Tak, toto je ono. Po 2 rokoch vlády koaliční poslanci z SNS prišli na to, v čom je problém, prečo sa Slovensku nedarí a ako zlepšiť životné podmienky Slovákov. A tak prišli s návrhom zavedenia nového pamätného dňa. Pamätného dňa štátnej vlajky. Je to len podčiarknutím a zvýraznením úplnej, ale úplnej vyprahnutosti a strany SNS a toho, aké návrhy tu prináša. Je to zrkadlom ich falošného vlastenectva, ktoré tu predvádzajú od začiatku volebného...
Tak, toto je ono. Po 2 rokoch vlády koaliční poslanci z SNS prišli na to, v čom je problém, prečo sa Slovensku nedarí a ako zlepšiť životné podmienky Slovákov. A tak prišli s návrhom zavedenia nového pamätného dňa. Pamätného dňa štátnej vlajky. Je to len podčiarknutím a zvýraznením úplnej, ale úplnej vyprahnutosti a strany SNS a toho, aké návrhy tu prináša. Je to zrkadlom ich falošného vlastenectva, ktoré tu predvádzajú od začiatku volebného obdobia. Či to už bol v minulosti návrh na to, aby sa štátna vlajka musela visieť na každej budove, ktorá patrí štátu, aj na rôzne ruiny, nepoužívané, spustené budovy, železničné zastávky a podobne, potom tu bol ďalší návrh, aby mestskí poslanci, mestskí policajti nemohli mať iné štátne občianstvo ako slovenské. Tak, do tretice prichádzajú s pamätným dňom štátnej vlajky. A ja by som to aj nechal tak, ak by to aspoň zdôvodnili, ak by naozaj ten návrh bol dobre vypracovaný, dobre odôvodnený. Nechal by som tak, povedal by som, fajn, je to ich alfa a omega, ich identita, národné veci, tak nech to predkladajú. Ale ani na tom si nedajú záležať. Je tam v názve Slovenská národná strana, ale keď si pozriete ten návrh a to odôvodnenie, je to na zaplakanie. Tak, v prvom rade argumentujú tým, že ideme si ctiť štátnu vlajku, lebo je to jeden zo štátnych symbolov. Tak prečo si nectia hymnu? Veď majú tu skladateľa, najnovšie Oskara Rózsu, ktorý tu za 60 000 € bez akejkoľvek súťaže, bez akejkoľvek potreby komponuje slovenskú hymnu, ktorú potom radšej ani nikomu neukazuje, lebo je to horšie ako originál. Ale čo robí slovenskú vlajku takou osobitou, ak už si vybrali tú štátnu vlajku? Z môjho pohľadu je to štátny znak. Tu sa pozrite na rečníckom pulte. Štátny znak, za mnou obrovský štátny znak. V školách, na úradoch štátne znaky. Na pečiatkach, na oficiálnych pečatidlách štátne znaky. Nebyť slovenského štátneho znaku, naša vlajka je rovnaká ako ruská. Respektíve je to jediný, jediný prvok, ktorý nás odlišuje aj od slovinskej zástavy. Nie vlajka ako taká, ale štátny znak. Keď už si chceli vybrať nejaký symbol, ktorému dajú punc tej výnimky, tak štátny znak, to nás robí osobitými voči ostatným krajinám. Či je to Slovinsko, či je to Rusko? Len štátny znak nás odlišuje. Veľmi podobné vlajky majú aj, dajme tomu, v Chorvátsku. Takisto ten hlavný rozdiel je v štátnom znaku. Alebo v Srbsku. Takže toto je prvá vec. A druhá vec je to odôvodnenie. Oni ten pamätný deň navrhli na 18. september. A viete prečo? Lebo vraj v tento deň dobrovoľnícky zbor v roku 1848 počas Rakúsko-Uhorska prekročil rieku Morava. Rozumiete? Kvôli tomu, že dobrovoľnícky zbor pred viac ako 150 rokmi prekročil rieku Morava, tak to má byť pamätný deň štátnej vlajky. Čo má tento deň spoločné so štátnou vlajkou? Viete, kto sú považovaní za autorov heraldického riešenia, výtvarného spracovania štátnych symbolov, a hlavne znaku? Ladislav Vrtel, Ladislav Čisárik mladší. O týchto dvoch pánoch nie je v dôvodovej správe ani zmienky, ani čiarka. František Fuga, ďalšia osobnosť, ktorá je