Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keby ste možno na úvod rozpravy v skrátenom legislatívnom konaní nevyhlásili obštrukciu a od úvodných minút nekonali obštrukčne, čo ste ani nezakrývali, a rovno ste to priznali, že idete robiť obštrukciu, aby ste naťahovali čo najdlhšie len čas, tak možno táto rozprava mohla vyzerať úplne inak a mohli sme aj my reagovať počas tej rozpravy úplne inak.
Ale predsa nebudeme podporovať to, že vy robíte opozičnú obštrukciu. Máte na to, samozrejme, právo, je to forma poslaneckej práce, ale nemôžte očakávať, že v takom prípade, keď vy budete robiť politickú obštrukciu, že druhá strana, v tomto prípade koalícia, vám na toto skočí a bude sa zapájať do diskusie a bude vám ešte pomáhať v tejto obštrukcii, takže ak by ste pristupovali konštruktívne od začiatku, tak tá diskusia alebo rozprava, pretože v parlamente prebieha rozprava, nie diskusia, mohla vyzerať úplne inak, mohla vyzerať odborne a mohli sme sa tu naozaj seriózne o tom baviť. Ale vy ste zvolili štýl opozičnej obštrukcie a my sme ho akceptovali, takže sa nemôžte čudovať, že je to dnes a teraz v tomto momente tak, ako to je.
A dovoľte mi na záver, po tom, čo tu povedal pán poslanec Gašpar, čo sú otrasné veci, otrasné veci, čo sa diali za ostatné tri roky, a verím, že nikto z nás by nechcel byť účastníkom takýchto vyfabulovaných obvinení a porušení základných ľudských práv a slobôd a jedného z najzákladnejšieho práva, a to právo na osobnú slobodu, tak mi dovoľte na záver zareagovať na túto rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu k reforme trestnej politiky Slovenskej republiky práve z dôvodov, ktoré tu boli pomenované a ktoré odôvodňujú jednoznačne skrátené legislatívne konanie, aj keď musím povedať, že tento legislatívny proces už dávno nemôžme označiť ako skrátené legislatívne konanie, ktoré spravidla trvá niekoľko hodín alebo niekoľko dní, ako sme tu boli svedkami v 135 prípadoch v minulom volebnom období.
Tento legislatívny proces trvá už od 6. decembra minulého roku, čo je bezprecedentný prípad. Musím, žiaľ, skonštatovať, že či už tá rozprava tu v parlamente, ale aj diskusia mimo rokovacej sály skĺzla do roviny neodbornosti, tendenčných, emočných vyjadrení, neodborných vyjadrení, poloprávd alebo dokonca vyložených klamstiev a úmyselného zavádzania občanov alebo aj institúcií Európskej únie. Je mi ľúto, že musím súhlasiť z citátom Franza Kafku: „Lež sa nastoluje jako světový řád.“
Úlohou a esenciálnou vlastnosťou štátu je byť mocenským hegemónom na svojom území. Štát si tento účel buduje... na tento účel buduje silové zložky a v kontexte trestnej politiky štátu presnejšie policajné zložky, prokuratúru a súdy. Štát ako hegemón si buduje svoju mocenskú prevahu s cieľom slúžiť svojim občanom a chrániť ich. O to nebezpečnejšie je, keď štát zneužíva svoju mocenskú povahu a prevahu proti svojim občanom v intenzite predstavujúce vážne zásahy do základných práv a slobôd. Keď štát obmedzí slobodu jednotlivca a vezme ho do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, preberá ochranu jeho života a zdravia. Nezlyhala snáď Slovenská republika, keď vo väzbe zomrel či už generál Lučanský, alebo advokát Krivočenko? A to pri pochybení, ktoré boli konštatované aj napríklad verejnou ochrankyňou práv?
Dámy a páni, hovoríme tu o objektívnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Slovenská republika prevzala zodpovednosť za ochranu ich života a zdravia a v tejto ochrane zlyhala. Uznávaný anglický právnik, sudca a politik William Blackstone, známy svojimi komentármi, zdôrazňoval, že spravodlivosť, to znamená, radšej oslobodiť desať vinných, ako sa vystaviť nebezpečenstvu potrestať čo i len jedného nevinného človeka. Reflektuje to i stará zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech páchateľa.
A v neposlednom rade musím spomenúť i zásadu subsidiarity trestnej represie, teda funkcie trestného práva ultima ratio. Trestné právo nemá byť primárny nástroj na riešenie spoločenských problémov. Trestné právo máme v demokratickom právnom štáte, akým chce a musí byť Slovenská republika, aplikovať subsidiárne, teda až vtedy, keď aplikácia iných právnych odvetví zlyháva. To hovorí ustálená doktrína potvrdená aj judikatúrou ústavných sudbou... súdov, odborná spisba a, samozrejme, aj zdravý sedliacky rozum. Objektívna realita a dôkazom toho je i táto parlamentná rozprava, je však na míle vzdialená od humánnej a racionálnej aplikácie štandardov trestného práva. Trestné právo sa stalo nástrojom na likvidovanie politickej opozície, čo sme tu mali možnosť pred chvíľou vyše 120 minút počuť, čoho dôkazom je napríklad aj známe pexeso Veroniky Remišovej.
Dámy a páni, ukážte mi demokratický právny štát, v ktorom politik vyšetrí trestný čin, označí páchateľa a stanoví mu trest.
Problém, ktorý riešime v skrátenom legislatívnom konaní, však nie sú politici. Je to oveľa horšie. Špecializované zložky verejnej moci začali systematicky zlyhávať. Namiesto zásady prezumpcie neviny, sa začalo pracovať so zásadou prezumpcie viny. Namiesto zásady in dubio pro reo začali špecializované zložky štátu pracovať v móde radšej desať nevinných potrestaných ako desať nevinných na slobode. A namiesto zásady legality začali špecializované zložky štátu aplikovať zásadu účel svätí prostriedky.
Ja si už neviem predstaviť vážnejšie porušenie ľudských práv ako toto. Namiesto racionálnej a humánnej aplikácie inštitútov trestného práva sme tu postupne vytvorili nebezpečný koktejl nezmyselne drakonických trestov odňatia slobody v kombinácii s obligatórnym protiústavným trestom prepadnutia celého majetku. A aby toho nebolo málo, špecializované zložky štátu, ktoré majú chrániť občanov a verejné dobro, začali zneužívať inštitúty trestného práva, inštitút väzby, podmienky väzby, inštitút spolupracujúcich obvinených, inštitút dohody o vine a treste či inštitút zaistenia majetku. Ku všetkým spomenutým inštitútom trestného práva jestvujú koreláty v podobe ústavou chránených základných práv a slobôd.
Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 49 ods. 4 Charty základných práv Európskej únie prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Primeranosť trestania akcentuje vo svojej judikatúre i Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 19. októbra 2023, ktorým dokonca skonštatoval neuplatniteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa trestu pre jej neprimeranosť.
Vzhľadom na drakonické nastavenie trestných sankcií v Trestnom zákone Slovenskej republiky je evidentné, že tieto sankcie nespĺňajú ľudskoprávne štandardy vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky alebo Charty základných práv Európskej únie. A vy viete, že to nie je môj výmysel, ale odborná verejnosť na tento stav poukazuje už od roku 2006, odkedy bol prijatý teraz platný a účinný Trestný zákon.
Pokiaľ ide napríklad o trest prepadnutia majetku, veď to nie je náš výmysel. Ústavný súd konštatoval, že § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je takisto predmetom tejto novely.
Chcel by som poukázať ešte na niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, čo je základné odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania. Osobná sloboda je základným ústavou chráneným právom, ktorá vychádza z Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Charty, ktorú som citoval. Obmedzenie osobnej slobody je jedným z najvážnejších zásahov do základných práv fyzickej osoby. Povedal by som, že okrem fyzických trestov, od ktorých sme, chvalabohu, historicky už dávno ustúpili, je obmedzenie osobnej slobody najvážnejším zásahom štátu do ľudského života, do ústavou chráneného práva na osobnú slobodu, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Ústava v čl. 17 ods. 1 hovorí, že osobná sloboda sa zaručuje, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Počuli sme tu pred chvíľou vyše 120 minút dôkazov o tom, ako boli porušované tieto práva na ochranu osobnej slobody. Okrem toho, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, hovorí čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky.
Mali sme tu prípady nezákonných väzieb, ktoré trvali niektoré vyše 560 dní. Mali sme tu prípady mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestu. Keď sa jednotlivým obvineným vo väzbe nedoručovali listy od rodiny, neumožňovali kontakt s rodinou, s notármi, s obhajcami, čo spôsobovalo ďalšie porušovania práv ich blízkych osôb na správu majetku a na ďalšie veci. A niektorí z nich v takejto väzbe zomreli.
Čo viac, kolegovia, potrebujete? Aké ešte potrebujete iné porušovanie základných ľudských práv a slobôd ako tieto, ako to, že na základe takýchto porušovaní ľudských práv ľudia vo väzba zomreli. Potrebujete ešte niečo viac, ešte nejaký ďalší dôvod? A na toto máme aj toľko diskutované rozhodnutia, či už Ústavného súdu, alebo Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval neoprávnené väzby. Áno, samozrejme, že to konštatoval vo vzťahu k súdom, lebo však vždy Ústavný súd rozhoduje len vo vzťahu k súdu, ale ten návrh a to zavedenie tých jednotlivých súdnych inštancií pri tom návrhu na väzobné stíhanie niekto podal. A kto to bol? Boli to prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v každom jednom prípade. To abstrahujete od tohoto celého?
Hovoríte o tom, že máme tu nejaké kontrolne mechanizmy, ktoré naprávajú tento, tento, tieto pochybenia. A tieto kontrolné mechanizmy sú nastavené na to, že majú naprávať chyby, ktoré sa stanú nejakým neúmyselným konaním alebo neúmyselnými procesnými chybami v rámci konania, ale nie sú tu na to, aby naprávali úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd v prípravnom a v predprípravnom konaní. Na to naozaj určené nie sú. A na to treba zmeniť systém tak, aby k takému základnému porušovaniu ľudských práv a slobôd dochádzať nemohlo.
Pán poslanec František Majerský sa pýtal, resp. konštatoval vo svojej rozprave, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní, veď nejde o život. A dvaja mŕtvi vo väzbe nestačia? Nejde o život? Nejde o život a zdravie advokáta Ribára, ktorý bol vyše 560 dní vo väzbe nezákonnej, ktorú vyhlásil Ústavný súd ako nezáv... nezákonnú väzbu a bolo mu tam poškodené zdravie? To nestačí na to, aby sme robili systémové zmeny v skrátenom legislatívnom konaní? Ja si myslím, že to jednoznačne, jednoznačne stačí.
O tých jednotlivých ďalších dôvodov, dôvodoch z hľadiska zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry už tu bolo povedané veľa aj z hľadiska jednotlivých spolupracujúcich obvinených, aj nezákonných poskytovania benefitov a dohodu o vine a treste, takže ja sa už nebudem tomu venovať znova, pretože by som to stále opakoval a stále by som opakoval, že sú tu, je tu prezentované zavádzanie, že ideme rušiť nejakú inštitúciu.
Úrad špeciálnej prokuratúry nie je inštitúcia, je to, organizačne je to Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry. Nie je to samostatná inštitúcia, je to špecializovaný odbor na Generálnej prokuratúre a prokuratúre, ktorá je monokratický orgán zložený z jednotlivých súborov, ktoré sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Úrad špeciálnej prokuratúry je v tomto systéme úplnou anomáliou. Je to špecializovaná zložka úzkeho okruhu osôb, ktorí sú nekontrolovateľní, ktorí sa dostali do stavu, že ich nemôže nikto skontrolovať. Ak je zaujatý, napríklad zaujatá krajská prokuratúra ako celok, Generálna prokuratúra stále môže odňať spis danej krajskej prokuratúre, prideliť ten spis inej krajskej prokuratúre, aby ďalej konala. V prípade špeciálnej prokuratúry takáto kontrola neexistuje.
V právnom systéme Slovenskej republiky akýkoľvek prvostupňový orgán, ktorý rozhoduje v nejakých veciach, tak má nad sebou iný orgán druhostupňový, ktorý ho môže opraviť, resp. nad ním vykonáva dozor. Ak to aj nie je nadriadený orgán, môže to byť iný orgán, napríklad ako v Policajnom zbore funguje Úrad inšpekčnej služby. Úrad špeciálnej prokuratúry žiadny takýto kontrolný mechanizmus nemá. Kto kontroluje Úrad špeciálnej prokuratúry? No sám len špeciálny prokurátor zase, to znamená, len v rámci tohoto uzavretého okruhu osôb, úzkeho okruhu 30 blízkych osôb sa navzájom kontrolujú. (Ruch v sále a reakcie z pléna.)
Ale súdy predsa nekontrolujú zákonnosť postupu v prípravnom a v predprípravnom konaní. (Reakcia z pléna.) A to nie sú blbosti. Veď v takýchto konaniach sa diali všetky porušenia základných ľudských práv. Aké blbosti? Ako to snáď nemyslíte vážne... (Krátka pauza. Reakcie z pléna. Ruch v sále.)
Ďalším... Pozrite sa, už, ďalšie veci, na ktoré by som chcel zareagovať, je, že napríklad Benátska komisia vo svojom zozname kritérií právneho štátu explicitne vymedzila prezumpciu neviny ako jedným... jeden zo základných kritérií právneho štátu, kde sa hovorí, že neúmyselnému či úmyselnému ovplyvňovaniu príslušného súdu zo strany iných štátnych zložiek vyslovovaním predčasných úsudkov o skutkovom stave sa treba vyvarovať. Koľkokrát sme boli svedkami v predchádzajúcich rokoch, kedy vystupoval či už policajný prezident, alebo sám špeciálny prokurátor, alebo prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry na tlačových konferenciách a už vopred hovorili o niektorých osobách ako obvinených, že sú vinní. Vytvárali prezumpciu viny. To je v poriadku? Ja si myslím, že to, že to v poriadku nie je. Čiže to sú, myslím si, jednoznačné dôvody na to podľa nášho názoru, prečo treba v skrátenom legislatívnom konaní tieto jednotlivé právne normy upraviť.
Veľmi stručne teraz zareagujem na nejaké veci, aj keď sa netýkajú skráteného legislatívneho konania, ale, ale sú predmetom alebo boli predmetom rozpravy a podľa môjho názoru sú, sú určitým spôsobom dezinformačné alebo, alebo zavádzajúce.
Premlčanie tri roky pri korupcií. Častokrát sme tu počuli, že si to robíme sami pre seba, lebo po troch rokoch, keď skončíme vládnutie, už nikto nebude môcť také naše konanie preverovať, pretože sa premlčí. (Potlesk.) Len zabudli... zabudli ste povedať, že pokiaľ ide o verejných činiteľov, tá premlčacia doba nie je tri roky, ale je vždy desať rokov. Treba si prečítať ten návrh s porozumením. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o... pokiaľ ide o Európsku... pani Jurík Beáta sa pýtala, že ako je to s Európskou komisiou, že znižujeme možnosti Európskej prokuratúry, ako komunikujeme s Európskou komisiou a prečo až teraz. No my nekomunikujeme s Európskou komisiou až teraz, komunikujeme s ňou od úplného začiatku, ešte predtým, ako sme vôbec predložili do vlády tieto návrhy, sme ich komunikovali s Európskou komisiou a komunikujeme ich na týždennej báze a vysvetľujeme si jednotlivé, jednotlivé veci, ktoré, ktoré Európska komisia námietky, námietky má.
