Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona, ktorého cieľom je vytvoriť legislatívne podmienky pre aplikáciu oznámenia Komisie, dočasný, krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva a v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorý prijala Európska komisia s cieľom dodatočnej podpory investícií v odvetviach strategických pre prechodné a klimaticky neutrálne hospodárstvo úpravou maximálnych stropov pomoci a notifikačných povinností.
Návrh zákona a na neho nadväzujúce nariadenia vlády zavádza nový druh investičnej pomoci, a to mimoriadnu investičnú pomoc v odvetviach strategických pre prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo, upravuje jej špecifické pravidlá a podmienky.
Cieľom mimoriadnej investičnej pomoci je podpora konkrétnych strategických odvetví. Bude teda zameraná výlučne na podporu investícií v oblasti výroby batérií, solárnych panelov, veterných turbín, tepelných čerpadiel, elektrolyzérov a technológií na zachytávanie a uskladnenie oxidu uhličitého.
Hlavný rozdiel medzi existujúcou regionálnou investičnou pomocou a mimoriadnou investičnou pomocou je v notifikačnej hranici, ktorá je pri mimoriadnej investičnej pomoci podstatne vyššia. Je preto možné bez notifikácie Európskej komisii poskytnúť investičnú pomoc až do výšky 350 mil. eur. Pre porovnanie, aktuálna notifikačná hranica regionálnej investičnej pomoci na východnom Slovensku predstavuje 41 mil. eur.
Mimoriadna investičná pomoc sa taktiež líši v maximálnych intenzitách a v oprávnených nákladoch. Na území celého Slovenska okrem Bratislavského kraja bude maximálna intenzita pomoci 35 % a na území Bratislavského kraja 15 %. Tieto intenzity možno navýšiť pre malé a stredné podniky alebo pre pomoc výlučne vo forme daňovej úľavy. Pri mimoriadnej investičnej pomoci sa za oprávnené náklady považujú len investičné náklady a nie mzdové náklady.
Návrh zákona zavádza aj niekoľko zmien vyplývajúcich z aplikačnej praxe, ktorých cieľom je spresnenie postupov a podmienok pre vyššiu správnu istotu prijímateľov investičnej pomoci, napríklad sa navrhuje rozdeliť výpočet právnych dôvodov, kedy fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba nemôže byť prijímateľom investičnej pomoci na skupinu dôvodov, ktoré spôsobujú tzv. relatívnu diskvalifikáciu. V tomto prípade ministerstvo prijímateľa vyzve na odstránenie evidovaných nedoplatkov a až následne, ak ich v určenej lehote neodstráni, nastáva tzv. definitívna diskvalifikácia prijímateľa a zamietnutie žiadosti.
Tiež sa v súlade s európskou legislatívou navrhuje spresniť vymedzenie jedného investičného zámeru.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, nemá sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodinu a rodičovstvo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia a znižovaním administratívnej záťaže, predkladám v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2022.
Cieľom návrhu zákona je podpora podnikateľského sektora pomocou opatrení prispievajúcich k odbúravaniu nadmernej regulačnej záťaže, uľahčovaniu podnikania v rôznych oblastiach hospodárstva a zvýšeniu konkurencieschopnosti podnikateľských subjektov na Slovensku.
Obsahom návrhu zákona je novelizácia zákona č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, novelizácia zákona č. 94/2013 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov a o zmene niektorých zákonov v znení zákona 198/2020, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia, a novelizácia zákona č. 18/2018 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov.
V rámci platnej právnej úpravy zákona o energetike je odberateľ plynu povinný pri kontrole odberného plynového zariadenia poskytnúť súčinnosť prevádzkovateľovi distribučnej siete ako kontrolujúcemu subjektu. Nová právna úprava umožňuje túto súčinnosť okrem odberateľa plynu aj vlastníkovi nehnuteľnosti, do ktorej je plyn dodávaný.
Súčasne sa novelou umožňuje, aby zodpovedný zástupca mohol zastupovať tri osoby s vydaným povolením na podnikanie v energetike. V súčasnosti môže zastupovať iba jednu osobu.
