Videokanál poslanca

Zdržovať témou mimo tohto zákona, ale teda držíme sa tých nepočujúcich. Zaujalo ma to tiež, čo ste hovorili, pán Malatinec, že teda chystáte niečo k tomu. Vítam to, ale teda je dôležité, aby zaznelo to, že je veľmi dôležité, aby to boli súťaže verejné, transparentné a tak ďalej. Zároveň, aby to boli súťaže najprv na dizajn a potom verejné obstarávanie na samotné realizácie a tak ďalej. Ten dizajn netreba podceňovať, je obrovsky dôležitý na to, ako sa efektívne nastaví celá, dajme tomu, kolekcia alebo čokoľvek iné. Zároveň to môže priniesť hrdosť práve na našu krajinu a potrebujeme podporiť aj mladé talenty. Tým vlastne by som chcela asi toto ukončiť. Budeme to teda sledovať. Snáď to nastavíte správne. A myslím si, že už je načase po tých dlhých, dlhých rokoch, čo tu vlády napriek rôznym analýzam a materiálom, podkladom nepodporovali kreatívny priemysel aktívnym spôsobom, tak napríklad pri takýchto veľkých príležitostiach, ako sú napríklad olympijské hry alebo iné aktivity, ktoré sú vonku, takže by už sa malo začať myslieť na to, že náš slovenský dizajn je súčasťou exportu a zároveň podpory doma ekonomickej a sociálnej. Ďakujem. S reakciou pán poslanec Malatinec.

Pekne. Ja si dovolím urobiť trošku väčší mostík. Snáď mi bude odpustené, ale rozprávame o ľuďoch nepočujúcich. Ďakujem za to, že na nich myslíte, pán Malatinec, že ste teda doniesli tento návrh zákona, ale ten mostík je o tom, že aj medzi ľuďmi z kultúry a kreatívneho priemyslu je množstvo nepočujúcich, napríklad krajčírov a krajčírok, ktorí v tejto chvíli tiež nemajú prácu kvôli nefunkčnému napríklad Fondu na podporu umenia. A rovnako tak by som chcela apelovať na to, aby aj olympijský výbor bol viazaný tým, že budú sa minimálne navrhovať, ideálne aj vyrábať odevy u nás doma na Slovensku. Ja sama, keď som robila olympijskú kolekciu v roku 2010 do Vancouveru, som privolala množstvo slovenských firiem. O tom to celé bolo, celý ten koncept a robilo na tej kolekcii množstvo nepočujúcich krajčírov a krajčírok, ktorí dostali tým pádom prácu, robili sme aj rôzne projekty, vzdelávacie pre deti s týmto hendikepom, pretože oni potrebujú vedieť, že majú svoje miesto v spoločnosti, a aj s dospelými. Boli to vzdelávacie kultúrne projekty aj z Fondu na podporu umenia. A chcela by som týmto teda povedať, že vnímajme týchto ľudí, všímajme si ich a myslime na nich pri akomkoľvek návrhu zákona alebo pri akejkoľvek oblasti nášho života vrátane kultúry a kreatívneho priemyslu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skúsim najprv tak odľahčene, či si pamätáte, čo povedala pani Érska o tej babke, čo robila pred kostolom. A táto arbiterka morálky to teda povedala a v podstate moje najmladšie dieťa sa to dozvedelo odkiaľ? Od pani Sitek. A pýtalo sa ma, čo to slovo znamená. Takže taká je arbiterka morálky. Ďakujeme jej veľmi pekne za toto vnesenie do verejného priestoru. Čo tým chcem povedať, je, že pani Érska má pocit, že ona vie kádrovať ľudí z kultúry a ich projekty, blúzni čudné veci o Bielej noci a o rôznych iných kultúrnych projektoch. Skutočne neviem, čo si to dovoľuje. Je to skutočne drzosť od nej. Po A, tomu nerozumie a po B, keď už je raz ministerkou, tak by mala vytvárať podmienky na to, aby sa vytvárala kultúra a tá kultúra nech je akákoľvek, bez ohľadu na to, čo si ona o tom myslí alebo nie. Ona má tam byť na toto. Nerobí to. A naopak, kultúra, nielen tá tradičná, ľudová, folklórna, slovenská, akákoľvek u nás na Slovensku v tejto chvíli je na kolenách a nie, nie je to inak. Nehovorme si, neklamme si, že by to malo byť inak. Jednu vec ešte by som chcela povedať, pán Malatinec, hovoríte teda, že teda jednak teda Tipos alebo teda pán Huliak tu sanuje. Po pani Strake. Nie je to ale systém a to je ten problém. Je to kampaň. To si môžeme asi priamo povedať. Čo sa týka tej stratégie, rozumiem, vítam, akurát, že ako bude fungovať stratégia na podporu cestovného ruchu bez toho, aby v tom napríklad bolo ministerstvo kultúry a je jasné, že to robíte bez nich, lebo to proste sa nedá. Takže opäť raz to bude nejaká stratégia, ktorá nebude fungovať alebo bude fungovať iba čiastočne a bude to opäť raz iba téma do kampane pre pána Huliaka alebo vašu stranu Vidiek. Nie je to podpora kultúry celkovo.

