Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Tiež veľmi stručne. Nastavujeme kritériá pre funkcie krajských inšpektorov a pre funkciu generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce tak, ako to bolo v minulosti. Predchádzajúca garnitúra tieto kvalifikačné predpoklady zjednodušila. Vieme prečo, ale my si myslíme, že naozaj by krajskí inšpektori mali mať prax, a preto po novom bude každý riaditeľ krajského inšpektorátu práce musieť mať prax minimálne päť rokov inšpektora a, samozrejme, vysokoškolské vzdelanie. V prípade generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce to bude vysokoškolské vzdelanie a päť rokov skúseností v riadení, tak, aby som to nazval. Všetci ustanovení krajskí inšpektori už počas tejto vlády a, samozrejme, generálny riaditeľ, generálna riaditeľka už toto spĺňajú.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, som presvedčený, že je to záujmom o moje zákony. (Povedané s pobavením.) Ďakujem veľmi pekne aj koalícii, aj opozícii.
Ešte raz, keď mám teda slovo, chcem upresniť, že o zákone o minimálnej mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej a o zákone o sociálnych službách zajtra o sedemnástej. Teraz máme dva podľa mňa veľmi rýchle zákony, kde asi nebude veľa prieku. Aj pán Hlina odišiel, tak už možno sa nebude k tomu vyjadrovať.
Je to zákon o cestovných náhradách, len aby ste rozumeli, niekedy sa na služobné cesty využívajú aj autá, súkromné autá zamestnancov a sú preplácané za to náhrady. Ale teraz keďže máme už veľa elektrických vozidiel a plug in hybridov, tak chceme upraviť to vyplácanie a preplácanie cestovných náhrad aj k týmto moderným, novým vozidlám, takže sa takto prispôsobujeme novej dobe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ani neviem, čím začať, ale začnem svojou obľúbenkyňou pani Holečkovou, ktorá zase bola mimo ako vždy. A mne je naozaj ľúto, naozaj mi je to ľúto, že členka sociálneho výboru hovorí o niečom, pričom netuší, o čom hovorí. Fakt. A nestalo sa to, pani poslankyňa, prepáčte, po prvýkrát. Napríklad boli sme raz spolu v diskusii, keď ste si vy ako poslankyňa, ktorá sedíte v parlamente, ani nevšimli, že zákon, ktorý zavádzal skutočný 13. dôchodok, išiel v riadnom legislatívnom procese. Hovorili ste o skrátenom legislatívnom procese. Potom som si všimol, ako ste dokonca napadli Agentúru SMER za to, že vraj Agentúra SMER dostala príspevok od štátu a že to je vlastne príspevok pre Ficovho syna, až ste zistili, že je to príspevok pre zdravotne znevýhodneného človeka. No hanba. Prepáčte, hanba.
A teraz, pani Holečková, čo, pán Dostál, reagujem na pani Holečkovú, ste uviedli niečo, čo naozaj už ani neviem, ako to nazvať, že som ja niečo klamal a podviedol niekoho. Áno, to ste povedali. Tak ja vám ešte raz, pani Holečková, zopakujem niečo. Opatrovateľské príspevky sa krátia buď na základe príjmu odkázanej osoby, alebo na základe príjmu samotného opatrovateľa. Od začiatku som tvrdil, že ideme zrušiť krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu odkázanej osoby, a to bez ohľadu na to, či ide o ekonomicky aktívneho opatrovateľa, alebo opatrovateľa v dôchodkovom veku. Tak kde som koho oklamal, pani Holečková, čo som iné predtým tvrdil, ako teraz robím. Tak ja vás pekne poprosím, už keď dávate takú dávku neodbornosti do svojich príspevkov, tak aspoň neklamte. Pretože áno, tak presne, ako som povedal, sa zruší krátenie opatrovateľských príspevkov aj pre opatrovateľov v ekonomicky aktívnom veku, ale na základe príjmu odkázanej osoby, pani Holečková. A nikdy nič som iné netvrdil.
A čo sa týka, bavili sme sa o tom aj na sociálnom výbore, chýbali ste tam, neviem, či už teda ten prestup do KDH k progresívcom to spôsobil, že nie ste členom sociálneho výboru, neviem fakt, prepáčte, veď to zistíme, možno ste chýbali, a tam sme sa bavili aj o tom, či ešte neupraviť aj krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmu opatrovateľa. Ale samotný zákon, ten kontroverzný zákon z dielne bývalej vládnej koalície tuto priniesol pozitívnu zmenu, že zvýšil tú hranicu príjmu z dvojnásobku na dvaapolnásobok životného minima a tak sme sa nejak všetci zhodli, že tak je to v poriadku. Takže keď niečo poviete, pani poslankyňa, naozaj buďte korektná a hlavne buďte odborná, to vás chcem poprosiť.