Novelizácia zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov sa týka vybavenia prevádzkarní, v ktorých sa obchoduje s drahými kovmi a drahými kameňmi a výrobkami z nich. Tie podľa platnej právnej úpravy musia vždy byť vybavené určenými meradlami. Podľa navrhovanej úpravy obchodníci obchodujú výlučne so strieborným tovarom, pri ktorom hmotnosť jedného kusu neprevyšuje 10 g, nebudú musieť mať vo svojej prevádzkarni určené tieto meradlá. Dôjde tak k odbremeneniu a zníženiu finančnej a administratívnej záťaže uvedenej skupiny obchodníkov, u ktorých strieborný tovar tvorí len doplnkovú položku k hlavnému typu tovaru.
Pri tovaroch s veľmi nízkou hmotnosťou sa ruší aj označenie tovaru zodpovednostnou značkou.
Navrhovaná právna úprava zákona o ochrane osobných údajov vyníma zosnulé osoby z pôsobnosti predmetného zákona. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky už nebude mať vecnú pôsobnosť nad oblasťou ochrany osobných údajov zosnulých osôb. Ochranu pred neoprávneným spracúvaním osobných údajov budú používať už len živé fyzické osoby.
Predpokladaná úspora opatrení, ktoré budú splnené prijatím tohto návrhu zákona, je vo výške približne 650-tisíc eur.
Návrh zákona je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov je modernizovať právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa a predovšetkým transponovať do vnútroštátneho práva tri nové smernice Európskeho parlamentu a Rady z oblasti ochrany spotrebiteľa. Slovenská republika je v omeškaní s ich transpozíciou už viac ako dva roky.
Návrhom zákona sa má dosiahnuť ukončenie konaní o porušení práva Európskej únie, ktoré voči Slovenskej republike vedie Európska komisia, odvrátiť hroziace žaloby pred Súdnym dvorom Európskej únie a možné peňažné sankcie.
Návrh zákona nahradí súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa, odstraňujú sa ním duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení.
Vypúšťajú sa viaceré povinnosti podnikateľských subjektov, ktoré nemajú základ v práve Európskej únie a predstavujú neopodstatnený goldplating.
Úroveň ochrany spotrebiteľa avšak naďalej zostáva vysoká. V niektorých prípadoch sa dokonca zvyšuje. Napríklad sa sprísňuje obchodovanie formou nevyžiadaných návštev v domácnostiach spotrebiteľov, ktoré boli často smerované najmä na skupinu zraniteľných spotrebiteľov našich seniorov. S cieľom ukončiť zneužívanie momentu prekvapenia počas nevyžiadanej návštevy sa pre tieto situácie predlžuje lehota na odstúpenie od zmluvy a tiež lehota na peňažné plnenie.
Návrh zákona tiež reaguje na viaceré nekalé praktiky od obchodníkov spočívajúce v umelom navyšovaní cien pred zľavami a výpredajmi. Zavádzajú sa pravidlá pre uvádzanie predchádzajúcej ceny, aby spotrebitelia mali pravdivé, pravdivé informácie o skutočnom rozsahu zľavy.
Návrhom zákona sa zároveň zabezpečuje lepšia informovanosť spotrebiteľov pri nakupovaní na online trhoch. Spotrebitelia majú vždy jasne byť informovaní o tom, či nakupujú od obchodníka a či sa na nich vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Zavádzajú sa aj prostriedky nápravy pre spotrebiteľov, voči ktorým sa obchodník dopustil nekalej praktiky zavádzajúceho konania či nátlaku pri nakupovaní. Návrhom zákona sa má zabezpečiť rýchlejšia náprava a odškodnenie pre spotrebiteľov.
Spresňuje sa tiež pôsobnosť orgánov dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa, odstraňujú sa dlhodobé kompetenčné konflikty, čím sa zintenzívňuje kontrola trhu.