A čo sa týka aj takisto legislatívneho procesu a tie tiež informácie o tom, že, že nám Európska komisia zakázali ísť v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré tu viackrát zazneli, no Európska komisia nám nemôže nič zakázať, môže nám len odporučiť. Áno, odporučili nám, aby sme nešli tak rýchlo, na druhej strane my na to máme dôvody a tieto dôvody budeme ďalej vysvetľovať Európskej komisii, ako ich aj vysvetľujeme doteraz.
Ďalšia otázka alebo ďalšia vec, ktorá tu bola spomínaná, spomínaná, je, že sa budú prehodnocovať všetky už uložené tresty v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie. To zase nie je pravda. Návrhy jednoznačne hovoria o tom, že právoplatné rozhodnutia... právoplatných rozhodnutí sa táto novela nijakým spôsobom nedotkne, že to je takisto zase klamstvo a zavádzanie.
Viackrát tu zaznieva aj z úst tu sediaceho pána poslanca Grendela, že zavádzame symbolické tresty. Ja neviem, z čoho vychádzate, že zavádzame symbolické tresty. Ideme harmonizovať tie tresty tak, ako sú v okolitých krajinách Európskej únie, či je to v Nemecku, v Rakúsku, v Českej republike, kde je postavený ten systém, čo chceme dosiahnuť na individualizácii trestu, aby sudca mohol posúdiť daný prípad a individuálne a individualizovane pre toho konkrétneho páchateľa stanoviť trest. A dokonca nejdeme v tom rozsahu, ako ide napríklad Nemecko alebo Rakúsko, že na 100 % tej možnosti pre sudcu, to znamená od 1 roka alebo od 0 po 10, alebo 15 prípadne v niektorých prípadoch, ale my tú spodnú hranicu zvyšujeme. A tá spodná hranica je vždy dôležitejšia ako tá vrchná hranica. Čiže ideme, sme ešte ďalej, sme ešte prísnejší ako v týchto krajinách stále, napriek tomu, že takýmto spôsobom znižujeme trest, trestné sadzby.
A to, že symbolické tresty alebo že všetkým bude uložený podmienečný trest, ako to vy viete? Vy ste sudcovia? Už pani, pani exministerka Kolíková povedala, že na základe tohto budúca vláda nebude môcť nikoho trestne stíhať. Odkedy vlády trestne stíhajú niekoho? (Reakcia z pléna.) No presne, posledné tri roky, nemali by náhodou trestať a súdiť súdy? Veď na to tu máme súdne inštancie a na to tu máme tých sudcov, aby posúdili primeranosť trestu, ktorému páchateľovi aký trest uložia.
A aj podmienečný trest je trest. Veď nerobte tu zase, nevytvárajte tu domnienku, že podmienečný trest nie je trest. Keď niekto je odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom päť rokov, tak počas piatich rokov keď sa dopustí akejkoľvek, akéhokoľvek priestupku, tak sa mu ten trest predsa premení na nepodmienečný trest. A ten sudca, pokiaľ bude ukladať taký trest a vyhodnotí, že tomu páchateľovi nie je primeraný podmienečný trest, lebo nenahradil škodu, neoľutoval, nedal mu primeraný trest alebo nezaplatil finančný trest, nevykonal povinnú prácu alebo ďalší alternatívny trest, no tak vždy mu môže uložiť nepodmienečný trest.
Čiže to sú také emotívne vyjadrenia, že symbolické tresty, ja neviem, kde ste k tomu prišli. Keď toto funguje v Rakúsku, v Nemecku, v Českej republike, prečo by to nemalo fungovať u nás? A keď teda to podľa vás nefunguje, tak tieto drakonické, vysoké tresty, ktoré my dnes máme, tie fungujú? Máme nižšiu kriminalitu ako v Rakúsku alebo v Nemecku? Napriek tomu, že máme absolútne najvyššie, alebo druhé najvyššie trestné sadzby vôbec v celej Únii? No nefungujú. Ten systém drakonických trestov nefunguje. A bolo to, je to preukázané na mnohých štúdiách a celá volebná Európa ide úplne opačným smerom, čomu sa my chceme teda priblížiť.
Ďalšia dezinformácia. Ak niekto niečo ukradne vlámaním, tak môže získať beztrestnosť. Zase niekto nečítal s porozumením, pretože pri trestnom čine krádeže, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak malú škodu alebo spácha čin vlá... spácha čin vlámaním, tak sa dopúšťa trestného činu. Čiže akonáhle je to vlámanie, tak je to bez ohľadu na škodu trestný čin, čiže žiadna beztrestnosť tu, tu nehrozí. Čiže to sú, viete, keď niekto, bez urážky, tomu nerozumie alebo nevie si to prečítať s porozumením, tak potom takýmto spôsobom zavádza a tí občania to pozerajú, a keď toto počúvajú, tak čo si o tom majú myslieť, keď takýmto spôsobom ich, ich zavádzate.
Čiže toľko veľmi v stručnosti, ja verím, že v prvom, resp. v druhom čítaní tá rozprava bude konštruktívnejšia a že sa budeme vedieť baviť aj o, o konkrétnych veciach, o konštruktívne, že budeme vedieť si vyargumentovať jednotlivé veci, a my sme pripravení počúvať, tak ako sme počúvali aj túto rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu a, samozrejme, budeme reagovať aj na prípadné návrhy alebo, alebo podnety, ktoré prídu z vašej strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie 7.2.2024 18:56 - 19:00 hod.
Boris Susko66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s...
66.
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som zareagovať na to, čo tu momentálne odznelo po tomto predložení pozmeňujúceho návrhu. Viete, je to veľmi ťažké viesť rozpravu s vami v tom zmysle, že vyčítame, vyčítate nám, že s vami nediskutujeme a že nejakým spôsobom nepočúvame, čo vy nám hovoríte. Na druhej strane, keď prídeme s pozmeňovacími návrhmi, a či to je pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený na ústavnoprávnom výbore, alebo ktorý bol predložený teraz v pléne, tak zase je tu kritika, že niečo upravujeme, že je to nekompletné a že, že opravujeme niečo, čo sme, čo sme predtým predložili. No veď o tom je legislatívny proces aj v Národnej rade Slovenskej republiky, aby ak počas prerokovávania návrhu zákona prídu pripomienky, ktoré majú racio, ktoré majú zmysel, aby sa nejakým spôsobom akceptovali alebo neakceptovali, respektíve aby sa, aby navrhovateľ na nich mohol reflektovať a zareagovať, a to najmä tým, že predloží pozmeňujúci návrh. Je to štandardný proces v rámci legislatívneho procesu pri akomkoľvek návrhu zákona, či je to návrh zákona o predložený v štandardnom režime alebo skrátenom legislatívnom konaní, a tak to bolo aj v minulom volebnom období a tak to bolo aj v predminulom volebnom období, aj v predchádzajúcich všetkých volebných obdobiach. To, že niečo ide v nejakom legislatívnom procese, neznamená, že nie je možné ho v priebehu tohto, tohto procesu nejakým spôsobom meniť.
No a pokiaľ ide najmä o situáciu s drogovými trestnými činmi, ktoré ste tu spomínali aj pred chvíľkou, pán poslanec Vančo, treba povedať, že na ústavnoprávnom výbore bol pozmenený pôvodný návrh vzhľadom na pripomienky, ktoré prišli aj od odbornej verejnosti, aj z hľadiska jednotlivých koaličných partnerov, ktoré hovorili, že tie drogy, respektíve tie jednotlivé nastavenia množstiev, ktoré boli prevzaté z predchádzajúcej novely, sú nastavené veľmi vysoko, pretože umožňovali pri prechovávaní jednotlivých druhov drog naozaj pre vlastnú potrebu mať neprimerane veľké množstvo, tak sa to upravilo. Tým, že sa upravili tieto množstvá, tak nastala situácia, ktorú ste všetci pomenovávali tu v pléne o tom, že nejaký konkrétny prípad, ktorý by spadal do určitej trestnej sadzby, takýmto spôsobom by spadal do trestnej sadzby vyššej. Počúvame vás, nie sme hluchí ani slepí a zareagovali sme aj týmto pozmeňujúcim návrhom aj na túto vec, kde sa rozširuje spodná hranica trestnej sadzby, takto stanovenej výšky trestnej sadzby práve preto, aby sudca, ktorý bude rozhodovať o takýchto, takýchto skutočnostiach alebo takýchto skutkoch, mal väčšiu mieru možnosti zohľadniť najmä ten účel, respektíve podmienky za akých bude ukladať tento trest, ako mu to vyplýva z § 34 odsek 4, aby mohol zohľadniť tieto okolnosti a nastaviť ten trest primeraným spôsobom, aby primerane spáchaniu trestného činu, aj tej osobe páchateľa, aj účelu, na aký je tento, tento trestný čin páchaný, v tom prípade, ak sa bavíme teda o konkrétnom prípade takzvaného mastičkára, aby mu vedel uložiť primeraný trest... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie 7.2.2024 11:48 - 11:48 hod.
Boris SuskoHovoríte o tom, že, pani poslankyňa, že súčasný systém sa vie vysporiadať, alebo sa vedel vysporiadať s nezákonnou väzbou. No ja som teda nie toho názoru, že sa vedel vysporiadať, lebo to, že ten Ústavný súd rozhodol, ale ten človek bol v nezákonnej väzbe jeden a pol roka, kto mu vráti jeden a pol roka života? Kto mu nahradí poškodené zdravie, ktoré v tejto väzbe mu bolo spôsobené? Viete, vy...
Hovoríte o tom, že, pani poslankyňa, že súčasný systém sa vie vysporiadať, alebo sa vedel vysporiadať s nezákonnou väzbou. No ja som teda nie toho názoru, že sa vedel vysporiadať, lebo to, že ten Ústavný súd rozhodol, ale ten človek bol v nezákonnej väzbe jeden a pol roka, kto mu vráti jeden a pol roka života? Kto mu nahradí poškodené zdravie, ktoré v tejto väzbe mu bolo spôsobené? Viete, vy hovoríte o tom, že veď súd rozhodne. Ale Ústavný súd rozhoduje až na základe ústavnej sťažnosti. To je až posledný krok, toto sa malo riešiť hneď na začiatku. A my musíme nastaviť parametre tak, aby sa, aby k takémuto konaniu vôbec nemohlo dôjsť. Aby nemohlo dôjsť k tomu, že niekto bude držaný jeden a pol roka v nezákonnej väzbe, aby sa vo väzbe porušovali základné ľudské práva a slobody, ako sme to ukázali na iks prípadoch. Takže toto je ten dôvod, prečo to robíme a prečo to robíme tak rýchlo, aby sa, aby k takémuto dochádzať nemohlo. Keď pre vás je to v poriadku, že niekto je jeden a pol roka v nezákonnej väzbe, no tak potom chápem vaše nastavenie.
Pokiaľ ide o odstrašujúcu funkciu trestnej, trestných sadzieb, pán poslanec Vančo, ja rozumiem tomu, čo hovoríte a súhlasím s tým, že trestné právo alebo funkcia trestného práva je aj o odstrašujúca, len je preukázané už ikskrát, že samotná výška trestnej sadzby nemá vplyv na páchanie trestnej činnosti, že keď páchateľ ide páchať trestnú činnosť, on si nepozrie najprv v Trestnom zákone, že aké sú za to sadzby a podľa toho ide páchať, alebo nejde páchať tú trestnú činnosť. Tam je tá funkcia, musí byť alebo ten, to právo na spravodlivý trest a spravodlivý proces aj s odstrašujúcou funkciou trestnej sadzby musí byť nejakým spôsobom vyvážená. A ja si myslím, že desaťročný trest za tie najvážnejšie ekonomické trestné činy je dostatočný trest na to, aby to bolo vyvážené k uloženiu spravodlivého a primeraného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie 7.2.2024 11:02 - 11:28 hod.
Boris SuskoČastokrát sa pýtate, respektíve konštatujete, že koho táto novela chce chrániť, či páchateľov trestných činov alebo, a prečo nie poškodených. Čo...
Častokrát sa pýtate, respektíve konštatujete, že koho táto novela chce chrániť, či páchateľov trestných činov alebo, a prečo nie poškodených. Čo vy hovoríte, že táto novela chráni páchateľov trestných činov a nie poškodených, je absolútna demagógia a zavádzanie a je to presne práve naopak. Novela Trestného zákona a Trestného poriadku, ako aj novela zákona o prokuratúre má najmä chrániť ústavné práva a práva priznané Európskym dohovorom o ľudských právach a slobodách a tiež Charty OSN o základných právach a slobodách, a to najmä ochranu osobnej slobody, ochranu rodinného a súkromného života, právo na spravodlivý súdny proces, právo byť stíhaný len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom a tak ďalej.
Dôvody, ktoré nás viedli k záveru, že tieto práva boli za ostatné roky masívne porušované, sme vám zosumarizovali v publikácii Únos spravodlivosti, po ktorom ste od začiatku prerokovávania tohto bodu programu, o ktorý ste žiadali a ktorý ste nás niekoľkokrát vyzývali, aby sme vám predložili, kedy, akým spôsobom boli porušované základné ľudské práva v trestných konaniach, o ktoré sme sa my opierali pri odôvodňovaní tohto návrhu zákona. Takže sme vám to predložili a myslím si, že to jasne z neho vyplýva.
Za ostatné obdobie sa tu viedli v zásade politické procesy. Zneužívalo sa trestné právo najmä voči politikom, ale nielen voči politikom, ale aj voči iným osobám, napríklad obhajcom. Dobre viete, že bol nezákonne vo väzbe viac ako jeden a pol roka advokát Ribár a ďalšie, ďalšie osoby. Ostatné obdobie boli tieto, toto zneužívanie proti politikom a takýmto osobám. Zajtra to môže byť voči podnikateľom medzi sebou, pozajtra medzi susedmi medzi sebou. Myslím si, že to nikto z nás nechce, aby k takémuto ohrozovaniu práv prostredníctvom trestného práva mohlo vôbec dochádzať. Či vy to chcete? Ja si myslím, že to nechcete a nechceme to ani my a nechte to nikto, a preto je potrebné upraviť práve jednotlivé predpisy trestného práva tak, aby sme eliminovali všetky možnosti aby k takémuto zneužívaniu mohlo dochádzať.
Hovoríte o tom, že táto novela ide proti právam poškodených. Opäť sa domnievam, že je to nepochopenie, ak teda si nemyslím, že je to úplne zavádzanie a účelové klamanie, ale nepochopenie celého tohto princípu. Pretože je to práve naopak, keď doposiaľ páchatelia trestných činov, ktorým hrozia vysoké tresty, nemajú žiadnu motiváciu nahradiť škodu, okrem toho ak sú odsedení na vysoké, drakonické tresty nepodmienečného výkonu odňatia slobody, tak ako ich máme nastavené od roku 2005, ktoré zaviedol Daniel Lipšic len preto, aby spolu so zavedením možnosti dohôd o vine a treste mohol prinútiť páchateľov bez dokazovania sa priznať, tak po uplynutí takýchto trestov vychádzajú na slobodu odsúdení bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, väzieb na pracovné prostredie a poškodený sa k náhrade škody v zásade nikdy nedostane a ešte aj počas doby výkonu trestu sa bude spolupodieľať na nákladoch na takéhoto odsúdeného, ktoré sú ročne okolo 21-tisíc. Čiže ak bude niekto odsúdený na 10 rokov, to znamená 210-tisíc každý, každý väzeň. Čiže je to podľa môjho názoru, podľa môjho názoru práve naopak.
