Videokanál poslanca

Ďakujem. A tak neviem, či my všetci ideme v protismere a iba pán Michelko ide ako inak, lebo akože všetci sa predsa zhodujeme na tom, že je to nejako nastavené vrátane teda aj zjavne pôvodného autora pána ministra kultúry za SMER, ktorý nejaký ten systém nastavil. Akože to, že čiže rada fondu, kde budú odborníci, ktorí budú tiež vlastne odborníci, tak ako v odborných radách fondu, tak sa bude, vlastne urobí rovnakú robotu, ako tie odborné komisie fondu, pretože sa chce na to pozrieť aj z pohľadu, že čo keď náhodou niečo teda nevybrali. Čiže vy, čiže tu vlastne vylučuje pán Michelko to, že niekto zavolá do rady fondu a povie: mám tam taký projekt, prosím ťa, mohol by si sa mi naňho pozrieť? Viem, že ešte neviem výsledky, ale môžem, môžeš sa na to, prosím ťa, pozrieť, lebo predsa len poistime to.
A teraz bavíme sa o tom, že včera pán Michelko povedal, že 90 až 95 % bude teda podporených a ja sa teda pýtam, že odkiaľ to vie, a teda že však veď teda tu sa budú korigovať iba akože veci, ktoré sú do neba volajúce, citujem, ale veď vy hovoríte, že osem ľudí tam bude nominovaných z ministerstva kultúry. A to my nevieme, podľa akých kritérií to bude. To môže byť niekto, kto má dve deti, tri deti, sedem, kto je, býva v Kittsee alebo býva pri pánovi Michelkovi, to môže byť niekto, kto má dva obrazy jeleňov doma alebo naopak, ja neviem, nejakého iného autora, kto číta viac alebo menej, veď, veď, akože to sú také veci, že tam potom vám vyjde rada, ktorá má nejaký vkus a tá rada bude podľa toho vkusu rozhodovať a podľa toho tá rada aj povie teda, že ako ja si myslím, že teda tuto nieže vy ste tu rozhodli veľmi dobre, milá odborná komisia, ale môžem povedať, že vy ste tu rozhodli úplne zle a ideme to celé akože nanovo a tým, čo ste dali, tak tým nedáme, a my zase naopak si myslíme, že by sme mali dať tým iným. Veď vy tu vytvárate akože také korupčné prostredie, že ja nerozumiem tomu, že nerozumiete takýmto základným argumentom, ktoré vám tu dávame.

Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda, my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne, ako politici a političky, ktorí nastavujú systém. Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď z tu, padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia, a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej. Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam, by bola jasná, pretože, ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolu financovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.

veciach, ktoré reálne sú. Správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a, a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli. Keď, myslím si, že je, že stále ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť na to, akoby nie že cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako viete bol, sa pracuje rozpočtom z tých 20-miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2-milióna eur, čo je viacej, ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18-milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6-milióna eur. Umenie pre školy 1,6-milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu, akoby naozaj, že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho, akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém vie, že ono aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú, alebo týchto budúcich členov, členky a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože naozaj to nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo, alebo z regiónov, ale, alebo z regiónov vyberaných. Ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy, na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne, celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940, týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej. Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec rozhodnutie. Čiže, ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že OK, tento, títo to môžu dostať, nemusia a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša, hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré ževraj nebude zasahovať, alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé a z toho celého, ako sa vyjadruje je jasné, že si myslím, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, respektíve to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžem veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu, že Pohoda a tak, no ale, vy čím máte väčší projekt, tým máte samozrejme aj väčšie spolufinancovanie. Veď, akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéry sám, akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíme, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj, že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté, alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čir, čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinávratenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér obecnej knižnice v Bobrove atď., atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto, ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém, napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale prosím vás, nerobme to rozmonto..

(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

[12:40:24-12:51:15] Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku. Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Ďakujem. Trošku ma mrzí, že tu vidíme prázdne stoličky a prázdne monitory a nie sú tu ani zvyšní členovia a členka nášho kultúrneho výboru, takisto tu napríklad pán Jarjabek nebol ráno, keď sme teda mali s pani Jaurovou naše príspevky do rozpravy a v zásade, keď prišiel na chvíľku, tak dával opäť raz rovnaké argumenty, ktoré sme tu už ix-krát vyvrátili, a je to stále dokola. A to ma mrzí, lebo myslím si, že to, na čom sme sa tu zhodli, bolo, keď sme tu tak boli viacerí, že je tu obrovská potreba diskusie a ja naozaj veľmi teda uznávam to, že toto uznal aj pán Michelko a zároveň teda by som chcela apelovať na to, že stále nie je neskoro. Stále sa o tom zákone neodhlasovalo, stále sa to môže stiahnuť, stále sa to môže zmeniť a stále zároveň, keď sa bude hlasovať, ak by náhodou k tomu prišlo, čo podľa mňa nie je správny krok ani smerom k vašim voličom, lebo je to príliš veľa ľudí z môjho pohľadu a čísel a dát, tak stále sa dá urobiť to, že strana SMER a strana HLAS nebudú hlasovať za zrútenie projektu, ktorý ešte za pána Maďariča vznikol a ktorý je v tom základnom merite vecí v poriadku. A áno, má nejaké veci, ktoré treba doladiť a, a urobiť lepšie, ale to sa všetko dá v tom procese.
Padli tu rôzne témy dnes, takže som sa prihlásila aj do tejto rozpravy ústne a skúsim teda to, čo stihnem nejakým spôsobom vyvrátiť alebo zargumentovať. Myslím si, že z pohľadu akoby čistej finančnej sumy, ktorá tu padla medzi Bratislavským krajom a inými krajmi, tak myslím si, že je to naozaj nesprávny pohľad, pretože ako som už spomenula vo faktickej, v podstate veci je, že, že je naozaj mnoho ľudí a my ich poznáme, naozaj mnohých, ktorí prídu z regiónov, žijú v Bratislave, majú tu OZ-ká alebo neziskové organizácie, ktoré sa prihlásia, áno, potom je adresa v Bratislave, ale oni reálne sa vracajú naspäť do svojich buď rodných krajov alebo krajov, kde vidia problém, ktorý by chceli riešiť a financie sú nakoniec potom spravované alebo umiestnené tam a myslím si, že je to naozaj že veľmi dobrý model, lebo mnohým ľudom aj z Bratislavy, aj tých, čo, čo sa narodili v Bratislave, naozaj záleží na zvyšku krajiny, ak to takto akože máme rozdeľovať, čo podľa mňa od podstaty nie je správne, ten, takto, takto rozdeľovať našu krajinu. Ale mnoho takýchto ľudí poznáme, sama som aj ňou bola, že my vlastne aj keď žiadame o akékoľvek granty, tak vlastne je to preto, aby sa rozvinula celá naša krajina. A preto si myslím, že nie je dobré nás týmto spôsobom rozdeľovať a hádzanie ako keby súm, ktoré sú nejaké, že je to čistá suma, ono skôr to spôsobuje možnože, lebo tým, že je to aj nesprávne použité číslo, skôr to spôsobuje závisť ako naozaj nejakú možno, možno dobrú informáciu. Tá kvalitná informácia je v tom, že sa rozprávame o percentuálnom, percentuálnej úspešnosti a to z tých dát vieme, že percentuálne najúspešnejšie sú Banskobystrický a Žilinský kraj medzi rokmi 2016 až 2023.
