Ďakujem pekne. Pán Michalko ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate milé poslankyne, poslanci môžeme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej...
Ďakujem pekne. Pán Michalko ako ste čítali tú dôvodovú správu, tak som rozmýšľala, že kto vám ju písal, lebo v zásade možno okrem toho, že to nemá vplyv na manželstvo a viem si predstaviť, že sa vnútorné zdroje nejak preskupia tak v zásade je mnoho vecí skutočne nie je pravdou a skúsim vám to aj v tomto, v tejto mojej rozprave vysvetliť. Ono my v podstate milé poslankyne, poslanci môžeme túto, tento návrh opäť z dielne Slovenskej národnej strany môžeme vlastne úplne legitímne pripodobiť ku zrušeniu úradu na ochranu, ochranu oznamovateľov a vysvetlím aj prečo. Ide o Radu pre mediálne služby. Tá je orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Vykonáva dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu, poskytovanie audiovizuálnych a mediálnych služieb na požiadanie a poskytovania platforiem na zdieľanie obsahu. A Rada pre mediálne služby má chrániť slobodu prejavu, právo na informácie a právo na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu. Ako iste počujete naozaj je to veľmi dôležitý orgán. Rada pre mediálne služby vykonáva štátnu reguláciu v oblasti vysielania retransmisie poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie poskytovateľa platforiem na zdieľanie obsahu, poskytovania sprostredkovateľskej služby, poskytovania online sprostredkovateľských služieb, poskytovania internetového vyhľadávača, poskytovania služieb multimodálneho prístupu, vydávania periodických publikácií a prevádzkovania spravodajských webových portálov. Toto všetko sa dá samozrejme nájsť na stránke Rady pre mediálne služby ale považujem za dôležité zdôrazniť, že o čom sa ideme v tejto chvíli rozprávať. Rada pre mediálne služby vykonáva svoju činnosť nezávisle a transparente. Čiže už asi vieme prečo je teda v hľadáčiku Slovenskej národnej strany. Vykonáva to v súlade s cieľmi zákona o mediálnych službách, ktorými sú teda najmä pluralita médií, kultúrna a jazyková rozmanitosť, ochrana spotrebiteľa. Prístupnosť, nediskriminácia, riadne fungovanie vnútorného trhu a podporovanie spravodlivej hospodárskej súťaže. No a my tu vlastne vidíme, že sa ide plniť sen Andreja Danka o tom, že sa teda Rada pre mediálne služby aj premenuje. Premenuje sa na Národný mediálny úrad. To už sme si zvykli, že, keď je niečo národné má to byť zjavne určite fantastiké opak je však pravdou ak vychádzajú návrhy zákona z tejto dielne. Ale tá zmena funguje aj symbolicky. Ten názov posúva to vnímanie orgánu z kolektívneho rozhodovania a z korektívneho regulačného orgánu na úrad s vedením, ktoré je centralizované. Návrh formálne zachováva síce radu ako kolektívny orgán a však zásadne presúva prvostupňové rozhodovacie právomoci na predsedu regulátora, ktorého volí Národná rada SR. Dochádza tak k prechodu od kolektívneho modelu rozhodovania k jednoosobovému modelu s výraznou koncentráciou výkonných právomocí. Rada po novom vystupuje predovšetkým ako druhostupňový orgán. Tá novela zavádza povinnosti k štatútu regulátora k organizačnému poriadku regulátora a k rokovaciemu poriadku. V starej úprave mal kolektívny orgán kontrolu nad vnútornou architektúrou ale v tejto novej ho má jedna osoba. Ono je to podobný prístup a princíp ako pri fonde na podporu umenia, ktorý vieme ako funguje a pri odborných komisiách tam teda v tom fonde prípade v STVR je to ako v rade. Len tu dajú vlastne všetko do rúk predsedovi. A to čo ostalo v moci rady zabezpečia doplnením svojich nominantov. Už je tam pani Riabová. Novo navolená. Veľmi odporúčam pozrieť si jej kanál čo púšťa von táto pani a teraz s jedenástimi, ktoré by mali v člennej teda v tejto rade väčšinu. Predkladateľ argumentuje posilnením akcie schopnosti. To bolo to čo aj čítal pán Michelko. Stabilizáciou rozhodovacej praxe odstránením paralelných rozhodovacích centier a zvýšením transparentnosti. Ale my sme nevideli žiadnu predloženú analýzu. Ani