Videokanál poslanca

Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať. Čo sa týka všetkých bezpečnostných zložiek, myslím si, ako som povedala včera, tým, že celý systém bude spracovávať cloud ministerstva vnútra a zamestnanci dátového centra v Banskej Bystrici pod ministerstvom vnútra, ktorí tam robia desaťročia, nie prvýkrát sa stretávajú s citlivými údajmi aj bezpečnostných zložiek, presne vedia, o ktoré registre ide. Takže nemám najmenší strach o to, že by sme nejakým spôsobom narušili, nazvem to tak, ani nie ochranu osobných dát, ale citlivé informácie, ktoré tieto systémy majú.
A čo sa týka druhej veci. Ja by som, pán poslanec už tu nie je, viete, nie, nie, nie váš zo Slovensko SK. Energetickú krízu tu máme od 2022, myslím si, že mali sme sa na to pozerať, akým spôsobom sa pripravovali dáta aj v rámci energokrízy 2022, keď išli kompenzácie za 3,5 mld. eur. Dostala som nejaké informácie z MIRRI, že už vtedy na to tlačili, takže dalo sa to robiť nielen posledných 18 mesiacov, ale aj o niečo, o niečo skôr. A to, že dáta nie sú úplne vyčistené v niektorých informačných systémoch, ako my sa snažíme. Poviem tak, keby som bola na ministerstve vnútra, kde som robila 12 rokov a dali sme ako tak dokopy informatiku, tak možno sme dnes nemuseli mať problém ani s týmito dátami. Ďakujem veľmi pekne, čo sa týkajú iných rezortov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon, ktorého dôvodom na predloženie je, aby sme poskytovali údaje na účely adresnej energopomoci so zámerom vytvoriť rámec na poskytovanie energopomoci. Ide o prvotný zber dát, kde ministerstvo hospodárstva s ostatnými inštitúciami štátnej správy bude dáta vyhodnocovať, aby sme systém nastavili adresne a budeme sa pokúšať ho nastaviť čo najspravodlivejšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.
Pán poslanec Hargaš, na ministerstve vnútra sme voľakedy pripravili taký projekt, ktorý sa nazýval, že bezvýznamový identifikátor, a vaša bývalá šéfka pani Remišová ho zrušila. Bolo to úplne jednoduché riešenie, ako by sme, keď už hovoríme dnes celý čas o ochrane osobných údajov, tak nemuseli si zdieľať dáta naprieč štátnou správou, súkromnými spoločnosťami, s bankami a všade tam, kde využívajú dáta z referenčných registrov v súkromnom sektore, tak sme to nemuseli robiť na základe rodného čísla, ktorý obsahuje dátum narodenia, obsahuje pohlavie, mohli sme mať bezvýznamový identifikátor a zrušila to, vraj nebude podporovať také projekty, to len akože, keď už sa bavíme o tom GDPR, tak mi to prišlo na rozum. Preto sme sa, že sa to tu aj spomenulo, čo sa týka rodného čísla pri registri odberných miest.
Budem sa snažiť byť fakt stručná. Všetci sme za adresnú pomoc a jediné, čo tento zákon má napomôcť, aby sme v čo najväčšej miere ju poskytovali automatizovane. Keď raz štát má údaje a robili ste na MIRRI, tak ich má využiť. A tak ako keď s osobnou žiadosťou prídete na ÚPSVaR alebo na klientske pracovisko, tak sa vždy hneváte, že prečo si tam máme nosiť papiere o informáciách, ktoré má štát, a nevedia si to tí ľudia vylustrovať. Nič iné nerobíme teraz, len aby sme adresnú pomoc v čo najväčšej miere zautomatizovali. Ja nehovorím o tom, že nebude existovať fyzický kontakt na ÚPSVaR-och, pretože, samozrejme, rátame aj s alternatívami, že 80 % ľudí, ktorí dostanú automaticky energetickú pomoc, tak 20 % ľudí sa môže stať, že budú mať špeciálne postavenia, alebo špeciálne okolnosti, za ktorých im túto adresnú pomoc dáme. Ale to je už potom na ďalšiu debatu a ja veľmi rada prídem aj na hospodársky výbor, keď budem predkladať druhý zákon a vysvetlím vám celé, ako sa to spracovávalo.