Ďakujem vám veľmi pekne za faktické. Ja by som chcela ešte jednu vec povedať k tým trojročným projektom, lebo rôzne falošné argumenty sme počuli v éter, napríklad, že prečo by to malo byť počas troch rokov, že sa to nedá a zo zákona a tak ďalej. Nie je to pravda. Môže to byť, bolo to nastavené, fungovalo to a zároveň vždy na konci každého roka musela daná organizácia aj dodať audit a potom teda fond pokračoval ďalej. Stojí nás to ďalšie peniaze, toto rozhodnutie pána Olhu, ktorý si dá urobiť ešte audit auditu za 44 000 €, takže mu pekne ďakujeme v čase konsolidácie. Ale je to vlastne absolútne falošný argument a zároveň, preboha, veď sú to naše spoločné peniaze v tom fonde a my by sme chceli mať pod... my by sme mali chcieť podporiť projekty, ktoré sú aj dlho trvajúce, ktoré sú pravidelné, na ktoré si ľudia zvykli, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Veď to robí naše meno, naše meno v zahraničí a ja naozaj nerozumiem, prečo by sme mali teraz povedať, že no ale nech dostanú iní, veď samozrejme, nech dostanú iní, ale nie na úkor tých dobrých projektov, ktoré sú dlhoročné a ktoré sú skutočne funkčné. Veď prečo by sme mali zrušiť časopis Adamko alebo Šikovníček len preto, že kultúrne centrum sa nepáči pánovi Olhovi. Veď to nie je normálne. Veď to je aj šetrenie našich financií, že si vedia plánovať efektívnejšie, je narábať aj s verejnými zdrojmi. Takže skutočne toto každý jeden akože argument, ktorý padol proti trojročným zmluvám, je úplne ľahko rozobrateľný. Takže ja naozaj už očakávam, kedy už skončí doba revanšizmu. Je to strašné, tie výsmechy ľuďom, ktorí žiadajú, sú desivé. Neviem. Poďme s tým niečo urobiť, lebo to je na zbláznenie.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán Malatinec, mám taký jeden príbeh. Pred pár dňami som stretla jednu pani vo Zvolene, ktorá teda nás odchytila aj s kolegom Mišom Sabom. A povedala nám svoj príbeh, ktorý vám chcem rozpovedať, je krátky, ale vlastne výstižný. Tá pani pod Kriváňom mala svoju dielničku, v ktorej šila a vyšívala kroje pre folklórne súbory na Slovensku. Dnes má živnosť niekoľko mesiacov zavretú, predáva niekde kvety a celé toto remeslo musela nechať tak, stroje padajú prachom. Táto pani je z toho nešťastná a zároveň veľmi dobre vedela, a to je práve aj dobrá informácia pre túto koalíciu na to, aby zmenili tento zákon. Ona vedela, že je to kvôli tomu, že je FPU nefunkčné a úplne zničené, lebo jej reálna skúsenosť bola taká, že od roku 2016 až do 2023 folklórne súbory už niekedy v decembri, v novembri vedeli, aké financie, či vôbec nejaké financie a koľko budú mať, na ktoré ich festivaly alebo vystúpenia. Tým pádom jej dali zákazku a ona šila, vyšívala až do marca, apríla. Potom mala pár mesiacov na to, aby sa pripravila na rôzne podujatia, ktoré sú pri týchto festivaloch, aby si pripravila svojich pár vecí a z toho potom žila celý rok. Táto pani v tejto chvíli to nemôže robiť. Nemôže zachovávať remeslo, nemôže zachovávať tradície, nemôže robiť pre folklórne súbory. A toto dopustila, Martina spôsobila. Martina Šimkovičová Machala. Toto ste spôsobili, žiaľ, aj vy, koaliční poslanci a poslankyne, že ste hlasovali za novelu zákona, o ktorej sme vám v každom jednom tu vystúpení povedali, že dopadne takto. Dopadla ešte horšie, ale aj tak by dopadla zle. Je to iba jeden z mnohých, naozaj mnohých