No a teraz niektoré ďalšie veci, ktoré tu odzneli či už od pani poslankyne Kolíkovej alebo niektorých ďalších. Prerušenie premlčacej lehoty. Pani poslankyňa hovorí, že premlčí sa premlčacia lehota až odsúdením. Ale to veď predsa vôbec nie je pravda. Návrh zákona vrátane pozmeňovacieho návrhu z výboru hovorí o tom stále, tak ako je to aj dodnes, že premlčanie sa prerušuje znesením obvinenia.
Poškodený po premlčaní si nebude môcť uplatniť škodu. Ale veď to tak isto nie je pravda. Poškodený si môžu uplatňovať škodu aj v civilnom konaní, častokrát aj v trestnom konaní je odkazovaný na civilné konanie vo veci náhrady škody.
Ďalšia výtka bola k právnej úprave trestu prepadnutia majetku, či to znamená len, že vráti, čo ukradol. Ale veď to takisto nie je pravda, veď trest prepadnutia majetku ako taký môže byť ukladaný popri inom treste, to je jedna vec. A druhá vec, pokiaľ by sme neupravili trest prepadnutia majetku v tomto návrhu novely, tak po rozhodnutí Ústavného súdu by tento trest ako taký, celé toto ustanovenie zo zákona vypadlo úplne, čiže nebolo by ho možné uložiť vôbec. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je takisto takéto tvrdenie zavádzajúce.
Ďalšie výtky, ktoré boli, boli v súlade alebo v súvislosti s dovolaním, kde tu bolo konštatované, že ide o rozpor s právnym štátom, trojročná lehota na preskúmavanie dohôd o vine a treste. Kolegovia, ja tu naozaj nevidím žiaden rozpor s právnym štátom a nechápem, čoho sa tak strašne bojíte. Chápem, že sa toho bojí strana OĽANO, čiastočne strana SaS, ale strana Progresívne Slovensko už vôbec nerozumiem, čoho sa bojí pri zavedení možnosti ministra spravodlivosti podať dovolanie voči uzatvoreným dohodám o vine a treste, kde tieto boli účelovo nadkvalifikované, aby sa niekto, aby niekto uzavrel dohodu o vine a treste, potom boli prekvalifikované naspäť zo zločinov na prečiny na to, aby im mohli byť udelené podmienky. Čiže z hroziacich 15 až 20 ročných trestov pri uzatvorení dohody o vine a treste títo páchatelia vyviazli s podmienkami a smiešnymi finančnými trestami už dnes za dnešnej právnej úpravy. Toto je podľa vás v poriadku? A toto podľa vás nie je dôvod na to, aby, ak takého niečo sa dialo a bude to preukázané jednotlivými dôkazmi, aby to nebol dôvod na to, aby súd preskúmal, nie minister spravodlivosti, minister spravodlivosti nemôže preskúmavať, ani nebudem môcť po novom preskúmavať. Bude mať len návrhovú právomoc na to, aby to preskúmal súd, ak takého pochybnosti pri uzatvorených dohodách o vine a treste sú. A toto je podľa vás nejaký neštandardný alebo, alebo nejaký princíp, ktorý je v rozpore s právnym štátom? Veď čoho sa bojíte? Veď keď boli tie dohody o vine a treste uzatvárané v poriadku, v súlade so zákonom, tak aj súd po preskúmaní konštatuje, že boli uzatvorené v súlade. No ale zjavne je tu, je tu panika a obrovský strach z toho, že by znova súd, respektíve že by súd, pretože predtým to dohadoval prokurátor, ale že by teda súd ako nezávislá inštitúcia mal preskúmať tieto dohody o vine a treste. Čo teda absolútne, absolútne tomu nerozumiem.
Ďalej sa hovorí, že nie je záujem o vyšetrovanie, lebo sa presunú spisy. Ale veď presunú sa spisy medzi, medzi prokurátormi v rámci zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry ako súčasti Generálnej prokuratúry, už to opakujem ikskrát, že to nie je samostatná inštitúcia, ale nepresunú sa spisy na súdoch. Veď pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu zostane vo všetkých prípadoch, v ktorých boli podané obžaloby na súd, a tie, ktoré majú byť tesne pred podaním, takisto zostanú ešte aj v dozoro... v dozore úradu špe... alebo prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Čiže aké, akým presunom spisov nie je záujem o vyšetrovanie? Veď tie spisy zostanú tam, kde sú, tie, ktoré už to podané obžaloby, a tie, ktoré sú niekde na začiatku prípravného konania, tak sa presunujú na krajské prokuratúry a bude o nich konať príslušný súd. A na krajských prokuratúrach už aj dnes je zabezpečená špecializácia tak na ekonomické, majetkové trestné činy, násilnú trestnú činnosť, organizované, organizovanú trestnú činnosť, takže tam nedôjde k žiadnemu zdržaniu alebo, alebo tomu, že by už neboli príslušní špecialisti na to, ktorí by stíhali takúto trestnú činnosť. Čo je takisto absolútne zavádzajúce.
Keď pani poslankyňa Kolíková hovorila, že im vyčíta, že jej vyčítame, že takisto schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní dokonca zmenu ústavy, ale že to bola len drobná zmena z hľadiska Súdnej rady. No drobná zmena, ktorá znamenala hneď okamžitú reakciu Európskej komisie, dokonca táto výhrada je v správe o právnom štáte Európskej komisie. Dodnes bola, mala pani ministerka Kolíková na to tri roky, aby odstránila tento rozpor, ktorý zaviedla v skrátenom legislatívnom konaní v ústave, a za celý, za celé volebné obdobie sa k tomu nedostali. Takže hovoriť o tom, že kto, čo, aká malá alebo veľká zmena, no túto zmenu nám vyčíta Európska komisia v, v správe o právnom štáte dodnes.
Ďalej hovorí o tom, že, že robíme z opozície atrapu. No ja neviem, akým spôsobom, ako toto mám interpretovať, pretože tá diskusia alebo rozprava v parlamente tu prebieha už tretí mesiac. A chcem sa spýtať, koľko pozmeňujúcich návrhov opozícii bolo schválených v minulom volebnom období za celé volebné obdobie. Dalo by sa to spočítať možno na prstoch dvoch rúk. Takže tak nás počúvali tí, ktorí dnes kritizujú, že ako prebieha rozprava, že či sa koalícia zapája, alebo nezapája do rozpravy. Prečo nikto nič nehovoril z vás, čo teraz kritizujete, keď sa tu obmedzovali práva občanov v súvislosti s covidom? Zásadne sa porušovala ústava, dokonca bývalý ústavný sudca, terajší predseda Súdnej rady konštatoval v jednom, v jednom článku, že v prípade ak je ohrozenie zdravý, ohrozené zdravie, tak ani ústava sa nemusí dodržiavať, že to je odôvodnené. No tak to snáď nemyslíme, nemyslíme vážne.
Kde ste boli, keď sa obmedzovala sloboda slova, keď sa tu vypínali akože konšpiračné médiá, ktoré si politici povedali, že tieto médiá sú konšpiračné. Takisto z vás nikto vtedy nekričal, že sa tu obmedzuje, obmedzujú ľudské práva. Podobne s hoaxami. Niekto si vytvoril nejakú stránku a cenzúru s hoaxami a zase politici povedali, čo je hoax a čo nie je hoax a to sa, k tomu sa zabraňoval prístup.
Pokiaľ ide o samotné protesty v uliciach, že my sme za to zodpovední. Ďalšia výtka, ktorá tu zaznievala, zaznievala v rozprave. Viete, vy ste, zvolávate ľudí na protesty s nejakými letákmi, v ktorých definujete nejaké príklady. Z tých príkladov 80 % nie je pravda. Len v dvoch prípadoch je to pravda a treťom prípade, ktorý je pravda, tak by to bolo takisto, aj keby prešla novela pána ministra Karasa, pokiaľ ide o tie pneumatiky, pretože či je nastavená škoda na 500 alebo 700, ten dôsledok by bol taký istý. A všetky tie ostatné sú klamstvo. Nesedia tie príklady. Môžem potom individuálne, aby som vás nezdržiaval, tak individuálne vám môžem konkrétne zdôvodniť, v ktorom prípade to prečo nie je pravda.
Ďalšie vystúpenie, ktoré tu mal, mal pán poslanec Spišiak z Progresívneho Slovenska, bývalý policajný prezident a poradca ministra vnútra, z ktorého možme jednoznačne vidieť, aké je mentálne nastavenie terajšej opozície. Mentálne nastavenie terajšej opozície je zneužívať trestné právo. Zneužívať inštitúty trestného práva tak, ako povedal pán poslanec Spišiak, ísť na hranu, tesne na hranu, ale nie je za hranu. Viete, v relácii povedal, že nebude možné mediálnej používať inštitúcií, inštitúty kajúcnikov preto, lebo nebude možné používať nezákonné benefity a nezákonné donútenia. A to je vaše mentálne nastavenie. Mentálne nastavenie je viesť trestné konania tak, že účel svätí prostriedky. Máme stanoveného páchateľa a akýmikoľvek prostriedkami, aj nezákonnými, sa potrebujeme dostať k tomu, aby tento páchateľ bol obžalovaný. A to je práve to choré, čo na tom je. A to je to, čo nás absolútne odôvodňuje urobiť a robiť tieto zmeny, ktoré robíme, lebo vy máte mentálne nastavenie porušovať zákon a trestné konanie a zneužívať inštitúty, napríklad inštitút kajúcnikov na to, aby ste na základe jednej výpovede bez ďalšieho dokazovania niekoho donútili buď podpísať dohodu o vine a treste, alebo sa priznať a odsúdiť. Pretože pokiaľ sa uzatvorí dohoda o vine a treste, tak sa ďalej nedokazuje. Ak niekoho nútite na základe toho, že mu hrozí 15-20 rokov, sa priznať na základe výpovede jedného kajúcnika bez ďalšieho dokazovania, pretože ak tú dohodu o vine a treste uzavrie a vyjde s podmienkou, tak ako sa to deje dnes, tak ďalej sa už nič nedokazuje. A samotné priznanie nemôže byť samotným len jediným dôkazom. To hovorí prax trestného, pardon, teória trestného práva.
Ďalej napáda to pán poslanec Spišiak, že pri uzatváraní dohôd o vine a treste má byť súdna kontrola, súdne preskúmanie. Že to musí robiť sám prokurátor. No práve preto, aby sa to nezneužívalo, to musí robiť a kontrolovať súd. Aby sa tieto inštitúcie, tak ako sa zneužívali, aby sa ďalej nezneužívali. Takže tu je len vidieť a tu som chcel poukázať na to, aká je tá, aké je to mentálne nastavenie, že keď máme nejaký cieľ, tak akýmikoľvek prostriedkami, aj nezákonnými alebo na hrane zákona teda podľa jeho slov, je k tomu treba možné dospieť.
Pani poslankyňa Kalmárová hovorila o tom, že, že ako sú nastavené sadzby za subvenčný podvod a dala tu nejaké, nejaké príkazy. V prvom rade treba povedať, že prečo sme znižovali trestné sadzby tak, ako sme ich znižovali. Znižovali sme ich preto, aby sme v prvom rade odlíšili spoločenskú nebezpečnosť trestných činov, pretože nemôže byť podľa nášho názoru rovnaká trestná sadzba za vraždu ako za majetkový trestný čin alebo hospodársky trestný čin, alebo aj korupciu. Ak máme trestný čin za vraždu 15 až 20 rokov, kde pri dohadovacom konaní môže dostať 10 rokov, tak nemôžme dávať, podľa nášho názoru nemôžu byť nastavené trestné sadzby za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť väčšie ako za sadzbu trestný čin vraždy. A preto je to nastavenie do 10, do 10 rokov.
A pokiaľ ide o samotný, to, čo spomínala pani poslankyňa Kalmárová, samotný trestný čin subvenčného podvodu, tie sadzby sú, pani poslankyňa, nastavené preto tak, pretože sme vyhovovali námietkam Európskej komisie, ktorá nás upozornila na to, že v prípade poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, ktorá ide pokiaľ ide o eurofondy vždy v zásade ruka v ruke so subvenčným podvodom, na to, aby bola príslušná Európska prokuratúra trestné sadzby za poškodzovanie, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie musia byť vyššie ako trestné sadzby za subvenčný podvod. A preto sú tie trestné sadzby nastavené vo vzťahu k trestného činu poškodzovania finančných záverov Európskej únie nastavené vždy o pol roka menej. Aby bola vždy zachovaná príslušnosť z Európskej prokuratúry.
Pokiaľ tu boli ďalšie výtky o tom, že sme, že sme odignorovali pripomienky Európskej komisie, to absolútne nie je pravda, všetky tie pripomienky Európskej komisie, ktoré boli relevantne odôvodnené príslušnými smernicami a nariadeniami Európskej únie, sme zapracovali a zohľadnili. Výtky typu, že ideme v rýchlom procese alebo že, že ideme rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, no Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho zrušenie je v plnej kompetencii daného členského štátu a do toho Európska únia v zásade nemá a nemôže čo hovoriť, je to inštitút, ktorý je, nemá ústavný, alebo nie je založený na ústavnom princípe, ale zákonom a už z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že širšia miera regulatívnej voľnosti zákonodarcu pri, je pri tejto úprave postavenia činnosti organizácie prokuratúry, ako aj vymenúvania a odvolávania prokurátorov či pri úprave práva a povinnosti prokurátorov.
Čiže je to čiste v kompetencii zákonodarcu a členského, členského štátu a tie dôvody pre zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry sme už argumentovali a opakovali mnohokrát, ale v zásade ich zopakujem. Je to to, že Úrad špeciálnej prokuratúry v prvom rade kontroluje v prípravnom konaní sám seba, čo je absolútne neprípustné v právnom poriadku Slovenskej republiky. Vždy ak nejaký orgán rozhoduje ako prvostupňový orgán, tak je nadriadený orgán alebo iný orgán, ktorý rozhoduje v druhom stupni. Tu si to rozhoduje samotná táto, tento úrad sám osebe. V rámci hierarchického usporiadania štruktúry Generálnej prokuratúry ako súčasť Generálnej prokuratúry Úrad špeciálnej prokuratúry má problém akceptovať a dodržiavať rozhodnutia generálneho prokurátora ako svojho nadriadeného. A argument o rýchlosti konania Úradu špeciálnej prokuratúry je špecializácia závažných korupčných prípadoch či väzobných trestných stíhaniach, o tom som už hovoril. Pri tom prechode sa nič dramatické neudeje a treba povedať, že prečo tak bojujú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry o tom, aby zostalo zachované ich postavenie. Lebo nielen, oni nevyšetrujú len tie závažné korupčné trestné činy, oni vyšetruje aj trestné činy, kde prišlo k úplatku, konkrétny príklad, ktorý je zverejnený na internetovej stránke, kde prechádzal nejaký ukrajinský šofér a daroval fľašu nejakého alkoholu colníkovi, tak takýmito prípadmi sa tiež zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry ako jednotka, ktorá tu má riešiť najzávažnejšiu korupčnú trestnú činnosť za platových podmienok, ktoré násobne prevyšujú platobné platové podmienky všeobecných prokurátorov, krajských alebo okresných prokurátorov. A to je ten dôvod, prečo sa tak, sa tak bránia, aby to isté, čo robia teraz, mohli robiť z úrovne Generálnej prokuratúry alebo krajských alebo okresných prokuratúr.