Čo sa týka, zhruba začnem ešte raz. Adresná pomoc, chceme ju najviac automatizovať. Nechcem, aby ľudia chodili na úrady a dávali si žiadosti. Môžme sa baviť o tom, keď vy hovoríte, že nechcete a viete dobre, že ju nechcete prijímať, energetickú pomoc, a máme vás z toho zoznamu vyškrtnúť, vieme sa o tom baviť, určite. Chápem niektoré pohnútky niektorých ľudí. Nemáme proti nim nič.
Vplyv na financie. Nehovorím, že to nič nestojí, ale keďže vieme, v akom stave sú naše financie, tak sme si dovolili spraviť to, že všetky financie, ktoré mám z ešifovských peňazí a sú dedikované do oblasti energetiky a sme ich neminuli, tak spoločne po konzultácii ich dávame na monitorovací výbor a budú venované na národný projekt adresnej pomoci a všetky inštitúcie, ktoré sa budú nejakými nákladmi na tomto podieľať, tak budú môcť z týchto prostriedkov čerpať. V prvej fáze približne máme 17 mil. eur a má to ísť, samozrejme, aj na nákup hardvéru aj na nejaké softskiels a tak ďalej.
Čo sa týka ministerstva hospodárstva, chcem všetkých ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva nejde nikoho lustrovať, ani si nejde stavať nové dátové centrum, ani si nejde stavať informačné systémy. Všetko ideme robiť v cloude ministerstva vnútra, za pomoci ministerstva vnútra, za pomoci IVeS-u. Jediným vlastníkom nového registra bude ministerstvo hospodárstva a to bude register odberných miest, pretože dnes taký register neexistuje. A pre elektrinu máme aspoň OKTE, ale pre plyn takéhoto, nazvem takýto subjekt, ktorý by všetko takto zlučoval a integroval, nemáme. Nejdeme nikoho lustrovať, to už som oznámila a vy ste to tu jasne povedali, dvanásť informačných systémov, veľa procesov beží na pozadí. My len chceme na tú automatickú podporu dať viaceré procesy, viaceré výpočty, analýzy a implementovať to tak do informačných systémov, aby tie vyhodnocovacie procesy, analytické procesy bežali na pozadí. My sa nejdeme v tých dátach hrabať ani nejdeme v nich lustrovať. A naopak, ak niekto bude mať pocit, že musí niečo reklamovať, tak, samozrejme, túto službu chceme dať hlavne na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa v týchto dátach alebo v takýchto dátach orientujú, majú k nim prístup, alebo na klientske pracoviská. Ale dá sa spraviť aj anonymizovaný prístup k informáciám, to znamená, že systém vám odpovie áno – nie a nemusíme si zdieľať nejaké informácie o... ako vy hovoríte, že každý sa bude pozerať na citlivé dáta.
Dotýkame sa príjmov hlavne preto, že chceme energetickú chudobu odviesť od hlavného parametra, a to je príjem domácnosti. Preto potrebujeme vedieť aj príjem, a preto potrebujeme vidieť aj možno nejaké iné dáta z finančnej správy, ako sú napríklad výplata dividend pri podnikateľoch, ktorí si dajú najmenšie mzdy a takto by padli do energopomoci a žijú z dividend, z výplaty dividend. A presne preto sa pýtame finančnej správy, v akej periodicite aké dáta nám idete posielať alebo, respektíve poskytovať do tých systémov, kde na pozadí bude bežať analytický proces.
No a možno ešte ďalšiu vec. Zákon na nevyhnutný čas. Ten projekt je definovaný na niekoľko rokov, nie je to len na jeden rok, pretože ja som na tom ministerstve hospodárstva nenašla akože vôbec nič. Ja som tam nenašla ale že nič. Jediný nápad, deliť niečo podľa spotreby a odrezať spotrebu, niektorú kompenzovať a zbytok si každý zaplatí sám.
Ideme do takej situácie, že by sme chceli, dokonca nie v prvom roku, ale v ďalších rokoch pracovať aj na tom, že vytvoríme nejaké teplotné mapy na Slovensku a tieto teplotné mapy na Slovensku a okresy podľa teplotných máp budú mať rozličné tarify, pretože, dáte mi za pravdu, že dom na Orave, ktorý kúri desať mesiacov, asi spotrebuje viacej plynu ako dom v Komárne, ktorý kúri šesť mesiacov. Chceme sa s takýmito vecami pohrať s rozumom a triezvou praktickosťou.
A ešte raz opakujem. My nejdeme lustrovať, my ideme spraviť adresnú pomoc čo najviac automatizovane. A súhlasíme za to, že minulý rok sme dávali plošnú pomoc, tento rok plošná pomoc. Keď pán Galek povedal, že helikoptérové peniaze, no tento rok nás plošná pomoc stojí zhruba 235 miliónov. Myslím si, že je to oveľa väčší rozdiel ako miliarda dvesto alebo tri a pol miliardy, ktorú platili oni za ich vlád.
Myslím, že to asi tak v skratke všetko. Ja, keď ste spomínali možno ešte jednu vec. Mamička pri narodení dieťaťa, áno, to sú životné situácie, ktoré sme preberali a riešili ešte od 2008, ale tiež sa nepýtali ste mamičky, či môžete sa bežať alebo hrabať v nejakých údajoch na pozadí, ale automaticky jej tie dávky vyplácate pri narodení dieťaťa. Takže my nič iné nerobíme, nikam sa nejdeme hrabať, ale keď raz máme na základe príjmu domácností zhodnotiť, či daná domácnosť má nárok na energopomoc, alebo nemá, tak ten príjem asi potrebujeme vedieť, potrebujeme vidieť aj výšku nejakých iných príjmov, nielen príjem fyzickej osoby, aby sme boli spravodlivejší, a všetko bude bežať v cloude ministerstva vnútra. Nejdeme robiť žiadne dodatočné náklady, že by sme ministerstvo hospodárstva teraz išli dať alebo, respektíve stavať z neho nejakého nového IT providera. To je celé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už v skrátenom legislatívnom konaní a v rámci rozpravy skráteného legislatívneho konania som vysvetľovala, že potrebujeme zákon, na základe ktorého môžeme získavať údaje z referenčných registrov rôznych inštitúcií štátnej správy, aby sme vedeli, v akom stave sú konkrétne dáta, ktoré potrebujeme na automatické vyplácanie kompenzácií v rámci energopomoci, a preto tento zákon aj v skrátenom legislatívnom konaní. Tento rok ešte určite príde do parlamentu konkrétny zákon, ktorý bude hovoriť o konkrétnych podmienkach získania energopomoci.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára 2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia aj a dopĺňajú niektoré iné zákony.
Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselnoprávnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok, dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie patentu a správnych poplatkov.
Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe. Implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie.
Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy, predovšetkým formulačného, resp. legislatívno-technického charakteru.
Zároveň novelizačné články II a V obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentov a dodatkových ochranných osvedčení. Výška navrhovaných sadzieb zohľadňuje osobitosti a trendy v oblasti priemyselných práv v európskom i medzinárodnom meradle, ako aj potrebu zachovania konkurencieschopnosti priemyselno-právnej ochrany na národnej úrovni.
Návrh zákona predpokladá pozitívne a negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Zároveň nemá vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja v krátkosti, nebudem o tom dlho hovoriť. Obsahom zákona sa budeme venovať po prvom čítaní.
Prečo skrátené? Skrátené preto, že a, pán Hargaš, pán poslanec Hargaš, vy ste skúsený v informatike, každá štátna správa má nejaké svoje referenčné registre. Všetci sme za to, aby sme tieto registre využívali a aby sme ľudí čo najmenej tlačili do fyzickej návštevy úradov. Keď chceme čo najviac adresnú pomoc automatizovať, tak musíme prepojiť a resp. mať k dispozícii viacero údajov z jednotlivých registrov, z jednotlivých inštitúcií štátnej správy. A my máme mapu, ktoré údaje potrebujeme. Potrebujeme tie údaje si s jednotlivými inštitúciami prejsť a zistiť, v akom sú stave. To znamená, aká je čistota tých dát a či tie údaje ešte majú dočistiť, či ich môžu dočistiť, ako to celé navrhnúť. Na to, aby sme sa mohli do tých dát pozerať a aby sme to s nimi mohli konzultovať, tak potrebujeme zákon, ktorý nás podporí v tom, že tá výmena údajov je podporená aj legislatívou a že nepozeráme do dát, ktoré ministerstvo hospodárstva alebo ľudia z ministerstva hospodárstva, nie sú to len ľudia z ministerstva hospodárstva, ale hlavne ľudia z ministerstva vnútra, tak k tomu musíme mať aj legislatívnu podporu, že s tými dátami môžu narábať a s tými dátami, ohľadne tých dát môžme navzájom konzultovať, a preto tento návrh zákona, preto tento návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Viete, preto, pani poslankyňa Jurík, pretože jedna vec je, keď dáte zákon na zlatom podnose, je fajn, len on musí byť vykonateľný. A keď neviete ho vykonať automaticky a pošlete vyše 2 mil. domácností na ÚPSVaR, pretože nemáte k dispozícii také penzum dát v informačných systémoch štátu, tak jednoducho musíte spraviť aj to ako my, keď nechceme posielať 2 mil. domácností na ÚPSVaR-y a chceme údaje, ktoré štát má, len navzájom porovnať, spraviť z nich nejakú databázu, na základe ktorej databázy vieme povedať, toto k dispozícii štát má, toto štát nemá.
