Videokanál poslanca

Je to tak. Tento návrh zákona je ukážkou úplnej vyprahnutosti aj koalície a špecificky, že táto koalícia neprichádza alebo nevie prísť so žiadnym opatrením na rast ekonomiky, na zastavenie zadlžovania, na pomoc rodinám, na pomoc pracujúcim. Prichádza s návrhmi, ktoré absolútne nič neriešia a, čo je ešte horšie, aj tak tento pomerne nepodstatný návrh dokáže sfušovať tak, že je to skôr na smiech, ako na to, aby si občania vážili, či už prácu sám osebe alebo aj vlastne tú podstatu zákona. Navrhovatelia absolútne netušia, nevedia zdôvodniť, prečo si vybrali práve štátnu vlajku ako štátny symbol, ktorý je hodný nejakej úcty, pretože tak, ako som spomínal, štátny znak má omnoho významnejšie postavenie. To je to, čo odlišuje slovenskú štátnu vlajku, či už od slovinskej alebo ruskej, prípadne srbskej či chorvátskej. Štátny znak sa nachádza vo všetkých administratívnych budovách, či na úradoch alebo aj v školách, je súčasťou oficiálnych štátnych pečatí a pečatidiel. Takže, ak už si navrhovateľ vybral nejaký štátny symbol, mal by to byť skôr štátny znak. A posledná vec. Navrhovateľ naozaj nie je ani schopný riadne odôvodniť, neuznáva kredit osobám, ktoré sa najmä pričinili o vznik slovenského štátneho znaku. Ďakujem veľmi pekne. Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Krúpa.

Tak, toto je ono. Po 2 rokoch vlády koaliční poslanci z SNS prišli na to, v čom je problém, prečo sa Slovensku nedarí a ako zlepšiť životné podmienky Slovákov. A tak prišli s návrhom zavedenia nového pamätného dňa. Pamätného dňa štátnej vlajky. Je to len podčiarknutím a zvýraznením úplnej, ale úplnej vyprahnutosti a strany SNS a toho, aké návrhy tu prináša. Je to zrkadlom ich falošného vlastenectva, ktoré tu predvádzajú od začiatku volebného obdobia. Či to už bol v minulosti návrh na to, aby sa štátna vlajka musela visieť na každej budove, ktorá patrí štátu, aj na rôzne ruiny, nepoužívané, spustené budovy, železničné zastávky a podobne, potom tu bol ďalší návrh, aby mestskí poslanci, mestskí policajti nemohli mať iné štátne občianstvo ako slovenské. Tak, do tretice prichádzajú s pamätným dňom štátnej vlajky. A ja by som to aj nechal tak, ak by to aspoň zdôvodnili, ak by naozaj ten návrh bol dobre vypracovaný, dobre odôvodnený. Nechal by som tak, povedal by som, fajn, je to ich alfa a omega, ich identita, národné veci, tak nech to predkladajú. Ale ani na tom si nedajú záležať. Je tam v názve Slovenská národná strana, ale keď si pozriete ten návrh a to odôvodnenie, je to na zaplakanie. Tak, v prvom rade argumentujú tým, že ideme si ctiť štátnu vlajku, lebo je to jeden zo štátnych symbolov. Tak prečo si nectia hymnu? Veď majú tu skladateľa, najnovšie Oskara Rózsu, ktorý tu za 60 000 € bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek potreby komponuje slovenskú hymnu, ktorú potom radšej ani nikomu neukazuje, lebo je to horšie ako originál. Ale čo robí slovenskú vlajku takou osobitou, ak už si vybrali tú štátnu vlajku? Z môjho pohľadu je to štátny znak. Tu sa pozrite na rečníckom pulte. Štátny znak, za mnou obrovský štátny znak. V školách, na úradoch štátne znaky. Na pečiatkach, na oficiálnych pečatidlách štátne znaky. Nebyť slovenského štátneho znaku, naša vlajka je rovnaká ako ruská. Respektíve je to jediný, jediný prvok, ktorý nás odlišuje aj od slovinskej zástavy. Nie vlajka ako taká, ale štátny znak. Keď už si chceli vybrať nejaký