Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ja vám to odpustím len preto, lebo cítim, že idete podporiť minimálne v prvom čítaní tento zákon o minimálnej mzde, a to vám slúži ku cti, pretože nie je nič lepšie, keď zákon získa väčšiu ako len koaličnú väčšinu, a aj tie dôvody, pre ktoré ste uviedli, že ho idete podporiť, sú, samozrejme, totožné s tými našimi. No ale, prepáčte, ak diskutujeme, tak diskutujme naozaj vecne, odborne, profesionálne.
Pán Kišš sa tu postavil a povedal dve slová, že ten zákon je lenivý, lebo nie je teda pripravený tak, ako má, a že mu teda chýba doložka vplyvov. No a ja ten zákon tu mám, predpokladám, že pán Kišš nemôže mať úplne iný zákon, resp. má ten istý zákon, a dokázal som mu v priamom prenose hneď, že tá doložka vplyvov tam je a je veľmi podrobná. (Reakcia z pléna.) A, počkajte, počkajte, pán Kišš, však dobre, to je v dobrom, nebojte sa, nič sa vám nestane. Ešte raz.
Pán Kišš, dobre, však ešte raz (ruch v sále a zaznievanie gongu), pochválil som vás, a teda budem vecný, lebo mne ide o to, vážení kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby tento zákon prešiel, a budem vďačný, keď prejde aj hlasmi opozície. Ten zákon som nerobil ja, ale odborná sekcia ministerstva práce a tí zamestnanci tam robia roky rokúce a robia si poctivo svoju prácu. Aj ja som bol opozičný poslanec, aj ja som musel na kolenách pripravovať niektoré zákony a viem, aké je to namáhavé. Čiže je tam doložka vplyvov, je tam vplyv na podnikateľské prostredie, je tam vplyv na štátnu a verejnú správu, je tam úplne všetko, čo má byť.
Potom pán Kišš zmenil, že on len potreboval, že aký to má vplyv na zamestnanosť, a potom začal hovoriť, že máme tu Inštitút sociálnej politiky, kde sme teda urobili personálnu zmenu, a asi sme teda vykopli pánovi Kiššovi jeho kamaráta, je to možné, okej, ako asi na všetkých analytických jednotkách, ale dali sme tam pani, ktorá 33 rokov sa na rezorte práce venuje analýzam, takže preto, keď chcete hovoriť o poctivej diskusii, tak hovorme naozaj poctivo. Nie je ani lenivý, ani bez doložky, sú tam jasné čísla.
Máte pravdu, pán Kišš, v tom, že bude to mať, samozrejme, nejaký dopad aj na podnikateľský sektor, aj na verejnú, verejný sektor, ale máte pravdu, nie veľký. Čo sa týka toho verejného sektora, štátna a verejná služba, len aby sme si teda jasne odkomunikovali ten skok, lebo skok bude iba v jednom roku, hej? V roku 2026, 57 % na 60 % vrátane príplatkov. Tak len aby ste vedeli, na štátnu a verejnú službu dohromady to bude mať vplyv s príplatkami, so všetkým, s doplatkami minimálnej mzdy 18 mil. eur. A to, si myslím, že aj my, štát aj mestá a obce prežijú. Dobre?
A čo sa týka podnikateľského prostredia, máte to tam napísané opäť v tej doložke. Vplyv bude celkový 110 mil. eur, ale opäť iba pri tom jednom skoku z 57 na 60, a ja sa s podnikateľmi bavím, oni to teda, rozprávam, pardon, aby som hovoril po slovensky, oni to nepriznajú verejne. Im, samozrejme, vždy budú hovoriť, že im prekáža aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ale v princípe im neprekáža až tak zvyšovanie samotnej minimálnej mzdy, ako zvyšovanie príplatkov na ňu naviazané.
