Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, budem veľmi stručná, aby som nebrzdila Národnú radu. A aj včera sme mali čas, pán poslanec. Návrh zákona o adresnej pomoci, ktorý predkladám, je základný právny a inštitucionálny rámec na to, aby každá jedna vláda v budúcnosti, ktorá bude rozhodovať o energopomoci prostredníctvom svojho nariadenia vedela si presne a jasne určiť akú výšku bonity domácnosti bude brať do úvahy pri formovaní energetickej domácnosti a učiť si, či bude poskytovať energopomoc pre desať percent, dvadsať percent domácností alebo pre deväťdesiat percent tak, ako sme sa rozhodli my, ktorí sme v sociálnodemokratickej vláde. Už pred voľbami sme hovorili, že ľudia sú u nás na prvom mieste a pomôžeme im aj s cenami energií, keďže ceny energií už v 2023 boli po energokríze oveľa viacnásobne vyššie ako predtým.
Pán poslanec Dostál, veľmi rada by som vám odpovedala na otázky, bola som tu včera celý deň. Tu som sedela, ste mohli kedykoľvek prísť. Nebudem tu už vôbec brzdiť našich kolegov. Vaši kolegovia, ktorí mali otázky prišli. Dokonca sme čakali ešte dodnes rána, aby ste tretíkrát vystúpili. Takže budem fakt seriózna a kolegiálna. Tu ste mohli sedieť, by som vám to vysvetlila. Aj vašim kolegom zo Sasky som odpovedala na otázky. Nespýtali ste sa ma nič.
Pani poslankyňa Jurík, ja len v krátkosti. Hovorili ste aj, už som to spomínala, keď som tu bola na jar, príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie áno, je to štandardný príspevok, ktorý sa aplikuje vo viacerých krajinách Európskej únie. My sme mali doteraz jediný problém. Ten príspevok na bývanie by ste nevyplatili ani dneska, ani pred rokom, ani pred šiestimi rokmi, keď ho pán Valášek doniesol, pretože dnes v rámci ohlasovní a softvéru, ktorý spravuje ohlasovne alebo poskytuje informačnú podporu pre ohlasovne, nevedel nám povedať, či na Šalviovej 26 dvesto ľudí, kde bývajú, či bývajú na prvom, druhom, treťom poschodí a ktoré majú číslo bytu. Dodnes by ste nevedeli zo Šalviovej 26 povedať, ktorý byt má nárok na príspevok na bývanie, lebo ste nevedeli identifikovať domácnosť. A nie je to naša kompetencia, ale robíme to a pomáhame s ohlasovňami tieto dáta upratovať, aby sme jednotlivých ľudí, ktorí žijú nie v domoch, ale žijú v bytových jednotkách vedeli priradiť na konkrétny byt a aby sme na konkrétne byty vedeli priradiť jednotlivé odberné miesta alebo respektíve aj prístroje, ktoré sú tam nainštalované, či už je plyn, elektrika, prípadne voda. Toto všetko v budúcnosti vďaka tomuto zákonu bude. Postupne tie dáta čistíme a snažíme sa aj kombinovať to s registrom adries, pretože niektoré dáta sú v niektorých systémoch nahraté ešte pred tým ako register adries existoval a sú tam viaceré chyby, a preto toto všetko sa snažíme čistiť. Čistiť, aby sme mali skutočne systém alebo respektíve informačný systém pre odberné miesta alebo register odberných miest v tej najlepšej podobe. Takýto návrh na spracovanie dát sme prezentovali aj tento týždeň, začiatkom týždňa komisii a komisia to veľmi pozitívne hodnotila, že budeme mať na každé odberné miesto, bytovú jednotku, prípadne dom priradené jednotlivé druhy energií, ktoré domácnosť spotrebováva, plus budeme vedieť aj historický prehľad o tom koľko spotrebovali a akých druhov energií a samozrejme vieme aj z registra obyvateľov a následne aj z registra, ktorý je v ohlasovniach, vieme potom identifikovať a priradiť aj počet ľudí, ktoré na danej adrese žijú. Bez toho by sme nikdy nevedeli sa dostať k nejakej adresnejšej energopomoci.
