Videokanál poslanca

Keď prišlo toto volebné obdobie, tak prišlo asi najviac žien do parlamentu v histórii, a to bolo práve kvôli zipsovému systému, vyrovnávaciemu opatreniu na našej kandidátke a my ženy, ale aj s našimi mužmi, myslím mužmi spolu, kolegami, sme tu práve preto, aby sme rozprávali aj o týchto témach, aby sme tie témy silno a hlasno otvárali a aby si aj ženy a dievčatá nemuseli prechádzať tým, čo ich predchodkyne, toto si myslím, že je veľmi dôležité. Asi som sa trošku ksichtila všelijako pri tvojej rozprave ani, lebo už dávno som tak hlboko s niekým nesúhlasila ako ako s tebou teraz. Mrzí ma to. Na druhej strane je fajn, že sa môžem k tomu vyjadriť. Rozhodne to nie je minoritný problém a nie je to iba rómsky problém. Ten problém sa deje napríklad aj v Starom Meste v Bratislave, pretože rôzni ľudia majú rôzne špecifické situácie a tak to sa to isté sa týka aj detí a mladých žien a rôznych situáciách v rodinách. Ja si myslím, že naším naším cieľom by nemalo byť živiť predsudky, že, čo, keď sa to bude kradnúť. Naším cieľom by malo byť kultivovať spoločnosť a kultivovať aj príkladom. Ten problém práve preto treba riešiť plošne, pretože nestojí toľko veľa peňazí celú našu spoločnosť. Rozhodne je dôležitejšie to, že, že poskytneme poskytneme my ako štát tento servis všetkým ženám a dievčatám na školách tak, ako to navrhuje tento zákon. Myslím si, že to je rozhodne dôležitejšie a určite sa dá vypočítať to, koľko nastojí dievča a množstvo dievčat, ktoré nechodia do školy, nedostanú to adekvátne vzdelanie, že to je oveľa drahšie ako to, že nejdú do školy, čo vieme, že nejdú len kvôli tomu, že nemajú menštruačné potreby. Ďakujem. Pani poslankyňa Jurík.

Som viacej vecí. Jedna je k tým vlajkám, ako chodí pán Machala a pripevní po celom Slovensku a pripevní všelijaké tieto stojany s piatimi trúbkami na päť slovenských zástav na kultúrnej inštitúcie. Tí riaditelia, riaditeľky tých inštitúcií iba pozerajú a nechápu. Pán Machala podľa všetkého dosť ignoruje aj názory pamiatkových úradov, čo si myslím, že o hrdosti k vlasti niečo vypovedá, ale hlavne, že máme päť vlajok naraz a možno budeme mať pamätný teda Deň vlajky. Je to celé absurdné, pretože ono to skutočne ide o to, že vtedy budeme mať radi našu krajinu, keď budeme k nej mať vzťah, vzťah ku Slovensku. Ako som už povedala, sa skutočne buduje cez rešpekt, cez dodržiavanie aj ľudských práv. Skutočne to nie je tým, že táto koalícia zakáže ľuďom alebo obmedzí ľuďom zo zahraničia voliť, pretože povedia, že nebudete voliť poštou, musíte ísť tisíce km k nám na ambasády. Ten vzťah nevytvoríte tým, že umelo vytvoríte vetu o dvoch pohlaviach v ústave, že nebudete rešpektovať iných ľudí a iné menšiny. Ten vzťah a pán Farkašovský vlastne je zo SNS sa nevybuduje tým, že budete likvidovať kultúru a likvidovať naše budúce kultúrne dedičstvo, ktoré by sa vyrábalo tvorilo v dnešných dňoch. Vzťah sa naopak tvorí príležitosťami, tvorí sa rešpektom, tvorí sa, tvorí sa tým, že tu spolu budeme spolu nažívať v rešpekte aj láske, aj dôvere. Vzťah nevytvoríte tým, že sa umelo vytvorí nový druh štátnej hymny, kedy nám autor novej štátnej hymny povie, že tá nie je pre každého. To nie je vzťah. A to tak sa to nerobí a to je pani poslankyňa Jurčíka.

