Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, v mojom úvodnom slove som povedala, že máme tri smernice, ktoré momentálnou legislatívnou úpravou chceme transponovať do slovenského práva. Povedala som aj to, že transpozícia týchto smerníc mešká dva a pol roka, mešká, a môj štátny tajomník bol priamo na Európskej komisii a hrozí nám infringement. A teraz ja ako nezastrašujem, ale keď chceme odvrátiť infringement, tak momentálne toto bol jeden horúci zemiak, ktorý som zdedila. Ten zákon v parlamente už raz bol. Pán Vetrák, bývalý pán poslanec, k nemu podal pozmeňujúci návrh, ktorý obsahovo s tým nesedel, a bol vrátený naspäť tento zákon do parlamentu, a preto to mešká, lebo už ďalšia schôdza nebola. Takže rada by som tento zákon v tejto podobe, aby bol odsúhlasený na tejto schôdzi, aby bol schválený na tejto schôdzi, aby som mohla s čistým krédom Európskej komisii povedať, že v tom, v čom meškáme dva a pol roka s transpozíciou, že už je "done", už je hotovo, vybavené.
Takže aj keď Slovensko a pán premiér chce riešiť problematiku dvojitej kvality potravín, uznáte sama, že kompetenčne táto transpozícia alebo transpozícia všetkých smerníc v tejto oblasti patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva. Nemám problém s nimi kooperovať, nemám problém byť s nimi v úzkej spolupráci, ale nechám transpozíciu všetkých smerníc, čo sa týka dvojitej kvality potravín na ministerstvo pôdohospodárstva, pretože im to kompetenčne patrí. Nemám problém tu s pánom ministrom sedieť, keď bude predkladať tú transpozíciu. Viem, že je to téma, ktorá je a rezonuje aj u slovenských občanov, ale rada by som teraz, aby sme odvrátili infringement voči Slovenskej republike, uzavrela transpozíciu troch smerníc, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých predpisov je modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a transponovať do slovenskej legislatívy tri smernice. Slovenská republika je v omeškaní s touto transpozíciou už viac ako dva roky a zatiaľ úspešne sa nám darí odvracať hrozbu súdneho konania za porušenie povinností.
Návrh zákona nahradí celý rad súčasných povinností a kompetencií, ktoré nám vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Z obsahového hľadiska sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení, zohľadňuje sa aplikačná prax.
A ako sa uvádza v doložke vplyvov, návrh zákona má aj pozitívne, aj negatívne dopady na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky a má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené.
Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja len, aby som vám vysvetlila, čo sa udialo.
Ministerstvo hospodárstva v minulom roku za bývalých vlád dostalo oznámenie Komisie, aby mohlo určiť dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia. Je to list, v ktorom sa jasne definujú podmienky, že môžme zvýšiť investičnú pomoc. A doslova a do písmena vám poviem, že sa bývalé vlády na to vykašľali. Preto je to dnes v skrátenom legislatívnom konaní, pretože takáto vyššia investičná pomoc môže byť len do konca roka 2026, a preto som si to dovolila dať v skrátenom legislatívnom konaní, aby sme mali čo najviac času, ak máme investorov, ktorých chceme v rámci tej oblasti, ako sme povedali, klimaticky neutrálneho hospodárstva podporovať, tak aby sme ich stihli do roku 2026 podporovať zvýšenou intenzitou. Nikto nehovorí o tom, že toto je nejaká stratégia celkového rozvoja hospodárstva. My len reagujeme a vyťahujeme zo skrine kostlivcov, ktoré dávame do platnosti, aby to Slovenská republika vedela čo najskôr využiť v rámci toho obdobia, ktoré nám vôbec európska skupina... Európska komisia dovolila.