symbol, ktorému dajú punc tej výnimky, tak štátny znak, to nás robí osobitými voči ostatným krajinám. Či je to Slovinsko, či je to Rusko? Len štátny znak nás odlišuje. Veľmi podobné vlajky majú aj, dajme tomu, v Chorvátsku. Takisto ten hlavný rozdiel je v štátnom znaku. Alebo v Srbsku. Takže toto je prvá vec. A druhá vec je to odôvodnenie. Oni ten pamätný deň navrhli na 18. september. A viete prečo? Lebo vraj v tento deň dobrovoľnícky zbor v roku 1848 počas Rakúsko-Uhorska prekročil rieku Morava. Rozumiete? Kvôli tomu, že dobrovoľnícky zbor pred viac ako 150 rokmi prekročil rieku Morava, tak to má byť pamätný deň štátnej vlajky. Čo má tento deň spoločné so štátnou vlajkou? Viete, kto sú považovaní za autorov heraldického riešenia, výtvarného spracovania štátnych symbolov, a hlavne znaku? Ladislav Vrtel, Ladislav Čisárik mladší. O týchto dvoch pánoch nie je v dôvodovej správe ani zmienky, ani čiarka. František Fuga, ďalšia osobnosť, ktorá je známa ako vizionár slovenskej vlajky, ktorý v 20. rokoch navrhol a presadil podobu slovenskej vlajky aj s erbom, ktorá sa stala základom pre dnešnú vlajku. Myslíte, že tam je hoc len čiarka o týchto osobnostiach? Ani písmeno, nič, absolútne. To je presne tak, ako keď riešili možnosť sobášenia ľudí poslancami, ministrami a prezidentom. Absolútne žiadna logika, žiaden kľúč. Že kľúč ústavní činitelia? No nie, lebo ústavní činitelia sú aj sudcovia, aj prokurátori, aj europoslanci. Nie, nie. Tento kľúč tam nepasoval. Nepasoval ani kľúč, že nech sobášia tí, ktorí sú volení. Priamo volení sú aj župani, aj europoslanci. Nie, týmto možnosť sobášiť nedali. Prečo? No lebo nie sú na očiach zrejme dostatočne, zrejme podľa navrhovateľov. Tak, ako bez ľadu a skladu dali možnosť sobášiť poslancom, ministrom a prezidentovi, tak bez ľadu a skladu si vybrali štátnu vlajku, že tento štátny symbol, ten si zaslúži pamätný deň. Skrátka na prvú signálnu. Áno, lebo tak, ako ľudia registrujú najmä poslancov, ministrov a prezidenta, tak 90 % alebo 99 % ľudí na Slovensku v rámci štátnych znakov registruje štátnu vlajku. Tak si vybrali štátnu vlajku. Štátny znak je to, čo nás odlišuje od ostatných krajín. Nevadí. Kto sú autori tej vlajky? Ani zmienka o nich. To je jedno. Veď ľuďom je to jedno, hlavne, že vlajka. Tak vlajka. A to je to šlendriánstvo. A takto, ako pristupujú k takým jednoduchým, elementárnym veciam, ktoré sú zrejmé na prvú, naozaj to nie je žiadna raketová veda, tak aj takto to dokážu dobabrať. Tak si predstavte, akým spôsobom asi riadia krajinu, keď ani takéto elementárne veci si nevedia ustriehnuť. A to si hovoria Slovenská národná strana, alfa a omega, to je ich agenda. Aj toto takto zbabru. Nie sú schopní to ani len riadne odôvodniť. Rozprávajú, že ten najväčší poklad Slovenska sú ľudia. Ľudia. Tak prečo nevenujú pamätný deň nejakej osobnosti alebo nejakej významnej udalosti v slovenských dejinách? Viete, len som si pozrel zbežne, aké sú pamätné dni. Deň pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. My sme si to v referende odhlasovali, že chceme. Je tu Deň odchodu okupačných vojsk sovietskych. Veľká vec sa podarila. Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Deň obetí okupácie Československa. Deň obetí holokaustu. Deň vzniku Slovenskej národnej rady alebo výročie deklarácie zvrchovanosti. To sú udalosti, to sú konkrétni ľudia, konkrétne činy, ktoré prispeli k formovaniu slovenského národa a histórie. To sú veci, na ktoré máme byť hrdí. Ale nie. Toto ideme dať pamätný deň nehmotnej veci, neživej veci, vlajke, ale dobre. Ale keby to aspoň boli schopní riadne zdôvodniť a vyzdvihnúť tam aj prínos tých konkrétnych ľudí, ktorí sa o to zaslúžili. Ale nie. Oni povedia, že 18. september, pretože dobrovoľnícky zbor prekročil rieku Moravu. Akože, to snáď nie. Takže, dámy a páni, tak, ako vládna koalícia pristupuje k takýmto na prvý pohľad jednoduchým návrhom zákona, aj to zbabrú, ako sa dá. A takým štýlom oni vládnu a takým štýlom pripravujú všetky návrhy zákona, ktoré tu toto volebné obdobie schvaľujú. Takže, ja vyzývam navrhovateľov, aby tento svoj návrh stiahli. Aby ho prepracovali. Aby dali kredit tým, ktorí si to zaslúžia. Aby, keď už chcú uznať pamätný deň štátnej vlajky, tak aby si nerobili hanbu. A naozaj aspoň to zdôvodnili tak, ako sa sluší a patrí, lebo je to obrovská hanba, dupľom, ak to predkladá Slovenská národná strana, pre ktorú je to alfa a omega. Ďakujem veľmi pekne. Stihneme ešte.

Veľmi správne vystihla. Slovenská republika sa naozaj nachádza v veľmi zlej situácii, aj ekonomickej, aj spoločenskej. Tento návrh je absolútne nič nehovoriaci. Je napísaný veľmi zle a viac o tom ešte poviem vo svojej rozprave.

Všetky faktické poznámky. Začnem od konca. Ak naozaj chcete rešpektovať vôľu ľudí, tak máme tu jedno uznesenie, ktorým si môžete skrátiť volebné obdobie. Podpisy boli vyzbierané, takže, ak mi chcete rešpektovať vôľu ľudí, tak prineste zaregtre do programu to uznesenie a skráťte si volebné obdobie. Čo sa týka počtu krajín, ktoré majú päťročné funkčné obdobie, nehovorím, že také nie sú, ale viac ako 20 krajín v EÚ má štvoročné funkčné obdobie. Skrátka druhá väčšina má štvoročné funkčné obdobie. To dlhšie päť- alebo šesťročné funkčné obdobie sú výnimky. Čo sa týka a načelára, že. Na Ústavný súd by sa už prezident nemal obracať, veď tá otázka bude vyriešená. Ak bude len jedna otázka, je to vyriešené. Ale to aj teraz pri referende demokrati tých otázok môže byť viac. Keď už naozaj si petičný výbor zbiera petíciu, nie je nikdy napísané, že tá otázka tam musí byť len jedna. Tých otázok tam môže byť viacej a problematická môže byť iná otázka. Takže tam to prezident vždycky, existuje tá šanca, že to zmariť môže. Že my sme predložili stručnejší, stručnejšiu novelu zákona, tak áno, tak ako bolo povedané, menej je viac. My sme riešili len referendum vo všeobecnosti, ktoré sa týka úplne každého druhu, aj celoštátneho, aj miestneho. Vy ste to tu výslovne vylúčili, miestne referenda. A explicitne sa napísalo, že sa to týka iba referenda na celoštátnej úrovni a zároveň sme tam nepísali žiadne nezmysly o tom, že to referendum nemôže byť vyhlásené v prvom alebo poslednom roku, že to referendum môže byť odovzdané do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu, kedy sa naozaj čas nikde doteraz.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, rokujeme tu o návrhu, ktorý by mal predĺžiť volebné obdobie v samosprávach, prípadne na návrh partnerov alebo koaličnej strany SNS aj volebné obdobie Národnej rady zo štyroch na päť rokov. Táto téma po aktuálnom pozmeňujúcom návrhu pána predsedu Rašiho pôjde trošku do úzadia, ale pár slov ešte aj k tomu predĺženiu funkčného obdobia. A z rôznych nejakých prehľadov evidentne vyplýva, že v drvivej väčšine európskych krajín je volebné obdobie, či už samosprávy alebo parlamentu alebo