Farár, že sa vás... Prvý príhovor, ja by som len chcela povedať, že základ je v tom, že národná hrdosť sa nebuduje tým, že dáte niekde viac vlajok. Viac vlajok nerovná sa viac hrdosti. Hrdosť na krajinu sa buduje inak. Buduje sa dôverou, dôverou vzájomne medzi ľuďmi, dôverou ľudí v inštitúcie. Tie inštitúcie musia byť funkčné. Musia byť to inštitúcie, kde v nemocnici dostanete naozaj dobrý servis. Musia to byť úrady, kde dostanete dobrý servis. Musí to byť vláda, ktorá, ktorá poskytuje servis a službu svojim občanom. Musí to byť krajina, kde sa pestujú a oslavujú ľudské práva, a to všetkých, všetkých menšín, slabších, všetkých, jednoducho každého občana tej krajiny. Hrdosť vybudujete tým, že štát alebo vláda je tu pre týchto ľudí. Hrdosť vybudujete tým, že ľudia budú vedieť, že vláda má voči nim rešpekt, voči všetkému, čo dokážu, zvládnu, že vláda a krajina podporuje ich talent, ale zároveň rozumie tomu, že sú medzi nami slabší, ktorých treba podporiť. Hrdosť nevybudujete tým, že zavesíte viacej vlajok na inštitúcie. Tak to skrátka proste nefunguje. Fungovať to bude, keď tu bude vláda, ktorá bude robiť naozaj poctivý servis pre úplne všetkých ľudí, a vtedy si každý Slovák, Slovenka, ale aj ľudia, ktorí majú radi Slovensko, zavesia veľmi radi viacej vlajok na za Slovensko a slovenských vlajok, lebo budú vedieť, že Slovensko stojí za nimi. V tejto chvíli mnoho, mnoho ľudí na Slovensku vie, že táto vláda za nimi nestojí. Máme tu rôzne príklady, ako sú napríklad dve pohlavia v ústave a iné hlúposti. Toto nespraví ľudí viacej hrdých na našu krajinu, bohužiaľ. Pani poslankyňa.

Ja by som teda ešte raz chcela zopakovať to, čo pred chvíľou hovorila Janka Hanuliaková, čo ty si spomínal, že náš prezident Slovenskej republiky, ktorý vyšiel zo Smeru, Smer tu sú je štyri volebné obdobia, dnes oslavuje 20 rokov existencie. Tak prezident dnes povedal, že dlhodobo hovorím o tom, že Slovensko trpí takým fenoménom, ktorý mu bráni strategicky sa posúvať dopredu. Treba povedať, že ten fenomén sa volá Smer. Kedysi sa volal HZDS. Je to SNS. Je to teraz Hlas. Sú to iné strany, ktoré sú v tejto koalícii. Ich synovia, dcérenky. Toto je ten fenomén. Toto je fenomén toho, že sa Slovensko neposúva dopredu a že dnes sme tu mali správu, ktorá hovorí nie o pokroku, ale o regrese našej krajiny. Ďakujem. Poslankyňa Marcinková, ďakujem kolegovi Sabovi.