príbehov ľudí a netýka sa to iba folklóru, týka sa to aj mestskej kultúry, týka sa to akejkoľvek kultúry. Ten regionálny rozmer bol pri funkčnom Fonde na podporu umenia naozaj silný. Hovorili o tom dáta, akékoľvek naše vystúpenie, ktoré si pustíte. Hovorili presne o tom, čo sa stane a zároveň sme vám to podkladali dátami, že ak bola ako keby zámienka na zmenu Fondu na podporu umenia regionálny rozmer, tak dáta nám hovorili jasne, že najviac podporených projektov bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji od roku 16 do 23. A zároveň tam išlo vlastne aj najviac financií. Mne sa o tom hrozne ťažko hovorí, pretože my sme sa dostali do situácie, kedy tisíce ľudí na Slovensku nemá ani prácu, nemá ani kultúru, nemá vystúpenia, nemôže nič organizovať. Sú to celé rodiny na to naviazané. Majú z toho stres, nevedia sa uživiť, pretože stále počítali s tým, že možno budú mať nejaké dofinancovanie svojich projektov, prípadne mali projekty, ktoré boli napríklad súčasťou trojročných zmlúv, ktoré zrušil pán Sokola ako člen alebo predseda rady pri Fonde na podporu umenia, zrušil to nezákonne. To znamená, že aj Fond na podporu umenia bude znášať tie následky aj finančné. Ale hlavne tie následky znášame všetci ako krajina. V tejto chvíli nie sú... Viete, čo sa stalo? V tejto chvíli v tomto roku 2026 išlo 0 €, 0 € nikomu. Nikomu nešli peniaze z Fondu na podporu umenia. Tak ja sa pýtam, pani Sitek, kde je tá ich smršť ľudí, ktorí čakali za dverami? Kde sú tí ľudia, ktorí teraz by nám ukázali, aká má byť tá iná kultúra? Kde je ten funkčný Fond na podporu umenia? Kde to je? A tá správa aj pre vás je dôležitá v tom, že každý človek na Slovensku, čo sa akokoľvek dotkol kultúry alebo ich rodinní príbuzní, a verte, že je to veľa ľudí, každý ten jeden človek, aj pani alebo pán v knižnici v najmenšej obci vie, že za tento otrasný stav, kedy sa ničí naša kultúra, ničí naše kultúrne dedičstvo, nevytvárame nové kultúrne dedičstvo, že za to môže Martina Šimkovičová, aj Andrej Danko, strana SNS a ľudia z koalície. Takže pokiaľ máte trošku pud sebazáchovy, tak zahlasujte za tento návrh zákona pána Malatinca. V tejto podobe. Samozrejme, vy možno v druhom čítaní budete tam chcieť dávať nejaké veci, ale v tejto podobe je to prechodné, že sa ešte čo-to dá zachrániť. Samozrejme, je veľmi dôležité aj sa pozrieť na Radu fondu v tom zmysle, že sú tam členovia a členky, ktorí sú tam nezákonne, lebo nemajú profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. Že je mimoriadne perfídne to, ako sa, ako sa, ako sa púšťajú zástupcovia strany Aj profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. A, že je mimoriadne perfídne to, ako sa púšťajú zástupcovia strany SNS vo verejnom diskurze do ľudí z kultúry, do ľudí, ktorí kedykoľvek mali napríklad s fondom na podporu umenia, ale aj s inými dotáciami z kultúry, čokoľvek. Je to mimoriadne odporné, je to nechutné. Ich výrazy nebudem teraz tu komunikovať v Národnej rade, ale skutočne sú to výrazy, ktoré používali komunisti z 50. rokov. Nič nové sa nedeje, je to toto. A chcem sa zastať všetkých ľudí z kultúry. Chcem povedať, že my vieme, že ľudia z kultúry nie sú v úvodzovkách iba herci, že sú to osvetľovači, kameramani, zvukári, že sú to ľudia, ktorí niekde tlačia vozíky s nástrojmi, že sú to práve tie panie z podkrovia, ktoré vyšívali