A pokiaľ ide o pána poslanca Hargaša, vo včerajšej rozprave porovnával index korupcie umiestnenia v nejakých rebríčkoch, ak si spomínam správne, kde sme, kde sme teda my umiestnení v nejakom rebríčku, ale ja sa ho chcem naspäť opýtať, že keď sme tak zle na tom rebríčku, že čo nám v tom pomohlo, že máme drakonické tresty od roku 2005. Ako sa znížila kriminalita korupcie od roku 2005 tým, že máme nastavené takto drakonicky vysoké trestné sadzby? Prečo v ostatných krajinách, keď zmenili tú filozofiu trestného práva na restoratívnu, to znamená na ukladanie alternatívnych trestov oproti trestnom odňatia slobody, prečo v tých ostatných krajinách sa znížila korupcia, a teda sa posunuli v tom rebríčku vyššie z hľadiska, z hľadiska indexu teda umiestnenia v rebríčkoch nejakého hodnotenia korupcie, a my napriek tomu, že od roku 2005 máme naj, druhé najvyššie trestné sadzby z celej Európskej únii, tak sme až na takom ďaleko mieste. Tak plnia tieto drakonické tresty, ktoré máme nastavené od roku 2005, ten účel, ktorý, ktorý hovoríte, že teda je boj proti korupcii, alebo ich neplnia? Alebo treba niečo zmeniť a nastaviť to tak, ako je to v okolitej modernej Európe, kde to funguje a kde to plní ten účel?
Pokiaľ ide o ten, o ten konkrétny, konkrétny prípad, ktorý ste, ktorý ste spomínali z hľadiska napríklad premlčania, porovnávania premlčacích lehôt, no ja neviem, z čoho ste vychádzali pri porovnaní premlčacích lehôt, ale keď ja som si pozeral rakúsky trestný zákon § 57, tak tam sa hovorí jasne o premlčacích lehotách a tie sú veľmi podobné tým, ktoré máme my. Keď je to na doživotie, tak oni nepremlčujú, my máme 30 rokov, čo je v zásade, v zásade to isté. Pri, pri sadzbe od 10 do menej ako doživotie oni majú 20, my máme 15, dobre, tu sme išli nižšie. A pri všetkých ostatných, keď majú viac ako 5 do 10, majú 10 rokov, my máme 10 rokov. Keď majú viac ako 1 do 5 rokov, majú 5 rokov, my máme takisto 5 rokov. Do 3 máme 3, od 3 do 5 máme 5, to isté. Ak majú viac ako 6 mesiacov do 1 roka, majú 3 roky premlčaciu lehotu, ak majú od 6 mesiacov do, alebo peňažný trest, majú 1-ročnú premlčaciu premlčaciu lehotu, my máme 3-ročnú premlčaciu lehotu. Čiže ešte vyššie ako oni. A pokiaľ ide napríklad o trestný čin korupcie alebo prijímania úplatku, tak oni majú ten systém postavený úplne inak, čiže aj keď je spáchaný, spáchaná, alebo škoda, ktorá je, alebo prospech v rámci spáchania trestného činu nad 300-tisíc, to znamená môže to byť aj 10 mil., aj 20, aj 50 mil., tak majú sadzbu 1 až 15 rokov. To znamená, oni môžu uložiť aj podmienečný trest v takomto prípade. My sme síce hornú hranicu obmedzili na 10 rokov, ale spodná hranica je tam 5 rokov, čiže my ideme ďaleko, v užšom rozmedzí ten sudca mu musí uložiť v tomto prípade trest v tomto rozsahu a nemôže mu uložiť podmienečný trest, ako je to napríklad v Rakúsku. Čiže tieto porovnania, porovnania veľmi, veľmi nesedia.
A pokiaľ ide o ten konkrétny prípad, ktorý ste spomínali, ja neviem, či vy máte prístup do spisu, ja ho nemám, ja ten prípad nepoznám dopodrobna, len z toho, čo boli medializované informácie, ale z toho, čo boli medializované informácie, tak mne vychádza, že ten prípad je premlčaný už aj dnes podľa súčasnej právnej úpravy.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie 31.1.2024 14:03 - 14:03 hod.
Boris SuskoVážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy...
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 106.
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu a spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenia sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom výkonu trestu odňatia slobody, čo nám už dlhodobo vyčíta aj výbor CPT, výbor proti mučeniu. Jedným z hlavných cieľov návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich v správe Európskej únie. Je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie.
V tejto súvislosti reakciou na uvedené konania o porušení sú najmä nasledujúce návrhy:
- poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené,
- obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať Európsky zatýkací rozkaz,
- jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní Európskeho zatýkacie rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom,
- ďalej zosúladenie trestných sadzieb a úprava trestných sadzieb v rámci skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,
- odstránenie súčasnej možnosti vypočuť zadržanú, resp. podozrivú osobu aj bez prítomnosti obhajcov v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný, resp. podozrivý trval na prítomnosti obhajcu,
- zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie, aj nositeľa rodičovských práv,
- ďalej zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca zo zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonávať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku,
- zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu, resp. zavedenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, v zmysle ktorej, ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa.
V rámci humanizácie trestov sa do Trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá explicitne vyjadruje zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadruje princíp proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia. V rámci individualizácie trestov sa po vzore Českej republiky upravuje zoznam poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny a s tým spojené odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, aby sudca mal väčšiu mieru možnosti individualizácie trestu.
Súčasťou návrhu zákona je komplexná zmena drogových trestných činov. Súčasné nastavenie drogových trestných činov na základe obvyklých dávok, vo vyšších odsekoch na základe rozsahu, inými slovami hodnoty omamných a psychotropných látok spôsobuje v aplikačnej praxi radu problémov. Platná právna úprava drogových trestných činov rovnako spôsobuje aj neželané postihovanie samotných užívateľov drog, vrátane ich pestovateľov, ktoré je vo viacerých identifikovaných prípadoch v rozpore so zásadou primeranosti ukladaných trestov vo vzťahu k závažnosti spáchaného trestného činu z dôvodu, že táto úprava nedostatočne odlišuje užívateľov drog od dílerov a v jednom paragrafe zlučuje rôzne formy drogovej trestnej činnosti.
Ďalej návrh zákona upravuje aj inštitút trestu prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s článkom 1 ods. 1, článkom 13 ods. 4, článkom 16 ods. 2 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, kedy od 20. októbra 2023 sú predmetné ustanovenia zrušené. V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie a hospodárstva a ekonomickej situácie na Slovensku, vďaka čomu sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť. Z rovnakých dôvodov sa zvyšuje aj horná hranica peňažného trestu z pôvodných 331 930 eur na 3 milióny eur pre fyzické osoby a pre právnické osoby z 1,6 milióna eur na 4 milióny eur.
Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia, a zabezpečiť stály dohľad nad týmito osobami až do momentu, kedy bude naplnený účel ochranného liečenia. Nakoľko ide o páchateľov, ktorí bez riadnej liečby môžu byť potenciálnym rizikom pre spoločnosť, je potrebné nastaviť systém adekvátnej kontroly dodržiavania ochranného liečenia. Do právneho poriadku sa zavádza osobitná forma ochranného dohľadu, ktorá predstavuje obligatórne uloženie ochranného dohľadu zo strany súdu páchateľovi činu inak trestného v prípade, ak páchateľ nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a súd mu ukladá ochranné liečenie ambulantnou formou, alebo ak mení ústavnú formu ochranného liečenia, psychiatrického alebo sexuologického na ambulantnú formu. Popri ochrannom dohľade sa dajú takejto osobe uložiť aj povinnosti alebo obmedzenia a môže byť kontrolovaná elektronickými prostriedkami, čo doposiaľ možné nebolo. Ide o riešenia praktických problémov, s ktorými sa lekári vykonávajúci ambulantné liečenia dlhodobo stretávajú.
Návrh zákona upravuje doposiaľ aj absentujúcu možnosť dodatočne určiť ochranné liečenie, ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, a zavádza sa vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia, ktorým vznikne zákonný dôvod na obmedzenie osobnej slobody páchateľa od zastavenia trestného stíhania pre nepríčetnosť do rozhodnutia súdu o uložení ochranného liečenia. Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad v konaniach Adamčo verzus Slovenská republika, Vasaráb a Paulus verzus Slovenská republika alebo Mucha proti Slovenskej republike, v ktorej konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktorí boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, najmä práva na ochranu osobnej slobody, resp. vlastniť majetok účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky.
Návrh zákona reaguje na uvedené problémy konkrétnymi zmenami. Z uvedených dôvodov v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie napríklad z Českej republiky s podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny, sa navrhuje niekoľko zmien, a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom. Ide najmä o úpravu rozšírenia oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahu do základných práv počas prípravného konania, a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi, explicitná úprava možnosti použitia aj nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti, a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie pri zachovaní podstaty a zmysle tohto inštitútu.
Ďalej v záujme posilnenia zákonnosti pri poskytovaní legálnych zákonných benefitov kajúcnikom spresniť a sprísniť podmienky inštitútov, ako odloženie obvinenia, zastavenie, resp. prerušenie trestného stíhania z dôvodu spolupráce s takýmito spolupracujúcimi obvinenými a podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Ďalej, úpravu možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme. Obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno, v ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Ďalej zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní, napríklad doplnením medzi zákonné podmienky podania obžaloby aj podmienku právoplatného rozhodnutia o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným, alebo po ich inom vybavení.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktoré by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov samostatná, hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány, na jednej strane Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a na druhej strane Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry ako jej organizačná súčasť, presadzujú dva odlišné koncepty uplatňovania práva, pričom Úrad špeciálnej prokuratúry napriek tomu, že nie je na rozdiel od samotnej Generálnej prokuratúry ústavným štátnym orgánom, ani samostatnou právnou inštitúciou, tvorí autonómne uplatňovanie práva, pri ktorom nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorej je súčasťou, ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného napríklad tým, že prokuratúry Úradu špeciálnej prokuratúry nerešpektujú rozhodnutia Generálnej prokuratúry, napríklad obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 Trestného poriadku tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o § 363, resp. podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím maria právo obvineného podať návrh podľa § 363 Trestného poriadku, resp. dochádza k odlišnému výkladu právnym noriem zo strany Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a samotnej Generálnej prokuratúry, čím dochádza k narušeniu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
Okrem toho Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry je nesystémovo zaradený v systéme Generálnej prokuratúry a vôbec práva Slovenskej republiky vzhľadom na to, že neexistuje systém účinnej kontroly. Úrad špeciálnej prokuratúry ako prvostupňový rozhodovací orgán nemá možnosť druhostupňového, druhostupňovej kontroly svojím nadriadeným orgánom, tak ako je to štandardné v právnom systéme Slovenskej republiky, či už zo strany okresných prokuratúr, krajských prokuratúr a Generálnej prokuratúry, alebo ako je to štandardné v systéme súdov Slovenskej republiky, keď proti rozhodnutiam prvostupňového orgánu je vždy oprávnený rozhodovať nadriadený súd, resp. iným spôsobom kontroly iným orgánom, ako je to napríklad pri Policajnom zbore, keď o pochybeniach jednotlivých zložiek v polícii rozhoduje samostatný, samostatná jednotka, ktorou je Inšpekčná služba Policajného zboru.
Z tohto dôvodu máme za to, že tento inštitút je v právnom poriadku Slovenskej republiky zavedený nesystémovým spôsobom a na základe toho, že na čelo tejto, tohto úradu sa postavil dlhoročný politik, celý tento, táto jednotka organizačná Generálnej prokuratúry sa do značnej miery spolitizovala a vykazuje známky nestrannosti a, pardon, známky teda nie nestranného a nezaujatého rozhodovania bez možnosti akejkoľvek kontroly, resp. možnosti nadriadeného orgánu odňať tejto jednotke, tomuto úradu povedzme spis a prideliť ho inej prokuratúre, ak je systémovo zaujatá, tak ako je to bežné v rámci systému Generálnej prokuratúry, kde generálny prokurátor môže určiť inú prokuratúru na riešenie určitých právnych vzťahov, pokiaľ dochádza k zaujatosti pri rozhodovaní takejto, takejto časti Generálnej prokuratúry.
V záujme parity hlavných subjektov trestného procesu sa tak navrhuje zveriť právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu krajským prokuratúram a dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, pričom Krajské prokuratúry už dnes disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom aj vrátane jednotlivých špecializácií na krajských prokuratúrach jednotlivými prokurátormi, ktorí sú už dnes špecializovaní na jednotlivé agendy, obdobne ako je samotný Úrad špeciálnej prokuratúry.
K uvedenému na záver možno dodať, že zrušenie alebo teda reorganizácia Generálnej prokuratúry z hľadiska zrušenia tejto jednotky Úradu špeciálnej prokuratúry nemá vplyv na postavenie jeho prokurátorov, ktorí naďalej zostávajú prokurátormi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a budú na výkon funkcie prokurátora pridelení na jednotlivé organizačné zložky. To platí aj pre asistentov prokurátorov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, pričom pokiaľ ide o jednotlivé spisy, tie by sa mali prerozdeliť na existujúce príslušné časti a súčasti Generálnej prokuratúry s tým, že podľa vyjadrenia generálneho prokurátora tento deklaroval, že jednotlivé zložky Generálnej prokuratúry sú úplne pripravené na prevzatie takejto agendy, zriadil pracovnú skupinu, ktorá už dnes pripravuje prerozdelenie tejto agendy a v prípade tých vecí, ktoré, kde bola podaná obžaloba, respektíve je pripravená, je pripravené toto konanie tesne pred podaním obžaloby, tak deklaroval, že tieto spisy naďalej budú dozorovať príslušní bývalí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.
Treba povedať, že účelom alebo zmyslom vôbec tejto novelizácie je najmä zabezpečenie základného ústavného práva, a to práva na zachovanie osobnej slobody ako jedného zo základných ľudských práv definovaných tak v Základnej listine ľudských práv, ako aj v Charte OSN, ako aj v našej ústave, kde zásah do osobnej slobody je jedným z najvážnejších zásahov do ľudského života, ktorý nemá vplyv len na samotného obvineného, respektíve obžalovaného, alebo potom aj odsúdeného, ale aj na ďalšie osoby, na jeho rodinu, na blízke okolie takéhoto páchateľa, kde je preukázané jednotlivými štúdiami, že nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý trvá dlhšie ako päť rokov, neplní svoj účel a skôr nabáda takýchto odsúdených v nepodmienečných trestoch odňatia slobody na opätovné páchanie trestnej činnosti, to znamená na recidívu a je potrebné nastaviť iný systém trestania, ako vyplýva aj z jednotlivých správ CPP, resp. ako je to aj v iných krajinách modernej Európy, kde k tomuto pristúpili, a nemalo to žiadnym spôsobom dôsledok na zvýšenie kriminality. Práve naopak, dôsledkom toho bolo práve zníženie kriminality. Pokiaľ by vysoké tresty odňatia slobody, tak ako ich máme zavedené od roku 2005 podľa amerického systému, plnili svoj účel, nemali by sme dnes druhý najvyšší index väznenosti v rámci celej Európskej únie.
V stručnosti by som ešte vás chcel upriamiť na pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol schválený včera na ústavnoprávnom výbore, ktorý reaguje najmä na rozpravu v Národnej rade Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní, ako aj v prvom čítaní. Ďalej, ktorý reaguje na komunikáciu s Európskou komisiou, ktorý reaguje na diskusiu s ďalšími odborníkmi, či už ide o Generálnu prokuratúru, či už ide o Slovenskú advokátsku komoru alebo jednotlivých predstaviteľov justície, ako aj reaguje na niektoré pozmeňujúce návrhy, respektíve návrhy, ktoré boli predstavené aj niektorými opozičnými stranami. Mám na mysli konkrétne Kresťanskodemokratické hnutie, kde tieto boli pripravené pánom poslancom Gašparom, ktorý ich predložil včera na ústavnoprávnom výbore a sú uvedené v spoločnej správe výborov.