A dokonca keď tu aj pani poslankyňa Vaľová spomenula, že určite dostali, dostala, Bratislavský kraj dostal viacej financií, ako všetky ostatné kraje dokopy, tak už len z toho, čo som zachytila od pána Malatinca a som si to prepočítala, a ešte mi chýbajú dva kraje, tak už z toho je to viacej, že to nedostala Bratislava, ale že dostal zvyšok Slovenska.
Takže bola by som rada, aby sme tu proste naozaj aj my na pôde parlamentu, na pôde Národnej rady rozprávali fakt fakty, rozprávali o veciach, ktoré reálne sú, správali sa naozaj legislatívne zodpovedne a myslím si, že po tomto tu teraz sme tu viacerí z nás volali a voláme. Takže skúsim ešte ďalej reagovať na jednotlivé témy, ktoré tu padli.
Keď, myslím si, že je, že stále, ak sa bavíme o tom, že sme na tej bránkovej čiare, fakt, poďme si to premyslieť. A keď sa bavíme ešte o sumách, tak tie sumy, je podľa mňa dobré sa pozrieť akoby na to nieže cez kraje, ale napríklad cez oblasti umenia, pretože za rok 2023, kedy, ako vieme, bol, sa pracuje s rozpočtom z tých dvadsiatich miliónov, tak len napríklad naše knižnice, ktoré, kde bolo počet predložených žiadostí 646, dostali takmer 2,2 milióna eur, čo je viacej ako vlastne 10 %. Potom tam boli kultúrne a umelecké centrá, ktorých žiadostí je 52, získali 1,18 milióna. Tradičná kultúra a neprofesionálne umenie, 617 žiadostí, je to 1,6 milióna eur. Umenie pre školy 1,6 milióna eur. Ja si myslím, že toto je dobré vidieť a nerobiť tu akoby naozaj že medzi nami rozdiely tam, kde nie sú, ale skôr sa poďme na to, na to pozrieť, akým spôsobom môžu tieto veci fungovať.
Padlo tu aj mnoho akoby narážok na odborné komisie, ako fungujú a podobne. Ale každý, kto trochu pozná tento systém, vie, že ono je aj celkom problém získať tých odborníkov do tých odborných komisií. Sú to vlastne profesionálne, profesné organizácie, ktoré menujú alebo týchto budúcich členov, členky, a oni častokrát majú sami s tým problém, pretože to naozaj nie je len tak, že som člen a niekto mi zavolá a ja rozhodnem, ale títo ľudia to fakt robia zodpovedne a fakt si študujú všetky tie materiály. A naozaj to niečo trvá.
Ale zase, keď sme pri dátach, v roku 2023 dostal fond 85 nominácií na členov a členiek a rada fondu ich spolu vymenovala 80. Čiže čo prišlo, v zásade bolo vymenované, zjednodušene povedané, čiže to nie je o tom, že ich je málo alebo málo z regiónov, ale, alebo málo z regiónov vyberaných, ale keď sa bavíme o tom, že je problém, že máme málo odborníkov z regiónov, tak poďme týchto ľudí z regiónov "naháňať", aby naozaj sa aj chceli do fondu prihlásiť za odborníkov a odborníčky. Dokopy na základe žrebovania v roku 2023 rozhodovalo 296 týchto odborníkov za všetky tie výzvy, ktoré prišli v roku 2023, pričom vlastne celkovo fond oslovil dotazníkom o konflikte záujmov 940 týchto členov odborných komisií.
Chcela by som aj povedať, že je dôležité povedať, že ako to funguje, hej? Čiže v zásade tie nominácie predkladajú právnické osoby, ktoré teda pôsobia v umení, kultúre, kreatívnom priemysle. A potom sú menovaní, potom je tam to členstvo, potom sa definuje konflikt záujmov, potom je tam teda voľba, čiže sa losujú členovia a členky a potom teda prichádza k hodnoteniu, individuálnemu, potom sa spoločne zasadá, potom teda je odporúčanie a nakoniec teda rozhodnutie. Čiže ono to je proces, ktorý akože naozaj je dobre nastavený a my v tejto chvíli hovoríme, že spravíme z nich sekretárov, sekretárky. Oni povedia, že okej, tento, títo to môžu dostať, nemusia, a je to vlastne úplne jedno, čo povedia. Úplne jedno. Tých 5-tisíc projektov oni si môžu naštudovať, ale vedia, že môže to byť na druhý deň zahodené do koša hocikým z ministerstva kultúry.
A keď sa rozprávame o súčasnom ministerstve kultúry, ktoré teda že vraj nebude zasahovať alebo nezasahuje, tak dnes napríklad opäť raz zasahuje do toho, že sa vyjadruje, aké umenie a že či je dobré alebo zlé, a z toho celého, ako sa vyjadruje, je jasné, že si myslí, že je zlé to umenie. Je v Bienále v Benátkach, pretože tak hanlivý príspevok, ktorý teraz dalo ministerstvo kultúry a pani ministerka, tak to je podľa mňa hanba, resp. to svedčí o jej vnímaní nezávislosti umenia a kultúry v našej krajine a nie o tom, čo tam je naozaj prezentované. Takže áno, my sa môžme veľmi jasne domnievať, že toto proste bude, bude problémom a že ľudia, ktorí budú nominovaní do tej rady, tak môžu byť problémom.
Mám ešte chvíľočku, ale chcela by som vám povedať, že keď sa bavíme o konkrétnych problémoch, tak padli tu divné veci typu že Pohoda a tak, no ale vy čím máte väčší projekt, tým máte, samozrejme, aj väčšie spolufinancovanie. Veď akože, a to je zároveň väčšia zodpovednosť toho organizátora. Je jednoduchšie, zjednodušene povedané, vytvoriť niečo doma v ateliéri sám akoby pre seba a potom možno vystaviť, ako urobiť medzinárodný projekt o možno 300 ľuďoch, ktorý musíte, je aj drahý, a zároveň ho musíte v určitom percente spolufinancovať. Čiže to nie je akože o tom, že však veď sa tu len tak akože všetci hrajkáme. Toto sú naozaj že profesionálne výzvy a zároveň tá odborná komisia musí zohľadňovať aj toto v tom projekte.