Pán Hlina, ja sa vôbec nevyhýbam vašej téme, ktorú ste si včera videjkami otvorili pred Sociálnou poisťovňou, ale fakt nechápem, čo má táto téma spoločné s minimálnou mzdou, alebo čo má táto téma spoločné s pomocou odkázaným ľuďom so zákonom o sociálnych službách. A ja chcem na rozdiel od vás dodržať nejaké pravidlá a preto chcem diskutovať naozaj o tom, čoho sa ten zákon týka. Sociálna poisťovňa vám už pripravuje odpoveď, aj pána Trubana to zaujímalo, pripravuje, len vám chcem už dopredu povedať, že atakujete kilečko, čiže ideológiu vlastnej politickej strany, ktorú teraz zastupujte, už asi tretia-štvrtá v poradí. Áno, musel som si to aj ja, keď ste vy, tak aj ja. Vy mne vyčítate, že som zo SMER-u išiel do HLAS-u a vy ste už prešli asi štyrmi stranami, štyrmi ideológiami, štyrmi bránami, o ktorých tu teraz rozprávate, ste prešli. (Povedané so smiechom.) Takže od vás je to vážne komické. Ale dobre, veď ste taký komik toho parlamentu, ale v dobrom to myslím, zabávate ako publikum, lebo naozaj snažíte sa vystupovať k väčšine zákonov, aj k našim sociálnym, ale vôbec nie k obsahu. Vôbec nie k obsahu.
Neviem, čo ste chceli povedať tým, že, k tomu jedinému, tým jediným, čím ste sa dotkli toho zákona o sociálnych službách, to akože tí zdravotne znevýhodnení ľudia zneužívajú systém a mali by sme na to dávať pozor a nemali by sme teda platiť každému z nich. No, pán Hlina, musím povedať, že sa pripravuje naozaj reforma financovania sociálnych služieb, ku ktorej som prizval ako minister práce aj opozičných kolegov a boli niektoré poslankyne, vrátane pani poslankyne z Progresívneho Slovenska zdravotne znevýhodnenej, a tá koncepcia naozaj myslí aj na to. Zároveň sa, samozrejme, pripravuje aj reforma posudkovej činnosti a naozaj vedieme aj tvrdšie rokovania, aby teda tie pravidlá naozaj boli presné. Ale aby ste vy robili nejaký paušálny záver, že my týmto zákonom ideme platiť aj ľuďom, ktorí si to nezaslúžia, no neviem, či toto je dobrá politika, pán Hlina. Určite to nie je dobrý marketing od vás.
Čiže ešte raz. Tým, čo ste včera urobili voči Sociálnej poisťovni, atakujete ideológiu vlastnej strany, ktorá to vraj mala v kilečku, bol som informovaný, vášho osobného priateľa Richarda Sulíka, ktorý vás označil nedávno za priateľa. A Sociálna poisťovňa pripravuje jasné stanovisko. Vraj je to jedna z posledných inštitúcií, ktorá to ešte neimplementovala. Takže ja sa tiež, samozrejme, na to pozriem, len, prepáčte, mám toľko práce, že nemôžem, že vy natočíte video a potom tu pretláčate cez iné zákony túto tému, hneď reagovať. Neberte to ani ako neslušnosť, ale nejakých pravidiel by sme sa teda mali držať.
A na pani kolegyňu z Progresívneho Slovenska, hovoríte, už sme o tom hovorili na sociálnom výbore, chcem opäť zopakovať, že zabezpečenie odľahčovacej služby je v kompetencii miest a obcí. My teraz nastavujeme zákon a zároveň sme prijali teda projekt jednak národný zo štátnych peňazí a potom národný, teda národný termínovo z eurofondov, kde sa teda pokúsime prefinancovať ekonomicky oprávnené náklady, ekonomicky oprávnené náklady na strane klienta a na strane samosprávy, ale ináč ako keby sme suplovali tú úlohu samosprávy vo výbere proste tých opatrovateľov pre konkrétne diagnózy. Môžme sa na to pozrieť, ja som pripravený s vami o tom, samozrejme, diskutovať, len toto je, ako som povedal, podaná pomocná ruka z ministerstva práce. Mohli sme schváliť zákon a nechať to celé, tú odľahčovaciu službu, opäť na samosprávach, ale dobre viete, že by to nefungovalo. A aj budú problémy na začiatku, určite budú problémy, že nie je dostatok miest, nie je dostatok opatrovateľov, uvedomujeme si to, len keby sme ani nezačali, tak potom sa nikde nepohneme. Čiže tiež by som tak trošku aj od vás čakal viac podpory, pretože snažíme sa, hej. Je to pilotný projekt, urobíme maximum, čo sa dá, len suplujeme teraz naozaj kompetencie samosprávy a ja si teda veľa sľubujem od reformy posudkovej činnosti aj od reformy financovania sociálnych služieb.
Vopred ďakujem za širokú podporu. Ja si myslím, že aj pán Hlina zahlasuje za toto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, pani kolegyňa Holečková aj ostatní, zopakujeme, o minimálne mzde sa bude hlasovať zajtra o jedenástej, tak ako to určil spravodajca, dobre? Ale teraz sa už venujme zákonu o sociálnych službách.
