Videokanál poslanca

Ďakujem. Perfektné. Ďakujem, ďakujem.
Pán Krátky, aj vám ďakujem za váš príspevok. Rada by som naň reagovala. Enviroznečistenie je u nás naozaj obrovský problém, ktorý musíme riešiť. Nemôže sa robiť hurá systémom, ale naozaj dobre nastaveným manažérskym prístupom. Aj národná autorita pre externú kontrolu preverovala, ako je na tom Slovensko so systematickým odstraňovaním envirozáťaží, čiže území, ktoré sú kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj teda nesprávnym nakladaním a odpadom. Ich riešenia totiž majú naozaj negatívny vplyv na, nielen na štátny rozpočet, ale teda hlavne, ako som už aj spomínala, na zdravie a kvalitu života ľudí.
Áno, pán Krátky, kontrolóri NKÚ podrobne spracovali stav odstraňovania envirozáťaží, zo šesťdesiatich lokalít určených uznesením vlády na sanáciu bola do konca roka ´21 ukončená sanácia len na jednej lokalite. Odstraňovanie na 24 lokalitách, za čo zodpovedal envirorezort, sa nezrealizoval. V roku ´16 až ´21 plánovali ministerstvá životného prostredia, obrany a hospodárstva uskutočniť desať projektov sanácie na 51 lokalitách. Nezrealizovali sa štyri projekty na 18 lokalitách v celkovej hodnote takmer 108 mil. eur. Doteraz bola sanácia envirozáťaží závislá od zdrojov Európskej únie a napriek tomu viac ako polovica týchto peňazí nebola využitá a envirorezort v kontrolovanom období neprijal opatrenia na zlepšenie ich čerpania. A my teraz hovoríme, že pri tomto všetkom, že máme prijať v hurá systéme bez komplexného návrhu riešenia v skrátenom legislatívnom konaní tento návrh zákona? Ja viem, že podľa tejto koalície si ľudia zaslúžia istoty, ale podľa mňa vôbec neočakávali tieto.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pani poslankyňa Remišová, za váš príspevok. Myslím si, že je veľmi dôležité, že poukazujete nielen na samotný problém, ale aj na ľudí, ktorí sa znečistenému životnému prostrediu venujú alebo venovali.
Poznám mnoho ľudí a aj organizácií, a nebojím sa povedať že mi-mo-vlád-nych, ktorí sa naozaj úprimne a bez ohľadu na biznisový potenciál, bez ohľadu na množstvo vloženej energie, zjavne na rozdiel od pána Tarabu teda, čo sa týka biznisu, ale aj tejto vlády, zaujímajú o riešenie tejto témy, ktorá nás a našu spoločnosť kvári. Asi aj vieme, že podľa prieskumov našu mladú generáciu kvári téma ich budúcnosti naozaj silno. A súčasný minister životného prostredia to cynicky ignoruje.
Trocha čísel. Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Ale tu nejde iba o mladých ľudí, ide úplne o nás všetkých, o náš každodenný život, o kvalitu života, ktorá priamo vplýva na naše fyzické a duševné zdravie. Spomínaná napríklad vrakunská skládka je pozostatkom z chemickej výroby v niekdajšej Dynamitke a áno, ako hovoril kolega Sabo, je to teda ešte z polovice 60. rokov, kedy sa ochrane životného prostredia a možným následkom v budúcnosti nevenovala prílišná pozornosť. Ale že sa budeme musieť k takto jasnej téme nášho ohrozenia venovať a obraňovať naše životné prostredie pred samotným vedením ministerstva životného prostredia aj teraz v 21. storočí, na sklonku roka 2023, to je naozaj neuveriteľné, kde sme sa to ako krajina dostali. Od tejto vládnej koalície tento prístup k životnému prostrediu a našej spoločnej budúcnosti je neuveriteľne cynický.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Ja by som sa chcela zareagovať na pani Stohlovú, kde vidieť pri jej pozmeňovacom návrhu, že sa dlho a intenzívne venuje naozajstnej ochrane životného prostredia a tej problematike rozumie do detailu. Dôkazom toho je aj tento pozmeňovací návrh a pre mňa je veľmi dôležité, že vidíme, ako aj prispieva k návrhom zákonov aj týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré reflektujú realitu a vedia konkrétnejšie a adresnejšie riešiť nielen problémy, ale aj v zákone skryté hrozby, s ktorými sa ľudia potýkajú.
Takže ďakujem veľmi pekne za tento pozmeňovák.

Dobrý deň. Máme tu poslankyne Kleinert, Jurík, Petrík, sú to ženy, ďakujem pekne.