Pán poslanec Štefunko, ja sa ospravedlňujem. Včera ste mi položili niekoľko otázok. Ja sa priznám, že som ich založila medzi papiermi, takže budem vám odpovedať na ne kľudne, keď si dáme nejaké stretnutie. V rýchlosti som ich nenašla. Priznám sa, ako som včera odchádzala som ich založila do knihy a neviem ich v rýchlosti nájsť. Možno len v skratke ešte raz zopakujem. Návrh zákona o adresnej pomoci dáva právny a inštitucionálny rámec na to, aby sme vedeli do budúcnosti poskytnúť adresnú energopomoc, zopakujem právny inštitucionálny rámec. Každé jedno nariadenie vlády, ktoré si každá jedna vláda schváli môže podmienky toho ako má vyzerať bonita danej energetickej domácnosti si meniť podľa toho ako chce pomáhať ľuďom. My sme rozhodli, že budeme pomáhať deväťdesiat percent domácnostiam. Tento systém, na tomto systéme sa pracuje a nie je to vec, ktorú keď budeme mať nejaké dáta ku koncu roka, že to bude statický systém. Vieme si predstaviť, že v rámci energopomoci a už spolupracujeme na tom so SAV-kou, chceme podpísať s ňou dohodu o spolupráci. Mali nejaký návrh čo sa týka aj teplotných máp na Slovensku. Postupne sa to bude premietať do tohto systému. Postupne chceme sa baviť aj o vode a vodomeroch v rámci tohto systému. Takže berieme to, že ten systém sa bude v rámci časového obdobia vyvíjať. To, že sme tam definovali základné pojmy ako energetická domácnosť, bonita energetickej domácnosti sme hovorili včera. Dokonca som hovorila včera, že je tam aj proces reklamácií. A ten proces reklamácií je tam kvôli tomu, ak niekto energopomoc nedostane a bude sa cítiť ukrátený a bude si myslieť, že spĺňal tie nároky, tak sme pripravili aj pomocou call centra, ktoré sa momentálne obstaráva, ale aj pomocou klientskych pracovísk na okresných úradov, aby sa mohol spýtať prečo danú energopomoc nedostal a prípadne, ak po preverení údajov sa zistí, že z nejakého iného registra z ktorého sme čerpali dáta mal tam chybné dáta, napríklad v katastri alebo napríklad v registri fyzických osôb, kľudne keď si tieto údaje zistí, že neboli správne, si ich opraví, energopomoc sa mu automaticky hneď prizná. Ďalej zákon hovorí o tom, že ministerstvo aj počas roka bude túto energopomoc prehodnocovať minimálne raz ročne. Budeme posielať buď energošeky alebo sa to zobrazí vo faktúrach podľa toho o ktoré energické médium ide, pretože pri niektorých energetických médiách ako pri elektrickej energii šeky posielať nevieme. Tam to budeme komponovať priamo do faktúr so zníženou sadzbou elektrickej energie a napríklad pri centrálnom dodávaní tepla tam musíme ísť určite do energošekov, pretože centrálne zásobovanie tepla má minimálne 180 subjektov, ktoré na Slovensku dodávajú teplo a máme vyše 870 základných správ bytov, ktoré sa o toto starajú a oni rozpočítavajú, plus samozrejme potom ešte aj menšie bytovky. Takže tam sa faktúry nevystavujú a tam je rozpočet tepla priamo vo finančnom alebo v ročnom zúčtovaní. Takže tam musíme ísť do energošekov. Samozrejme sa pozeráme aj na to, ktorý okres alebo ktorý centrálny zásobovateľ tepla bude zvyšovať ceny. Ten ktorý zvyšovať ceny nebude, tak samozrejme tam sa energopomoc na teplo asi nebude dávať, keďže ľudia tým nebudú postihnutí. V skratke všetko. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ďakujem vopred za podporu tohto zákona. Nie je to pre nás, je to pre slovenských ľudí, pre slovenský národ. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Takisto ako tu už bolo povedané aj mojimi kolegami, či to bolo za ministerstvo zahraničných vecí alebo za ministerstvo dopravy, v súvislosti s prípravou návrhu rozpočtu verejnej správy na 2026 a 2028 s potrebou teda konsolidácie verejných financií sme aj na ministerstve hospodárstva pristúpili alebo resp. akceptovali znižovanie kapitálových a bežných zdrojov, čo sa týka rozpočtu, štátneho rozpočtu, a to na rok 2026. Samozrejme sa to teda týka, čo sa týka bežných výdavkov, tak sú to bežné výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy, ostatné osobné vyrovnania v určitej výške, ako aj bežné výdavky ekonomickej klasifikácie na tovary a služby.