národných parlamentov, štvorročné. Naozaj to päť- alebo dlhšie-ročné funkčné obdobie je skôr výnimkou. Tie argumenty, ktoré tu odznievali, že v obecnom zastupiteľstve nestíhajú dobiehať projekty v priebehu štyroch rokov, že chcú zachovať nejakú kontinuitu, absolútne neplatia a aj samotní navrhovatelia potvrdzujú, že mnohí starostovia, primátori obhajujú svoje mandáty. A tá kontinuita tam naozaj je. Čiže tieto argumenty tam absolútne nepatria. O to viac je zarážajúci tento návrh zákona, na základe ktorého má byť daná ústavou občanom možnosť, že na základe referenda bude funkčné obdobie skrátené. Automaticky tam padajú všetky tie argumenty, ktorými sa v zásade niekoľko týždňov snažia presvedčiť verejnosť, ako je nevyhnutná kontinuita a ovládnutie, či už na samosprávnej úrovni, alebo na úrovni Národnej rady. Čiže čo je však ešte horšie, je to, akým spôsobom pristúpili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Naozaj pri bližšom pohľade je evidentné aj jasné, že je to len zdrap papiera, ktorým ani túto pomerne podstatnú tému neboli schopní uchopiť správne a to, že tento návrh zbúchali na kolene. Keď si pozrieme, a hovoril tu aj to pán predseda Číž, za vyhlásenie referenda musí byť predložená prezidentovi Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Zrejme tým majú na mysli prvý podpis na petičnom hárku. Avšak mnohí ste už boli možno aj autormi nejakej petície alebo nejakú petíciu podpisovali. No naozaj akože pomerne bežný inštitút. A o to viac ma zaráža, že navrhovatelia si nie sú vedomí toho, že v petičných hárkoch sa žiaden dátum k daniu podpisu neuvádza. Na tých petičných hárkoch sa uvádza len meno, priezvisko, adresa a podpis. Ani zmienka o dátume udelenia podpisu. Tuto navrhovatelia, pre ktorých je to vraj vlajková loď, skrátka tu do ústavy uvedú dátum prvého podpisu. Žiaden dátum sa na petičných hárkoch neuvádza. Ani teraz a ani navrhovatelia to tam nikde nepíšu, že by sa dopĺňal petičný hárok aj o takýto údaj. Takúto elementárnu vec neboli schopní uvedomiť si, opraviť alebo ustriehnuť. A vraj vlajková loď. Je potom jasné, že ak sa takto stavajú k svojej vlajkovej lodi, že energopomoc alebo pomoc ekonomike nemôže skrátka dopadnúť dobre alebo že nedopadne nijako. Čiže prvá vážna aj technická chyba je: na petičných hárkoch sa nikdy v súčasnosti ani podľa tejto úpravy nemá uvádzať dátum k podpisu. Ak by sa aj mal uvádzať, je to jeden z najľahšie falšovateľných údajov, ktoré by ten patričný hárok obsahoval. Ďalšia obrovská nejaká nepresnosť alebo neznáma je hneď v ďalšom novelizačnom bode. Referendum sa vraj nemôže konať v prvý a posledný rok volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. A tu je obrovské riziko a vládna koalícia sa s tým ani nijakým spôsobom nemieni vysporiadať, evidentne sa nemôže konať prvý a posledný rok. Predovšetkým, že tá petícia nie je aktívna alebo sa na základe petície nevyhlasuje referendum automaticky dňom odovzdania podpisov prezidentovi. Prezident má ešte nejaký čas na posúdenie tejto petície. Zároveň má možnosť obrátiť sa na Ústavný súd s tým, či jednotlivé otázky sú v súlade s ústavou. Tu je veľmi jednoduché, aby prezident petíciu zmaril. Nie je nič jednoduchšie, ako keď bude petícia prezidentskej kancelárii doručená niekedy v októbri daného roku s tým, že budúci rok má byť volebný. Stačí, aby prezident podržal petíciu u seba o niečo dlhšie alebo aby sa obrátil na Ústavný