A čo sa týka prideľovania tých jednotlivých investičných pomocí, pán poslanec, ten postup kedykoľvek, ak prídete na poslanecký prieskum, vám predstavíme. Nemenili sme v ňom nič, ide to presne tým istým spôsobom, aké to riešili bývalé vlády, ide to podľa zákona a jednoducho tie žiadosti sú posudzované podľa jednotlivých pravidiel, podľa presne daného vzorca, akým sa to má riešiť. A hovorím, transparentnosť, pokiaľ máte vždy záujem prísť na poslanecký prieskum, určite budete vítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona, ktorého cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky pre aplikáciu oznámenia Komisie, dočasný, krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva a v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorý prijala Európska komisia s cieľom dodatočnej podpory investícií v odvetviach strategických pre prechodné a klimaticky neutrálne hospodárstvo úpravou maximálnych stropov pomoci a notifikačných povinností.
Návrh zákona a na neho nadväzujúce nariadenia vlády zavádza nový druh investičnej pomoci, a to mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, upravuje jej špecifické pravidlá a podmienky.
Cieľom mimoriadnej investičnej pomoci je podpora konkrétnych strategických odvetví. Bude teda zameraná výlučne na podporu investícií v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a technológií na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého.
Hlavný rozdiel medzi existujúcou regionálnou investičnou pomocou a mimoriadnou investičnou pomocou je v notifikačnej hranici, ktorá je pri mimoriadnej investičnej pomoci podstatne vyššia. Je preto možné bez notifikácie Európskej komisii poskytnúť investičnú pomoc až do výšky 350 mil. eur. Pre porovnanie, aktuálna notifikačná hranica regionálnej investičnej pomoci na východnom Slovensku predstavuje 41 mil. eur.
Mimoriadna investičná pomoc sa taktiež líši v maximálnych intenzitách a v oprávnených nákladoch. Na území celého Slovenska okrem Bratislavského kraja bude maximálna intenzita pomoci 35 % a na území Bratislavského kraja 15 %. Tieto intenzity možno navýšiť pre malé a stredné podniky alebo pre pomoc výlučne vo forme daňovej úľavy. Pri mimoriadnej investičnej pomoci sa za oprávnené náklady považujú len investičné náklady a nie mzdové náklady.
Návrh zákona zavádza aj niekoľko zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je spresnenie postupov a podmienok pre vyššiu správnu istotu prijímateľov investičnej pomoci, napríklad sa navrhuje rozdeliť výpočet právnych dôvodov, kedy fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba nemôže byť prijímateľom investičnej pomoci na skupinu dôvodov, ktoré spôsobujú tzv. relatívnu diskvalifikáciu. V tomto prípade ministerstvo prijímateľa vyzve na odstránenie evidovaných nedoplatkov a až následne, ak ich v určenej lehote neodstráni, nastáva tzv. definitívna diskvalifikácia prijímateľa a zamietnutie žiadosti.
Tiež sa v súlade s európskou legislatívou navrhuje spresniť vymedzenie jedného investičného zámeru.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodinu a rodičovstvo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, predkladám v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Cieľom návrhu zákona je podpora podnikateľského sektora pomocou opatrení prispievajúcich k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže, uľahčovaniu podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva a zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov na Slovensku.
Obsahom návrhu zákona je novelizácia zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, novelizácia zákona č. 94/2013 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona 198/2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, a novelizácia zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov.
V rámci platnej právnej úpravy zákona o energetike je odberateľ plynu povinný pri kontrole odberného plynového zariadenia poskytnúť súčinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete ako kontrolujúcemu subjektu. Nová právna úprava umožňuje túto súčinnosť okrem odberateľa plynu aj vlastníkovi nehnuteľnosti, do ktorej je plyn dodávaný.
Súčasne sa novelou umožňuje, aby zodpovedný zástupca mohol zastupovať tri osoby s vydaným povolením na podnikanie v energetike. V súčasnosti môže zastupovať iba jednu osobu.