A ja by som chcela k tomu cestovnému ruchu, že on tu na Slovensku počas vlády Roberta Fica, tá podpora cestovného ruchu bola vždy čistá tragédia na pár výnimiek. Keď si len spomenieme na olympiády alebo expá, tam jednoducho vždy bolo jasné, až naozaj na pár výnimiek, že to chytili zase nejakí známi kamaráti alebo nejaké podržtašky alebo nejakí vybavovači a vždy to bola proste hanba a akurát tak to boli také dobré výletíky pre úradníkov rôznych ministerstiev, že sa išli niekde pozrieť a my sme ako Slovensko za to dali veľa peňazí. Alebo také bienále alebo mestá a kultúry, ktoré teraz máme v Trenčíne ako druhé. Veď ono to funguje napriek týmto vládam, napriek tomu nejakým spôsobom to ešte ide. Aj taký bienále je ale konkrétne teraz v Benátkach, tak za 4 400 € išiel tam pán riaditeľ, mal hotel a on ani len nevystúpil na vernisáži, ani slovka nepovedal a akurát tak v správe, ktorú sme si vypýtali, sa posťažoval, že čo tam teda robil, tak sa posťažoval teda, že umelci slovenskí sa ani len nepoďakovali. No namiesto toho, aby sa tu politici a političky, aby tu ďakovali ľuďom napríklad z kultúry, že ešte vôbec niečo robia, tak potom sa ľudia z kultúry dozvedia toto. Plus iné, ako naozaj hlúpe reči rôznych aj významných politikov v tejto krajine o rôznych dotáciách a iných, iných ich aktivitách. Namiesto poďakovania majú takéto hlúpe reči. A to je tiež podpora cestovného ruchu, je podpora kultúry a to ako tradičnej, tak aj tej novej. V tejto chvíli nominantka SNS Martina Šimkovičová už tri roky skutočne bráni tvorbe budúceho kultúrneho dedičstva, historického dedičstva, ktoré sa deje, malo by diať teraz a nedeje sa kvôli tomu, že tu jednoducho sa stala hrobárkou kultúry a toto je zase niečo, z čoho nebudeme poslanec

Veľmi ma mrzí, že pán minister financií je taký nekultúrny, že ešte sa ti vysmieva. Do tváre, že ale veď som tu a nie je schopný ani počúvať. Je to na škodu veci a je to na škodu aj Slovenska. Ono celkovo správa o pokroku v krajine je vlastne takým naozaj výsmechom. Stačí, keď komukoľvek by pán minister financií, kto podniká, kto je živnostník, začal rozprávať o tom, ako fantasticky dopadli všetky tieto konsolidačné opatrenia, ako fantasticky nastavili prorastové opatrenia. To by iba fakt stačilo na to, aby tí ľudia na neho pozerali, že naozaj nechápu, odkiaľ prišiel, z jakého vesmíru, keď im začne rozprávať to, že vlastne všetko je v poriadku. Lebo všetko v poriadku nie je. Naopak, za posledný rok máme najvyšší počet zrušených živností a to nie je preto, že sa ľuďom dobre darí, ale preto, že jednoducho nevládzu. Ten liek na podnikanie je taký, že ekonomike najprv dolámeme ruky, dochrámeme nohy, pridusíme vankúšom a potom slávnostne podáme leukoplast. To je fakt, toto je vlastne predstava pána ministra financií a stále nám bude hovoriť, že nie, a stále si bude zatvárať oči pred tým, že nielen mladá generácia, študenti nám odchádzajú, ale odchádza naša generácia ľudí produktívnych a ja poznám hneď teraz niekoľko, by som vedela vymenovať veľmi úzke úspešných, ktorí odvádzajú dane, ktorí si povedali, že toto oni nemajú za potreby a nebodaj ešte všetky tie dane a odvody nakoniec aj tak končia u príživníckej Ficovej rodiny alebo Richterovcov alebo u Kaliňákovcov alebo Mašgútovcov. Však to nemajú za potreby, tak potom odídu. Dokonca poznám 80-ročného pána, ktorý si povedal, že on už fakt nechce tuto žiť, on chce ísť ďalej. A budete nám hovoriť, že je dobre? Pani poslankyňa.