Návrh zákona má aj pozitívne, aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vrátane vplyvov na malé a stredné podniky, má tiež pozitívne sociálne vplyvy a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú rozpočtovo zabezpečené. Nemá vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený poslanec, ďakujem aj za vašu otázku. Automobilový priemysel na Slovensku prináša do HDP alebo zúčastňuje sa na tvorbe HDP vyše ako desiatimi percentami, zamestnáva na Slovensku zhruba 260 000 ľudí a podieľa sa na slovenskom exporte viac ako 40 % a z tohto dôvodu je mu treba venovať veľkú pozornosť a hlavne z dôvodu toho, že máme tu výzvy, ktorým musí čeliť, a hlavným výzvam je elektromobilita. A pokiaľ my na Slovensku aj spolu s jednotlivými veľkými podnikmi výrobcami automobilov tento trend nezachytíme, tak otázka budúcnosti automobilového priemyslu na Slovensku v strednodobom a dlhodobom horizonte by bola veľmi komplikovaná a veľmi otázna.
Z tohto dôvodu som zorganizovala stretnutie na úrade vlády, kde sa zúčastnil predseda vlády Robert Fico a jednotliví ministri, ako minister životného prostredia, minister dopravy, minister školstva a takisto na toto stretnutie prijal pozvanie aj výkonný podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Samozrejme, na tomto stretnutí boli hlavne predstavitelia veľkých automobilových spoločností, boli tam predstavitelia autobatériového priemyslu, ale aj zástupcovia akademickej obce. Hlavné problémy, ktoré nám adresovali v rámci automobilového autobatériového priemyslu, boli nasledovné:
Bolo to neustále sa meniace legislatívne prostredie, ktorého sme boli svedkami posledného tri a pol roka. Ďalšími problémami sú dlhé, zdĺhavé povoľovacie procesy, ktorým čelia na Slovensku, niekedy je to v priemere 300 dní a zvyknutí sú v rámci štátov Európskej únie zhruba na 80 až 90-dňové povoľovacie procesy, samozrejme, aj veľká byrokracia. Následne nám adresovali výzvy, ako sú nedostupnosť pracovnej sily alebo nedostatočná kvalifikácia pracovnej sily, veľmi vysoké vstupy, nákladové vstupy, čo sa týka cien energií, ale aj, i veľká inflácia, ktorá im ovplyvňuje ich vstupy do výroby.
Ďalšími problémami a tými markantnými, ktorými sme sa zaoberali aj na osobitných stretnutiach, bolo odpadové hospodárstvo a hlavne nútená zmena zákonov, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Rokovali aj s ministrom životného prostredia. Potrebná je zmena legislatívy aj v oblasti recyklácie, pretože Slovensko absolútne nespĺňa KPI, ktorým sa zaviazalo a keby aj mohli niektoré komponenty recyklovať v rámci výroby, tak to zo zákona nie je možné.
Toto sú všetky výzvy, ktorým sa musíme v najbližšom období venovať, a sľúbili sme, že spravíme veľkú, špeciálnu vládu na konci februára. Počas nasledujúcich týždňov jednotliví zástupcovia automobilového a autobatériového priemyslu si zrevidujú stratégiu rozvoja elektromobility do roku 2030, ktorú pripravila minulá vláda, odsúhlasila ju v júni v roku 2023. Takisto sme túto stratégiu rozoslali aj jednotlivým ministerstvám a ostatným štátnym inštitúciám a veľmi detailne sa chceme venovať každému jednému bodu, ktorý pre slovenský autobatériový a automobilový priemysel do budúcnosti je potrebný, pretože, ako som uviedla na začiatku, pokiaľ to nepodchytíme v nasledujúcich troch, štyroch rokoch, tak existencia automobilovej výroby na Slovensku bude veľmi otázna.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani poslankyňa, k tejto téme sa toho v posledných dňoch povedalo už naozaj veľa. Môžem potvrdiť, že Slovenská republika na rok 2024 neposkytla a aktuálne ani neplánuje poskytnúť žiadne príspevky pre Agentúru OSN pre palestínskych utečencov. V minulosti sme prispievali na fungovanie tejto agentúry nepravidelne formou dobrovoľných príspevkov vtedy, keď to dovolili rozpočtové možnosti rezortu. Táto organizácia OSN funguje už od roku 1948 a stará sa o potreby dvoch miliónov hladujúcich palestínskych utečencov v Gaze a len v samotnej Gaze zamestnáva 13 000 ľudí, prevádzkuje školy, zdravotnícke zariadenia a zabezpečuje distribúciu humanitárnej pomoci vrátane potravín, vody či liekov. Takže nejde len o nejakú bezvýznamnú mimovládnu organizáciu.