Pokiaľ veľmi v stručnosti by som uviedol tie základné veci, ktoré sú v tomto pozmeňovacom návrhu, aby ste mali predstavu o tom, čo sa, čo sa menilo. V prvom rade je tam veľa legislatívno-technických pripomienok, ktoré vyplynuli aj z konzultácie s legislatívnym odborom. Ďalej sa jedná o úpravu jednotlivých rozsahov výšky škody, tak ako bolo diskutované aj v tomto pléne vyše niekoľkých týždňov v predchádzajúcej rozprave, kde sme reagovali aj na tie výhrady, ktoré, ktoré vzišli z tejto rozpravy, a upravili sme tie výšky škody, kde škoda väčšia sa znížila na 20-tisíc eur, škoda značná na 250-tisíc eur a škoda veľkého rozsahu nad 650-tisíc eur.
Ďalej upravili sme niektoré otázky týkajúce sa drogových trestných činov na základe aj požiadavky niektorých koaličných partnerov, kde táto téma síce nebola predmetom nejakej veľkej diskusie v pléne, ale boli upravené tieto niektoré výšky alebo množstvá, ktoré sú zadefinované v návrhu, v otázkach týchto trestných činov. Pokiaľ by bola nejaká všeobecná zhoda v Národnej rade, sme pripravení na to ešte reagovať aj prostredníctvom prípadných ďalších pozmeňovacích návrhov tu v pléne.
Ďalej sú upravené v tomto pozmeňovacom návrhu niektoré otázky týkajúce sa obhajobných práv. Ďalej sme, alebo teda pán poslanec vrátil do znenia návrhu zákona ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nad určitú hranicu hornej sadzby, trestnej, bude povinné ukladať trest odňatia slobody, aby nemohlo dochádzať k alternatívnemu samotnému, alebo samostatnému uloženiu niektorých alternatívnych trestov, ak horná hranica trestnej sadzby je nad osem rokov, čo vyplynulo z nejakých pripomienok. Osobne sa domnievam, že ak by to tam aj nebolo, tak by takéto, k takémuto niečomu nemohlo dôjsť, pretože napríklad v Českej republike takéto ustanovenia vôbec neexistujú, pretože ak trestný čin má trestnú sadzbu v rozmedzí povedzme 10 až 15 rokov, alebo 15 až 20 rokov, tak nie je možné pri akceptácii § 34 ods. 4, to znamená zásad ukladania trestov, uložiť samostatne iný alternatívny trest pri takýchto výškach trestných sadzieb, ale pre účely jednoznačnej právnej istoty sme toto ustanovenie s určitou zmenou alebo úpravou ponechali v návrhu alebo teda tento pozmeňovací návrh, pokiaľ bude schválený, tak ho ponecháva v návrhu zákona.
Ďalej sa upravili, upravila sa otázka takzvaných, tzv. horalkovej krádeže, to znamená, vypustilo sa ustanovenie prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu, ktoré ukladá povinnosť uloženia nepodmienečného trestu pri opakovanom spáchaní trestného činu tretíkrát v ďalších 24 mesiacoch od spáchaného pôvodného trestného činu, tak aby sme zabránili tomu, aby boli naozaj drobné krádeže trestané trestom odňatia slobody, čo takisto bolo predmetom diskusie a kritiky tohto návrhu.
Vzhľadom na zvýšenie jednotlivých, jednotlivých výšok škôd sme upravili alebo teda tento pozmeňujúci návrh upravuje rozsah trestnej sadzby v druhých odsekoch trestných činov, ktoré sú predmetom najčastejšie páchanej trestnej činnosti, za ktorú je aj najčastejšie, alebo sú páchatelia najčastejšie umiestňovaní do trestu odňatia slobody, je to skoro až jedna tretina odsúdených, sú za krádeže, spreneveru, poškodzovanie cudzej veci, resp. podvod, a v týchto prípadoch sme v ods. 2, ktoré sa týkajú škody od 20-tisíc euro do 250-tisíc euro rozšírili trestné sadzby tak, aby bolo možno efektívne stíhať tieto, tieto skutky.
Ďalej reagujeme na niektoré pripomienky, ktoré mala najmä Európska prokuratúra, ale aj Generálna prokuratúra z hľadiska úpravy paragrafov korupcie, resp. poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, kde sa rozšírili sadzby, kde sa rozšírili jednotlivé aj odseky, v ktorých sa stanovili podrobnejšie jednotlivé trestné sadzby tak, aby bolo možno účinnejšie práve stíhať tieto trestné činy korupcie. Okrem toho sa napríklad v paragrafe, ktorý rieši poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, myslím, že je to 304, sa, sa doplnilo výslovne nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho sa upravili trestné sadzby týkajúce sa, resp. trestnosť činov týkajúcich sa niektorých skutkov proti životnému prostrediu, kde sme takisto reagovali na výhrady, či už Prezídia Policajného zboru, alebo aj tu v rozprave o nutnosti prísnejšieho postihovania jednotlivých skutkov proti životnému prostrediu.
Reagujeme aj na možnosť použitia agenda, agenta, pardon, pre trestné činy extrémizmu. Pokiaľ ide o pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu, v prvom rade sme reagovali aj na niektoré výhrady Európskej komisie, kde sme ponechali pôsobnosť špecializovaného trestného činu, pardon, Špecializovaného trestného súdu pri všetkých korupčných trestných činoch podľa § 261 Trestného zákona, resp. trestného činu subvenčného podvodu a upravili sme sadzby tak, aby bola vždy zachovaná príslušnosť Európskej prokuratúry, pokiaľ ide o nakladanie s prostriedkami Európskej únie. Okrem toho, vzhľadom na jednotlivé výšky škody, kde by sa dnešným prepočtom pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu zaviedla až pri výške 17,5 milióna eur z doterajších 6,6 miliónov, sme opäť upravili a znížili túto sumu na 7 miliónov eur, tak aby bola zachovaná príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ako je, ako je dnes.
Doplnili sme do § 115 a 117 v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu výslovné umožnenie používania informačno-technických prostriedkov, resp. agenda, agenta, napriek tomu, že už dnes znenie Trestného zákona to umožňuje, pretože v týchto ustanoveniach je napísané, že je to možné urobiť vždy aj pri zločinoch, aj pri prečinoch korupcie v prípadoch, ak tak hovorí medzinárodná zmluva. A tuná medzinárodná zmluva pri týchto trestných činoch vždy umožňuje použiť tieto prostriedky ako účinný nástroj vyšetrovania takýchto trestných činov, ktoré je možné v zásade odhaliť najmä v reálnom čase, teda s použitím práve týchto prostriedkov, ale pre určitý kľud a právnu istotu sú tieto inštitúty zavedené alebo upravené výslovne v týchto jednotlivých skutkových podstatách. Upravila sa lehota na podanie dovolania, tak v prospech, aj v neprospech obvineného sa zjednotila na tri roky, ktorá doteraz bola rozdelená na šesť mesiacov až tri roky.
No a na koniec podstatnou časťou tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil na výbore pán poslanec, je doplnenie úpravy procesných postupov pri stíhaní priestupkov páchaných mladistvými páchateľmi, kde sa upravuje to, že orgány sociálnej kurately budú navrhovať účasť mladistvého na probačnom alebo inom výchovnom programe, ak to vzhľadom na osobu mladistvého alebo jeho postoj k vykonávaným opatreniam sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately bude vhodné a účelné, tak ako to predstavil, predstavilo KDH vo svojom, vo svojom návrhu. Takže vyšli sme v ústrety aj, aj týmto návrhom, pričom sme takisto upravili premlčaciu lehotu, kde sme ju nechali v pôvodnom znení tak, ako v návrhu zákona je.
Takže dúfam, že oceníte, kolegovia, že sme neboli hluchí a slepí tomu, čo sa tu rozprávalo dva mesiace v rámci legislatívneho procesu, ako aj jednotlivých výhrad dotknutých subjektov v rámci legislatívneho procesu, kde sme reagovali na tieto výhrady a upravili sme ich prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu tak, ako som povedal, tak, ako je upravený v spoločnej správe.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2024 9:55 - 9:56 hod.
Boris SuskoChcel by som odpovedať na túto, by som povedal, úplne nie pravdu, ktorou, ktorú ste povedali, alebo ktorú povedal pán Novocký, ak to teda povedal, ja som to nepočul. My sme ešte pred tým, ako tento návrh zákona vôbec išiel do vlády, komunikovali s Európskou komisiou a komunikovali sme všetky tieto veci, ktoré ideme urobiť vrátane reorganizácie Generálnej prokuratúry, lebo nedá sa hovoriť o zrušení, lebo to nie je...
Chcel by som odpovedať na túto, by som povedal, úplne nie pravdu, ktorou, ktorú ste povedali, alebo ktorú povedal pán Novocký, ak to teda povedal, ja som to nepočul. My sme ešte pred tým, ako tento návrh zákona vôbec išiel do vlády, komunikovali s Európskou komisiou a komunikovali sme všetky tieto veci, ktoré ideme urobiť vrátane reorganizácie Generálnej prokuratúry, lebo nedá sa hovoriť o zrušení, lebo to nie je inštitúcia, to je len nejaký organizačný útvar Generálnej prokuratúry, Úrad špeciálnej prokuratúry, čiže my sme to komunikovali vopred a Európskej komisii sme posielali jednotlivé časti tohto pozmeňovacieho návrhu postupne, po častiach, teda ako sme ich prekladali do anglického jazyka. Čiže preto dostali najprv návrh Trestného zákona zmeny, potom návrh Trestného poriadku zmeny, potom návrh zákona o prokuratúre zmeny a ďalších súvisiacich predpisov. Že preto išli tieto veci postupne a nie je pravda, že sme to nemali pripravené naraz a že sme to nekomunikovali naraz, lebo my sme to od začiatku komunikovali ako, ako jeden, ako jeden celok.
A pokiaľ ide o ostatné vystúpenia, najmä vystúpenie poslanca Pročka, nebudem to komentovať, poviem len, že áno, toto je presne jeden z dôvodov, princíp prezumpcie neviny.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 26.1.2024 9:32 - 9:40 hod.
Boris SuskoVážení kolegovia, chcel by som nadviazať aj na to, čo povedal pán poslanec Hlina, aj všeobecne na rozpravu, kde takou hlavnou témou, ktorá sa vedie touto diskusiou, či už v skrátenom konaní, alebo aj teraz v rámci prvého čítania, je určitým spôsobom démonizovanie alternatívnych trestov alebo teda, ako povedal pán poslanec Hlina, restoratívnej justície a favorizovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Vážení kolegovia, chcel by som nadviazať aj na to, čo povedal pán poslanec Hlina, aj všeobecne na rozpravu, kde takou hlavnou témou, ktorá sa vedie touto diskusiou, či už v skrátenom konaní, alebo aj teraz v rámci prvého čítania, je určitým spôsobom démonizovanie alternatívnych trestov alebo teda, ako povedal pán poslanec Hlina, restoratívnej justície a favorizovanie nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Ukladanie trestu odňatia slobody je naozaj stredoveký prístup, a to už som konštatoval aj v mojom vystúpení v rozprave k skrátenému konaniu a aj v úvodnom slove k tomuto prvému čítaniu a mrzí ma tento, by som povedal, neúprimný prístup súčasnej opozície k tejto téme. A chcel by som argumentovať tým, že už 7. 9. 2022, teda za minulého volebného obdobia, bol spustený legislatívny proces umožňujúci náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom. Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, novely Trestného zákona, kde v bode 22 sa upravoval § 51, § 52, veľmi stručne ho zacitujem, ktorý hovoril, že "pri trestných činoch podľa štvrtej a piatej hlavy súd môže vzhľadom na osobu páchateľa a povahu trestného činu výkon uloženého trestu odňatia slobody nahradiť peňažným trestom, ak odsudzuje páchateľa, ktorý uhradil škodu spôsobenú trestným činom alebo ktorý vydal výnos z trestnej činnosti, ak", a teraz k tým škodám, „ak výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur." A potom sú tam výnimky, ak teda nemôže, ak nespáchal trestný čin ako organizátor, člen organizovanej skupiny alebo ako verejný činiteľ. Pričom paragraf päťdesiat... potom sa tam rieši, akým spôsobom sa nahrádza tá škoda, v akých výškach, a § 52 dokonca hovorí, že "ak sú splnené podmienky podľa § 51 ods. 1", to znamená, že tá škoda nepresiahne takúto výšku, "možno nahradiť aj trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený". Dokonca teda aj ak niekomu bola uložená podmienka, aj ten mohol nahradiť tento podmienečný trest, túto podmienku, peňažným trestom. A to ak uhradil tento peňažný trest do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil, to znamená, že sa mu rušil aj tento podmienečný trest.
A dôvodová správa je ešte zaujímavejšia k tomuto ustanoveniu, ktorá hovorí, že "zrušuje sa súčasné zbytočné rozdelenie na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody a podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, zároveň sa navrhuje zavedenie nového inštitútu náhradu výkonu trestu odňatia slobody peňažným trestom pre páchateľov majetkových a hospodárskych trestných činov, ktorí uhradili spôsobenú škodu alebo vydali výnos z trestnej činnosti, ak súčasne výška škody alebo rozsah činu nepresiahol 250-tisíc eur. Trest odňatia slobody má nielen negatívne dopady na rodinný a pracovný život odsúdeného, ale aj mimoriadne finančne nákladný je pre štát. Výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stojí štát ročne cca 21-tisíc eur, priemerné náklady v roku 2020 boli 56,60 eur na osobu a deň. Je preto mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť. Ponímanie trestu odňatia slobody ako prvotného a prioritného trestu v rámci trestnej politiky spôsobilo, že štát musí neustále zvyšovať kapacity zariadení ústavov na výkon trestu odňatia slobody a budovať nové zariadenia. Pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný", ešte raz, "pritom na páchateľov týchto trestných činov má väčší prevýchovný efekt postih cez financie a majetok ako trest odňatia slobody, ktorý pociťuje ako príkorie." V ods. 5 sú upravené prípady, kedy je vylúčené nahradiť trest peňažným trestom, a teraz v § 52 sa umožňuje nahradiť aj podmienečne odložený trest odňatia slobody, ak sú splnené podmienky § 51. "Súd tak môže umožniť odsúdenému, aby namiesto toho, aby bol niekoľko rokov v skúšobnej dobe a s obmedzeniami a pod dohľadom, zaplatil náhradný peňažný trest, tým u neho nastanú okamžite účinky osvedčenia, čím sa limitujú dopady na jeho osobný, rodinný a pracovný život."
Viete, kto tento návrh predkladal do medzirezortného pripomienkového konania? Pani poslankyňa Kolíková, vtedajšia ministerka spravodlivosti. A dnes absolútne démonizujete ukladanie takýchto alternatívnych trestov, napríklad náhradou finančného trestu, kde my ideme až do 3 mil. eur pre fyzické osoby a ďaleko vyššie ešte, pokiaľ ide o právnické osoby. Čiže považujem to za, za farizejské z vašej strany, že dnes kritizujete ako opozícia ukladanie alternatívnych trestov a sama pani ministerka Kolíková, vaša kolegyňa z opozície, takýto návrh v minulosti v roku 2022, konkrétne 7. 9. 2022, predkladala. Čiže toľko k tým alternatívnym trestom, resp. restoratívnej justícii.