Ja mám zopár čísiel, a to je, napr. za rok 2025 sme za ministerstvo hospodárstva mali splniť zníženie počtu tabuľkových miest o 37 ľudí, za ministerstvo hospodárstva na rok 2026 to predstavuje 32 ľudí, za rok 2025 to máme, už môžem povedať, splnené, určite tento svoj záväzok chceme dodržať, záväzok voči ministerstvu financií a voči rozpočtu aj na rok 2026. Dotkne sa to nielen samotného ministerstva hospodárstva, ale dotkne sa to aj podriadených inštitúcií ako sú napr. Slovenská obchodná inšpekcia, puncový úrad, Hlavný banský úrad, úrad jadrového dozoru, ako aj príspevkové organizácie – Slovenská agentúra pre rozvoj investícií, obchodu, Slovenská inovačná a energetická agentúra, múzeum obchodu. Tam tie konkrétne čísla ešte nemám, pretože tam som si dovolila spraviť, nehovorím, že výnimku, ale chcem rokovať s jednotlivými podriadenými organizáciami, pretože chcem prehodnotiť ich úlohy a ich zadania, ktoré majú na roky ´26 až ´28 a podľa toho štruktúrovať šetrenie. V niektorých organizáciách to môže byť viac ako predpísané percento šetrenia a v niektorých organizáciách naopak menej. Ako som povedala, bude všetko závisieť na úlohách a prioritách, ktoré jednotlivé podriadené inštitúcie majú.
Na ministerstve hospodárstva deklarujem, že toto šetrenie alebo toto rozhodnutie o krátení bežných výdavkov určite splníme a, samozrejme, aj čo sa týka viazanosti kapitálových výdavkov ministerstva hospodárstva ako ministerstva, skoro tam nemáme vôbec nič.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, tak ako vy ste mi niečo pripomenuli, ja vám tiež pripomeniem, že keď sa to schvaľovalo 2019/2020, tak to bolo presne to, čo som hovorila, bolo to pred vecami ako bola vojna na Ukrajine, bolo to pred koronakrízou, bolo to pred veľkou energetickou krízou. S takýmito krízami nikto vtedy nepočítal a tie ciele sa zdali reálne. My nehovoríme, že vtedy nastavené ciele boli zlé, my len hovoríme, že ich teraz treba prehodnotiť, pretože sa zmenili okolnosti. A tie okolnosti boli jasne popísané v Draghiho správe, že Európa stráca konkurencieschopnosť s tým, že tie ciele sú priveľmi ambiciózne a hospodárstva jednotlivých krajín členských štátov to nedokážu plniť. Stráca konkurencieschopnosť a to by malo byť úplne základnou prioritou, pretože keď Európa má možno ešte nejaký čas, možno niekoľko rokov, možno niekoľko mesiacov na to, aby čelila, a vyslovene sa to povedalo v Draghiho správe big threat from China, aby sme čelili tomu, že nestratíme aspoň ten dych konkurencieschopnosti, tak máme čo robiť. A preto hovorím, že na každom jednom stretnutí ministrov, ale aj na pôde komisárky sa toto prehodnocuje. My sme podmienili, že 19. sankčný balík, môžme sa o ňom baviť, kľudne sa o ňom budeme baviť, ale keď hovoríme o konkurencieschopnosti, hovoríme to kvôli Green Dealu a hovoríme to kvôli cenám energií.
A ceny energií, zopakujem, čo sa týka plynu, máme o 10 % vyššie ceny stredoeurópsky región ako zbytok Európy. Elektrická energia tak isto sa definuje ponukou a dopytom na európskom trhu liberalizovaným, ktorý je liberalizovaný už pomaly 20 rokov. A preto my hovoríme, že jednoducho, okej, sankčný balík je jedna vec aj RePower je druhá vec a tieto všetky veci sa musia v tomto molochu zohľadniť. Jednoducho my nechceme teraz hovoriť, že chceme taký alebo onaký plyn, my chceme lacný plyn a hlavne my chceme plyn fyzicky. Ja len doplním pána premiéra, ktorý tu o tom hovoril, ja mám každotýždňové rokovanie s Komisiou, po 2028 to nie je len o cenách, to my máme aj o fyzických dodávkach plynu, pretože z juhu nemáme dostatočné kapacity, pretože Maďarsko svoje kapacity venuje na svoju domácu spotrebu. Kapacita tranzitu medzi Nemeckom a Čechami postačuje na českú spotrebu. Jediný plynovod, ktorý sa nám otvára, je z Poľska, kde sú šesťnásobne vyššie ceny tranzitu ako všade inde.
