Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážená pani kolegyňa, pani kolegyne, páni kolegovia, poslanci, poslankyne, ja som osobne prítomný a svoju odpoveď nebudem čítať. Skúsim odpovedať z hlavy.
Pani poslankyňa, vy dobre viete, že tou odpoveďou je reforma financovania sociálnych služieb, pretože ste členkou pracovnej skupiny, do ktorej som pozval aj zástupcov opozície. Hneď na úvod chcem teda vysvetliť, lebo boli tu nejaké nezrovnalosti, že vraj neboli pozvaní na posledné stretnutie, ktoré bolo 31. marca, vy ste boli jediná za opozíciu, aj ste potvrdili účasť, pani Veslárová bola pozvaná za PS, ale neprišla, vy ste nahradili pána Ledeckého za SaS, taká bola dohoda, potom sme pozvali aj zástupkyňu hnutia SLOVENSKO, čiže všetci pozvaní boli s výnimkou, a tu sa chcem ospravedlniť pani Turčanovej, kde tá pozvánka neprišla. Overil som si to, hovorím to len na úvod kvôli tomu, že ešte do konca júna bude jedna pracovná skupina, kde sa opäť všetci stretneme a budem teda informovať o ďalšom postupe, progrese a, samozrejme, budem počúvať aj vaše námety.
Čo sa týka toho financovania, ja viem, že skončí tzv. stabilizačný príspevok do konca tohto roka, ktorý bol teda schválený a priznaný na tri roky. Na druhej strane reforma financovania sociálnych služieb, ktorá má teda zásadne zmeniť financovanie sociálnych služieb, bude tento zákon schválený, príslušná legislatíva, do konca roka, a s Európskou komisiou je ale dohodnuté také postupné fázovité nabiehanie tej reformy, my sme sa už o tom rozprávali. Niečo nabehne od 1. júla budúceho roka a zvyšok k 31. decembru budúceho roka.
Chcem povedať, že tá reforma financovania sociálnych služieb je naozaj dôležitým, až zlomovým bodom vo financovaní sociálnych služieb, pokiaľ, samozrejme, ministerstvo financií nájde dosť prostriedkov. Len pre vašu informáciu, a dobre to viete, že chceli by sme naliať do sociálnych služieb o 650 miliónov eur navyše, do celého systému. Ale rovnako dobre viete, že zriaďovateľmi a poskytovateľmi sociálnych služieb nie je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ale štát. Máme verejných a neverejných poskytovateľov a či už ide o pobytovú, ambulantnú alebo terénnu službu, tak tie majú, títo ľudia - zamestnanci majú svojich zamestnávateľov, či už verejných, alebo neverejných, a oni určujú platy týchto ľudí, nie štát. My môžme nejakým spôsobom len zabezpečiť, aby viac peňazí prišlo do systému. A toto je naša úloha, to je úloha reformy financovania sociálnych služieb. Čakajú nás ešte tvrdé diskusie o tom, ako to bude vyzerať, pretože tú reformu nastavila predchádzajúca vláda do plánu obnovy, my ju musíme plniť. Keby sme boli pri tom od začiatku, tak to vyzerá trochu inak, ale nevyhovárame sa.
Čiže sú, je niekoľko zdrojov teda financovania. Jeden zdroj financovania bude ten príspevok na odkázanosť, ktorý už bude len jeden príspevok, ktorý bude teda určený pre spomínaného človeka, odkázaného človeka, klienta, keď to tak môžem nazvať, a on sa sám rozhodne, či ten príspevok dá pobytovému zariadeniu, na terénnu opatrovateľskú, tzv. domácu opatrovateľskú službu, alebo na opatrovanie v domácom prostredí. Druhý zdroj financovania bude to, že už vúcky, pod vúcky prejde financovanie pobytových zariadení s tým, že vúcky budú platiť paušály či už verejným, alebo neverejným zariadeniam. Samozrejme, tretí zdroj, tretí zdroj financovania, čo sa týka pobytových zariadení, je samotný klient. A ten štvrtý, to je tá podstatná zmena, ktorú tiež chce reforma priniesť, je zmena financovania zo zdravotného poistenia. Chceme, aby zdravotné poisťovne neplatili iba tú minimálnu sieť, iba teda pre desaťtisíc ľudí, u ktorých je indikovaná ošetrovateľská starostlivosť, takýchto ľudí máme 23-tisíc v pobytových zariadeniach, spolu máme 41-tisíc, ale 23-tisíc potrebuje aj ošetrovanie. A chceme teda zapojiť vo väčšej miere aj zdravotné poistenie a zdravotné poisťovne. Toto vytvára ten balík peňazí, ktorý by sme chceli naliať do, do sociálnych služieb a z tohto balíka, keď to všetko príde tým zriaďovateľom a tým poskytovateľom sociálnych služieb, my pevne veríme, že budú zvyšovať platy, pretože oni majú v kompetencii zvyšovať platy.