Chcela by som reagovať na pána Prostredníka a poďakovať mu, že upozornil na to, že sme sekulárnou krajinou a každý má právo na vlastnú vieru a náboženstvo, a rovnako by som sa tak chcela tiež poďakovať pánovi Hlinovi za jeho včerajší prejav. Áno, myslíme si, že vy, ktorých vieru si aj my vážime, mali by ste si vážiť vieru aj iných a hlavne naozaj žite vašu vlastnú vieru, žite ju.
Rovnako tak by som chcela ešte reagovať na pána Prostredníka aj v tom, že by som sa mu chcela poďakovať aj ta, aj v tom, že napríklad ja odkedy som v Progresívnom Slovensku, som sa ešte nikdy v takej miere nestretla s naozaj hlbiky... hlbokými a úprimnými debatami o viere. Takže myslím si, že aj ja ako matka troch detí tiež vychovávaných s láskou viem o tom tiež povedať svoje.
V tejto chvíli práve odišla ale pani ministerka a chcela som povedať ešte jednu vec a chcela som sa práve jej spýtať, neviem, či sa ešte vráti, chcela som sa jej opýtať to, čo sa včera pán Hlina tu opýtal, teda že či tá intronizácia Krista teda už je v súlade s tým budúcim programovým vyhlásením vlády alebo teda že či to je len taký freeride, ktorý máme nejak očakávať. Takže toto by ma zaujímalo, keď už tu teda bola, som sa tešila, že snáď nám na toto odpovie.
Pán Prostredník, ďakujem vám za váš, za váš príspevok. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, ministri, vážené poslankyne, poslanci, sme volení zástupcovia a zástupkyne a našou povinnosťou tu nie je bezbreho panovať, ale dobre spravovať krajinu s vedomím, že to robíme pre tých slabších, ale aj pre tých, ktorí chcú a potrebujú vysoko lietať. Návrh programového vyhlásenia vlády je, žiaľ, smutným obrazom hodnôt tejto garnitúry a mne je úprimne ľúto tých voličov a voličiek, ktorí v dobrej viere strany dnešnej vládnej koalície volili. Pretože táto vláda sa o nich nezaujíma, nevie a dokonca ani to, aby svoje, ako urobiť to, že svoje vlastné predvolebné sľuby pretaví do programového vyhlásenia.
Samotné čítanie je často bezútešné, ocitáme sa v ňom v minulosti, v časoch adorácie priemernosti, v časoch bez odborných plánov a v časoch, kedy pojem krása v rôznorodosti nikomu nič nehovoril. V tomto programovom vyhlásení vlády sa ocitáme aj v časoch túžiacich po normalizácii. Je to tak.
Pán premiér nás včera k programovému vyhláseniu vlády poučil, o čom všetkom nám ústava hovorí a čo máme v jej zmysle robiť. Problém je, že si vyberá len veci, ktoré sa mu z Ústavy Slovenskej republiky hodia. Ja by som mu na tomto mieste chcela pripomenúť napríklad jedno. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky sa na území Slovenskej republiky zaručujú základné práva a slobody všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.
A keď sme pri tomto článku, prejdem ku kapitole programu, ktorá je v každej vyspelej krajine prierezová, ku kapitole, ktorá nie je iba obyčajným výsekom pár slov, ktorým je venovaná. Kultúra nie je iba časťou, čírym výsekom, ale je, naopak, spolu so vzdelávaním absolútnym základom. Je základom, na ktorom sa stavajú témy naprieč našou spoločnosťou od ekonomiky, cez zdravotníctvo, životné prostredie, sociálne veci, skrátka všetko. V programovom vyhlásení vlády je táto časť iba smutnou ukážkou smerovania ministerstva kultúry. Už samotné personálne obsadenie vedenia či tajomníkov, ich kompetencia a vzťah ku všetkému, čo kultúra reprezentuje, len potvrdzujú moje slová.
Pri tak dôležitom dokumente, pláne, ako ďalej s našou krajinou a ľuďmi v nej, mi tu absolútne zásadne chýba prítomnosť všetkých ministrov a ministeriek. Vážené ministerky a ministri tejto vlády, prečo tu, až na výnimky, nikto z vás nie je? Aj táto neprítomnosť zástupcov a zástupkýň vlády je voči voličom arogantná, spupná a zároveň absolútne symptomatická. Veď vy sa vysmievate nielen svojim voličom a voličkám, ale všetkým ľuďom, ktorých zastupujete, keď si nie ste schopní nájsť čas a odvahu tento svoj plán obhájiť, plán, ktorý chcete a tvrdíte, že chcete štyri roky napĺňať.
Programové vyhlásenie vlády si v časti o kultúre dovolím hodnotiť nielen ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, ale ako odborníčka, ktorá dlhodobo pôsobí v dizajne a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Chcem tým zdôrazniť, že sa dokážem na kultúru pozerať z viacerých strán a neodbornosť po rokoch praxe pre mňa a mojich kolegov a kolegyne nie je problém identifikovať.