súd, automaticky bude petícia zmarená, ak by Ústavný súd nerozhodol nejakým spôsobom obratom. Čiže veľmi, veľmi jednoducho sa tá petícia môže zmariť. Ľudia to absolútne nebudú mať v rukách. No a ďalšou vecou, tak ako som naznačil aj vo faktickej poznámke, je ten aj filozofický rozpor. Na jednej strane vravíte, že volebné obdobie by malo byť skrátené, ak si to ľudia želajú. A fakticky okamžite, lebo potom, ak by to prezident teda prijal alebo Ústavný súd by nemal námietky, tak predseda Národnej rady je do siedmich dní od vyhlásenia výsledkov referenda povinný vyhlásiť nové voľby. A tu sa treba pozrieť na to, akým spôsobom sa pristupuje k miestnemu referendu a k referendu celonárodnému. Lebo referendum môže byť aj miestne. A to je ďalší dvojaký meter. Kým na celoštátnej úrovni koalícia hovorí ľuďom: áno, ak chcete, môžete skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Ale ak by ste mali taký istý záujem alebo by ste boli nespokojní so svojím starostom alebo so svojím obecným zastupiteľstvom, máte smolu. Budete musieť vydržať do konca volebného obdobia. Kde je tu tá základná elementárna logika? Na jednej strane, ak ľudia nie sú spokojní s Národnou radou, s vládou, fajn, končí volebné obdobie. Ale pokiaľ ide o omnoho jednoduchšie a ľahšie realizovateľné ukončenie funkčného obdobia na úrovni samosprávy, tam sa tá možnosť nedáva. Aj tu vidno to Národnou radou s vládou fajn končí volebné obdobie. Ale pokiaľ ide o omnoho jednoduchšie a ľahšie realizovateľné ukončenie funkčného obdobia na úrovni samosprávy, tam sa tá možnosť nedáva. Aj tu vidno to pokrytectvo a to šlendriánstvo vládnej koalície, kedy sa naozaj nad týmto návrhom absolútne, absolútne nezamyslela. Skrátka, prichádza len s témou, aby to neprejdenie päťročného funkčného obdobia v samospráve a v Národnej rade nevyzeralo tak zle. Tak, aby bola časť zodpovednosti hodená aj na opozíciu, aby bola aj opozícia vtiahnutá do tejto návrhu, takže naozaj aj pri najlepšej vôli, ak tu sú poslanci, ktorí sa s myšlienkou možno aj stotožňujú. Tento návrh je nepodarok, ktorý v praxi ani nie je možné vykonať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, rokujeme tu o návrhu, ktorý by mal predĺžiť volebné obdobie v samosprávach, prípadne na návrh partnerov alebo koaličnej strany SNS aj volebné obdobie Národnej rady zo štyroch na päť rokov. Táto téma po aktuálnom pozmeňujúcom návrhu pána predsedu Rašiho pôjde trošku do úzadia, ale pár slov ešte aj k tomu predĺženiu funkčného obdobia. A z rôznych nejakých prehľadov evidentne vyplýva, že v drvivej väčšine európskych krajín je volebné obdobie, či už samosprávy alebo parlamentu alebo národných parlamentov, štvorročné. Naozaj to päť- alebo dlhšie-ročné funkčné obdobie je skôr výnimkou. Tie argumenty, ktoré tu odznievali, že v obecnom zastupiteľstve nestíhajú dobiehať projekty v priebehu štyroch rokov, že chcú zachovať nejakú kontinuitu, absolútne neplatia a aj samotní navrhovatelia potvrdzujú, že mnohí starostovia, primátori obhajujú svoje mandáty. A tá kontinuita tam naozaj je. Čiže tieto argumenty tam absolútne nepatria. O to viac je zarážajúci tento návrh zákona, na základe ktorého má byť daná ústavou občanom možnosť, že na základe referenda bude funkčné obdobie skrátené. Automaticky tam padajú všetky tie argumenty, ktorými sa v zásade niekoľko týždňov snažia presvedčiť verejnosť, ako je nevyhnutná kontinuita a ovládnutie, či už na samosprávnej