Čo sa týka toho, že viacerí zamestnanci sociálnych služieb sú pod úrovňou minimálnej mzdy, to je dlhodobý problém, ako samotné platy v sociálnych službách, asi uznáte, že za rok a pol sa nedá všetko vyriešiť. Ale tu chcem upozorniť na to, že toto je v kompetencii úradu vlády, pretože zákon o štátnej a verejnej službe je v kompetencii úradu vlády, môžme na to akurát tak vplývať. Do roku, myslím, že do roku 2008 to bolo v kompetencii mini... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela zákona o podpore v čase skrátenej práce, tak sa presne volá ten zákon, ale známejší ako kurzarbeit. Schéma kurzarbeit je použiteľná už v súčasnosti, tie pravidlá sú už pomerne známe. Ak vznikne prekážka na strane zamestnávateľa a nemá dostatok práce pre zamestnanca, tak aby ho nemusel prepustiť, tak zamestnanec ostane určitý časť doma, ale v tom čase mu zamestnávateľ preplatí 80 % mzdy. Trvá to, alebo trvať to môže len dočasne šesť mesiacov súvisle alebo rozložených v priebehu dvoch rokov, tu sa nič nemení. Z tých 80 % mzdy 60 % prepláca vlastne štát z fondu pre skrátenú prácu, ktorý je fondom Sociálnej poisťovne, do tohto fondu každoročne prispievajú zamestnávatelia a v tomto roku by sa mal naplniť postupne až do objemu 167 mil. eur.
To, čo meníme, je definícia vonkajšieho faktora, teda tých vplyvov, kedy je možné použiť kurzarbeit a rozširujeme teda tento faktor a túto definíciu aj o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, úbytok objednávok, zníženie konkurencieschopnosti dôsledkom obchodnej vojny a podobne. Už sme o tom veľakrát hovorili. Čiže dávame proste možnosť využiť túto schému aj pri takýchto situáciách. Ako som už povedal, táto novela zákona vzišla z komunikácie s tými, ktorých sa to týka, teda so zamestnávateľskými zväzmi, podporujú ju a vítajú. Je to taká príprava na prípadnú obchodnú vojnu medzi Európskou úniou a USA. Pevne veríme všetci, že k nej nedôjde, že nakoniec bude dohoda, ale treba pripravení byť, aby v takomto prípade ľudia neprichádzali o prácu.
Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod.

Dobre. Už máme zvuk. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade chcem poďakovať za ústretovosť. My sme sa aj s kolegami z opozície rozprávali, že pokiaľ by naozaj nedošlo k vystupovaniu v prvom čítaní, mohol by tento zákon ísť na výbory a potom by sme v druhom čítaní, samozrejme, viedli kvalifikovanú rozpravu. Vychádzame aj z toho, že z hľadiska hlasovania na sociálnom výbore, ale aj z hľadiska rozpravy k skrátenému legislatívnemu konaniu to vyzerá tak, že tento zákon by mohol získať absolútnu podporu. Je už verejne známy, ja ho len v krátkosti teda uvediem.
Už v súčasnosti máme takzvanú schému kurzarbeit, ktorú uplatňujeme v čase, keď vznikne prekážka na strane zamestnávateľa taká, že ľudia nemajú dostatok práce a musia ostať doma. A keďže nechceme, aby prišli o svoju prácu, ale určitý čas zostali doma, tak v takom prípade je možné, aby im zamestnávateľ preplácal počas tej dočasnej doby 80 % z ich mzdy, 60 % z toho prepláca štát prostredníctvom fondu, špeciálneho fondu pre skrátenú prácu Sociálnej poisťovne, do ktorého si prispievajú samotní zamestnávatelia. Ale celkovo by týmto ľuďom bola preplatená mzda 80 % tejto mzdy počas toho, pokiaľ by museli zostať doma. Toto už dnes platí, máme, samozrejme, je to dočasná, dočasná schéma, ktorá trvá šesť mesiacov buď súvisle, alebo sa môžu rozložiť počas dvoch rokov. A to, čo tá novela zákona prináša, je definícia alebo rozšírenie definície vonkajšieho faktoru, ktorá má vplyv alebo pri ktorom je možné schému kurzarbeit uplatniť, a tá definícia sa rozširuje o takzvané nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru, čo v tomto prípade je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Raši, Richard, predseda NR SR
Uveďte správnu tlač aj bod. (Rečník ukázal smerom na tabuľu.)
Nech sa páči, pán minister.

Tomáš, Erik, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Aha, dobre. Ale ja hovorím k veci, hej?
Pokiaľ, pokiaľ ide ako o obchodné vojny, kvôli tomu nejaké zníženie exportu, zníženie odbytu a podobne, tento vonkajší faktor sa teda, ako som povedal, rozširuje o tieto nepredvídateľné hospodárske okolnosti nadnárodného charakteru. Vychádzame z nemeckého modelu kurzarbeitu, je to na základe požiadavky automobilového zväzu, ale aj všetkých priemyselných zväzov, lebo by sa to týkalo, samozrejme, všetkých spoločností a firiem, ktorí by sa dostali do takýchto problémov. Chceme byť takto pripravení na prípad, že by teda tie americké clá začali platiť a mohli by spôsobiť hospodárske škody zamestnávateľom. Asi už poznáte aktuálne rozhodnutie amerického federálneho súdu, ktorý zablokoval pre túto chvíľu tie clá, platnosť tých ciel kvôli tomu, že vraj pán prezident Trump prekročil svoje právomoci, ale uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať, my musíme byť pripravení.