Takže, po prvé, máme problém s cenami a, po druhé, máme problém s fyzickými dodávkami energií a to isté platí aj o robote. Akonáhle sa uzavrie ropovod, ktorý ide cez Ukrajinu, tak máme jediný ropovod cez Adriu, kde sú päťnásobne vyššie poplatky za tranzit. To je jednoducho pre slovenský priemysel, ktorý už teraz bije na poplach, pretože ešte do ceny elektrickej energie vám vstupujú aj povolenky, ktoré idú z toho Green Dealu, tak v každom ohľade, kde sa pozriete, tá konkurencieschopnosť najviac závisí to, že nemáme konkurenčné ceny energií s porovnaní s ostatným svetom. A to je momentálne situácia, ktorá sa prerokováva na pôde Európskej komisie. Ja tiež som pevne zvedavá a budem čakať na ďalšie vyjadrenia krajín západoeurópskych, pretože druhý najväčší dovozca LNG plynu je ruský plyn, tak budem čakať, ako sa ony popasujú s touto situáciou.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, slovenská vláda dlhodobo upozorňuje, že Green Deal, to znamená zelená transformácia, musí byť realistická a musí hlavne aj prihliadať na to, aká je štruktúra nášho hospodárstvo a nielen teda nášho, ale aj jednotlivých krajín Európskej únie, pretože od správy Maria Draghiho z minulého roka zo septembra uplynulo zhruba dvanásť mesiacov a jasne správa pojednávala o tom, že Európa síce má byť zelená, určite máme prihliadať na ochranu životného prostredia a má sa výrazným spôsobom najrozvinutejší kontinent podieľať na záchrane, na záchrane našej planéty, no však Európa stráca konkurencieschopnosť, a to bolo jasne v tej správe uvedené. Stráca konkurencieschopnosť kvôli tomu, že jednak tie ciele, ktoré boli nastavené v Green Deale, boli nastavené veľmi ambiciózne. Áno, berieme aj situáciu, že boli nadstavované ešte pred pandémiou, boli nadstavované pred vojnou na Ukrajine, aj dokonca pred energetickou krízou. No však obávame sa, že po týchto krízach, ktorými Európa prešla, tieto ciele mali byť skutočne zoptimalizované na to, čo Európa vie zvládnuť a, ako som spomínala, jasne o tom hovorí správa Maria Draghiho.
Ak ste si v nedávnych, v posledných dňoch všimli aj vyjadrenia Maria Draghiho, tak hovoril o tom, že nie úplne ambiciózne Európa túto správu si vzala k srdcu a očakával rýchlejšie konanie a ambicióznejšie konanie v čase, odkedy táto správa vyšla, a dokonca tam hovoril, že skoro v podstate táto správa nie je reflektovaná nejakými novými opatreniami na pôde Komisie. My na každom jednom stretnutí, a nielen teda moji kolegovia, ale aj ja osobne, keďže sa zúčastňujem až troch zasadaní ministrov, ministrov pre energetiku, ministrov pre konkurencieschopnosť a ministrov pre obchod, na každom jednom stretnutí ministrov sa snažíme, snažíme akcelerovať myšlienku, aby Európa skutočne Green Deal prehodnotila a aby nemal negatívny vplyv na jednotlivé hospodárstvo.
Keďže, samozrejme, Slovenská republika, dobre vieme, že je v podstate lídrom, čo sa týka počtu vyrobených vozidiel na počet obyvateľov, tak sa zaujíma hlavne o to, ako to bude prebiehať v automobilovom priemysle, bolo rozhodnuté 2035 zákaz výroby spaľovacích motorov, už sami vidíte, že Európa čiastočne prehodnotila, alebo resp. tie ciele, ktoré mala na roky ´25 – ´27, tak spriemerovala a tie kvóty, ktoré boli dané na každý rok, tak v podstate ich dala na nejaké širšie časové obdobie. Je to jednoducho fakt, že automobilový priemysel stráca konkurencieschopnosť a nielen kvôli cenám vysokých energií, ale aj kvôli tomu, že prechodom na výrobu elektrických vozidiel sme menej konkurencieschopní ako sú čínske automobily, žiaľ, Európa nemá dostatok nerastných surovín, ktoré vstupujú do výroby batérií a následne batériových komponentov. Celý subdodávateľský reťazec na výrobu týchto batériových komponentov je v rukách iných kontinentov a najmä teda v rukách Číny, jednoducho je to veľmi problematické pre automobilky si vybudovať nový subdodávateľský reťazec, ktorý je ešte oveľa finančne náročnejší ako subdodávateľský reťazec na