audit, ani sme nepočuli dokonca o konkrétnych prípadoch zlyhania. Naopak, výročná správa z roku 2024 ukazuje vysoký objem rozhodovacej a organizačnej činnosti a to neindikuje neefektivitu kolektívneho modelu. Ono takto zásadná zmena tej architektúry inštitúcie má byť krajným riešením pri preukázanom zlyhaní systému ale my sme to nikde nevideli. Otázkou je zároveň aj či efektivita ak ju deklarujeme má ísť aj na úkor nezávislosti. Ono paradoxný je tu aj rozpor medzi deklarovanou transparentnosťou a realitou návrhu, ktorý naopak tú transparentnosť znižuje. Jednoosobové rozhodovanie eliminuje verejnú konfrontáciu argumentov a hlasovanie viacerých členov, ktoré dnes vytvárajú dohľadateľnú stopu rozhodovacieho procesu. Verejnosť by tak už nevidela ako sa napríklad k záverom dospelo, aké právne názory zazneli. Či existovala nejaká vnútorná oponentúra ale vlastne videla by iba finálny výrok jednej osoby bez pluralitnej diskusie a tá je prirodzeným zdrojom kontroly a kvality rozhodovania. Inými slovami vlastne neexistuje preukázaný systémový problém, ktorý by si vyžadoval tak zásadnú štrukturálnu reformu. Deklarované dôvody nám tu proste slúžia ako zámienka pre politicky motivovanú reorganizáciu a to sme z dielne Slovenskej národnej strany za tých 2 aj niečo roka videli naozaj mnoho krát s výsledkami aké poznáme. Tento súčasný model ako spomínam je založený na kolektívnom rozhodovaní na vnútorných senátoch, na deliberatívnom procese rôznych časoch menovania členov a členiek postupne končiacich vo funkčných obdobiach vďaka čomu sa rozptyľuje moc, znižuje sa riziko politického vplyvu a zvyšuje sa vnútorná kontrola kvality tých rozhodnutí. Ono zároveň ako už som spomínala kolektívne orgány sú prirodzene pluralitnejšie, keďže prirodzene regulujú, generujú diskusiu a vnútornú oponentúru. Pluralita nám vedie, nás vedie aj k väčšej kvalite rozhodnutí vďaka konfrontácií tých rôznych odborných pohľadov namiesto jedného. A myslím si, že toto by sme mali skutočne vítať. No lenže navrhovaná novela koncentruje právomoci do rúk jednej osoby, ktorá bude volená aktuálnou parlamentnou väčšinou, čiže oslabuje túto deliberatívnu rovinu rozhodovania. Prináša jednu politicky motivovanú, menovanú osobu pardon s dlhým funkčným obdobím a to výrazne zvyšuje politizáciu regulátora. No a veľmi dôležité je povedať aj to čo hovorí naša líderka zmeny pre kultúru Zora Jaurová a to je nesúlad s právom Európskej únie. Navrhovateľ v dôvodovej správe tvrdí, že ide o čisto vnútroštátnu organizačnú otázku bez európskeho rozmeru čo je ale naozaj zavádzajúce. Rada pre mediálne služby je integrálnou súčasťou európskeho regulačného rámca a jej štruktúra má priamy dopad na plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únie. Rada pre mediálne služby nie je len takým obyčajným vnútroštátnym orgánom, ktorého štruktúru si môže zákonodarca meniť bez širších dôsledkov a na tie upozorňujeme. Plní úlohy vyplývajúce z troch kľúčových európskych predpisov. Jedno je smernica o audiovizuálnych mediálnych službách kde je Rada pre mediálne služby ako národný regulačný úrad, orgán. Potom nariadenie DSA čo je akt o digitálnych službách kde je ako národný koordinátor a potom EMFA čiže európsky akt o slobode médií kde je Rada pre mediálne služby stanovená ako Národný regulačný orgán. To už sme spomenuli tri. Každý z týchto právnych aktov obsahuje jasné a záväzné požiadavky na nezávislosť Národných regulačných orgánov. Súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívnej zodpovednosti. To všetko čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 20
===== súčasný kolektívny model Rady pre mediálne služby tieto požiadavky napĺňa. Napĺňa ich prostredníctvom pluralitnej štruktúry, rozložených funkčných období členov, kolektívne zodpovednosti, to všetko, čo som už spomenula. Ono potvrdzuje to aj hodnotenie Európskej komisie v správe o právnom štáte za rok 2024, kde sa uvádza, že existujúci právny rámec a autonómny rozpočet umožňujú Rade pre mediálne služby pôsobiť autonómne.