Novelizácia zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov sa týka vybavenia prevádzkarní, v ktorých sa obchoduje s drahými kovmi a drahými kameňmi a výrobkami z nich. Tie podľa platnej právnej úpravy musia vždy byť vybavené určenými meradlami. Podľa navrhovanej úpravy obchodníci obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 g, nebudú musieť mať vo svojej prevádzkarni určené tieto meradlá. Dôjde tak k odbremeneniu a zníženiu finančnej a administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov, u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru.
Pri tovaroch s veľmi nízkou hmotnosťou sa ruší aj označenie tovaru zodpovednostnou značkou.
Navrhovaná právna úprava zákona o ochrane osobných údajov vyníma zosnulé osoby z pôsobnosti predmetného zákona. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky už nebude mať vecnú pôsobnosť nad oblasťou ochrany osobných údajov zosnulých osôb. Ochranu pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov budú používať už len živé fyzické osoby.
Predpokladaná úspora opatrení, ktoré budú splnené prijatím tohto návrhu zákona, je vo výške približne 650-tisíc eur.
Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov je modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a predovšetkým transponovať do vnútroštátneho práva tri nové smernice Európskeho parlamentu a Rady z oblasti ochrany spotrebiteľa. Slovenská republika je v omeškaní s ich transpozíciou už viac ako dva roky.
Návrhom zákona sa má dosiahnuť ukončenie konaní o porušení práva Európskej únie, ktoré voči Slovenskej republike vedie Európska komisia, odvrátiť hroziace žaloby pred Súdnym dvorom Európskej únie a možné peňažné sankcie.
Návrh zákona nahradí súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa, odstraňujú sa ním duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení.
Vypúšťajú sa viaceré povinnosti podnikateľských subjektov, ktoré nemajú základ v práve Európskej únie a predstavujú neopodstatnený goldplating.
Úroveň ochrany spotrebiteľa avšak naďalej zostáva vysoká. V niektorých prípadoch sa dokonca zvyšuje. Napríklad sa sprísňuje obchodovanie formou nevyžiadaných návštev v domácnostiach spotrebiteľov, ktoré boli často smerované najmä na skupinu zraniteľných spotrebiteľov našich seniorov. S cieľom ukončiť zneužívanie momentu prekvapenia počas nevyžiadanej návštevy sa pre tieto situácie predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy a tiež lehota na peňažné plnenie.
Návrh zákona tiež reaguje na viaceré nekalé praktiky od obchodníkov spočívajúce v umelom navyšovaní cien pred zľavami a výpredajmi. Zavádzajú sa pravidlá pre uvádzanie predchádzajúcej ceny, aby spotrebitelia mali pravdivé, pravdivé informácie o skutočnom rozsahu zľavy.
Návrhom zákona sa zároveň zabezpečuje lepšia informovanosť spotrebiteľov pri nakupovaní na online trhoch. Spotrebitelia majú vždy jasne byť informovaní o tom, či nakupujú od obchodníka a či sa na nich vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Zavádzajú sa aj prostriedky nápravy pre spotrebiteľov, voči ktorým sa obchodník dopustil nekalej praktiky zavádzajúceho konania či nátlaku pri nakupovaní. Návrhom zákona sa má zabezpečiť rýchlejšia náprava a odškodnenie pre spotrebiteľov.
Spresňuje sa tiež pôsobnosť orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, odstraňujú sa dlhodobé kompetenčné konflikty, čím sa zintenzívňuje kontrola trhu.
Návrh zákona má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. Nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený poslanec, ďakujem aj za vašu otázku. Automobilový priemysel na Slovensku prináša do HDP alebo zúčastňuje sa na tvorbe HDP vyše ako desiatimi percentami, zamestnáva na Slovensku zhruba 260 000 ľudí a podieľa sa na slovenskom exporte viac ako 40 % a z tohto dôvodu je mu treba venovať veľkú pozornosť a hlavne z dôvodu toho, že máme tu výzvy, ktorým musí čeliť, a hlavným výzvam je elektromobilita. A pokiaľ my na Slovensku aj spolu s jednotlivými veľkými podnikmi výrobcami automobilov tento trend nezachytíme, tak otázka budúcnosti automobilového priemyslu na Slovensku v strednodobom a dlhodobom horizonte by bola veľmi komplikovaná a veľmi otázna.