Dámy a páni, viete, toľko bolo narozprávané v oblasti sociálnych služieb o tom, ako treba pomáhať tým, oným a podobne, ale napokon treba preukázať aj činy a konkrétne kroky. Tento zákon vznikol na základe rôznych vecí, ktoré sa udiali, niektoré aj nepríjemné, ale dôležité je, aby vláda naozaj reagovala správne a pomáhala tým, ktorí tú pomoc nevyhnutne potrebujú. V tomto prípade touto novelou zákona o sociálnych službách ideme pomáhať odkázaným ľuďom, respektíve zdravotne znevýhodneným ľuďom.
Prvou dobrou zmenou, prvou dobrou vecou, ktorú zákon prináša alebo novela zákona prináša, je to, že zdvojnásobíme príplatok k príspevku na opatrovanie zdravotne znevýhodnených detí zo 100 na 200 eur. Doteraz bol tento príspevok 100 eur, my ho dávame na 200 eur. Ďalšia dôležitá úprava, dokonca si dovolím tvrdiť že historická, je, že po prvýkrát v histórii od zavedenia opatrovateľských príspevkov zrušíme krátenie opatrovateľských príspevkov na základe príjmov odkázanej osoby. Čiže na základe príjmu odkázanej osoby už nebude krátený opatrovateľský príspevok opatrovateľa, teda toho príbuzného, ktorý sa o neho stará v domácom prostredí.
Nastavujeme týmto novým zákonom aj nový režim odľahčovacej služby. Doteraz bol režim odľahčovacej služby nastavený nefunkčne, nefungoval. Za odľahčovaciu službu nie je zodpovedné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale je to kompetenciou samosprávy, napriek tomu ideme pomáhať jednak zmenou zákona a jednak aj financovaním tejto odľahčovacej služby. V zákone po novom nastavíme režim odľahčovacej služby nasledovne. V prípade pobytovej odľahčovacej služby bude môcť osoba využiť 30 dní počas jedného roka, to zostáva, ale v prípade ambulantnej alebo terénnej odľahčovacej služby to bude 360 hodín, takže po novom si už budú môcť ľudia čerpať hodiny a nebude sa im odpisovať jeden celý deň, čo bolo naozaj veľmi nevýhodné.
No a tá štvrtá dôležitá vec, ktorú zákon prinesie a ktorú oceňujú všetky organizácie zastrešujúce ľudí, odkázaných ľudí, je, že domácnosť, v ktorej je opatrovateľ a poberá opatrovateľský príspevok, bude môcť využívať domácu opatrovateľskú službu v rozsahu až 40 hodín mesačne a opatrovateľský príspevok nebude odobratý tomu opatrovateľovi, doteraz to bolo len osem hodín. Čiže po novom aj opatrovateľ si nechá opatrovateľský príspevok, aj tá konkrétna domácnosť bude môcť 40 hodín mesačne využívať domácu opatrovateľskú službu.
Štyri výborné veci, štyri konkrétne kroky na pomoc odkázaným ľuďom, takto sa má správať sociálnodemokratická vláda, pretože odkázaní ľudia sú jednou z tých cieľových skupín a priorít sociálnodemokratickej vlády. Len pre istotu poviem, že pozmeňujúcim návrhom bola po dohode so ZMOS-om vyčlenená z tohto zákona úprava § 75. Je to dohoda so ZMOS-om aj so všetkými zainteresovanými stranami, pretože už by to platilo len rok, bolo by to kostrbaté a navyše viete dobre, že od 1. 1. 2026 začne platiť reforma financovania sociálnych služieb a v rámci tej reformy financovania sociálnych služieb už bude všetko inak. Sa veľmi teším, že schválením tohto zákona, schválením tejto novely nepochybujem o tom, že získa absolútnu väčšinu v parlamente, vytvárame výbornú atmosféru na to, aby sme sa pripravili na reformu financovanie sociálnych služieb, ktorá musí platiť v zmysle plánu obnovy od 1. 1. 2026.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, tak som si to pozorne vypočul všetko, čo tu zaznelo, a naozaj musím na niektoré veci reagovať. Ono sa hovorí, že najväčším trestom pre Igora Matoviča je ho ignorovať a naozaj je to najlepšia stratégia, predsa len mi ale nedá, pretože Igor Matovič si myslí, že ľudia zabudnú alebo zabudli.
