Vážený pán predseda, vážení kolegovia, prihovorím sa najprv obchodníkom, občanom, ale aj starostom a primátorom miest, ktorí už niekoľko mesiacov, v zásade vyše roka, rok a pol upozorňujú na problém, ktorý ich tu trápi, a tým sú drobné krádeže. Všetci títo ľudia museli vyvinúť maximálne úsilie, neustále pripomínať tejto vláde, akým problémom sú drobné krádeže, ako na to dennodenne doplácajú.
Ak sa niekto nádejal, že prvým bodom tejto...
Vážený pán predseda, vážení kolegovia, prihovorím sa najprv obchodníkom, občanom, ale aj starostom a primátorom miest, ktorí už niekoľko mesiacov, v zásade vyše roka, rok a pol upozorňujú na problém, ktorý ich tu trápi, a tým sú drobné krádeže. Všetci títo ľudia museli vyvinúť maximálne úsilie, neustále pripomínať tejto vláde, akým problémom sú drobné krádeže, ako na to dennodenne doplácajú.
Ak sa niekto nádejal, že prvým bodom tejto novembrovej schôdze bude práve skrátené legislatívne konanie k návratu takzvaného horálkového zákona, k návratu recidívy pri malých krádežiach, musím ho sklamať. Ak sa niekto nádeja, že túto, túto agendu a tento zákon nahradil nejaký iný vyšší záujem štátu, že tu ideme skrátene rokovať o ekonomických opatreniach, ktoré naštartujú slovenskú ekonomiku, pretože na budúci rok bude mať Slovenská republika najpomalší ekonomický rast zo všetkých krajín, zo všetkých krajín Európskej únie, ktoré sa, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2024. Po roku 2004, pardon. Najnižší ekonomický rast. Ale nie, nejdeme sa baviť ani o týchto opatreniach. A ak sa niekto nádejal, že prvým bodom rokovania bude nejaké skrátené legislatívne konanie o opatreniach, ktoré potlačia kriminalitu a podvody, pretože už aj hlavná prokurátorka Európskej únie pani Kövesi upozornila, že Slovensko je v zásade liahňou a centrom podvodov v Európskej únii. Tretina podvodov v EÚ je spojená so slovenskými firmami alebo s občanmi Slovenskej republiky. Ale nie, v skrátenom legislatívnom konaní nejdeme rokovať ani o opatreniach, ktoré by tento, tento katastrofálny stav išli zvrátiť.
Prednosť, vážení občania, starostovia, primátori a obchodníci, dostávajú papaláši. Konkrétne papaláš, toho času aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Za ostatné dva roky sme si, bohužiaľ, akosi zvykli, že táto vládna koalícia schvaľuje zákony pre hŕstku ľudí, pre svojich ľudí. Dnes sme prekonali aj, aj toto dno sme prerazili. Dnes ideme schvaľovať zákon pomsty pre jedného jediného človeka, pre ministra vnútra, ktorý bol danou inštitúciou opakovane pokutovaný.
Dámy a páni, v skrátenom legislatívnom konaní ideme rokovať, a to naozaj že zbesilým tempom, o likvidácii jednej z posledných nezávislých a demokratických inštitúcií, ktorá tu ešte pretrvala. Ide sa rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, a to takým tempom, aké tu nebolo snáď ani pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. O rušení demokratickej inštitúcie ideme rokovať aj po devätnástej, aj po dvadsiatej hodine. Budeme o tom rokovať celú noc, dokonca budeme aj hlasovať, možno aj uprostred noci.
Takže toto je hlavná priorita tejto vlády. To, že ľudia mesiace upozorňujú na problém krádeží, že spisujú rôzne petície a žiadajú vládu o nápravu, musí sa počkať. Akonáhle minister vnútra dostane ďalšiu pokutu alebo ďalšie potvrdenie aj zo súdu, že konal v rozpore so zákonom, tak štátna inštitúcia, ktorá na to upozorňuje a ktorá okrem iného aj chráni verejný záujem, tak tá musí byť, bohužiaľ, zrušená.
Takže o čo ide v tomto skrátenom konaní? Čo je podstatou tohto návrhu? Vraj ochrana obetí trestných činov. Vraj je táto agenda roztrúsená skrz viaceré inštitúcie a oni ju idú centralizovať. Idú presne naopak. Táto agenda je naozaj roztrúsená na viacerých inštitúciách, ale je to nevyhnutné, pretože s obeťami trestných činov nerobí dnes len ministerstvo spravodlivosti a rôzne aj neštátne inštitúcie, ktoré obetiam poskytujú pomoc, ale sú to najmä aj orgány činné v trestnom konaní. Ak si niekto myslí, že nový úrad celú túto agendu zastreší pod seba, tak je na veľmi veľkom omyle.
