stanovisko rady prokurátorov, o ktoré sa dnes tak zásadne a vehementne opiera, ako o niečo, čo je sväté a nie je možné ignorovať? Nie, celá vtedajšia koalícia absolútne odignorovala stanovisko rady prokurátorov a schválila znenie zákona o prokuratúre v navrhovanom znení. Až po vrátení zákona prezidentkou sa podarilo aspoň tú druhú namietanú časť vypustiť. Takže tak sa stavali vtedajší koaliční poslanci vrátane pána poslanca Grendela k stanovisku rady prokurátorov, ktoré dnes prezentujú ako niečo, čo nie je možné neakceptovať.
Ostatné námietky, ktoré boli v priebehu diskusie, boli skôr vecného charakteru, nie ku skrátenému legislatívnemu konaniu, takže to si nechám do rozpravy k prvému, resp. druhému čítaniu.
Možno len jedna malá poznámka vecná, a to je pokiaľ sa týka otázok súvisiacich s ochranou životného prostredia. My sme vyhodnocovali smernicu, nevyhodnotili sme tú smernicu, alebo teda odborníci, ktorí ju vyhodnocovali, ju nevyhodnotili ako že je v rozpore s tým návrhom, ktorý je, ale, samozrejme, toto nie je naším účelom a sme pripravení v druhom čítaní na to, na to reagovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Ide o tieto konania o porušení práva Európskej únie:
Konanie o porušení Infringement (2019) 2135 pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV, konanie začaté 15. februára 2023.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2021) 2240 pre neúplnú a nesprávnu transpozíciu rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, konanie začaté 14. júla 2023.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2021) 2268 pre nesprávnu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 z 5. júla 2017 o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva a súvisiace porušenie čl. 325 ods. 2 Zmluvy a fungovaní Európskej únie, konanie začaté 9. februára 2022.
Ďalej konanie o porušení Infringement (2023) 2008 pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve a informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody, konanie začaté 1. júla 2023.
A konanie o porušení Infringement (2023) 2018 pre neúplnú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní, konanie začaté 18. októbra 2023.
Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie. V opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorými sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie.
Pokiaľ ide o možné následky v konaní o porušení, ktoré vedie Európska komisia proti Slovenskej republike, je potrebné uviesť, že v prípade pokračovania týchto konaní bez zabezpečenia nápravy vytýkaných porušení najneskôr v lehote na odpoveď na odôvodnené stanovisko Európskej komisie by sa táto následne mohla obrátiť so žalobou na Súdny dvor Európskej únie podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Pokiaľ by Súdny dvor na základe takejto žaloby konštatoval, že Slovenská republika porušila svoje povinnosti vyplývajúce z dotknutých aktov práva Európskej únie, Slovenská republika by bola povinná vykonať rozsudok, t. j. zabezpečiť súlad vnútroštátneho práva s právom Európskej únie.
Pokiaľ by sa tak nestalo, Európska komisia by bola oprávnená podať na Súdny dvor ďalšiu žalobu podľa čl. 260 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorej by už navrhla, aby Súdny dvor Európskej únie uložil Slovenskej republike konkrétne finančné sankcie za toto porušenie. Osobitne v prípade neoznámenia opatrení, ktorými bola transponovaná smernica prijatá v súlade s legislatívnym postupom, môže Európska komisia už v prvej žalobe podľa čl. 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na základe čl. 260 ods. 3 navrhnúť, aby Súdny dvor Európskej únie uložil, že si Slovenská republika nesplnila svoje povinnosti a zároveň jej aj uložil konkrétne finančné sankcie za toto porušenie. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Európska komisia už opakovane deklarovala, že v prípade, že k náprave vytýkaného porušenia dôjde až po podaní žaloby na Súdny dvor Európskej únie, nepristúpi k späťvzatiu žaloby.
Pokiaľ ide o samotné finančné sankcie, pri návrhu ich konkrétneho druhu a výšky Európska komisia vo všeobecnosti vychádza z aktuálneho oznámenia o finančných sankciách v roku 2023. Ide o oznámenie C (2022) 9973 z 22. decembra 2022 „Finančné sankcie v konaniach o nesplnení povinnosti“. Sankcie spočívajú v paušálnej pokute a prípadne aj penále. Výšku sankcií pritom ovplyvňuje nielen doba pretrvávania porušenia a jeho závažnosť, ale aj potreba zabezpečenia dostatočného odrádzajúceho účinku sankcie. Pokiaľ ide o konkrétne sumy, pohybujú sa navrhované sankcie štandardne v rozpätí niekoľkých miliónov eur. Pre Slovenskú republiku je v roku 2023 výška minimálnej paušálnej pokuty stanovená na sumu 616 000 eur, pričom maximálna výška nie je ustanovená. Denné penále sa môže pohybovať v rozmedzí od 600 do 39 600 eur na deň, pričom penále určené Súdnym dvorom Európskej únie je členský štát povinný platiť za každý deň až do úplného odstránenia porušenia práva Európskej únie.