Ďakujem ti pekne, Veronika. Za to, čo si všetko povedala, lebo to sú skutočne veci zo života a sú to aj dáta. A ja naozaj nerozumiem, ako sa môže SMER ešte skúšať volať sociálna demokracia a nerozumiem ani tomu v tom, akože peknom slova zmysle, že prečo si napríklad debarierizáciu, napríklad pri voľbách do volebných miestností, ktoré, ako si správne povedala, sú vlastne aj verejné budovy typu školy a tak, kde to treba robiť. Prečo si nevybrali toto ako tému? Pomôcť ľuďom pri voľbách napríklad dôstojne odvoliť alebo vôbec mať možnosť odvoliť. A ja si myslím, že oni sú naozaj urvaní od reality, pretože stačí sa len trošku prejsť po Slovensku, rozprávať sa s ľuďmi a zistíte, že množstvo, množstvo ľudí odišlo zo Slovenska aj preto, že napríklad majú postihnuté nejakým spôsobom zdravotným deti a nemôžu ich dôstojne vychovávať na Slovensku. Tak najbližšie to majú v Čechách. Konkrétne mi napadá jedna mama, ktorá je dcérou pekára, s ktorým sme sa rozprávali. Tá mama má dvoch autistických synov. A žijú v Čechách, lebo to sa proste nedalo na Slovensku nijakým spôsobom uniesť. Ani, ani príspevkom od štátu, ani spôsobom, akým štát k nim pristupuje, ani jednoduchou debarierizáciou. A teraz je množstvo takýchto ľudí, ktorí sú aj zdravotne znevýhodnení v zahraničí, lebo nevedia na Slovensku žiť. A vy im teraz poviete: „Naštartujte vozíky, vytiahnite palice, zoberte svojich autistických synov, poďte do našich horiacich vlakov. Poďte k nám do našich nedebarierizovaných miestností, lebo to je najlepšie, aby ste ukázali váš vzťah k našej vlasti.“ Veď to nie je normálne, že toto koalícia takto, takto chystá aj pre ľudí zdravotne postihnutých. A ja sa stále pýtam, stále ste nám neodpovedali, ako je možné, že na drzovku obmedzujete volebné právo ľuďom a podmieňujete ich to ich ekonomickou alebo zdravotnou alebo inou situáciou.

Ďakujem ti, Marek, za tvoje vystúpenie. Hovorila si, že táto koalícia SNS, Hlas, SMER sťažuje život obyvateľom a je to skutočne tak. Sťažuje im teda tento život už celé štyri volebné obdobia. Vidíme to práve aj na odchodoch mladých ľudí z krajiny a s tým, že sa nechcú vrátiť naspäť. Sťažuje im to cez DPH, transakčnú daň, cez zvýšené daňovo–odvodové zaťaženie. Táto koalícia proste ekonomike Slovenska dohryzá ruky, rozdrví nohy a potom príde s ihlou a vankúšom a potom slávnostne príde s leukoplastom. Máte dve pohlavia v ústave. Môžete voliť zo zahraničia tak, že pôjdete na ambasádu tisíce km. To skutočne nie je normálne, že sa nachádzame v tomto stave. To sťažovanie života ľuďom je pre mňa absolútne nepochopiteľné, že aj sme tu platení za prácu pre ľudí. Namiesto toho riešime toto, čo som doteraz povedala, prípadne veci, ako je etický kódex, rokovací poriadok, ktorý ešte aj dovržete, a namiesto toho, aby sme čokoľvek dodali ľuďom, čo im zlepší život, tak im to ten život zhoršuje. A stále sme sa pri tých voľbách nedopočuli, ako je možné, že na drzovku podmieňujú možnosť ľuďom voliť tým, či si to tí ľudia v zahraničí môžu ekonomicky, zdravotne alebo inak dovoliť. Stále nám neodpovedali na rôzne životné situácie ľudí, ktorí sú napríklad imobilní v zahraničí, alebo sú to ľudia, ktorí sa o imobilných starajú, alebo sú to napríklad nejakí kamionisti, ktorí sú na niekoľkotýždňových výjazdoch zo Slovenska, alebo sú to vojaci a vojačky, ktokoľvek, študenti, ktokoľvek. Ako je možné, že podmieňujú volebné právo ekonomickou, zdravotnou alebo inou spôsobilosťou ľudí, aby mohli voliť? To je taká drzosť a naozaj je to taká šikana ľudí, že to normálne nemá obdobu.