A teraz ma dobre počúvajte, o čo tu vlastne ide. V roku 2023, teda v poslednom roku bolo na príplatkoch za prácu v neštandardných časoch vyplatených v podnikateľskom sektore spolu 830 mil. eur. Viete, o koľko sa tá suma navýši v roku ’26, keď zmeníme automat z 57 na 60
%? O 11 mil. eur. Čiže platí sa na poplatkoch, na príplatkoch, pardon, za prácu v noci a počas ďalších neštandardných časov spolu 830 mil. eur v podnikateľskom sektore a bude to znamenať navýšenie o 11 mil. eur. Tak povedzte, do akej miery je to pre nich bolestivé pri takom, pri takejto sume a v takomto kontexte.
A ako pán exminister Richter poznamenal, toto je, tento mechanizmus napojenia príplatkov na minimálnu mzdu je jeden najšetrnejších možných, pretože v západných krajinách sú príplatky za prácu v neštandardných časoch napojené na priemernú mzdu zamestnanca. To po slovensky by sme povedali, to by sa nedoplatili tí podnikatelia. Takže nemyslíme si ani to, že by sme mali nejakým spôsobom upravovať tie príplatky alebo vymýšľať nejaký iný mechanizmus.
No a potom tu bola ešte taká menšia prestrelka medzi pánom Štefunkom a mojím kolegom z HLAS-u, trošku keď už komunikujeme, zasa vás poprosím o odbornosť, lebo ste celý čas, pán Štefunko, hovorili, že sa tu ruší, resp. znižuje, ruší rodičovský príspevok pre deti nad 18 rokov. No to nie je rodičovský príspevok, je to daňový bonus, ktorý sa vôbec netýka ministerstva práce ani našej kompetencie. Naopak, rodičovský príspevok sa bude zvyšovať od 1. 1. 2025 na 481 eur pre pracujúcich rodičov. Bude sa opäť zvyšovať. No len aby sme, lebo potom sa zamieňa dokonca aj rodičovský dôchodok s rodičovským príspevkom, a to už trošku trhá uši, hej? Ale len ako priateľské upozornenie.
Čiže ešte raz ďakujem, môžme sa potom o dopadoch aj na tú zamestnanosť, aj o všetkom rozprávať. Teším sa, že aj v opozícii sa nájdu hlasy na podporu minimálne v prvom čítaní tohto zákona o minimálnej mzde, a podľa toho, čo ste povedali, pevne verím, že sa ten zákon o minimálnej mzde presadí a schváli ako celok s veľkým počtom hlasov, a budem len veľmi rád kvôli tým nízkopríjmovým skupinám, pretože môžme sa tu rozprávať aj o tom, či nepomôžeme ešte aj znížením odvodov, odvodového zaťaženia povedzme pri minimálnej mzde.
Len, viete, každá minca má dve strany. Tak znížite odvody, a potom na tie dôchodky ako bude? Z čoho budú, z čoho budú tí ľudia mať tie dôchodky? Keď budú nízke odvody, nebudú si odvádzať na dôchodky dostatok, tak potom opäť ich bude štát zachraňovať cez minimálne dôchodky, opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže treba pri tom daňovo-odvodovom zaťažení hovoriť korektne, hej? Ak chceme, aby aj tí nižšie zarábajúci ľudia, aj živnostníci, ktorí si, mimochodom, 90 % platia minimálne odvody, aby mali slušné dôchodky, mali by si títo ľudia odvádzať jednoducho viac, lebo potom ich v poslednej chvíli zachraňuje štát minimálnymi dôchodkami tým, že im do tých minimálnych dôchodkov dopláca. Tak opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže len toľko asi na začiatok tej diskusie. To prvé čítanie asi aj stačilo.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu zákona.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ju ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale, samozrejme, naplníme rokovací poriadok, tak ako sa patrí. Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický, a potom, samozrejme, v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu.
Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy, a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60 % priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu, resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda, preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1. 1. 2025.
Samozrejme, v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur.
Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, z logických dôvodov zastúpim pána Tomáša Tarabu, takže tlmočím jeho odpoveď.