Opakujem, toto chcú zamestnávatelia od nás, toto sme prebrali na tripartite a ak môžem, tak vás poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Samozrejme, tak ako včera pri zákone práca namiesto dávok som pripravený vystúpiť k tomu aj v rozprave, len chcem krátko zareagovať na predrečníkov. Mali sme diskutovať o skrátenom legislatívnom konaní, ale chápem, že sa tento priestor už využíva aj na širšiu debatu. V princípe chcem poďakovať všetkým za ich príspevky a teda dedukujem z toho, že zákon by mal hladko prejsť a že bude podporený naprieč politickým spektrom, ako som povedal, na sociálnom výbore získal absolútnu väčšinu.
Pán poslanec Hajko, len nerozumel som tým poznámkam typu, že vláda už mala skôr reagovať, skôr niečo riešiť, tak len si dajme taký časový harmonogram. Pán prezident Trump bol v januári len uvedený do funkcie, inaugurovaný, neviem, prečo sme už mali v januári nejakým spôsobom na to reagovať, a akonáhle boli tie clá teda na svete, ten pôvodný návrh, ktorý je teraz odložený, tak ja som 4. apríla, okamžite ako predseda tripartity zvolal tripartitu, teda sociálnych partnerov, kde sme sa rozprávali o riešeniach, ako vlastne predísť tej kríze, resp. ako najlepšie na ňu reagovať, a tam sme nasali tie návrhy z prostredia od zamestnávateľov. V princípe padli len dve konkrétne veci, prvá bola kurzarbeit a druhá vec šrotovné, ale skôr na európskej úrovni. Čiže počúvame prostredie, ktorého sa to týka. A potom následne sa pán premiér stretol na úrade vlády s predstaviteľmi automobilového priemyslu, ktorí by mali byť najviac zasiahnutí. Takže neviem, kde ste vy nevideli, citujem, nevideli ste nejakú iniciatívu vlády, pretože reagovalo sa okamžite.
A potom musíte uznať, keď sa toto v apríli celé udialo, my sme okamžite začali pracovať na novele zákona, ešte raz sme ho predstavili tripartite, ešte raz sa automobilový priemysel k tomu vyjadroval v rámci toho skráteného medzirezortného pripomienkového konania a teraz je schôdza, teraz je hneď po tom tá prvá schôdza, na ktorej to už predkladáme. Čiže neviem, kedy rýchlejšie sme mali konať a ako rýchlejšie.
Samozrejme, musíme, pán poslanec Viskupič, hľadať aj ďalšie riešenia, len bol by som rád, aby ste to nevideli len v oblasti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, to je nadrezortný problém. My si teda domácu úlohu poctivo plníme a najrýchlejšie, ako len vieme.
No a opakujem aktuálnu informáciu, americký federálny súd rozhodol o tom, rozhodol o zablokovaní ciel od pána prezidenta Trumpa s vysvetlením, že prekročil svoje právomoci. Takže raz sme v takomto stave. Napriek tomu, ak ten zákon prijmeme, budeme pripravení aspoň po tejto stránke. Vychádzame pri tomto z nemeckého modelu kurzarbeit a je dobré, že túto definíciu vonkajšieho faktora takto rozšírime aj o nadnárodné, hospodárske, nepredvídateľné okolnosti.
Mám na vás ešte takú praktickú prosbu, ak teda budete akceptovať, budete, ak nie, samozrejme, budem rešpektovať, o jedenástej by sa malo hlasovať o skrátenom legislatívnom konaní a následne po balíku hlasovaní by mala pokračovať rozprava prvým čítaním. Pokiaľ by sme sa dohodli, že v prvom čítaní by sme nediskutovali o tomto zákone, ale až v druhom čítaní, tak vieme hneď pristúpiť aj k hlasovaniu po veľmi krátkej rozprave, aby bolo odhlasované aj prvé čítanie a mohli sme mať výbory počas obednej prestávky a tým by sme urýchlili celý proces a potom v druhom čítaní sme pripravení o všetkom diskutovať. Pokiaľ ale nie, pokiaľ, vážení kolegovia, kolegyne z opozície, chcete aj v prvom čítaní už diskutovať, tak budeme to rešpektovať a akceptovať a tým pádom sa to prvé čítanie predĺži až do poobedia a tak. Čiže toto je len prosba. (Reakcia z pléna.) Vy sa nezmeníte, pán poslanec, dobre, ja ostanem pri konštruktívnej debate. Čiže len to je prosba, pokiaľ by to tak mohlo byť, okej, pokiaľ nie, tak budem to rešpektovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, rokujeme teda v skrátenom legislatívnom konaní o novele zákona o podpore v čase skrátenej práce, ale tento zákon je skôr známy ako schéma kurzarbeit. Už to bolo medializované, jednoducho chceme sa pripraviť na prípadnú krízu súvisiacu s potenciálnou obchodnou vojnou medzi Európskou úniou a USA. Aj keď dnes prišli dobré správy vlastne z USA, keď americký federálny súd teda rozhodol o tom, že uvalenie ciel pánom prezidentom vraj nebolo v jeho kompetencii, ale napriek tomu nevieme, ako sa tá situácia ďalej bude vyvíjať, takže chceme byť pripravení. A tento návrh zákona vlastne vzišiel z komunikácie so zamestnávateľmi ako takými.