úrovni, alebo na úrovni Národnej rady. Čiže čo je však ešte horšie, je to, akým spôsobom pristúpili k tomuto pozmeňujúcemu návrhu Ústavy Slovenskej republiky. Naozaj pri bližšom pohľade je evidentné aj jasné, že je to len zdrap papiera, ktorým ani túto pomerne podstatnú tému neboli schopní uchopiť správne a to, že tento návrh zbúchali na kolene. Keď si pozrieme, a hovoril tu aj to pán predseda Číž, za vyhlásenie referenda musí byť predložená prezidentovi Slovenskej republiky do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Zrejme tým majú na mysli prvý podpis na petičnom hárku. Avšak mnohí ste už boli možno aj autormi nejakej petície alebo nejakú petíciu podpisovali. No naozaj akože pomerne bežný inštitút. A o to viac ma zaráža, že navrhovatelia si nie sú vedomí toho, že v petičných hárkoch sa žiaden dátum k daniu podpisu neuvádza. Na tých petičných hárkoch sa uvádza len meno, priezvisko, adresa a podpis. Ani zmienka o dátume udelenia podpisu. Tuto navrhovatelia, pre ktorých je to vraj vlajková loď, skrátka tu do ústavy uvedú dátum prvého podpisu. Žiaden dátum sa na petičných hárkoch neuvádza. Ani teraz a ani navrhovatelia to tam nikde nepíšu, že by sa dopĺňal petičný hárok aj o takýto údaj. Takúto elementárnu vec neboli schopní uvedomiť si, opraviť alebo ustriehnuť. A vraj vlajková loď. Je potom jasné, že ak sa takto stavajú k svojej vlajkovej lodi, že energopomoc alebo pomoc ekonomike nemôže skrátka dopadnúť dobre alebo že nedopadne nijako. Čiže prvá vážna aj technická chyba je: na petičných hárkoch sa nikdy v súčasnosti ani podľa tejto úpravy nemá uvádzať dátum k podpisu. Ak by sa aj mal uvádzať, je to jeden z najľahšie falšovateľných údajov, ktoré by ten patričný hárok obsahoval. Ďalšia obrovská nejaká nepresnosť alebo neznáma je hneď v ďalšom novelizačnom bode. Referendum sa vraj nemôže konať v prvý a posledný rok volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. A tu je obrovské riziko a vládna koalícia sa s tým ani nijakým spôsobom nemieni vysporiadať, evidentne sa nemôže konať prvý a posledný rok. Predovšetkým, že tá petícia nie je aktívna alebo sa na základe petície nevyhlasuje referendum automaticky dňom odovzdania podpisov prezidentovi. Prezident má ešte nejaký čas na posúdenie tejto petície. Zároveň má možnosť obrátiť sa na Ústavný súd s tým, či jednotlivé otázky sú v súlade s ústavou. Tu je veľmi jednoduché, aby prezident petíciu zmaril. Nie je nič jednoduchšie, ako keď bude petícia prezidentskej kancelárii doručená niekedy v októbri daného roku s tým, že budúci rok má byť volebný. Stačí, aby prezident podržal petíciu u seba o niečo dlhšie alebo aby sa obrátil na Ústavný súd, automaticky bude petícia zmarená, ak by Ústavný súd nerozhodol nejakým spôsobom obratom. Čiže veľmi, veľmi jednoducho sa tá petícia môže zmariť. Ľudia to absolútne nebudú mať v rukách. No a ďalšou vecou, tak ako som naznačil aj vo faktickej poznámke, je ten aj filozofický rozpor. Na jednej strane vravíte, že volebné obdobie by malo byť skrátené, ak si to ľudia želajú. A fakticky okamžite, lebo potom, ak by to prezident teda prijal alebo Ústavný súd by nemal námietky, tak predseda Národnej rady je do siedmich dní od vyhlásenia výsledkov referenda povinný vyhlásiť nové voľby. A tu sa treba pozrieť na to, akým spôsobom sa pristupuje k miestnemu referendu a k referendu celonárodnému. Lebo referendum môže byť aj miestne. A to je ďalší