Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámila ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní:
– podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho ministerka kultúry Martina Šimkovičová,
– minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, zastupuje ho minister vnútra Matúš Šutaj Eštok,
– minister financií Ladislav Kamenický, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené otázky: podpredseda vlády a minister obrany Róbert Kaliňák, podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec, minister spravodlivosti Boris Susko, minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi, ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov v novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Prijatím návrhu zákona sa zjednoduší a zrýchli proces posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.
Návrh zákona definuje základné pojmy. Zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej časti alebo jej zmeny, ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej, návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
V rámci pozmeňujúceho návrhu sa uplatnili nielen pripomienky parlamentnej legislatívy, ale hlavne opätovné pripomienky Európskej komisie v oblasti účasti verejnosti pri odvolávaní voči záväznému stanovisku zo zisťovacieho konania a docizolovanie znenia zákona v oblasti konfliktu záujmov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si predložiť a dovolím si vás poprosiť o podporu navrhovaného zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je reflektovať na zmeny súvisiace s revíziou smernice 2003/87 Európskeho spoločenstva vo vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii. Nová smernica upravuje existujúci systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS 1). Rovnako tiež bude postupne sa zavádzať nový systém obchodovania s emisnými kvótami pre sektory cestnej dopravy a budov (ETS 2).
Návrh zákona zabezpečuje, aby stacionárne prevádzky v rámci systému ETS 1 a nové regulované subjekty v rámci systému ETS 2 mohli riadne vykonávať svoje povinnosti. Zároveň sme pri systéme ETS 2 vytvorili taký prístup, ktorý bude mať v počiatočnej fáze minimalizované sociálne vplyvy, ktoré sú spojené s očakávaným plným spustením obchodovania s emisiami v sektoroch cestnej dopravy a budov.
Návrh zákona zároveň upravuje využitie výnosov z obchodovania s emisnými kvótami ETS 1, a to takým spôsobom, aby odrážal v čo najväčšej miere možné účely využitia podľa smernice, napomohol prispievať k napĺňaniu klimatických cieľov aj iným relevantným rezortom, no zároveň umožnili splniť ministerstvu životného prostredia aj povinnosť reportovať využitie týchto výnosov na klimatické účely.
Návrh zákona rieši transpozíciu dvoch smerníc Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom boli z dôvodu neobvykle krátkej transpozičnej doby, mimoriadnej komplexnosti a administratívnej náročnosti zmienených systémov, na čo MŽP oficiálne upozorňovalo, oznámené tri formálne výzvy pre nesplnenie transpozície smerníc. Transpozícia predkladá vydávanie povolení na emisie pre regulované subjekty potrebných na vykonávanie svojich aktivít už od 1. októbra 2024, aby od 1. januára 2025 mali regulované subjekty platné povolenia na emisie skleníkových plynov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.
Ďakujem pekne za slovo.

Teda na doplnenie, tiež zabezpečíme, aby ministerstvo zdravotníctva vypracovalo aj písomnú odpoveď na doplňujúce otázky.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec, pozorne vnímam vnútropolitickú aj odbornú diskusiu, ktorú tento postoj vyvolal. Rozhodla som sa, aby tento úzko odborný problém zanalyzovali a posúdili všetci tí, ktorí k nemu majú čo povedať, to znamená odborníci. Posilním a rozšírim súčasnú vládou schválenú medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorá bola zriadená po prijatí pôvodných, ale stále platných medzinárodných zdravotníckych predpisov o odborníkov naprieč rezortmi a zainteresovanými skupinami. Jej úlohou bude v najbližšom období detailne a odborne vyhodnotiť aktualizované dokumenty, ktoré pripravila WHO, a následne jej zistenia budem prezentovať na rokovaní vlády.
Ďakujem.