Na druhej strane obvinenia, ktoré vzniesol Izrael, že dvanásť zamestnancov tejto agentúry sa podieľalo, resp. vedeli o pripravovanom útoku Hamasu na Izrael, sú naozaj vážne a je potrebné ich detailne vyšetriť. Preto aj generálny tajomník OSN António Guterres rozhodol o spustení procesu nezávislého vyšetrovania tohto prípadu.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, počas návštevy Bukurešti som niekoľkokrát prízvukoval, že slovenská krajanská komunita v Rumunsku predstavuje významný krok v bilaterálnych vzťahoch. Dvojstrannú spoluprácu v oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných menšín považujeme naozaj za príkladnú. Záujem o starostlivosť rumunskej strany si predstavitelia našej diaspóry, s ktorými som sa stretol v meste Oradea, mimoriadne pochvaľujú. Rumunský parlament dokonca vyhlásil 25. máj ako Deň slovenského jazyka.
Je pravdou, že komunita Slovákov žijúcich v Rumunsku čelí problémom, jej rady sa stenčujú pre nízku pôrodnosť a aj kvôli odchodu mladých ľudí do zahraničia. Napriek tomu sa asi desaťtisíc tamojších našich krajanov snaží udržať komunitu aktívnu a aj vďaka tradíciám a kultúre, ktoré si stále pestujú. Slovensko bude, a to som krajanom na stretnutí zdôraznil, naďalej finančne aj materiálne prispievať na ich aktivity s dôrazom na podporu mládeže, jej zapojenia do krajanských aktivít, či už kultúrnych, ale hlavne takých, ktoré napomáhajú upevňovaniu a rozvíjaniu ich kladného vzťahu k rodnému jazyku. Naším konkrétnym príspevkom k starostlivosti o krajanov v Rumunsku je aj Program spolupráce medzi rezortami školstva na roky ´24 až ´28, ktorý som spolu s rumunskou ministerkou podpísal. Podľa neho si vzájomne vymieňame vysokoškolských študentov, učiteľov a lektorov jazyka. Máme záujem pokračovať v podpore všetkých krajanských komunít vrátane tých, ktoré sú na území Rumunska. Chceme sa pozrieť aj na inštitucionálny rámec tak, aby sme mohli investovať do infraštruktúrnych projektov, ako sú napríklad výstavby domov či centier, osvetlenia či kanalizácie pre našich krajanov v zahraničí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za doplňujúcu otázku. Pán Pročko, keď už obhajujeme to, aby tu bol právny štát, tak poviem dve veci, 26 nálezov Ústavného súdu o porušení ľudských práv pri spisoch, pri vyšetrovaní, kde dozorujúci prokurátor vždy bol prokurátor ÚŠP, ďalej sú to rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ako sa tu porušovali ľudské práva.
A toto je niečo, čo je pre nás smerodajné, a preto aj návrh, novela Trestného zákona, ktorým sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Myslíme si, že medzi 900 prokurátormi, ktorí na Slovensku sú a ktorých vychoval prokurátorský stav a prokurátorský systém, sa nájdu prokurátori, ktorí zákon nebudú porušovať pri vyšetrovaní, nájdu sa prokuratúry, ktorí... prokurátori, ktorí sedia na krajských aj okresných prokuratúrach a budú tieto spisy a budú tieto šetrenia vyšetrovať až do konca.
A Generálna prokuratúra jasne deklarovala, že nemá s tým problém, aby sa Úrad špeciálnej prokuratúry zrušil, a resp. sa začlenil naspäť pod Generálnu prokuratúru. Ja zopakujem len na začiatku, čo som povedala. Zároveň... Citujem pána premiéra: „Zároveň som si istý, že európska verejnosť nemôže byť proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, keďže takúto inštitúciu nemá drvivá väčšina európskych krajín a máme príklady, kedy bola podobná inštitúcia zrušená.“
Ďakujem veľmi pekne za slovo. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec, naopak. My robíme všetko presne tak, ako sme sľúbili pred voľbami.