Sú tu naplnené dôvody pre skrátené legislatívne konanie, pretože naozaj hrozia hospodárske škody na strane zamestnávateľov, hrozí strata pracovných miest, Národná banka Slovenska to odhadla na 20-tisíc. Je to, ako som povedal, absolútne podporované zamestnávateľmi a viac asi k návrhu zákona budeme hovoriť v prvom a druhom čítaní. Bol, zasadal sociálny výbor k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu a musím povedať a rovno aj poďakovať, že všetci poslanci prítomní na sociálnom výbore aj z koalície, aj z opozície hlasovali za.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne aj za podporu. Patrí sa odpovedať. Samozrejme, bolo by najlepšie a najrýchlejšie a čo najrýchlejšie elektronizovať vlastne poskytovanie všetkých príspevkov. Viete dobre sama, že niektoré príspevky poskytuje Sociálna poisťovňa, niektoré úrady práce. A teraz myslím komplexne tie príspevky. Toto je naozaj materiál, ktorý sa týka príspevkov, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa, vyslovene ide o Sociálnu poisťovňu. Som veľmi rád, že už funguje elektronická PN, postupne sa pridá tehotenské, materské a tak ďalej. Ale ako som povedal, štát má v rámci plánu obnovy takto vyriešiť takzvaných 17 základných životných situácií. Tam je naozaj strata zamestnania a ďalšie životné situácie, úmrtie, bohužiaľ, a, samozrejme, narodenie na druhej strane a postupne z plánu obnovy by sme mali tieto životné situácie vyriešiť. Len nie je to možné naraz. Toto sme v nejakom medzistupni, takže pôjdeme určite ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, toto je opäť taká milšia situácia, predpokladám. Ide o modernizáciu komunikácie medzi štátom a občanmi, o digitalizáciu, elektronizáciu. A ja už som o tom informoval, boli toho aj plné média, tak len uvediem, o čo tu vlastne ide. V súvislosti s plánom obnovy musíme naplniť aj jeden z míľnikov, ktorým je modernizácia tejto komunikácie a modernizácia štátnej správy a v rámci toho má aj ministerstvo práce svoje úlohy a dokonca Sociálna poisťovňa. Samozrejme, my postupne chceme takto digitálne vyriešiť spolu desať životných situácií, ktoré sa týkajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, a týmto zákonom už riešime ďalšie z nich a len ich teda opíšem.
Jedna je taká hlavná, že pokiaľ tento zákon schválime a začne platiť, tak mamička, budúca mamička, pokiaľ teda lekár zapíše predpokladaný dátum pôrodu do takzvanej elektronickej materskej knižky, ktorá je súčasťou elektronickej karty, alebo bude súčasťou elektronickej karty, tak už tá mamička nemusí nikde behať po žiadnych úradoch, tú informáciu dostane sociálna poisťovňa a sociálna poisťovňa automaticky bude vyplácať aj tehotenské a následne aj materské.
Takisto sa zjednoduší komunikácia so štátom v prípade takzvanej známej OČR, keď lekár, ošetrujúci lekár toho dieťaťa napíše potrebu ošetrovania toho dieťaťa do elektronického systému, tak potom si už stačí, že rodič si, alebo ten, ktorý bude sa teda starať o to dieťa, tiež požiada elektronicky alebo aj písomne o takúto, o takúto službu svojho lekára a sociálna poisťovňa to bude hneď automaticky opäť vyplácať.
Takže to sú také tie najzákladnejšie podstatné zmeny toho zákona. Ja pevne verím, že všetci si želáme to, aby sme uľahčili komunikáciu občana so štátom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Už nebudem dlhý, pretože som bol aktívny v rámci rozpravy, ale patrí sa ešte to nejakým spôsobom uzavrieť.
Dámy a páni, veľmi pozorne som si vypočul pripomienky z vás, rôzne podnety, komentáre, ale myslím si, že počas rozpravy sa mi všetky podarilo vyvrátiť, pretože nie sú pravdivé.
Na úvod tohto krátkeho príhovoru chcem povedať, že mal som pocit, že v opozícii sa neviete dohodnúť, či tento zákon je, alebo nie je namierený proti Rómom. Ale teraz sa ukazuje, že už v samotnom Progresívnom Slovensku sa na tom neviete dohodnúť, čo už je naozaj nemilé, pretože pani Biháriová povedala, pani Biháriová povedala, že nie je namierený proti Rómom, vy pani Kosová, že je. No, musíte si to vypočuť a potom zladiť. (Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa, ja vás poprosím, neskáčte mi do reči. Je to tak, ľudia to pozerajú a mám pocit, že sa len hľadajú dôvody na odmietnutie zákona, ale máte na to právo. To, na čo právo nemáte, nemôžete klamať jednoducho a nemôžete hovoriť a spochybňovať rozhodnutia Ústavného súdu v zmysle, že sa pomýlil alebo niečo podobné.