Pán poslanec, keď ste sa pýtali na pôsobnosť môjho rezortu, vedela by som si predstaviť, že by sme sa odklonili od niektorých rozhodnutí, ktoré spraví Európska únia, a to sú rozhodnutia, ktoré vážnym spôsobom môžu poškodiť nášmu hospodárstvu. Jednou takou témou, ktorá je a, našťastie, ešte nebola predmetom sankcií voči Rusku, je napríklad dodávka jadrového paliva. Neexistuje momentálne na svete stopercentná náhrada ruského paliva, pretože na Slovensku napríklad nie je licencovaná. A viem si predstaviť a naopak dám vám aj ďalšiu, ďalší príklad. Vybavili sme výnimku pre ruskú ropu, nevybavili sme ju kvôli tomu, aby sme podporovali zamestnávateľov, naopak, chceme podporovať firmy, pretože zamestnávajú zamestnávateľov tisíce, pardon, zamestnávajú zamestnancov a v prípade Slovnaftu sú to tisícky zamestnancov a snažili sme sa o vybavenie výnimky pre produkty z ruskej ropy, pretože sme to mali na stole, keď sme prišli, bývalá vláda s tým nespravila nič a našťastie na rok 2024 sa nám v priebehu decembra túto výnimku podarilo vybaviť. Keby nie tejto výnimky, produkcia Slovnaftu hneď možno o 30-40 % nižšia, pokles zamestnanosti, pokles pretože pokles dopytu po výrobkoch Slovnaftu, ktoré sa vyrábajú z ruskej ropy. To sú veci, za ktoré ja určite budem bojovať, aby všetky opatrenia alebo všetko, čo sa prejednáva v rámci Európskej únie, bolo vždy zmysluplné a neškodilo slovenskému hospodárstvu a štandardu života a životnej úrovne na Slovensku následne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán poslanec, tak ako Slovenská republika zostáva plnohodnotným členom WHO, tak je aj riadnym členom Európskej únie. Toto členstvo zapája a zaväzuje Slovenskú republiku do rôznych koordinovaných aktivít Európskej únie na zlepšenie pripravenosti, na krízy, ktoré zahŕňajú aj pandémie. V tejto súvislosti by som spomenula najmä nariadenie Európskej únie o cezhraničných ohrozeniach zdravia z roku 2022, ktoré sa vo svojom znení odvolávajú aj na blízku spoluprácu s WHO, ako aj na medzinárodné zdravotnícke predpisy z roku 2005, ktoré zostávajú pre Slovenskú republiku aj naďalej platné. Do týchto aktivít Európskej únie je rezort zdravotníctva aktívne zapojený, tak ako je zapojený aj každý iný členský štát Európskej únie.
Ďakujem.

Ďakujem za otázku. Pán poslanec, toto všetko sme preberali na vláde, myslím, minulý týždeň a, ako tu odznelo aj v stanovisku ministerstva zdravotníctva, tak aj vtedy z úst pani ministerky, že vo všetkých ostatných oblastiach Slovenská republika naďalej chce byť platnou, spolupracujúcou členskou krajinou WHO. Sú viaceré témy, na ktorých sa chceme podieľať, sú viaceré témy, v rámci ktorých chceme aj my čerpať know-how, chceme čerpať skúsenosti z iných krajín, ktoré sú členmi WHO, a veríme, že aj spolupráca v oblasti medzinárodných zdravotníckych predpisov bude v budúcnosti téma, kde sa Slovenská republika naďalej bude zúčastňovať na týchto rokovaniach, bude prispievať svojimi skúsenosťami, svojimi vedomosťami a podarí sa nám nájsť aj v budúcnosti efektívnu formu komunikácie a spolupráce.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovolím si prečítať odpoveď, ktorú mi pripravilo ministerstvo zdravotníctva.