Ďakujem za otázku. Pani štátna tajomníčka Gabriela Matečná mala zastúpiť podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu len vzhľadom na jeho neplánovú hospitalizáciu. Pani Matečná ani pán Matečný nie sú súčasťou delegácie vlády, ani nie sú členmi expertných skupín a ani sa nezúčastnili rokovaní o Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros s delegáciami Maďarska. Nie sú informovaní o priebehu rokovaní a ani inak neparticipujú na ich realizácii. Podľa dostupných informácií sa v minulosti pán docent Matečný a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského podieľali na monitorovaní vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na niektoré zložky životného prostredia, avšak naposledy pred viac ako štyrmi rokmi. Ich podiel monitoringu prevzal Výskumný ústav vodného hospodárstva, tak ako prevzal aj časti monitoringu vykonávaného Konzultačnou skupinou PODZEMNÁ VODA, s. r. o. Z uvedených dôvodov možno konflikt záujmov vylúčiť.
Ďakujem pekne.

.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani kolegyňa, som veľmi rád, že v otázke konštatujete, že je to veľmi vítaná a potrebná pomoc. Je to milé počuť niečo z úst také, z úst opozičnej poslankyne.
Dobre viete, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny veľmi rýchlo reagovalo na fakt, že tieto bezpečné ženské domy už nebudú môcť byť financované z nórskeho finančného mechanizmu a preto sme aj rýchlo zmenili zákon. V tomto štádiu z jedenástich takýchto bezpečných ženských domov už sme vyplatili presne požadovanú výšku sumy deviatim z týchto jedenástich bezpečných ženských domov a tie posledné dva, tam už je to len o administratíve, čakáme na podpis zmluvy na strane tých dvoch bezpečných ženských domov a, samozrejme, vyplatíme rovnako v požadovanej sume aj túto pomoc.
Môžem povedať, že toto je prvá pomoc, rýchla pomoc. Chceme nájsť systémové riešenie. Systémové riešenie už hľadáme v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti, lebo určite dobre viete, že pomoc obetiam násilia nie je v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale ministerstva spravodlivosti, tak preto hľadáme s ministerstvom spravodlivosti systémové riešenie, pretože toto nie je typická sociálna služba. Takže tak.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Toto asi bude jednoduchšie. Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, je z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe spresnenie právnej úpravy týkajúcej sa používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok, a zavedenie osobitných pravidiel pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá.
Zároveň s cieľom zvýšiť predvídateľnosť podnikateľského prostredia a vzhľadom na zákonný mechanizmus určovania súm stravného a súm základných náhrad za používanie cestného motorového vozidla sa navrhuje obdobne ako pri sume minimálnej mzdy informovať zamestnávateľov a zamestnancov o zvýšení predmetných súm uverejnením oznamu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, nuž dobre, tak si poďme niečo k tomu povedať. Pani Holečková, vás si nechám špeciálne na koniec, pretože zase ste predviedli len recykláciu nejakých mediálnych informácií a ja by som tak konečne od vás, od tej hviezdy Denníka N, očakával, že niečo ponúknete, navrhnete, pripravíte a ja budem na to naozaj zvedavý a prikývnem, že naozaj super, konečne. Ale veď dobre.