dvojaký meter. Kým na celoštátnej úrovni koalícia hovorí ľuďom: áno, ak chcete, môžete skrátiť volebné obdobie Národnej rady. Ale ak by ste mali taký istý záujem alebo by ste boli nespokojní so svojím starostom alebo so svojím obecným zastupiteľstvom, máte smolu. Budete musieť vydržať do konca volebného obdobia. Kde je tu tá základná elementárna logika? Na jednej strane, ak ľudia nie sú spokojní s Národnou radou, s vládou, fajn, končí volebné obdobie. Ale pokiaľ ide o omnoho jednoduchšie a ľahšie realizovateľné ukončenie funkčného obdobia na úrovni samosprávy, tam sa tá možnosť nedáva. Aj tu vidno to Národnou radou s vládou fajn končí volebné obdobie. Ale pokiaľ ide o omnoho jednoduchšie a ľahšie realizovateľné ukončenie funkčného obdobia na úrovni samosprávy, tam sa tá možnosť nedáva. Aj tu vidno to pokrytectvo a to šlendriánstvo vládnej koalície, kedy sa naozaj nad týmto návrhom absolútne, absolútne nezamyslela. Skrátka, prichádza len s témou, aby to neprejdenie päťročného funkčného obdobia v samospráve a v Národnej rade nevyzeralo tak zle. Tak, aby bola časť zodpovednosti hodená aj na opozíciu, aby bola aj opozícia vtiahnutá do tejto návrhu, takže naozaj aj pri najlepšej vôli, ak tu sú poslanci, ktorí sa s myšlienkou možno aj stotožňujú. Tento návrh je nepodarok, ktorý v praxi ani nie je možné vykonať. Ďakujem veľmi pekne.

Naozaj, pán predseda, pri všetkej úcte, toto bola jedna ukážka pokrytectva. Sami ste vraveli, že od roku 2021 tu máme stav, kedy referendom nemôže byť priamo skrátené volebné obdobie. Vy ste si ten návrh alebo tú myšlienku nechali odležať päť rokov. Päť rokov nechávate to na fakticky poslednú tretinu vášho funkčného obdobia. Vypočítavo ste si počkali na vyzbieranie podpisov k vyhláseniu referenda. Zo strany Demokrati, počkali ste na vyhlásenie referenda bez tejto jednej základnej otázky o skrátení a teraz prichádzate s týmto návrhom. Ak je toto vaša vlajková loď, tak z môjho pohľadu je to jeden potápajúci sa malý čln, lebo tak nekvalitne napísaný návrh som veľmi dávno nevidel. Odporujete si aj v základnej myšlienke. Na jednej strane, keď argumentujete predĺžením funkčného obdobia pre samosprávy, vravíte, že samosprávy nestíhajú prijímať reformy, nestíhajú dotiahnuť rôzne projekty. Zrazu pri Národnej rade, kedy naozaj Národná rada rieši omnoho zásadnejšie reformy, tak tu to skrátenie volebného obdobia zrazu mať nebude. Ďalší rozpor je, že skrátiť volebné obdobie poslancom Národnej rady, to by ste radi umožnili, ale skrátiť volebné obdobie v samospráve, tak to nie, lebo miestneho referenda sa táto novela netýka.

Ďakujem veľmi pekne za obe faktické poznámky. Naozaj tento návrh zákona aj toto rokovanie je úplným zrkadlom vládnej koalície a špeciálne strany SNS, ktorá tu prináša buď zbytočné návrhy, ako naposledy sobášenie poslancami a ministrami a prezidentom. Alebo, ktoré tu prináša a podporuje návrhy zákonov, ktoré deformujú a ničia právny štát. Nič iné. Len ničenie alebo nezmysly. Bavíme sa tu 2,5 roka buď o zahraní, respektíve záchrane obžalovaných a obvinených pred ich odsúdením alebo o novelách rokovacieho poriadku. Naozaj zamyslite sa, že aké novely vám napadnú v súvislosti s touto koalíciou po 2 a pol roku vlády? Novela trestných kódexov, ktorá pomáha obvineným a obžalovaným alebo novela rokovacieho poriadku, ktorá má opozícii zavrieť ústa. No a potom ešte nepodarky typu tranzakčná daň, energopomoc a podobne.