Áno, je pravda, že ľudia rýchlo zabúdajú na Slovensku, ale na takého politika, akým je Igor Matovič, a na jeho činy nemôžu ľudia zabudnúť. A jedným z krásnych príkladov je práve príbeh minimálnej mzdy. Čo to tu dnes Igor Matovič hovoril? Že čo si my dovoľujeme tú minimálnu mzdu zvyšovať až od roku 2026, že prečo už nie v roku 2025 a tým pádom okradneme tých ľudí s najnižšími príjmami? Dámy a páni, viete, kto bol premiér v roku 2020? Igor Matovič. A viete, čo bolo jedným z prvých krokov vlády Igora Matoviča? Zníženie automatu na minimálnu mzdu zo 60 na 57 %. Toto bol výkon Igora Matoviča, ktorý teraz kritizuje, že prečo to už nezavádzame od roku 2025. Išiel sa zadusiť normálne s tými svojimi kumpánmi vo vláde, aby okamžite znížil minimálnu mzdu, a to už od roku 2021. V roku 2020 si to schválili, prvý rok vo vláde, aby už od roku 2021 ľudia poberali nižšiu minimálnu mzdu. A tento človek tu ide niečo vykrikovať. Čiže už ľudia mohli mať vyššiu minimálnu mzdu v rokoch ´21, ´22, ´23. A vďaka, respektíve kvôli vláde Igora Matoviča ju nemali. On hovorí, že my ideme až od roku ´26. Pritom dobre vie, on aj vy všetci, ktorí sa tomu venujete, že zákon začne platiť od 1. januára 2025, ale zároveň ponechávame možnosť sociálnym partnerom, odborárom a zamestnávateľom sa dohodnúť na výške minimálnej mzdy. A tá dohoda sa deje vždy v roku, ktorý predchádza konkrétnemu roku s konkrétnou minimálnou mzdou.
Takže ponechávame v zákone, aby v roku 2025 opäť sa odborári alebo zamestnávatelia dohodli a pokiaľ nie, pokiaľ sa tak nestane na poslednej tripartite do 31. augusta, tak sa automaticky stanoví minimálna mzda na rok 2026. A pokiaľ to podporíte, dámy a páni, možno to podporí aj OĽANO nakoniec, lebo to podporili aj v prvom čítaní, pokiaľ urobia nejakú sebareflexiu za to, ako siahli ľuďom na tieto minimálne mzdy, tak potom to získa naozaj širokú ústavnú väčšinu. A v takomto prípade minimálna mzda v roku 2026 bude 920 eur a v roku 2027 970 eur, čiže sa bude naozaj dotýkať už tej hranice tisíc eur tak, ako si to ľudia na Slovensku zaslúžia.
A viete, čo ešte ten Igor Matovič urobil? On nielenže znížil minimálnu mzdu úpravou automatu zo 60 na 57 %, on dokonca odpojil príplatky za prácu v noci a počas sviatkov od minimálnej mzdy, čím ich zmrazil. Čiže nielenže znížil minimálnu mzdu vo svojom volebnom období, ale ešte aj zmrazil príplatky za prácu v neštandardných časoch. A tento človek mi tu bude niečo hovoriť, že my niekoho okrádame. Chápete? On nemá kúska hanby ten človek, nemá kúska hanby. A ja som rád, že aj opozícia tohto človeka začína ignorovať, pretože len tak ho vytlačíme z verejného priestoru a už tu nebude robiť tú zlobu.
Hovoril tu niečo aj o dôchodkoch, že teda my sme okradli dôchodcov o 1,5 mld. eur tým, že sme 13. dôchodok doručili až v tomto roku. Tak ja fakt neviem, kedy sme to už skôr mohli urobiť, keď bolo úplne evidentné, že sme nastúpili dva mesiace pred koncom minulého roka a seniori vedia, respektíve všetci poberatelia dôchodkov vedia, že ešte dostali každý 300 eur pred koncom minulého roka a teraz pred Vianocami dostanú všetci poberatelia dôchodkov skutočný 13. dôchodok presne v takom obsahu, respektíve presne v takom rozmere, v akom sme sľúbili. A viete, čo urobil tento „skvelý" Igor Matovič? Tento zákon o 13. dôchodku už platil pred jeho nástupom na pozíciu premiéra a hneď druhý krok, ktorý urobil Igor Matovič, bol to, že zrušil tento zákon o 13. dôchodku a teda ľudia, seniori nedostávali ten 13. dôchodok počas tých troch rokov, keď bola tá jeho neslávna vláda vo funkcii. A zmrazil minimálne dôchodky zároveň. Viete, o koľko on obral ľudí za tých tri a pol roka? Presne o 1,5 mld. eur. A tento človek tu bude niečo vykrikovať.
Ja vás všetkých chcem poprosiť, naozaj spojme sa všetci tí normálni, všetci tí racionálni a podporme či už koalícia, alebo opozícia tento dobrý zákon, pretože ľudia s najnižšími príjmami si to na Slovensku zaslúžia. Veď teraz vyšla štatistika zo štatistického úradu, že na Slovensku je ohrozených chudobou takmer jeden milión ľudí, takmer jeden milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou. A viete, za ktoré obdobie to je, kedy sa to zhoršilo? V rokoch 2020 a 2023. Kto vtedy vládol? Heger, Matovič a Ódor chvíľu ako úradnícky premiér. To je ich vysvedčenie a najmä Matovičove vysvedčenie. To je presne to, keď Matovič nereagoval na zdražovanie, na infláciu a ani nič. A on nám ide niečo vyčítať. Neuveriteľné, neuveriteľné.