Tak kto tu iba kecá a kto niečo robí, hej. Stalo sa nešťastie, ako povedala správne pani kolegová, pani kolegyňa, pardon, Turčanová, v Liptovskom Mikuláši. Obrovské nešťastie, nešťastná matka so zdravotne znevýhodneným dieťaťom skočila pod vlak. Asi to bolo aj tým, že sa tu možno dlhé roky niečo neriešilo počas všetkých vlád, počas všetkých vlád, alebo proste v tom bola nejaká osobná záležitosť. Bez ohľadu na to ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite zvolalo okrúhly stôl a začalo so všetkými zainteresovanými riešiť túto situáciu. Áno, novela zákona prichádza teraz, pretože to má svoj legislatívny proces, ale my sme okamžite dali do tohto procesu všetky naše, všetky pripomienky z toho okrúhleho stola, zapracovali sme to do zákona a výsledkom je novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá, po prvé, prináša zvýšenie príplatku k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodneného dieťaťa zo 100 na 200 eur, súhlas, áno. Zároveň vám oznamujem, že možno historicky prvýkrát dôjde k zrušeniu krátenia opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby. To musíte uznať, že to je veľká vec. Veľká vec, napriek tomu, pani Holečková, že vaša kolegyňa asi nová z Demokratov, lebo asi smerujete tam, myslím si, že keby ste prestúpili od konzervatívcov k progresívcom, to by bol asi prestup tisícročia, ale to je každého vec, napriek tomu, že vaša kolegyňa Jana Žitňanská v roku 2022 presadila zákon, ktorý účinnosťou od 1. 7. 2024 zaviedol krátenie opatrovateľského príspevku pre opatrovateľov v dôchodkovom veku na základe príjmu odkázanej osoby. Tam je tá hanba. A ja to teraz riešim. Teraz to riešim.
Čiže trošku by som konečne očakával, pani poslankyňa Holečková, nejakú sebareflexiu alebo minimálne, dobre, ste nová v parlamente, podanie tej pomocnej ruky. Nielen, že si niečo prečítate a máte pocit, že toto je teraz tá pravda, teraz vám musím, pán minister, niečo povedať, naložiť a skritizovať, jak je to nefunkčné a podobne.
Tretia vec. Správne vo vecnom príspevku vašej kolegyne zaznelo, že rozširujeme rozsah domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súlade s opatrovateľským príspevkom, teda pardon, v súbehu, čo znamená, že takýto nešťastný rodič, ktorý sa musí starať, alebo príbuzný starať o zdravotne znevýhodneného človeka môže využiť 40 hodín mesačne domácu opatrovateľskú službu a nebude mu odobratý opatrovateľský príspevok. Ten opatrovateľský príspevok, ktorý sme od 1. 7. zvýšili na úroveň čistej minimálnej mzdy spolu s príspevkom na osobnú asistenciu. Zároveň nanovo efektívne nastavujeme systém odľahčovacej služby. Áno, doterajší systém tých 30 dní nefunguje. Iba 150 rodičov z 8 300 si to, teda, pardon, osemtisíc, áno, 8 300 je opatrovateľov zdravotne znevýhodnených detí, spolu máme 70-tisíc príbuzných opatrovateľov, opatrovateľov vo forme príbuzného, aby som bol presný, tak iba 150 využilo túto odľahčovaciu službu v minulom roku.
Reagujem, riešim, zmenil som to, pretože viete, že doteraz to bolo tak, že keď si čo i len hodinu vyčerpal ten rodič z tej odľahčovacej služby, už mu bol škrknutý celý deň z tých 30 dní. Nemalo to ani hlavu, ani pätu. Teraz to meníme tak, aby to bolo 360 hodín, aby si ten časový fond čerpali podľa potreby a zároveň, samozrejme, pri ambulantnej a terénnej službe, domácej opatrovateľskej službe, ak chcete, a potom tých 30 dní nechávame, samozrejme, v prípade pobytovej služby.
A mohol som čakať, mohol som čakať až kým nebudú platiť tie nové pravidlá, ktoré by mali platiť od 1. decembra a spustiť aspoň narýchlo teda ten národný projekt odľahčovacej služby, aby aspoň niečo bolo, čo tu doteraz nebolo, napriek tomu, že to nie je moja kompetencia, ale kompetencia samospráv, ale nie, povedal som si, spusťme aspoň od 1. septembra ešte za starého režimu. Tiež neočakávam z toho, že to bude hneď veľký bum, pretože ešte máme starý režim podľa zákona, ale nechcel som čakať do 1. decembra, tak som spustil aspoň národný projekt, aby aspoň niečo mali k dispozícii, aby aspoň sa preplácalo tým rodičom tá odľahčovacia služba.