To váš predseda mal vo volebnom programe voľby cez internet, potom tu behal s nápadmi na džbán vody, ktorý bol zadarmo, medzitým sľuboval nevestičkám, že všetko bude dobré, aj keď ho všetci odborníci upozorňovali, že je zle a že bude zle, kým tu bude.
My sa s nikým nehádame, všetko máme odkonzultované v rámci koalície a o našich krokoch transparentne informujeme aj európske inštitúcie. Slovensko za tejto vlády bude robiť vlastnú a sebavedomú slovenskú zahraničnú politiku a rovnako upravíme zákony a nariadenia v rámci našej internej legislatívy v súlade so sľubmi, ktoré sme dali našim voličom, sú pevne zakotvené v programovom vyhlásení vlády a sú plne v kompetencii Slovenska ako suverénneho štátu.
Zároveň som si istý, že európska verejnosť nemôže byť proti zrušeniu špeciálnej prokuratúry, keďže takúto inštitúciu nemá drvivá väčšina európskych krajín a máme príklady, kedy bola podobná inštitúcia zrušená. Ak sa tu niekto snaží rozdeľovať spoločnosť, tak to je súčasná opozícia, bývalá koalícia, ktorá zvoláva demonštrácie šesť týždňov po nástupe novej vlády a snaží sa takto spochybniť výsledky demokratických volieb na Slovensku, a to po tom, ako ste aj vy osobne robili všetko pre to, aby tu vláda nebola ani deväť mesiacov po tom, ako ste prišli v Národnej rade o dôveru.
Vrcholom je, že sa nehanbíte chodiť do Bruselu doslova žiadať, aby boli kvôli vašej túžbe opäť vládnuť Slovensku pozastavené eurofondy, aj keď viete, že by tým trpeli predovšetkým bežní ľudia, takže hanbiť by ste sa mali vy, a nie my.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. (Potlesk.)

Pán poslanec, chcela som presne na úvod povedať, že pán premiér sa ospravedlnil, pretože je na rokovaní v Bruseli, a na tom rokovaní bude od dneska a možno až do nedele, pretože tie samity premiérov trvajú veľmi dlho a je tam veľmi veľa otázok a úloh a rozhodnutí, ktoré Európska komisia má spraviť do konca roka, takže to je asi tá otázka, kto tu klame, alebo odpoveď na otázku, kto tu klame.
Ja by som celkovo na vaše vystúpenie povedala asi jednu takú vec, že s takýmito vyjadreniami ste vyhrali voľby v 2020. Takýmito vyjadreniami ste tu zavádzali verejnosť tri a pol roka a voľby 2023 dopadli tak, ako dnes vidíte, a vytvorila sa vládna koalícia. A kľudne si ušetrite takéto urážky a takéto útoky na nás, pretože ďalšie voľby budú asi tak o štyri roky.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Tak. Ďakujem veľmi pekne za otázku. V prvom rade je treba jasne povedať, prečo vláda musí konsolidovať.
Financie sú v katastrofálnom stave a potvrdí nám to každý jeden odborník, čo i len trochu sa tomu rozumie, pretože peniaze boli vyhadzované von oknom, napríklad na plošné testovanie miliónov ľudí a ďalšie nezmysly podľa toho, ako sa pán Matovič rozhodol. Zároveň ste dostali absolútne do kolien slovenské zdravotníctvo. Mali sme tu štrajky, odchádzajú nám lekári, ničomu ste nepomohli. A ako vyzerala výstavba nemocníc z plánu obnovy, ktorú ste mali pod kontrolou, ktorú mali pod kontrolou vaši nominanti, nemusíme nikomu pripomínať, preto teraz konsolidujeme.
A musím povedať, že aj podnikatelia tomu rozumejú, že konsolidovať sa musí. Nie sú tým určite nadšení, ale sú ochotní to akceptovať vzhľadom na ten čas, čo ste nám dali od predčasných parlamentných volieb do konca roka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, podpredseda NR SR
Prepáčte, že vás prerušujem, pani podpredsedníčka, vyskytol sa technický problém. (Reakcie z pléna.) Počkajte, páni poslanci a pani poslankyne, už vám je... informuje vás zjavne Kancelária Národnej rady. Máme technický problém, ale váš prejav sa meria, bude trvať päť minút, potom vyhlásime krátku pauzu, potom sa pán Pročko bude môcť prihlásiť s doplňujúcou otázkou a potom budeme pokračovať. Dobre?
