Videokanál poslanca

Ďakujem ti, Zora, ja som tiež ostala v nemom úžase, keď som videla tento návrh uznesenia, pretože slová a skutky sú v tak rozdielnom nastavení, že som skutočne to nevedela pochopiť.
Ale v každom prípade tento návrh má dve roviny a obidve sú veľmi cynické. Jedna rovina je práve tá súčasná situácia v kultúre, kedy už aj Audiovizuálny fond je spolitizovaný a kedy skutočne tie, to ovocie, bohužiaľ, teda to nie je to správne, uvidíme po pár rokoch. Bohužiaľ, keď sa môžeme rozprávať o tom, ako sa tu nemohlo poriadne tvoriť, pretože sú tu ešte aj viacerí poslanci, ktorí drukovali Mečiarovi a boli z HZDS, ktorý si sprivatizoval dielne na Kolibe, a tým pádom náš film bol naozaj na kolenách.
A rovnako tak najhoršia vec je ešte k tomu tá súčasná situácia v spoločnosti, kedy my tu, my ako naša vláda tu kolaboruje s ruským fašistickým režimom, kedy tu máme narastajúci fašizmus aj u nás a nenávisť k menšinám, tak ja by som chcela cez to tvoje, cez ten tvoj pozmeňujúci návrh ešte aj vyzvať koalíciu a SMER, aby sa verejne a záväzne dištancovali od spolupráce s fašistickou stranou REPUBLIKA a aby odsúdili slová premiéra Roberta Fica smerom k právoplatne odsúdenému Milanovi Mazurekovi za rasistické výroky z roku 2019, kedy ho Najvyšší súd SR uznal vinným za trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a aby sa verejne a záväzne dištancovali od premiérovej podpory Milana Mazureka v Prešovskom kraji. A vtedy, ak sa spravia tieto úkony, tak teoreticky, teoreticky si môžeme iba myslieť, že naozaj si chcú uctiť aj tú tvorbu a aj tému, lebo inak je to jedna veľká hanba a farizejstvo.
Ďakujem. (Potlesk.) .

Ďakujem ti, Zora, ja som tiež ostala v nemom úžase, keď som videla tento návrh uznesenia, pretože slová a skutky sú v tak rozdielnom nastavení, že som skutočne to nevedela pochopiť.
Ale v každom prípade tento návrh má dve roviny a obidve sú veľmi cynické. Jedna rovina je práve tá súčasná situácia v kultúre, kedy už aj Audiovizuálny fond je spolitizovaný a kedy skutočne tie, to ovocie, bohužiaľ, teda to nie je to správne, uvidíme po pár rokoch. Bohužiaľ, keď sa môžeme rozprávať o tom, ako sa tu nemohlo poriadne tvoriť, pretože sú tu ešte aj viacerí poslanci, ktorí drukovali Mečiarovi a boli z HZDS, ktorý si sprivatizoval dielne na Kolibe, a tým pádom náš film bol naozaj na kolenách.
A rovnako tak najhoršia vec je ešte k tomu tá súčasná situácia v spoločnosti, kedy my tu, my ako naša vláda tu kolaboruje s ruským fašistickým režimom, kedy tu máme narastajúci fašizmus aj u nás a nenávisť k menšinám, tak ja by som chcela cez to tvoje, cez ten tvoj pozmeňujúci návrh ešte aj vyzvať koalíciu a SMER, aby sa verejne a záväzne dištancovali od spolupráce s fašistickou stranou REPUBLIKA a aby odsúdili slová premiéra Roberta Fica smerom k právoplatne odsúdenému Milanovi Mazurekovi za rasistické výroky z roku 2019, kedy ho Najvyšší súd SR uznal vinným za trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia a aby sa verejne a záväzne dištancovali od premiérovej podpory Milana Mazureka v Prešovskom kraji. A vtedy, ak sa spravia tieto úkony, tak teoreticky, teoreticky si môžeme iba myslieť, že naozaj si chcú uctiť aj tú tvorbu a aj tému, lebo inak je to jedna veľká hanba a farizejstvo.
Ďakujem. (Potlesk.) .

...že keby ste v takej situácii, že či by sa vám to páčilo tak existovať a tak žiť v takých podmienkach, že musíte rátať dni kedy kedy vám prídu vyviesť splašky a nemôžete pomaličky sa sprchovať a prať len preto, že jednoducho štát si nesplnil svoju povinnosť a nedobudoval kanalizáciu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Mne sa rovnako tak rozum zastavoval nad krokmi pána Tarabu minulý rok, pretože my sme o tom, ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nijako nemal ambíciu vyriešiť a len teda prehodil celú zodpovednosť....
===== minulý rok, pretože my sme o tom ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nejako nemal ambíciu vyriešiť, a len teda prehodil celú zodpovednosť na obce, pričom textilný odpad je druhým najväčším znečisťovateľom planéty. A my by sme sa skutočne mali na to pozrieť zodpovedne a taký je aj tvoj návrh zákona a ja naozaj verím, že už kde inde vecne sa môžeme zhodnúť s koalíciou a s opozíciou, ako napríklad na tom, ako triediť, recyklovať alebo nejakým spôsobom zhodnocovať odpad. Tak ja skutočne by som chcela vyzvať poslancov a poslankyne koalície, aby hlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho posunuli ďalej, pretože nastavuje férovosť a myslím si, že je dôležitý pre, no pre nás ako pre krajinu.
Takže ďakujem vopred za to.

Ďakujem pekne. Mne sa rovnako tak rozum zastavoval nad krokmi pána Tarabu minulý rok, pretože my sme o tom, ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nijako nemal ambíciu vyriešiť a len teda prehodil celú zodpovednosť....
===== minulý rok, pretože my sme o tom ako republika, že budeme, vedeli veľmi dlhé roky, že budeme musieť naozaj robiť niečo rozumné s textilným odpadom a ten dátum bol k 1. 1. 2025. Nehoráznosťou skutočne bolo to, že to vôbec nejako nemal ambíciu vyriešiť, a len teda prehodil celú zodpovednosť na obce, pričom textilný odpad je druhým najväčším znečisťovateľom planéty. A my by sme sa skutočne mali na to pozrieť zodpovedne a taký je aj tvoj návrh zákona a ja naozaj verím, že už kde inde vecne sa môžeme zhodnúť s koalíciou a s opozíciou, ako napríklad na tom, ako triediť, recyklovať alebo nejakým spôsobom zhodnocovať odpad. Tak ja skutočne by som chcela vyzvať poslancov a poslankyne koalície, aby hlasovali za tento návrh zákona, aby sme ho posunuli ďalej, pretože nastavuje férovosť a myslím si, že je dôležitý pre, no pre nás ako pre krajinu.
Takže ďakujem vopred za to.

Ďakujem.
Ja by som vám pán Gašpar chcela iba tak odkázať, že to bola fakt slabota.
Akože ísť tu na nás takými blbosťami, že PS-ko ani nevedia, kto sú, či chcú byť muži alebo ženy. Tak ja by som sa chcela len opýtať, že kto mi tu mal celý život vlastne radiť z tej politickej oblasti. Kto mi mal byť príkladom mne?
Ženy, ktorá žije vyše štvrť storočia so svojím manželom a má s ním tri deti.
A ja by som sa chcela opýtať, že či mi mal radiť teda pán Epstein alebo pán Lajčák, či mi mal radiť pán Fico s jeho čakateľkami a páni manželkou niekde inde alebo mi mal poradiť pán Danko s pani Žužovou alebo pán Kováč, ktorý chcel, ktorý chcel hýčkať a opatrovať alebo, že či mi mal poradiť ctený pán Richter, ktorého načapali pri Čistom dni s viagrou a s prezervatívmi.
Takže kde som ja mala, úbohá žena, s manželom žiť, zobrať nejaký príklad. Ale ja by som išla ku konkrétnej veci.
Konkrétne ste spomínali tú olympiádu a mňa hrozne baví, ako sa tu všetci hej, Slováci, čo sa tu bijete do hrude, akože idete tu rozprávať o tom, akí ste vy Slováci a akí my PS-ko nie sme.
Tak mňa by teda zaujímalo, že prečo nám stále vysvetľujete, ako sa to nedalo, ako nemohla byť slovenská olympijská reprezentačná výprava minimálne nadizajnovaná alebo aj zrealizovaná na Slovensku.
A pán, pán Gašpar mi tu chcel povedať a ma tu poučiť, ako sa tu má robiť verejné obstarávanie alebo nemá.
Tak skúste mi nájsť to verejné obstarávanie, kde Slovenský olympijský výbor išiel verejne obstarávať tieto reprezentačné odevy, pretože nie, skončilo to marketingovou zmluvou.
Takže buďte taký lásky zrelý a skutočne nás tu nepoučujete, ako sa veci v tomto prípade nedajú robiť, pretože ono zjavne toto celé je generačná vec a nie je to generačná vec z pohľadu veku, ale je to z pohľadu toho, ako chceme my napríklad spravovať krajinu, ktorej chceme slúžiť a ako vy sa pozeráte na našu krajinu, na Slovensko ako na korisť a to vám je veľká hanba.