výrobu automobilov so spaľovacím motorom. Ja sa osobne potýkam s dvoma prístupmi, jeden prístup, ktorý je zastupovaný časťou automobilového priemyslu na Slovensku, hovorí o tom, že k prehodnoteniu cieľa na rok 2035, zákaz výroby spaľovacích, by malo prísť, pretože nebudú schopní do 2035 konkurovať sortimentom vyrobených elektrických vozidiel, na druhú stranu tu máme niektoré automobilky, ktoré investovali miliardy do nových produkčných liniek a plánujú a teda prispôsobili sa tomuto strategickému rozhodnutiu a ony naopak sa sťažujú, že ak by tento cieľ na 2035 mal byť prehodnotený, tak s tým majú vážny problém, čo sa týka investícií a následne aj konkurencieschopnosti po roku 2035. Musíme si uvedomiť, že niektoré automobilky väčšinu svojho sortimentu vyvážajú a tam nie je len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec všetky výzvy, ktoré boli pripravené na SIEA a ktoré boli naplánované v rámci SIEA aj na ministerstve hospodárstva, tak boli naplánované ešte bývalými vedeniami ministerstva hospodárstva a ja som tieto výzvy upravovala skutočne iba v minimálnej podobe. Ich zoznam, čo ešte všetko bude vyhlásené tento rok, budúci rok, vám kľudne dáme aj s jednotlivými alokáciami, vôbec s tým nemáme problém. Väčšina z týchto výziev zbehla a, nazvem to, nie je pozastavená kvôli tomu, že by nebol dopyt, ale je pozastavená kvôli tomu, že už nie sú finančné prostriedky a chceme finančné prostriedky, aby sa do nich doliali.
Čo sa týka energopomoci, poviem vám to tak, ako som to odpovedala už pri rozprave k zákonu o adresnej energopomoci. My sanujeme z energopomoci z balíka zhruba 435 mil. hlavne zvýšené ceny energií, čo sa týka plynu, a zvýšené ceny tepla. Pri teple si dávame veľký pozor, ktorý región zvyšuje ceny a ktorý ceny nezvyšuje, pretože nie všetky centrálne, alebo všetky subjekty centrálneho zásobovania tepla zvyšujú svoje ceny. Takže budeme sanovať len tam, kde sa zvyšujú. No a tá druhá čiastka z celej energopomoci ide hlavne na zvýšenie cien plynu. Žiaľ, neobnovením toku plynu cez ukrajinské územie a následným aj nákupom plynu Ukrajinou na stredoeurópskom trhu sa zvýšili ceny hneď po zastavení plynu zhruba o 25 %. Čiastočne potom vyklesali, ale celkovo v priemere máme o 10 % vyššie ceny, ako má zbytok Európy, a preto pristupujeme k energopomoci. Jednoducho nechceme, aby domácnosti trpeli rozhodnutím, že sa naďalej nedováža plyn cez potrubie cez Ukrajinu a zároveň, že prichádza aj k RePoweru, to znamená odstrihnutiu sa od ruských dodávok plynu. A my musíme a máme potrebu, aby sme pomáhali slovenským domácnostiam s nárastom cien energií. Nemyslíme si, že slovenské domácnosti majú veľmi veľké príjmy, aspoň približne 90 % domácností, ktoré mienime sanovať na budúci rok, a preto sme povedali, že pomoc ľuďom doručíme s vysokými cenami energií v takom rozmere, ako bude možná.
Boli tu viaceré otázky, prečo z eurofondov. Sama Európska komisia v dôsledku RePower a v dôsledku toho, že máme vyššie ceny v stredoeurópskom regióne, odsúhlasila financovanie tejto energopomoci z prostriedkov eurofondu. Určite už len registrom odberných miest, ktorý bude zriadený na základe zákona, ktorý dneska predkladám, a máme prvé čítanie hneď po hodine otázok, už len týmto zákonom vytvoríme register odberných miest, ktorý bude analytikom dávať jasné informácie na to, kde sa efektívne vynakladajú prostriedky na zníženie energetickej náročnosti budov. Budeme mať jasné analytické pravidlá a výstupy na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť aj pri prichádzajúcej legislatíve, ktorá k nám prichádza z Európskej únie, čo sa týka energetickej efektívnosti a našich povinností, ktoré máme do 2030 plniť ako štát. Pracujeme na tom, aby tie opatrenia boli adresné. Nemyslím teraz pomoc, ale tam, kde treba pomôcť s energetickou efektívnosťou, tak budeme tie opatrenia aj v rámci výziev adresovať a budeme tam tie ciele dávať. Ja vám len príklad poviem, Zelená domácnostiam.