A pokiaľ ide, ešte sa vyjadrím veľmi stručne k tomu, čo hovoril pán Hlina ohľadne tých premlčacích lehôt. Viete, potom zrušme premlčacie lehoty úplne. Nech, nech neexistujú. Aký zmysel majú premlčacie lehoty? Premlčacie lehoty majú taký zmysel, že uplynutím času, a to hovoria medzinárodné dokumenty a literatúra v oblasti trestného práva jednoznačne, uplynutím času stráca spoločnosť záujem na tom, aby potrestala páchateľa, a to najmä z toho dôvodov, z toho dôvodu, že plynutím času, ak daný, daná osoba sa nedopúšťa recidívy, to znamená, nedopúšťa sa znova páchania trestnej činnosti, sa má za to, že takýto páchateľ sa napravil a už nie je účelné mu ukladať trest. To hovorí teória trestného práva. Pokiaľ by to tak nemalo byť, no tak zrušme tie premlčacie lehoty úplne. A tie premlčacie lehoty ideme zase len harmonizovať s okolitým svetom, nejdeme nikde prísnejšie, ako sú, ako sú v okolitých krajinách. Čiže tu je naozaj na zamyslenie, že ako chceme sa stavať k trestnej politike štátu, že chceme naozaj ľudí s krvavými očami zatvárať do basy, alebo chceme ich naprávať, aby klesla kriminalita, aby sa trestná činnosť nepáchala? Je jednoznačne preukázané štúdiami, že výkon trestu odňatia slobody nepodmienečný nemá odstrašujúci cieľ ani neplní ten účel, že páchateľa napraví a že nebude páchať v budúcnosti trestnú činnosť.
Tak skúsme sa zamyslieť nad tým, akým spôsobom nastaviť aj vzhľadom na ochranu poškodených a obetí trestných činov tak ten trestný systém, aby sme tých páchateľov naozaj prevychovali, aby nepáchali tú trestnú činnosť, a nie za každú cenu ich len posielali, poviem vulgárne, do basy, pretože aj tak to neplní ten cieľ a účel, ktorý by malo trestné právo plniť.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie 25.1.2024 12:36 - 12:56 hod.
Boris SuskoZ programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu,...
Z programového vyhlásenia vlády vyplýva v tomto smere potreba najmä humanizácie trestov s ohľadom na princípy právneho štátu, spravodlivé a primerané trestanie trestných činov, priklonenie sa k filozofii restoratívnej justície vrátane uprednostnenia alternatívnych trestov pred potrestaním páchateľa nepodmienečným trestom odňatia slobody, celkového presadzovania alternatívnych trestov a podpory probačnej služby. S tým je nevyhnutne spojené aj riešenie kritickej situácie s preplnenými väznicami, v ktorých sa často ocitajú osoby, pri ktorých by sa účel trestu zabezpečil lepšie inak ako prostredníctvom samotného výkonu trestu odňatia slobody.
Jedným z cieľov návrhu zákona je prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinnosti vyplývajúcich z práv Európskej únie, o ktorých sme tu už viackrát hovorili. Ja len v stručnosti upriamim pozornosť na tie reakcie na tieto konania, ktoré sú v tomto návrhu upravené, a to je napr. poskytnutie záruky pre osoby vo väzbe, ktoré boli odovzdané na základe rozsudku vydaného v neprítomnosti a ktorým rozhodnutie nebolo osobne doručené, kde smernica konkrétne požaduje, že odovzdaná osoba, ktorá podala návrh na obnovu konania alebo odvo... alebo odvolanie, by mala mať možnosť buď požiadať o preskúmanie svojej väzby, alebo by jej malo byť zaručené pravidelné preskúmanie väzby.
Obmedzenie dôvodov odmietnutia vykonať európsky zatýkací rozkaz, jednoznačnejšie vyjadrenie povinnosti dodržania lehôt na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu aj pri podaní sťažnosti s odkladným účinkom, zjednodušenie procesu udeľovania súhlasu so žiadosťou iného členského štátu s prevozom osoby územím Slovenskej republiky. Ďalej zosúladenie, úprava trestných sadzieb v rámci skutkových podstát trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona a úprava trestných činov korupcie tak, aby pasívna aj aktívna korupcia verejného činiteľa nebola viazaná na porušenie povinnosti.
Ďalej odstránenie súčasnej možnosti vypočuť zadržanú podozrivú osobu aj bez prítomnosti obhajcu v prípadoch, v ktorých bol zvolený obhajca nedostupný, a to aj napriek tomu, že zadržaný alebo podozrivý trval na prítomnosti obhajcu, a doplnenie ustanovenia, ktoré výslovne umožňuje podozrivým osobám vykonávať právo na obhajobu prinajmenšom v rozsahu upravenom v európskom práve.
Ďalej zavedenie povinnosti poučovať o právach dieťaťa, voči ktorému je vedené trestné konanie aj nositeľa rodičovských práv. Zavedenie oprávnenia mladistvého obvineného určiť si osobu, ktorá bude poučená o jeho právach v prípadoch, v ktorých zákonný zástupca so zákonom stanovených dôvodov nemôže vykonať svoje práva stanovené v § 35 ods. 1 Trestného poriadku, a zavedenie povinnosti zohľadňovať výsledky lekárskej prehliadky pri rozhodovaní o tom, či je dieťa schopné podrobiť sa výsluchu iným vyšetrovacím úkonom alebo úkonom obstarávania dôkazov, alebo akýmkoľvek opatreniam prijatým alebo plánovaným vo vzťahu k dieťaťu.
Ďalej sa precizuje právna úprava § 337 Trestného poriadku, ktorá zaručuje, že sa v konaní proti mladistvému robí individuálne posúdenie, avšak absentoval v nej dôraz na to, aby sa také individuálne posúdenie robilo v čo najkratšej vhodnej fáze trestného konania a doplnila sa vyvrátiteľná právna domnienka, v zmysle ktorej ak nie je isté, či osoba dosiahla vek 18 rokov, považuje sa táto osoba za dieťa. V doterajšej právnej úprave bola takáto vyvrátiteľná právna domnienka upravená iba pri výsluchu svedka podľa § 135 Trestného poriadku, smernica však požaduje jej uplatnenie pri všetkých úkonoch trestného konania.
Ďalej je potrebné urýchlene pristúpiť k humanizácii trestov v Trestnom zákone za niektoré druhy trestných činov, najmä majetkovej a hospodárskej povahy, s ohľadom na princípy restoratívnej justície a právneho štátu a rešpektovania základných ľudských práv v súlade s trendami trestnej politiky uplatňovanej v štátoch Európskej únie vo forme zníženia maximálnych sadzieb za trestné činy v súbehu s rozšírením rozpätia dolnej a hornej hranice trestu s cieľom neobmedzovať súd pri individualizácii trestu pre páchateľa a zároveň rozšíriť a uprednostňovať alternatívne tresty pre páchateľov so sekundárnym efektom zníženia náporu na väzenský systém a následne na štátny rozpočet.
Je potrebné zároveň poukázať aj na skutočnosť, že aktuálna politika trestania nie je v súlade s čl. 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie v znení "prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu", v duchu ktorého je aj napríklad rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 19. októbra 2023, spisová značka C 605/2021, ktorým bolo vylúčené uplatnenie vnútroštátnej úpravy týkajúcej sa trestu za majetkovú trestnú činnosť z dôvodu jeho neprimeranosti spočívajúci v stanovení trestu odňatia slobody vo výške minimálne päť rokov.
V rámci humanizácie trestov sa do Trestného zákona zavádza úprava všeobecných zásad ukladania sankcií, ktorá explicitne vyjadruje zákaz ukladania krutých a neprimeraných sankcií a explicitne vyjadruje princíp proporcionality, t. j. tam, kde postačí uloženie menej postihujúcej trestnej sankcie, nesmie byť uložená pre páchateľa citeľnejšia sankcia.
Taktiež sa rozširujú kritériá, ktoré by mal súd zohľadniť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery o správanie páchateľa po spáchaní trestného činu, osobitne vo vzťahu k poškodenému, dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu, ako aj výslovné zakotvenie povinnosti súdu pri trestných činoch, ktorými sa ich páchateľ snažil získať alebo získal majetkový prospech, zvážiť najmä uloženie peňažného trestu a to buď samostatne, alebo popri inom treste.
V rámci individualizácie trestov sa po vzore Českej republiky upravuje zoznam poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností tak, aby ich zoznam v Trestnom zákone nebol taxatívny, ale demonštratívny, a s tým spojené odstránenie povinnej úpravy hraníc trestných sadzieb v nadväznosti na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. S ohľadom na uvedený cieľ sa taktiež vypúšťa obligatórne uloženie trestu odňatia slobody pri trestnom čine s hornou hranicou trestnej sadzby trestu odňatia slobody prevyšujúcej päť rokov. Tieto zmeny rozväzujú ruky súdom a vytvárajú tak podmienky pre ukladanie primeraných a spravodlivých trestov.
Z hľadiska dopadov na štátny rozpočet k súčasnému stavu ukladania trestov možno dodať, že trest odňatia slobody sa ukazuje ako najmenej efektívne riešenie. Samotný výkon trestu odňatia slobody jedného odsúdeného stál štát v roku 2021 ročne vyše 22-tisíc eur. Okrem toho, ak vychádzame z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, tak povinné odvody zamestnanca a zamestnávateľa spolu predstavujú ročne asi 8 400 eur. Preto je mimoriadne neefektívne, aby sa vo výkone trestu odňatia slobody nachádzali osoby, ktoré nie sú nebezpečné pre spoločnosť, ktorých náprava by sa aj pri dosiahnutí ostatných účelov trestu dala lepšie zabezpečiť prostredníctvom alternatívnych trestov a ktoré môžu byť zároveň ekonomicky aktívne a tým generovať aj ďalšie príjmy štátu.
Súčasťou návrhu zákona je aj komplexná zmena drogových činov. Súčasné nastavenie drogových trestných činov na základe obvyklých dávok a vo vyšších odsekoch na základe rozsahu, inými slovami hodnoty omamných psychotropných látok, spôsobuje v aplikačnej praxi radu problémov. Obvyklá dávka nie je nikde exaktne stanovená, čo spôsobuje, že táto hodnota je rôzna naprieč súdmi, sudcami a prípadne a obdobné možno konštatovať... prípadne obdobne možno konštatovať aj pre hodnotu omamných a psychotropných látok, ktorá sa taktiež prípad od prípadu odlišuje a v praxi sa dokazuje znaleckými posudkami, ktoré často hodnotu týchto drog stanovujú v niekoľkonásobných intervaloch. Uvedené je v rozpore so zásadou zákonnosti trestného práva a tieto problémy značne znižujú právnu istotu, čo v konečnom dôsledku spôsobuje, že totožné konania páchateľom... za totožné konania páchateľom hrozia rôzne tresty.
Ďalej návrh zákona upravuje aj inštitút trestu prepadnutia majetku v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS. 1/2021 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s príslušnými článkami ústavy, ktoré, ktoré bolo prijaté.
V neposlednom rade je potrebné urýchlene reagovať aj na vývoj inflácie a hospodárstva, vďaka čomu sú kritériá, na základe ktorých sa škoda na majetku kvalifikuje ako trestný čin, už neaktuálne a dochádza ku kriminalizácii osôb bez reálneho nebezpečenstva pre spoločnosť. Z rovnakých dôvodov sa zvyšuje aj horná hranica peňažného trestu z pôvodných 331 930 eur na 3 milióny eur pre fyzické osoby a pre právnické osoby z 1,6 milióna eur na 4 milióny eur.
Definícia škody na účel trestného konania sa rozširuje o škodu spôsobenú štátnemu rozpočtu alebo rozpočtu Európskej únie najmä daňovými trestnými činmi, z dôvodu umožnenia štátu, príslušným štátnym orgánom, obciam, vyšším územným celkom a podobne si v trestnom konaní uplatňovať nárok na náhradu takto vzniknutej škody na verejnom rozpočte.
Cieľom návrhu zákona je tiež zabezpečiť dostatočnú kontrolu osôb, ktorým bola uložená ambulantná forma ochranného liečenia, a zabezpečiť stály dohľad nad týmito osobami až do momentu, kedy bude naplnený účel ochranného liečenia. Nakoľko ide o páchateľov, ktorí bez riadnej liečby môžu byť potenciálnym rizikom pre spoločnosť, je potrebné nastaviť systém adekvátnej kontroly dodržiavania ochranného liečenia.
V neposlednom rade návrh zákona reaguje aj na zriadenie Detenčného ústavu v Hronovciach, v dôsledku čoho je potrebné prehodnotiť právnu úpravu vo vzťahu k osobám, pre ktoré má byť detencia určená. Umiestneniu do detenčného ústavu musí predchádzať výkon ochranného liečenia ústavnou formou alebo výkon trestu odňatia slobody, v rámci ktorého je u danej osoby zistené, že pre duševnú poruchu nemôže vykonávať ústavné ochranné liečenie alebo trest odňatia slobody a zároveň je jej pobyt na slobode tak nebezpečný, že je potrebné ju izolovať od spoločnosti a liečiť v rámci detenčného ústavu.
Naliehavosť úpravy Trestného poriadku a na to nadväzujúcich právnych predpisov vyplýva z potreby zosúladiť právnu úpravu s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré konštatovali porušenie základných práv sťažovateľov, ktoré boli účastníkmi trestného konania, potrebou podrobnejšej úpravy inštitútu spolupracujúcej osoby, obvineného, resp. takzvaných kajúcnikov, ako aj úpravou ďalších procesných ustanovení s cieľom zabezpečiť právo na spravodlivý proces, v rámci ktorého by malo dochádzať k obmedzovaniu základných ľudských práv, napríklad osobnej slobody, práva vlastniť majetok, účastníkov trestného konania len na základe zákonných dôvodov, čo sa pri aktuálnej právnej úprave nedeje aj vzhľadom na zneužívanie inštitútov trestného práva špecializovanými trestnými zložkami v neprimeranom rozsahu za ostatné tri roky, čo sme mohli byť svedkom, aj čo ste si mohli včera, resp. dnes ráno vypočuť z úst spravodajcu k tomuto návrhu zákona.
Z procesných ustanovení ide predovšetkým o zneužívanie inštitútu väzby, inštitútu zaistenia majetku, inštitútu spolupracujúcich osôb, poskytovania nezákonných benefitov uzatváraním nezákonných dôvodov... nezákonných dohôd, resp. neprimeraných benefitov a prijímanie obžalôb bez splnenia materiálnych atribútov obžaloby.
Medzi často porušované práva obvinených možno zaradiť aj právo na obhajobu. Podľa prieskumu zákonnosti postupov orgánov činných v trestnom konaní vykonaného Slovenskou advokátskou komorou v septembri 2023 až 64 % advokátov má skúsenosť s nezákonným donucovaním zo strany OČTK a až 98,6 % opýtaných v týchto prípadoch sa vyskytuje v predprípravnom a prípravnom konaní. Medzi najčastejšie prípady nezákonného donucovania patrí podmieňovanie nepodania návrhu na vzatie do väzby priznaním, v prípade ktorého sa 48 % advokátov vyjadrilo, že s takýmto postupom OČTK sa stretlo.
Z uvedeného prieskumu vyplývajú aj ďalšie spôsoby, ktorými orgány činné v trestnom konaní maria alebo obchádzajú výkon obhajoby; 46 % advokátov má skúsenosť s tým, ako príslušníci OČTK navštevujú obvinených vo väzbe bez upovedomenia obhajcu, a 44 % advokátov odpovedalo, že má vedomosť o tom, že po vznesení obvinenia voči ich klientovi sú oslovovaní svedkovia inými orgánmi činnými v trestnom konaní pred ich výsluchom procesne činným vyšetrovateľom.