Agenda, ktorú dnes vykonáva ministerstvo spravodlivosti, sa presunie na novozriadený úrad. Aj to nie celá. Aj to nie celá. Čiže keď dnes sa o ochranu obetí trestných činov alebo do tejto problematiky vstupuje, vstupujú štyri inštitúcie, po novom ich bude päť. Stále ostávajú kompetencie aj ministerstvu spravodlivosti, aj novozriadenému úradu. Čiže žiadna centralizácia.
Zároveň sa hovorí, že to zjednotenie by vraj malo obetiam pomôcť. Opak je pravdou. Dnes ten systém funguje už vyše päť rokov, je nastavený dobre, čoho dôkazom je aj to, že tento návrh nijakým spôsobom neupravuje, konania nezrýchľuje ani ich nijakým spôsobom neprecizuje, ani nezavádza nové práva pre obete trestných činov. V tomto smere sa nerobí absolútne nič. Navyše novozriadený úrad má vzniknúť dňom účinnosti zákona. Žiadne prechodné obdobie. Novozriadený úrad nemá ani len personálne kapacity, ktoré sa tejto agende budú venovať. Čiže práve naopak, je tu obrovské objektívne riziko, že tá ochrana obetí sa spomalí, respektíve sa bude zasekávať, kým sa nový úrad nejakým spôsobom zžije s agendou. Ak si myslíte, že všetci ľudia z ministerstva spravodlivosti sa budú presúvať na nový úrad, tak nie. O tomto nie je v dôvodovej správe ani v doložke vplyvov ani zmienka.
No a ďalším dôvodom na, na to, prečo má byť tento úrad zrušený, je, že sa majú dať nejaké, nejaké ochranné práva, vraj základné práva pre zamestnávateľov. Tak ja sa pýtam, že čo sú to základné práva zamestnávateľov, lebo ako som čítal aj ústavu alebo medzinárodné dokumenty, ja žiadne základné práva zamestnávateľov neregistrujem. Poprosím potom aj pána ministra, aby nám ozrejmil, čo sú to základné práva zamestnávateľov, lebo ani ústava, ani žiaden zákon Slovenskej republiky, ani žiaden medzinárodný dokument o tomto nehovorí. To už v prvom čítaní navrhoval aj poslanec Bartek a malo ísť o to, že zamestnávateľ bude mať možnosť podať kvázi odvolanie voči poskytnutej ochrane, avšak vzhľadom na to, že, že aj súdy potvrdili postupy Úradu na ochranu oznamovateľov, tak ministerstvo vnútra pokútne pripravilo vlastnú novelu, ktorú pokútne v sobotu aj schválilo a o ktorej tu dnes po troch dňoch ideme rokovať. Tá, tá ochrana má, spôsobí v praxi presný opak.
Dnes, alebo tento návrh zákona spôsobí, že zamestnanci, napríklad nemocnice, ktorí budú chcieť upozorniť na korupciu vedenie nemocnice, riaditeľa nemocnice, tak tú ochranu budú mať už zo zákona zamietnutú. Ide o to, že prokurátor už dnes posudzuje a vyhodnocuje, či tá žiadosť o poskytnutie ochrany je odôvodnená, alebo nie. Po novom bude musieť posudzovať aj vzťah oznamovateľa, či sa týka svojho zamestnávateľa.
Chcem upozorniť na to, že zamestnanci štátnych nemocníc, hoc sa tak môže javiť, nie sú zamestnancami nemocnice, ale sú zamestnancami štátu, ministerstva zdravotníctva. Voči ministerstvu zdravotníctva majú títo lekári pracovnoprávne vzťahy. Čiže ak prokurátor dostane žiadosť o poskytnutie ochrany, už len pri, pri technickej kontrole zistí, že pokiaľ sa lekár nesťažuje na korupciu na ministerstve zdravotníctva, má smolu a ochrana mu nebude môcť byť poskytnutá.
To isté platí o zamestnancoch okresných úradov. Ak sa radový zamestnanec bude sťažovať trebárs na prednostu úradu, bude mať podozrenie na korupciu alebo inú protispoločenskú činnosť, prokurátor bude zo zákona povinný ochranu odmietnuť a neposkytnúť, pretože prednosta nie je vo vzťahu k tomu danému zamestnancovi v postavení zamestnávateľa. Postavenie zamestnávateľa má ministerstvo vnútra. Ten istý princíp bude platiť aj v prípade zamestnancov úradu, úradov práce, inšpekcie práce, učiteľov, ale aj policajtov.
Tento návrh zákona fakticky okreše tú množinu ľudí, ktorí budú mať nárok na poskytnutie ochrany. Áno, oznámenie bude môcť aj naďalej podať alebo podať každý, to kvalifikované oznámenie, ale prokurátor už zo zákona bude musieť povinne odmietať poskytnutie ochrany všetkým tým, ktorí sa nesťažujú výslovne na svojho zamestnávateľa. Lenže v kontexte štátnej a verejnej správy na Slovensku to znamená, že ľudia na okresných úradoch, v nemocniciach, v školách alebo aj príslušníci Policajného zboru, pokiaľ sa nebudú sťažovať na svoje príslušné ministerstvo, lebo tie sú vo vzťahu k nim zamestnávateľmi, tak skrátka s ochranou nepochodia. A toto je v úplnom rozpore s tým, čo má tento úrad robiť a na čo má slúžiť skrátené legislatívne konanie. Má chrániť práve týchto oznamovateľov.
Namiesto rušenia tohto úradu sme sa tu v skrátenom legislatívnom konaní mali baviť o urýchlenom zriadení Úradu špeciálnej prokuratúry. Mali sme sa tu urýchlene baviť o obnovení NAKA. Mali sme sa tu urýchlene baviť, akým spôsobom posilniť kompetencie Úradu na ochranu oznamovateľov a ako ešte zvýšiť ochranu oznamovateľom, aby sa takáto činnosť vôbec mohla prešetrovať. Tu sa ide presne opačným smerom. Presne opačným smerom. To, že ak už aj človek naberie odvahu alebo náhodou bude tým šťastlivcom, že naozaj ide podať kvalifikované oznámenie voči svojmu zamestnávateľovi, najľahšie sa to predstaví, ak zamestnanec ministerstva upozorní na korupciu na svojom rezorte, ak bude mať to šťastie, aj to ešte bude veľmi na vážkach, pretože tú ochranu ani nebude musieť získať, ak sa jeho zamestnávateľ obráti na nadriadeného prokurátora a ten to bude môcť zrušiť. Ak aj prvotnú ochranu dostane, po pol roku o ňu môže veľmi ľahko prísť, pretože každý polrok bude mať zamestnávateľ právo obrátiť sa na nariadeného prokurátora, tým bude fakticky šéf okresnej prokuratúry a tú ochranu budú môcť zrušiť. Takže nielenže do veľmi veľkej miery okresáme tú množinu, ktorí budú môcť získať ochranu, ale aj tí, ktorí ju náhodou získajú, tak aj tí budú veľmi na ihlách, kedy o ňu prídu, pretože sa to môže stať už po pätnástich dňoch, v zásade ju ani nemusia získať, alebo každý polrok budú tŕpnuť, či im tá ochrana nebude odňatá.
Takže tento návrh zákona ide v príkrom rozpore s tým, čo, čo je vo verejnom záujme. Podporuje alebo v zásade len prehlbuje ten problém, na ktorý upozorňuje aj hlavná prokurátorka Európskej únie, že na Slovensku sa korupciou už prakticky nik nezaoberá a teraz ju už ani nebude mať kto nahlasovať. A práve v tomto je ten problém, že tá korupcia sa vyšetruje práve vtedy, ak na ňu niekto upozorní. To nie je tak zrejmé, ako v prípade nejakej násilnej trestnej činnosti. Korupcia je bežnému človeku fakticky neviditeľná a tí oznamovatelia tam majú mimoriadne dôležité postavenie. To je to, že vlastne bez týchto oznámení sa korupcia prakticky prestane vyšetrovať. Nebude čo vyšetrovať, lebo nebudú podnety. A ako vravím, nie je to tak zrejmé ako násilné trestné činy, kde skrátka niekde na chodníku nájdete ležať mŕtveho človeka alebo dobitého človeka.
Takže ďakujem pekne za pozornosť a verím, že tento návrh zákona nebude schválený aj z toho titulu, že je v príkrom rozpore aj s európskou smernicou. Európska smernica jasne hovorí, že nárok na ochranu má mať každý, kto tú protispoločenskú činnosť nahlasuje a tá definícia má byť postavená čo najviac rozširujúco. Nie takýmto spôsobom, že sa naozaj drvivá väčšina oznamovateľov fakticky vylúči. Ani o ochrane prokurátor nebude rozhodovať už z jednoduchého titulu, a to, že tam nebude preukázaný vzťah oznamovateľa so svojím zamestnávateľom, lebo tam bude nejaký medzikrok.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
