Videokanál poslanca

Vymazať prázdny nadbytočný rámček!

Ďakujem, ja mám dve veci, s ktorými by som chcela zareagovať na pani Jaurovú. Jedna vec je tá, že mi to naozaj riešime na základe konkrétneho problému, že úplne niečo iné a likvidujeme a škodíme naozaj Slovensku a jeho kultúre. A to je vlastne, že viete, že vám, vašej vláde ľudia dali dočasnú dôveru spravovať veci verejné a vy na základe konkrétnych vecí likvidujete systémy. Na základe, napríklad pri trestnom zákone, na základe konkrétnych ľudí, ktorým hrozila basa, riešime tu trestný zákon pre celé Slovensko a poškodzujeme ľudí, obyčajných ľudí v mestách a obciach. Na základe nejakej malej cyklotrasy niekde, kde sa vám nepáči, riešime cestný zákon, ktorý poškodí 3-tisíc obcí. Na Slovensku, na základe konkrétnej nespokojnosti pána Michelka, alebo pár ľudí, riešime vlastne celý problém a likvidujeme fond. Podľa mňa, toto nie je správne riešenie.
A druhá vec, čo som chcela povedať k tomu, že ako sa tu rozprávame o tom, že však ten, že jednoducho ten fond nebude schopný naozaj sprocesovávať tie žiadosti. Predstavte si, že získali teraz ľudia okolo 2,5-tisíc žiadostí. A to nie je 2,5-tisíc jednotlivcov, ktorí si možno doma niečo nakreslia alebo vytvoria. To sú častokrát aj medzinárodné korporácie, kde sa dlhodobo pripravujú medzinárodné projekty, ktoré potom, v tejto chvíli teda, nie že potom, to sa už teraz deje, nevedia jednotlivý aktéri tých kooperácií, čo sa, čo sa vlastne udeje. Či budú mať ten projekt vôbec, či to má nejakú budúcnosť. Nebudú jednoducho vedieť ďalej pokračovať, kaziť (...technický problém.) meno Slovenskej republiky. Vy, ako slovenská strana, Slovenská národná strana hovoríte, že hájite národné záujmy. Ale vy ich tu, že reálne likvidujete. Lebo toto je, že medzinárodná blamáž, medzinárodná hanba. V tejto chvíli sú tí ľudia s hlavou v smútku, lebo nevedia realizovať svoje projekty a nevedia, aká bude budúcnosť.
Takže prosím vás, keď vám záleží na Slovensku, tak nech vám záleží aj na tých tvorcov, ktorí tieto veci a projekty robia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Keď sa tu spomenulo teda lex Vajanského, ako teda sa to dá nazvať aj tento návrh, myslím si teda, že je dôležité povedať, že na základe teda jednej konkrétnej veci, ktorá sa nie každému môže páčiť, tak ako meniť zákon tak, že to obmedzí všetkých takmer tritisíc obcí v štáte, mi príde naozaj nie úplne šťastné riešenie, hlavne nie u tak pragmatického a podľa mňa konštruktívneho človeka, ako je pán minister. Ale teda môžeme si čokoľvek myslieť o ulici Vajanského, o tej cyklotrase, no však veď aj krajšia mohla byť, aj viacej kvetov tam mohlo byť, ale mňa teda mrzí ten naratív, že my ako Progresívne Slovensko si myslíme, že motoristi sú nepriatelia, lebo nie je to tak. Ja sama som aj motoristka, ale som aj cyklistka, zároveň rada chodím pešo, ale teda dôležité je povedať, že na Vajanského nezmizol automobilový pruh, my sme ho nezrušili, automobilový pruh, my sme iba pridali, my ako mesto myslím, pruh pre cyklistov. To znamená, stále tade môže chodiť auto, stále tade chodí električka a zároveň tade môžu bezpečne chodiť cyklisti. A to je dôležité, že sa, že sa rozširujú možnosti pre iné formy dopravy.
A keď sme už pri dátach, ja mám teda akože okno presne nad Vajanského, takže ja to denne vidím a denne tade chodím a akože aj naozaj aj v zime tade chodili cyklisti a aj malé deti napríklad do školy. A čísla sú jasné, lebo už máme aj ako na základe sčítačov čísla, v studenom marci to bolo okolo tisíc cyklistov denne a teraz už sa to šplhá na vyše dvetisíc denne. A bude to viacej, ako povedal aj pán Štefunko, to proste o pár rokov bude cyklotrasa, ktorá bude hojne využívaná.

-----------------------------------------

Čiže ja by som len bola veľmi rada, aby sme kvôli niečomu, čo si v súčasnosti môžeme myslieť, nepoznajúc trendy vo svete, že je lepšie mať tisíc cyklistov ako tisíc áut namiesto tých cyklistov, tak že ten proste, že, že tým pádom akože urobíme takúto, takýto, takúto, no proste návrh zákona, ktorý nikto nepotrebuje.