známa ako vizionár slovenskej vlajky, ktorý v 20. rokoch navrhol a presadil podobu slovenskej vlajky aj s erbom, ktorá sa stala základom pre dnešnú vlajku. Myslíte, že tam je hoc len čiarka o týchto osobnostiach? Ani písmeno, nič, absolútne. To je presne tak, ako keď riešili možnosť sobášenia ľudí poslancami, ministrami a prezidentom. Absolútne žiadna logika, žiaden kľúč. Že kľúč ústavní činitelia? No nie, lebo ústavní činitelia sú aj sudcovia, aj prokurátori, aj europoslanci. Nie, nie. Tento kľúč tam nepasoval. Nepasoval ani kľúč, že nech sobášia tí, ktorí sú volení. Priamo volení sú aj župani, aj europoslanci. Nie, týmto možnosť sobášiť nedali. Prečo? No lebo nie sú na očiach zrejme dostatočne, zrejme podľa navrhovateľov. Tak, ako bez ľadu a skladu dali možnosť sobášiť poslancom, ministrom a prezidentovi, tak bez ľadu a skladu si vybrali štátnu vlajku, že tento štátny symbol, ten si zaslúži pamätný deň. Skrátka na prvú signálnu. Áno, lebo tak, ako ľudia registrujú najmä poslancov, ministrov a prezidenta, tak 90 % alebo 99 % ľudí na Slovensku v rámci štátnych znakov registruje štátnu vlajku. Tak si vybrali štátnu vlajku. Štátny znak je to, čo nás odlišuje od ostatných krajín. Nevadí. Kto sú autori tej vlajky? Ani zmienka o nich. To je jedno. Veď ľuďom je to jedno, hlavne, že vlajka. Tak vlajka. A to je to šlendriánstvo. A takto, ako pristupujú k takým jednoduchým, elementárnym veciam, ktoré sú zrejmé na prvú, naozaj to nie je žiadna raketová veda, tak aj takto to dokážu dobabrať. Tak si predstavte, akým spôsobom asi riadia krajinu, keď ani takéto elementárne veci si nevedia ustriehnuť. A to si hovoria Slovenská národná strana, alfa a omega, to je ich agenda. Aj toto takto zbabru. Nie sú schopní to ani len riadne odôvodniť. Rozprávajú, že ten najväčší poklad Slovenska sú ľudia. Ľudia. Tak prečo nevenujú pamätný deň nejakej osobnosti alebo nejakej významnej udalosti v slovenských dejinách? Viete, len som si pozrel zbežne, aké sú pamätné dni. Deň pristúpenia Slovenskej republiky do EÚ. My sme si to v referende odhlasovali, že chceme. Je tu Deň odchodu okupačných vojsk sovietskych. Veľká vec sa podarila. Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Deň obetí okupácie Československa. Deň obetí holokaustu. Deň vzniku Slovenskej národnej rady alebo výročie deklarácie zvrchovanosti. To sú udalosti, to sú konkrétni ľudia, konkrétne činy, ktoré prispeli k formovaniu slovenského národa a histórie. To sú veci, na ktoré máme byť hrdí. Ale nie. Toto ideme dať pamätný deň nehmotnej veci, neživej veci, vlajke, ale dobre. Ale keby to aspoň boli schopní riadne zdôvodniť a vyzdvihnúť tam aj prínos tých konkrétnych ľudí, ktorí sa o to zaslúžili. Ale nie. Oni povedia, že 18. september, pretože dobrovoľnícky zbor prekročil rieku Moravu. Akože, to snáď nie. Takže, dámy a páni, tak, ako vládna koalícia pristupuje k takýmto na prvý pohľad jednoduchým návrhom zákona, aj to zbabrú, ako sa dá. A takým štýlom oni vládnu a takým štýlom pripravujú všetky návrhy zákona, ktoré tu toto volebné obdobie schvaľujú. Takže, ja vyzývam navrhovateľov, aby tento svoj návrh stiahli. Aby ho prepracovali. Aby dali kredit tým, ktorí si to zaslúžia. Aby, keď už chcú uznať pamätný deň štátnej vlajky, tak aby si nerobili hanbu. A naozaj aspoň to zdôvodnili tak, ako sa sluší a patrí, lebo je to obrovská hanba, dupľom, ak to predkladá Slovenská národná strana, pre ktorú je to alfa a omega. Ďakujem veľmi pekne. Stihneme ešte.
Skryt prepis