Ďakujem pekne, pán Škripek za váš príspevok. Ja stále nerozumiem a potvrdzujem vaše slová o tom, že v zásade sa obmedzuje volebné právo ľudí, ktoré, ako aj spomínam stále, je, že koalícia si ho s drzosťou sebe vlastnou dovoľuje obmedzovať na schopnosť ľudí ekonomicky byť natoľko silní, že môžu ísť niekam odvoliť, môžu si dovoliť cestovať, alebo že to podmieňuje zdravotným stavom alebo stavom nejakej práce a iných obmedzení, že toto je, toto je proste podľa mňa akože veľká drzosť. My sme tu všetci platení z daní ľudí, preto a na to, aby sme im robili čo najlepší servis. To znamená, že my si pri akomkoľvek návrhu zákona musíme predstaviť čo najviac možných životných situácií ľudí a vyjsť im v ústrety. Nie robiť napriek, ale táto koalícia je zvyknutá robiť napriek. Vidno je to už aj na rokovacom poriadku. Vidno to proste pri akomkoľvek ich kroku a toto je ďalší rukolapný dôkaz. A potom ste hovorili, že teda keby im teda tým ľuďom vláda preplatila tú cestu k nám, že možno by to bolo fajn. Áno, ale máme tam aj takú možnosť, že ľudia, ktorí prídu po dlhých rokoch ešte s takým pocitom sentimentu voči Slovensku, prídu na Slovensko a zistia, že kráčajú po tých istých mostoch, ako kráčali pred 15, 30 rokmi, akurát, že sú v takom dezolátnom stave, že môžu po nich spadnúť, že budú cestovať tými istými vlakmi, tým istým vozňom, akurát tak, že môžu proste niekde zas do niečoho naraziť alebo ten vlak priamo zhorí, alebo prídu za kamoškou ku inkubátoru, na ktorom sedia holuby. Však tí ľudia od nás zdrhnú rýchlosťou blesku a nebudú sa chcieť už nikdy, preboha živého, vrátiť. Tak neviem, či toto bude úplne dobrý nápad, alebo naopak, možno, že by teda sa rozhodli zostať a mohli by nám tu pomôcť trošku, trošku to tu opraviť, pretože táto krajina je po štyroch vládach Roberta Fica. Po tejto celej jeho nacucnutej na financie.

Ďakujem pekne. My sme stále nedostali. Ale odpoveď na otázku, či skutočne nejde o obmedzenie ľudí a my vieme teda, že ide o obmedzenie ľudí, ale koalícia nám stále na to neodpovedala, pretože po novom nebudú môcť sa dostaviť k voľbám ľudia, ktorí na to nemajú ekonomicky alebo zdravotne alebo iným znevýhodnením. A ja tomu nerozumiem, že čo toto je za drzosť, čo si to koalícia dovolí podmieňovať volebné právo niekoho ekonomickými, zdravotnými alebo inými možnosťami. Lebo stále sme sa nedopočuli odpovede na otázku. Ako pôjde žena, ktorá je tehotná v deviatom mesiaci, lietadlom na najbližšiu ambasádu alebo aj vlakom? Ako tam pôjde niekto, kto je imobilný? Ako tam pôjde niekto, kto sa o imobilného 24 hodín denne stará? Ako si volebné právo zrealizuje kamionista, ktorý je vyslaný napríklad na tri týždne, tri mesiace, koľkovek zo Slovenska na nejakú cestu. My stále nevieme, ako to budú realizovať vojaci či vojačky na misiách. Ako to vôbec bude vo vojnových zónach. Ako to budú mať študenti alebo študentky, ktorí proste napríklad v niektorých krajinách, teraz už v Dánsku nie, nemajú ani zásadu, prípadne majú ďaleko nejaké nové typy volebných miestností. A toto stále nemáme na to odpovede. A toto musia ľudia na Slovensku vedieť, že SMER, SNS, HLAS chcú zabraňovať ľuďom voliť slobodne, ak na to nemajú, ktorí žijú v zahraničí. To je proste otrasné. Ako môžete podmieňovať niekoho volebné právo tým, či si to môže ekonomicky, zdravotne alebo inak dovoliť? To sa vám zdá byť normálne? SNS, HLAS, SMER? Nie, nie je to normálne. Ďakujem. Ďakujem za slovo a ďakujem tebe, Zuzka.