Pani poslankyňa, chcem vás upozorniť, že túto rozpravu sledujú odborné sekcie rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane legislatívnej a posudzujú vaše vyjadrenia v kontexte rozhodnutia Ústavného súdu. Opäť chcem zdôrazniť, že Ústavný súd už tento princíp raz posudzoval a konštatoval, že je možné od človeka vyžadovať aktívnu participáciu na zabezpečení základných životných potrieb. Nie je pravda, pani poslankyňa Biháriová, že by súd sa nezaoberal základnými ľudskými právami a slobodami, naopak čl. 39 ods. 6 komplexne bol posúdený aj s prepojením na základné práva a slobody a spájate nespojiteľné v tom zmysle, že na hospodárske, kultúrne a sociálne práva sa musí pozerať inou optikou ako na základné ľudské práva a slobody. Čiže všetko komplexne ten Ústavný súd posudzoval. Ja by som si nikdy nedovolil tvrdiť o Ústavnom súde, že sa v niečom pomýlil. Hľadáte proste nejakú protiústavnosť tam, kde nie je. Ale nech sa páči, ak chcete podať teda podnet na Ústavný súd, je to vaše právo, ja nikdy nebudem spochybňovať nálezy Ústavného súdu, budem ich rešpektovať. Len ako som už povedal, bude zaujímavé posudzovanie Ústavného súdu, ktorý už raz v takejto veci rozhodol.
Na záver, mrzí ma prístup, poviem, strán SaS a KDH, pretože keď som pozorne počúval, tak oni vôbec nemajú problém s princípom tohto zákona, ale hľadajú nejaké zástupné dôvody, ako to nepodporiť. Napríklad SaS-ka hovorí, že im tam prekážajú tie aktivačné práce, ktoré sme nechali, ponechali len preto, aby ak ľudia, ktorí odmietnu teda reálnu pracovnú ponuku, aby mali aspoň nejakú aktivitu. A preto sme ich tam nechali, ale oni nie sú podstatné z hľadiska sledovania cieľa zákona, len sme nechceli tým ľuďom zobrať všetko. Čiže, naopak, skôr by som očakával, že budeme za to pochválení, že nerušíme aktivačné práce a nevyžadujeme len to, aby sa ľudia reálne zamestnali. No a v prípade teda obáv zo strany KDH, tam už nerozumiem, tam sú už až neodborné niektoré argumenty, že samosprávy sa obávajú, že ony budú napokon tými, ktorí budú musieť všetko organizovať a rozhodovať o tom, kto pôjde a nepôjde do práce. Ako som si vypočul pani poslankyňu Turčanovú, ale to nie je pravda. Úrady práce, teda štát bude tie ponuky dávať a všetko bude organizovať. Tak len chcem poprosiť o odbornú debatu a nehľadanie nejakých vecí, čo samosprávy s tým majú. Samosprávy organizujú aktivačné práce, to je pravda, ale to už robili aj doteraz, toho sa to netýka, ale to ponúkanie vhodných pracovných ponúk predsa bude od úradov práce, teda od štátu a nebude to znamenať žiadnu záťaž pre samosprávy. Čiže toto ja neberiem ako argument s tým, že pani poslankyňa Turčanová, veď my musíme vidieť, tak ako v prípade všetkých zákonov, čo prinesie v praxi. Ja to uznávam, ale prečo tomu nedať šancu, ak hovoríte, že ten princíp je správny, rovnako ako SaS, ktorá to dokonca mala vo svojom volebnom programe.

-----------------------------------------

55-2
Prečo tomu nedať šancu a potom to vylepšiť, ak uvidíme, že tá prax teda prinesie nejaké nové poznatky, ktoré musíme zmeniť a upraviť, tak to urobíme tak ako v prípade každej legislatívy. Ale dajme šancu tomuto zákonu, aby fungoval v praxi a dajme šancu tomu, aby sa čo najviac ľudí zamestnalo bez ohľadu na to, či je to Róm, alebo nie je to Róm. Je úplne evidentné, že zákon mieri, ak to tak môžem povedať, na všetkých nezamestnaných poberateľov dávky v hmotnej núdzi a len na tých, ktorí z objektívnych, teda ktorí môžu pracovať, a nie na tých, ktorí z objektívnych príčin pracovať nemôžu. Je to tu úplne evidentné, vysvetlené a tak ďalej.
No a posledná poznámka, máme všetky nástroje na aktivitu ľudí spustené a fungujú v praxi. To nie je pravda, že len tento zákon robíme, ako keby nič iné nefungovalo. Hovorili sme o tom v rozprave. Máme aktívne opatrenia na trhu práce, všetky sú spustené, všetky fungujú. Vytvorili 10-tisíc pracovných miest, zachovali 35-tisíc pracovných miest, pripravili 70-tisíc ľudí pre trh práce. Teraz som oznámil ďalší vzdelávací program, ktorý súvisí s príchodom automobilky Volvo. 25-tisíc ľudí pre priemysel, rekvalifikačné kurzy, vzdelávacie kurzy, prax. Všetko toto funguje a popritom ešte spúšťame tento zákon, ktorý v 90 % má motivačné faktory. Preto chcem najmä SaS a KDH ešte v záverečnom slove poprosiť, aby prehodnotili svoj postoj, že sa chcú zdržať pri tomto zákone, pretože ak raz uznávajú princíp, ktorý je aj ústavný, ako som povedal, dajme tomuto zákonu šancu a potom vylepšíme veci v praxi.