Ďalej je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv a slobôd v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie vo forme zníženia maximálnych sadzieb za trestné činy v súbehu s rozšírením rozpätia dolnej a hornej hranice trestu s cieľom neobmedzovať súd pri individualizácii trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet. Je potrebné zároveň poukázať aj na skutočnosť, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení „Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu“, v duchu ktorého je napríklad aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. októbra 2023, spisová značka C-655/21, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúce sa trestu za majetkovú trestnú činnosť, z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimál... minimálne päť rokov. Bolo to konanie vo vzťahu k Bulharsku. Nakoľko je úprava trestov v Slovenskej republike na obdobnej úrovni, bolo by konanie pred Súdnym dvorom proti Slovenskej republike bez urýchlenej zmeny trestnej politiky len otázkou blízkej budúcnosti.
Ďalej je potrebné upraviť aj inštitút prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý bol konštatovaný v rozhodnutí pléna Ústavného súdu 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy od 20. októbra 2023 sú predmetné ustanovenia zrušené.
V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie, vďaka ktorej sú kritériá (zaznievanie gongu), na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin už neaktuálne, a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť.
Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad Adamčo verzus Slovenská republika, Vasaráb a Paulus verzus Slovenská republika, alebo Mucha verzus Slovenská republika, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby-obvineného, tzv. „kajúcnika“, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, napríklad osobnej slobody, práva vlastniť majetok a ďalšie, účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky. Z procesných ustanovení ide najmä a predovšetkým o inštitút väzby, inštitút zaistenia majetku, inštitút spolupracujúcich osôb a poskytovanie nezákonných benefitov uzatváraním nezákonných dohôd o vine a treste a prijímanie obžalôb bez splnenia materiálnych atribútov obžaloby.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktorá by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov „samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry, prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti“. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány – Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Úrad špeciálnej prokuratúry sú de facto v inštitucionálnej vojne, pretože presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu, pričom Úrad špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že nie je na rozdiel od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ústavným štátnym orgánom, tvorí autonómnu trestnú politiku, pri ktorej nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného aj napríklad tým, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky, napríklad obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o samotnom § 363, teda podaných návrhoch, resp. podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím maria právo obvineného podať návrh podľa § 363 Trestného poriadku, resp. dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva, pričom zo strany ÚŠP sa jedná o zásadne neprípustný extenzívny výklad Trestného zákona v rozpore so zásadou nullum crimen sine lege – žiaden trestný čin bez zákona, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry kvalifikuje niektoré konania ako trestné bez toho, aby reflektovali pojmové znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. A súčasne ÚŠP uplatňuje taký výklad ustanovení Trestného poriadku, ktorý neprípustne obmedzuje až porušuje práva obvinených na obhajobu.
Uvedené dôvody na skrátené legislatívne konanie, ktoré spočívajú aj v porušovaní základných ľudských práv, je možno podporiť aj niektorými rozhodnutiami Ústavného súdu, napríklad Rozhodnutie 4 ÚS 608/2022 z 12. apríla 2023, kde Ústavný súd konštatoval, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo porušené právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde doba nekonania Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá ku dňu podania ústavnej sťažnosti predstavovala deväť mesiacov bolo nakoniec až 16 mesiacov ku dňu rozhodovania.
Ďalej napríklad Rozhodnutie I. ÚS 106/2021 z 11. októbra 2023, kde upovedomením prokuratúra, prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry bolo porušené základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kde napadnutím, napadnutým upovedomením prokurátor sťažovateľa informoval, že podľa § 9 ods. 1 a 6 zákona č. 221/2006 o výkone väzby v znení účinnom v tom čase, nevydáva súhlas na jeho predvedenie pred pracovníka notárskeho úradu, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia.