Takže teraz, pani podpredsedníčka, môžete pokračovať v lehote tých piatich, piatich minút.

Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR
Preto teraz konsolidujeme a aj podnikatelia tomu rozumejú, nie sú tým možno nadšení, ale sú to absolútne ochotní akceptovať, tak to odznelo z ich úst. A hlavne sú to ochotní akceptovať v tom zmysle, že už tu prestanú šialené experimenty, ako ktoré, ktorými boli svedkami za posledného tri a pol roka, kedy nestabilita podnikateľského prostredia sa hlavne definovala nestabilitou legislatívneho prostredia, pretože smršť legislatívnych zákonov a legislatívnych schvaľovacích procesov za posledného tri a pol roka im nedovolila sa sústrediť na podnikateľskú činnosť, a zároveň sú to ochotní akceptovať kvôli tomu, že vláda konečne bude robiť niečo aj s administratívnou záťažou, čo sa týka ich podnikateľskej činnosti.
Ako presne konsolidujeme, váš už niekoľkokrát vys... vysvetlil minister financií, ktorý bol prítomný aj na rokovaní parlamentu. Žiaľ, dnes sa tomu nemohol, dnes sa nemohol tohto parlamentu a tejto diskusie zúčastniť, pretože má iné povinnosti, ako je napríklad stretnutie s Medzinárodným menovým fondom. Ale on je odborník na financie, a nie na predávanie vodky alebo dovážanie rozobratých tlačiarenských strojov, ako to boli vaši nominanti.
Konkrétne zvýšenie zdravotníckych odvodov je opatrenie, ktoré je veľmi presne cielené na to, aby sme zvýšili peniaze v zdravotníctve. Musíme to urobiť, aby sa stabilizovala situácia v rezorte, ktorý mali väčšinu času na starosti práve nominanti OĽANO. Zvýšením zdravotného odvodu nalejeme do zdravotníctva približne 261 mil. eur, ktoré pomôžu zlepšiť starostlivosť o chorých. Ak sa vám to nepáči, predložte pozmeňujúci návrh, do ktorého napíšete, že ste proti tomu, aby Slováci mali lepšiu zdravotnú starostlivosť, lebo presne toto teraz spochybňujete, a vaši poslanci nech za tento návrh zahlasujú.
Na doplnenie uvádzam, že celkové výdavky na zdravotníctvo boli na Slovensku štvrté najnižšie v rámci celej Európskej únie na osobu po zohľadnení parity kúpnej sily. Minuli sme na obyvateľa v roku 2021 1 742 eur, čo je 45 % priemeru krajín EÚ a o 40 % menej ako v susednom Česku, s ktorým sa pravidelne porovnávame. Tento rozdiel vo výške zdrojov sa ťahá už roky, čo prispelo k vytvoreniu veľkej medzery medzi nami a západnou Európou.
Téma podfinancovania zdravotníctva je obzvlášť akútna na budúci rok, nakoľko kvôli zvyšovaniu mzdového automatu, inflácii či starnutia rastú výdavky v sektore natoľko, že súčasne nastavené financovanie by nepostačovalo sotva na aktuálny nedostatočný chod zdravotníctva. Súčasný systém financovania nedokáže vyprodukovať dosť zdrojov na to, aby sme sa ako sektor posunuli či zlepšili dostupnosť liečby, skrátili čakacie doby alebo vygenerovali prostriedky na kapitálovú obnovu nemocníc. Dodatočné zdroje sú na budúci rok potrebné aj z iného dôvodu slovenskej... z iného dôvodu, pretože Slovenskej republike hrozí, že prehrá súdny spor vedený Európskym súdnym dvorom na základe infringementu podaného kvôli dlhu nemocníc Európskou komisiou. Nemocnice totiž tvoria ročne stratu okolo 200 mil. eur a dlh po splatnosti presiahne tento rok 800 mil. eur.
Ešte raz zopakujem, zvýšením zdravotného odvodu nalejeme do zdravotníctva 261 mil. eur, ktoré pomôžu zlepšiť starostlivosť o chorých.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.