112-2
Zámer zákona je vágny, nejasne definovaný bez konkretizácie zámeru, špecifikácie cieľových skupín, okruhov podpory, odlíšenia sa od podpory v rámci verejnoprávnych fondov bez určenia finančného balíka, aký bude na tento účel určený. Úrad vlády sa aj pýta, kto bude o dotáciách rozhodovať. Či to bude vyžadovať schému de minimis, alebo schému štátnej pomoci, či bude personálne posilnenie výkonu na ministerstve kultúry pri konsolidácii. Absentuje mapovanie východiskového stavu, nastavenie merateľných ukazovateľov, čo sa tým chce dosiahnuť.
A ešte je tu jedna zaujímavá vec, ktorú hovorí úrad vlády, že v prípade, že má novela poslúžiť realizácii zámeru pripravovaného projektu kroje do škôl, obsah je v takomto prípade v rozpore s definíciu nehmotného kultúrneho dedičstva v zmysle dohovoru s UNESCO. Presne toto sme hovorili aj na ostatnom výbore pre kultúru pánovi Bernaťákovi.
A za mňa je dôležité povedať, že nehmotné kultúrne dedičstvo sa robí úplne, jeho akoby podpora sa robí úplne presne opačne, ako to robí slovenská národná strana, a dokonca už aj úrad vlády to Slovenskej národnej strane hovorí. Lebo ono nemôžte ísť proste s uniformitou, s nášivkami či potlačou. Je tu veľmi dôležitý ten proces pre budovanie vzťahu s nehmotným kultúrnym dedičstvom. Čiže k tomu folklóru nie je dôležitý, je dôležitý obsah a nie sú dôležité umelé kostýmy. Zámer žiadnym spôsobom nereflektuje potreby verejnosti a nie je možné nastaviť jasné ukazovatele úspešnosti. Prinesie to skôr opačný efekt, to znamená odcudzenie a stratu záujmu. A to bola veta pripomienok úradu vlády. Sami by sme to teda lepšie nenapísali a tu je dôležité pozrieť sa na spôsob, ako a kam a komu dáva ministerstvo kultúry zákazky a dôležité je to pripomenúť v kontexte tohto návrhu rozpočtu. V lete si dalo ministerstvo kultúry vypracovať asi k spomínanému pripravovanému projektu kroje do škôl za takmer 40-tisíc eur grafický návrh a krajčírske strihy na tanečné kroje s folklórnym dizajnom. Nikto nevie, načo to je dobré, to už som hovorila vyššie. Ale najmä túto zákazku získala stavebná firma, ktorá sa teda okrem stavieb pýši aj tým, že má výborné antikorózne nátery na železo. Takéto zadávanie zákazok či dotácií spriazneným ľuďom už vidíme rok.
A to niektoré tak babrácky, že zmluva je uzavretá s neskorším dátumom, ako je termín dodania, čiže koniec júna a s výsledkom ešte v novembri úplne nulovým. Hádajme, o čom hovorím? Hovorím o neexistujúcom logu pre STVR.
Už to platíme z našich peňazí, ale stále to logo nikto nevidel. Alebo platíme z našich peňazí rôzne audity, napríklad Slovenskej národnej galérii, ktorú tiež verejnosť ešte nevidela, ale už teda sme to mohli všetci zaplatiť. No a s takýmto prístupom ministerstva kultúry máme na stole rozpočet, ktorý nekonsoliduje, za to však presúva obrovské financie pod svoje centralizované rozhodovanie.
Potom je tu ešte jedna vec, napríklad taká položka za 1,7 milióna eur ročne, ktorá sa teda nazýva, tá kapitola koncepcia štátnej politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. To by sme si aj povedali, že fíha, to je aké super, 1,7 milióna krát tri roky, ako sme to tam videli narozpočtované na koncepciu, že tak to by sme sa na to chceli pozrieť. Lenže koncepcia za 1,7 milióna v skutočnosti nie je koncepciou. Potom investigatívou prídete na to, že vlastne je to kapitola k múzeu vysťahovalectva, o ktoré sa tu príslušné orgány a najmä krajania, žijúci v zahraničí, ktorým záleží na Slovensku, snažia už štvrťstoročie. Ale následne sa teda dozviete, že teda tým ďalším hľadaním, že teda nejde ani len o to múzeum vysťahovalectva, ale o ministerkou novovymysleným múzeom národného obrodenia. Čítali sme v médiách, že pani ministerka si myslí, že vieme o tom málo. Ja si myslím, že naozaj pre nás všetkých by bolo lacnejšie, keby si ona o tom niečo naštudovala a nemusíme kvôli tomu vytvárať múzeum, a zároveň neurobiť iné múzeum, o ktoré sa tu snažíme štvrť storočia. A to sa teda tu rozprávame o zákone roka a ja si naozaj myslím, že tento prístup z ministerstva kultúry, ako to narozpočtovalo, nie je ani normálny a ani korektný.
Takže ešte raz teda v súhrne. Berieme samotnej kultúre a radikálne pridávame na aparát ministerstva, čiže pán Machala bude opäť rozhodovať. Konsolidácia je vedením ministerstva kultúry zneužitá na vyhadzovanie nepohodlných odborníkov v kultúre, a zároveň na likvidáciu nepohodlných organizácií v pôsobnosti ministerstva kultúry. Rozpočet skrýva skutočný ideologický obsah položiek pod úplne iné názvy a rozpočtuje už vopred avizované neexistujúce položky, ktoré im po odsúhlasení rozpočtu ostanú na svojvoľné použitie v súčasnosti bez akéhokoľvek definovania. Aj mediálna výchova napríklad, je tam 500-tisíc eur ročne, ale teda už nám na výbore povedali, že to je iba taký bonus, že vy to už teraz viete. Ono tam vlastne bude nula. A dokonca ani minister školstva o tom vôbec nevedel. Nezdá sa vám to naozaj že čudné, že my tu máme o niečom hlasovať, čo už teraz vopred nám niekto avizuje ako bonus, že vlastne nebude tak? Za mňa je to naozaj že teda vrchol, neviem, či amaterizmu alebo cynizmu alebo neprofesionality, ale každopádne takto sa to nemá robiť. No a ja si teda myslím, že žiadna zodpovedná politička a žiaden zodpovedný politik nemôže takýto návrh rozpočtu podporiť a ako sme to už viackrát povedali pri rôznych návrhoch zákona, ktorými sa tu trápime a týrame Slovenskú republiku už vyše roka, je, že história si aj tento krok zapamätá. Ďakujem.
Skryt prepis