A ešte taká jedna vec rýchla, že skúsim vám prečítať, čo napríklad bolo prijaté alebo podporené. Medzinárodný festival paličkovanej čipky, Gemerské osvetové stredisko, ŠUP Experience, výstava najkvalitnejších diel zo Strednej školy umeleckého priemyslu Košice. Návrat tradícií 2, prinavrátenie projektu remesiel do obce Žakarovce. Literárne rezidencie Košice, kreatívne dediny, keramické, kožiarske, bylinkárske dielne, Sláčiková rodinka, podnietenie záujmu detí o počúvanie klasickej hudby, Kultúrne leto Bélu Kélera, History 23, literatúra Podtatranskej knižnice Poprad, vzdelávanie v neprofesionálnom umení a astronómii, rozvíjanie diváckej gramotnosti prostredníctvom inscenácií s ľudsko-právnymi témami, knižničný kaleidoskop, rozvíjanie čitateľskej gramotnosti, interiér Obecnej knižnice v Bobrove atď. atď.. To si všetko nájdete v úplne otvorených dokumentoch, ktoré má fond pre umenie.
Preto ja vás naozaj prosím ešte raz, stiahnime tento návrh zákona, poďme sa o ňom znova porozprávať. Ak je problém napríklad s regionálnosťou, poďme ho riešiť. Ale, prosím vás, nerobme to rozmontovaním...
(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, evidujem jednu faktickú poznámku.
Pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Pani poslankyňa, dotkla si sa vo svojom vystúpení práve toho aspektu, ktorý opakovane tu zaznieva ako otázka, ale teda nedostali sme na ňu celkom odpoveď, že, teda celkom, vôbec sme na neho nedostali odpoveď, je, že akým spôsobom sa to navrhované riešenie prejaví a akým spôsobom pomôže riešiť tie problémy, ktoré sú, ktoré sú deklarované ako, ako dôvody tejto legislatívnej iniciatívy a teda najmä pozmeňujúceho návrhu. Lebo teda pán poslanec Michelko tu hovoril nejakú, nejakú predstavu, že, že teda, ak tie komisie rozhodnú spôsobom, že to bude do očí bijúce, no tak vtedy rada zasiahne a zmení rozhodnutie tých, tých komisií, ale, ale teda priznám sa, že mne nie je jasné, ako táto zmena systému alebo rozmontovanie systému, ako si to, ako si to nazvala, reálne môže, môže pomôcť. Lebo chápem, že môže pomôcť konkrétnym jednotlivcom, ktorí dokážu upozorniť nejakého, nejakého člena rady, že dal som tam dobrý projekt a nepodporili mi ho, neprešiel, neprešiel komisiou, pozri sa na to. Takto si viem predstaviť, že to, že to môže fungovať. Ale je toto systémové riešenie? Je to, je to, systémové riešenie by bolo, no, že áno, že prejdú si komisie všetkými, všetkými projektami, dajú nejaké odporúčania a potom si rada prejde všetkými projektami, zhodnotí ich a dá nejaké svoje poradie s tým že, s tým, že bude tie komisie brať iba, iba orientačne. Lebo jednotlivo, to si ani neviem celkom predstaviť, ako to bude, bude fungovať, lebo však treba tie, tie projekty, samozrejme, posudzovať v kontexte a nejaký projekt v jednom roku môže prejsť a v inom nie. Podľa toho, ako budú tie iné konkurenčné projekty.

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa Dana Kleinert.

Kleinert, Dana, poslankyňa NR SR
Presne tak, ja by som sa stále vrátila k tomu, že tu rozmontovávame systém, ktorý funguje a naozaj nikto z nás, čo sme sa tu rozprávali o tom, nepovedal o žiadnych konkrétnych ľuďoch, o nejakých konkrétnych nomináciách. Jediné to z toho, jedine to padlo od pána Michalka a ja si myslím, že, že toto je veľmi nebezpečné, lebo fakt si urobme tieto testy opozíciou, koalíciou, či by sme toto chceli mať, keby teda my sme neboli napríklad vo vláde, aby bolo takto a takto. Proste správajme sa k tomuto zodpovedne ako politici a političky, ktorí nastavujú systém.
Mňa tiež aj pobavila taká predstava, keď tu padla otázka, že, alebo taký návrh, že zavolajme na tie námestia tých, čo sú neúspešní podporovatelia. Ale keby ste vedeli tú realitu, tak ono by tam akože stáli presne tí istí ľudia a potom možno aj nejakí ďalší navyše, hej? Že boli by tam neúspešní, ale tá podmnožina tam by bola jasná, pretože ako stále hovoríme, množstvo ľudí, ktorí majú niektoré projekty podporené, tak sa im úplne bežne stáva, že niektoré projekty, o ktorých sú možno aj sami presvedčení, že sú lepšie, ako tie, ktoré podporené boli, tak majú ich nepodporené. Alebo sa podporili takou nízkou sumou, ktorá proste im nedáva nejaký zmysel a musia potom riešiť spolufinancovanie a čo im zase zaberá čas a kapacity a neviem čo a, a proste tiež nie sú spokojní. My poznáme množstvo ľudí, ktorí spokojní neboli, ale nikoho z nich, okrem tuto pána Michalka nenapadlo rozmontovať ten systém, ktorý môže byť vylepšovaní, ale teda zároveň ho akože zlikvidovať len preto, že, že niečo sa nám konkrétne na tom nepáči. Ale to, čo je na tom celom pozitívne, je, že vy dávate aj konkrétne príklady a my vieme, že na tie konkrétne príklady je konkrétne riešenie. Ale to riešenie nie je tento návrh zákona. A my sme všetci tu, ako sedíme, ochotní o tom konkrétnom riešení diskutovať a vylepšiť ho.