Ďakujem pekne. Ja by som len chcela ešte znova teda zvýrazniť, že my už pri obciach máme cestný správny orgán, ktorý naozaj zodpovedne rieši tie projekty, kde úplne ideálne je to, keď to robíme v participácii s občanmi, s obyvateľmi, kde keď si len predstavíte ten výkres, snáď každý z vás videl, ako vyzerá taký dopravný výkres, tak tam je akože naozaj množstvo dopravných značení a tá absurdita toho, že sa máme buď pýtať ministerstva dopravy, alebo nás má kontrolovať, prípadne pokutovať, dokonca bezprecedentne vysokými pokutami, to je, to je proste že neuveriteľný nápad, ktorý naozaj nemá logiku. A fakt to tu nikto nepotrebuje, lebo náš cestný správny orgán alebo naše cestné správne orgány pracujú akože úplne v poriadku a naozaj tu nebola vyvolaná spoločenská objednávka po takomto niečom.
A chcela som si, chcela som aj povedať to, že ono ďalší dôvod, prečo je to celé absurdné, je, že mnohé dopravné projekty sú napríklad financované z eurofondov a tam musíte deklarovať aj určitú udržateľnosť toho projektu, to znamená, že tam sa aj nemôže niekoľko rokov akože nič meniť. A teraz my sa máme ako mestá a obce rozhodovať medzi možným platením pokuty alebo teda medzi návratom už preinvestovaných miliónov z Európskej únie alebo že, do Európskej únie, alebo ako to akože chcete urobiť? Že to proste nemá vôbec logiku tento typ návrhu zákona, čiže fakt by som teda ocenila, keby sme to proste vôbec už neriešili a keby teda to minister stiahol.
Ďakujem.

nedáva zmysel. Pretože, keď to zosumarizujeme, návrh zaťažuje štátny rozpočet, berie kompetencie dané obciam, zavádza možnosť šikany alebo politického nátlaku, neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania, je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a aj s prijatým strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest, samospráv, profesionálne organizácie. Takto pripravované návrhy zákonov, či noviel považujeme v Progresívnom Slovensku za nesprávne a v konečnom dôsledku nič nevylepšujúce, nič neriešiace, de facto zbytočné a poškodzujúce všetkých dotknutých. Preto navrhujem daný ná, daný návrh, v danom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Danko, Andrej

Na vystúpenie pani poslankyne jedna faktická, poslanec Lackovič.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, a zdravím tam študentov hore na balkóne, ahojte. Návrh, ktorý, o ktorom sa ideme rozprávať, je teda k navrhovanej novele zákona o pozemných komunikáciách a dovoľte mi, prosím, vyjadriť sa za klub Progresívneho Slovenska k tejto navrhovanej novele.
Je predložený ministerstvom dopravy a de facto nadväzuje na novelu cestného zákona predloženú hneď po parlamentných voľbách v októbri 2023 poslancami za SMER Erikom Tomášom a Jánom Mažgútom. Môžeme sa domnievať na základe mnohých verejných informácií, prečo a na základe presne ktorej konkrétnej veci a akej politickej objednávky práve toto bola jedna z prvých noviel týchto dvoch poslancov predložených do parlamentu. Po zmene tohto síce mnohé vysvetľuje, avšak musíme povedať, že už samotné zadanie nič dobré pre Slovensko a jeho kvalitu života neprináša. A nás v Progresívnom Slovensku by naozaj zaujímalo, aký máte názor, poslanci a poslankyne za koalíciu, ktorí ste zároveň primátormi či starostami miest a obcí, napríklad aký je váš názor na odobratie kompetencií v rozhodovaní o vašom vlastníctve, teda vlastníctve obcí, a pokutovanie obcí a podobne.
Moje vnímanie prístupu pána ministra je úprimne také, že sa vždy snažil pozerať na veci pragmaticky a konštruktívne, s nastavením, ako veci vyriešiť a ako do nich nevkladať emócie a ako skôr systém zjednodušiť, neprebyrokratizovať, skrátka dobre nastaviť, a preto si dovolím veriť, že si naše vecné a logické argumenty vezme za svoje.
V novele je problémom naozaj mnoho vecí. Po predložení prvej verzie novely prišla pomerene búrlivá jednohlasná kritika najmä od samospráv, čo asi aj prispelo k jej prvotnému stiahnutiu. Dnes tu však máme návrh ministerstva dopravy, ktorý nie je oveľa prínosnejší pre obce. Od pôvodného návrhu sa síce tento návrh vo viacerých oblastiach líši, ale aj naďalej sa v ňom objavujú pojmy, ako je verejný záujem či osobitný zreteľ. V praxi napríklad samosprávy má aplikácia osobitného zreteľa jasné procedurálne postupy a musí byť pri jeho aplikovaní prvok zapojenia verejnosti. Podobne je to pri verejnom záujme, ktorý vzniká zo skupinového záujmu práve procedúrou hľadania vecného, odborného a následne aj politického konsenzu a opäť pri povinnom zapojení verejnosti. Postup, čiže procedúra pri formulovaní verejného záujmu alebo osobitného zreteľa je pri tom natoľko dôležitá, že v prípade jej nedodržania môže byť rozhodnutie orgánu vyhlásené ako nezákonné. Predkladateľ tohto návrhu síce v dôvodovej správe používa tieto pojmy, no ani v najmenšom neuvádza ani procedúru a ani spôsob zapojenia verejnosti.
Udivujúco tiež vyznieva argumentácia naliehavým verejným záujmom pri zasahovaní do kompetencie orgánom miestnej štátnej správy z úrovne ústrednej štátnej správy a o dva novelizačné body ďalej je doslovne uvedená až dvojročná lehota na ukladanie sankcií na vykonanie uloženého opatrenia. Ja uvažujem, ako vyzerá naliehavý verejný záujem, ktorý môže počkať dva roky.
Čo sa týka pripomienok, tak predložený návrh po tom, čo bol stiahnutý pôvodnými predkladateľmi, bol predložený do medzirezortného pripomienkovacieho konania dvakrát. V oboch prípadoch išlo o skrátené pripomienkovacie konanie, v oboch prípadoch bolo uplatnených viac ako 50 pripomienok k zopár novelizačným bodom. Môžeme sa porozprávať, čo sa navrhuje v cestnom zákone meniť a je to napríklad, že sa tu navrhuje rozšíriť dozornú, kontrolnú právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách prvej až tretej triedy a miestnych cestách.
V dôvodovej správe konštatujú, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Ako príklad uvádzajú, že ministerstvo by malo mať možnosť kontroly zmien organizácie dopravy, ktoré môžu negatívne ovplyvniť plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky s nežiaducimi socioekonomickými vplyvmi na určitý región. Pod bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky rozumejú navrhovatelia predovšetkým bezpečnosť a plynulosť automobilovej premávky bez ohľadu na iný typ dopravy v mestách a obciach, živý... a rozmýšľam, že ako teda živý organizmus teda tých miest a celkovo ako chcú nastoliť zdravší a udržateľnejší život v mestách a obciach, tak to vlastne nevieme, a vrátane teda jeho dopadov na obyvateľstvo.
Plán jednotného európskeho dopravného priestoru uvádza, že podpora pešej dopravy a cyklistickej dopravy by sa mala stať neoddeliteľnou súčasťou mestskej mobility a plánovania infraštruktúry. Asi sa zhodneme, že z hľadiska bezpečnosti dopravy sú najzraniteľnejšou skupinou práve chodci a cyklisti, čo však predkladatelia tohto zákona na to, to nevedno. A práve tieto témy by sme tu v parlamente mali riešiť a mali vidieť, ak teda už konečne chceme vojsť do 21. storočia, tak by sme sa naozaj mali venovať zlepšovaniu kvality života občanov, inováciám, budúcnosti, vzdelávaniu, životnému prostrediu, kultúre. A my tu tak nejak ideme opačným smerom.
K pokutám: ministerstvo môže uložiť pokutu a to vo výške, ktorá by bola pre niektoré obce aj likvidačná, pričom odvolanie voči rozhodnutiu o udelení pokuty nemá odkladný účinok a v prípade opakovanej pokuty odvolanie ani nie je možné. Ministerstvo toto odôvodňuje motiváciou subjektov, ktoré vykonali porušenie, na včasnú nápravu. Predkladateľ v dôvodovej správe uvádzal, že ide o posilnenie dozorovej alebo kontrolnej právomoci ministerstva. Lenže dozor a kontrola sú dve odlišné právne kategórie. V predloženom návrhu by sa, ale podľa nášho názoru sa tu nejedná ani o dozor a ani o kontrolu. O dozor by sa mohlo jednať v prípade, ak by žiadateľ mohol požiadať alebo ministerstvo si mohlo vyžiadať ex offo platné rozhodnutie a na základe jeho preštudovania a posúdenia uložiť príslušnému orgánu nejaké kroky na vykonanie, pričom o kontrolu by išlo v prípade, ak by sa skúmal celý rozhodovací postup, spracovanie žiadostí, ich vyhodnocovanie a podobne.
Spomínala som aj veľké množstvo pripomienok rôznych inštitúcií, orgánov, miest, obcí, združení. Ono to hovorí za mnohé. Do medzirezortného pripomienkovacieho konania bolo doručených vyše 50 pripomienok a z toho 31 zásadných. Ministerstvo akceptovalo len 12. Rozpory k predloženému návrhu zákona majú napríklad Únia miest Slovenska, hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, mesto Košice, mesto Nitra, iné mestá, samosprávne kraje, občianske združenie ako Cyklokoalícia a iné.
V Progresívnom Slovensku ale vnímame ako dôležité tieto pripomienky a skúsenosti samospráv pozorne počúvať a zamyslieť sa nad ich podstatou, a to ako obsahovou, tak teda, aj najmä teda tou právnou. Samotná sekcia vládnej legislatívy úradu vlády, aj ona kritizuje tento návrh. Vo svojom stanovisku sekcia legislatívy konštatuje, že, citujem: "zavedenie odlišných postupov pri udeľovaní pokuty nie je riadnym spôsobom odôvodnené a javia sa ako nesystémové riešenie vo vzťahu k platnému zneniu cestného zákona. Navrhovaná úprava navyše umožňuje dvojaký prístup pri ukladaní pokút bez jasných pravidiel, v nadväznosti na to, ktorý subjekt vykonáva štátny odborný dozor." Koniec citátu.
Podľa navrhovanej úpravy ministerstvo bude môcť uložiť pokutu do dvoch rokov odo dňa uplynutia lehoty na vykonanie uloženého opatrenia. Tu mi teda opäť nedá nespomenúť tú perličku, kedy v bode jedna sa argumentuje naliehavým verejným záujmom a v bode tri sa umožňuje ukladanie pokút až po dvoch rokoch. Kde sa teda oblúkom vraciame k tomu, že návrh zákona nereflektuje deklarovaný naliehavý verejný záujem.
Kľúčový je tiež rozpor so strategickým plánom rozvoja dopravy do 2030 vydaný v roku 2016 a aj s programovým vyhlásením vlády v roku 2023 schválený touto koalíciou. Konkrétne napríklad je tu rozpor s cieľmi dva, tri, štyri, päť, ktoré je možné nájsť v tomto dokumente, tak si ich, prosím, nájdite, vážení predkladatelia, lebo robiť veci v rozpore aj s vlastnými dokumentami je naozaj trochu ako čudné. Treba spomenúť zároveň obmedzenia práv územnej samosprávy a rozpory s Európskou chartou miestnej samosprávy. Návrh zákona je v priamom rozpore s princípmi, na ktorých stoja princípy samosprávy. Nedá sa zodpovednosť aj dať a aj ju nedať. Demarkačné línie rozhodovania musia byť jasné pre všetkých. Návrh, žiaľ, vytvára možnosť politického nátlaku, môžme to nazvať pokojne aj šikany, a potencionálneho papalášizmu. Lebo zoberme si hypotetickú situáciu, že sa politik rozhodne, že chce z vedľajšej cesty urobiť hlavnú, lebo sa mu proste nechce dávať prednosť na mieste jeho pracoviska alebo cestou do práce, z práce. Doposiaľ cestný správny orgán musel dbať aj na nejakú hierarchiu ciest a rôzne iné záujmy. Po novom si takéto privilégium v podstate môže vybaviť. Teoreticky už ani semafory nemusia byť problém, lebo nebudú v ceste. Podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení obec pri výkone miestnej samosprávy zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií. Je preto možné argumentovať, že správa miestnych komunikácií je výkonom samosprávy obce. A podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2000, citujem: "Ústavný princíp územnej samosprávy, ktorý je jedným so základných demokratických hodnôt demokratického a právneho štátu, čl. 1 ústavy, musí požívať ústavnú ochranu nezávisle od zákonnej úpravy."
Tento návrh zákona podporuje hierarchizáciu namiesto partnerského vzťahu medzi štátom a samosprávami, obmedzuje práva územnej samosprávy, ale ani neumožňuje niesť zodpovednosť volených predstaviteľov územnej samosprávy, znemožňuje im riešiť problémy tam, kde vznikli, podľa potrieb komunity ľudí, ktorí žijú na danom území, kde si dovolíme tvrdiť, že starostovia a starostky naozaj veľmi dobre poznajú miesto, územie, ktoré riešia. Skúsenosti zo sveta, ale aj naša krátka história, kedy sa v roku 1990 rozhodlo o rozdelení štátnej správy a samosprávy, nám ukazujú, že efektivitu a atraktivitu verejnej správy je možno zvýšiť len decentralizáciou právomocí zo štátnej správy na územnú samosprávu. Cieľom tejto novely je však opak a je to v zásade výkon dohľadu nad činnosťou samosprávy použitím pojmu štátny odborný dozor.
Ďalším naším protiargumentom voči návrhu zákona je aj to, že je teda v tom rozpore s Európskou chartou miestnej samosprávy. Úloha štátu totiž vo vzťahu k činnostiam samosprávy vrátane správy miestnych ciest je obmedzená len na posúdenie zákonnosti činnosti obce. Štát by teda nemal mať právo vykonávať túto dozornú právomoc en bloc, a teda prevziať správu miestnych komunikácií od obce, pokiaľ takto nevykonáva ju v rozpore so zákonom.
Podľa toho paragrafu, ktorý som spomínala, zákona o obecnom zriadení, ktorý obciam stanovuje povinnosť v rámci samosprávy utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce či chrániť životné prostredie, tiež obdobne podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná dbať o zachovanie prírodných hodnôt. Obec je teda pri výkone samosprávy orgánom, ktorý je povinný vážiť rôzne záujmy vrátane ochrany životného prostredia. Inými slovami, pri výkone správy miestnych komunikácií je obec povinná zohľadňovať aj svoju povinnosť chrániť životné prostredie, respektíve zdravý spôsob života obyvateľov obce. Ministerstvo dopravy, na druhej strane, dáva do popredia záujmy plynulosti dopravy a ochrana životného prostredia spadá primárne pod kompetenciu ministerstva životného prostredia. Prebratím kompetencie spravovať miestne komunikácie od obce ministerstvom dopravy bez vstupov od ministerstva životného prostredia by teda došlo ku principiálnemu posunu v správe miestnych záujmov, ktoré obce inak pri správe miestnych komunikácií zohľadňujú, či môže dochádzať k porušovaniu práva obyvateľov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň by tým došlo aj k obmedzeniu vykonávania ďalších povinností obce, keďže vzhľadom na zásadnosť dopadu premávky na miestnych komunikáciách na životné prostredie v obci bez riadnej možnosti spravovať tieto komunikácie by obce nemohli efektívne vykonávať svoje povinnosti – a jednou z nich je aj chrániť životné prostredie.
V skutočnosti má návrh ale aj negatívny dopad na štátny rozpočet, aj keď ministerstvo tvrdí, že ten dopad je pozitívny. A skúsime to vysvetliť. Ministerstvo dopravy nedisponuje ani zďaleka potrebnými kapacitami, ktoré sú potrebné v súvislosti s predkladanou novelou. Možno nám pomôžu dáta. V roku 2021 až 2023 Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky malo počet vykonaných štátnych odborných dozorov 20, počet uložených pokút dve. Počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 350. Ale napríklad dáta z hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy sú, že počet vykonaných štátnych odborných dozorov je 1 750, počet uložených pokút viac ako 200, počet žiadostí o určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení 6 150.
Pre ministerstvo vnútra platí obdobne, toto ministerstvo sa nikdy k stanoviskám dopravných inšpektorátov nevyjadrovalo, z čoho je zreteľné, že nemá vytvorené kapacity na túto činnosť a bude musieť prijať zamestnancov. Vo výsledku má návrh negatívny dopad na rozpočet verejnej správy kvôli novým kompetenciám ministerstiev a novej povinností obcí a cestných správnych orgánov.
Paradox argumentu pozitívneho dopadu Únie miest Slove... dopadu môžeme teda aj deklarovať citátom Únie miest Slovenska, ktorá teda dala pripomienku a tá znie, citujem: "Nesúhlasíme s tým že návrh ma pozitívny vplyv na rozpočet. Odôvodnenie: z dôvodu zasielania žiadosti na dve ministerstvá sa zvýšia náklady na zamestnancov, materiál a doručovanie. Zvýšenie nákladov spôsobí aj potenciálne ukladanie pokút samosprávam. Návrh má zreteľne negatívny vplyv na rozpočet samospráv. Nerozumieme preto, ako môže predkladateľ uviesť, že návrh má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu ukladania pokút. Verejnou správou sa rozumejú aj samosprávy. Preto presun položky zo samosprávy na štát je vo výsledku nula. Rovnako nové kompetencie ministerstva dopravy musia mať nevyhnutne za následok potrebu prijatia nových zamestnancov, čo vo výsledku bude mať znova negatívny dopad na rozpočet verejnej správy." Koniec citátu.
Tento návrh umožňuje Ministerstvu dopravy Slovenskej republiky vykonávať štátny odborný dozor, pričom sa odvoláva na naliehavý verejný záujem, ten som už spomínala, že asi nie je až taký naliehavý, alebo na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovoľujeme si uviesť, že tieto vágne a bližšie nešpecifikované pojmy neposkytujú dostatočný základ pre objektívne posudzovanie v jednotlivých prípadoch tak, aby nedochádzalo k svojvoľnému konaniu Ministerstva dopravy Slovenskej republiky voči obciam. Štátny odborný dozor nad miestnymi cestami a účelovými cestami vykonávajú obce. Obdobné platí pre cesty, nad ktorými vykonávajú štátny odborný dozor okresné úrady. Predmetný návrh je v rozpore s deľbou kompetencií v štáte a zásadne zasahuje do kompetencií samospráv. Paragraf 5 zákona číslo 369/1990 Zb. o obecnom zriadení následne bližšie definuje prenesenú pôsobnosť s dôrazom na racionálnosť a efektívnosť. Obce majú totiž bližšie k obyvateľovi ako štátne orgány, a preto je v niektorých prípadoch efektívnejšie a racionálnejšie, aby určitý okruh pôsobnosti štátnej správy vykonávali obce. Konkrétne pri dopravnom značení poznajú obce lepšie miestne pomery a potreby.
Návrh je aj v rozpore so zákonom, v zmysle ktorého ministerstvo vykonáva dohľad na výkon štátneho odborného dozoru nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami. Ide o tzv. o hlavný štátny odborný dozor. Po novom by teda ministerstvo vykonávalo aj štátny odborný dozor a následne by ministerstvo samo sebe skontrolovalo ako tzv. hlavný štátny odborný dozor. Dozorná právomoc ministerstva nad cestami, miestnymi cestami a účelovými cestami teda je už dnes v zákone zakotvená a nie je nutná zmena legislatívy. Týmto návrhom by de iure aj de facto vykonávali rovnakú pôsobnosť dva subjekty, čo je ďalší legislatívny nezmysel. V tomto prípade sa však predkladateľ v dôvodovej správe ani neskrýva za to, že len chce zvýšiť dozornú právomoc nad obcami, ktoré môže v podstate až likvidačne spokutovať. V tomto bode jasne opisuje, že jeho zámerom je priame zasahovanie do procesu použitia dopravných značiek a dopravných zariadení, čiže priamo zasahovať do kompetencie tzv. cestných správnych orgánov a obcí. Inými slovami povedané, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky chce prostredníctvom takejto kontroly priamo diktovať obciam, ako ma vyzerať organizácia dopravy v obciach.
Čiže návrh zákona pôvodne zo zákazky, zadania, ako to nazveme, pre poslancov pána Kaliňáka a Mažgúta po novom teda z dielne ministerstva dopravy je taký, že nie je to síce pre nikoho dobré, ale aspoň to nehospodárne míňa naše peniaze. Ak je legislatíva, za ktorú sa minister s právnickým vzdelaním alebo predseda vlády s právnickým vzdelaním nemusí hanbiť, tak tento návrh zákona k nim určite nepatrí, bohužiaľ. Je to od počiatku nezmyselný nápad, a tak aj jeho legislatívne vyjadrenie nedáva zmysel. Pretože keď to zosumarizujeme, návrh zaťažuje štátny rozpočet, berie kompetencie dané obciam, zavádza možnosť šikany alebo politického nátlaku neproporčne vysokými pokutami bez možnosti odvolania, je v rozpore s programovým vyhlásením vlády a aj s prijatým strategickým plánom rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2030 a jasne sa proti nemu postavili aj združenia miest, samospráv, profesionálne organizácie. Takto pripravované návrhy zákonov či noviel považujeme v Progresívnom Slovensku za nesprávne a v konečnom dôsledku nič nevylepšujúce, nič neriešiace, de facto zbytočné a poškodzujúce všetkých dotknutých. Preto navrhujem daný návrh, v danom návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Áno, ja by som ešte chcela dodať to, že my keď sme nad tým zákonom viacerí rozmýšľali, tak presne bola tá otázka, že ako veľmi budú zaťažené obce ako druhostupňový orgán tým, že budú musieť vydávať tieto potvrdenia. My napríklad v Starom Meste máme okolo 1 200 detí v škôlkach umiestnené, je to 19 škôlok, ale vo všeobecnosti je oveľa dôležitejšie, ako táto administratívna práca, ktorá ale nebude veľká, je pre nás vedieť tie dáta, pretože tam nakoniec môžme ušetriť energiu, financie a celkovo to plánovanie môže byť efektívne, pretože my naozaj tápeme, my z rôznych oblastí ťaháme potom tie čísla a snažíme sa to nejako porovnávať, prognózovať. Každé dáta, ktoré budú presné, iba uvítame a sú pre nás veľmi dôležité a stojí to aj za tú administratívnu, ak to môžem povedať, že záťaž, určite áno, a zároveň, samozrejme, my by sme, je, je na tom pozitívne to, že by sa to vlastne uplatňovalo celoslovensky, čo môže byť zase presne zaujímavé na zbieranie dát ako z tohto celého pohľadu, takže za mňa áno.
A je to dôležité takto robiť a ja si myslím, že keď naozaj chceme podporiť rodiny s deťmi a podporiť zároveň aj samosprávy a ich fungovanie, tak budem vám vďačná, keď teda tento zákon posuniete do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslanci, ako sme sa už vyjadrili v predchádzajúcej rozprave, ono, Slovensko sa nachádza na rozmedzí, kedy na jednej strane čelí problému s nedostatkom miest v materských školách pod správou obcí, dokonca aj niekedy s nedostatkom škôlok ako takých, pričom za dverami máme demografické dáta, ktoré nám hovoria, že tento problém môže byť v niektorých mestských častiach či obciach už dokonca úplne neaktuálny. No a nad tým všetkým však máme dieťa, kde náš najväčší záujem je jeho predprimárne vzdelávanie, kde je garantovaná a deklarovaná účasť dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania a programoch starostlivosti.
V samospráve mestskej časti Bratislava-Staré Mesto musíme každoročne odmietnuť niekoľko desiatok žiadostí o zápis, pričom práve Bratislava je z ekonomického hľadiska cieľom mnohých ľudí z tejto krajiny, ktorí tu ostanú žiť a zakladajú si rodiny. Oni často nemajú podpornú sieť starých rodičov či iné rodiny, a tak sú na predškolské zariadenia nutne odkázaní. Ale ono to má aj inú stránku a tou sú tie skreslené žiadosti vo svetle možnosti výberu rodičov, či už na škôlku obecnú, alebo súkromnú, pretože na konci dňa sa nám môže stať aj taká situácia, že máme, aj sa nám stáva, že máme obrovský nadzáujem o prijatie detí, ale v septembri pri nástupe sa ukáže, že ich nastúpi dokonca menej, ako deklarovali, nech už je dôvod ľudí akýkoľvek, pretože životné situácie máme všetci rôzne. Pre samosprávy je však takáto situácia nedobrá, pretože si ich samospráva nevie dobre plánovať kapacity či rozvoj, nehovoriac o strese, ktorý každoročne riaditelia a riaditeľky škôlok majú; to reflektujem teda konkrétnu skúsenosť u nás v Starom Meste. Inde môžu byť zas problémy či iné výzvy špecifické pre daný región a vieme, že sú.
Myslíme si však, že tento návrh zákona, ideálne v kombinácii s predchádzajúcim návrhom zákona, číslo parlamentnej tlače 178, takýmto situáciám vie napomôcť riešiť ich. Predložený návrh má za cieľ vytvoriť systém, ktorý umožní samosprávam získať detailný a presný prehľad o situácii v materských školách, ktoré spadajú do ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Tento systém by mal byť založený nielen na počte žiadostí od rodičov, ktoré boli zamietnuté, ale aj na konkrétnych zoznamoch detí a ich zákonných zástupcov vrátane relevantných informácií, samozrejme, aj všetko, všetko v súlade s GDPR.
Predložený návrh zmeny zákona má za cieľ urobiť proces udelenia predĺženého rodičovského príspevku transparentnejším. Podľa tohto návrhu bude o udelení tohto príspevku rozhodovať príslušný orgán na základe trvalého bydliska žiadateľa, a to na základe oficiálneho potvrdenia od obce, ktoré potvrdzuje konečné rozhodnutie riaditeľa či riaditeľky danej materskej školy o tom, že dieťa nebolo prijaté do predškolského zariadenia. Toto je presne ten problém, keby na... kedy napríklad my v Starom Meste máme 19 materských škôlok, kedy naozaj sa môže stať, že tie rozhodnutia sú rôzne, a treba ich teda zladiť do jedného.
Z pohľadu efektivity vynakladania prostriedkov štátu sa prostredníctvom tohto návrhu zabezpečí efektívny spôsob kontroly pri vyplácaní tzv. predĺženého rodičovského príspevku. Podľa súčasnej právnej platnej úpravy musí osoba žiadajúca o rodičovský príspevok predložiť rozhodnutie riaditeľa alebo riaditeľky materskej školy o neprijatí dieťaťa, na základe ktorého Úrad práce a sociálnych vecí rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku na tento príspevok. Ministerstvo školstva posudzuje rozsah problému na základe počtu odmietnutí žiad... odmietnutých žiadostí o prijatie do materskej školy. Tento prístup však, ako sme tu všetci spomínali, môže viesť a vedie k nesprávnym zámerom, keď... záverom, keďže rodičia často podávajú viaceré žiadosti pre to isté dieťa v snahe zabezpečiť mu miesto v niektorej z materských škôl, mať skrátka istotu. A tak skutočný počet nedostupných miest môže byť skreslený, keďže rodičia, ak majú tú možnosť, posielajú viacero prihlášok v Starom Meste, ako som spomínala, máme napríklad 19 škôlok, rodič má nárok na podanie prihlášky na všetkých 19 naraz. Bežná prax je duplicita prihlášok na dve-tri škôlky, to je akože úplne že štandard. Z toho je jasné, že každoročne je reálny počet detí čakajúcich na miesto nižší, pretože každé dieťa napokon nastúpi iba do jednej škôlky. A dokonca si niekedy rodič nakoniec ani nemusí vybrať tú škôlku obecnú, ale súkromnú. To je to, čo som už spomínala, že častokrát sa nám v septembri stane, že máme úplne inú situáciu, ako vyzerala v máji.
V súčasnom stave je náročné získať presné údaje o počte detí, ktorým nebolo umožnené navštevovať obecné materské školy kvôli neúplným a skresleným štatistikám založených len na tých zamietnutých žiadostiach o prijatie. Pre lepšie plánovanie kapacít materských škôl je pre samosprávy a štátne orgány dôležité mať podrobnejší pohľad na reálny počet prijatých a odmietnutých detí. To by im umožnilo efektívnejšie pristupovať k rozvoju predškolského vzdelávania, čo nevyžaduje vždy len výstavbu nových objektov. Je tam aj nedostatok kvalifikovaného personálu, ktorý by pracoval v týchto zariadeniach. Je to rovnako veľký problém a takisto je problém výzva s vytváraním nových alebo rozširovaním tých existujúcich materských škôl.
Tento trend potvrdzuje prognózy a dáta, a to na dlhodobej úrovni, preto my musíme analyzovať a tiež revidovať podporné systémy pre rodiny, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii. Tam reflektujeme práve predchádzajúcim návrhom zákona aj týmto. Myslím si, že sme povinní hľadať nástroje, ktoré rodinám s deťmi rýchlo, procesne jednoducho a adresne pomôžu. Budú motivujúce a majú potenciál na vydrža... na vytvorenie udržateľného a odolného, funkčného, podporného prostredia pre všetky rodiny s deťmi. Tým je napríklad teda adresná finančná pomoc rodinám s deťmi v období predprimárneho vzdelávania, o ktorej tu stále hovoríme, aby si sami mohli vybrať, kam svoje dieťa umiestnia, a bolo by to pre nich aj finančne dostupné.
Z pohľadu štátu platitelia predĺženého rodičovského príspevku, čo sú teda regionálne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny príslušné podľa trvalého pobytu oprávnenej osoby, sú zároveň oprávnení si túto evidenciu od obcí vyžiadať, nakoľko táto obsahuje aj údaje o zákonných zástupcoch dieťaťa, ako už spomínala kolegyňa Petrík. Vďaka kompletnej evidencii sa obciam otvára možnosť spolupracovať v rámci regionálnych združení obcí, najmä susediace obce z tohto môžu veľmi profitovať pri vyhodnocovaní štatistických údajov a kapacít materských škôl v rámci regiónu. Toto prinesie možnosti efektívnych riešení pri plánovaní kapacít v zariadeniach tohto predprimárneho vzdelávania a to je naozaj nemalá vec.
Takže v súhrne navrhovaný zákon súvisí s predchádzajúcim návrhom zákona, číslo parlamentnej tlače 178, a pomáha samosprávam v lepšom a efektívnejšom rozhodovaní na základe reálnych dát a rovnako tak pomáha efektivite pri výdavkoch štátu pri tzv. predĺženom rodičovskom príspevku. Preto si vás týmto, kolegyne a kolegovia, dovoľujeme v mene predkladateľov požiadať o podporu tomuto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia, kolegyne, aj za vaše reakcie, aj za deklarovanú podporu.
Ja by som chcela ešte tiež nadviazať na ten fakt podpore súkromných materských škôl.
Ono je to vlastne podpora samospráv, pretože aby, akoby v druhom slede, lebo kým samosprávy vôbec vybudujú novú škôlku, kým toto sa celé udeje, to sú že dlhé roky a do toho treba, samozrejme, ten personál, ktorý teda akože sa zazmluvní, to sú zase ďalšie roky. Ako jednoducho je to systém, ktorý, áno, môžme si dovoliť plánovať, keď vieme, že demograficky to bude ešte dlho, dlho pred nami, ale my sme tento vlak už premeškali. A na druhej strane je oveľa viacej efektívne v tejto chvíli riešiť to týmto spôsobom, pretože tie deti môžu dostať aj tam, kde sa nedostanú do obecnej materskej škôlky, efektívne a kvalitné predprimárne vzdelávanie hneď, čiže a... a zároveň to nepadá ako keby na tú ťarchu samospráv vytvárať nové budovy alebo nové priestory, takže v tomto smere je to veľmi tiež akože povzbudzujúce tomu rastu toho prostredia a kvality prostredia.
Ono v súhrne ten zákon je tak navrhnutý, že podmienky čerpania príspevku sú upravené tak, že teda sa predlžuje doba čerpania príspevku na dieťa do nástupu na povinnú školskú dochádzku, môžu čerpať všetci rodičia, ktorí sa preukážu pracovným pomerom. Je tam garantovaná deklarovaná účasť dieťaťa na programe predprimárneho vzdelávania, to je veľmi dôležité. Príspevok by sa navýšil na tých 450 eur do maximálnej výšky, oprávnenej osobe budú refundované len reálne náklady a zároveň teda je tam aj možnosť prechodnej lehoty v dĺžke tri mesiace po ukončení rodičovskej dovolenky. Myslím si, že to ošetruje v podstate tieto prostredia, ktoré sú dôležité ošetriť.
Ďakujem pekne za podporu všetkým z vás. (Potlesk.)