Sú tu aj výhrady zo strany KDH. Mňa teda prekvapuje, sa priznám, kolegovia z KDH, že vy nejdete podporiť zvyšovanie minimálnej mzdy. Myslel som si, že ochrana tých najchudobnejších a ľudí s najnižšími príjmami by malo byť prirodzenou nejakou prioritou KDH, ale keď ste sa vybrali cestou ochrany možno zamestnávateľov alebo bohatých ľudí, nech sa páči. Ale toto čakám od SaS-ky a SaS-ka to tu aj predvádza, veď je to tak, oni sú vždy na strane tých bohatých, zamestnávateľov a preto hľadajú dôvody, ako tento zákon nepodporiť. Ale, prosím vás, už prestaňme s tými argumentami, že to opäť zvýši nezamestnanosť alebo že sa bude prepúšťať. Veď na Slovensku už pomaly nemá kto robiť, je nedostatok pracovnej sily. Posledné údaje hovoria, že máme 120-tisíc voľných pracovných miest, tak aké prepúšťanie? Cudzinci už pracujú na Slovensku. Stosedemtisíc cudzincov už musí pracovať. A dobre viete, že sa snažíme zamestnať čo najviac slovenských občanov. Spustili sme celý rad pracovných programov, finančné stimuly, zručnosti pre trh práce, právo na prvé zamestnanie, len aby sme ešte časť tých ľudí, ktorí sú nezamestnaní pri tej historicky najnižšej nezamestnanosti, ešte dostali do práce.
Aj projekt Práca namiesto dávok, áno, pán Ledecký, keď človek môže pracovať a nič mu v tom nebráni a nechce pracovať, no príde o dávku v hmotnej núdzi, či sa vám to páči alebo nie. Len mi je zvláštne, že SaS-ka mala tento projekt niekedy vo volebnom programe Práca namiesto dávok a teraz je proti nemu. Tak vy ste takí schizofrenickí, ale veď dobre, veď každý môže robiť, čo chce v princípe v politike, len podľa toho potom hodnotia tí voliči. A vy ste, pán Ledecký, povedali, že je tu veľa čiernej práce. Áno, je to pravda, je tu veľa čiernej práce. A prečo tým ľuďom, čo načierno pracujú, má ešte štát z daní ľudí, ktorí riadne pracujú, platiť nejakú dávku? Však toto je presne tiež to riešenie. Čiže nástrojom najlepším boja proti chudobe je práca. To všetci vieme. Keď je tu toľko ľudí ohrozených chudobou, musia a majú pracovať. To je najlepší nástroj boja proti chudobe. Ale nielen práca, ale aj práca za dôstojnú mzdu. A štát nemá veľa pák na to, ako zvyšovať mzdy, ale jednou z tých pák a tou hlavnou pákou je zvyšovanie minimálnej mzdy. Pretože keď tlačíme na minimálnu mzdu, tlačíme aj na rast miezd ako takých. Čiže toto je náš príspevok k tomu, aby sme zlepšovali situáciu tých ľudí s tými najnižšími príjmami.
A áno, pán Hlina, povedal som, vy ste sa až tak triasli, že nebude dohoda v koalícii, že bude zase nejaká kríza. Cítil som to chvenie, to ste proste vy, však áno, veď ste v opozícii, je to legitímne a cítil som aj potom to sklamanie, keď Erik Tomáš oznámil, áno, dohodli sme sa s pánom Dankom z SNS, dohodli sme sa. Áno, a ja veľmi pekne mu chcem poďakovať, takto má koalícia fungovať. Veď 13. dôchodok a vyššia minimálna mzda sú súčasťou programového vyhlásenia vlády. Tak ho ideme naplniť tak rýchlo, ako sa len dá. Je tu dohoda. Chcem poďakovať časti opozície, ktorá to už podporila v prvom čítaní. Už mi avizuje aspoň určitá časť opozície, že to podporí aj v druhom čítaní. Vopred ďakujem nie v mojom mene, ale v mene tých ľudí s tými najnižšími príjmami a v mene vlastne všetkých pracujúcich, na ktorých to bude mať pozitívny vplyv.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, začnem politickým úvodom, ktorý možno bude zaujímať viacerých, vrátane médií. Musím s potešením skonštatovať, že v koalícii došlo k dohode na novele zákona o minimálnej mzde a veľmi sa teším, že časť opozície potvrdila podporu tomuto návrhu zákona aj na sociálnom výbore a chcem poďakovať všetkým opozičným poslancom, ktorí podporili novelu zákona o minimálnej mzde v prvom čítaní.
Táto novela zákona, ktorá otvára, samozrejme, aj ďalšie zákony, získala v prvom čítaní 108 hlasov, teda silnú ústavnú väčšinu, čo vytvára veľký predpoklad, aby bola s rovnakou silnou podporou schválená aj v druhom čítaní. Musím hneď na úvod povedať, že zákon, ak schválený bude, začne platiť už od 1. januára 2025, teda že už od 1. januára budúceho roka, pretože ponechávame naďalej možnosť sociálnym partnerom, teda odborárom a zamestnávateľom, sa v roku, ktorý predchádza novej minimálnej mzde, dohodnúť na výške minimálnej mzdy. Tento mechanizmus zostáva zachovaný v zákone. Jednoducho počas roka ´25 budú môcť odborári a zamestnávatelia hľadať dohodu, ten posledný termín možný dohody je na tripartite pred 31. augustom. V prípade, že sa nedohodnú, výšku minimálnej mzdy určí automat. Po novom však tento automat už bude nastavený tak, že nová minimálna mzda sa stanoví nie ako 57 % priemernej mzdy, ale 60 % priemernej mzdy. Takže toto je tá najdôležitejšia zmena zo spomínaného zákona.
Zákon prináša aj ďalšie ustanovenia, opatrenia a zmeny, ktoré, samozrejme, vychádzajú aj z toho, že musíme transponovať európsku smernicu o primeranej minimálnej mzde. Hneď pri tom automate chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože mám rád fakty a presné čísla. Tí oponenti jednoducho tvrdia, že európska smernica hovorí o tom, že teda odporúča, aby tá minimálna mzda bola buď na úrovni 60 % mediánu, mediánovej mzdy, alebo 50 % priemernej mzdy. Ale to, čo nedodávajú, je, že európska smernica odporúča, aby minimálna mzda bola 50 % priemernej mzdy z daného roka, kdežto v prípade našej minimálnej mzdy vychádzame zo 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov. A keď si to dáte na papier a prepočítate, tak vám presne vyjde, že vlastne plus-mínus sledujeme cieľ, ktorý nám odporúča v tomto prípade Európska komisia.
Európska komisia ďalej odporúča vo svojej smernici posilnenie kolektívneho vyjednávania a vypracovanie teda akčného plánu pre posilnenie kolektívneho vyjednávania. My, samozrejme, ten akčný plán vypracujeme v rámci doby, ktorá je na to určená, ale už teraz v tejto legislatíve ideme posilniť kolektívne vyjednávanie a to tak, že rozširujeme tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Jednoducho povedané pre vás všetkých laicky, aby ste tomu pochopili, lebo nie každý sa venujete sociálnej oblasti, ak sa reprezentatívne organizácie odborov a zamestnávateľov v konkrétnom sektore dohodnú na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, bude platiť táto kolektívna zmluva pre celý sektor. Samozrejme, sú tam výnimky. Nebude sa vzťahovať na firmy s počtom pracovníkov do 20, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú v úpadku, nebude sa vzťahovať na firmy, ktoré sú nové, ktoré sú na trhu 24 mesiacov, nebude sa vzťahovať na spoločnosti, ktoré zamestnávajú viac ako 10 % zdravotne znevýhodnených ľudí, a ešte ďalšie tri výnimky, ale toto sú tie štyri najpodstatnejšie.
No a to kolektívne vyjednávanie v samotnom zákone alebo balíku zákonov, ak chcete, posilňujeme aj tým, že zvyšujeme odmeňovanie tzv. sprostredkovateľov a rozhodcov. Kolektívne vyjednávanie, pokiaľ sa na to obe strany dohodnú, môžu mať rozhodcov alebo sprostredkovateľov. Sprostredkovateľ je ako nejaký mediátor, ktorý sprostredkováva to kolektívne vyjednávanie. Rozhodca, v prípade, že je na ňom dohoda z oboch strán, dokonca rozhodne to kolektívne vyjednávanie. Takže aj toto je napĺňaním spomínanej európskej smernice.
Samozrejme odpoviem na akékoľvek podnety, príspevky aj vo svojej buď záverečnej reči, alebo v nejakej reakcii, s tým, že som veľmi rád, že sa podarilo napriek rôznym turbulenciám zaradiť ten zákon alebo novelu zákona o minimálnej mzde na program parlamentu tak, aby sme ju schválili ešte na tejto októbrovej schôdzi a tým pádom aj stihneme naplniť spomínanú európsku smernicu, ktorá mala byť naplnená do 15. novembra tohto roka.
Toľko na úvod odo mňa. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia z Progresívneho Slovenska, ja vám to odpustím len preto, lebo cítim, že idete podporiť minimálne v prvom čítaní tento zákon o minimálnej mzde, a to vám slúži ku cti, pretože nie je nič lepšie, keď zákon získa väčšiu ako len koaličnú väčšinu, a aj tie dôvody, pre ktoré ste uviedli, že ho idete podporiť, sú, samozrejme, totožné s tými našimi. No ale, prepáčte, ak diskutujeme, tak diskutujme naozaj vecne, odborne, profesionálne.
Pán Kišš sa tu postavil a povedal dve slová, že ten zákon je lenivý, lebo nie je teda pripravený tak, ako má, a že mu teda chýba doložka vplyvov. No a ja ten zákon tu mám, predpokladám, že pán Kišš nemôže mať úplne iný zákon, resp. má ten istý zákon, a dokázal som mu v priamom prenose hneď, že tá doložka vplyvov tam je a je veľmi podrobná. (Reakcia z pléna.) A, počkajte, počkajte, pán Kišš, však dobre, to je v dobrom, nebojte sa, nič sa vám nestane. Ešte raz.