A teraz odrazu počujem, bum, no ale tí rodičia, im sa to prepláca až mesiac späť. Neviete prečo, pani Holečková? Pretože keby to priamo platíme tomu poskytovateľovi sociálnej služby, je to nepovolená štátna pomoc. Keby to dáme priamo do rúk priamo tým rodičom a ešte si nevyberú tú odľahčovaciu službu, no tak ako im to budeme potom účtovať, koľko to bude peňazí? Čiže myslíte, že ľudia na ministerstve práce, keď už mne nedôverujete osobne, ktorí to robia a pripravujú týždne, že sú úplne blbí, že to nemajú s tou praxou trošku ako odkonzultované? Jednoducho preto sa to tak nastavuje, áno, musí sa to až spätne preplácať, pretože ináč sa to urobiť jednoducho nedá. Ešte s komisárkou Stavrovskou komunikujem, že či by nemohli len dostať tí rodičia faktúru a preplatí sa faktúra. Ale toto všetko riešime za behu, toto je pilotný projekt, aby sme aspoň konečne do toho trochu kopli a ja by som očakával od poslankyne, aj opozičnej, že dobre, že nezačne to hneď torpédovať, keď viete, aké dlhé obdobie tu bolo bez pomoci týmto rodičom, že hneď na druhý deň, lebo si niekde niečo prečítate, musíte proste kritizovať. Možno, možnože by to stálo trošku za úvahu, veď sme v sociálnej sfére, vidíte dobre, nehádame sa, nebijeme sa, je tu veľa iných prestrelok, tu ide jednoducho o vec, ako aj povedala vaša pani poslankyňa skvele. Vyhoveli sme ďalším požiadavkám zariadení sociálnych služieb, že sme personálny normatív nastavili na počet klientov, nie na počet lôžok, tlmočníkov sme vyriešili, všetko tam je.
A čo sa týka toho kompromisu tých 30 dní. No veď dobre, na jednej strane tu máme odkázaných ľudí a pre mňa budú vždy na prvom mieste, nie záujmy miest a obcí, nie záujmy poskytovateľov sociálnych služieb, na prvom mieste musí byť odkázaný človek. Ale na druhej strane tie mestá a obce vám jednoducho kvília, že nemáme z čoho. Malé obce nemajú z čoho tú sociálnu službu zaplatiť, nemajú, jednoducho nemajú z čoho. Aj tak tí ľudia sú v poradovníkoch, však vieme, že máme poradovníky, že máme, tuším, 18-tisíc v poradovníkoch. Je to zlá situácia, že nie každý človek dostane tú sociálnu službu v pobytovom zariadení. Ale toto hádam nie je vec Erika Tomáša za desať mesiacov. Toto je dlhodobý problém, ktorý musíme, samozrejme, vyriešiť. Tak sme našli kompromis, kde bol súhlas asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a ZMOS-u, lebo hľadám v sociálnom dialógu nejaké kompromisy. Ale potom v rozporovom konaní sa ozvali ďalšie strany, ako pani komisárka pre zdravotne postihnutých ľudí, SocioFórum, komora opatrovateliek, ktorú som prizval teda aj na vaše želanie k stolu k financovaniu, k reforme financovania sociálnych služieb. A zistili sme, že proste je ten kompromis veľmi krkolomný, respektíve nevyhovuje všetkým. No tak sa teraz bavíme aj s tým ZMOS-om, že je pravda, ja som chcel a zase, aspoň na rok tú situáciu vyriešiť, aby po sebe nehádzali žalobami z jednej aj z druhej strany. Rozumiete tú úprimnú snahu to riešiť? No ale dobre, povedali sme si, však už je to asi aj tak iba na rok a od 1. 1. ´26 bude tá reforma, ktorá všetko zmení, ktorá všetko zmení, no tak hádam sa dohodneme, že možno to vypustíme a necháme radšej tak, aby sme neblokovali povedzme tie dobré veci, ktoré sú v tom zákone.
Ale ja vôbec nehovorím, že tá odľahčovacia služba je niečo super, ako ste vy povedali, že jednoducho ten Tomáš sa tvári, že je to skvelá vec a pritom je to len na papieri. Na čo sú dobré tie poznámky, na čo? Pilotný projekt, na základe ktorého si mnohé veci otestujeme, ale v plnej paráde, v úvodzovkách, to musí nastúpiť až od 1. decembra, keď už začnú platiť aj nové zákonné pravidlá pre tú odľahčovaciu službu.
A ďalšia vec, áno, je problém s umiestňovaním detí, respektíve so starostlivosťou v prípade odľahčovacej služby. No okrem pobytových zariadení, kde je problém asi umiestniť takého dieťa, máme ešte domácu opatrovateľskú službu, že môže prísť terénny pracovník pomôcť tomu rodičovi domov a na to sme vyčlenili, pani poslankyňa, 100 mil. eur na dva roky. Tak mi nehovorte, že nič. Nehovorte mi, že nič, respektíve nefunkčné a tak ďalej. Áno, možno bude málo kapacít, tak to budeme zase riešiť. V prvom rade ten dôvod základný, prečo si tí rodičia nevyberali odľahčovaciu službu, bol finančný, že na to proste nemali peniaze. Toto sme vyriešili. Bude málo kapacít, no tak asi bude, budeme to riešiť postupne. Ale chcem rozbehnúť, tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť tú odľahčovaciu službu, chcem ju rozbehnúť.
A toto všetko môže byť súčasťou práve tej diskusie o reforme financovania sociálnych služieb, ktorá musí začať platiť od 1. januára 2026, musí, lebo je naviazaná na plán obnovy. Ja som ju do toho plánu obnovy nedal, to bolo ešte predchádzajúce vedenie. Viete dobre, že to nie je len o tom, že dám do plánu obnovy samotnú reformu, že bude to reforma financovania sociálnych služieb. Oni to dali aj so štruktúrou, oni do toho plánu obnovy napísali, ako má vyzerať tá reforma financovania sociálnych služieb. A v našich silách nového vedenia ministerstva práce už nie je možnosť tú štruktúru zmeniť. My musíme naplniť tú štruktúru tak, ako je napísaná v pláne obnovy. Nie sme z toho šťastní, ale musíme to urobiť, lebo ináč v Slovenskej republiky spôsobíme problém, nesplníme míľnik, môžme prísť o peniaze.
No a posledná poznámka. Dobre viete a dostali ste odo mňa tú pozvánku, že ja pozývam a pozval som k tomu pracovnému stolu k reforme financovania sociálnych služieb aj opozíciu, za každú stranu politickú jedného človeka, jedného poslanca zo sociálneho výboru a ja budem, pani Holečková, veľmi rád, keď si od vás vypočujem na tom sociálnom stole, teda na tom okrúhlom stole k reforme vaše riešenia, vaše návrhy. Ale nie populistické, nie také, že ideme tu dať 200 mil., tam 300 mil., tak, že to rozpočet neunesie. Pevne verím, že táto reforma, ktorá konečne môže, môže urobiť taký až zlom v oblasti sociálnych služieb, bude napokon dobre pripravená aj vďaka vám, aj vďaka poslancom opozície. Čiže rád by som už vniesol do tejto diskusie o sociálnych službách viac vecnosti, viac ťahu na bránu ako nejakého politikárčenia. Úprimne to hovorím.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, po náruživej atmosfére k predchádzajúcemu zákonu si dovolím pokojnejšie.
Je to veľmi dôležitý zákon, ide o novelu zákona o sociálnych službách, ktorá prinesie naozaj veľa dobrého pre zdravotne znevýhodnených ľudí, niekoľko zmien prinášame. Tou prvou je, že zvyšujeme príplatok k opatrovateľskému príspevku v prípade zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur, čiže ho zdvojnásobujeme. Zároveň upravujeme režim odľahčovacej služby pre takýchto zdravotne zne... pre rodičov takto zdravotne znevýhodnených detí. Doterajšia prax a doterajší systém ukazuje, že odľahčovacia služba je nefunkčná, využíva ju minimum ľudí, len chcem pripomenúť, že odľahčovacia služba je v kompetencii samospráv, ale ministerstvo práce teda chce zákonom pomôcť. Po novom teda v prípade odľahčovacej služby, ktorá bude využitá v pobytových zariadeniach, zostáva ten časový limit na úrovni 30 dní. To znamená, takýto rodič bude môcť 30 dní do roka využiť takúto pobytovú službu, ale v prípade ambulantnej a terénnej odľahčovacej služby už nastavujeme túto odľahčovaciu službu na hodiny, konkrétne na 360 hodín. Bude to časový fond, z ktorého si bude ten daný rodič môcť čerpať túto odľahčovaciu službu oveľa pružnejšie.