Vážený pán predsedajúci milé kolegyne, kolegovia, vážení občania, veľakrát a posmešne hovoríte, že Národná rada o ničom nerokuje, že Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, vaše nové učenie veľakrát. Posmešne hovoríte, že Národná rada o ničom nerokuje, že? Naozaj rokuje o ničom? A veľakrát je to v takej metaforickej rovine, ale táto vládna koalícia a konkrétne pán poslanec Michelko to naozaj zhmotnil. Tento zákon, o ktorom tu rokujeme, je doslova a do písmena nič a vysvetlím prečo. Tento návrh zákona bol tzv. dvojička, ku ktorej patrila aj ústava. Boli to dva zákony, ktoré museli byť schválené súčasne, pretože zmena rokovacieho poriadku, ako sa tu navrhovala, by bola fakticky neúčinná bez toho, aby sa menila aj ústava. Keďže samozrejme poslanci SNS nie sú schopní preslačiť si ani svoje obyčajné zákony, je jasné, že nie sú schopní presadiť si ústavnú zmenu. A tak pred pár dňami navrhli novelu ústavy stiahnuť. Napriek tomu zákon o rokovacom poriadku nechali v Národnej rade. Ten zákon je bez ústavy úplne bezzubý, nepoužiteľný. Nič, zdrap papiera. A o tomto tu pán Michelko necháva bežať diskusiu. Namiesto toho, aby to stiahol, lebo ako bolo povedané, Národná rada v priemere má 68 rokovacích dní. Pre porovnanie bežných pracovných dní je okolo 254. Kým vy, občania, chodievate do práce od pondelka do piatku, tak poslanci pracujú štvrtok a polovicu piatka. Taký je pomer, ako pracuje Národná rada a ako pracujú bežní ľudia. A keď sa ešte pozrieme na poslancov koalície, tak v 10 % sa ešte aj tých 68 dní skresáva na približne 20 minút denne, čo zaberie v priemere hlasovanie. Lebo tak to je, môžete si pozrieť štatistiky na stránke Národnej rady alebo na špecializovaných portáloch, kde uvidíte veľkú nulu pri vystúpeniach, pri návrhoch zákonoch, pri faktických poznámkach a podobne. Po troch rokoch, po 2,5 roku sú tu naozaj poslanci vládnej koalície, ktorí neboli schopní povedať jednu jedinú faktickú poznámku a neraz sa ozvať. No a títo poslanci nás tu teraz naozaj nechávajú rokovať o zákone, ktorý nemá žiaden zmysel. Naozaj je to zdrap papiera. A včera to pán Naď aj sám priznal, že nechávajú to kvôli tomu, aby ho v septembri mohli celý v zásade nahradiť úplne iným znením, ktoré však ešte ani oni sami netušia, čo má obsahovať. Čiže toto je naozaj doslova a do písmena zhmotnené rokovanie o ničom, pretože tak ako my v opozícii, ani v koalícii ešte presne nevedia, ako budú rokovací poriadok na jeseň meniť. Nechávajú to len kvôli tomu, aby si ušetrili mesiac času. Aby v septembri nešla novela rokovacieho poriadku v prvom čítaní a v októbri v druhom, ale aby si ušetrili jeden mesiac. Aby nám ešte viac mohli okresať vystupovanie v rozprave, aby nám mohli okresať možnosť prihlasovať sa do rozpravy, aby sa to rokovalo ešte menej ako doposiaľ. Takže, dámy a páni, naozaj, ak ste ešte nikdy v živote nevideli zhmotnené vákuum, tak tento návrh zákona, o ktorom tu Národná rada aktuálne rokuje, tak to je zhmotnené vákuum. To je zhmotnené nič. Ďakujem pekne.