Zelená domácnostiam pre sedem krajov bola v nejakom objeme. Zrazu Zelená domácnostiam pre Bratislavský kraj bola posledným vedením ministerstva hospodárstva navýšená na trojnásobné množstvo, ako má každý iný kraj. Nechápali sme prečo. Zrejme asi, ako vy hovoríte, bola to tá politická korupcia, alebo nejak tak to nazvem. My sme spriemerovali Bratislavský kraj podľa počtu obyvateľov na takú pomoc, aby bolo to porovnateľné s ostatnými krajmi a ešte dodnes táto časť zelených domácností tejto výzvy ešte nie je vôbec vyčerpaný. Nevieme prečo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, poslednou vyhlásenou výzvou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je výzva na podporu energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov v podnikoch, ktorá bola vyhlásená v apríli tohto roka. Predmetná výzva vychádza pri stanovení výšky nenávratného finančného prostriedku z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu na programové obdobie na 2021 – 2027. V schéme štátnej pomoci na opatrenia energetickej efektívnosti a v schéme štátnej pomoci na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľného vodíka a vysokoúčinnej kogenerácie, pričom maximálna miera príspevku vrátane podielu zo štátneho rozpočtu nesmie presiahnuť zadefinovaný strop. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská inovačná a energetická agentúra postupuje v zmysle platných predpisov a nariadení upravujúcich možnosti financovania subjektov oprávnených v rámci tejto výzvy, t. j. podnikateľských subjektov a subjektov, ktoré sa stávajú účastníkmi hospodárskej súťaže. Štandardne sa 15-percentná miera financovania zo štátneho rozpočtu uplatňuje pri subjektoch štátnej správy, pričom táto posledná výzva, na ktorú ste sa pýtali, je zameraná na podporu podnikateľských subjektov. Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že nejde o úpravu, ani zmenu politiky a nastavenie vychádza z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a tak ďalej a tak ďalej. V zmysle harmonogramu plánovaných výziev programu Slovensko 2021 – 2027 na rok 2025 verzia 6.1 plánu Slovenská inovačná a energetická agentúra ešte vyhlási tri dopytové výzvy a jednu výzvu na predloženie národného projektu v štvrtom kvartáli 2025. Cieľom inovačnej a energetickej agentúry je všetky výzvy uvedené v predmetnom harmonograme vyhlásiť v plánovanom termíne a neuvažujeme s pozastavením, resp. s rušením niektorých výziev.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani poslankyňa, dovolím si zastúpiť ministra dopravy.
Ministerstvo dopravy aj v prípade prvého konsolidačného balíka zareagovalo promptne a prijalo opatrenia naprieč celým rezortom, takisto sa tak deje aj teraz v rámci zostavovania rozpočtu verejnej správy na roky ´26 – ´28 a, samozrejme, aj v rámci druhého konsolidačného balíka. Naše opatrenia sú zamerané na samotnú prevádzku, teda chod rozpočtových organizácií, ako aj spoločností, ktoré sú či už úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu. K prijímaniu opatrení však pristupujeme s odbornou starostlivosťou, aby bol zabezpečený riadny výkon činnosti organizácií a spoločností v súlade s predmetom ich činnosti a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide teda o opatrenia v personálnej oblasti, znižovania limitu zamestnancov, kde dochádza k racionalizácii jednotlivých procesov. Celkom za štyri rozpočtové organizácie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, znižujeme limit o 45 zamestnancov. Rovnaké opatrenia robíme v tomto roku aj v prípade našich spoločností, Železnice Slovenskej republiky plánované zníženie o 500 zamestnancov, Železničná spoločnosť Slovensko zníženie o 350 zamestnancov a obdobne pristupujeme aj k Národnej diaľničnej spoločnosti. Zároveň znižujeme výdavky aj v oblasti poskytovania služieb, tovarov a prác, s odbornou starostlivosťou pristupujeme ku každej zákazke, ktorá sa má realizovať v rámci jednotlivých plánov verejného obstarávania na príslušný rok, na tento proces máme vytvorený interný kontrolný a hodnotiaci systém. Naše opatrenia a zníženie dopadov na štátny rozpočet predstavujú sumu 58 mil. eur. V rámci návrhu rozpočtu na nasledujúce rozpočtové obdobie tak ministerstvo upravilo svoj rozpočet v rámci bežných výdavkov. Tak ako bolo spomenuté, opatrenia sa realizujú aj v obchodných spoločnostiach, ktoré sú pod zriaďovateľskou pôsobnosťou ministerstva dopravy, znižujú výdavky aj v oblastiach financovaných z vlastných zdrojov.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorý neslúži len tejto vláde, ale umožní každej jednej vláde adresne pomáhať zraniteľným domácnostiam, zraniteľným skupinám občanov so zvýšenými cenami energií a umožní aj pružne reagovať na to, akým spôsobom a v akom rozsahu má byť adresná pomoc vyplácaná.