Ďalej napríklad III. ÚS 454/2022 z 12. januára 2023, kde súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky boli porušené základné práva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na rešpektovanie súkromného rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatuje sa tu takisto, že tieto okolnosti v príkaze prokurátora vôbec neboli skúmané a absentujú v ňom akékoľvek okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že po takom dlhom čase sa v priestoroch nachádzajú veci dôležité pre trestné stíhanie.
Ďalej napríklad Rozhodnutie III. ÚS 65/2023 z 15. júna 2023, kde sa konštatuje, že prvým výrokom uznesenia Špecializovaného trestného súdu v rozsahu, v ktorom sa týka sťažovateľa, boli porušené základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ohrane ľudských práv a základných slobôd. Prokurátor ÚŠP a Špecializovaný trestný súd zaistili majetok sťažovateľa na základe toho, že pri trestných činoch vymedzených v § 58 ods. 3 Trestného zákona, kam patrí aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, pre ktorý bol sťažovateľ trestne stíhaný, súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku. Z uvedeného možno vyvodiť, že ústavne nekomfortné bolo aj samotné uznesenie prokurátora ÚŠP.
Ďalej napríklad Rozhodnutie IV. ÚS 2019/2022 z dňa 11.10. 2022, ktorý sa týka ochrany listového tajomstva vo väzbe a nečinnosti ÚŠP, kde sa konštatuje, že postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.
Okrem toho tu máme množstvo rozhodnutí alebo teda viacero rozhodnutí Ústavného súdu vo vzťahu k väzbe, kde Ústavný súd rieši vždy súlad s posledným rozhodnutím, teda s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Samozrejme, Ústavný súd môže rozhodnúť až vtedy, keď daný obvinený využije všetky svoje, alebo obžalovaný využije všetky svoje možnosti nápravy pri jednotlivých súdnych autoritách. Čiže samozrejmé, že tieto všetky rozhodnutia smerujú k rozhodnutiam Najvyššieho súdu, prípadne Špecializovaného trestného súdu, avšak pôvodcom v týchto konaniach je Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý dával návrh na vzatie do väzby. Je to napríklad Rozhodnutie III. ÚS 456/2021 z 10. 2. 2022, kde, ktorý sa jedná kon... ktorý sa týka kontaktu s rodinou vo väzbe, kde sa konštatuje nemožnosť podania opravných prostriedkov vo vzťahu k sťažnosti obvineného na podmienky väzby.
Ďalšie rozhodnutie III. ÚS 581/2021 z 21. 12. 2021, kedy, ktorý sa jedná neexistencie kolúznych dôvodov, to znamená, uznesením Najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa nebyť stíhaný a pozbavený osobnej slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa článku 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kde Ústavný súd s poukazom na už uvedené argumentačné línie vyhodnotil ústavnú sťažnosť vo vzťahu k existencii väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a tomu zodpovedajúcemu odôvodneniu napadnutého uznesenia ako dôvodnú, pričom Ústavný súd za takýchto okolností dospel k presvedčeniu, že sťažovateľovi právo na osobnú slobodu bolo obmedzené neproporcionálne. Ústavný súd bol toho názoru, že všeobecný a bližšie nekonkretizovaný poukaz na druh a povahu vyšetrovanej trestnej činnosti sťažovateľom zastávanú funkciu a tvrdenú výšku úplatku nepredstavuje ústavne konformné vysporiadanie sa s otázkou možnosti náhrady väzby alternatívnymi prostriedkami a ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu, o ktorých budeme hovoriť potom ďalej v rozprave.
Okrem toho tu máme viacero rozhodnutí generálneho prokurátora alebo Generálnej prokuratúry podľa § 363, kde bolo konštatované nezákonné obvinenie, kde bolo zrušené obvinenie pre neexistenciu dôkazov, pričom všetky úkony orgánov činných v trestnom konaní, ktoré tomu predchádzali alebo na to nadväzovali, boli vyhlásené za nezákonné a zrušené a ďalšie rozhodnutia, ktoré konštatujú nezákonné obvinenia.
Ďalšími dôvodmi boli pri porušovaní základných ľudských práv a slobôd, boli odmietnutia obžaloby práve z toho dôvodu, že boli porušované základné ľudské práva na obhajobu v trestnom konaní niektorými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry v konkrétnych trestných veciach. Okrem toho tu máme množstvo legálne nadobudnutých prepisov z jednotlivých trestných konaní z prípravných konaní, ktoré poukazujú na konania prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, kde sa konštatuje alebo z ktorých vyplýva, že prichádzalo k manipulácii trestných konaní, z ktorých vyplýva, že dochádzalo medzi prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry k vytváraniu, k umelému vytváraniu úradných záznamov za tým účelom, aby boli nezákonne a s nadkvalifikáciou obviňovaní, obviňované niektoré osoby.