Zároveň rozširujeme počet hodín domácej opatrovateľskej služby na 40 hodín mesačne v súbehu s opatrovateľským príspevkom, čo znamená, že napriek tomu, že bude poskytovaná domáca opatrovateľská služba 40 hodín mesačne, nepríde opatrovateľ o opatrovateľský príspevok.
Zákonom vyhovujeme aj rôznym požiadavkám poskytovateľom sociálnych služieb, nastavujeme personálny normatív na počet klientov, nie ako to bolo doteraz na počet lôžok, takisto rozširujeme kvalifikačné predpoklady pre výkon tlmočenia a tak ďalej a tak ďalej. Čiže vyhoveli sme vlastne všetkým požiadavkám, požiadavkám poskytovateľov.
Máme tam ešte dve veci. Prinášame takzvaný, teda prinášame kompromis, ktorý bol dosiahnutý medzi poskytovateľmi sociálnych služieb a samosprávami v prípade objednávania sociálnej služby. V zákone je to navrhnuté tak, že obec alebo mesto, teda poskytovateľ sociálnej služby musí do 30 kalendárnych dní zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby či už u seba, alebo objednaním iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. V opačnom prípade už môže sa odkázaný človek dohodnúť priamo s akýmkoľvek zariadením. Tu chcem ale povedať, že sme vo významnej diskusii s ďalšími organizáciami, napriek tomu, že bol dosiahnutý kompromis, je v hre aj to, a sme k tomu dosť blízko aj po dohode so ZMOS-om a ďalšími organizáciami, aby sa tento kompromis napokon nerealizoval, pretože dobre vieme, že od 1. 1. 2026 už platí, bude platiť reforma financovania sociálnych služieb, kde už bude všetko inak a zrejme, zrejme to aj k tomuto smeruje, ale o tom by sa som vás informoval ešte pred zasadnutím výborov a pred druhým čítaním.
No a možno posledná vec, ktorá je dôležitá. Ja som niečo v lete sľúbil a to je to, že túto novelu zákona o sociálnych službách využijeme na to, aby sme zrušili krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby a môžem teraz v pléne povedať, aj keď je to prvé čítanie, že sme s ministerstvom financií veľmi blízko k tomuto cieľu, takže pravdepodobne sa to podarí s tým, že, samozrejme, keď tá dohoda bude, lebo je to súčasťou rokovaní o štátnom rozpočte budúcoročnom, tak veľmi rád o tom budem informovať.
Ďakujem, toľko stručne k zákonu.

Ďakujem pekne.
Ubezpečujem vás, pani poslankyňa, že vám aj odovzdám potom písomne tie odpovede a budem tlmočiť vaše pripomienky môjmu kolegovi z vlády. Vážená pani poslankyňa, ako iste viete, členovia rómskej národnostnej menšiny na Slovensku dlhodobo čelia obmedzeniu ich práva na vzdelávanie v materinskom jazyku. Podľa údajov Atlasu rómskych komunít 2019 žije na Slovensku približne 450-tisíc obyvateľov rómskeho pôvodu, pričom 60 % z nich používa doma primárne rómsky materinský jazyk. Ako som už uviedol v odpovedi na predchádzajúcu otázku, memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže slovenskej republiky, obcou Rakúsy, Prešovskou univerzitou v Prešove a Asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka ohľadom pilotného projektu vytvorenia rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy, ktoré bolo podpísané dňa 21. júna 2024, má za cieľ tento stav a vytvoriť podmienky pre vzdelávanie v materinskom jazyku aj pre Rómov. Riešenie vzdelávania žiakov na úrovni základných škôl je prenesenou kompetenciou samosprávy, v tomto prípade samosprávy obce Rakúsy. Dôvodom štátnej intervencie v tejto oblasti je, že dnes neexistuje ani jedna verejná základná škola s vyučovaním rómskeho jazyka, čo indikuje, že ide o systematický problém a nie o individuálne zlyhania, či rozhodnutia obcí. Medzi dôvody neexistencie takýchto škôl patrí nedostatočný počet kvalifikovaných učiteľov, chýbajúce učebnice a ďalšie logistické potreby. Dostávame sa však do situácie sliepka a vajíčko. Ak chýbajú kapacity, nevznikajú školy. Ak nie sú školy, nevznikajú kapacity. Preto sa snažíme touto intervenciou vytvoriť nové podmienky v tejto oblasti. Pre zabezpečenie chýbajúcich kapacít plánujeme uplatniť takzvané dočasné vyrovnávacie opatrenie podľa § 8a antidiskriminačného zákona. Práve z týchto dôvodov sa súčasťou memoranda stali aj Prešovská univerzita v Prešove ako jedna z inštitúcií vzdelávajúca učiteľov rómskeho jazyka a tiež asociácia, ktorá združuje školy využívajúce rómsky učebný jazyk.
Chcem ešte raz zdôrazniť, že ide o pilotný projekt v jednej lokalite. Čo sa týkalo výberu lokality, obce Rakúsy, ako jediná iniciovala rokovania s naším ministerstvom o vytvorení rómskej národnostnej školy a túto iniciatívu sme po dôslednom vyhodnotení akceptovali a podporili. O žiadnej inej podobnej iniciatíve v tomto momente nevieme, ani nezvažujeme podporu vytvorenia ďalšej podobnej školy. Proces budeme monitorovať vrátane vstupného testovania a monitorovania zmien v kompetenciách detí, pričom ďalšie kroky zvažujeme až po vyhodnotení tohto monitoringu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, dovolím si zastúpiť môjho kolegu Tomáša Druckera.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. V tejto súvislosti by som vám, by som vám chcel najskôr, by som vás chcel najskôr informovať, že dňa 21. júna 2024 došlo k podpísaniu memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, obcou Rakúsy, Prešovskou univerzitou v Prešove a Asociáciou škôl s vyučovaním rómskeho jazyka ohľadom pilotného projektu vytvorenia rómskej národnostnej školy v obci Rakúsy.
Teraz k vašej otázke. Keďže ide o vytvorenie jedinej školy, tento krok nemôžeme považovať a ani nepovažujeme za systematickú odpoveď na všeobecnú otázku riešenia segregácie v oblasti školstva. Ministerstvo implementuje a plánuje viaceré kroky v tejto oblasti vrátane systému monitorovania segregácie národného projektu v prospech desegregácie, skríning niektorých detí zaradených do špeciálnych škôl a ďalšie. Podpora vzniku rómskeho národnostného školstva má potenciál prispievať k tomuto úsiliu, a to zabezpečením kvalitnejšieho vzdelávania pre deti v ich materinskom jazyku. Nemá však nahradiť ostatné kroky smerujúce k desegregácii slovenského školstva, ktoré presadzujeme konzekventne a ani z nich nemienime ustupovať. K vytvoreniu tejto školy má prísť postupne. Dôvodom je, že postupným procesom chceme predísť prípadným chybám a problémom, ktoré sú, samozrejme, pri akomkoľvek pilotnom projekte súčasťou diapazónu možností. Do procesu plánujeme zapojiť široké spektrum aktérov vrátane rôznych organizácií poskytujúcich podporu pre inovatívne školy.
Zároveň vás chcem ubezpečiť, že kroky, ktoré ministerstvo podniká, sú v súlade s národnou a európskou legislatívou.