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Ako ďalší sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ondrej Dostál, nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, je mi ľúto, že tu nie je pani poslankyňa Vaľová, lebo chcel som reagovať na ňu, keďže opakovane sa tu vnáša ten, ten regionálny rozmer a ako jeden, jeden z dôvodov nespokojnosti žiadateľov je práve to, že nadproporčne sú, sú podporované projekty z Bratislavského kraja v porovnaní s inými krajmi. Tak ja som tu už teda že opakovane sa snažil, snažil argumentovať tým, že to regionálne rozdelenie z hľadiska úspešnosti žiadateľov je od 52 do 60 % a že, že je to pomerne malý rozptyl a že sú dva kraje, však to tu zaznelo aj od predrečníčky pani poslankyne Kleinert, myslím, že, že dva kraje sú percentuálne úspešnejšie ako Bratislava, 60 % a 59 %, čiže Žilinský kraj a Banskobystrický kraj. Bratislava je tretia s 58 percentami a najhoršie na tom je Prešovský kraj s 52 percentami. Ale hovorím, sú to rozdiely, ale nie sú to dramatické, dramatické rozdiely. Ale keď je to, samozrejmé, že keď tých žiadostí príde viacej, tak to percento je v celkovej, v celkovom počte projektov v absolútnych číslach, samozrejmé, že, že väčšie, áno. A je to tak, že najviac projektov, ktoré sú podporené, prichádza z Bratislavy. Ale aj najviac žiadostí prichádza, prichádza z Bratislavy.
A možno by teda, keď toto je argument, tak sa na to pozrime že aj z opačnej strany, že koľko projektov je nepodporených. Celkove za roky 2016 až 2023 prišlo 47 657 žiadostí o podporu. Z nich 27 236 bolo podporených, 20 421 bolo nepodporených. Z tých 20 421 nepodporených projektov najviac bolo, čo myslíte? Z Bratislavského kraja; 7 394 nepodporených žiadostí bolo z Bratislavského kraja. To je suverénne, suverénne najviac. Z Prešovského kraja napríklad bolo nepodporených 2 263, to je tretina v porovnaní s Bratislavou. Alebo z Banskobystrického 2 524, ešte menej, alebo z Nitrianskeho kraja 1 571 nepodporených, z Trnavského 1 209 nepodporených, v porovnaní so 7 394 nepodporených žiadostí z Bratislavského kraja. Čiže z celkového počtu nepodporených žiadostí 36 %, až 36 % bolo, bolo z Bratislavského kraja. Čiže áno, sú, sú, Bratislavský kraj nadproporčne z hľadiska absolútnych čísel je medzi úspešnými, ale rovnako nadproporčne z hľadiska, z hľadiska čísel je aj medzi, medzi tými neúsp.. nepodporenými. Takže teoreticky, ak by sme, ak by sme toto vzali ako kritérium, no tak najviac nespokojných žiadateľov je z Bratislavy, lebo tuto je najviac nepodporených projektov, ale teda z Bratislavského kraja.
Ale nemyslím si, že toto je ten, ten správny spôsob, akým by sme mali, mali nazerať na veci. A ešte raz, to čo, to čo je moja hlavná výhrada, je, že nemyslím si, že ten systém, ktorý sa teraz ide zmeniť z nezávislej inštitúcie na politickú, ovládanú inštitúciu, kde rozhodujúce slovo bude mať rada, nie komisie, ich, ich odporúčania budú len nezáväzné, môže akokoľvek pomôcť napríklad tomuto problému. Podľa mňa ani tým ostatným, ale ani tomuto problému. Lebo pán poslanec Michelko hovorí, že však vy tu strašíte nejakými katastrofickými scenármi, ktoré nenastanú, veď to nebude tak, že, že rada bude všetko meniť a všetko prekopávať a všetky projekty posudzovať a vôbec nebude brať do úvahy stanoviská odborných komisií. No len v zásade potom sú, potom sú len, len dva spôsoby, akým to môže fungovať, buď to tak bude robiť a bude to robiť, bude to robiť systematicky, bude posudzovať tie odborné posudky, bude posudzovať prácu komisie a výsledok práce komisií, ale bude musieť potom posudzovať aj projekty a tým pádom bude zahltená tou činnosťou, ktorú vzhľadom na počet ľudí na, na počet zasadnutí komisií a počet tých komisií v porovnaní s jednou radou nebude zvládať, ak to bude chcieť robiť nejako, nejako systematicky.
Alebo druhá možnosť je, že si bude len vyberať. A na základe čoho si bude vyberať? Ja som sa to pýtal vo faktickej poznámke, pýtam sa to aj teraz pána poslanca Michelka ako predkladateľa, že na základe čoho si bude vyberať. Bude to robiť systémom, že pozriem-vidím, že si prejdem, prejdem nejaký zoznam, niečo mi udrie do očí, tak sa na to pozriem a vyberiem?
Toto je spôsob, akým majú rozhodovať zákonom ustanovené, zákonom ustanovené orgány a inštitúcie o verejných, verejných zdrojoch? Lebo ja si, ja si myslím, že nie, hej? Alebo, alebo to potom bude vlastne len, len nejaká zásterka pre to, aby, aby tam zo strany politickej moci, ktorá bude nominovať väčšinu členov rady, boli možné, možné zásahy v prospech svojich ľudí, v prospech svojich, a teraz nemyslím v prospech svojich ľudí, že budem dohadzovať kšefty kamarátom, aby, aby som tu bol zle pochopený, ale jednoducho estetický vkus na či už pani ministerky alebo, alebo pána poslanca Michelka, alebo ďalších ľudí, ktorí, ktorí budú mať vplyv na členov rady, aby bol zohľadnený. Čo, čo teda tiež si nemyslím, že, že je, že je dobrý spôsob rozhodovania. A to opakujem, že áno, môže to byť ešte horšie, môže to byť ešte tak, že teda budeme, budeme dohadzovať svojim ľuďom, svojim ľudom peniaze, ale nech by to tak nebolo, nech by to bolo, nech by to bolo len v tej polohe, že, že nie je to vec nejakých ekonomických záujmov, korupcie alebo čohokoľvek, ale je to vec, vec vkusu subjektívneho vkusu, estetického vkusu, tak nemajú o tom rozhodovať politici, lebo potom o tom politici budú rozhodovať prostredníctvom svojho vplyvu, svojho vplyvu v rade.