Predkladám návrh zákona, ktorý prináša poriadok do systému. Na Slovensku máme približne 2 mil. domácností a máme približne 2,5 mil. odberných miest a je nemysliteľné, aby sme ľudí a takéto číslo domácností naháňali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále!

Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR
... naháňali po úradoch s papiermi a nútili ich, aby nám priniesli údaje, ktoré štát v informačných systémoch už má. V rámci informatizácie sme tu budovali niekoľko informačných systémov, ktoré spadajú podľa kompetenčného zákona pod správu rôznych štátnych inštitúcií a vždy sme obdivovali Estónsko, ako je ďaleko v informatizácii. Dnes, keď prinášame tento zákon, aby sme adresnú energopomoc robili automatizovane, bez toho, že občania niekam musia chodiť a opätovne si pýtať papiere a potvrdenia o príjmoch s pečiatkami, tak vlastne zisťujeme, ako keby sme to ani nemali po nich chcieť, resp. aby sme nemali po nás chcieť, aby sme to robili automaticky. Povedzme si, ako to bude fungovať.
Vláda Slovenskej republiky podľa tohto zákona, ktorý určuje právny a inštitucionálny rámec na poskytnutie energopomoci, vláda na základe svojho nariadenia určí, do akej hranice príjmu a v akom rozsahu bude adresná energopomoc poskytovaná. To znamená, bude môcť pružne reagovať na to, ako sa nám s cenami energií, alebo ako ceny energií sa nám hýbu na trhu a bude pružne reagovať aj na to, ako budú potreby ľudí a ich domácností. V zákone je jasne napísané, že táto energopomoc sa minimálne raz ročne bude prehodnocovať, to znamená, že systém minimálne raz ročne prehodnotí automatickým výpočtom, kto nárok má a kto nárok nemá. Všetky použité údaje sa po tomto spracovaní automaticky vymažú a ministerstvo vo svojom informačnom systéme odberných miest žiadne takéto údaje citlivé nebude nikdy mať. A keďže je vylúčený zásah človeka pri tomto automatickom spracovaní, to znamená, že je aj vylúčenie zneužitia takýchto citlivých osobných údajov u konkrétnych osôb.
Na základe takto určeného princípu bude domácnostiam od začiatku roka poskytovaná adresná energopomoc. Každý, komu adresná pomoc mala byť poskytnutá a nejakým spôsobom poskytnutá nebola a cíti sa dotknutý, že tá adresná pomoc mu mala byť poskytnutá, určite bude mať aj možnosť reklamácie. My zbierame údaje a porovnávame údaje z rôznych databáz, napríklad distribučných spoločností, predajcov energií a, samozrejme, narážame na kvalitu dát, ktorá v informačných systémoch, ja nehovorím tu o distribútoroch a predajcoch odberných miest, ale aj na kvalitu dát, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy, a do slova a do písmena veľakrát sa zastavujeme na tom, že tieto údaje musíme konkrétnej štátnej inštitúcii, musíme ju na to upozorniť a požiadať ju o to, aby si tieto údaje, ktoré nie sú kompatibilné, vyčistila alebo resp. dala do poriadku.
Citlivé informácie, ako sú napríklad informácie o platoch, keď bude žiadosť, budeme ich doručovať danej konkrétnej osobe veľmi citlivo a hlavne ich budeme doručovať za najvyšších bezpečnostných pravidiel a bezpečnostných opatrení tak, ako sa nám v súčasnosti doručujú informácie alebo resp. doručujú doklady na klientske pracoviská.
Aby sme toto všetko vedeli zabezpečiť, vytvoríme, ako som spomínala, na základe tohto zákona register odberných miest, kde, ešte raz zopakujem, v § 9 ods. 2 máte presné vymenovanie údajov, ktoré tento register odberných miest bude zhromažďovať a tento register odberných miest bude automatickým spôsobom v budúcnosti využitý na realizáciu výpočtu nárokov na adresnú energopomoc. Všetko bude uložené, tento informačný systém bude uložený v dátovom centre ministerstva vnútra pod rovnakým stupňom ochrany, ako je zabezpečený schengenský informačný systém, ako sú zabezpečené dokladové agendy. Tieto opatrenia nám pravidelne kontroluje aj Európska komisia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Nebudem túto rozpravu zbytočne dlho naťahovať. Hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, na celý zákon, štruktúru zákona a na to, čo zákon upravuje, si nechám čas, priestor po prvej rozprave. Prvom čítaní, pardon. Budem reagovať len na to, čo som tu počula ako odôvodnenia, že si jednotliví poslanci nemyslia, že toto by malo ísť na skrátené legislatívne konanie, teda zákon o energopomoci.