Ja vám poviem také malé tajomstvo. Keď hovoríme o disponibilnom príjme domácností, tak potrebujeme vedieť, koľko ľudí v tej domácností býva asi a tie dáta, žiaľ, nemá nikto v informačných systémoch na 100 % v ucelenej podobe. My sme sa s nimi zaoberali, rokovali sme s rôznymi inštitúciami štátnej správy a viete napr. povedať, že vchod Šalviova 28 má 200 obyvateľov, ale neviete presne, ku ktorému bytu koľko ľudí je momentálne priradených. Tieto dáta sa postupne nahrávajú do informačných systémov, ktorá sa napr. nazýva že centrálna ohlasovňa pobytu, ale nie sú úplne na 100 %, úplne zhrané. Takže toto musíme my celé zanalyzovať a chýbajúce dáta musíme doplniť tak, že občanov vyzveme v dostatočnom časovom predstihu, aby na tú ohlasovňu išli a spravili si poriadok v tých dátach. A takto analyzujeme komplexnosť dát v každom systéme. Pretože ani odberné miesta nie sú úplne v takom, v takej podobe v každej jednej distribučnej spoločnosti, analyzujem ich, či tam zodpovedajú úplne 100-percentnej čistote dát, alebo v inej distribučnej spoločnosti nezodpovedajú úplne inej čistote dát. A to je tá vec, ktorú momentálne robíme. Musíme vedieť, v akom stave sú jednotlivé databázy štátu a ako sa na ne môžeme spoľahnúť ohľadne čistoty dát.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, naliehavosť prijatia vládneho návrhu zákona o poskytovaní údajov na účely adresnej energopomoci v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej nepriaznivej situácie na európskom trhu s energetickými komoditami, ktoré ohrozujú cenovú dostupnosť dodávok elektriny, plynu, tepla pre odberateľov.
Vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou, jej medzinárodnými partnermi vrátane protiopatrení prijatých Ruskou federáciou, ako aj ukončenie prepravy plynu cez územie Ukrajiny od 1. januára 2025 zásadne zasahujú do chodu nielen slovenského hospodárstva, ale aj do chodu celej Európskej únie a hlavne jej konkurencieschopnosti. Náprava závažnej poruchy v hospodárstve je nevyhnutná v záujme občanov Slovenskej republiky, ktorých sa táto situácia týka a priamo ich ovplyvňuje.
Medzi základné ľudské práva patrí aj zachovanie ľudskej dôstojnosti. Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa slovenské hospodárstvo zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Z tohto hľadiska dostupnosť elektrickej energie, plynu a tepla, ako aj predchádzanie energetickej chudobe sú dôležitými aspektmi základných ľudských práv, resp. hospodárstva.
Návrh zákona upravuje podmienky poskytovania údajov o koncových odberateľoch elektrickej energie v domácnostiach, koncových odberateľoch plynu v domácnostiach, konečných spotrebiteľoch vody, ak je aj konečným spotrebiteľom vody domácnosť, konečných spotrebiteľoch tepla dodávaného prostredníctvom systému centralizovaného zásobovania tepla, ak je konečným spotrebiteľom tepla domácnosť, na účel získavania, zhromažďovania, spracovávania, uchovávania a vyhodnocovania informácií o osobách tvoriacich domácnosť a o príjmoch potrebných na posúdenie miery ohrozenia energetickou chudobou a na účel prípravy systému poskytovania adresnej energopomoci. Adresnou energopomocou je pomoc osobám štátu, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prijatie tohto návrhu zákona je len predpokladom prípravy komplexnej právnej úpravy, ktorá ešte do parlamentu tento rok príde a presne ustanoví inštitucionálny rámec adresnej pomoci, ustanoví aj podrobnosti, kto bude prijímateľom tejto pomoci a za akých podmienok aj aká bude forma pomoci, aký bude vzťah energopomoci k ostatným inštitútom v oblasti správy daní, sociálneho zabezpečenia, ako bude prebiehať doručovanie tejto pomoci tým domácnostiam, ktoré budú spĺňať podmienky na priznanie nároku a ďalšie ostatné náležitosti.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a o zmene a doplnení niektorých predpisov je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2023/988 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré nahrádza doposiaľ platnú a účinnú smernicu Európskej únie z roku 2001. Na úrovni Európskej únie dochádza k zmene právneho nástroja na základe potreby odstrániť transpozičné a aplikačné rozdiely v členských štátoch v záujme podpory voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie a zabezpečenia vysokej úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti spotrebiteľov. Nové nariadenie nielen aktualizuje a precizuje doteraz platné povinnosti hospodárskych subjektov, ale reaguje aj na nové výzvy, napríklad narastajúci online predaj výrobkov vrátane predaja cez online trhoviská.
Nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov predstavuje tzv. záchrannú sieť, vzťahuje sa na všetky výrobky, ktoré sú na úrovni Európskej únie (rečníčka si odkašľala), pardon, pre ktoré na úrovni Európskej únie nebola prijatá osobitná regulácia, napríklad výrobky starostlivosti o deti, vybavenie fitness centier, bicykle, nábytok či náradie. Niektoré ustanovenia, napr. o cezhraničnej výmene informácií o nebezpečných výrobkoch, postupe hospodárskych subjektov pri spätnom prevzatí nebezpečných výrobkov a osobitné povinnosti prevádzkovateľov online trhov sa však budú vzťahovať na všetky výrobky vrátane harmonizovanej oblasti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, dovolím si odpovedať v nasledovnom znení. Tak ako pán premiér hovoril a myslím si, že môžem to povedať aj z mojich úst, vláda Slovenskej republiky sa jednoznačne zhodla na tom, že podporu Ukrajiny vo forme zbrojenia už nebude ďalej absolvovať. Naopak, o Ukrajine poviem to isté, čo som aj prečítala z vyjadrení pána premiéra. Voči Ukrajine podpora je vo forme solidarity, humanitárnej pomoci s tým, že naďalej odmietame akékoľvek zbrojenie Ukrajiny, akékoľvek podnecovanie vojny, akékoľvek formy eskalácie danej vojny. Dvakrát sme sa stretli a videla som osobne aj konkrétne, nazvem to, feedbacky zo stany ukrajinského pána premiéra, ktorý tento náš postoj absolútne akceptoval. Povedal, že je to rozhodnutie našej vlády, našej krajiny a Ukrajina je vďačná aj za tú pomoc, ktorú Ukrajine dávame nie formou zbrojenia a podporovania vojny.
Pán komisár Šefčovič bol na hearingu, prezentoval svoje názory, ktoré taktiež akceptujeme.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec, strana SMER a ja osobne takisto dlhodobo hovoríme to isté. Sme pripravení pomáhať a aj pomáhame ukrajinským utečencom na Slovensku v ich snahe začleniť sa do spoločnosti a nájsť si tu prácu. Na rozdiel od predchádzajúcich vlád sme zorganizovali už dve spoločné rokovania slovenskej a ukrajinskej vlády na ktorých sme riešili konkrétne projekty pomoci, ktorú od nás naši susedia dostávajú. Chcem podotknúť, že to je nepomerne veľký rozdiel od predchádzajúcich vlád, ktoré v tomto smere nerobili nič. Jediné, čo zvládli, je kompletné odzbrojenie slovenskej armády. A o pánovi Nagyovi a jeho sľube, že namiesto darovanej S-300 tu budú západné systémy protivzdušnej obrany až dovtedy, kým nebudeme mať náhradu, radšej ani nehovorím.
Ja nesúhlasím s podporou vojny a zbrojenia. Systém, kedy na Ukrajine bojuje západ proti Rusku do posledného Ukrajinca nie je podľa mňa správny. Dnes na Ukrajine hrozí ďalšia mobilizácia mladých ľudí, lebo na fronte už jednoducho nie je dosť vojakov, a napriek tomu si pred tým všetci na západe zatvárajú oči. O tom, že Ukrajinci chceli s Rusmi rokovať hneď v prvých mesiacoch vojny, ale západ ich od toho odhovoril, sa už dnes hovorí úplne nahlas. Ja som presvedčený, že po amerických voľbách sa aj v Európe pozrú na veci triezvym pohľadom a vojna čoskoro skončí.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.