Z tohto dôvodu som zorganizovala stretnutie na úrade vlády, kde sa zúčastnil predseda vlády Robert Fico a jednotliví ministri, ako minister životného prostredia, minister dopravy, minister školstva a takisto na toto stretnutie prijal pozvanie aj výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Samozrejme, na tomto stretnutí boli hlavne predstavitelia veľkých automobilových spoločností, boli tam predstavitelia autobatériového priemyslu, ale aj zástupcovia akademickej obce. Hlavné problémy, ktoré nám adresovali v rámci automobilového autobatériového priemyslu, boli nasledovné:
Bolo to neustále sa meniace legislatívne prostredie, ktorého sme boli svedkami posledného tri a pol roka. Ďalšími problémami sú dlhé, zdĺhavé povoľovacie procesy, ktorým čelia na Slovensku, niekedy je to v priemere 300 dní a zvyknutí sú v rámci štátov Európskej únie zhruba na 80 až 90-dňové povoľovacie procesy, samozrejme, aj veľká byrokracia. Následne nám adresovali výzvy, ako sú nedostupnosť pracovnej sily alebo nedostatočná kvalifikácia pracovnej sily, veľmi vysoké vstupy, nákladové vstupy, čo sa týka cien energií, ale aj, i veľká inflácia, ktorá im ovplyvňuje ich vstupy do výroby.
Ďalšími problémami a tými markantnými, ktorými sme sa zaoberali aj na osobitných stretnutiach, bolo odpadové hospodárstvo a hlavne nútená zmena zákonov, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Rokovali aj s ministrom životného prostredia. Potrebná je zmena legislatívy aj v oblasti recyklácie, pretože Slovensko absolútne nespĺňa KPI, ktorým sa zaviazalo a keby aj mohli niektoré komponenty recyklovať v rámci výroby, tak to zo zákona nie je možné.
Toto sú všetky výzvy, ktorým sa musíme v najbližšom období venovať, a sľúbili sme, že spravíme veľkú, špeciálnu vládu na konci februára. Počas nasledujúcich týždňov jednotliví zástupcovia automobilového a autobatériového priemyslu si zrevidujú stratégiu rozvoja elektromobility do roku 2030, ktorú pripravila minulá vláda, odsúhlasila ju v júni v roku 2023. Takisto sme túto stratégiu rozoslali aj jednotlivým ministerstvám a ostatným štátnym inštitúciám a veľmi detailne sa chceme venovať každému jednému bodu, ktorý pre slovenský autobatériový a automobilový priemysel do budúcnosti je potrebný, pretože, ako som uviedla na začiatku, pokiaľ to nepodchytíme v nasledujúcich troch, štyroch rokoch, tak existencia automobilovej výroby na Slovensku bude veľmi otázna.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani poslankyňa, k tejto téme sa toho v posledných dňoch povedalo už naozaj veľa. Môžem potvrdiť, že Slovenská republika na rok 2024 neposkytla a aktuálne ani neplánuje poskytnúť žiadne príspevky pre Agentúru OSN pre palestínskych utečencov. V minulosti sme prispievali na fungovanie tejto agentúry nepravidelne formou dobrovoľných príspevkov vtedy, keď to dovolili rozpočtové možnosti rezortu. Táto organizácia OSN funguje už od roku 1948 a stará sa o potreby dvoch miliónov hladujúcich palestínskych utečencov v Gaze a len v samotnej Gaze zamestnáva 13 000 ľudí, prevádzkuje školy, zdravotnícke zariadenia a zabezpečuje distribúciu humanitárnej pomoci vrátane potravín, vody či liekov. Takže nejde len o nejakú bezvýznamnú mimovládnu organizáciu.