Ďakujem ešte pekne za korektnú rozpravu.

Pani poslankyňa Marcinková, ja uznávam slobodnú diskusiu v každej strane, ale teda byť tak slobodný v diskusii, že sa dostať až do rozporu s vlastným volebným programom, ako to v tomto prípade robí SaS, tak to už je sloboda povýšená na tú najvyššiu úroveň, ale veď nech sa páči. Je to dobrý zákon, mohli ste to podporiť, mali ste to vo vlastnom volebnom programe dokonca pod rovnakým názvom Práca namiesto dávok.
Čo sa týka, či je tento zákon o Rómoch, alebo nie, no tak už sa musíte v tej opozícii dohodnúť, kolegovia a kolegyne, pretože kolegovia zo SLOVENSKA hovoria, že je namierený proti Rómom, pani Bihariová z Progresívneho Slovenska hovorí, že sa vôbec netýka Rómov. Je to už na vás, samozrejme, len musím povedať, že práve pán Daško bol niekoľkokrát na tlačových besedách so mnou, aby garantoval to, že nie je to zákon namierený proti Rómom, že nie je diskriminačný a ja niekoľkokrát od úvodu hovorím, že sa týka všetkých poberateľov dávky v hmotnej núdzi, nezamestnaných, čo musíte teda určite priznať a uznať. Takže ja budem rád za každé jedno nové pracovné miesto, za každého jedného zamestnaného. Len aby ste mali predstavu. Spolu je asi 123-tisíc poberateľov dávky v hmotnej núdzi. Samozrejme, so spoluposudzovanými osobami my sme vygenerovali skupinu asi 50-tisíc ľudí, ktorí by ešte mohli byť takýmto spôsobom zamestnaní. Vhodná pracovná ponuka prijmeš, pracuješ, hej?
Len, samozrejme, že si nerobíme ilúzie, že všetkých takýchto ľudí zamestnáme. Na konci dňa ten človek môže odmietnuť. Môže odmietnuť, povedať, že nie. Vhodnosť pracovnej ponuky vrátane dopravy a tak ďalej je vyriešená v zákone, už som to niekoľkokrát teda povedal. A pani Bihariová, ak je podľa vás správne, že človek, ktorý robí načierno, by mal ešte dostávať aj dávku zo štátu, tak podľa mňa to správne nie je. Toto podporovať nemôžeme, na čiernu prácu sú inšpektoráty práce. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som sľúbil, že budem k tomuto zákonu vystupovať aj v rozprave, ale, samozrejme, nie zakaždým, ale po vystúpení pána poslanca Polláka, samozrejme, musím.
Po prvé, chcem povedať, že ma v princípe prekvapili milo vecné alebo veľká časť vecných pripomienok zo strany pánov poslancov SLOVENSKA či už pána Jozefa Pročka, alebo vás, pán Pollák, ale musím zareagovať na jednu skutočnosť. Ak tu niekto zužuje tento zákon, že je to zákon namierený len proti Rómom, tak ste to len vy. Nikdy som to ja takto nepovedal a hneď na úvodnej tlačovej besede, kde som predstavoval tento zákon, som povedal, že sa bude týkať všetkých nezamestnaných poberateľov dávky hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či je niekto Róm, alebo nie. Pán Pollák, dovoľujem si, dovoľujem si, dovoľujem si tvrdiť alebo dovolím si tvrdiť, že napriek tomu, že vy ste Róm a ja nie, tak som počas svojho funkčného obdobia vo funkcii ministra podal viac rúk Rómom ako vy. Pretože ja chodím po rôznych našich programoch, ktorými podporujeme zamestnávanie ľudí, povedzme aj nízkokvalifikovaných aj dlhodobo nezamestnaných, a sú to veľmi pekné programy. A ja tam každému jednému pracujúcemu Rómovi podám ruku, pretože si ho vážim. A ubezpečujem vás, že som podal viac rúk Rómom ako vy.
A takto by to malo byť.
Napríklad máme projekt Ľudia a hrady, rovno to tu poviem, skvelý projekt, 500 nezamestnaných ľudí obnovuje naše kultúrne pamiatky. Nevymyslel som ho ja, vymyslel ho pravicový politik Daniel Krajcer, ale keď je niečo dobré, tak v tom pokračujem. 500 nezamestnaných ľudí obnovuje kultúrne pamiatky a drvivá väčšina z nich sú Rómovia. A takto si to predstavujeme. Len opakujem, nie je to zákon namierený proti Rómom, ako vy tvrdíte, pretože nikdy nebol takto odprezentovaný, len vy z toho robíte takýto nie veľmi čestný súboj.
A viete, čo je nečestné, pán Pollák? Vy ste sa obuli do splnomocnenca vlády pre rómske komunity pána Alexandra Daška, ktorý podporuje tento projekt, tento náš projekt Práca namiesto dávok, lebo tiež vidí obrovské výhody. A nie je džentlmenské ani čestné, pretože on sa v tomto pléne nemôže brániť. Vy ste niečo povedali, že toto vznikalo v jeho dielni, prosím vás pekne. Asi dôverujte toľko mne, aj rezortu práce, že vznikal tento zákon v našej dielni, ale obúvať sa do Alexandra Daška bez toho, aby sa mohol brániť, je fakt nedžentlmenské a nerytierske, tak ho obhájim ja. Alexander Daško pochopil presne, v čom je zmysel tohto návrhu zákona. Motivovať ľudí k práci, pretože naozaj máme medzi poberateľmi dávky v hmotnej núdzi bez ohľadu na to, či sú Rómovia, alebo nie, aj takých, ktorí jednoducho sú leniví a nechcú pracovať, a pritom by mohli pracovať.