ľudové, teda ľudové odevy, že je to každý jeden v knižnici, v zriaďovanej alebo nezriaďovanej časti našej kultúry. A my chceme, aby vedeli tí ľudia, že my o nich vieme, ale zároveň sa chcem naozaj dôrazne ohradiť voči rečiam, ktoré má pán Danko, pani Šimkovičová a ostatní vo verejnom priestore voči týmto ľuďom. A skúsim vám to teda vysvetliť aspoň veľmi rýchlo. Fond na podporu umenia, to nie je žiadna dojná krava. Samozrejme, že nie. Fond na podporu umenia, každý, kto vôbec tam získal, kým fungoval, nejakú dotáciu, jednak je to iba spolufinancovanie nejakého projektu. Ten projekt musel byť schválený odbornou komisiou a projekt neznel, že dajte mi toľko a toľko peňazí. Vy ste museli konkrétne napísať v detaile, čo budete robiť, kedy to budete robiť, s kým to budete robiť, aký to bude mať dopad, kde to budete komunikovať, čo to bude stáť, ako to budete spolufinancovať. A potom štát urobil s vami zmluvu. Je to niečo ako keď idete robiť úradníka, aj vtedy štát s vami podpíše zmluvu. Akurát, že ten nástroj sa volal Fond na podporu umenia a bol odpolitizovaný. A následne, keď ste urobili ten projekt, tak ste ho museli skutočne riadne do posledného centu vyúčtovať. A keď tu rozpráva bludy pani Érska, ako to treba dokázať a ako si to ona vyžaduje, aby sa to ukázalo, tak nech si to jedným klikom nájde. Však by mala snáď vedieť, ako funguje jej ministerstvo. Veď to sú verejne dohľadateľné zdroje. Ale chcem skutočne sa ohradiť voči takýmto rečiam, ktoré mali komunisti v 50. rokoch. Ľudia z kultúry sú, je ich, sú tisíce. Sú to robotníci v kultúre, ktorí majú jedny z najťažších podmienok aj podľa dát. Sú to ľudia vysokoškolsky vzdelaní s najnižšími mzdami. Robia to z lásky k vlasti, fakt. A neviem, prečo sa musia dočkať takýchto otrasných rečí vo verejnom priestore. Lebo viete, je to perfídne tu rozprávať o tom, ako kto, kde z opozície mal niekde odniekiaľ financie. Však takto potom môžeme čosi povedať, že pán Michelko, jeho 1,5 milióna z ministerstva kultúry a Fondu na podporu umenia, mám si myslieť, že neurobil za to kultúrny alebo umelecký projekt? Nie, nemyslím si to. Myslím si, že keď požiadal a dostal, tak ako štát máme vyžadovať aj nejaký výsledok. Tak nebudeme predsa takýmto otrasným spôsobom rozprávať o ľuďoch z kultúry. Veď sa trošku pamätajte. A úplne na záver by som chcela povedať, nemám veľa času, lenže kultúra je investícia. Je to investícia teraz do našej budúcnosti. Je to investícia do ekonomického a sociálneho rozvoja. Je to investícia do kvality nášho života. Prosím vás pekne, myslite na to a prestaňte už s tou nenávisťou. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené poslankyne, vážení poslanci, pán Malatinec, mám taký jeden príbeh. Pred pár dňami som stretla jednu pani vo Zvolene, ktorá teda nás odchytila aj s kolegom Mišom Sabom. A povedala nám svoj príbeh, ktorý vám chcem rozpovedať, je krátky, ale vlastne výstižný. Tá pani pod Kriváňom mala svoju dielničku, v ktorej šila a vyšívala kroje pre folklórne súbory na Slovensku. Dnes má živnosť niekoľko mesiacov zavretú, predáva niekde kvety a celé toto remeslo musela nechať tak, stroje padajú prachom. Táto pani je z toho nešťastná a zároveň veľmi dobre vedela, a to je práve aj dobrá informácia pre túto koalíciu na to, aby zmenili tento zákon. Ona vedela, že je to kvôli tomu, že je FPU nefunkčné a úplne