Vážený pán poslanec, ministerstvo zdravotníctva naďalej plánuje komunikovať a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou tak, ako tomu bolo doteraz, nakoľko Slovenská republika naďalej zostáva krajinou, ktorá patrí do medzinárodnej zdravotníckej organizácie. Medzinárodné zdravotnícke predpisy nie sú jedinou formou spolupráce členskej krajiny s WHO. Naďalej sa Slovenská republika plánuje aktívne zúčastňovať expertných a technických zasadnutí organizovaných WHO, navyše Slovenská republika je na obdobie rokov 2022 až 2025 členom riadnej rady WHO, kde spomedzi vybraných vlajkových tém svojho členstva v tomto riadiacom orgáne otvára aj nové témy ako sú detská onkológia, detské zdravie, transparentnosť výberových procesov vo WHO či biologická bezpečnosť laboratórií, v rámci ktorých prispieva ku zmenám paradigiem, zvyšuje svoju viditeľnosť v rámci organizácie a tým aj interakciu s ostatnými aktérmi tak na globálnej, ako aj regionálnej úrovni. Zároveň pokračuje aj spolupráca s národnou kanceláriou WHO na Slovensku, ako aj spolupráca v rámci strategických priorít na roky 2024 – 2025, ku ktorým sa aktuálne hľadajú zdroje financovania zo strany WHO. Ministerstvo zdravotníctva zároveň plánuje posilniť spoluprácu v oblasti duševného zdravia prostredníctvom návštevy expertného tímu WHO za účelom vzdelávania a poskytnutia know-how expertom v detenčných ústavoch Slovenskej republiky.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Slovensko robí samostatnú zahraničnú politiku, ale to neznamená, že sme osamostatnení (správne osamotení, pozn. red.), práve naopak, snažíme sa robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany. Takú zahraničnú politiku, ktorá je postavená na zmysluplných základoch, a máme v tom silnú pozíciu a pridávajú sa k nám aj ďalšie štáty. Samozrejme, niekedy to chvíľku trvá, ale dobré projekty sa dokážu presadiť a hlavne keď máte pevnú vôľu a viete na konci tej cesty, aký má byť výsledok. V mene predsedu vlády aj ja ako ministerka hospodárstva som presvedčená, že presne toto je aj prípad dovozu plynu z Azerbajdžanu a Slovensko pre to robí veľa. Ako som už spomínala, zhruba pred mesiacom a pol sme boli na pracovnej návšteve v Azerbajdžane, aby sme zabezpečili do budúcnosti dostatok plynu nielen pre slovenské domácnosti, ale aj pre slovenský priemysel.
Pri plyne dnes už nie je možno otázka, či ho je dostatok v Európe, ale otázka je, za akú cenu je dostupný. A 55 % celkovej spotreby plynu u nás spotrebováva priemysel, to znamená, ak chceme, aby naše výrobky alebo náš priemysel bol konkurencieschopný, tak musíme sa orientovať na to, akú máme nákladnú pracovnú silu a hlavne aké vstupy má každý priemysel, čo sa týka v oblasti energií. Doteraz sme kupovali ruský plyn a na tom zarábala aj Ukrajina, to je ten druhý rozmer. Ako viete, mali sme spoločné bilaterálne stretnutie aj s ukrajinskou vládou v Michalovciach a jasne deklaroval ukrajinský premiér, že tranzit plynu cez Ukrajinu znamená aj príjem do štátneho rozpočtu Ukrajiny v objeme približne jednej miliardy eur a zároveň pokiaľ bude prúdiť plyn cez tento tranzit cez Ukrajinu, tak táto energetická infraštruktúra získava aj na svojej odolnosti, to nazvem, pretože sa vyhýba alebo teda znižuje sa riziko jej zničenia z pohľadu ruského agresora a, samozrejme, je to ešte aj veľmi významná otázka, čo sa týka zásobovania plynu celej východnej Ukrajiny.
Ak ste zachytili, v posledných dňoch aj agentúra Bloomberg vydala správu, že rovnakým smerom okrem Slovenska sa vybrali aj iné štáty Európskej únie a rokovali o takejto možnosti. Aj azerbajdžanský minister hospodárstva oznámil, že niekoľko miliárd metrov kubických plynu budú dovážať napríklad aj do Bulharska. Zároveň o azerbajdžanský plyn má záujem určite aj Maďarsko. A keď som ja osobne komunikovala s viacerými ministrami hospodárstva našich susedných krajín, tak povedali, že pokiaľ cez Slovensko bude prúdiť plyn z Ukrajiny, budú mať záujem na tom, aby tento plyn odoberali, či už sa bavíme o Českej republike, Rakúsku, Taliansku, Slovinsku, ale aj Maďarsku.
Doobeda som hovorila, Eustream predtým, ako boli znížené dodávky plynu cez Ukrajinu, pri svojej maximálnej kapacite, ktorá môže dosiahnuť až 100 miliárd metrov kubických, bežne prepravoval 60 miliárd metrov kubických za rok a jeho zisky pred zdanením, jeho profit bol v objeme 750 mil. eur, z čoho polovica plynie do štátneho rozpočtu a myslíme si, že aj toto je nemalý, nemalá motivácia pre nás, aby sme v čo najväčšej miere a v čo najväčšom objeme zabezpečili plyn, ktorý k nám bude plynúť, prúdiť cez Ukrajinu smerom cez náš tranzit a potom ďalej do ostatných regiónov východnej, ale hlavne strednej Európy.
Ďakujem veľmi pekne.