Pán Pročko, máme ošetrené v tom zákone, že nemôžeme ponúkať nevhodnú pracovnú ponuku, len vhodnú pracovnú ponuku. A máme to ošetrené aj tak, že z objektívnych príčin, ktorí ľudia nemôžu pracovať, nebudú musieť pracovať v tom zmysle, že bude to podmienené odňatím dávky v hmotnej núdzi. Toto všetko viete.
Pán Pollák, hovoríte, že diskusiou sme si tu niečo pripravili ročnou, tak na jednej strane kritizujete, keď ide o nejaké skrátené konania a podobne, že bola málo diskusie, a teraz keď o tom rok diskutujeme od predloženia zámeru, aj toto je zlé. Naopak, dobre bolo, že sme o tom diskutovali. Aj na tripartite všetci sociálni partneri, drvivá väčšina teda, aby som bol presný, sociálnych partnerov podporuje tento zákon. Všetky zamestnávateľské zväzy zúčastnené na tripartite, Združenie miest a obcí Slovenska, malá odborová organizácia SOS a KOZ k tomu zaujalo veľmi zvláštny postoj. Najprv nesúhlasili a potom na tripartite požiadali o úpravu stanoviska, že súhlasíme, ale s principiálnou výtkou k princípu zákona. Ale drvivá väčšina tripartity sociálnych partnerov to podporuje. Čiže to nie je tak, že my sme si niečo vymysleli, a teraz ideme ako s bubnom na zajace. A viete čo? Buď ste hluchý, alebo slepý, prepáčte, myslím to v dobrom, keď hovoríte, že tu sa kvôli clám americkým chystá nejaký armagedon alebo môže hroziť Slovensku nejaký armagedon, nejaká kríza a vláda nič nerobí. To bolo tak nekorektné od vás, lebo buď ste nečítali noviny, alebo to hovoríte účelovo a naschvál.
Pretože, pán Pollák, ja som zvolal ako predseda tripartity mimoriadnu tripartitu kvôli tomu, že nám hrozia problémy napriek tomu, že máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, ale nám hrozia problémy, pokiaľ by začali platiť americké clá v pôvodnej podobe. A dnes na vládu, dnes, pán Pollák, predkladám novelu zákona o skrátenej práci, takzvaný kurzarbeit, schému kurzarbeit, kde ideme naozaj sa pripraviť na obdobie, keby mnohí ľudia museli kvôli politike USA, ekonomickej politike USA a obchodnej vojne zostať doma. Aby nemuseli byť prepustení, aby stále boli zamestnaní, ale mohli zostať doma, aby im mohol zamestnávateľ preplácať mzdu počas tohto obdobia, tak ideme rozšíriť dôvody pre kurzarbeit alebo takzvaný vonkajší faktor aj o nadnárodné hospodárske nepredvídané dôvody. Tak čo tu hovoríte, že nič nerobím?
A potom, my stále používame a využívame takzvané aktívne politiky pre trh práce, to sú presne tie rôzne programy, ako som aj hovoril, ktorých súčasťou sú aj Ľudia a hrady, kde motivujeme ľudí, pomáhame im, aby pracovali. Aj tento náš zákon má z 90 % mnoho motivačných faktorov, ak ste si to presne prečítali. Takto to je. Ale áno, používam aj jeden reštrikčný nástroj, o ktorom už Ústavný súd principiálne vyhlásil v minulosti, že je to v poriadku, že je v poriadku vyžadovať od človeka podľa Ústavného súdu aktívnu participáciu na zabezpečení svojich základných životných potrieb. Toto už konštatoval Ústavný súd, takže tu nič zlé nerobíme.
A viete, musím tu povedať, ak ste spomínali tých Rómov, ja sa snažím ponúknuť budúcnosť aj tým Rómom, ale opakujem, vy ste to zúžili na Rómov. A obávam sa, že tá vaša obava o Rómov nespočíva v tom, že ich chcete nejakým spôsobom reálne chrániť, ale preto, že vieme dobre, že sú vaši voliči. Veď je to tak. Nie ja to hovorím, ale analýzy, ktoré boli zverejnené no portálmi ako Aktuality.sk a tak ďalej potvrdzujú, že vy máte nadpriemernú voličskú základňu v rómskej komunite. To sú oficiálne analýzy. A mám pocit, že preto sa tak vypočítavo o to snažíte a snažíte sa robiť nejaký konflikt medzi vládou a Rómami. Čo ste im sľúbili vy, OĽANO, teraz SLOVENSKO pred voľbami? 500 eur za účasť vo voľbách. Dostali to? Dostali 500 eur Rómovia? Nedostali. Nedostali nič.