A opäť sa vrátim k tu neprítomnej pani poslankyni Vaľovej, dúfam, že si to, že si to predsa len vypočuje, tak ona dávala príklad, ako sa to robí, ako sa regiónom rozdávajú peniaze správne, výjazdové zasadnutia vlád Roberta Fica, tvrdila, že tam nedávajú iba svojim, no nedávajú iba svojim, ale na to sú dáta, že, že zvýhodňujú samosprávy, ktoré sú vedené koaličnými nominantmi, a nielen za tejto vlády, ale aj za predchádzajúcich vlád SMER-u. A nie, nie je to ten spôsob, akým sa má, akým sa má rozhodovať. Majú byť, má byť nastolený nastavený systém, majú byť nastavené pravidlá, akým spôsobom napríklad sú financované samosprávy a majú mať dostatok financií na to, aby si mohli plniť svoje právomoci, nieže proste príde vláda na nejaké výjazdové zasadnutie a rozdáva ako Ježiško alebo Dedo Mráz, Dedo Mráz peniaze a samozrejmé, že pri tom zvýhodňuje svojich, lebo to teda vyplýva, vyplýva aj z nejakých dát a analýz, ktoré sa robili, a nie je dôvod, aby to inak bolo, ak sa takto zmení, zmení systém, ktorý bol nastavený za vlády SMER-u, za ministrovania ministra kultúry Maďariča. Systém, ktorý tu dnes obhajuje opozícia, ktorá bola aj v minulosti či už v parlamente, alebo občiansky zväčša v opozícii voči, voči vtedajšej vláde SMER-u, ale napriek tomu, že je to dedičstvo vlády SMER-u, tak je to vytvorenie systému nejakého nezávislého financovania kultúrnych aktivít a stojí za to ho brániť, hoci nie je to náš produkt, je to produkt, produkt vlády alebo teda predchodkyne vlády, proti ktorej my dnes stojíme, stojíme v opozícii a nikto z nás netvrdí, že je to dokonalé, že sa nedá zlepšovať, ale to, čo navrhujete, nie je odpoveď na tie problémy tak, ako ich deklarujete, že, že, že sú tam, lebo, lebo to nie je riešenie. Ak áno, tak naozaj som nepochopil, že v čom.

Ďakujem pekne a ďakujem za reakciu, pán Michelko. Ja by som len chcela povedať, že mňa tak vždy zarazí, keď hovoríte akoby tak veľmi negatívne o konkrétnych možných vlastnostiach budúcich nominantov z ministerstva kultúry, lebo to sú vlastne vaše slová a nikdy som to tu nepočula povedať z našej strany typu, citujem vás: "oplani z ministerstva kultúry, tupí politickí nominanti, ktorí robia zle" a tak ďalej. My sme to tu nikto nespomenuli. Vlastne jediní, ktorí to hovoríte, ste vy a zároveň nám hovoríte už o konkrétnych menách, lebo vy už máte teda niečo v hlave, kto by tam mal byť. A toto ma mrzí, lebo to, o čom sa tu celý čas rozprávame, je, že my tu nechceme byť rozhodovatelia o tom, kto konkrétne tam bude, ale bavíme sa o tom, že tento návrh zákona likviduje ten transparentný a férový systém. Už čokoľvek si môžeme myslieť o tom, čo konkrétne tí ľudia, aké projekty vybrali, ale ten transparentný systém, vy nám to teraz každou jednou, akoby jedným protiargumentom vlastne jasne vyvraciate, že, že ho nechcete.
A stále by som chcela povedať, že pokiaľ sme tu neodhlasovali tento zákon, tak síce sme na bránkovej čiare, ale nie je to ešte koniec. Vy sám máte tú možnosť to stiahnuť. Chápem tomu, rozumiem tomu tak, že je tu vôľa diskutovať, poďme sa o tom rozprávať. Poďme sa na to pozrieť lepšie, na tie problémy, ktoré boli definované, lebo už teraz vieme, že tento návrh zákona nerieši tie problémy. Takže poďme si za to sadnúť. Vy stále máte tú možnosť, ak aj keby to prišlo k hlasovaniu, stále môžeme apelovať na to, že strana SMER a strana HLAS nemusí za zlikvidovanie ich vlastného návrhu, ktorý urobili pred desiatimi rokmi a funguje, zahlasovať. Takže ešte nezahadzujme flintu do žita, prosím.

Ďakujem pekne.
Ja tiež rozumiem, pán Malatinec, tomu, čo hovoríte, a aj tým výzvam, ale naozaj k tomu si musíme sadnúť na inom fóre a preto ja by som navrhla, aby ste zvážili aj spolu s navrhovateľom stiahnutie tohto zákona, lebo nemáme čas na túto debatu. Keď hovoríte o čistej sume, ktorá ide napríklad medzi Bratislavský kraj a iné kraje, nie úplne to je správne, lebo môže to akurát tak vyvolať možno závisť alebo tento typ pocitov, pričom, v Bratislave, sám ste povedali, že žije aj viacej umelcov, resp. veľa umelcov, a ja osobne poznám mnohých, ktorí prišli z iných miest do Bratislavy, tu pracujú, založili si tu nejaké OZ-ko, a to OZ-ko má sídlo v Bratislave, a požiadalo, ale zároveň pracuje s tými projektami v regióne. Ja sama som také projekty robila, že sme napríklad, ktoré ale podporené fondom, ale sme napríklad na Gemeri sa snažili pomôcť ľuďom a dať im naspäť prácu a urobiť trvalo udržateľné riešenia. Alebo tu máme Trenčín, mesto kultúry, ktoré bude, alebo sme sa rozprávali, že ako vieme aj naozaj podporiť iné mestá a regióny a je to legitímna otázka, akurát, že tento návrh, to, to skutočne nerieši. My máme stratégiu kultúry, problém je v pani ministerke za Slovenskú národnú stranu, ktorá ju z toho šuflíka proste nevytiahne, a mohla by urobiť to hneď o dve minúty. Takže poďme sa rozprávať o tom, vytiahnime ju, a poďme sa, poďme sa rozprávať.
Kultúrna demok... kultúrna diplomacia je krásna téma a napríklad v mojej rozprave ku ministerstvu cestovného ruchu, tak tam si myslím, že tiež sa vieme rozprávať o tom, ako tomuto pomôcť, ako naši umelci môžu ísť napríklad von, byť tam prezentovaní a vrátiť sa naspäť a doniesť prácu do regiónov. Je tu množstvo tém, ale nerieši to tento návrh zákona. Preto ho prosím, stiahnite.
Ďakujem.

Vymazať nadbytočný prázdny rámček!

Ďakujem pekne. Skúsim tak zhrnúť a asi odzadu, pán Farkaš (správne: pán Farkašovský, pozn. red.). Ešte keď som robila v tomto sektore, tiež sme podávali projekty a celkom ma fascinovalo, ako ten Michelko hovoril tie ako keby na futbale, že pomery 18 : 10, 25 : 1, akože ja si myslím, že my sme mali aj vyššie pomery s oveľa ako menším počtom podporených žiadostí. Áno, dostávali sme aj my presne takéto výsledky, ale to vás napríklad môže konkrétne tešiť, lebo viete, že môžte ísť do komerčnej sféry pýtať tie financie, pretože tým pádom vlastne máte to dobre urobené. Takže ono sa dá na to pozrieť rôznym spôsobom.