A preto mi dovoľte, uviesť pozornosť aspoň na pár zásadných vecí tohto programového vyhlásenia vlády. Obávam sa, že je tu snaha tejto vlády pretvoriť ministerstvo kultúry na ministerstvo propagandy. Celá kapitola o kultúre k tomu speje. Pri zmienkach o fondoch badáme úplne zjavnú snahu podvyživiť tvorbu nezávislej kultúrnej scény. Badáme tam jasnú snahu o väčšiu kontrolu štátu zasahovať do obsahu, množstva, formy, do spôsobu prezentácie a umeleckej slobody jednotlivcov, ako aj verejných kultúrnych inštitúcií. Veď málokto si nevšimol toľko odkazov na fondy, národnosť, odmeňovanie cirkví a podobne.
Desivá je snaha implicitne legitimizovať dezinfomédiá pod rúškom slobody slova. Žiadna snaha o reguláciu dezinformácií vo verejnom priestore. Naopak, neprofesionálna a čisto politicky motivovaná je snaha rozdeliť RTVS bez akýchkoľvek odborných analýz či jasného plánu. Rozdeľovanie zatiaľ nemá iný logický motív ako politicky ovládnuť toto verejnoprávne médium.
V programovom vyhlásení vlády chýba zásadné vnímanie prítomnosti kreatívneho priemyslu a kultúry ako zdroja ekonomického a sociálneho profitu, ako zdroja rozvoja regiónov, zdroja domácej výroby vrátane cestovného ruchu, environmentálnej zodpovednosti a kultúrneho rozvoja. Chýba mi hrdé prihlásenie sa k jednému z najväčších európskych podujatí, ktoré je v krátkodobom horizonte za dverami, a tým je Trenčín mesto kultúry, rok 2026. Chýba mi pochopenie, že je to príležitosť jedinečného formátu na rozvoj regiónov, na rozvoj cestovného ruchu, ekonomiky, sociálnej sféry, infraštruktúry a, samozrejme, kultúry a kreatívneho priemyslu, umenia, dizajnu, tvorivosti a komunít, ale napríklad aj poľnohospodárstva. Skrátka širokospektrálneho rozvoja regiónu.
Chýba mi vízia byť silnou súčasťou tejto siete európskych miest, kde krajiny zo vzájomnej spolupráce ťažia ako reputačne, tak ekonomicky. Až skutočné pochopenie potenciálu ľudí a možnosti byť európskymi nás posunie ďalej a spraví nás jedinečnými a silnými.
Chýba mi medzinárodný rozmer kultúry a plán vlády využiť potenciál v inovatívnosti, v podpore jedinečnosti a rôznorodosti v kultúre a umení, a to aj v kultúrnej diplomacii. Kultúra, umenie, kreatívny priemysel, dizajn, nezabúdajúc na prepojenie so vzdelávaním, sú práve tou investíciou, ktorá sa nám ako krajine mnohonásobne vráti.
Nemôžem nespomenúť, že mi v programovom vyhlásení vlády chýba vnímanie mestskej kultúry. Je dôležité navnímať, že mestská kultúra v realite nestojí v konflikte s tradíciami vidieka. Tejto falošnej dileme sa nás však opätovne snažia vystaviť, ale nedajme sa, pretože nie je tomu tak.
V programovom vyhlásení vlády prekypuje infantilné odvolávanie sa na tradičné a národné, bez akéhokoľvek pochopenia súvislostí a dôležitosti vzájomného obohacovania kultúr a inšpirácií, a tak ako v mestskom prostredí, tak aj v regiónoch mimo miest. A tak ako mestská kultúra nestojí v konflikte s regiónmi, tak je dôležité, aby ste ani vy, táto vláda, nerozdúchavali žiaden ďalší konflikt v našej unavenej spoločnosti, žiaden. Zatiaľ však robíte presný opak, čím vlastne idete proti hlavnému názvu tohto programového vyhlásenia "lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť". O naozajstnom pocite bezpečia na Slovensku by vám vedeli rozprávať napríklad príslušníci našich menším alebo novinárskej obce.
Aj kultivovanosť diskusie vo verejnom priestore je kľúčová. Aj kultivovanosť diskusie v tomto priestore je kľúčová a zatiaľ sa nestíham čudovať. Tak prečo na to nemyslíte? Nakoniec kultúrnym by aj bolo, ak by tu pani ministerka Šimkovičová dnes sedela a vedela a chcela obhájiť svoju časť materiálu.