zničené, lebo jej reálna skúsenosť bola taká, že od roku 2016 až do 2023 folklórne súbory už niekedy v decembri, v novembri vedeli, aké financie, či vôbec nejaké financie a koľko budú mať, na ktoré ich festivaly alebo vystúpenia. Tým pádom jej dali zákazku a ona šila, vyšívala až do marca, apríla. Potom mala pár mesiacov na to, aby sa pripravila na rôzne podujatia, ktoré sú pri týchto festivaloch, aby si pripravila svojich pár vecí a z toho potom žila celý rok. Táto pani v tejto chvíli to nemôže robiť. Nemôže zachovávať remeslo, nemôže zachovávať tradície, nemôže robiť pre folklórne súbory. A toto dopustila, Martina spôsobila. Martina Šimkovičová Machala. Toto ste spôsobili, žiaľ, aj vy, koaliční poslanci a poslankyne, že ste hlasovali za novelu zákona, o ktorej sme vám v každom jednom tu vystúpení povedali, že dopadne takto. Dopadla ešte horšie, ale aj tak by dopadla zle. Je to iba jeden z mnohých, naozaj mnohých príbehov ľudí a netýka sa to iba folklóru, týka sa to aj mestskej kultúry, týka sa to akejkoľvek kultúry. Ten regionálny rozmer bol pri funkčnom Fonde na podporu umenia naozaj silný. Hovorili o tom dáta, akékoľvek naše vystúpenie, ktoré si pustíte. Hovorili presne o tom, čo sa stane a zároveň sme vám to podkladali dátami, že ak bola ako keby zámienka na zmenu Fondu na podporu umenia regionálny rozmer, tak dáta nám hovorili jasne, že najviac podporených projektov bolo v Žilinskom a Banskobystrickom kraji od roku 16 do 23. A zároveň tam išlo vlastne aj najviac financií. Mne sa o tom hrozne ťažko hovorí, pretože my sme sa dostali do situácie, kedy tisíce ľudí na Slovensku nemá ani prácu, nemá ani kultúru, nemá vystúpenia, nemôže nič organizovať. Sú to celé rodiny na to naviazané. Majú z toho stres, nevedia sa uživiť, pretože stále počítali s tým, že možno budú mať nejaké dofinancovanie svojich projektov, prípadne mali projekty, ktoré boli napríklad súčasťou trojročných zmlúv, ktoré zrušil pán Sokola ako člen alebo predseda rady pri Fonde na podporu umenia, zrušil to nezákonne. To znamená, že aj Fond na podporu umenia bude znášať tie následky aj finančné. Ale hlavne tie následky znášame všetci ako krajina. V tejto chvíli nie sú... Viete, čo sa stalo? V tejto chvíli v tomto roku 2026 išlo 0 €, 0 € nikomu. Nikomu nešli peniaze z Fondu na podporu umenia. Tak ja sa pýtam, pani Sitek, kde je tá ich smršť ľudí, ktorí čakali za dverami? Kde sú tí ľudia, ktorí teraz by nám ukázali, aká má byť tá iná kultúra? Kde je ten funkčný Fond na podporu umenia? Kde to je? A tá správa aj pre vás je dôležitá v tom, že každý človek na Slovensku, čo sa akokoľvek dotkol kultúry alebo ich rodinní príbuzní, a verte, že je to veľa ľudí, každý ten jeden človek, aj pani alebo pán v knižnici v najmenšej obci vie, že za tento otrasný stav, kedy sa ničí naša kultúra, ničí naše kultúrne dedičstvo, nevytvárame nové kultúrne dedičstvo, že za to môže Martina Šimkovičová, aj Andrej Danko, strana SNS a ľudia z koalície. Takže pokiaľ máte trošku pud sebazáchovy, tak zahlasujte za tento návrh zákona pána Malatinca. V tejto podobe. Samozrejme, vy možno v druhom čítaní budete tam chcieť dávať nejaké veci, ale v tejto podobe je to prechodné, že sa ešte čo-to dá zachrániť. Samozrejme, je veľmi dôležité aj sa pozrieť na Radu fondu v tom zmysle, že sú tam členovia a členky, ktorí sú tam nezákonne, lebo