Pán Kišš, dobre, však ešte raz (ruch v sále a zaznievanie gongu), pochválil som vás, a teda budem vecný, lebo mne ide o to, vážení kolegovia z Progresívneho Slovenska, aby tento zákon prešiel, a budem vďačný, keď prejde aj hlasmi opozície. Ten zákon som nerobil ja, ale odborná sekcia ministerstva práce a tí zamestnanci tam robia roky rokúce a robia si poctivo svoju prácu. Aj ja som bol opozičný poslanec, aj ja som musel na kolenách pripravovať niektoré zákony a viem, aké je to namáhavé. Čiže je tam doložka vplyvov, je tam vplyv na podnikateľské prostredie, je tam vplyv na štátnu a verejnú správu, je tam úplne všetko, čo má byť.
Potom pán Kišš zmenil, že on len potreboval, že aký to má vplyv na zamestnanosť, a potom začal hovoriť, že máme tu Inštitút sociálnej politiky, kde sme teda urobili personálnu zmenu, a asi sme teda vykopli pánovi Kiššovi jeho kamaráta, je to možné, okej, ako asi na všetkých analytických jednotkách, ale dali sme tam pani, ktorá 33 rokov sa na rezorte práce venuje analýzam, takže preto, keď chcete hovoriť o poctivej diskusii, tak hovorme naozaj poctivo. Nie je ani lenivý, ani bez doložky, sú tam jasné čísla.
Máte pravdu, pán Kišš, v tom, že bude to mať, samozrejme, nejaký dopad aj na podnikateľský sektor, aj na verejnú, verejný sektor, ale máte pravdu, nie veľký. Čo sa týka toho verejného sektora, štátna a verejná služba, len aby sme si teda jasne odkomunikovali ten skok, lebo skok bude iba v jednom roku, hej? V roku 2026, 57 % na 60 % vrátane príplatkov. Tak len aby ste vedeli, na štátnu a verejnú službu dohromady to bude mať vplyv s príplatkami, so všetkým, s doplatkami minimálnej mzdy 18 mil. eur. A to, si myslím, že aj my, štát aj mestá a obce prežijú. Dobre?
A čo sa týka podnikateľského prostredia, máte to tam napísané opäť v tej doložke. Vplyv bude celkový 110 mil. eur, ale opäť iba pri tom jednom skoku z 57 na 60, a ja sa s podnikateľmi bavím, oni to teda, rozprávam, pardon, aby som hovoril po slovensky, oni to nepriznajú verejne. Im, samozrejme, vždy budú hovoriť, že im prekáža aj zvyšovanie minimálnej mzdy, ale v princípe im neprekáža až tak zvyšovanie samotnej minimálnej mzdy, ako zvyšovanie príplatkov na ňu naviazané.
A teraz ma dobre počúvajte, o čo tu vlastne ide. V roku 2023, teda v poslednom roku bolo na príplatkoch za prácu v neštandardných časoch vyplatených v podnikateľskom sektore spolu 830 mil. eur. Viete, o koľko sa tá suma navýši v roku ’26, keď zmeníme automat z 57 na 60
%? O 11 mil. eur. Čiže platí sa na poplatkoch, na príplatkoch, pardon, za prácu v noci a počas ďalších neštandardných časov spolu 830 mil. eur v podnikateľskom sektore a bude to znamenať navýšenie o 11 mil. eur. Tak povedzte, do akej miery je to pre nich bolestivé pri takom, pri takejto sume a v takomto kontexte.
A ako pán exminister Richter poznamenal, toto je, tento mechanizmus napojenia príplatkov na minimálnu mzdu je jeden najšetrnejších možných, pretože v západných krajinách sú príplatky za prácu v neštandardných časoch napojené na priemernú mzdu zamestnanca. To po slovensky by sme povedali, to by sa nedoplatili tí podnikatelia. Takže nemyslíme si ani to, že by sme mali nejakým spôsobom upravovať tie príplatky alebo vymýšľať nejaký iný mechanizmus.
No a potom tu bola ešte taká menšia prestrelka medzi pánom Štefunkom a mojím kolegom z HLAS-u, trošku keď už komunikujeme, zasa vás poprosím o odbornosť, lebo ste celý čas, pán Štefunko, hovorili, že sa tu ruší, resp. znižuje, ruší rodičovský príspevok pre deti nad 18 rokov. No to nie je rodičovský príspevok, je to daňový bonus, ktorý sa vôbec netýka ministerstva práce ani našej kompetencie. Naopak, rodičovský príspevok sa bude zvyšovať od 1. 1. 2025 na 481 eur pre pracujúcich rodičov. Bude sa opäť zvyšovať. No len aby sme, lebo potom sa zamieňa dokonca aj rodičovský dôchodok s rodičovským príspevkom, a to už trošku trhá uši, hej? Ale len ako priateľské upozornenie.