Idúc ďalej cez toto programové vyhlásenie vlády, absentuje tu aj pochopenie rekonštrukcií historických pamiatok v kontexte s obsahovou náplňou a tým pádom aj udržateľnosťou investícií. Chýba mi nadviazanie na hotovú stratégiu kultúry a kreatívneho priemyslu rok 2030, ale rovnako tak aj na jeho implementáciu. Na výbore pre kultúru a médiá mi pani ministerka Šimkovičová na túto otázku nevedela kvalifikovane odpovedať a asi márne očakávam, že odpovede dostaneme aspoň tu v pléne.
Chýba mi návrh naozaj funkčného konceptu podpory najslabšie zarábajúcich ľudí v kultúre, knižnice, základné umelecké školy, regionálne malé divadlá a množstvo iných dejísk vzdelania a kultúry, o ktorých možno pani ministerka doposiaľ ani netušila.
Ľudia pracujúci v kultúre nepotrebujú zásahy do dramaturgie ani foriem prezentácie, ako je to v tomto programovom vyhlásení vlády. Potrebujú podnetné a férové podmienky na prácu a adekvátne ohodnotenie. Dobré podmienky sa nestanú rečami o národnom a ešte raz národnom, ale stanú sa podporou tvorivosti, výskumu, inovácií a autentickosti. Nie propagandou, pretože tou sa staneme iba akýmsi gýčovým skanzenom, miestom v Európe zahadzujúcim svoj potenciál, miestom uviaznutým v minulých storočiach, miestom, odkiaľ budú aj naďalej naše deti odchádzať za príležitosťami inam a už nikdy sa neobzrú naspäť.
Mám na vás pár otázok. Viete, koľkokrát zaznelo v kapitole o kultúre slovo zvedavosť? Presne nulakrát. Viete, koľkokrát zaznelo slovo zvedavosť v kapitole vzdelávanie? Nulakrát. V kapitole o digitalizácii nulakrát. V celom programovom vyhlásení vlády slovo zvedavosť máme nulakrát. Tá zvedavosť, ktorá je základom ľudského poznania a pokroku. Odjakživa. Zvedavosť, ktorou sa začína každý dobrý projekt, štúdia, výskum, tá sa tu nenachádza. Je tam však jej opak. V lepšom prípade nezáujem o ľudí tvoriacich kultúru na Slovensku, v tom horšom prípade šírenie strachu z inakosti, a to akejkoľvek. Ako sa potom chceme ako krajina na základe tohto plánu posunúť ďalej, keď ani nie sme zvedaví na to, akú si budeme a chceme vytvoriť vlastnú budúcnosť.
Premiér Fico na tlačovke pani ministerke Šimkovičovej radil, aby sa venovala s príslušným dôrazom určitému typu podujatí. Nerozumie však, že ministerstvo platené z našich daní nemá byť politickou eventovou agentúrou. Má byť inštitúciou poskytujúcou čo najlepšie podmienky pre rozvoj svojho rezortu. Ministerstvo kultúry nemá byť organizátorom podujatí a nemá ich preferovať podľa vlastného politického kľúča, tak ako ani nemá preferovať len niektoré politicky blízke stavovské organizácie, ako je to tiež v programovom vyhlásení vlády vypichnuté. Inak sa ministerstvo kultúry vlastne nestane ničím iným ako organizátorom festivalu. Bude to festival podpriemernosti a gýču.
Kultúrna obec je jedným z najkritickejších divákov každej vlády a parlamentu a je to tak správne, aj keď sa vám to, milá koalícia nepáči. Toto programové vyhlásenie, zabúdajúce na profesionalitu, na rešpekt, zabúda na poctivosť, rozmanitosť, zvedavosť, európskosť aj princípy férovosti, my v Progresívnom Slovensku nemôžeme podporiť. Táto krajina vám totižto nepatrí a som presvedčená, že Slovensko má na viac. A až keď budeme mať naozaj dobré, ambiciózne, merateľné programové vyhlásenie vlády, až vtedy tu bude naozaj lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem.
Chcela by som reagovať na pani Jaurovú a podčiarknuť všetky hrozby, ktoré vymenovala. Menovala ich veľmi profesionálne a na odbornej úrovni. Od rozdelenia RTVS len tak spakruky, len preto, že je pre politikov a političky lákavé ovládať médiá, až po snahu ovládnuť fondy podporujúce nezávislú kultúrnu scénu. Evidentné neporozumenie potrieb kultúrnej sféry, snaha tieto fondy podvyživiť a ovládnuť ministerstvom je mimoriadne nebezpečné. Žiaľ, pani ministerka Šimkovičová ani mne, ani pani Jaurovej na výbore pre kultúru, médiá nevedela erudovane, vlastne vôbec odpovedať, ako presne si predstavuje ďalší výkon vo vyššie spomínaných témach. Z ministerstva kultúry sa tak reálne stáva snaha o ministerstvo propagandy a to je mimoriadne nevkusné a nebezpečné.
Ďakujem. (Potlesk.)