Nezákonný nátlak zo strany OČTK sa dotýka aj priamo advokátov, keď 21,5 % opýtaných advokátov uviedlo, že bolo vyzvaných na ukončenie obhajoby klienta. V praxi sa obhajcovia stretli aj s extrémnejšími prípadmi ovplyvňovania, kedy ich OČTK postavili do pozície svedkov, alebo boli v neskoršom štádiu taktiež obvinení a je voči nim podaný aj návrh na väzobné stíhanie, kde medzi uvedené prípady možno zaradiť aj napríklad medializovaný prípad advokáta Martina Ribára, ktorý bol viac ako rok a pol nezákonne stíhaný v kolúznej väzbe za poskytovanie právnych služieb svojim klientom, čo vyplýva z nálezu Ústavného súdu. Za uvedeného obhajcu sa postavila aj Slovenská advokátska komora a Iniciatíva advokátov za právny štát svojím manifestom, ktorý podpísalo 105 advokátov a 22 predstaviteľov iných právnických profesií. V manifeste uvedení predstavitelia právnickej obce poukázali na nadužívanie a zneužívanie inštitútov takzvanej kolúznej väzby, na zásahy do nezávislosti súdnej moci a na zásahy do nezávislosti advokácie.
Návrh zákona reaguje na uvedené problémy konkrétnymi zmenami. Z uvedených dôvodov v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie z Českej republiky najmä, podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny sa navrhuje niekoľko zmien a to predovšetkým za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom. Ide najmä o rozšírenie oprávnenia procesných subjektov žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj prokurátora, rozšírenie úlohy súdu pri zásahu do základných práv počas prípravného konania a to aj s poukazom na doteraz riadne neimplementované normy európskeho trestného práva procesného, spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi, explicitná úprava možnosti použitia nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného. V záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce takzvaných spolupracujúcich osôb s OČTK spresniť tieto podmienky a vytvoriť právny rámec ich účinnej kontroly v konaniach, v ktorých sa spolupracujúca osoba podieľa na objasňovaní trestnej činnosti a to tak zo strany prokuratúry, ako aj sudcu pre prípravné konanie, resp. súdu pri zachovaní podstaty a zmyslu tohto inštitútu. Čiže nemôžme súhlasiť s tým, čo tu bolo povedané, že sa ide zrušiť inštitút spolupracujúcej, spolupracujúceho obvineného.
Ďalej úpravu možnosti preskúmania nezákonne uzavretej dohody o vine a treste na základe dovolania vo verejnom záujme, obmedzenie možnosti prokurátora podať obžalobu len na prípady, ak je prokurátor schopný v konaní pred súdom uniesť dôkazné bremeno, v ostatných prípadoch, ak trvajú pochybnosti o tom, či sa skutok stal, ktoré však nemožno vyvrátiť dostupnými dôkazmi, ustanoviť povinnosť prokurátora stíhanie obvineného zastaviť. Ďalej zaistenie obhajobných práv podozrivých osôb v prípravnom konaní, napríklad doplnením medzi zákonné podmienky podania obžaloby aj podmienky právoplatného rozhodnutia o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným alebo po ich inom vybavení.
Vzhľadom na vyššie uvedené je otázna aj opodstatnenosť duálnej organizácie prokuratúry, ktorá by mala byť v zmysle § 2 zákona č. 151/2003 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti. Oproti tomu výsledkom duálnej organizácie prokuratúry je možné ohrozenie bezpečnosti štátu, kedy dva štátne orgány Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Úrad špeciálnej prokuratúry presadzujú dva odlišné koncepty trestnej politiky štátu, pričom ÚŠP napriek tomu, že nie je na rozdiel od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ústavným štátnym orgánom, tvorí autonómnu trestnú politiku, pri ktorej nerešpektuje Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako hlavu monokratickej štruktúry prokuratúry, čo sa prejavuje okrem iného aj tým, že prokurátori ÚŠP nerešpektujú rozhodnutia generálneho prokurátora, obchádzajú rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 tým, že podávajú obžaloby ešte pred rozhodnutím o § 363, respektíve podávajú obžaloby súčasne so zamietnutím sťažností proti uzneseniu o vznesení obvinenia, či maria právo obvineného podať návrh podľa § 363, resp. dochádza k zásadne odlišnému výkladu právnych noriem zo strany ÚŠP a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím dochádza k narušeniu princípu právnej istoty a predvídateľnosti práva.
ÚŠP taktiež porušila princíp prezumpcie neviny vo vzťahu k podozrivým obvineným alebo obžalovaným osobám, pričom priamo z Etického kódexu prokurátorov vyplýva, že prokurátor v trestnom konaní v plnom rozsahu rešpektuje princíp prezumpcie neviny, verejne nevyslovuje presvedčenie o vine alebo nevine osoby, ktorá je podozrivá, obvinená alebo obžalovaná, s výnimkou oficiálnych vyjadrení v rámci súdnych konaní, čo sa tak za ostatné obdobie častokrát dialo.
V súlade so zámermi programového vyhlásenia vlády v časti týkajúcej sa súdnictva a prokuratúry, podľa ktorej faktická autonómia Úradu špeciálnej prokuratúry sa stala väčšou ako tá, ktorá bola upravená zákonom, čo vo výsledku narušilo tak hierarchiu, ako aj jednotnosť postupov prokuratúry pri uplatňovaní viacerých procesných inštitútov trestného konania, sa navrhuje aj zmena zákona č. 153/2021 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Uvedené odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny.
V neposlednom rade možno návrh na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry podporiť aj návrhom generálneho advokáta Manuela Camposa Sánchesa-Bordona z 23. novembra 2023 vo veci C-634/22 na návrh Mestského súdu Sofia na začatie prejudiciálneho konania vo veci týkajúcej sa zrušenia špecializovaného trestného súdu v Sofii, v ktorom okrem iného uviedol, že vnútroštátny zákonodarca je oprávnený zvoliť si tak systém trestného súdnictva, v ktorom majú všeobecné súdy právomoc rozhodovať o všetkých typoch trestných činov, ako aj iný systém, v ktorom sa na určitom špecializovanom súde koncentruje právomoc rozhodovať o určitých obzvlášť závažných trestných činoch. Oba modely sa používajú v rôznych členských štátoch, ktoré si, pripomínam, môžu vybrať ktorýkoľvek z nich alebo ho zmeniť.
A pokiaľ sa to teda týka samotného Špecializovaného trestného súdu, kde je potrebné zachovať právo na zákonného sudcu, tak o to viac sa to týka aj samotnej špeciálnej prokuratúry, ktoré boli v Bulharsku, ktorého sa toto rozhodnutie týka, zrušené tak špeciálna prokuratúra aj špecializovaný trestný súd práve z tých dôvodov, že došlo k absolútnej koncentrácii moci na týchto orgánoch a dochádzalo k zneužívaniu tejto moci, čo viedlo aj Bulharsko k tomu, že tieto, takéto úzko špecializované samostatné jednotky oni zrušili.
V prebiehajúcej diskusii, najmä pokiaľ ide o samotné trestné sadzby, žiaľ, nezaznelo, že nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože častokrát sa tu hovorí o tom, že akým spôsobom ideme znižovať tie tresty a prečo to tak robíme, no možno neodznelo, že nepodmienečný trest odňatia slobody má takzvaný imobilizačný efekt. Prejavuje sa tu efekt väzenia ako takzvanej totálnej inštitúcie, kde je človek ovplyvňovaný kriminogénnymi faktormi väzenskej subkultúry a prostredia väzenia. Strácajú sa pracovné väzby, pracovné návyky, sociálne väzby či rodinné väzby. Odsúdený človek nielenže pri výkone trestu odňatia slobody nemá možnosť získavať prostriedky na sanovanie škody spôsobené trestným činom, ale, naopak, my všetci sa mu skladáme na výkon trestu desiatkami tisíc eur ročne, ako som už predtým uviedol. Odborná literatúra akcentuje nevyhnutnosť ukladania alternatívnych trestov pre neefektívnosť trestu odňatia slobody.
Toľko na úvod z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.1.2024 4:18 - 4:18 hod.
Boris SuskoPán poslanec Grendel, pokiaľ hovoríte o štyridsiatich rozhodnutiach, neviem, o akých štyridsiatich rozhodnutiach teda hovoríte, ale asi o tých tridsiatich deviatich z tých štyridsiatich, ktoré boli ukončené dohodami o vine a trestne, nie odsúdením. A sám dobre viete, že pri uzatvorení dohody o vine a treste sa nedokazujú veci. To znamená, neprebieha...
Pán poslanec Grendel, pokiaľ hovoríte o štyridsiatich rozhodnutiach, neviem, o akých štyridsiatich rozhodnutiach teda hovoríte, ale asi o tých tridsiatich deviatich z tých štyridsiatich, ktoré boli ukončené dohodami o vine a trestne, nie odsúdením. A sám dobre viete, že pri uzatvorení dohody o vine a treste sa nedokazujú veci. To znamená, neprebieha dokazovanie a to, či sa niekto prizná, alebo neprizná, alebo uzavrie s nejakým konkrétnym benefitom dohodu a vine a trestne, nie je nijakým dôkazom o tom, že sa to tak stalo, pretože tam neprebieha žiadne dokazovanie.
Ďalej, pán poslanec Vančo, úlohou je, Úradu špeciálnej prokuratúry alebo teda prokurátorov a vyšetrovateľov, ste povedali, že je usvedčovať páchateľov. Ako ja s tým súhlasím, aj keď nie úplne, lebo zákon, Trestný poriadok hovorí niečo iné, že oni majú zabezpečovať dôkazy tak v prospech, ako aj v neprospech na to, aby sa spravodlivo dosiahol výsledok, že či ten páchateľ je vinný, alebo nevinný, aby sa, aby sa zistila, zistila jeho vina, ale hlavne je zákonným spôsobom.
A my tu počuli dve hodiny o tom, ako to robili orgány práve pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry nezákonným spôsobom. A o to ide, a preto treba zmeniť ten systém.
A pokiaľ hovoríte o korupciu... korupcii za tri roky, tak neviem, kde beriete tieto informácie, ja tu mám tabuľku, môžem vám ju ukázať potom, kde momentálne my máme 10 až 15 rokov za korupciu, za prijímanie úplatku napríklad, ideme to znížiť na 4 až 10 rokov. Desať rokov je málo podľa vás? V Čechách majú 5 až 12, v Rakúsku 1 až 15, v Nemecku 1 až 10 pri najzávažnejších prípadoch. 1 až 10. To znamená, takisto tam môžu uložiť za to podmienku. My máme 5 až 12, pri 5 až 12 už nemôžme uložiť podmienku.
Tak neviem, kde ste zobrali ten, tú, tú konštrukciu, že môžme uložiť 3 roky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie 25.1.2024 3:36 - 4:00 hod.
Boris SuskoAle predsa nebudeme podporovať to, že vy robíte opozičnú obštrukciu. Máte na to, samozrejme, právo, je to forma poslaneckej práce, ale nemôžte očakávať, že v takom prípade, keď vy budete robiť politickú obštrukciu, že druhá strana, v tomto prípade koalícia, vám na toto skočí a bude sa zapájať do diskusie a bude vám ešte pomáhať v tejto obštrukcii, takže ak by ste pristupovali konštruktívne od začiatku, tak tá diskusia alebo rozprava, pretože v parlamente prebieha rozprava, nie diskusia, mohla vyzerať úplne inak, mohla vyzerať odborne a mohli sme sa tu naozaj seriózne o tom baviť. Ale vy ste zvolili štýl opozičnej obštrukcie a my sme ho akceptovali, takže sa nemôžte čudovať, že je to dnes a teraz v tomto momente tak, ako to je.
A dovoľte mi na záver, po tom, čo tu povedal pán poslanec Gašpar, čo sú otrasné veci, otrasné veci, čo sa diali za ostatné tri roky, a verím, že nikto z nás by nechcel byť účastníkom takýchto vyfabulovaných obvinení a porušení základných ľudských práv a slobôd a jedného z najzákladnejšieho práva, a to právo na osobnú slobodu, tak mi dovoľte na záver zareagovať na túto rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu k reforme trestnej politiky Slovenskej republiky práve z dôvodov, ktoré tu boli pomenované a ktoré odôvodňujú jednoznačne skrátené legislatívne konanie, aj keď musím povedať, že tento legislatívny proces už dávno nemôžme označiť ako skrátené legislatívne konanie, ktoré spravidla trvá niekoľko hodín alebo niekoľko dní, ako sme tu boli svedkami v 135 prípadoch v minulom volebnom období.
Tento legislatívny proces trvá už od 6. decembra minulého roku, čo je bezprecedentný prípad. Musím, žiaľ, skonštatovať, že či už tá rozprava tu v parlamente, ale aj diskusia mimo rokovacej sály skĺzla do roviny neodbornosti, tendenčných, emočných vyjadrení, neodborných vyjadrení, poloprávd alebo dokonca vyložených klamstiev a úmyselného zavádzania občanov alebo aj institúcií Európskej únie. Je mi ľúto, že musím súhlasiť z citátom Franza Kafku: „Lež sa nastoluje jako světový řád.“
Úlohou a esenciálnou vlastnosťou štátu je byť mocenským hegemónom na svojom území. Štát si tento účel buduje... na tento účel buduje silové zložky a v kontexte trestnej politiky štátu presnejšie policajné zložky, prokuratúru a súdy. Štát ako hegemón si buduje svoju mocenskú prevahu s cieľom slúžiť svojim občanom a chrániť ich. O to nebezpečnejšie je, keď štát zneužíva svoju mocenskú povahu a prevahu proti svojim občanom v intenzite predstavujúce vážne zásahy do základných práv a slobôd. Keď štát obmedzí slobodu jednotlivca a vezme ho do väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, preberá ochranu jeho života a zdravia. Nezlyhala snáď Slovenská republika, keď vo väzbe zomrel či už generál Lučanský, alebo advokát Krivočenko? A to pri pochybení, ktoré boli konštatované aj napríklad verejnou ochrankyňou práv?
Dámy a páni, hovoríme tu o objektívnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Slovenská republika prevzala zodpovednosť za ochranu ich života a zdravia a v tejto ochrane zlyhala. Uznávaný anglický právnik, sudca a politik William Blackstone, známy svojimi komentármi, zdôrazňoval, že spravodlivosť, to znamená, radšej oslobodiť desať vinných, ako sa vystaviť nebezpečenstvu potrestať čo i len jedného nevinného človeka. Reflektuje to i stará zásada in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech páchateľa.
A v neposlednom rade musím spomenúť i zásadu subsidiarity trestnej represie, teda funkcie trestného práva ultima ratio. Trestné právo nemá byť primárny nástroj na riešenie spoločenských problémov. Trestné právo máme v demokratickom právnom štáte, akým chce a musí byť Slovenská republika, aplikovať subsidiárne, teda až vtedy, keď aplikácia iných právnych odvetví zlyháva. To hovorí ustálená doktrína potvrdená aj judikatúrou ústavných sudbou... súdov, odborná spisba a, samozrejme, aj zdravý sedliacky rozum. Objektívna realita a dôkazom toho je i táto parlamentná rozprava, je však na míle vzdialená od humánnej a racionálnej aplikácie štandardov trestného práva. Trestné právo sa stalo nástrojom na likvidovanie politickej opozície, čo sme tu mali možnosť pred chvíľou vyše 120 minút počuť, čoho dôkazom je napríklad aj známe pexeso Veroniky Remišovej.
Dámy a páni, ukážte mi demokratický právny štát, v ktorom politik vyšetrí trestný čin, označí páchateľa a stanoví mu trest.
Problém, ktorý riešime v skrátenom legislatívnom konaní, však nie sú politici. Je to oveľa horšie. Špecializované zložky verejnej moci začali systematicky zlyhávať. Namiesto zásady prezumpcie neviny, sa začalo pracovať so zásadou prezumpcie viny. Namiesto zásady in dubio pro reo začali špecializované zložky štátu pracovať v móde radšej desať nevinných potrestaných ako desať nevinných na slobode. A namiesto zásady legality začali špecializované zložky štátu aplikovať zásadu účel svätí prostriedky.
Ja si už neviem predstaviť vážnejšie porušenie ľudských práv ako toto. Namiesto racionálnej a humánnej aplikácie inštitútov trestného práva sme tu postupne vytvorili nebezpečný koktejl nezmyselne drakonických trestov odňatia slobody v kombinácii s obligatórnym protiústavným trestom prepadnutia celého majetku. A aby toho nebolo málo, špecializované zložky štátu, ktoré majú chrániť občanov a verejné dobro, začali zneužívať inštitúty trestného práva, inštitút väzby, podmienky väzby, inštitút spolupracujúcich obvinených, inštitút dohody o vine a treste či inštitút zaistenia majetku. Ku všetkým spomenutým inštitútom trestného práva jestvujú koreláty v podobe ústavou chránených základných práv a slobôd.
Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Podľa čl. 49 ods. 4 Charty základných práv Európskej únie prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu. Primeranosť trestania akcentuje vo svojej judikatúre i Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 19. októbra 2023, ktorým dokonca skonštatoval neuplatniteľnosť vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa trestu pre jej neprimeranosť.
Vzhľadom na drakonické nastavenie trestných sankcií v Trestnom zákone Slovenskej republiky je evidentné, že tieto sankcie nespĺňajú ľudskoprávne štandardy vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky alebo Charty základných práv Európskej únie. A vy viete, že to nie je môj výmysel, ale odborná verejnosť na tento stav poukazuje už od roku 2006, odkedy bol prijatý teraz platný a účinný Trestný zákon.
Pokiaľ ide napríklad o trest prepadnutia majetku, veď to nie je náš výmysel. Ústavný súd konštatoval, že § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý je takisto predmetom tejto novely.
Chcel by som poukázať ešte na niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, čo je základné odôvodnenie tohto skráteného legislatívneho konania. Osobná sloboda je základným ústavou chráneným právom, ktorá vychádza z Listiny základných práv a slobôd, ako aj z Charty, ktorú som citoval. Obmedzenie osobnej slobody je jedným z najvážnejších zásahov do základných práv fyzickej osoby. Povedal by som, že okrem fyzických trestov, od ktorých sme, chvalabohu, historicky už dávno ustúpili, je obmedzenie osobnej slobody najvážnejším zásahom štátu do ľudského života, do ústavou chráneného práva na osobnú slobodu, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
Ústava v čl. 17 ods. 1 hovorí, že osobná sloboda sa zaručuje, že nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
Počuli sme tu pred chvíľou vyše 120 minút dôkazov o tom, ako boli porušované tieto práva na ochranu osobnej slobody. Okrem toho, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, hovorí čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky.
Mali sme tu prípady nezákonných väzieb, ktoré trvali niektoré vyše 560 dní. Mali sme tu prípady mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestu. Keď sa jednotlivým obvineným vo väzbe nedoručovali listy od rodiny, neumožňovali kontakt s rodinou, s notármi, s obhajcami, čo spôsobovalo ďalšie porušovania práv ich blízkych osôb na správu majetku a na ďalšie veci. A niektorí z nich v takejto väzbe zomreli.
Čo viac, kolegovia, potrebujete? Aké ešte potrebujete iné porušovanie základných ľudských práv a slobôd ako tieto, ako to, že na základe takýchto porušovaní ľudských práv ľudia vo väzba zomreli. Potrebujete ešte niečo viac, ešte nejaký ďalší dôvod? A na toto máme aj toľko diskutované rozhodnutia, či už Ústavného súdu, alebo Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval neoprávnené väzby. Áno, samozrejme, že to konštatoval vo vzťahu k súdom, lebo však vždy Ústavný súd rozhoduje len vo vzťahu k súdu, ale ten návrh a to zavedenie tých jednotlivých súdnych inštancií pri tom návrhu na väzobné stíhanie niekto podal. A kto to bol? Boli to prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v každom jednom prípade. To abstrahujete od tohoto celého?
Hovoríte o tom, že máme tu nejaké kontrolne mechanizmy, ktoré naprávajú tento, tento, tieto pochybenia. A tieto kontrolné mechanizmy sú nastavené na to, že majú naprávať chyby, ktoré sa stanú nejakým neúmyselným konaním alebo neúmyselnými procesnými chybami v rámci konania, ale nie sú tu na to, aby naprávali úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd v prípravnom a v predprípravnom konaní. Na to naozaj určené nie sú. A na to treba zmeniť systém tak, aby k takému základnému porušovaniu ľudských práv a slobôd dochádzať nemohlo.
Pán poslanec František Majerský sa pýtal, resp. konštatoval vo svojej rozprave, že prečo v skrátenom legislatívnom konaní, veď nejde o život. A dvaja mŕtvi vo väzbe nestačia? Nejde o život? Nejde o život a zdravie advokáta Ribára, ktorý bol vyše 560 dní vo väzbe nezákonnej, ktorú vyhlásil Ústavný súd ako nezáv... nezákonnú väzbu a bolo mu tam poškodené zdravie? To nestačí na to, aby sme robili systémové zmeny v skrátenom legislatívnom konaní? Ja si myslím, že to jednoznačne, jednoznačne stačí.
O tých jednotlivých ďalších dôvodov, dôvodoch z hľadiska zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry už tu bolo povedané veľa aj z hľadiska jednotlivých spolupracujúcich obvinených, aj nezákonných poskytovania benefitov a dohodu o vine a treste, takže ja sa už nebudem tomu venovať znova, pretože by som to stále opakoval a stále by som opakoval, že sú tu, je tu prezentované zavádzanie, že ideme rušiť nejakú inštitúciu.
Úrad špeciálnej prokuratúry nie je inštitúcia, je to, organizačne je to Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry. Nie je to samostatná inštitúcia, je to špecializovaný odbor na Generálnej prokuratúre a prokuratúre, ktorá je monokratický orgán zložený z jednotlivých súborov, ktoré sú vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Úrad špeciálnej prokuratúry je v tomto systéme úplnou anomáliou. Je to špecializovaná zložka úzkeho okruhu osôb, ktorí sú nekontrolovateľní, ktorí sa dostali do stavu, že ich nemôže nikto skontrolovať. Ak je zaujatý, napríklad zaujatá krajská prokuratúra ako celok, Generálna prokuratúra stále môže odňať spis danej krajskej prokuratúre, prideliť ten spis inej krajskej prokuratúre, aby ďalej konala. V prípade špeciálnej prokuratúry takáto kontrola neexistuje.
V právnom systéme Slovenskej republiky akýkoľvek prvostupňový orgán, ktorý rozhoduje v nejakých veciach, tak má nad sebou iný orgán druhostupňový, ktorý ho môže opraviť, resp. nad ním vykonáva dozor. Ak to aj nie je nadriadený orgán, môže to byť iný orgán, napríklad ako v Policajnom zbore funguje Úrad inšpekčnej služby. Úrad špeciálnej prokuratúry žiadny takýto kontrolný mechanizmus nemá. Kto kontroluje Úrad špeciálnej prokuratúry? No sám len špeciálny prokurátor zase, to znamená, len v rámci tohoto uzavretého okruhu osôb, úzkeho okruhu 30 blízkych osôb sa navzájom kontrolujú. (Ruch v sále a reakcie z pléna.)
Ale súdy predsa nekontrolujú zákonnosť postupu v prípravnom a v predprípravnom konaní. (Reakcia z pléna.) A to nie sú blbosti. Veď v takýchto konaniach sa diali všetky porušenia základných ľudských práv. Aké blbosti? Ako to snáď nemyslíte vážne... (Krátka pauza. Reakcie z pléna. Ruch v sále.)
Ďalším... Pozrite sa, už, ďalšie veci, na ktoré by som chcel zareagovať, je, že napríklad Benátska komisia vo svojom zozname kritérií právneho štátu explicitne vymedzila prezumpciu neviny ako jedným... jeden zo základných kritérií právneho štátu, kde sa hovorí, že neúmyselnému či úmyselnému ovplyvňovaniu príslušného súdu zo strany iných štátnych zložiek vyslovovaním predčasných úsudkov o skutkovom stave sa treba vyvarovať. Koľkokrát sme boli svedkami v predchádzajúcich rokoch, kedy vystupoval či už policajný prezident, alebo sám špeciálny prokurátor, alebo prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry na tlačových konferenciách a už vopred hovorili o niektorých osobách ako obvinených, že sú vinní. Vytvárali prezumpciu viny. To je v poriadku? Ja si myslím, že to, že to v poriadku nie je. Čiže to sú, myslím si, jednoznačné dôvody na to podľa nášho názoru, prečo treba v skrátenom legislatívnom konaní tieto jednotlivé právne normy upraviť.
Veľmi stručne teraz zareagujem na nejaké veci, aj keď sa netýkajú skráteného legislatívneho konania, ale, ale sú predmetom alebo boli predmetom rozpravy a podľa môjho názoru sú, sú určitým spôsobom dezinformačné alebo, alebo zavádzajúce.
Premlčanie tri roky pri korupcií. Častokrát sme tu počuli, že si to robíme sami pre seba, lebo po troch rokoch, keď skončíme vládnutie, už nikto nebude môcť také naše konanie preverovať, pretože sa premlčí. (Potlesk.) Len zabudli... zabudli ste povedať, že pokiaľ ide o verejných činiteľov, tá premlčacia doba nie je tri roky, ale je vždy desať rokov. Treba si prečítať ten návrh s porozumením. (Potlesk.)
Pokiaľ ide o... pokiaľ ide o Európsku... pani Jurík Beáta sa pýtala, že ako je to s Európskou komisiou, že znižujeme možnosti Európskej prokuratúry, ako komunikujeme s Európskou komisiou a prečo až teraz. No my nekomunikujeme s Európskou komisiou až teraz, komunikujeme s ňou od úplného začiatku, ešte predtým, ako sme vôbec predložili do vlády tieto návrhy, sme ich komunikovali s Európskou komisiou a komunikujeme ich na týždennej báze a vysvetľujeme si jednotlivé, jednotlivé veci, ktoré, ktoré Európska komisia námietky, námietky má.
A čo sa týka aj takisto legislatívneho procesu a tie tiež informácie o tom, že, že nám Európska komisia zakázali ísť v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré tu viackrát zazneli, no Európska komisia nám nemôže nič zakázať, môže nám len odporučiť. Áno, odporučili nám, aby sme nešli tak rýchlo, na druhej strane my na to máme dôvody a tieto dôvody budeme ďalej vysvetľovať Európskej komisii, ako ich aj vysvetľujeme doteraz.
Ďalšia otázka alebo ďalšia vec, ktorá tu bola spomínaná, spomínaná, je, že sa budú prehodnocovať všetky už uložené tresty v dôsledku zmeny právnej kvalifikácie. To zase nie je pravda. Návrhy jednoznačne hovoria o tom, že právoplatné rozhodnutia... právoplatných rozhodnutí sa táto novela nijakým spôsobom nedotkne, že to je takisto zase klamstvo a zavádzanie.
Viackrát tu zaznieva aj z úst tu sediaceho pána poslanca Grendela, že zavádzame symbolické tresty. Ja neviem, z čoho vychádzate, že zavádzame symbolické tresty. Ideme harmonizovať tie tresty tak, ako sú v okolitých krajinách Európskej únie, či je to v Nemecku, v Rakúsku, v Českej republike, kde je postavený ten systém, čo chceme dosiahnuť na individualizácii trestu, aby sudca mohol posúdiť daný prípad a individuálne a individualizovane pre toho konkrétneho páchateľa stanoviť trest. A dokonca nejdeme v tom rozsahu, ako ide napríklad Nemecko alebo Rakúsko, že na 100 % tej možnosti pre sudcu, to znamená od 1 roka alebo od 0 po 10, alebo 15 prípadne v niektorých prípadoch, ale my tú spodnú hranicu zvyšujeme. A tá spodná hranica je vždy dôležitejšia ako tá vrchná hranica. Čiže ideme, sme ešte ďalej, sme ešte prísnejší ako v týchto krajinách stále, napriek tomu, že takýmto spôsobom znižujeme trest, trestné sadzby.
A to, že symbolické tresty alebo že všetkým bude uložený podmienečný trest, ako to vy viete? Vy ste sudcovia? Už pani, pani exministerka Kolíková povedala, že na základe tohto budúca vláda nebude môcť nikoho trestne stíhať. Odkedy vlády trestne stíhajú niekoho? (Reakcia z pléna.) No presne, posledné tri roky, nemali by náhodou trestať a súdiť súdy? Veď na to tu máme súdne inštancie a na to tu máme tých sudcov, aby posúdili primeranosť trestu, ktorému páchateľovi aký trest uložia.
A aj podmienečný trest je trest. Veď nerobte tu zase, nevytvárajte tu domnienku, že podmienečný trest nie je trest. Keď niekto je odsúdený na trojročný trest s podmienečným odkladom päť rokov, tak počas piatich rokov keď sa dopustí akejkoľvek, akéhokoľvek priestupku, tak sa mu ten trest predsa premení na nepodmienečný trest. A ten sudca, pokiaľ bude ukladať taký trest a vyhodnotí, že tomu páchateľovi nie je primeraný podmienečný trest, lebo nenahradil škodu, neoľutoval, nedal mu primeraný trest alebo nezaplatil finančný trest, nevykonal povinnú prácu alebo ďalší alternatívny trest, no tak vždy mu môže uložiť nepodmienečný trest.
Čiže to sú také emotívne vyjadrenia, že symbolické tresty, ja neviem, kde ste k tomu prišli. Keď toto funguje v Rakúsku, v Nemecku, v Českej republike, prečo by to nemalo fungovať u nás? A keď teda to podľa vás nefunguje, tak tieto drakonické, vysoké tresty, ktoré my dnes máme, tie fungujú? Máme nižšiu kriminalitu ako v Rakúsku alebo v Nemecku? Napriek tomu, že máme absolútne najvyššie, alebo druhé najvyššie trestné sadzby vôbec v celej Únii? No nefungujú. Ten systém drakonických trestov nefunguje. A bolo to, je to preukázané na mnohých štúdiách a celá volebná Európa ide úplne opačným smerom, čomu sa my chceme teda priblížiť.
Ďalšia dezinformácia. Ak niekto niečo ukradne vlámaním, tak môže získať beztrestnosť. Zase niekto nečítal s porozumením, pretože pri trestnom čine krádeže, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a spôsobí tak malú škodu alebo spácha čin vlá... spácha čin vlámaním, tak sa dopúšťa trestného činu. Čiže akonáhle je to vlámanie, tak je to bez ohľadu na škodu trestný čin, čiže žiadna beztrestnosť tu, tu nehrozí. Čiže to sú, viete, keď niekto, bez urážky, tomu nerozumie alebo nevie si to prečítať s porozumením, tak potom takýmto spôsobom zavádza a tí občania to pozerajú, a keď toto počúvajú, tak čo si o tom majú myslieť, keď takýmto spôsobom ich, ich zavádzate.
Čiže toľko veľmi v stručnosti, ja verím, že v prvom, resp. v druhom čítaní tá rozprava bude konštruktívnejšia a že sa budeme vedieť baviť aj o, o konkrétnych veciach, o konštruktívne, že budeme vedieť si vyargumentovať jednotlivé veci, a my sme pripravení počúvať, tak ako sme počúvali aj túto rozpravu k skrátenému legislatívnemu konaniu a, samozrejme, budeme reagovať aj na prípadné návrhy alebo, alebo podnety, ktoré prídu z vašej strany.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