Čiže z uvedeného máme za to, že čo sa týka uvedenej potreby okamžitého zásahu zákonodarcu, vláda na tomto mieste uvádza, že v prípade aplikácie § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov môže Národná rada uplatňovať právomoc uzniesť sa na skrátenom legislatívnom konaní, ak objektívne existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. Uvedené legislatívne opatrenie je potrebné prijať tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, keďže neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by mohlo ohroziť základné ľudské práva a slobody, bezpečnosť štátu či viesť k hospodárskym škodám.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sú splnené podmienky na prerokovanie návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, pretože môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv, ako najmä práva na osobnú slobodu, vlastniť majetok a v krajnom prípade aj práva na život, čo bolo odôvodnené v tom, čo som uviedol predtým.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

Pardon, takže, pán poslanec Dvořák, pokúsim sa interpretovať alebo prečítať odpoveď pani ministerky.
Novela zákona č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky, umožnila ministerstvu pokračovať v reforme optimalizácie siete nemocníc a neohroziť tak čerpanie z plánu obnovy a odolnosti. Novela sa totiž týkala nasledovného. Umožnila Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vydať rozhodnutia pre tie nemocnice, ktorým rozhodnutie doposiaľ nevydalo, nemocniciam prvej úrovne a špecializovaným nemocniciam, ktoré nie sú partnerskými nemocnicami. Ministerstvo tak aj vykonalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku, chcem poukázať na to, čo napísal pán minister vnútra Šutaj Eštok v tom, že je to v štádiu prípravy a zatiaľ sa nechce vyjadrovať k tomu, akým spôsobom, keďže je to v procese. Ja nepredpokladám osobne, teda za seba, že tá reorganizácia bude prebiehať v takom zmysle, aby bola oslabená pôsobnosť jednotlivých zložiek na boj s korupciou, skôr naopak, aby bola posilnená, možno v inej štruktúre a možno v inej, v inom systéme riadenia, ale určite to nebude na úkor boja proti korupcii.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, k reforme organizačnej zložky Prezídia Policajného zboru Národnej kriminálnej agentúry sa nateraz nebudem vyjadrovať, pretože sú v štádiu prípravy reformné procesy v rámci celého Policajného zboru, s čím súvisí aj personálne posilnenie základných útvarov Policajného zboru. Zároveň uvádzam, že z pohľadu systemizovaných miezd vyšetrovateľov Policajného zboru nie je v súčasnosti proporcionálne systemizovaný počet vyšetrovateľov s poukazom na nápad trestnej činnosti.
Korupcia je jednou z najzávažnejších spoločenských hrozieb, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu, bezpečnosť, demokratický, politický, hospodársky a sociálny systém krajiny. Jej škodlivý vplyv na spoločnosť je celosvetovým problémom, ktorý je potrebné riešiť na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni medzinárodného spoločenstva. Túto skutočnosť si uvedomuje aj vláda Slovenskej republiky, ktorá vo svojom programovom vyhlásení na roky 2023 až ´27 boj s korupciou kladie na popredné miesto naprieč celým spektrom vládnych politík upravujúcich činnosť orgánov verejnej správy.
Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru bola zriadená 1. decembra 2012 podľa v danom čase platného a účinného § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Zriadenie špecializovaného orgánu na boj proti korupcii bolo podmienené implementáciou Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii. Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru je jediným útvarom Policajného zboru určeným na odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie podľa tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Výnimku tvorí iba odhaľovanie vyšetrovania, skrátené vyšetrovanie trestných činov príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov, pri ktorých je zákonom určená príslušnosť úradu inšpekčnej služby.
Z dôvodu zefektívnenia boja s najvážnejšou trestnou činnosťou prešla k 1. októbru 2019 rozsiahlou reorganizáciou. Zanikli pôvodné líniovo riadené útvary a boli zriadené nové organizačné celky pretransformované na teritoriálne riadenie, ktoré zodpovedajú za odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov v pôsobnosti Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru páchaných na ich teritóriu. Konanie páchateľov a spôsoby páchanie trestnej činnosti korupcie sa neustále vyvíjajú a nadobúdajú kvalifikovanejšie formy. Páchatelia týchto protiprávnych deliktov majú obozretnejší postoj a trestnú činnosť páchajú latentným spôsobom.
Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že spôsoby páchania trestných činov korupcie sa modifikujú, páchatelia ich prispôsobujú novým trendom v súlade s vývojom nových informačných a komunikačných technológií, platobných prostriedkov, a to súrne v kontexte dynamiky rozvoja spoločnosti. Náležité objasňovanie a vyšetrovanie korupčných trestných činov predpokladá efektívny výkon operatívno-pátracej činnosti v úzkej spolupráci s vyšetrovateľmi Policajného zboru a ochotu dotknutých osôb spolupracovať s Policajným zborom. V prípadoch vyšetrovania trestných činov korupcie vzhľadom na vysokú latenciu tohto druhu trestnej činnosti naďalej platí, že primárnym nástrojom na získanie adekvátnych dôkazov o korupcii je vhodne aplikovaná kombinácia viacerých trestno-procesných inštitútov a ochota dotknutých subjektov, väčšinou oznamovateľov, spolupracovať s Policajným zborom.
Dlhodobým problematickým miestom je znížený záujem osôb majúcich vedomosť o korupcii spolupracovať, čo je následkom ich negatívnej skúsenosti s priebehom trestného konania z dôvodu opakovania výsluchov počas realizácie procesných úkonov, nevynímajúc sprostredkovanie informácií s hromadnými komunikačnými prostriedkami. Možnosť spolupráce osoby často využívajú až v prípadoch, keď je voči nim vedené trestné stíhanie, resp. keď voči nim bolo vznesené obvinenie.
V tejto súvislosti je preto potrebné rozvíjať aktivity na úseku zvyšovania dôvery občanov v štát a verejné inštitúcie, osobitne v orgány činné v trestnom konaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za otázku.
My, samozrejme, sledujeme vývoj aj v okolitých krajinách, na druhej strane, ako som povedal, v prvom rade musíme mať vyriešený spôsob aplikácie a spôsob dokazovania takéhoto ustanovenia, pretože samotné, samotná formulácia alebo ustanovenie skutkovej podstaty takéhoto trestného činu z hľadiska udeľovania súhlasu samo o sebe nič nerieši, pokiaľ nebudeme mať vyriešené aplikačné problémy s jeho dokazovaním. Bez toho je takéto ustanovenie len, len vágnou formuláciou a nebude aplikovateľné v praxi, alebo len s veľkými obtiažami. A preto si myslím, že je to potrebné dodiskutovať tak, aby sme vedeli v praxi, ak by sme pristúpili k takémuto, k takémuto, k takejto definícii, to aj aplikačne uplatniť.
Ďakujem pekne.

Ide o naozaj veľmi, veľmi komplikovanú otázku z hľadiska samotnej legislatívnej úpravy vzhľadom k tomu, že dokazovanie takejto skutočnosti je aplikačne veľmi problematické, a preto táto otázka bude predmetom podrobnej odbornej diskusie. Bližšie sa budeme vedieť vyjadriť až po jej uskutočnení. Evidujeme, že tieto otázky sú predmetom záujmu a budeme sa ich snažiť v rámci tohto volebného obdobia diskutovať a prísť k nejakému záveru.
Táto téma je momentálne predmetom rokovaní o návrhu smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ktorá je v záverečnej fáze trialógov s Európskym parlamentom. Európsky parlament navrhol pred posledným rokovaním zavedenie definície trestného činu znásilnenia do smernice. Niektoré členské krajiny ako Nemecko, Poľsko, Francúzsko, Česká republika, Maďarsko, Holandsko, ale aj Slovensko a ďalšie sa vyjadrili, že nemôžu akceptovať kompromisný návrh, zahrnutie teda trestného činu znásilnenia do tejto smernice, pričom dôvodom je skutočnosť, že podľa nich pre trestný čin znásilnenia nie je v čl. 83 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie právny základ. Nechcú precedens do budúcnosti. Konečné riešenie bude závisieť od záverov trialógov s Európskym parlamentom, na ktorý si aj my počkáme, akým spôsobom dopadne a podľa toho sa potom prispôsobíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Myslím si, že pani ministerka jasne zdôvodnila, že potrebuje väčší čas, časový priestor na to, aby mohla vyrokovať tieto otázky v rámci medzinárodných organizácií, takže to je jediné, jediné hľadisko a nemyslím si, že by to bol, bol nejaký hoax. A pokiaľ ide o vyjadrenia pánov poslancov, ja teda nepoznám tie vyjadrenia, takže ťažko sa k tomu vyjadrím.
Ďakujem.