Ďakujem pekne. Tu sme sa zhodli, že slovo gang je príliš cool, takže slovenské slovo pochádzajúce z ruštiny svoloč by možno lepšie sedelo, takže preto dnes toto komentujeme. To by som chcela naprve povedať. Zuzka, ty si hovorila, že je vlastne skutočne neuveriteľné, že tu budeme mať teraz deväť týždňov voľna. Keď komukoľvek poviem, dnes naposledy sme sa o tom rozprávali s mojim mužom pri rannej káve, on akože omdlie, on nechápe. Tí ľudia nechápu, ako je možné, že krajina v tomto stave si dá deväť týždňov prázdnin pre Národnú radu. To je neuveriteľné a potom sme rozmýšľali, že čo vlastne akože za tým môže byť. A samozrejme, že vy nechcete mediálnu pozornosť, vy nechcete, aby sme vám tu hovorili o tom, čo, čo tu vlastne koalícia vyvádza. Jasné, že je lepšie robiť veci potichu. Ministri podľa mňa, Zuzka, medzitým budú pracovať, potom sem v apríli prinesú nejaké prílepky, ako to bolo včera, že bol bankový zákon, tu si možno ľudia zapli v televízii niečo, čo ich zajímalo k bankovému sektoru a zrazu iba nechápu a tu sa rozpráva o zdravotných sestrách. Takže takto to rýchlo urobia, aby deväť týždňov mali poslanci koalície prázdnin za 5 000 čistého je to iba o tom, že o deväť týždňov sem prídu, o jedenástej a o sedemnástej postláčajú príslušné gombíčky a medzitým sa teda budú v tichosti pripravovať tieto veci. Je to neuveriteľné, ako ste arogantní aj voči vašim voličom. Tu nejde o našich a vašich voličov, tu ide vlastne o to, že, že vy jednoducho si chcete už len nejako dovládnuť, dobačovať, čo najviac to nejakým spôsobom prihrať sebe a teda fakt je vrchol arogantný obžalovaný podpredseda parlamentu, ktorý sa tu púšťa do role arbitra a morálneho arbitra. Akože nech ide sa fakt obhajovať pred súd a nech nás tu nezaťažuje poslancov a poslankyne s rovnakým mandátom ako má aj on, aj máte vy.

Ďakujem pekne. Obrátim sa najmä na koaličných poslancov, ktorým ďakujem za reakciu aj na pána Gašpara. Vy ste povedali, že som bola mimo témy a že nechápete. No a problém je v tom, že vy nechápete. Problém je v tom, že vy už dlhé roky nechápete ako Slovensko zahadzuje príležitosti, pretože vy sa pozeráte nato iba cez svojimi očami ako k sebe čo najviac a nie ako pre Slovensko čo najviac. Takže to je prvý problém.
Druhý problém je v tom, že už aj keby ste nechápali, tak máte vytvorené dokumenty, ktoré som vám už spomínala, ich je mnoho, kde je napísané konkrétne ako treba napríklad aj cez príležitosti olympijských hier podporovať odevný a textilný priemysel, aby sa mu nestalo to, v čom sa už v tejto chvíli nachádza.
Pán Karas, vy ste sa pýtali, že ako teda to už ideme vytrhnúť. Ja viem úplne presne vám povedať, že keď by slovenský dizajn a slovenská výroba bola robená myslíme čo sa týka olympijských hier teraz na Slovensku, tak je to niekoľko mesiacov roboty pre slovenské krajčírky, niekoľko mesiacov práce. A keby sme sa na to pozreli cez prizmu toho, že na vytvorenie odevnej kolekcie olympijskej dávame naše spoločné peniaze cez ministerstvo športu a cestovného ruchu, sú to naše peniaze, kde sa môžeme rozhodnúť kam ich dáme a nemusíme ísť dať za hranice cez plot, ale môžeme ich použiť u nás. A zároveň, nie je to iba o tom, že vy dáte, vyrobíte odevy. Veď preboha to je to, čo som povedala. Za tým je celý marketing, to, to sa môže v miliónových, miliónovo je to sledované na, vo svete je olympiáda, to sa v tisícoch a tisícoch kusoch môže predávať. Čiže ešte by olympijský výbor mohol na tom aj zarobiť. Ale na to by musel tam niekto toto chcieť urobiť a nielen si spraviť výlet na nejakú olympiádu a potom na nejakú ďalšiu. Problém je naozaj v tom, že vy nechápete, fakt to treba vymeniť.

Dobre, ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomuto bodu rozpravy, k výročnej správe o stave hospodárstva, ale ja sa obávam, že my tu žijeme jeden smutný príbeh, ktorý ale teda žijeme dlhodobo, v podstate celý môj dospelý život od pätnástich rokov, kedy teda bola revolúcia, ja som tak verila tomu, ako sa veci môžu zmeniť a potom prišiel Mečiar a bral nám tu energiu, aby sme zachránili sa aspoň v tých základných štruktúrach a dostali sa do Európskej únie. A potom prišiel Robert Fico so svojou svoločou, pätnásť rokov už tu je a on už v tejto chvíli likviduje a aj vy, bohužiaľ, poslanci a poslankyne koalície, nielen aktívny a taký naozaj že život plný príležitostí nielen našej generácie, ale už aj našim deťom. A chcela by som sa vyjadriť na konkrétnych príkladoch, aby ste aj porozumeli tomu, že o čo vlastne tu ide práve pri tej výročnej správe o stave hospodárstva Slovenska.
Ono len v januári sa do bankrotu prepadol aj známy výrobca prémiových odevov z Ružomberka I-Legal Art a táto firma bola na trhu na Slovensku v podstate okolo takmer 40 rokov a už to proste nevládala. Tak ako to nezvládli iné firmy ako Ecco, Makyta, Cerna, Zornica a tak ďalej, mnohé z nich už si síce nechali nejaké meno, ktoré bolo slávne, ale robia už len nákup a predaj, žiadnu výrobu. Kedysi bol textilný priemysel, na tom by sme sa mohli zhodnúť, na Slovensku výkladnou skriňou Slovenska, začalo to už viac ako pred sto rokmi, keď sem prišli rôzni podnikatelia z Európy a naozaj spravili tu zo Slovenska výkladnú skriňu. No ale v súčasnosti tie podniky už nie sú schopné konkurovať zahraničným a napríklad ako spomenutá Makyta, ona tu bola 85 rokov a teda už definitívne svoje brány zavrela, mala 125 zamestnancov už na konci. Ďalších 300 zamestnancov stratilo prácu v nemeckom závode Eterna v Bánovciach nad Bebravou, kde sa šili košele, alebo v roku 2024 oznámila aj čadčianska textilka s vyše 200 zamestnancami, tá vyrábala pančuchový tovar pre známe európske značky a tak ďalej, majiteľ dokonca výrobu presúva do zahraničia. Hovorím o textilnom a odevnom priemysle aj preto, pretože som v ňom dlho fungovala a viem, o čom hovorím.
No a je to skutočne preto, že 14 rokov Ficových vlád absolútne ignorovali dokonca aj vlastné dokumenty, ktoré mali vytvorené, napríklad asi 10 rokov dozadu, aj viacej, si myslím, že to je, asi 13, vznikla správa o stave kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky ešte za pána ministra Maďariča. Tá napríklad spomína, že podpora módneho dizajnu a jeho integrácia do väčších prezentácií, ako napríklad aj tie, v súčasnosti napríklad olympijské, k tomu sa dostanem, môže priniesť exportné a marketingové efekty, potenciálne zvýšenie obratu a pracovných miest, napríklad hovorí o tom, že je potreba zaradiť podporu exportu a internacionalizácie kreatívneho priemyslu do hospodárskych a ekonomických politík štátu, podporovať účasť na výstavách, veľtrhoch, medzinárodných prezentáciách a dosiahnuť, aby sa kreatívny priemysel stal dôležitou súčasťou reprezentácie Slovenska v zahraničí...
===== obratu a pracovných miest. Napríklad hovorí o tom, že je potreba zaradiť podporu exportu a internacionalizácie kreatívneho priemyslu do hospodárskych a ekonomických politík štátu, podporovať účasť na výstavách, veľtrhoch, medzinárodných prezentáciách a dosiahnuť, aby sa kreatívny priemysel stal dôležitou súčasťou reprezentácie Slovenska v zahraničí. Akurát že by to nemohlo dopadnúť tak, ako to dopadlo, to znamená, že výlety pre rôznych papalášov, ktorí si odškrtnú, že išli sme na veľtrh a vyzerá to tam, ako to vyzerá, že si tam zopár ľudí proste dá vínko a potešia sa, potľapkajú sa po pleciach a domov nedonesú vôbec nič.
A skúsim teraz konkrétne. V týchto dňoch žijeme olympijským sviatkom, držíme palce všetkým našim športovcom a športovkyniam, ktorí aj v ťažkých podmienkach sa skutočne zodpovedne pripravujú a naozaj sa snažia reprezentovať Slovensko. My sme im za to všetci vďační. No ale teda a tak, ako je to veľkým sviatkom, tak deje sa aj to, že je ten otvárací ceremoniál, aj zatvárací, aj celé to vlastne okolo toho, čo sa deje celé týždne, tak ono vlastne je to reprezentácia tých jednotlivých krajín. Otvárací ceremoniál napríklad je obrovskou miliónovou príležitosťou pre prezentovanie sebavedomých a autentických aj odevných kolekcií. Tieto dávajú priestor lokálnym dizajnérom, budujú identitu, podporujú ekonomiku a hlavne dávajú cielenú príležitosť lokálnym dizajnérskym talentom. Ono naša ekonomika ide dolu vodou a my sa musíme chopiť absolútne každej príležitosti na podporu domáceho rastu. Ale Slovensko, ako vidíme, opäť posunulo celú zodpovednosť za vytvorenie odevnej kolekcie poľskej značke. Čiže pán Huliak, proslovenský hejslovák tam skacká v poľskej bundičke, hej? Od radosti, aby ste akože vedeli, že čo asi je výsledok tohoto celého.
V úplnom, je to proste naozaj proste problém, pretože napríklad olympijský výbor z verejných zdrojov získava financie, tento rok ich získal najviac vo svojej histórii. Malo tak skutočne jedinečnú príležitosť podporiť nielen športový, ale aj umelecký talent a lokálnu odevnú výrobu. To ešte ani nehovorím o paralympijskej výprave, ktorá mala byť rovnako oblečená, ako napríklad Česi to majú, že obidva tímy sú v rovnakých uniformách oblečené a je úplne jedno, čo si myslíte o tom, ako to vyzerá, hej, lebo už to vidím vo vašich hlavách, je to úplne jedno, proste malo to byť rovnaké. Paralympionici keď nastúpili k prezidentovi, tak to bola ešte vizuálne, bola to ešte väčšia tragédia ako naši olymipionici, bohužiaľ, ale teda hlavne je to vytvorené, oni si to dali vytvoriť zase v Taliansku.
Ten proces totižto je taký, ak vám ide v hlave to, že má to byť športová uniforma a tak ďalej, to nie je pravda. Na olympijskom ceremoniáli je to tak, že máte nejaký reprezentačný odev, potom máte nejaký odev na voľný čas a potom máte individuálne športové oblečenia. Ten reprezentačný odev môže byť akýkoľvek, môžte si to, čokoľvek vymyslieť, môže to byť najväčšia kreativita, bláznivosť, pretože bude vás vidieť milióny ľudí a vy môžete prezentovať slovenskú výrobu, slovenského návrhára, slovenský, slovenskú kreativitu. Potom je oblečenie na voľný čas, ktorý sa predpokladá, že bude ako keby voľnočasové športové, veď logicky ide o športovcov a potom sú tie individuálne športové. Do toho prichádza marketing, ktorý je na celom svete vizibilný v jeden čas. Môžu sa tie odevy predávať online, offline, po bapshopy a tak ďalej, jednoducho my ako Slovensko by sme mohli dať na dlhé mesiace prácu ľuďom u nás v našich výrobách krajčírom, technológom, grafikom, hocikomu, kto vlastne zapadá do tohto reťazca. A že je tých profesií naozaj veľa, viem povedať z vlastnej skúsenosti. My napriek tomu sme to proste odhodili a posunuli sme to poľskej značke, ktorá nám tu dá pár desiatok odevov, ktoré nám dá zadarmo, a potom si už všetko ostatné rieši sama. A to ja pritom naozaj nehovorím, že tá poľská značka robí zle, pretože robí logicky svoj vlastný biznis. Tá je ako keby nezaujímavá.
To, čo je zaujímavé teraz v tejto rozprave, čo chcem tým povedať, je, že olympijský výbor dostáva financie z nášho spoločného rozpočtu a mal by sa minimálne pozrieť na to, ako do toho zainteresovať náš dizajn a našu výrobu. A to ešte nehovorím o zahodenej príležitosti typu Trenčín. Teraz budeme mať naozaj krásne, krásny ceremoniál, to myslím úplne vážne, v Trenčíne, ktorý sa stal Európskym mestom kultúry v roku 2026. A vy keď si poviete Trenčín - mesto, čo vám napadne? Trenčín, mesto módy, že? A Trenčín, mesto kultúry mal pôvodne dokonca aj vo svojom takom tom VidBooku prepojenie olympiády v Miláne a dizajnu, ale, samozrejme, nemohol sa k tomu dopracovať, pretože kašlal na to, bohužiaľ, aj vláda za pani ministerky kultúry Milanovej, ale, bohužiaľ, úplne najviac to dorazila ministerka Šimkovičová, ktorá síce teraz tam príde asi v pekných topánočkách si to tam odklopkať, ale urobila presne nula celá nič pre to, aby sme prepojili tieto dve perfektne vizibilné udalosti.
Mám málo času, vedela by som o tom hovoriť ďalej. Je to ale proste veľmi konkrétny príklad na tom, ako my dlhé roky zahadzujeme príležitosti, ako dlhé roky nedávame dôraz na to, že my tu potrebujeme kultúru a dizajn a nemôžeme my hovoriť, že ten herec je dobrý a ten herec je zlý, a však to nie je o tom, tu je proste, tu je jednoducho podhubie, celé kultúrne, umelecké, kreatívne, ktoré potrebuje dostať príležitosti. My tu nemáme byť arbitri toho, či sa nám niečo páči, alebo nepáči, my tu máme vytvárať príležitosti, aby tí ľudia mohli vymýšľať, inovovať, aby mohli nakoniec na základe toho, že sa vytvorí nejaká emócia a tým pádom aj emócia o krajine, aby vedeli doniesť prácu, reálnu prácu ľuďom u nás na Slovensku, aby skutočne každá krajčírka vedela, a to vám hovorím, že by vedela, keby vyrábala veci pre hokejistov alebo pre niekoho, že jej práca má zmysel a keby jej zamestnávateľ jej zároveň mohol za to aj adekvátne zaplatiť. Nestáli by sme dneska pred výročnými správami, ktoré nám hovoria o tom, ako tu naše podniky musia zatvárať, lebo nie sú konkurencieschopné. No keď nemáte jednoducho čím zaujať, tak naozaj niekedy aj toto je problém. Ale my všetci, samozrejme, vieme, že problém je udusenie ekonomiky, je to štrnásť rokov, teraz pätnásty rok vlády Roberta Fica, ja už naozaj sa neviem dočkať, kedy už táto vláda skončí, pretože zahodené príležitosti sú smutnou vizitkou našej krajiny a potom akurát tu máme tak festival podpriemeru.
Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomuto bodu rozpravy, k výročnej správe o stave hospodárstva, ale ja sa obávam, že my tu žijeme jeden smutný príbeh, ktorý ale teda žijeme dlhodobo, v podstate celý môj dospelý život od pätnástich rokov, kedy teda bola revolúcia, ja som tak verila tomu, ako sa veci môžu zmeniť a potom prišiel Mečiar a bral nám tu energiu, aby sme zachránili sa aspoň v tých základných štruktúrach a dostali sa do Európskej únie. A potom prišiel Robert Fico so svojou svoločou, pätnásť rokov už tu je a on už v tejto chvíli likviduje a aj vy, bohužiaľ, poslanci a poslankyne koalície, nielen aktívny a taký naozaj že život plný príležitostí nielen našej generácie, ale už aj našim deťom. A chcela by som sa vyjadriť na konkrétnych príkladoch, aby ste aj porozumeli tomu, že o čo vlastne tu ide práve pri tej výročnej správe o stave hospodárstva Slovenska.
Ono len v januári sa do bankrotu prepadol aj známy výrobca prémiových odevov z Ružomberka I-Legal Art a táto firma bola na trhu na Slovensku v podstate okolo takmer 40 rokov a už to proste nevládala. Tak ako to nezvládli iné firmy ako Ecco, Makyta, Cerna, Zornica a tak ďalej, mnohé z nich už si síce nechali nejaké meno, ktoré bolo slávne, ale robia už len nákup a predaj, žiadnu výrobu. Kedysi bol textilný priemysel, na tom by sme sa mohli zhodnúť, na Slovensku výkladnou skriňou Slovenska, začalo to už viac ako pred sto rokmi, keď sem prišli rôzni podnikatelia z Európy a naozaj spravili tu zo Slovenska výkladnú skriňu. No ale v súčasnosti tie podniky už nie sú schopné konkurovať zahraničným a napríklad ako spomenutá Makyta, ona tu bola 85 rokov a teda už definitívne svoje brány zavrela, mala 125 zamestnancov už na konci. Ďalších 300 zamestnancov stratilo prácu v nemeckom závode Eterna v Bánovciach nad Bebravou, kde sa šili košele, alebo v roku 2024 oznámila aj čadčianska textilka s vyše 200 zamestnancami, tá vyrábala pančuchový tovar pre známe európske značky a tak ďalej, majiteľ dokonca výrobu presúva do zahraničia. Hovorím o textilnom a odevnom priemysle aj preto, pretože som v ňom dlho fungovala a viem, o čom hovorím.
No a je to skutočne preto, že 14 rokov Ficových vlád absolútne ignorovali dokonca aj vlastné dokumenty, ktoré mali vytvorené, napríklad asi 10 rokov dozadu, aj viacej, si myslím, že to je, asi 13, vznikla správa o stave kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky ešte za pána ministra Maďariča. Tá napríklad spomína, že podpora módneho dizajnu a jeho integrácia do väčších prezentácií, ako napríklad aj tie, v súčasnosti napríklad olympijské, k tomu sa dostanem, môže priniesť exportné a marketingové efekty, potenciálne zvýšenie obratu a pracovných miest, napríklad hovorí o tom, že je potreba zaradiť podporu exportu a internacionalizácie kreatívneho priemyslu do hospodárskych a ekonomických politík štátu, podporovať účasť na výstavách, veľtrhoch, medzinárodných prezentáciách a dosiahnuť, aby sa kreatívny priemysel stal dôležitou súčasťou reprezentácie Slovenska v zahraničí...
===== obratu a pracovných miest. Napríklad hovorí o tom, že je potreba zaradiť podporu exportu a internacionalizácie kreatívneho priemyslu do hospodárskych a ekonomických politík štátu, podporovať účasť na výstavách, veľtrhoch, medzinárodných prezentáciách a dosiahnuť, aby sa kreatívny priemysel stal dôležitou súčasťou reprezentácie Slovenska v zahraničí. Akurát že by to nemohlo dopadnúť tak, ako to dopadlo, to znamená, že výlety pre rôznych papalášov, ktorí si odškrtnú, že išli sme na veľtrh a vyzerá to tam, ako to vyzerá, že si tam zopár ľudí proste dá vínko a potešia sa, potľapkajú sa po pleciach a domov nedonesú vôbec nič.
A skúsim teraz konkrétne. V týchto dňoch žijeme olympijským sviatkom, držíme palce všetkým našim športovcom a športovkyniam, ktorí aj v ťažkých podmienkach sa skutočne zodpovedne pripravujú a naozaj sa snažia reprezentovať Slovensko. My sme im za to všetci vďační. No ale teda a tak, ako je to veľkým sviatkom, tak deje sa aj to, že je ten otvárací ceremoniál, aj zatvárací, aj celé to vlastne okolo toho, čo sa deje celé týždne, tak ono vlastne je to reprezentácia tých jednotlivých krajín. Otvárací ceremoniál napríklad je obrovskou miliónovou príležitosťou pre prezentovanie sebavedomých a autentických aj odevných kolekcií. Tieto dávajú priestor lokálnym dizajnérom, budujú identitu, podporujú ekonomiku a hlavne dávajú cielenú príležitosť lokálnym dizajnérskym talentom. Ono naša ekonomika ide dolu vodou a my sa musíme chopiť absolútne každej príležitosti na podporu domáceho rastu. Ale Slovensko, ako vidíme, opäť posunulo celú zodpovednosť za vytvorenie odevnej kolekcie poľskej značke. Čiže pán Huliak, proslovenský hejslovák tam skacká v poľskej bundičke, hej? Od radosti, aby ste akože vedeli, že čo asi je výsledok tohoto celého.
V úplnom, je to proste naozaj proste problém, pretože napríklad olympijský výbor z verejných zdrojov získava financie, tento rok ich získal najviac vo svojej histórii. Malo tak skutočne jedinečnú príležitosť podporiť nielen športový, ale aj umelecký talent a lokálnu odevnú výrobu. To ešte ani nehovorím o paralympijskej výprave, ktorá mala byť rovnako oblečená, ako napríklad Česi to majú, že obidva tímy sú v rovnakých uniformách oblečené a je úplne jedno, čo si myslíte o tom, ako to vyzerá, hej, lebo už to vidím vo vašich hlavách, je to úplne jedno, proste malo to byť rovnaké. Paralympionici keď nastúpili k prezidentovi, tak to bola ešte vizuálne, bola to ešte väčšia tragédia ako naši olymipionici, bohužiaľ, ale teda hlavne je to vytvorené, oni si to dali vytvoriť zase v Taliansku.
Ten proces totižto je taký, ak vám ide v hlave to, že má to byť športová uniforma a tak ďalej, to nie je pravda. Na olympijskom ceremoniáli je to tak, že máte nejaký reprezentačný odev, potom máte nejaký odev na voľný čas a potom máte individuálne športové oblečenia. Ten reprezentačný odev môže byť akýkoľvek, môžte si to, čokoľvek vymyslieť, môže to byť najväčšia kreativita, bláznivosť, pretože bude vás vidieť milióny ľudí a vy môžete prezentovať slovenskú výrobu, slovenského návrhára, slovenský, slovenskú kreativitu. Potom je oblečenie na voľný čas, ktorý sa predpokladá, že bude ako keby voľnočasové športové, veď logicky ide o športovcov a potom sú tie individuálne športové. Do toho prichádza marketing, ktorý je na celom svete vizibilný v jeden čas. Môžu sa tie odevy predávať online, offline, po bapshopy a tak ďalej, jednoducho my ako Slovensko by sme mohli dať na dlhé mesiace prácu ľuďom u nás v našich výrobách krajčírom, technológom, grafikom, hocikomu, kto vlastne zapadá do tohto reťazca. A že je tých profesií naozaj veľa, viem povedať z vlastnej skúsenosti. My napriek tomu sme to proste odhodili a posunuli sme to poľskej značke, ktorá nám tu dá pár desiatok odevov, ktoré nám dá zadarmo, a potom si už všetko ostatné rieši sama. A to ja pritom naozaj nehovorím, že tá poľská značka robí zle, pretože robí logicky svoj vlastný biznis. Tá je ako keby nezaujímavá.
To, čo je zaujímavé teraz v tejto rozprave, čo chcem tým povedať, je, že olympijský výbor dostáva financie z nášho spoločného rozpočtu a mal by sa minimálne pozrieť na to, ako do toho zainteresovať náš dizajn a našu výrobu. A to ešte nehovorím o zahodenej príležitosti typu Trenčín. Teraz budeme mať naozaj krásne, krásny ceremoniál, to myslím úplne vážne, v Trenčíne, ktorý sa stal Európskym mestom kultúry v roku 2026. A vy keď si poviete Trenčín - mesto, čo vám napadne? Trenčín, mesto módy, že? A Trenčín, mesto kultúry mal pôvodne dokonca aj vo svojom takom tom VidBooku prepojenie olympiády v Miláne a dizajnu, ale, samozrejme, nemohol sa k tomu dopracovať, pretože kašlal na to, bohužiaľ, aj vláda za pani ministerky kultúry Milanovej, ale, bohužiaľ, úplne najviac to dorazila ministerka Šimkovičová, ktorá síce teraz tam príde asi v pekných topánočkách si to tam odklopkať, ale urobila presne nula celá nič pre to, aby sme prepojili tieto dve perfektne vizibilné udalosti.
Mám málo času, vedela by som o tom hovoriť ďalej. Je to ale proste veľmi konkrétny príklad na tom, ako my dlhé roky zahadzujeme príležitosti, ako dlhé roky nedávame dôraz na to, že my tu potrebujeme kultúru a dizajn a nemôžeme my hovoriť, že ten herec je dobrý a ten herec je zlý, a však to nie je o tom, tu je proste, tu je jednoducho podhubie, celé kultúrne, umelecké, kreatívne, ktoré potrebuje dostať príležitosti. My tu nemáme byť arbitri toho, či sa nám niečo páči, alebo nepáči, my tu máme vytvárať príležitosti, aby tí ľudia mohli vymýšľať, inovovať, aby mohli nakoniec na základe toho, že sa vytvorí nejaká emócia a tým pádom aj emócia o krajine, aby vedeli doniesť prácu, reálnu prácu ľuďom u nás na Slovensku, aby skutočne každá krajčírka vedela, a to vám hovorím, že by vedela, keby vyrábala veci pre hokejistov alebo pre niekoho, že jej práca má zmysel a keby jej zamestnávateľ jej zároveň mohol za to aj adekvátne zaplatiť. Nestáli by sme dneska pred výročnými správami, ktoré nám hovoria o tom, ako tu naše podniky musia zatvárať, lebo nie sú konkurencieschopné. No keď nemáte jednoducho čím zaujať, tak naozaj niekedy aj toto je problém. Ale my všetci, samozrejme, vieme, že problém je udusenie ekonomiky, je to štrnásť rokov, teraz pätnásty rok vlády Roberta Fica, ja už naozaj sa neviem dočkať, kedy už táto vláda skončí, pretože zahodené príležitosti sú smutnou vizitkou našej krajiny a potom akurát tu máme tak festival podpriemeru.
Ďakujem.