nemajú profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. Že je mimoriadne perfídne to, ako sa, ako sa, ako sa púšťajú zástupcovia strany Aj profesijné skúsenosti, ktoré vyžaduje zákon a tak ďalej. Ešte jednu vec by som ale chcela povedať. A, že je mimoriadne perfídne to, ako sa púšťajú zástupcovia strany SNS vo verejnom diskurze do ľudí z kultúry, do ľudí, ktorí kedykoľvek mali napríklad s fondom na podporu umenia, ale aj s inými dotáciami z kultúry, čokoľvek. Je to mimoriadne odporné, je to nechutné. Ich výrazy nebudem teraz tu komunikovať v Národnej rade, ale skutočne sú to výrazy, ktoré používali komunisti z 50. rokov. Nič nové sa nedeje, je to toto. A chcem sa zastať všetkých ľudí z kultúry. Chcem povedať, že my vieme, že ľudia z kultúry nie sú v úvodzovkách iba herci, že sú to osvetľovači, kameramani, zvukári, že sú to ľudia, ktorí niekde tlačia vozíky s nástrojmi, že sú to práve tie panie z podkrovia, ktoré vyšívali ľudové, teda ľudové odevy, že je to každý jeden v knižnici, v zriaďovanej alebo nezriaďovanej časti našej kultúry. A my chceme, aby vedeli tí ľudia, že my o nich vieme, ale zároveň sa chcem naozaj dôrazne ohradiť voči rečiam, ktoré má pán Danko, pani Šimkovičová a ostatní vo verejnom priestore voči týmto ľuďom. A skúsim vám to teda vysvetliť aspoň veľmi rýchlo. Fond na podporu umenia, to nie je žiadna dojná krava. Samozrejme, že nie. Fond na podporu umenia, každý, kto vôbec tam získal, kým fungoval, nejakú dotáciu, jednak je to iba spolufinancovanie nejakého projektu. Ten projekt musel byť schválený odbornou komisiou a projekt neznel, že dajte mi toľko a toľko peňazí. Vy ste museli konkrétne napísať v detaile, čo budete robiť, kedy to budete robiť, s kým to budete robiť, aký to bude mať dopad, kde to budete komunikovať, čo to bude stáť, ako to budete spolufinancovať. A potom štát urobil s vami zmluvu. Je to niečo ako keď idete robiť úradníka, aj vtedy štát s vami podpíše zmluvu. Akurát, že ten nástroj sa volal Fond na podporu umenia a bol odpolitizovaný. A následne, keď ste urobili ten projekt, tak ste ho museli skutočne riadne do posledného centu vyúčtovať. A keď tu rozpráva bludy pani Érska, ako to treba dokázať a ako si to ona vyžaduje, aby sa to ukázalo, tak nech si to jedným klikom nájde. Však by mala snáď vedieť, ako funguje jej ministerstvo. Veď to sú verejne dohľadateľné zdroje. Ale chcem skutočne sa ohradiť voči takýmto rečiam, ktoré mali komunisti v 50. rokoch. Ľudia z kultúry sú, je ich, sú tisíce. Sú to robotníci v kultúre, ktorí majú jedny z najťažších podmienok aj podľa dát. Sú to ľudia vysokoškolsky vzdelaní s najnižšími mzdami. Robia to z lásky k vlasti, fakt. A neviem, prečo sa musia dočkať takýchto otrasných rečí vo verejnom priestore. Lebo viete, je to perfídne tu rozprávať o tom, ako kto, kde z opozície mal niekde odniekiaľ financie. Však takto potom môžeme čosi povedať, že pán Michelko, jeho 1,5 milióna z ministerstva kultúry a Fondu na podporu umenia, mám si myslieť, že neurobil za to kultúrny alebo umelecký projekt? Nie, nemyslím si to. Myslím si, že keď požiadal a dostal, tak ako štát máme vyžadovať aj nejaký výsledok. Tak nebudeme predsa takýmto otrasným spôsobom rozprávať o ľuďoch z kultúry. Veď sa trošku pamätajte. A úplne na záver by som chcela povedať, nemám veľa času, lenže kultúra je investícia. Je to investícia teraz do našej budúcnosti. Je to investícia do ekonomického a sociálneho rozvoja. Je to investícia do kvality nášho života. Prosím vás pekne, myslite na to a prestaňte už s tou nenávisťou. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som tiež chcela poďakovať za toto uznesenie a podporiť našich vedcov a vedkyne. Držím im palce a myslím si, že musia mať naozaj veľmi čudný pocit, že po dlhých a dlhých rokoch vzdelávania a skutočne lásky k vede a ťažkej práci ešte k tomu v podmienkach Slovenska musia ešte počúvať aj takéto hrozné, pardon za výraz, hlúposti od napríklad pána Kotlára. A je to vlastne šialené, pretože skutočne 75 % mladých ľudí z krajiny chce odísť. Oni chcú odísť zo Slovenska. Oni si fakt myslia, že my sme sa tu reálne zbláznili. Že to nie je normálne vyrastať alebo dať svoj talent krajine, ktorá si ho neváži a ktorá má na takom vysokom poste, ako získal pán Kotlár, takéhoto človeka, ktorý teda odborne je skutočne mimo a nepočúva tých vedcov, a je to vlastne šialené. Je to, je to veľmi smutný obraz našej krajiny. Je to smutný obraz toho, ako pre pár politických bodov alebo preto, aby si tu premiér Fico udržal nejaký typ tesnej väčšiny, necháva na takejto pozícii človeka, ktorý verí tomu, čo verí. A ja fakt si myslím, že asi pán Kotlár tomu skutočne verí. Ja mu to nezazlievam. Akurát to, čo mu zazlievam, je, že to šíri do verejného priestoru. A, bohužiaľ, má to veľmi veľký efekt na mamy, ktoré majú malé deti a boja sa, na tehotné ženy, na starších ľudí, ľudí s rôznymi chorobami a chcela by som týmto ešte raz podporiť vedcov. Ja sama som zaočkovaná. Naše tri deti sú zaočkované. Všetci sme naozaj úplne v pohode a hlavne sme prežili aj covid. Niektorí to šťastie nemali, kým sa nevyvinuli vakcíny. Takže, slovenskí vedci a vedkyne, prosím, vydržte to ešte s nami. Ďakujem.

Mňa zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti. Zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti, ale presne tak, potom im už nepovedia, že v zásade na nich kašľú. Pán Bartek to naozaj určite teda nepovedal, že kde budú musieť v ďalších voľbách voliť, že budú musieť ísť na ambasádu. Tým krajanom, za ktorými vycestovala, napadlo mi. Ako pani Érska naša. Neschopná. Pani Érska kultúry chodí na dovolenky, ktoré nazýva služobnými cestami do USA. Aj na ostatnej dovolenke bola vyše týždňa za naše financie. Išla tam prvou triedou so šampanským, priletela a jediný jej najväčší program bolo, že sa stretla s ľuďmi zo slovenskej diáspory, ktorá tam žije. A som si tiež istá, že im tiež nepovedala, ani tým seniorom, ani ich deťom, že budú musieť ísť voliť na ambasádu, že takto to. V ktorej je súčasťou a koalícia. Ktorej sa tá vláda zodpovedá. Tak toto vymysleli a. A toto je ten vzťah. Alebo respektíve tejto koalície ku našim krajanom. A je to vlastne v niečom veľmi také až perverzné. Lebo áno, peniaze od nich chceme, chceme od nich nejaké, nejaké podporné reakcie, ako je to tu všetko super. Ale potom, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, tak to už nie. A hej, to k tomu, čo vlastne aj spomínal pán Valašek na teba na túto rozpravu, skutočne. Ľudia, aby to bolo podmienené, že môžu voliť ekonomicky, to je úplne perfídne, to je nehorázne, nehorázne, naozaj. Pán

Mňa zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti. Zaujalo. Zaujala tá časť o našej diaspore, ktorá žije v zahraničí, a teda áno, voláme ich krajania, sú to naši krajania. A vždy, keď sa to koalícii hodí alebo vláde hodí, tak sú s nimi veľkí kamaráti, ale presne tak, potom im už nepovedia, že v zásade na nich kašľú. Pán Bartek to naozaj určite teda nepovedal, že kde budú musieť v ďalších voľbách voliť, že budú musieť ísť na ambasádu. Tým krajanom, za ktorými vycestovala, napadlo mi. Ako pani Érska naša. Neschopná. Pani Érska kultúry chodí na dovolenky, ktoré nazýva služobnými cestami do USA. Aj na ostatnej dovolenke bola vyše týždňa za naše financie. Išla tam prvou triedou so šampanským, priletela a jediný jej najväčší program bolo, že sa stretla s ľuďmi zo slovenskej diáspory, ktorá tam žije. A som si tiež istá, že im tiež nepovedala, ani tým seniorom, ani ich deťom, že budú musieť ísť voliť na ambasádu, že takto to. V ktorej je súčasťou a koalícia. Ktorej sa tá vláda zodpovedá. Tak toto vymysleli a. A toto je ten vzťah. Alebo respektíve tejto koalície ku našim krajanom. A je to vlastne v niečom veľmi také až perverzné. Lebo áno, peniaze od nich chceme, chceme od nich nejaké, nejaké podporné reakcie, ako je to tu všetko super. Ale potom, aby sme im nejakým spôsobom pomohli, tak to už nie. A hej, to k tomu, čo vlastne aj spomínal pán Valašek na teba na túto rozpravu, skutočne. Ľudia, aby to bolo podmienené, že môžu voliť ekonomicky, to je úplne perfídne, to je nehorázne, nehorázne, naozaj. Pán

Ty, Bráňo. Ja, keď som študovala vo Fínsku, tak som bola rada, že som dostala vôbec z fínskej strany štipendium, ktoré zahŕňalo letenku tam a letenku späť, inak by som si dokonca ani to štúdium nemohla dovoliť. Keď som žila v Kanade, tak tiež som bola rada, že sme si našetrili aspoň na letenku tam a naspäť. A do toho som tam bola tehotná, že som nemohla vlastne potom cestovať. V podstate už nikam do lietadla by ma nezobrali. A zároveň behať po Kanade tiež by som nevedela v tom štádiu tehotnosti a neskôr teda v čase dojčenia. A vôbec, akože boli sme mladí ľudia a skutočne sme obracali každý jeden kanadský dolár. A takýchto príbehov sú naozaj stovky tisíc, ako sme mali my, naša rodina, naši priatelia a študenti, ľudia, ktorí tam žili a ktorí žijú v zahraničí. A ja skutočne nerozumiem, prečo my sme sa stále nedopočuli odpovede od tejto koalície na otázku, ako chcete zabezpečiť tú možnosť voliť pre ľudí, ktorí sú napríklad tehotní, alebo ktorí dojčia deti, alebo majú mladé rodiny a nemôžu odísť od detí, alebo sú to seniory, ktorí sú imobilní, alebo sú to ľudia, ktorí sa starajú o imobilných v zahraničí. Alebo sú to kamionisti, ktorí chodia na trojtýždňovky. Alebo sú to vojaci, ktorí jednoducho dostanú nejaký príkaz a nemôžu sa pohnúť. Ja nerozumiem tomu, ako vy vôbec môžete aj v koalícii argumentovať nejakými právami ľudskými a volebnými, keď tu úplne jednoznačne odstrihávate tých ľudí od možnosti voliť. Prípadne to podmieňujete ich ekonomickou situáciou alebo aj zdravotným stavom, lebo to je nehoráznosť. Ale ono je to v zásade celé jasné, že vy nemáte ten zámer im pomôcť. Keby ste mali zámer pomôcť, tak je tu aj voľba poštou, aj elektronicky, aj to je na ambasádach. Skrátka by ste rozšírili tie možnosti a nie ich zúžovali. Čiže váš zámer je podlý a to je ten problém. Ale my to budeme stále dookola opakovať, aby ľudia vedeli. Pán poslanec Mikulec, nech sa páči.