Čiže ešte raz ďakujem, môžme sa potom o dopadoch aj na tú zamestnanosť, aj o všetkom rozprávať. Teším sa, že aj v opozícii sa nájdu hlasy na podporu minimálne v prvom čítaní tohto zákona o minimálnej mzde, a podľa toho, čo ste povedali, pevne verím, že sa ten zákon o minimálnej mzde presadí a schváli ako celok s veľkým počtom hlasov, a budem len veľmi rád kvôli tým nízkopríjmovým skupinám, pretože môžme sa tu rozprávať aj o tom, či nepomôžeme ešte aj znížením odvodov, odvodového zaťaženia povedzme pri minimálnej mzde.
Len, viete, každá minca má dve strany. Tak znížite odvody, a potom na tie dôchodky ako bude? Z čoho budú, z čoho budú tí ľudia mať tie dôchodky? Keď budú nízke odvody, nebudú si odvádzať na dôchodky dostatok, tak potom opäť ich bude štát zachraňovať cez minimálne dôchodky, opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže treba pri tom daňovo-odvodovom zaťažení hovoriť korektne, hej? Ak chceme, aby aj tí nižšie zarábajúci ľudia, aj živnostníci, ktorí si, mimochodom, 90 % platia minimálne odvody, aby mali slušné dôchodky, mali by si títo ľudia odvádzať jednoducho viac, lebo potom ich v poslednej chvíli zachraňuje štát minimálnymi dôchodkami tým, že im do tých minimálnych dôchodkov dopláca. Tak opäť štát bude na to doplácať, hej? Takže len toľko asi na začiatok tej diskusie. To prvé čítanie asi aj stačilo.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz za podporu zákona.

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, toto je tak medializovaná novela zákona, že možno ju ani netreba podrobnejšie uvádzať, ale, samozrejme, naplníme rokovací poriadok, tak ako sa patrí. Je to prvé čítanie, takže budem veľmi technický, a potom, samozrejme, v druhom čítaní sa budeme baviť aj podrobnejšie o obsahu.
Čiže princíp je jasný. Touto novelou zákona o minimálnej mzde chceme zmeniť už existujúci automat na výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy, a to tak, že minimálna mzda bude po novom predstavovať 60 % priemernej mzdy. V princípe ide o to, že vraciame tento stav do stavu, ktorý tu už raz bol, ale predchádzajúca vláda ho zmenila. Pokiaľ by bol zákon schválený v takejto podobe ešte tohto roku, tak podľa nových pravidiel by sa minimálna mzda dohadovala a určovala už v budúcom roku, teda od 1. januára 2025. Asi dobre viete, že stanoveniu, resp. určeniu minimálnej mzdy najprv predchádza dohadovacie konanie medzi sociálnymi partnermi, teda medzi zástupcami odborov a zástupcami zamestnávateľov. A to sa vždy deje rok predtým, ako je určená nová minimálna mzda, preto potrebujeme mať tieto pravidlá schválené už k 1. 1. 2025.
Samozrejme, v zákone ponechávame možnosť dohody sociálnych partnerov na výške minimálnej mzdy, ale pokiaľ by sa nedohodli, tak po novom by bola minimálna mzda pre rok 2026 určená ako 60% priemernej mzdy. Podľa kvalifikovaných odhadov, ako som už viackrát uviedol, by to znamenalo, že minimálna mzda by v roku 2026 dosiahla úroveň približne 920 eur a v roku 2027 970 eur. Čiže by sa už šplhala k hranici 1 000 eur.
Zároveň týmto zákonom alebo touto novelou týchto zákonov chceme vykonať transpozíciu európskej smernice a ideme novelizovať teda aj zákon o kolektívnom vyjednávaní. A princíp je taký, že opäť chceme zaviesť, aby tzv. kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sa vzťahovali na celý sektor, na celé odvetvie, pokiaľ sa teda reprezentanti zamestnávateľov a odborov v danom odvetví na takejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa dohodnú. No, a rovnako s cieľom podporiť kolektívne vyjednávania sa navrhuje zaviesť v zákone o kolektívnom vyjednávaní a v zákone o tripartite aj nový mechanizmus odmeňovania sprostredkovateľov a rozhodcov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, z logických dôvodov zastúpim pána Tomáša Tarabu, takže tlmočím jeho odpoveď.
Ďakujem za otázku. Pani štátna tajomníčka Gabriela Matečná mala zastúpiť podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu len vzhľadom na jeho neplánovú hospitalizáciu. Pani Matečná ani pán Matečný nie sú súčasťou delegácie vlády, ani nie sú členmi expertných skupín a ani sa nezúčastnili rokovaní o Sústave vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros s delegáciami Maďarska. Nie sú informovaní o priebehu rokovaní a ani inak neparticipujú na ich realizácii. Podľa dostupných informácií sa v minulosti pán docent Matečný a Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského podieľali na monitorovaní vplyvu prevádzky vodného diela Gabčíkovo na niektoré zložky životného prostredia, avšak naposledy pred viac ako štyrmi rokmi. Ich podiel monitoringu prevzal Výskumný ústav vodného hospodárstva, tak ako prevzal aj časti monitoringu vykonávaného Konzultačnou skupinou PODZEMNÁ VODA, s. r. o. Z uvedených dôvodov možno konflikt záujmov vylúčiť.
Ďakujem pekne.

.