Na druhej strane obvinenia, ktoré vzniesol Izrael, že dvanásť zamestnancov tejto agentúry sa podieľalo, resp. vedeli o pripravovanom útoku Hamasu na Izrael, sú naozaj vážne a je potrebné ich detailne vyšetriť. Preto aj generálny tajomník OSN António Guterres rozhodol o spustení procesu nezávislého vyšetrovania tohto prípadu.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, počas návštevy Bukurešti som niekoľkokrát prízvukoval, že slovenská krajanská komunita v Rumunsku predstavuje významný krok v bilaterálnych vzťahoch. Dvojstrannú spoluprácu v oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných menšín považujeme naozaj za príkladnú. Záujem o starostlivosť rumunskej strany si predstavitelia našej diaspóry, s ktorými som sa stretol v meste Oradea, mimoriadne pochvaľujú. Rumunský parlament dokonca vyhlásil 25. máj ako Deň slovenského jazyka.
Je pravdou, že komunita Slovákov žijúcich v Rumunsku čelí problémom, jej rady sa stenčujú pre nízku pôrodnosť a aj kvôli odchodu mladých ľudí do zahraničia. Napriek tomu sa asi desaťtisíc tamojších našich krajanov snaží udržať komunitu aktívnu a aj vďaka tradíciám a kultúre, ktoré si stále pestujú. Slovensko bude, a to som krajanom na stretnutí zdôraznil, naďalej finančne aj materiálne prispievať na ich aktivity s dôrazom na podporu mládeže, jej zapojenia do krajanských aktivít, či už kultúrnych, ale hlavne takých, ktoré napomáhajú upevňovaniu a rozvíjaniu ich kladného vzťahu k rodnému jazyku. Naším konkrétnym príspevkom k starostlivosti o krajanov v Rumunsku je aj Program spolupráce medzi rezortami školstva na roky ´24 až ´28, ktorý som spolu s rumunskou ministerkou podpísal. Podľa neho si vzájomne vymieňame vysokoškolských študentov, učiteľov a lektorov jazyka. Máme záujem pokračovať v podpore všetkých krajanských komunít vrátane tých, ktoré sú na území Rumunska. Chceme sa pozrieť aj na inštitucionálny rámec tak, aby sme mohli investovať do infraštruktúrnych projektov, ako sú napríklad výstavby domov či centier, osvetlenia či kanalizácie pre našich krajanov v zahraničí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za doplňujúcu otázku. Pán Pročko, keď už obhajujeme to, aby tu bol právny štát, tak poviem dve veci, 26 nálezov Ústavného súdu o porušení ľudských práv pri spisoch, pri vyšetrovaní, kde dozorujúci prokurátor vždy bol prokurátor ÚŠP, ďalej sú to rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako sa tu porušovali ľudské práva.
A toto je niečo, čo je pre nás smerodajné, a preto aj návrh, novela Trestného zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Myslíme si, že medzi 900 prokurátormi, ktorí na Slovensku sú a ktorých vychoval prokurátorský stav a prokurátorský systém, sa nájdu prokurátori, ktorí zákon nebudú porušovať pri vyšetrovaní, nájdu sa prokuratúry, ktorí... prokurátori, ktorí sedia na krajských aj okresných prokuratúrach a budú tieto spisy a budú tieto šetrenia vyšetrovať až do konca.
A Generálna prokuratúra jasne deklarovala, že nemá s tým problém, aby sa Úrad špeciálnej prokuratúry zrušil, a resp. sa začlenil naspäť pod Generálnu prokuratúru. Ja zopakujem len na začiatku, čo som povedala. Zároveň... Citujem pána premiéra: „Zároveň som si istý, že európska verejnosť nemôže byť proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, keďže takúto inštitúciu nemá drvivá väčšina európskych krajín a máme príklady, kedy bola podobná inštitúcia zrušená.“
Ďakujem veľmi pekne za slovo. (Potlesk.)