Čiže ešte raz, je to dobrý zákon, nestiahnem ho a je snahou naozaj dostať čo najviac slovenských občanov do práce ešte. Áno, máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, 100-tisíc voľných pracovných miest, viac ako 100-tisíc cudzincov tu už pracuje, ale stále aj keď máme tu najnižšiu, historicky najnižšiu nezamestnanosť, tak 140-tisíc ľudí je disponibilných, to znamená pripravených pracovať. Prečo by sme nevytvorili podmienky na to, aby slovenský občania pracovali.
A nie je pravda, že ideme len niekoho nútiť, odmietam to, alebo povedzme motivovať, ale veď som hovoril, že je tam aj to B, že my predsa v regiónoch chceme cez sociálne podniky prostredníctvom eurofondov, nie je to ten program, o ktorom ste hovorili vy, vytvárať reálne pracovné miesta aj pre nízkokvalifikovaných ľudí, pretože o týchto ide. My sa už o nich staráme tými aktívnymi opatreniami pre trh práce. Tam naozaj ide o nízkokvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných ľudí, rizikové vekové skupiny do 30, nad 50 rokov. Ale stálu musíme ešte pridať. Čiže chceme vytvárať, vytvárať tie pracovné pozície a je to férová ponuka. Jednoducho ak ten štát neponúkne vhodnú pracovnú ponuku tomu človeku, zostáva mu dávka v hmotnej núdzi. V prípade Rómov dokonca na tých príslušných úradoch práce budú aj rómski spolupracovníci, aby tam nebola jazyková bariéra alebo nejaká iná bariéra, o to tu ide.
Lebo viete dobre, že najlepším nástrojom boja proti chudobe je práca, stále to opakujem. Takže asi toľko. Toto je proste korektne podaná ruka. Tak ako som začal, aj skončím. Rómom, ja im ju reálne podávam nielen fyzicky ale aj týmto zákonom. Odmietam to, čo ste povedali.
A pozreli sme sa na záver aj na ten váš pozmeňujúci návrh, lebo vždy to robíme. Na rozdiel od toho, čo včera predložilo Progresívne Slovensko, keď naozaj urobili chybu, dobre, už sa k tomu nebudem vracať, už, už im nebudem nakladať viac než je nevyhnutné. O tom nemá byť táto diskusia, lebo fakt, odstránili z toho zákona, ak by ten pozmeňujúci návrh prešiel, aj tie aktívne opatrenia pre ľudí. Teda pre, pre trh práce, tak dobre, už sa k tomu vracať nechcem, ako som povedal.
Ale váš sme si pozreli a tiež je tam dobrá vec, musím povedať. Dobrá vec napríklad z hľadiska toho, aby sme predišli tej demotivácii z hľadiska exekúcií, že chcete skrátiť to obdobie toho možného poberania, hej, dávky v hmotnej núdzi ešte ďalej alebo 100 % počas troch mesiacov a tak, všetko v poriadku, ale napádate v tom pozmeňujúcom návrhu princíp teda zákona ako taký, že teda človek, ktorý odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi, a preto ho nemôžeme tento pozmeňujúci návrh podporiť. Čiže napriek tomu, čo som povedal, tak, tak toto, toto som vecne vyhodnotil.
Pani Marcinková, posledná poznámka patrí vám a SaS. Ja už som to včera čítal, mňa strašne prekvapuje, že strana SaS nejde tento zákon podporiť. Opakujem, tripartita takmer celá ho podporila, ale špeciálne u SaS ide o salto mortale, salto mortale, pretože vy ste mali takýto zákon, takúto iniciatívu vo svojom volebnom programe, SaS-ka. Veď mne je niekedy vyčítané, že ja vlastne sa v tomto zmysle správam pravicovo a chcem vám teda odcitovať, čo hovoril pri predstavení pred rokom, tohto zámeru, váš poslanec pán Viskupič. Toto je veľmi dobrá iniciatíva a veľmi dobré riešenie od pána ministra, ja mu držím palce, aby sa z toho legislatívneho zámeru dostalo cez legislatívny proces štandardne až do úspešného zákona. Treba jasne povedať, a to som ja úplne rád, že pán minister akoby čítal z nášho programu SaS-ky Práca namiesto dávok, a to je aj cesta, ktorou by si aj títo ľudia z vylúčených komunít, práve Rómovia, ktorých pán minister spomína, vedeli v krátkodobom horizonte pomôcť.
A teraz, keď už ten zákon je vo finále, SaS hovorí, zdržíme sa a podobne. Tie veci, ktoré ste hovorili o prekážkach dopravných a tak ďalej, to všetko je vyriešené v tom zákone. Treba to lepšie naštudovať, respektíve už v zákone, ktorý platí, v zákone o službách v zamestnanosti. Toto všetko je vyriešené, nehľadajme prekážky, a ešte raz chcem minimálne SaS poprosiť, aby nepolitikárčila, pretože táto téma je vám blízka. Myslím si, aj KDH, KDH sa ide tiež zdržať, lebo hovorí trošku alibisticky, že iniciatíva dobrá, zákon zlý. Nie. Ak je princíp dobrý, na tom zákone nie je nič zlé. Prešiel riadnym pripomienkovým konaním, takže uchádzam sa, opäť sa uchádzam aj o hlasy opozície.
Ďakujem pekne.