Každopádne ak hovoríte o kontrole, že štát má kontrolovať, na začiatku som to presne spomínala, veď sám pán Michelko hovoril, ako ho obťažovala kontrola fondu pre umenie vo vyúčtovaní, kde účtovníčka povedala, že nájom nie je ubytovanie. A nájom naozaj nie je ubytovanie, čiže ona si robila len dobre svoju prácu a keď sa rozprávame o tom, že kam idú financie vo fonde, že či to máme pod kontrolou, tak práve v tomto fonde to má štát veľmi pod kontrolou, pretože my ako politici rozhodneme o nejakej výške financií, vyššia, vyššia finančná výška, vyšší rozpočet naozaj vám zaručí vyšší počet spokojných žiadateľov, pretože častokrát aj tí kvalitní nedostanú buď financie žiadne, alebo ich dostanú menej, ako by chceli, čiže aj tí sú dokonca nespokojní. Takže vyriešite, naozaj vy vyriešite problém tým, že navýšite rozpočet, ale zároveň, čo je teda dôležité povedať, je, že funguje tam kontrola, pretože my povieme, koľko dostanú financií a potom je tam celý ten kontrolný mechanizmus, ktorý je naozaj dobre vymyslený.
Tiež by som chcela aj povedať na pána Dostála, že áno, my tu obhajujeme niečo, čo teda vymyslel alebo teda urobil pán Maďarič a kolektív a je to naozaj paradox, že si toto nechá strana SMER a strana HLAS diktovať od takejto malej strany, ako je SNS, párpercentnej strany si nechať zlikvidovať takúto, takýto dobrý projekt. Ja sa im čud... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu je pán minister, vážení poslanci, poslankyne, pán navrhovateľ, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému návrhu zákona.
Včera som vás, pán Michelko, naozaj pozorne počúvala. Obhajovali ste návrh zákona, ktorým vravíte, že chcete vyriešiť konkrétne problémy, konkrétne skrivodlivosti, čo sa stali, konkrétne nespokojnosti. Povedali ste, že podľa vás konkrétne odborné komisie nevyberajú diela skvelých autorov a aj ste tých, podľa vás skvelých autorov, konkrétnych uviedli. Uviedli ste aj konkrétne dielo, kde zas vy máte pocit, že podporené byť nemalo. Uviedli ste aj konkrétne byrokratické závady, podľa vás niekedy až šikany, kedy úradníci fondu bazírujú na presnom vydokladovaní účtov.
Tu sa musím trochu pristaviť, že veď to je presný dôkaz o tom, že si dobre robia svoju prácu, pretože strážia správnosť financovania, a to je presná odpoveď na tú deklarovanú obavu poslancov a poslankýň, o ktorých sme sa bavili v prvom kole. A to dokonca aj samotnej pani ministerky, že veď nevieme, kam idú financie vo fonde. No ale my to vieme veľmi presne a toto je ten dôkaz. Veď tá pani úradníčka, čo vám zamietla šupnúť do položky nájom, náklady za ubytovanie, veď ona má úplnú pravdu. Vy ste človek slova a určite viete, aký je rozdiel medzi nájmom a ubytovaním, že nájom nie je ubytovanie. Čiže my by sme tu mali naopak tej pani veľmi dobre poďakovať za to, že stráži, či sa financie použijú tak, ako sú deklarované a na základe aj tejto deklarácie sa vlastne tie projekty vyberajú.
Vy ste včera povedali, že 90 až 95% projektov bude vybratých a budú v poriadku. A ja by som sa chcela opýtať, že vy to viete ako? Ako vy viete teraz povedať, že to bude v poriadku?
Odpoveďou nám môžu byť ďalšie vaše vety, že vy sa budete veľmi snažiť obsadiť pozície za ministerstvo, ktorých má byť v rade väčšina, kvalitnými ľuďmi. A vzápätí sme sa dozvedeli tu priamo od vás, že vy osobne chcete a máte, máte stále záujem mať kontrolu nad ministerstvom kultúry. Vy ako osoba. Rozmýšľam, či s tým, do čoho ste zatiahli vašich spolupredkladateľov a spolupredkladateľku, či títo ľudia sú naozaj s tým v pohode, že vy konkrétne chcete rozmontovať a znefunkčniť fungujúci systém, že či tí ľudia s tým súhlasia, že sa podpisujú pod niečo, čo je evidentne nesprávne a čo naozaj nikto z odbornej obce nechce. Jediné, čo sa po totálnej možno ročnej paralýze fondu zjavne podľa úplnej udeje, je, ak sa vôbec nejako ten fond pozviecha, že to bude firma SNS a pána Michelka, bude to firma pána Michelku, pána Machalu, pani Šimkovičovej, proste SNS, kde bude 20 miliónov ročne a na telefón si tam budú vedieť vybaviť svoje granty spriatelení ľudia. Lebo, žiaľ, to je celé, čo tým dosiahnete.
Áno, asi sa aj vydajú diela, ktoré ste včera spomínali, rozmýšľam však, prečo obviňujete napríklad fond, mohli ste ich vydať aj sami alebo, ako už spomínala pani Jaurová, tá výzva bola vonku, neprihlásili sa tam žiadni žiadatelia. Vy však zaťahujete vašich spolupodpísaných poslancov a poslankyňu do svetla, kde všetci vieme, že ak by ste si zákon písali pre seba konkrétne, pre vaše vydavateľstvo, pre vašich kamarátov, bez ohľadu na objektívne faktory rozhodovania, nerobili by ste to inak. A mňa to naozaj mrzí aj za nich, pretože ja som úprimne presvedčená, že im záleží na tom, aby fond mohol fungovať na základe toho, čo sme sa navzájom spolu rozprávali.
Obraciam sa teda aj na vás, spolupodpísaní poslanci a poslankyňa, pod týmto zákonom, či teda naozaj že, že teda či si to nechcete premyslieť, pretože týmto návrhom zákona nieže nič nevyriešite, ale ten problém zhoršíte. Deklarovala sa slabá informovanosť neúspešných žiadateľov o dôvodoch nevybratia ich projektu a tiež aj veľká nespokojnosť neúspešných žiadateľov. Ale toto vôbec táto, tento návrh zákona nerieši. Preto je otázka logická, načo nám je zákon, ktorý nerieši definovaný problém, ochromuje dotknutú inštitúciu, ochromí segment, ktorý má podporovať a ktorý nás bude stáť veľa peňazí.
Skúsim to teda zhrnúť, ten prvý návrh bol: dozorná komisia z troch ľudí na päť, pričom tí dvaja teda budú nominovaní radou, ale tou radou, lebo teraz tí traja sú tam z ministerstva kultúry a ďalší budú nominovaní radou, ale tou radou, ktorá sa v tomto pozmeňováku zmení na politickú úderku ministerstva kultúry, kde z tých 13 ľudí bude osem menovaných ministerstvom kultúry.