Všetci vieme, že na jar tu bol zákon, viacerí ste to spomínali, na základe ktorého sme na ministerstve hospodárstva sa snažili porovnávať a zosumarizovať údaje, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy. Nelustrovali sme, opakujem, nelustrovali sme, skúmali sme kvalitu dát a na základe tejto kvality dát sme nastavili architektúru informačného systému, ktorý by mal slúžiť na výpočet adresnej energopomoci, a nastavili sme aj schému výpočtu. Preto dnes sme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sme potrebovali na toto niekoľko mesiacov. Takýto systém, ktorý by mal byť v správe ministerstva hospodárstva, kde jednotlivé dáta, ktoré bude ten systém obsahovať, rieši § 9 ods. 2, nejde o žiadnu novú SIS-ku, informačnú službu, bezpečnostnú zložku, si to tam jasne pozrite a prečítajte. Keď niekto bude mať pochybnosť, ods. 4 toho istého paragrafu hovorí o automatickom výpočte, či niekto má alebo nemá nárok na energopomoc, a ak na tento výpočet použijeme dáta z iných informačných systémov, ktoré sú v tom istom cloude ministerstva vnútra, dáta sú hneď po výpočte zmazané, zmazané. Ministerstvo vnútra v tomto cloude prevádzkuje schengenský informačný systém, dokladovú agendu a iné bezpečnostné ďalšie systémy jednotlivých inštitúcií štátnej správy, samozrejme za najprísnejších bezpečnostných opatrení, ktoré dokonca pri európskych alebo respektíve schengenskom informačnom systéme kontroluje Komisia každé tri roky.
Troška možno ešte v rámci tých energokompenzácií a prečo z eurofondov. Pani poslankyne, páni poslanci, sama toto schválila Európska komisia, keď sme ju o to žiadali, z jedného jediného dôvodu. Spravila ideologické rozhodnutie o RePower, to znamená ukončenie dodávok ruských energetických médií. V rámci plynu, odkedy začala Ukrajina od januára tohto roka nakupovať plyn v stredoeurópskom regióne, máme 10 % vyššie ceny plynu v strednej Európe, ako ich má západná Európa. A pri rokovaniach s Európskou komisiou, keďže toto je dôsledok RePoweru, bolo vyhodnotené, že áno, s energo alebo respektíve z eurofondov môžeme financovať aj energopomoc na budúci rok.
A keď už sa bavíme teda o skrátenom legislatívnom konaní, a viacerí to tu kritizujete, jediná poznámka možno, pán poslanec Dostál, hovorili ste tu o tom, že takýmto skráteným legislatívnym konaním, citujem: „môže byť znížená kvalita výsledku". Pán poslanec, boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti a pani ministerka Kolíková vtedy priniesla do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní reformu súdnictva, ktorá tu bola asi najväčšia za posledných 30 rokov. (Reakcia z pléna.) Bola, bola. Jedna bola, jedna časť tej reformy bola, pretože sme ju kritizovali, že takáto reforma súdnictva, si to nájdeme, takáto reforma súdnictva je v skrátenom legislatívnom konaní. Toľko možno k tomuto vášmu argumentačnému postoju, čo sa týka skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schválenie skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o energopomoci, kde týmto návrhom zákona potrebujeme zabezpečiť vhodný, primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie adresnej pomoci, t. j. pomoci obyvateľstvu so zvýšenými cenami energií. Uplatňovaním adresnej pomoci dotknuté energetické domácnosti, ku ktorým sa, ktorým sa prizná nárok na energopomoc v roku 2026, budú chránené pred skokovitým nárastom cien za elektrinu, plyn a teplo. Podľa skutočností známych v príprave, pri príprave tohto materiálu bol predpoklad, že na zabezpečenie rovnakej úrovne cien energií pre domácnosti aj na rok 2026 je približne, by bolo potrebných približne 475 mil. pri zachovaní plošného charakteru poskytovanej pomoci. Rozhodli sme sa, že táto pomoc bude adresná a súvisí to aj s tým, že so Slovenskými elektrárňami máme memorandum, ktoré taktiež nemôže byť uplatnené plošne, pretože by nám ho už Európska komisia ďalej nepovolila využiť.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť aj k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a k značným hospodárskym škodám, aby bol vládny návrh zákona o adresnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania.