Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ako už bolo spomenuté, stáž, alebo teda odborná prax je výborná príležitosť počas štúdia na vysokej škole, ako získať pracovné skúsenosti, a ideálne v tom odbore, ktorý teda študujúci študuje, a následne to má pozitívny vplyv na uplatnenie sa na trhu práce. Dneska naozaj tie, tie firmy alebo zamestnávatelia sa nepozerajú len na to, koľko písmen máte pred menom, ale pozerajú sa hlavne na to, aké skúsenosti s prácou v danom odbore už máte. A práve tieto odborné stáže môžu zabezpečiť to, že mladí ľudia, študenti a študentky môžu nabrať pracovné skúsenosti a lepšie sa uplatniť na trhu práce.
Tu však narážame na problém, že tieto stáže vzhľadom na to, že v súčasnosti sú väčšinou neplatené, ako už bolo spomenuté, si nie každý môže dovoliť. Ono to veľmi súvisí v tom, z akého sociálneho prostredia, alebo teda z akého zázemia vychádzate. Väčšinou ľudia, ktorí sú z lepšieho, zo silnejšieho sociálneho prostredia, si môžu dovoliť vykonávať neplatenú prax, pretože ich rodičia vedia podporiť, čo sa týka ich nákladov na život alebo na štúdium, a preto nie sú nútení brigádovať alebo mať teda iný príjem popri štúdiu, ktorý nijako nesúvisí s tým, čo študujú.
Tento návrh zákona by, práve naopak, znižoval tie sociálne rozdiely, ale dával aj šancu na lepšie a kvalitnejšie uplatnenie, pretože dneska, môžem uviesť príklad, ak človek, ktorý možno je oveľa talentovanejší, možno je oveľa schopnejší, ale nepochádza zo sociálne lepšieho, zabezpečenejšieho prostredia, tak si nemôže dovoliť vykonávať neplatenú prax a o to horšie sa potom môže zamestnať na trhu práce, čo, samozrejme, sa môže prejaviť aj na samotnej kvalite trhu práce.
Ja si myslím, že je naozaj dôležité, aby sme teda nielen znižovali tú sociálnu nerovnosť v našej spoločnosti, ktorá je naozaj veľmi vysoká. To znamená, že ak sa narodíte dnes v sociálne znevýhodnenom prostredí, tak je vysoká pravdepodobnosť, že v ňom, bohužiaľ, aj ostanete. A toto je jedna z vecí teda nielen, ktorá znižuje sociálnu nerovnosť, ale tento návrh zákona, ako už bolo spomínané, môže zabezpečiť, aby mladí ľudia neodchádzali zo Slovenska, pretože dneska naozaj pomaly každý tretí absolvent strednej školy alebo gymnázia uvažuje o tom, že chce odísť študovať a následne žiť do zahraničia.
Tento návrh zákona by naozaj zlepšil to, že by tu mladí ľudia, ktorí by tu vyštudovali a popri štúdiu v rámci platenej praxe získali pracovné skúsenosti, by sa lepšie uplatnili na trhu práce. A naozaj z vlastnej skúsenosti viem, a teda nielen ja, ale mnohí moji spolužiaci a spolužiačky z vysokej školy praxovali, alebo teda stážovali v rôznych aj štátnych inštitúciách a na základe tejto pracovnej skúsenosti mali lepšie uplatnenie sa na trhu práce a rovno v tých inštitúciách, v ktorých počas štúdia už mali nejakú pracovnú skúsenosť, sa následne aj zamestnali.
Len prízvukujem a opakujem to, že túto možnosť si nemôže každý dovoliť. A veľa študentov a študentiek, bohužiaľ, musí uprednostniť pred odbornou praxou, alebo teda stážou, ktorá by pomohla k lepšiemu uplatneniu, brigádu, ktorá nijako nesúvisí s tým, čo študuje, ale jednoducho musí platiť internát, musí platiť náklady na život, stravu, všetko spojené s tým štúdiom, pretože rodičia si nemôžu dovoliť pomáhať ich deťom na to, aby mohli vykonávať neplatenú prax.
My sme tak ešte pri predchádzajúcom návrhu zákona o odvodovo odpočítateľnej položke, čo zhodu náhod predkladali aj kolegovia z KDH, vypočítali také mesačné náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy, aj napriek tomu, že som z Progresívneho Slovenska, tak ten náš odhad bol veľmi kontrover... konzervatívny a vypočítali sme, že náklady na život študenta alebo študentky vysokej školy sú, ak bereme do úvahy náklady spojené s bývaním alebo stravou, alebo nejaké hygienické potreby, okolo 450 eur mesačne. A jednoducho na to, aby títo študenti a študentky vysokej školy si mohli zaplatiť tieto režijné náklady s tým, aby vôbec mohli existovať, potrebujú nejakú brigádu. A, bohužiaľ, tieto brigády častokrát nijako nesúvisia s tým, čo daný študent alebo študentka vysokej školy študuje, a o to horšie sa potom môže uplatňovať na trhu práce.
Chcel by som teda predovšetkým vyzvať kolegov súčasnej vládnej koalície, aby tento návrh zákona podporili, pretože ako bolo spomenuté, tento návrh zákona nemá absolútne žiadne ideologické podfarbenie, nie je ničím kontroverzný. Práve naopak, má pozitívny vplyv aj na samotný trh práce alebo na to, aby sme tu mladých ľudí udržali v našej krajine, pretože vieme, že tento problém tu dlhodobo je. Mladí ľudia odchádzajú. Ja si myslím, že práve štát, alebo teda vláda by mala prijímať také opatrenia, ktoré pomôžu udržať mladých ľudí na Slovensku, a zároveň aj týmto návrhom zákona vieme znižovať tú sociálnu mobilitu.
Takže tiež sa chcem poďakovať klubu KDH, že tento návrh zákona chcú podporiť, verím tomu, že sa k tomu pridajú aj ostatné, nielen teda opozičné kluby, pretože si myslím, že mladí ľudia, ako už býva spomenuté, sú budúcnosť tejto krajiny, ale ja sa na tie odchody do zahraničia nepozerám len z pohľadu nejakých čísiel a ekonomiky, ale tak v prvom rade Slovensko je naša krajina, sme sa tu narodili, chceli by sme tu žiť a ja si myslím, tento návrh zákona dáva lepší potenciál toho, aby sme tu mladých ľudí vedeli udržať a následne mohli sa uplatniť v tom, čo naozaj vyštudovali, pretože sa to týka predovšetkým humanitných vied. Je to aj teda môj príklad, opäť to spomeniem. Študoval som politológiu a veľa mojich spolužiakov a spolužiačiek stážovali v štátnych inštitúciách, ale, bohužiaľ, tieto praxe neboli platené a popritom museli aj brigádovať, čo, samozrejme, keď si zoberete, že to samotné štúdium stojí niekoľko času a úsilia, potom ešte po škole idete na pár hodín mimo teda rozvrhu do nejakej inštitúcie praxovať, aby ste mali teda tie pracovné skúsenosti a mohli sa lepšie uplatniť, ale zároveň vzhľadom na to, že tie praxe alebo tie stáže nie sú platené, tak museli ešte aj brigádovať, aby vôbec vedeli nejakým spôsobom si uhrádzať tie režijné náklady na ten študentský, študentský život.
Dovoľte mi, prosím, na záver poukázať na to, že absolvovanie teda odbornej praxe, aj na základe prieskumov, čísla teda dokazujú to, že kto absolvuje odbornú prax a má pracovné skúsenosti s tým, čo študuje, a zároveň sa tam chce uplatniť, tak má oveľa väčší potenciál. Problémom však je, že aj pri viacerých medzinárodných inštitúciách sa neplatené stáže neberú ako pracovná skúsenosť, ale nejaké dobrovoľníctvo a, bohužiaľ, dobrovoľníctvo častokrát nie všetky inštitúcie akceptujú ako nejakú pracovnú skúsenosť, takže ono v tom rebríčku pracovná skúsenosť a dobrovoľníctvo, bohužiaľ, tie neplatené praxe ťahajú za kratší koniec.
Takže som veľmi rád, že sme s týmto návrhom zákona prišli. Máme za to, že tento návrh zákona je adresný, má reálne pozitívny vplyv na pracovné prostredie, na uplatnenie sa mladých ľudí na trhu práce. Vieme, že odchod mladých do zahraničia je dlhodobý problém, a tento návrh zákona je jedno zo systémových riešení, takže som ešte chcel aj napriek tomu, že sa o jedenástej nehlasuje, je tu relatívne veľa koaličných poslancov, vás teda poprosiť, aby ste tento návrh zákona podporili, pretože si myslíme, že naozaj neexistuje dôvod na to, ho nepodporiť.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Momentálne najčastejším spôsobom, ako sa mladí ľudia môžu zamestnať, je forma dohody o brigádnickej práci študenta. Tento mechanizmus bol vytvorený s cieľom umožniť študentom získať pracovné skúsenosti a zároveň si privyrobiť počas štúdia, avšak minimálna výška zvýhodneného odvodového zaťaženia je v súčasnosti stanovená na výšku 200 eur, čo znamená, že prvých 200 euro príjmu je oslobodených od odvodov. Akýkoľvek, samozrejme, príjem nad túto hranicu už podlieha odvodom.
Pointa teda nášho zákona, prečo sme sa rozhodli túto úpravu aktualizovať, je tá, že tento súčasný návrh zákona, teda respektíve táto výška 200 euro aktuálne nereflektuje na súčasný trh práce. Samozrejme, za tie roky, kedy táto výška bola stanovená, čo je vlastne k 1. januáru 2015 takmer deväť rokov, tak za ten čas sa, samozrejme, zmenila aj dynamika našej ekonomiky, zvýšila sa inflácia, ako veľmi dobre vieme a dnes už 200 euro predstavuje úplne inú časť, ako to bolo pred dajme tomu deviatimi rokmi. Naším teda cieľom tohto návrhu zákona je zvýšiť príjmy či už teda študentom, alebo dôchodcom. Rozhodli sme sa, aby teda nezostalo len v čase a nejakým spôsobom to reflektovalo aj do budúcna vývoj ekonomiky a inflácie, tak sme sa rozhodli túto odpočítateľnú odvodovú položku vypočítať z priemernej mzdy, teda 20 % z aktuálnej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by pre budúci kalendárny rok predstavovalo 286 eur. Máme za to, že toto riešenie je systémové z toho dôvodu, že reflektuje vývoj v rámci ekonomiky a hospodárstva. Takisto máme za to, že toto môže pomôcť motivovať či už mladých ľudí, študentov, alebo dôchodcov sa zamestnať formou brigádnickej dohody a takisto by to mohlo vyplniť rôzne chýbajúce v súčasnosti pracovné miesta. Vieme, že ide leto. Leto je ideálna príležitosť, kedy mladí ľudia môžu brigádovať, môžu sa zamestnať formou brigádnickej dohody, čo im, samozrejme, teda ich príjem do čiastky, ak by teda tento návrh zákona prešiel do účinnosti, predstavoval pre budúci kalendárny rok sumu 286 eur, takže plus 86 eur pre študentov a dôchodcov.
Myslíme si, že podpora mladých ľudí nie je len investíciou do budúcnosti, ale aj do budúcnosti našej krajiny. Je veľmi dobré, keď mladí ľudia popri svojom štúdiu môžu, môžu brigádovať, môžu získavať pracovné skúsenosti, no a tieto pracovné skúsenosti, samozrejme, vedia potom uplatniť na trhu práce, ale je aj dôležité tých mladých ľudí motivovať, aby sa teda zamestnali. A myslíme si, že tento návrh zákona má za cieľ aj motivovať mladých ľudí, ale teda aj dôchodcov, aby si privyrábali, či už popri štúdiu, alebo popri dôchodku, a tým pádom im ostalo viacej peňazí.
Máme za to, že tento návrh zákona nie je nejako ideologický ani nijak inač kontroverzný alebo podfarbený. Je to len úprava už existujúceho návrhu zákona a naším cieľom je, aby ten zákon bol viacej systémový, aby sa nenastavila nejaká suma a dajme tomu potom desať rokov zapadla prachom. A tá suma už aktuálne nie je aktuálna, ako som hovoril, na tie vplyvy inflácie a vývoja ekonomiky u nás v krajine, takže chceme tento zákon systematizovať, aby bol systematický. A zároveň si myslíme, že sme pri tomto výpočte aj brali ohľad na konsolidáciu a na stav verejných financií, takže si myslíme, že tento zákon by nemal zásadne ovplyvniť verejné financie.
Takisto sme dostali aj stanovisko od ministerstva hospodárstva, ktorý označil tento návrh zákona, že má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, tak aj preto verím a hlavne teda vyzývam koaličných poslancov, aby v prvom čítaní podporili tento návrh zákona a posunuli ho tým do druhého čítania, kde vieme o tomto návrhu zase ďalej diskutovať. Verím tomu, že toto je naozaj neškodná pomoc, ktorá si myslím, že pomôže mnoho mladým, ale aj teda starším ľuďom na Slovensku.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý prináša zmeny do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento návrh zákona predkladáme poslanci, poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Dávid Dej, Darina Luščíková, Simona Petrík a Štefan Kišš.
Hlavným cieľom tohto návrhu je zvýšiť disponibilné príjmy pracujúcich študentov a dôchodcov. Týmto krokom chceme zabezpečiť, aby tieto skupiny obyvateľstva mali lepšie podmienky pre zamestnanie sa, čo následne zvýši ich životnú úroveň.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
A, kolegyňa Jaurová, tebe ďakujem veľmi pekne za tvoje veľmi stručné, ale asi jasné zhrnutie tej celej situácie. A k tej forme, no, keď si povedala, že však hlavne nech to nejako prijmú, len, aby teda potom, však to nejako opravia, tak mne to pripomína asi moju prvú jazdu v autoškole, keď som vyhodil blinker doľava, ale odbočil doprava, keď na červenej som išiel dopredu, na zelenej som stál, a potom som mohol povedať tomu inštruktorovi, však, veď dajte mi ten vodičák, ja sa to potom doučím, tak asi toľko mi pripomína celý tento proces okolo toho Fondu na podporu umenia.
A mňa to mrzí, lebo mne sa naozaj nechce veriť, že aj predstavitelia alebo predkladatelia tohto zákona aj napriek tomu, že sú z SNS, veria tomu, že akákoľvek politizácia pomôže kultúre na Slovensku. Jednoducho, naozaj jediným účelom tohto návrhu zákona je spolitizovať Fond na podporu umenia, aby mohli politici od stola rozhodovať o tom, kto peniaze dostane, kto nedostane, a na konci dňa sa ešte budú tváriť, že pomôžu kultúre.
No a už tu boli rôzne tie príklady toho, ako keď sa tvorila tá legislatíva narýchlo, bola nasilu pretláčaná, tak že sa vždy potom našli tie chyby, na ktoré sme tu niekoľko dní po sebe upozorňovali, tak ja neviem, že keď už toto ponaučenie nie je dostatočné, keď už sme v rámci nejakej kultúry, tak možno odporúčam koaličným poslancom a poslankyniam si prečítať aspoň nejakú bájku, tam vždy je na konci tiež nejaké stručné ponaučenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Dostál, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok, sa dotknem konkrétnej časti. Vy ste spomenuli, že aj športové zväzy teda sú občianske združenia, aj ich by sa dotkla prípadne táto novela zákona. Tak áno, je to tak. Športové zväzy sa uchádzajú o dotácie z verejných zdrojov a tým pádom fungujú formou občianskych združení, ale súčasťou financovania športu na Slovensku sú aj rôzne dotácie od zahraničných športových organizácií alebo federácií a aj vďaka týmto príspevkom sa môžu rozvíjať športové kluby alebo zväzy na Slovensku či už formou nákupu nejakej techniky do telocviční, alebo môžu organizovať športové podujatia, a podľa tejto logiky, ak by teda dostali príspevok od dajme tomu zahraničnej federácie, môžem konkrétne uviesť, už som to tu raz hovoril, Slovenský futbalový zväz dostal za postup na majstrovstvá Európy vyše deväť mil. od UEFA, čo je medzin... to je Európska futbalová federácia. Podľa tejto logiky by aj Slovenský futbalový zväz mal mať nálepku zahraničného agenta, alebo teda organizácie so zahraničnou podporou.
A mňa by teda zaujímalo, ja som teda fanúšikom vytrvalosti, my sme minule na tieto otázky odpovede nedostali, tak keď už v tomto počte tu sedíte, mňa by zaujímalo, či si vôbec uvedomujete ako spolupredkladatelia tohto návrhu, že sa to dotkne aj športových zväzov. Tento zákon nemá absolútne žiaden pozitívny prínos, práve naopak. Toto môže byť likvidačné pre reputáciu mnoho športových klubov a zväzov na Slovensku a by ma zaujímalo, či ste ako spolupredkladatelia mysleli na to, aký naozaj dopad toto môže vo finále mať. A ja si, ja si naozaj ako nemyslím aj z tej dôvodovej správy, že športové kluby, športové zväzy majú, alebo teda páchajú akúkoľvek proti... protidemokratickú činnosť, narúšajú suverenitu štátu, športové zväzy a kluby každoročne zverejňujú svoje účtovníctvo, záverečnú ročnú správu, takže ja by som chcel naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak ja by som sa chcel tiež opýtať, že napríklad uvediem konkrétny príklad, Slovenský futbalový zväz, je to teda občianske združenie, dostalo za postup na majstrovstvá Európy vo futbale od UEFA, teda zahraničnej organizácie, vyše 9 miliónov eur. Takže podľa tejto platnosti, ak by teda náhodou tento zákon vošiel do platnosti, by museli mať uvedené, teda Slovenský futbalový zväz, že organizácia so zahraničnou podporou. Ak by tak neuviedli, tak na základe tohto zákona by im hrozila buď obrovská pokuta, alebo teda v skutočnosti by mohli túto organizáciu rozpustiť. Tak ja by som chcel naozaj vidieť v praxi, ako by ste rozpustili Slovenský futbalový zväz. To isté sa týka aj zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý takisto dostáva peniaze z medzinárodnej hokejovej federácie na organizáciu športových podujatí, predovšetkým aj mládežníckych turnajov.
Naozaj ako pri tomto zákone si treba povedať, že jedna vec je deklarovaný zámer a druhá vec je zámer skutočný. Takže mňa by naozaj zaujímalo, že či predkladatelia si uvedomujú, že toto sa týka naozaj aj športových klubov alebo športových zväzov, teda väčšina funguje na princípe občianskych združení, nie je to len u nás, je to aj v zahraničí a podľa tejto logiky by sme tu športové kluby, športové zväzy označovali za zahraničných agentov. Naozaj by som rád počul teda odpovede na tieto otázky, lebo takto to v tom zákone píšete. Naozaj tam nie je výnimka, že by ste mali vyňať športové zväzy tou nálepkou, že sú to zahraniční agenti alebo po novom organizácia so zahraničnou podporou. V dôvodovej správe uvádzate, že ide o to, aby sa neovplyvňovala politická súťaž, tak naozaj by ma zaujímalo, ako Slovenský futbalový zväz ovplyvňuje politickú súťaž na Slovensku. A ja si myslím, že tento zákon je celý úplne absurdný bez ohľadu na to, či sa bavíme o športe, alebo, alebo o inej kategórii. Vieme, že tie mimovládne organizácie častokrát suplujú štát, kde zlyháva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán kolega Dostál, ďakujem veľmi pekne za váš prejav aj napriek tomu, že s tou druhou časťou som nie úplne súhlasil, som rád, že ste to povedali, pretože ono o tomto to presne je, že to, že niekto má na niečo iný pohľad, iný názor, neznamená, že automaticky prijmeme zákon, ešte k tomu z dielne ministerstva, len preto, že sa mi niečo nepáči. Ja neviem, že mne to príde že nielen o tom Vajanskom nábreží, kde sú nejaké dva cyklopruhy spojené teda s buspruhmi, veď my tu máme ďalších skoro tritisíc miest a obcí, že to nie je len o Bratislave, že to jednoducho sa dotýka aj, to má oveľa väčší rozsah.
A mne to príde ako keby teraz, ja neviem, už tu máme teda aj nové ministerstvo športu a teraz si zoberme zase nejaký iný príklad, že v nejakom, v nejakej obci niekde na strednom Slovensku, nech teda nepoužívam za príklad len východné Slovensko, sa teraz rozhodne nejaká obec zriadiť futbalové ihrisko, ale minister športu si povie, že on by tam chcel radšej atletickú dráhu, tak teraz všetky tieto športoviská bude musieť posudzovať ministerstvo športu a cestovného ruchu a ak sa tie obce nezariadia tak, ako sa, ako by si to ministerstvo želalo, tak dostanú obrovskú pokutu. Toto je v princípe úplne, úplne rovnako, toto je že úplne rovnaký príklad toho, že, samozrejme, môžeme mať na veci iný názor, ale tak veď keď sa to niečo týka kompetencií a právomocí miest a obcí, tak nech si to tí občania riešia s tou samosprávou na tej lokálnej úrovni, veď od toho predsa aj tie mestá a obce máme. Nerozumiem tomu, prečo by malo ministerstvo dopravy zasahovať do kompetencií miest a obcí. Ja si myslím, že tie mestá a obce nie raz ukázali, že sú dostatočne kompetentné a že im treba naozaj nechať tú, tie rozviazané ruky, a ja si myslím, že toto sa naozaj dá riešiť aj úplne, ak teda vôbec to treba riešiť, si myslím, že sa to dá riešiť úplne ináč ako na pôde Národnej rady.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, a rovnako tak ďakujem kolegom a kolegyniam, ktorí reagovali formou faktických poznámok.
No, ono je naozaj, ako stále nechápem aj napriek tomu, že tu bolo niekoľko prejavov a faktických reakcií, že komu tento zákon v praxi pomôže, pretože tak ako o ňom teraz momentálne diskutujeme, aj keď síce zatiaľ iba v rámci opozície, tak naozaj prichádzame spoločne na to, že tento zákon viac uškodí, ako, ako pomôže, lebo jednoducho ono je to byrokracia na úkor demokracií, týmto pádom aj spochybňujeme nejaké možno postavenie a kompetencie samospráv. Hej, že tu je napísané, že, teda v tej dôvodovej správe, že súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej samosprávy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu. A teraz ja neviem, že dajme tomu mesto alebo nejaká obec na Slovensku sa rozhodne, že v ich verejnom záujme je budovať tie cyklotrasy, a teraz naopak to možno vidí ministerstvo dopravy, ktoré si povie, že ale toto nie je verejný záujem, tak potom ja neviem, že prečo by to ministerstvo malo byť ten, ten orgán, ktorý proste rozhodne, že toto nie je vo verejnom záujme, keď dajme tomu aj občania si zvolia nejaké vedenie miestnej obce alebo teda mesta s tým, že aj toto môže mať kľudne v tom programe, že chcú budovať tie cyklotrasy, že chcú sa jednoducho presúvať na bicykloch alebo využívať inú formu tej udržateľnej dopravy. A teraz ministerstvo si povie, že no tak im sa na tejto ceste zrovna tá cyklotrasa úplne nehodí, lebo možno sú tam o päť minút dlhšie zápchy, a teraz tomu mestu a obci reálne hrozí vysoká pokuta, voči ktorej sa nevie ani odvolať, ale napriek tomu tu včera počúvame, ako vlastne táto vládna koalícia najviac pomáhala alebo súčasne pomáha samosprávam, čo ide úplne v rozpore s týmto zákonom, ktorý tu dnes máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pán spravodajca, poslanci a poslankyne, ja by som sa chcel vo svojom prejave venovať konkrétne jednej vete dôvodovej správy a potom by som chcel poukázať na to, ako by to asi vyzeralo v praxi, ak by tento návrh zákona bol schválený.
V tej dôvodovej správe sa okrem iného píše, teraz citujem, že "návrh zákona má pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie" a je tam naozaj doslova že negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Možno je to chyba, neviem, možno tam malo byť, však rozumiem, že mýliť sa je asi ľudské, mohlo sa stať, ale tak ja by som bol rád teda, ak by ste to potom vedeli možno dovysvetliť, ako to bolo myslené v tej dôvodovej správe, ja vám ju môžem aj kľudne dať, ak ju nemáte. (Rečník podával navrhovateľovi dôvodovú správu.) Ono je to napísané... (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, super, takže naozaj sa tam píše, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.
A teraz by som chcel prejsť k tomu, ako by to asi v praxi vyzeralo, ak by tento návrh zákona vošiel do platnosti. A teda ak tento zákon prejde, tak úrady a obce budú musieť posielať na ministerstvo dopravy všetky žiadosti o umiestnení dopravných značiek, zariadení, či už sú to stĺpy, alebo teda už tú spomínané tie semafory, takže ak to neurobí, ako už bolo spomínané, hrozí tu pokuta, neviem teda, že čo máte od začiatku volebného obdobia stále nejaký konflikt s tými semaformi, ale veď však ja si počkám aj na vysvetlenie. No, tu je ten problém, čo ja najviac vnímam pri tomto návrhu zákona, je, a už to aj kolega Lackovič aj včera vo svojom prejave spomenul, že na jednej strane sa tu akože tvárime, že treba pomáhať mestám a obciam, ja absolútne súhlasím, veď vieme, že tie financie sú obmedzené a že tie mestá a obce naozaj tú pomoc potrebujú, ale na strane druhej teda hneď na druhý deň, ani nie 24 hodín nato, tu týmto zákonom ideme šikanovať mestá a obce.
Bolo to tu spomínané, nechcem to konkrétne opakovať, ale vo vzťahu k tejto legislatíve sa naozaj negatívne vyjadrila aj únia miest a obcí, K8, dokonca aj ZMOS. As sa tu včera dokonca niektorí koaliční poslanci chválili tým, aká je výborná spolupráca medzi úniou alebo teda ZMOS-om a podobne, tak naozaj že tu treba povedať pre tú transparentnosť, že ani tieto celky s týmto návrhom zákona nesúhlasia. A mňa teda mrzí to, že ak by tento zákon vošiel do praxe, tak podľa mňa to len naozaj ukazuje tú absurdnosť, že ako by to v praxi vyzeralo. Ono by to v praxi vyzeralo podľa toho, ako je v tom návrhu zákona tak, že ak by, vymyslím si, ešte donedávna mal to šťastie kolega Lackovič byť starostom jednej obce, chcel by inštalovať možno spomaľovač rýchlosti pred miestnu škôlku, musel by sa teda obrátiť na ministerstvo dopravy, kde by to podľa tohto návrhu zákona posudzovali pravdepodobne nejakí anonymní úradníci. Neviem si to úplne v praxi predstaviť, ako by to teda vyzeralo, pretože nechcem aby to vyznelo že pritiahnuté za vlasy, ale teraz, ja neviem, sadnú si úradníci na ministerstve dopravy a budú posudzovať, či už je to obec Hviezdoslavovo, alebo iná obec na východnom Slovensku, či je v poriadku, či tam ten semafor alebo spomaľovač rýchlosti má byť, nemá byť.
Na jednej strane sa teda tvárite, že chcete nejakým spôsobom odbremeniť ten štát od byrokracie a na druhú stranu je podľa mňa toto obrovská byrokratická záťaž pre rezort dopravy. Tak ako bolo spomínané, veď od toho aj tie mestá a obce máme, že majú nejaké kompetencie, že jednoducho vedia tú pomoc alebo riešenia adresovať oveľa adresnejšie, rýchlejšie. A ja to vnímam tento návrh zákona, že je to zasahovanie do právomocí miest a obcí, ktoré boli úplne legálne demokraticky zvolené, majú tú právomoc rozhodovať o tom, aj napríklad či chcú mať cyklotrasu, alebo ju nechcú mať, bolo to tu spomínané, takisto ste sa prihlásili v programovom vyhlásení vlády k tomu, že chcete podporovať cyklodopravu. Myslím si, že z pohľadu nielen životného prostredia je to veľmi dôležité, a mňa mrzí naozaj, že tento návrh zákona je namierený proti mestám a obciam. Mňa to, mňa to mrzí hlavne z toho dôvodu, pretože mestá a obce majú tú možnosť budovať, keď už sa bavíme o tých cyklotrasách, ktoré nielen teda sú udržateľnejšie z pohľadu dopravy, ale sú aj finančne menej náročné ako dajme tomu jazdiť dennodenne autom.
Mňa by to aj naozaj zaujímalo, pán minister, keď tu ste, veď ja to neberiem vôbec osobne, ale či naozaj akože ministerstvo dopravy je v poriadku s týmto návrhom zákona, lebo bolo to tu spomínané, ono to skôr vyznie, ako keby to mala byť pomsta konkrétnej ulici v Bratislave, ale ja verím tomu, že máte argumenty, ktoré vysvetlia lepšie ako tá samotná dôvodová správa, ako tento návrh zákona pomôže tým mestám a obciam. Lebo naozaj ja mám pocit, že na jednu stranu sa tu usmievate, na druhú tie mestá a obce chcete týmto návrhom zákona doslova bičovať. Takže chcel by som vedieť teda, akým spôsobom toto pomôže a zmení momentálny stav, pretože ak teda predkladáme nejaké návrhy zákona, tak ja od toho očakávam, že majú zlepšiť nejakú aktuálnu situáciu, paradoxne v tomto prípade si myslím, že to ešte viacej tú situáciu zhorší. Si nemyslím osobne, že momentálne ministerstvo dopravy má taký silný aparát, žeby dokázali niečo takéto posudzovať, aby mali na to kapacity. Takže ja si myslím, že to je reálne že proti, proti vašemu vlastnému záujmu ako, ako ministrovi, takže mňa to mrzí. A nechcem teda opakovať mojich predrečníkov, myslím, že to veľmi dobre povedali, ale naozaj ja si myslím, že, že toto je absurdný zákon, ktorý si neviem ani, ani len že v praxi predstaviť. Samozrejme, sú zákony, o ktorých súhlasiť môžeme, nemusíme, môžeme mať iný názor, ale ja si naozaj neviem predstaviť tento zákon, ako to bude vyzerať, keď vojde do platnosti, že či nejaká obec na východnom Slovensku by teraz chcela nejaký semafor a musela by sa teda obrátiť na ministerstvo, resp. ak by aj sa rozhodli ten semafor tam umiestniť, tak by im mohla hroziť pokuta, voči ktorej sa vlastne ani nemôžu odvolať, takže... Hovorím, ani tá dôvodová správa, v ktorej sa píše, že to má pozitívny vplyv na verejný rozpočet, bolo to tu spomínané, ono to má, paradoxne, negatívny vplyv na verejný rozpočet vzhľadom na to, že to je obrovská byrokratická záťaž.
A takisto nerozumiem tej vete v tej dôvodovej správe, že to má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, neviem, možno to je chyba, ale tak naozaj to tu je, takže by som bol naozaj možno radšej aj pri príklade iných miest a obcí, keby v iných krajinách, kedy naozaj sa buduje tá cyklodoprava, udržateľná forma verejnej dopravy, je to, myslím si, že v našom vlastnom záujme bez ohľadu na teraz nejaké stranícke knižky, pretože vidíme, že naozaj globálne otepľovanie je téma, a myslím si, že mestá a obce vo vlastnom záujme by mali voči, voči tomuto bojovať, či už teda tým, že si tie cyklotrasy budujú, alebo, naopak, im nedáva štát polená pod nohy.
Takže ja som chcel len toľko. Myslím si, že to veľmi dobre moji predrečníci spomenuli, ale ja naozaj si myslím, že tento zákon je ideologicky zafarbený, bolo to tu spomínané, vieme asi, o čo ide, ale príde mi absurdné, že podstate ministerstvo, ktoré ja osobne si myslím, že tento návrh zákona skomplikuje ich prácu, je to podľa mňa pre nich záťaž, niečo takéto tu predkladajú, zákon, ktorý nikomu nepomôže, skôr to je podľa mňa účelovo voči niektorým mestám a obciam, aby ich teda mohli šikanovať. A voči tomuto sa postavila aj K8-čka, ZMOS a únia miest a obcí, takže ani, ani tu naozaj nepanuje nejaké veľké nadšenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega pán poslanec Pročko, ste spomenuli, že teraz touto novelou docieli koalícia to, že tí vedúci v tých múzeách alebo galériách môžu byť odvolaní, respektíve menovaní bez ohľadu na to, či majú nejakú pracovnú skúsenosť v kultúre, alebo nemajú. Tam nejde len o to, že strana SNS si do týchto pozícií môže nominovať aj svojich straníkov, len aby im zabezpečili nejaké pozície, ale tu dôjde aj k tomu, že jednoducho jedna z tých mála vecí, na čo ešte v tomto štáte môžeme byť hrdí, si ja myslím, že kultúra je. Veľa ľudí majú skúsenosti a dobré úmysly s kultúrou a ja sa obávam, že teraz to pôjde na úkor tej kvality v kultúre.
No a tá druhá vec je, že, samozrejme, ono to potom v praxi bude asi vyzerať po vzore ich predsedu, že jednoducho to tie miestne galérie a múzeá budú riadiť ako ich predseda auto, ale čo čakať od strany, ktorá nominuje na ministerku kultúry osobu, ktorá by sa ministerstvu mala vyhýbať niekoľkokilometrovým oblúkom a nebyť ministerkou.
Ďakujem pekne.