Hovoríme o zmenách vo fonde pre umenie. Fond pre umenie má vedenie, má dozorné komisie, má radu fondu, máme tu odborné komisie. Ich sa ten zákon týka z podstaty veci a s nimi nikto nič ani len neprejednal. Jeden by si myslel, že by sme to mali robiť tak, že identifikujeme problém, odbornú či spoločenskú objednávku na jeho riešenie, následne sa dôkladne stretneme s odbornou obcou a následne prijmeme nejaký záver a riešenie.
Rovnako tak na našich dvoch výboroch pre kultúru a médiá sa obišla odborná verejnosť. Tam sedeli dvakrát zástupcovia Otvorenej kultúry, čo je vyše 270 odborných subjektov z prostredia kultúry či kreatívneho priemyslu, ale zahŕňa rovnako aj vyše 1 700 jednotlivcov, pracovníkov a pracovníčok z odboru kultúry. Tí ani len nedostali priestor vyjadriť sa, ono je to naozaj fakt hanba.
Pán Jarjabek viackrát povedal a aj včera v pléne to zaznelo, že veď skúsime a ak nebude dobré, tak sa zas to nejak inak spraví či opraví, veď uvidíme.
Ale ako aj povedala pani Jaurová, zasialo rovnako aj mňa, pretože toto nie je hra, páni poslanci a poslankyne. Tam vonku mimo parlamentu, v ktorom napríklad pán Jarjabek sedí už z čias a s Mečiarom, sa deje normálny svet, ktorý sa tých ľudí že naozaj dotýka.
My tu rozhodujeme o niečom, čo sa tu dotkne desiatok, možno stoviek tisícov ľudí. My máme byť tí, čo počúvajú, a to nielen svojich, ale rôzne spektrá názorov a podľa toho systémovo čo najlepšie nastaviť zákony. My sa tu nemôžeme hrať takto, že aj z pragmatickej stránky veci však stojí nás všetkých naozaj obrovské peniaze a ľudskú energiu. A s týmto návrhom dokonca ani nebudeme pri tom finančnom zaťažení a energetickom zaťažení tých ľudí. My ani nepôjdeme že dopredu, lebo to si viem predstaviť, že by sme sa na to dali, aj mali by sme sa na niektoré veci týmto spôsobom dať. Ale my naopak sa vrátime naspäť o dvadsať rokov dozadu do normalizácie, do čias mečiarizmu. Pri vynaložení financií, pri zlom projekte, proste to nemá logiku, čo sa tu deje.
Ono neviem, či viete, ale momentálne teda prehlasuje k dnešnému dňu, teda ku dnešnému 19. aprílu vyše 133 členov a členiek odborných komisií fondu pre umenie, že ak tento zákon schválite, tak že odstupujú. Nehodlajú robiť štafáž, nehodlajú byť pri tom, ako z nich, z odborníkov a odborníčok urobíte sekretárky a sekretárov. A sú medzi nimi ľudia z rôznych segmentov, a dokonca aj z tradičnej kultúry, aj z literatúry. Pozrite si tie mená, pozri, pozrite si tie odbory. My týchto ľudí musíme počúvať, veď je to naša povinnosť. A keďže hlasy odborníkov a odborníčok nezazneli v tomto procese, cítim sa povinná dať im priestor aj tu, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Napríklad Dušan Buran, historik umenia, ktorý je aktuálnym predsedom Rady Fondu pre umenie, citujem: „Pre laikov tie paragrafové znenia možno pôsobia neškodne, ale pre ľudí znalých systému je zrejmé, že ide o deštrukciu tejto inštitúcie.“ Hovorí úplne presne to, čo aj my v Progresívnom Slovensku. A ďalší citát: “Proces týchto zmien je pritom veľmi neštandardný. Poslanci strany SNS, ktorá zodpovedá za rezort kultúry, podávajú takú zásadnú zmenu ako poslanecký návrh a nie ako legislatívny návrh svojho rezortu, a to len preto, aby sa vyhli riadnemu medzirezortnému pripomienkovému konaniu, ktoré napokon prebehlo, pripomienkovému konaniu a odbornej diskusii. Ani výsledky expresného pripomienkovania, ktoré napokon prebehlo, nikto nebral do úvahy a výsledok vidíme.“
Časť reakcie členov a členiek odborných komisií FPU, ktorých som vám práve spomínala, je napríklad: "Členstvom odborných komisií FPU sme sa stali na základe nominácií z radov odbornej kultúrnej obce, voči ktorej cítime záväzok a zodpovednosť pri výkone tejto funkcie. Odborné komisie FPU ročne vyhodnotia asi 5-tisíc žiadostí o dotáciu, čo pri priemernom rozsahu žiadosti cca 10 normostrán, vrátane príloh, znamená 50-tisíc normostrán textu. Sú to hodiny a hodiny náročnej a finančne podhodnotenej práce, ktorú robíme, pretože nám záleží na tom, aby boli z obmedzených verejných zdrojov podporené tie najkvalitnejšie projekty. Nie vždy sa zhodneme a zasadnutia odborných komisií sprevádzajú dlhé a často konfrontačné diskusie. To je však podstatou demokratického a nezaujatého systému redistribúcie verejných zdrojov.
Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka má presadiť, aby odborné komisie získali status poradného orgánu rady fondu. V nej ako v hlavnom rozhodovacom orgáne fondu bude osem členov z trinástich menovaných ministrom alebo ministerkou kultúry bez návrhu. V praxi to znamená, že práca pri hodnotení projektov, ako i odborný kredit hodnotiteľov, hodnotiteliek môžu nakoniec legitimizovať svojvoľné rozhodnutia rady, s ktorými sa nemusia stotožňovať alebo teda aj, že táto práca je úplne zbytočná.
Cieľom návrhu poslanca Michelka je však transformovať odborný a nezaujatý mechanizmus redistribúcie verejných zdrojov na štátny či ministerský. Je to dvojsečná zbraň, ktorá sa s ďalšou vládou môže obrátiť proti žiadateľom a žiadateľkám z okruhu poslanca Michelka, pre ktorých sa podľa vlastných slov snaží nastoliť spravodlivosť. My však tento návrh odmietame z principiálnych dôvodov, rovnako ako ďalšie návrhy z rezortu SNS je totiž pokusom ako limitovať či v tomto prípade znefunkčniť možnosti občianskej a odbornej participácie na správne veci vere... na správe vecí verejných a nahradiť ich straníckymi mocenskými rozhodnutiami zhora. Odmietame robiť odborné alibi rozhodnutiam rady a akceptovať úlohu bezmocného komparzu. Pozmeňujúci návrh poslanca Michelka je pre nás neakceptovateľný a nezlučiteľný s naším pôsobením v odborných komisiách fondu pre umenie. Apelujeme teda na vás, aby ste hlasovali proti pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu" a tak ďalej, koniec citátu.
Časť reakcie Otvorená kultúra: "Spôsob predkladania pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu obchádza štandardný legislatívny proces a nedáva priestor pre odbornú diskusiu. Zabraňuje tak občianskej i odbornej participácii na formovaní znenia návrhu. Súčasťou pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je navýšenie počtu členov rady z deväť na trinásť, pričom sa navyšuje počet členov rady, ktorých menuje a odvoláva minister kultúry, zo štyroch na osem. Ide o účelovú zmenu, ktorou ministerstvo kultúry získa väčšinu v rade, čím mocensky ovládne rozhodovací proces o prideľovaní finančných prostriedkov" a tak ďalej. "Pozmeňovací a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Michelka prináša zmeny v zákone o Fonde na podporu umenia v takom rozsahu, ktorý si vyžaduje odbornú diskusiu v štandardnom legislatívnom procese. V jeho súčasnej podobe by sa jeho prijatím ohrozila nezávislosť a verejnoprávna funkcia inštitúcie."
Ale mám tu aj časť z vyjadrenia Spolku koncertných umelcov, ktorý sme dostali aj my ako poslanci: "Tento Spolok koncertných umelcov je najväčšou a najstaršou stavovskou organizáciou reprezentujúcou popredných domácich interpretov v oblasti vážnej hudby. Počas troch dekád svojej existencie bol a je hlavným organizátorom mnohých festivalov a koncertných cyklov etablovaných v slovenskom hudobnom priestore. Napriek apolitickému charakteru spolku dnes nemôžeme prejsť kroky súčasného vedenia ministerstva kultúry a vládnej garnitúry v oblasti kultúry mlčaním. So znepokojením sme sledovali kroky Ministerstva kultúry SR voči kultúrnym organizáciám Kunsthalle, Bibiana, ktoré zo strany vedenia rezortu nejavili znaky odbornosti a ani slušnosti. O to väčšie pobúrenie v nás vyvoláva súčasná snaha o politické ovládnutie Fondu na podporu umenia, ktorého zriadenie bolo jedným z mála pozitívnych impulzov pre rozvoj živého slovenského umenia po roku 1989. Základným princípom prerozdeľovania peňazí do umenia prostredníctvom tohto fondu je posudzovanie projektov odbornými komisiami, transparentnosť menovania členov podporných schém a rozhodovanie nezávislé od vôle aktuálnej politickej moci. Presne tieto piliere navrhované zmeny vo fungovaní FPU búrajú."
Nasledovné, nasledovne by som chcela zdôrazniť opäť slová pána Burana, predsedu rady fondu pre umenie, o jednom z hlavných dôsledkov schválenia tohto zákona, a spomínala to už aj pani Jaurová tu, a to citujem: "Slovenská spoločnosť stratí jeden z mála moderných a fungujúcich nástrojov kultúrnej politiky. Bude to znamenať návrat o dvadsať rokov dozadu, keď o celej podpore rozhodovalo ministerstvo kultúry. A napokon sa takisto obávam, že najviac by na to doplatili zase tí najmenší a najslabší – osvetové strediská, dychovky, regionálne knižnice a rôzne malé združenia a spolky, ktoré nemajú kde inde získavať zdroje a svoju činnosť po celom Slovensku rozvíjajú len vďaka Fondu na podporu umenia."
Na záver by som chcela spomenúť fakt, že ročne fond spracúva teda tých zhruba päťtisíc žiadostí v hodnote cca 65 miliónov až 80 miliónov, pričom pracuje s rozpočtom iba 20 miliónov. A tu platí jasná línia. Ak my navýšime rozpočet fondu pre umenie, bude viac spokojných žiadateľov. Nie je na tom vôbec nič komplikované a nie je riešenie rozmontovanie toho fondu. Riešením je navýšenie rozpočtu, ergo navýšenie kladne vyhodnocovaných žiadostí.
Preto vás ešte raz naozaj úprimne prosím, pán Michelko, ak je problémom počet neúspešných žiadateľov, navýšme rozpočet. Ak je problémom, že treba podrobnejšie informovať o dôvodoch nepodporenia žiadosti, zaviažme tým odborné komisie. Ak je problémom nedefinovanie regionálneho rozmeru v odborných komisiách, čo je úplne legitímna požiadavka, tak to nadefinujme novelou. Ak je problémom príliš veľký počet nespokojných žiadateľov, ako som už spomenula, navýšme ten rozpočet. Ale, prosím vás, neničme funkčný systém, neničme fond pre umenie, nevracajme sa do minulosti, nie je to správny krok.
Fond pre umenie funguje desať rokov a v tejto chvíli, keď sa rozprávame o napríklad päťtisíc žiadostí, to naozaj nie je o tom, že je to jeden človek, čo človek, to žiadosť. To sú častokrát celé skupiny ľudí, ktoré, ako som už spomínala, robia napríklad na medzinárodných projektoch, na lokálnych projektoch, na regionálnych projektoch. Sú to napríklad celé súbory folklórne, to sú že desaťtisíce a ja si dovolím tvrdiť, že státisíce ľudí. A my v tejto chvíli ich jednoducho povedané zarmútime, nahneváme? Krokom, ktorý nemá vôbec zmysel a ktorý nás posúva naspäť, ktorý vlastne iba hovorí, že fond má nejaké konkrétne problémy. Tak poďme ten konkrétny problém vyriešiť, dá sa vyriešiť jednoducho, ale rozhodne, rozhodne ho nevyriešime týmto návrhom zákona.
V tejto chvíli položíme fond pre umenie a vy budete mať nieže ix stovák alebo neviem, aký je to, aký, aký je ten objem tých ľudí, nespokojných, o ktorých viete vy, ktorých ste nám spomínali, že vám telefonujú a tak ďalej, vy tu budete mať státisíce nespokojných ľudí. Čiže aj z pohľadu vašich voličov pozrite sa, prosím, na to takto, ak vás to nejakým spôsobom zaujíma. Ale ak vám naozaj záleží na kultúre a na tom, aby tu tento segment fungoval, a ja som presvedčená o tom, že členov a členky komisie, teda výboru pre kultúru a médiá záleží im na, na tom, že naša kultúra, kreatívny priemysel, umenie bude fungovať tak v mestách, ako aj v regiónoch, som presvedčená o tom. Tak sa poďme, prosím vás, nad tým ešte raz zamyslieť a poďme sa pozrieť, ako môžme fond pre umenie vylepšiť, aby fungoval na systéme transparentnom, jasnom, kvalitnom, ale aby zároveň aj fungoval. Nieže v tejto chvíli my ho položíme. Poďme sa baviť, ako ho vylepšíme, ale nepoložme ho.
Ďakujem veľmi pekne.