No ale máme tu navrhovanú novelu a tá naopak tento model zásadne oslabuje. Oslabuje ho tým, že koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk jednej osoby volenej aktuálnou parlamentnou väčšinou. Takáto koncentrácia moci objektívne znižuje vnútorné vyvažovacie mechanizmy a vytvára vyššie riziko politického vplyvu.
Ono podobný zámer, ako predložil teraz predkladateľ, sa objavil na ministerstve kultúry už v novembri 2024 ako predbežná informácia v Slovlexe, a odborné organizácie ako Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska, Asociácia Rady Slovenska vyjadrili kritiku z rovnakých dôvodov obáv o inštitucionálnu nezávislosť. Ministerstvo kultúry neskôr z toho ustúpilo z toho zámeru ovládnuť Radu pre mediálne služby, vypadol teda z legislatívneho plánu úloh a tiež aj z neskorších predložených noviel zákona o mediálnych službách v parlamente. Ono to bol dobrý krok a podobne teda to navrhujeme aj, alebo radíme aj navrhovateľovi tejto novely, keďže z našich informácií by nám po schválení tohto zákona hrozil infringement konanie. Zároveň vieme, že komisia, Európska komisia nás bude v našich krokoch dôsledne sledovať. Táto navrhovaná novela totiž nepredstavuje len nejakú technickú reorganizáciu, ktorá sa udeje, ani administratívne zefektívnenie existujúceho modelu. Ide totižto o zásadnú transformáciu modelu mediálnej regulácie od kolektívneho deliberatívneho orgánu k centralizovanému jednoosobovému rozhodovaniu.
Čiže my tu budeme mať orbanizáciu médií podľa Slovenskej národnej strany a Andreja Danka. Táto novela nás skutočne nepribližuje k štandardom vyspelých západoeurópskych demokracií, ale približuje nás napríklad k Maďarsku, kde funguje centralizovaný národný mediálny a komunikačný úrad, v ktorom má dominantné postavenie jedna politicky nominovaná osoba s rozsiahlymi právomocami. Ono už samotný názov národný mediálny úrad naznačoval, odkiaľ Andrej Danko čerpá informáciu na tieto návrhy, inšpiráciu na tieto návrhy.
Maďarský model bol roky predmetom kritiky zo strany európskych inštitúcií práve pre oslabenie plurality a koncentráciu moci a dnes sa týmto smerom chce vydať aj Slovensko. Za tejto vlády si už Slovensko aj pohoršilo v indexe slobody médií, kde viem, že reportéri bez hraníc nás opakovane upozorňujú na rastúci politický tlak, na nepriateľskú rétoriku voči médiám a zhoršovanie prostredia pre nezávislú žurnalistiku. Namiesto toho, aby vláda tieto varovania skutočne brala vážne a posilňovala ochranné mechanizmy, prichádza s ďalším návrhom, ktorý bude kritickým médiám lepiť ústa. Skutočným zámerom mediálneho úradu Andreja Danka je teda inšpirácia Orbánovým modelom centralizovanej kontroly. Toto nie je reforma regulátora, toto je pokus vytvoriť štátny nástroj na disciplinovanie kritických médií. Nejde o efektivitu a už vôbec nie o transparentnosť, ale o cenzúru a obmedzovanie médií.
Tento návrh sa nedá ani len opraviť v druhom čítaní. Je v rozpore s európskymi nariadeniami, hrozia nám tým ďalšie infringementy, takže chcela by som za seba, za našu líderku zmeny v oblasti kultúry Zory Jaurovú a za klub Progresívne Slovensko navrhnúť, že navrhujeme nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis